Výsledky vyhľadávania

bohyňa

grécke bohyne
Afrodita (b. lásky)
Pallas Aténa (b. múdrosti, umenia, remesiel, vied a víťazstva)
Artemis (b. plodnosti, lovu, stáda, ochrankyňa matiek)
Diké (b. spravodlivosti)
Demeter (b. obilia a úrody)
Íris (b. dúhy, posolkyňa Dia a Héry)
Harpya (b. morských vetrov a búrok odnášajúca duše mŕtvych do podsvetia)
Moira (b. osudu, sudička)
Hekaté (b. osudu, podsvetia a kúziel)
Megéra (b. pomsty)
Nemezis (b. pomsty, spravodlivej odplaty za zločin)
Charitka (b. krásy a slávnostnej veselosti)
Héra (hlavná charitka, b. rodiny, vernosti a detí, sestra a manželka Dia)
Aglaiá (charitka Skvelá)
Thaliá (charitka Kvitnúca)
Eufrosyné (charitka Radostná)
Hóra (b. spoločenských, mravných hodnôt)
Eurene (hóra mieru)
Díké (hóra spravodlivosti)
Nike (hóra víťazstva)
Eunomiá (hóra zákonnosti)
Múza (b., ochrankyňa umenia a vedy) vl. m.
Uránia (múza astronómie)
Kleió (múza dejepisectva)
Kalliopé (múza epického básnictva)
Polyhymnia (múza hymnického a zborového spevu)
Tália (múza komédie, divadla, herectva)
Euterpé (múza lyrického básnictva)
Erató (múza ľúbostného básnictva)
Terpsychóra (múza tanca)
Melpomené (múza tragédie)
Hóra (b. priaznivých ročných období)
Auxó (hóra jari, rastu)
Talo (hóra leta, kvetu)
Karpó (hóra jesene, plodu)
nymfa (b. prírodných síl, mora, riek, prameňov, hôr, stromov) gréc.
oreáda (nymfa v horách) gréc.
okeanida (nymfa v mori) gréc.
najáda (nymfa v prameňoch) gréc.
dryáda (nymfa v stromoch, lesná víla) gréc.
rímske bohyne
Venuša (b. krásy, lásky a manželstva)
Minerva (b. múdrosti)
Juno (b., ochrankyňa žien, neskôr Ríma)
Fauna (b. plodnosti, ochrankyňa zvierat)
Grácia (b. krásy a slávnostnej veselosti)
Diana (b. svetla, života, neskôr aj mesiaca a lovu)
Fortúna (b. náhodného, slepého šťastia, náhody)
Concordia (b. svornosti)
Viktória (b. víťazstva)
Ceres (b. obilia a úrody)
Fúria (b. pomsty)
Flóra (b. kvetov)
Aurora (b. rannej zory) vl. m.
Vesta (b. rodiny a domáceho kozubu)
Éset (staroegypt. b. plodnosti, materstva, života a zdravia) porovnaj víla

obdobie

štádium gréc.-lat.
fáza gréc.
etapa franc.
kapitola (o., stupeň, úsek vývoja; časový úsek; o. v ľudskom živote) lat.
epocha gréc.
éra lat.
eón (ucelené, ohraničené o. súvisiace obyčajne s významnou udalosťou, časový úsek, časový medzník; dejinný vek) gréc. kniž. bás.
termín lat.
terminus (čas, doba, lehota, deň na splnenie úlohy) lat. odb.
perióda (časový úsek, po kt. sa určitý jav opakuje, najmä pravidelne; doba kmitu eltech. fyz.) gréc.
spacium /-pá-/ (o. medzi niečím) lat. kniž.
durée /dyre/ (trvanie, doba, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.
time /tajm/ (čas, doba, lehota) angl.
sezóna (o. vhodné, vyhradené na určitú činnosť) franc.
kampaň (o. zvýšenej pracovnej činnosti, najmä v poľnohosp.) franc.
kríza (vrcholné o., rozhodujúca chvíľa, okamih náhleho obratu) gréc.
advent (o. štyroch týždňov, nedieľ pred Vianocami) lat. cirk.
fašiang (o. od Troch kráľov do Popolcovej stredy, najmä posledné tri dni) nem.
karneval (predveľkonočné, fašiangové o. v katolíckych, najmä románskych krajinách, s ľudovými zábavami) tal.
quadragesima /kva-/ (štyridsaťdňové pôstne o. od Popolcovej stredy do prvého veľkonočného sviatku) lat. cirk. porovnaj deň 1mesiacrok
biénium (o. dvoch rokov, dvojročie) lat. kniž.
