debna

kisňa nem. subšt. hovor.

basa debnička na nápoje vo fľašiach tal. slang.

nástroj 2 prostriedok na tvorenie tónov

inštrument lat.

organum gréc.-lat. hist.

membránofón bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany lat. + gréc.

drums drams angl.

perkusie

percussion -kašn sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri lat.-angl.

tympan

tympany ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou gréc.

triangel samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka lat.

vibrafón samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra lat. + gréc.

tubafón samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze gréc. + lat.

činel neladený kovový kotúč tal.

flexatón dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe lat. + gréc.

xylofón sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami gréc.

cymbalum starorím. n., zvonec a kovové pologule gréc.-lat.

celesta če-

čelesta klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami tal.

kastanety špan. neladený n., dve malé drevené misky špan.

maracas -kas dve duté drevené gule naplnené kamienkami špan.

claves kla- dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm špan.

tamburína špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi arab.-franc.

tulumbas starý n., bubon tur.

nakír perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami arab.

kabraro egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou ?

marimba

marimbafón xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu afr.-špan.

menzan africký n., Kongo afr.

tamtam bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou ind.

bongo afrokubánsky bubienok špan.

kajrak uzb. ľudový n. uzb.

ču čín. ľudový n. čín.

tom-tom čín. neladený drevený n. čín.

dabu čín. n. s malými kovovými tanierikmi čín.

čango kór. ľudový n., dvojitý bubon kór.

vadaiko

vadajko jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon jap.

todaiko jap. n., obrovský tradičný bubon jap.

taiko

šóko

kakko jap. tradičný n. jap.

cuzumi jap. bubienok jap.

gender indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní indonéz.

gong ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou malaj.

gandang malaj. a jávsky bubon ?

kendang jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou indonéz.

huehuetl aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov indián.

aerofón dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca gréc.

flauta drevený al. kovový n. s vysokým tónom nem.

pikola malá flauta, o oktávu vyššia tal.

flažolet malá zobcová flauta

klarinet drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou tal.

hoboj drevený n. s dvojitým plátkom franc.

fagot drevený n. s hlbokým tónom tal.

saxofón plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze vl. m. + gréc.

altsaxofón altový saxofón lat. + vl. m. + gréc.

tuba plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom lat.-franc.

bombardón plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba franc.

heligón gréc.

suzafón plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu vl. m.

pozauna franc.-nem.

trombón plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk tal.

bomhart lat.-franc.

pumort

pommer starý drevený n. s dvojitým plátkom tal.-nem.

barytón gréc.-tal.

eufónium náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke gréc.

serpent starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru lat.

rifovka drevená píšťalka nem.

kornet kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st. franc.

piston kornet s ventilmi franc.

ofiklejda nátrubkový n. s klapkami, 19. st. franc.

šalmaj starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala franc.-nem.

lura bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová nem.

horna plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh nem. slang.

fistola pastierska píšťala tal.

okarína n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny tal.

olifant stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny franc. + gréc.

tíbia starorím. n. s dvojitým plátkom lat.

clarino kla- renesančný n., trúbka s jasným zvukom špan.

trembita

trombita dlhý pastiersky n. rum.

fujara drevený fúkací n. rum.

bucium rum. n., dlhá drevená pastierska trúba rum.

tárogató balkánsky rómsky ľudový drevený n. maď.

svirba srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci srb.

cyrla alb. n., drevená píšťalka alb.

syrinx starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala gréc.

aulos starogréc. n. s dvojitým plátkom gréc.

svireľ rus. a ukraj. ľudová flauta rus.

pikula pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina ukraj.

košnaj uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala uzb.

surma

surmita starý n., poľnica tur.-perz. hist.

zurna stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom perz.

nafír perz.-arab. n., druh trúbky arab.

agada egypt. flauta egypt.

šofar žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách hebr.

šeng čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom čín.

čeng čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti čín.

kuan čín. fúkací n., hoboj čín.

feng-šeng čín. starý n. čín.