pentáda (o. piatich dní, týždňov a pod.) gréc.
dekáda (o. desiatich dní) gréc.
semester (polročné o., napr. študijné, na vysokej škole, polovica školského roka na vysokej škole, polrok) lat.
trimester (štvrťročné o., napr. študijné, na vysokej škole, jedna z troch častí školského roka) lat.
triénium (trojročné o., trojročie) lat. kniž.
kvadriénium (o. štyroch rokov) lat. kniž.
quinquennium /kvinkve-/ (o. piatich rokov, päťročie) lat. kniž.
decénium (o. desiatich rokov, desaťročie) lat. kniž.
generácia (o. približne 30 rokov) lat.
saecelum /séku-/ (o. sto rokov, storočie) lať. kniž. zastar.
chiliada (o. tisíc rokov, tisícročie) gréc. kniž. porovnaj výročie
latentnosť (o. medzi pôsobením podnetu a ním vyvolanou odpoveďou, reakciou) lat. odb.
inkubácia (o. medzi prvým stykom organizmu s nákazou a prvými príznakmi ochorenia) lat. lek.
exspirácia (o. účinnosti lieku, po uplynutí kt. môže byť liek škodlivý, záručná lehota lieku) lat. farm.
apyrexia (o. choroby bez horúčky) gréc. lek.
rekonvalescencia (o. po prekonanej chorobe, zotavovanie) lat.
diastola (o. medzi sťahmi srdcového svalu, uvoľnenie, ochabovanie srcového svalu) gréc. lek.
víkend (o. pracovného odpočinku na konci týždňa, koniec týždňa, sobota a nedeľa) angl.
lustrum (niekoľkoročné funkčné o., najmä päťročné) lat. kniž.
vacatio legis /-káci- lé-/ (o. medzi dňom vyhlásenia práv. formy a dňom jej účinnosti) lat. práv.
legisvakancia (o. medzi okamžikom platnosti a účinnosti práv. normy) lat. práv.
interregnum (o. bezvládia, bez organizovanej polit. moci, vlády, vládcu, medzivládie) lat. polit.
stagiona /-džó-/ (o. účinkovania kočovného div. súboru na určitom mieste) tal. div.
interval (časový al. miestny úsek, prestávka, medziobdobie, medzera) lat.
entreakt /ántr akt/ (medzihra, prestávka, čas medzi dejstvami, spustením a zdvihnutím opony) franc. div. porovnaj medzihra 1
maturita (o. splatnosti) lat. ekon. porovnaj splatnosť
pontifikát (o. vlády jedného pápeža, biskupa) lat. cirk.
sediskvancia (o., počas kt. nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti) lat. cirk.
noviciát (o. prípravy na zloženie rehoľného sľubu) lat. cirk.
nengó (éra letopočtu v Japonsku) jap. hist.
kalpa (vesmírny vek trvajúci 8 640 mil. rokov, deň a noc stvoriteľa Brahmy, v hinduizme) sanskrit
durée /dyre/ (doba, trvanie, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.
juvenilizmus (o. vývoja jedinca predchádzajúce dospelosti, detstvo, mladosť) lat. lek. psych.
lalácia (prvé o. vývoja detskej reči, bľabotanie, džavotanie) gréc. lek.
infancia (o. do pohlavného dospievania, detstvo) lat. biol.
prepuberta lat. psych. fyziol.
prepubescencia (o. pred pohlavným dospievaním, pubertou) lat. fyziol. zried.
puberta lat. psych. fyziol.
pubescencia (o. pohlavného dospievania, pohlavné dospievanie, dozrievanie) lat. fyziol. zried.
adolescencia (o. dospievania od skončenia puberty do dospelosti, dospievanie, mladosť) lat. ped. psych.
impuberta (o. nedospelosti) lat. práv.
efébia (mládenecká dospelosť, zrelosť, mládenectvo, junáctvo, 18 – 20 rokov) gréc. kniž.
presenium (o. pred starobou, starnutie) lat. biol. lek.
senium (staroba) lat. lek.
puerperium (o. šiestich až ôsmich týždňov po pôrode, u ženy) lat. lek.
couvade /kuvad/
kuváda (o. šiestich týždňov po pôrode, šestonedelie, zachovávané otcom dieťaťa, zvyk v rodových spoločnostiach) franc.
klimax (o. ukončenia menštruácie, pohlavného cyklu žien, prechod) gréc.
ášram (o. v živote veriaceho hinduistu, jedno zo štyroch) sanskrit náb.
paleolit (staršia doba kamenná) gréc. archeol.
mezolit (stredná doba kamenná) gréc. archeol.
neolit (mladšia doba kamenná) gréc. archeol.
eneolit (neskorá, najmladšia doba kamenná) lat. + gréc. archeol. geol.
prehistória (najstaršie o. ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky, pravek) lat. + gréc.
alcheringa /alče-/ (dávne o. života vzdialených predkov, podľa predstáv pôvodných obyvateľov Austrálie) austr.
antika (o. starého Grécka a Ríma) lat.
helenizmus (o. staroveku od výprav Alexandra Veľkého, v kt. sa šírila gréc. kultúra, znalosti a pod.) gréc. vl. m.
olympiáda (štvorročné o. medzi súťažami v starom Grécku) vl. m. hist.
ekecheiria (mesiac bez bojovania počas olympijských hier, prímerie) gréc. hist.
indikt (pätnásťročná lehota vyberania daní od podmanených národov v starom Ríme) lat. hist.
džáhilíja (o. pred príchodom islamu v chápaní islamských historikov, o. pohanstva, nevedomosti, barbarstva) arab.
haskala (o. osvietenstva v žid. svete od polovice 18. st., šírenie vzdelania medzi európskymi Židmi) hebr.
belle époque /bel épok/ (o. rozkvetu umení, remesiel a pod., Francúzsko, 1890 – 1914) franc.
viktoriánske o. (o. panovania angl. kráľovnej Viktórie spojené s rozmachom Brit. ríše, 1837 – 1901) vl. m.
normalizácia (o. komunistickej vlády v ČSSR po vpáde armád Varšavskej zmluvy, 1968 – 1989) lat.
feudalizmus (o. so zriadením založenom na úplnom vlastníctve výrobných prostriedkov, pôdy, vládnucou triedou, kt. mimoekonomickými prostriedkami ovládala priamych výrobcov, poddaných) lat. marx. ekon.
kapitalizmus (o. so zriadením založenom na súkromnom vlastníctve, slobodnom trhu, osobnej slobode, úsilí o dosiahnutie podnikateľského zisku) lat. marx. ekon.
imperializmus (najvyššie, posledné o. kapitalizmu, podľa Lenina) lat. marx. ekon.
socializmus (o. so zriadením založenom na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc. marx. ekon.
gotika (o. európskeho umeleckého slohu, 12. až 15. st.) germ.
renesancia (o. kultúrneho a myšlienkového hnutia snažiaceho sa o obrodu humanizmu, antickej kultúry a myslenia, 14. – 16. st.) franc.
humanizmus (o. európskeho kultúrneho hnutia, kt. nadväzovalo na antickú vzdelanosť a obracalo pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16.st.) lat.
trecento /trečen-/ (renesancia v tal. umení, 14. st.) tal.
cinquecento /činkvečento/ (vrcholná renesancia v tal. umení, 16. st.) tal. lit.
rinascimento /-ši-/ (tal. renesancia) tal. výtv.
barok (o. európskeho umeleckého slohu, 17. a 18. st.) port. tal.
rokoko (o. európskeho umeleckého slohu, 2. polovica 18. st.) franc.
romantizmus (o. európskeho umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.
settecento /-če-/ (o. v tal. umení, 18. st.) tal.
ottocento /otoče-/ (o. v tal. umení, 19. st.) tal. výtv.
secesia (o. európskeho umeleckého smeru, prelom 19. a 20. st.) lat. porovnaj smer 1
expanzia (o. rozmachu, rastu, vzostupu výroby, zamestnanosti, spotreby, cien a zisku) lat. ekon.
kríza (o. opakujúcej sa poruchy hospodárstva, porušenie rovnováhy medzi dopytom a ponukou) gréc.
recesia (ustupovanie; miernejšia, kratšia kríza) ekon.
stagflácia (kríza s rastúcou nezamestnanosťou a znížením hodnoty peňažnej jednotky, infláciou) lat. ekon.
depresia (o. po kríze s vysokou nezamestnanosťou a klesajúcim dopytom a cenami, hosp. pokles) lat.
o. vo vývoji Zeme
archeozoikum (prahory) gréc. geol.
proterozoikum (starohory) gréc. geol.
paleozoikum (prvohory) gréc. geol.
perm vl. m.
karbón lat.
silúr vl. m.
ordovik vl. m.-lat.
kambrium (útvary prvohôr) vl. m.
mezozoikum (druhohory) gréc. geol.
jura vl. m.
trias (útvary druhohôr) gréc.
kenozoikum (treťohory a štvrtohory) gréc. geol.
terciér (treťohory) franc. geol.
paleocén (oddelenia treťohôr) gréc.
kvartér (štvrtohory) lat. geol.
dilúvium lat.
pleistocén (staršie štvrtohory) gréc. geol.
holocén gréc.
alúvium (najmladšie štvrtohory, súčasnosť) lat. geol.
glaciál (ľadové, studené o. v starších štvrtohorách) lat. geol.
interglaciál (o. medzi dvoma ľadovými obdobiami) lat. geol.