šó jap. tradičné ústne varhany jap.

hičiriki jap. tradičný hoboj jap.

fue jap. starý n., krátka flauta jap.

šakuhači jap. pozdĺžna bambusová flauta jap.

rjúteki jap. priečna flauta jap.

manvavaka indián. ľudový n. indián.

organ n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov gréc.

hydraulis klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l. gréc.

portatív malý prenosný vodný organ lat.

magrefa mystický semitský organ hebr.

pozitív pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov lat.

regál malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st. tal.-nem.

harmónium skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky gréc.

melódium predchodca harmónia gréc.

harmonika n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky gréc.-nem.

koncertína druh fúkacej harmoniky tal.

bandoneón

bandónium

bandonika ťahacia harmonika vl. m. zastar.

akordeón lat.-franc.

chromatika chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou gréc. hovor.

heligónka diatonická ťahacia harmonika gréc. hovor.

garmoška ťahacia harmonika v rus. prostredí rus. expr.

mirlitón blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva franc.

idiofón samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom gréc.

sistrum staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami gréc.-lat.

gajdy ľudový n., kožený mech s piskorom tur.

musette mizet franc. ľudový n. podobný gajdám franc.

gora krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera afr.

anklung starý organ z bambusových píšťal, Jáva indonéz.

buccina bukcí- starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.

chordofón strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún gréc.

klavír lat.-franc.

piano tal. hovor.

fortepiano

pianoforte klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou tal. zastar.

fonola mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse gréc.

pianíno menší klavír so zvislo vedenými strunami tal.

clavichord kla-

klavichord predchodca klavíra, 14. st. lat. + gréc.

cembalo čem-

čembalo klavír s trsacou mechanikou tal.

cembalo čem-

čembalo predchodca klavíra tal.

adiafón klavír, začiatok 19. st. gréc.

spinet tal.-nem.

virginal verdžinel menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou angl.

gravicembalo lat. + tal.

clavecin klafsen väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru franc.

pianola mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu tal.-angl.

cimbal ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek gréc.-lat.

violína sláčikový n., husle tal. zastar. kniž.

kremonky

guarnerky

amatovky husle z tal. mesta Cremony vl. m.

stradivárky husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st. vl. m.

viola sláčikový n. väčší ako husle tal.

gamba stará viola pridržiavaná kolenami tal.

violončelo

čelo väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami tal.

kontrabas

basa tal.

barbora najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom vl. m.

gitara gréc.

španielka brnkací n. vl. m.

dobro rezofonická gitara, USA vl. m.

gibson

gibsonka väčšia gitara s kovovými strunami vl. m.

bendžo brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou špan.-angl.

mandolína menší brnkací n. hruškovitého tvaru tal.

mandola mandolína s nižším ladením tal.

bisernica južnoslovan. ľudový brnkací n. srb. chorv.

lutna arab.-nem.

teorba starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred tal.-franc.

angelika lutna, Francúzsko a Anglicko lat. hist.

lýra starogréc. brnkací rámový n. gréc.

dekachordón starogréc. desaťstrunový n., lýra gréc.

barbitón starogréc. brnkací n. gréc.

varyto domnelý n. na spôsob harfy gréc.

forminga

forminx starogréc. n. gréc.

dodekachordón n. s dvanástimi strunami gréc.

monochord n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou gréc.

žaltár gréc.-nem.

psaltérium stredoveký brnkací n. gréc.

harfa veľký rámový brnkací n. bez hmatníka nem.

trumšajt tal.-nem.

tromba marina stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom tal.

hackbrett hak- n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko nem.

citara alpský doskový n. gréc.-nem.

chrotta

rotta

rota ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n. kelt.

cruth kchrjút sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st. kelt.

fidula predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st. lat.

giga stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru franc.

tambura

tamburica balkánsky brnkací n. arab.-srb.

gusle

guzla

guzlica južnoslovan. ľudový jednostrunový n. srb.

bugaria chorv. brnkací n. chorv.

brač južnoslovan. ľudový brnkací n. tal.-srb.

kobza slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n. turk.-ukraj.

organistrum trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou gréc.-lat.

trautónium elektrický strunový n. vl. m.

bandura ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom gréc.-ukraj.

gudok rus. ľudový sláčikový n. rus.

gusli

gusle rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou rus.

balalajka rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom tat.-rus.

domra rus. n. podobný balalajke tur.-rus.

tar kaukazský ľudový n. perz.

komuz kirgiz. ľudový n.