štadiál (studené o. v ľadovej dobe) gréc. geol.
interštadiál (teplé o. medzi dvoma studenými obdobiami) lat. geol.
totalita (čas úplného zatmenia Slnka al. Mesiaca) lat. astron.
lunácia lat.
synodický mesiac (o. obehu Mesiaca vzhľadom k Slnku, za kt. Mesiac vystrieda všetky svoje fázy) gréc. astron.
saros (o., v kt. sa opakujú zatmenia Slnka a Mesiaca, 18 rokov a 11 dní) semit.
epakta (vek Mesiaca v dňoch na rozhraní roka medzi posledným novom a 1. januárom) gréc. astron.
epocha (okamih, na kt. sa viaže vypočítaná hodnota premennej veličiny, napr. súradnice hviezd) gréc. astron.
ekvinkocium (okamih, na kt. sa viaže sústava súradníc hviezd al. planét) lat. astron.
stazigenéza (o. nemennosti, nemenného trvania vývojových vetiev v kmeňovom hist. vývoji organizmov) gréc. biol.
estrus (o. zvýšenej pohlavnej činnosti cicavcov, ruja) gréc. biol.
monoestria (ruja u samíc, raz ročne) gréc. zool.
polyestria (ruja u samíc, viackrát do roka) gréc. zool.
embryo (počiatočné štádium vývoja organizmu pri pohlavnom rozmnožovaní) gréc. biol.
neurula (embryo v o. vývoja mozgu a časti miechy) gréc. biol.
nymfa (nedospelé štádium hmyzu) gréc. zool.
kukla lat.-nem.
pupa (o. vývinu hmyzu z larvy na dospelý hmyz) lat. zool.
larva (vývojové štádium niektorých živočíchov, najmä hmyzu) lat. zool.
vegetácia (o. rastu rastlín) lat. bot.
antéza (o. kvitnutia) gréc. bot.
inflorescencia (o. kvetov, súkvetí) lat. bot.
jarovizácia (o. vo vývine rastlín, keď sa niekoľkotýždňovým pôsobením teplôt tesne nad 0 ºC zaisťuje ich kvitnutie na jar) rus. bot.
dormancia (pokojové o. organizmov, spomalenie al. zastavenie vývoja, životných pochodov; pri rastlinách stav, keď semená nemôžu vyklíčiť) lat. biol.
hibernácia (o. odpočinku rastlín so znížením al. z. životných pochodov bot.; zimný spánok živočíchov sprevádzaný poklesom telesnej teploty, krvného tlaku a spomalením metabolických procesov zool) lat.
anabióza (pokojové o., dočasné zastavenie vývoja s nízkou úrovnou látkovej premeny a zastavením rastu ako prispôsobenie nepriaznivým podmienkam) gréc. biol.
kviescencia (pokojové o., z. al. spomalenie vývoja živočíchov s premenlivou teplotou tela následkom zmeny životných podmienok) lat. zool.
estivácia (zastavenie al. spomalenie životných pochodov al. vývoja organizmov v letnom o., letný spánok) lat. biol.
diapauza (pokojové o., dedične podmienené zastavenie al. spomalenie vývoja živočíchov, najmä bezstavovcov) gréc. biol.
kryptozoikum (o. skrytého života, so zriedkavými prejavmi života) gréc. biol. porovnaj čas 1

bytosť

subjekt tal. kniž.
existencia lat. expr.
kreatúra (b., tvor, stvorenie) lat. pejor.
zoon (b., tvor, živočích) gréc. kniž.
animal rationale /-cio-/ (rozumný tvor, nadaný vedomím) lat.
zoon politikon (človek ako tvor spoločenský) gréc.
monštrum lat. lek. a kniž.
terátum (netvor, obluda) gréc. lek.
terato- (netvor, obluda, ohava) gréc. v zlož. sl.
moloch (krutý, nenásytný netvor ničiaci človeka) vl. m. kniž.
behemot (suchozemská zvieracia obluda, netvor) hebr. mytol.
mamut (obrovský mocný tvor) rus. expr.
fúria (zúrivá, divá, zlostná, rozzúrená, zlá b.) vl. m.
bosorka maď.
striga (čarodejnica) lat.-rum.
ježibaba (čarodejnica vo východoslovan. a južnoslovan. rozprávkach) rus.
baba jaga mytol.
povitrula (čarodejnica, divožienka, zosobnenie víchrice na Ukrajine) ukraj.
drak gréc.-lat.
šarkan (rozprávková obluda s podobou okrídleného jaštera s viacerými hlavami) tur.
anjel (nadprirodzená okrídlená b. zosobňujúca dobro a krásu) gréc. náb.
cherubín (vyšší anjel, strážca raja) hebr. náb.
serafín hebr.
seraph /-raf/ (anjel vyššieho stupňa) hebr. zried.
archanjel (anjel vyššieho stupňa) gréc. náb.
daimón (padlý anjel, zlý duch, diabol; b. al. sila, kt. ovláda človeka, dobrý al. zlý duch) gréc. náb.
diabol (zosobnenie, stelesnenie zla, zlý duch, čert) gréc.-lat.
satanáš (zosobnenie zla, protivník boha, vládca pekla, čert) hebr.
lucifer (čert, diabol) lat.
beliál (čert, satan, stelesnenie zla, skazy) hebr. bibl.
belzebub (pekelné knieža, knieža démonov) ? bibl.
krampus (čert) nem. zastar. žart. kniž.
inkubus (čert, diabol obcujúci so strigami v stredovekých poverách) lat.
džin (zlý duch v islame) arab.
šejtan (v moslimskom prostredí čert, diabol, zlý duch, vodca džinov) hebr.-arab.
poltergeist /-gajst/ (hlučne sa správajúci duch, tzv. búchajúci) angl.
inkubus (zlý duch desiaci ťažkými snami, v starom Ríme) lat. mytol.
mánovia (duchovia al. duše zomretých predkov) lat. mytol.
génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.
leviatan (morský starozákonný netvor) hebr.
bazilišok (rozprávková, mýtická b. zobrazovaná ako drak s kohúťou hlavou) gréc.-lat. mytol.
Pegas (okrídlený kôň) gréc. vl. m. mytol. kniž.
hipogrif (okrídlený kôň s hlavou supa) gréc. mytol.
kentaurus (napoly človek, napoly kôň) gréc. mytol.
hipocentaur (ľudská postava s konským telom, s dvoma rukami s lukom a so štyrmi nohami, heraldická obluda) gréc. odb.
mantichora (fantastické heraldické zviera, lev s ľudskou hlavou) perz.-gréc.
amfisbena (bájne heraldické zviera s dvoma hlavami na protiľahlých koncoch tela) gréc.
geryón (heraldický netvor, ľudská hlava s troma tvárami (jednou spredu a dvoma z boku)) gréc. odb.
gryf (mýtické zviera tvorené z častí tiel rôznych živočíchov, s telom leva, hlavou orla a krídlami) gréc.
sfinx (obluda s napoly levím a napoly ženským telom kladúca neriešiteľné otázky) gréc. mytol.
chiméra (trojhlavý netvor z leva, kozy a draka sršiaci oheň, strážiaci vchod do podsvetia) gréc. mytol.
hydra (vodný had, obluda s hadím telom a deviatimi dračími hlavami) gréc. mytol.
Kerberos gréc. mytol.
triceps (trojhlavý pes strážiaci vchod do podsvetia) lat. mytol.
satyr gréc.
faun (samopašná, zmyselná, bujná ľudská b. so zvieracími znakmi – uši, chvost, kopytá – žijúca v lesoch) lat.
sylfída (vybájená vzdušná b.) gréc. mytol.
gnóm (rozprávková, mýtická b. malého vzrastu, podzemný škriatok) gréc. kniž. mytol.
permoník (banský al. skalný škriatok) nem.
puk (šelmovský škriatok v angl. ľudových povestiach) angl.
fairy /fei-/ (b., škriatok v severských mýtoch) germ. mytol.
troll (zlá b., najmä obor, vytvorená z neživej hmoty, kameňa, vody a pod., v severských mytoch) švéd. mytol.
pikulík (bájoslovný mužík prinášajúci šťastie) tal.
najáda (vodná víla mora, riek a prameňov) gréc. mytol.
nereidka (morská víla pomáhajúca plavcom) gréc. mytol.
nymfa (víla mora, riek, prameňov, hôr, stromov) gréc.