čonguri gruz. ľudový n. gruz.

gusan armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi armén.

dutar stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom uzb.

keman tur. n. podobný husliam tur.

pandora egypt. a arab. starý brnkací n. vl. m.

santur

santir egypt. n. arab.

kemandže sláčikový n. z polovice kokosového orecha perz. hist.

rebáb

rebec

rubeba perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami arab.

rehab sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou arab. hist.

tanbur arab. brnkací n. dlhým krkom arab.

santur

santir arab. n. arab.

sitár

sitar ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom ind.

ravanastron ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu sanskrit

vína ind. lutna sanskrit

kunhou čín. brnkací n., druh harfy čín.

hunbuši čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami čín.

pechi-pa čín. lutnový n. čín.

šamisen

šamizen jap. brnkací trojstrunový n. jap.

biwa jap. ľudový trojstrunový n. jap.

biwa jap. hruškovitá štvorstrunová lutna jap.

koto jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami jap.

ukulele havajský ľudový brnkací štvorstrunový n. polynéz.

slendag jávsky n. z trstinovej rúrky indonéz.

bandola severoamer. n. s desiatimi strunami tal.

kora afr. ľudový n. s 21 strunami ?

melódium elektrofonický klávesový n. gréc.

keybord kejbord elektronický klávesový n. angl.

syntezátor

syntetizátor gréc.

synťák n. s elektronickým tvorením tónov gréc. slang.

automatofón hrací mechanický stroj gréc.

verkeľ

verklík nem. hovor.

flašinet prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou franc.-nem. hovor.

manopan mechanický hrací stroj, koniec 19. st. gréc.

orchestrión mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st. gréc.

aristón mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom gréc.

bas n. s hlbokým tónom tal.

pleno plé- všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi tal.

ripieno -pjé-

tutti všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení tal.

obal 1 ochranný, baliaci materiál

ambaláž franc. obch.

fustage -táž lat.-franc. obch.

škatuľa pevný o., schránka lat.

škarnicľa pevný o., schránka; papierové vrecko nem. hovor. zastar.

dóza škatuľa, nádoba, najmä ozdobná hol.

box škatuľa, oddelená, vyhradená skrinka al. skriňa angl.

termobox box s tepelnou izoláciou gréc. + angl. tech.

piksľa

piksňa škatuľa s vrchnákom, napr. kovová nem. hovor.

buksa malá škatuľa, pokladnička, schránka, skrinka na cenné predmety nem. hovor. zastar.

etui puzdro, schránka franc. kniž. zastar.

kisňa o., najmä drevený, debna nem. subšt. hovor.

basa debna, debnička na nápoje vo fľašiach tal. slang.

sáčik

sáčok

sakeľ

sakel

saklík obdĺžnikový o., vrecko nem. subšt.

pakeľ

paklík papierové a pod. vrecko nem. hovor.

kornút papierové vrecko zužujúce sa nadol do špičky, o. podobného tvaru lat.

tetrapak kombinovaný o. na nápoje a tekuté potraviny vl. m.

tektúra prikrývka, pokrývka lat. kniž.

fascikel o. na spisy, listiny, písomnosti lat.-nem.

mapa fascikel s tvrdými doskami lat.

šanón fascikel, zaraďovač na písomnosti angl. admin.

vak vrecovitý o. na prenášanie vecí, vrece nem.