Kalypsó (víla, kt. zdržovala Odysea na ostrove) gréc. mytol.
Siréna (víla lákajúca neodolateľne krásnym spevom moreplavcov do záhuby, napoly dievča, napoly vták) gréc. vl. m.
undina (vodná víla) lat. bás.
meluzína (nariekajúca, kvíliaca víla) vl. m.
hamadryáda (lesná víla) gréc. mytol.
norna (starogerm., nordická dobrá víla, sudička) germ. mytol.
apsara (nebeská víla zabávajúca bohov tancom) ind. mytol.
peri (orient. dobrá víla, ochrankyňa ľudí) perz.
Scylla (netvor pripútaný k jaskyni v Messinskom prielive, medzi Sicíliou a Talianskom, oproti morskému víru Charybde) gréc. mytol.
valkýra (ženská démonická b., kt. privádzala bojovníkov padlých v boji do sídla germ. bohov) škand. mytol.
vampír (b. cicajúca krv, najmä ľuďom, upír, vlkolak) srbskochorv.
kikimora (rozprávková mýtická ženská b. v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná mora) rus.
vervolf (vlkolak v nem. povestiach) nem.
Drakula (b. cicajúca krv ľuďom v spánku, upír) vl. m.
Gorgóna (b. s hadmi vo vlasoch, netvor ženského pohlavia, kto sa na ňu pozrie, skamenie) gréc. mytol.
Medúza (Gorgóna, kt. Perzeus odsekol hlavu) gréc. mytol.
Euryalé (ostatné dve Gorgóny) gréc. mytol.
Harpya (b. s vtáčím telom a so ženskou hlavou odnášajúci duše mŕtvych do podsvetia) gréc. mytol.
kokko (nadprirodzená b. so zvieracou al. ľudskou podobou) indián.
ufón (b. z inej planéty, mimozemšťan, kt. priletel lietajúcim tanierom) angl. hovor.
marťan (b. z inej planéty, najmä z Marsu) vl. m. hovor.
ET /ítí/ (b. z inej planéty, mimozemšťan) angl. skr.
lochneská príšera (obluda žijúca údajne v škótskom jazere Ness) vl. m.
yeti /jeti/ (živočích podobný človeku žijúci údajne v Himalájach, snežný človek, snežný muž) tib.

víla

najáda (vodná v. mora, riek a prameňov) gréc.
nereidka (morská v. pomáhajúca plavcom) gréc.
nymfa (v. mora, riek, prameňov, hôr, stromov) gréc.
Kalypsó (v., kt. zdržovala Odyssea na ostrove) gréc.
Siréna (v. lákajúca neodolateľne krásnym spevom moreplavcov do záhuby, napoly dievča, napoly vták) gréc. vl. m.
undina (v. víla) lat. bás.
meluzína (nariekajúca, kvíliaca v.) vl. m.
hamadryáda (lesná v. v gréc. mytológii) gréc.
norna (starogerm., nordická dobrá v., sudička) germ.
apsara (nebeská v. zabávajúca bohov tancom v ind. mytológii) ind.
peri (orient. dobrá v., ochrankyňa ľudí) perz.

žena

femina lat. lek.
femino- lat. v zlož. sl.
gynaeco- /-neko/
gyno- gréc. v zlož. sl.
memsahib ind.
báryšňa rus. iron.
pixľa nem. pren. hrub.
blondýnka (ž. al. dievča so svetlými vlasmi, plavovláska) franc.
brunetka (ž. al. dievča s tmavými vlasmi) franc.
lady /lej-/ (ž., dáma, pani) angl. pren.
dáma (zdvorilé označenie ž.) franc.
dáma (ž. s vyberaným pôvodom al. správaním) franc.
squaw /skvó/ (indián. ž.; ž., manželka v amer. prostredí) indián.-angl.
matróna (dôstojná staršia ž.) lat.
matróna (ž. statnej postavy, najmä staršia) lat. expr. al. pejor.
cárica (vznešená, pyšná, obdivovaná ž.) rus. pren.
preciózka (neprirodzená, vyumelkovaná, výstredná, strojená ž. prehnane dokonalá v správaní, konaní) lat.-franc. kniž.
módedáma (ž. obliekajúca sa podľa najnovšieho vkusu) franc. hovor.
madame /madam/ (zdvorilé oslovenie ž.) franc.
domina (oslovenie rím. ž., pani hist.; ž., kt. má prevahu v sexuálnych vzťahoch) lat.
hetéra (vzdelaná ž., kt. viedla slobodný spôsob života mimo rodinného spoločenstva, v starom Grécku) gréc. hist.
satí (verná ž., vdova, kt. sa dala dobrovoľne spáliť so svojím mŕtvym mužom) sanskrit hist.
nymph- /-fo/
nympho- /-fo/
nymfo- (ž., najmä mladá) gréc. v zlož. sl.
nymfa (mladá krásna ž.) gréc. pren.
grácia (pôvabná mladá ž.) lat. vl. m. expr. často iron.
madona (krásna a cnostná ž.) tal. pren. expr.
venuša (krásna ž.) vl. m.
fryna (krásna, zvodná ž.) vl. m. zried. kniž.
fešanda angl.-nem. hovor. expr.
štramanda (pekná, vkusne oblečená ž., krásavica) nem., angl.-nem. hovor., hovor. expr.
manekýnka hol.-franc.
modelka (ž. predvádzajúca odevy na módnych prehliadkach; ž. stojaca ako predloha pre výtvarné spracovanie) tal.
topmodelka (špičková modelka) angl. + tal.
pin-up girl /pinap gerl/ (modelka pózujúca pre fotografie na plagáty a pod.) angl.
playmate /plejmejt/ (modelka pózujúca pre fotografie do časopisov a pod.) angl.
moletka (plnoštíhla ž. majúca zaokrúhlené tvary tela) franc. hovor.
basa (tučná ž.) franc. pejor.
grácia (škaredá, nepríjemná ž.) lat. vl. m. expr. iron. hovor.
pulcheria (škaredá ž., ohava, špata, škrata) lat.
rašpľa (škaredá stará ž.) nem. pejor.
randa (otrhaná ž.) maď. pejor.
škatuľa (nadávka ž.) lat. pren. pejor.
halapirka (hlúpa ž., hlupaňa) maď. hovor. pejor.
ťapša (škaredá, nemotorná, hlúpa ž., nadávka ž.) maď. hovor. pejor.
sexica (pôvabná, vyzývavo prížažlivá ž.) lat. + tal. hovor. expr.
parádnica (ž, kt. sa rada nápadne pekne, ozdobne, výstredne, draho oblieka) špan. hovor.
fiflena (povrchná parádnica) tal. pejor.
koketka (ž. snažiaca sa nápadným správaním vzbudiť pozornosť al. obdiv) franc.
tigrica perz.-lat. pren. expr.
dračica (príťažlivá, zvodná al. zlá, krutá ž.) gréc.-lat. hovor. expr.
siréna (zvodná ž., zvodkyňa) gréc. vl. m. expr.
vamp (démonicky zvodná žena) srb.chorv.-angl.
putifárka (záletná, neverná ž., zvodkyňa, záletnica) vl. m. zastar. expr.
mesalína (záletná, roztopašná ž., záletnica) vl. m. expr.
prostitútka (predajná ž. poskytujúca pohlavný styk za odmenu, za peniaze, neviestka) lat.
devla cig. pejor.
filcka nem. subšt.
firma tal. pejor.
fľandra nem. hrub.
perdita lat. kniž.
pľundra nem. hovor. expr.
randa maď. pejor.
škatuľa (ľahká ž., pobehlica, cundra) lat. pren. pejor.
hetéra (staroveká ľahká ž., neviestka) gréc.
kurtizána (ľahká ž. z vyšších spoločenských vrstiev, neviestka) franc.
loretka (ľahká ž. z parížskeho podsvetia) franc.
callgirl /kólgrl/ (dievča, kt. poskytuje sexuálne služby na základe telefinického zavolania) angl.
gejša (speváčka a spoločníčka mužov v jap. čajovniach a podnikoch) jap.
menáda gréc.-lat.
bakchantka (ž., kt. sa zúčastnila slávnosti, obradu na počesť boha Bakcha al. Dionýza spojenej s hýrením) gréc. hist. náb.
odaliska (ž. v bývalom tur. háreme) tur.
rakétľa (ž. s pochybnou povesťou, najmä staršia) tal. pren. pejor.
erotomanka gréc. lek.
sexoška (ž. s nadmerne vystupňovanými pohlavnými záujmami a pudmi) lat. slang.
menáda (zmyselná, bujná, vášnivá ž.) gréc.-lat. pren.
nymfomanka (ž. postihnutá chorobnou pohlavnou dráždivosťou a žiadostivosťou, vystupňovaním pohlavných záujmov a pudov) gréc. lek.
lesbička (ž. oddávajúca sa pohlavnej láske s inou ženou) vl. m.
konkubína (ž. žijúca s mužom manželským spôsobom bez sobáša, najmä cirk., družka) lat.
hárem (moslimove ž. žijúce vo vyhradenej časti moslimského domu; viac ž. okolo jedného muža pren. expr.) arab.-tur.
striptérka (ž. predvádzajúca vyzliekanie v nočnom zábavnom podniku) angl.
bardáma (ž. platená za zabávanie hostí v nočnom zábavnom podniku) nem. slang.
virago (ž., kt. sa cíti ako muž, mužatka) lat. lek.
kolombína (ľstivá, úskočná, falošná ž.) tal.
rafika lat.-gréc. pejor.
rebeka (prefíkaná, výbojná, odporná, zlá ž.) vl. m. pejor.
erdegbaba (rázna, panovačná ž.) maď.? slang. nár.
kofa (ž. s hrubšími spôsobmi al. nižšími rozumovými schopnosťami) nem. hovor.
rebeka (zlá, nepríjemná, jazyčnatá ž.) vl. m. pejor.
megera (zlá, neznášanlivá, hašterivá, zúrivá, závistlivá ž.) vl. m. pejor.
harpya (zlomyseľná, hašterivá, zlostná, zlá ž., bosorka, ježibaba) gréc.
fúria (zúrivá, divá, zlostná, rozzúrená, zlá ž.) vl. m.
xantipa (neznášanlivá, hašterivá ž., jazyčnica) vl. m. pejor.
sotoňa hebr. pejor.
diablica (zlostná žena, čertica, diablica) gréc.-lat.
striga lat.-rum.
bosorka maď.
ježibaba (zlá, nepríjemné ž., čertica) rus.
amazonka (bojovná odvážna ž., mužatka) vl. m. gréc.
sufražetka (bojovná, energická ž.) angl. pren. expr.
nulipara (ž., kt. ešte nerodila) lat. lek.
unipara (ž., kt. porodila jedno dieťa) lat. lek.
primipara (ž., kt. rodí prvýkrát, prvorodička) lat. lek.
bipara (ž., kt. porodila druhé dieťa, druhorodička) lat. lek.
multipara (ž., kt. rodila viackrát, viacrodička) lat. biol.
puerpera (ž. v šestonedelí, šestonedieľka, rodička) lat. lek.
gynandroid (ž. s druhotnými mužskými znakmi) gréc. lek.
Pandora (prvá ž.) gréc. mytol.
Amazonka (mýtická bojovná ž. na ostrove Lemnu)
sfinx (obluda s telom napoly levím a ženským kladúca neriešiteľné otázky) gréc. mytol.
Gorgóna (bytosť s hadmi vo vlasoch, netvor ženského pohlavia, kto sa na ňu pozrie, skamenie) gréc. mytol.
Medúza (Gorgóna, kt. Perzeus odsekol hlavu) gréc. mytol.
Euryalé (ostatné dve Gorgóny) gréc. mytol.
Harpya (bytosť s vtáčím telom a ženskou hlavou odnášajúci duše mŕtvych do podsvetia) gréc. mytol.
valkýra (ženská démonická bytosť, kt. privádzala bojovníkov padlých v boji do sídla germ. bohov) škand. mytol.
kikimora (rozprávková mýtická ženská bytosť v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná mora) rus.
cherchez la femme /šeršé la fam/ (za všetkým je ž., príčinou všetkého je ž., za všetkým hľadaj ž.) franc. kniž. porovnaj dievčaslečnamilenkapani 1pani 2manželka

krásavica

nymfa (mladá krásna žena) gréc. pren.
grácia (pôvabná mladá žena) lat. vl. m. expr. často iron.
madona (krásna a cnostná žena) tal. pren. expr.
venuša (krásna žena) vl. m.
fryna (krásna, zvodná žena) vl. m. zried. kniž.
fešanda angl.-nem. hovor. expr.
štramanda (pekná, vkusne oblečená žena) nem. angl.-nem. hovor. expr.
parádnica (žena, kt. sa rada nápadne pekne, ozdobne, výstredne, draho oblieka) špan. hovor.
fiflena (povrchná parádnica) tal. pejor.
manekýnka hol.-franc.
modelka (žena predvádzajúca odevy na módnych prehliadkach) tal.
topmodelka (špičková modelka) angl. + tal.
pin-up girl /pinap gerl/ (modelka pózujúca pre fotografie na plagáty a pod.) angl.
playmate /plejmejt/ (modelka pózujúca pre fotografie do časopisov a pod.) angl.