žoch nem.

balot široké veľké vrece, na bavlnu, tabak a pod. franc. tech.

futrál ochranný o. na drobné veci, napr. hud. nástroj, puzdro lat. hovor.

tunika ochranný o. lat. odb.

tuľajka

tulec puzdro, objímka na pozdĺžny predmet, najmä porisko, držadlo a pod. franc.

papilota papierový o. na cukrovinky, drobné pečivo franc. zastar.

amyloid o. na potraviny z rastlinného pergamenu z neglejenej čistej celulózy gréc. biochem.

tuba valcovitý o. so závitovým uzáverom na polotuhé látky lat.-franc.

kapsula puzdro, napr. na lieky nepríjemnej chuti lat.

spanzula tvrdá želatínová kapsula s mikrotobolkami lat. farm.

bandáž o. na obloženie, ovinutie stroja, potrubia a pod. franc. tech.

izolácia nevodivý o. elektrického vodiča tal.-franc. tech.

bužírka o. z plastickej látky na drôty, izolačná hadička franc.-nem. eltech.

kazeta o. na fotogr. al. film. materiál, na magnetofónovú pásku tal.-franc.

videokazeta lat. + franc.

video kazeta na magnetický záznam obrazu a zvuku lat. hovor.

audiokazeta kazeta na magnetický záznam zvuku lat. + franc.

šalovanie

šalung obloženie, debnenie, stena z dosák, do kt. sa plní betón nem. stav. slang.

bomba kovový o. naplnený výbušninou tal. voj.

kapsľa puzdro s výbušninou, zápalka nem. hovor.

titer plášť cenného papiera, titulný list, neskôr cenný papier vôbec franc. peňaž. porovnaj schránka puzdro vak 1

žena

femina lat. lek.

femino- lat. v zlož. sl.

gynaeco- -neko

gyneko-

gyno- gréc. v zlož. sl.

memsahib ind.

bárišňa

báryšňa rus. iron.

piksľa

pixľa nem. pren. hrub.

blondýna

blondýnka ž. al. dievča so svetlými vlasmi, plavovláska franc.

bruneta

brunetka ž. al. dievča s tmavými vlasmi franc.

lady lej- ž., dáma, pani angl. pren.

dáma zdvorilé označenie ž. franc.

dáma ž. s vyberaným pôvodom al. správaním franc.

squaw skvó indián. ž.; ž., manželka v amer. prostredí indián.-angl.

matróna dôstojná staršia ž. lat.

matróna ž. statnej postavy, najmä staršia lat. expr. al. pejor.

cárica vznešená, pyšná, obdivovaná ž. rus. pren.

preciózka neprirodzená, vyumelkovaná, výstredná, strojená ž. prehnane dokonalá v správaní, konaní lat.-franc. kniž.

módedáma ž. obliekajúca sa podľa najnovšieho vkusu franc. hovor.

madam

madame madam zdvorilé oslovenie ž. franc.

domina oslovenie rím. ž., pani hist.; ž., kt. má prevahu v sexuálnych vzťahoch lat.

hetéra vzdelaná ž., kt. viedla slobodný spôsob života mimo rodinného spoločenstva, v starom Grécku gréc. hist.

satí verná ž., vdova, kt. sa dala dobrovoľne spáliť so svojím mŕtvym mužom sanskrit hist.

nymph- -fo

nympho- -fo

nymf-

nymfo- ž., najmä mladá gréc. v zlož. sl.

nymfa mladá krásna ž. gréc. pren.

grácia pôvabná mladá ž. lat. vl. m. expr. často iron.

madona krásna a cnostná ž. tal. pren. expr.

venuša krásna ž. vl. m.

fryna krásna, zvodná ž. vl. m. zried. kniž.

fešanda angl.-nem. hovor. expr.

štramanda pekná, vkusne oblečená ž., krásavica nem., angl.-nem. hovor., hovor. expr.

manekýnka hol.-franc.

modelka ž. predvádzajúca odevy na módnych prehliadkach; ž. stojaca ako predloha pre výtvarné spracovanie tal.

topmodelka špičková modelka angl. + tal.

pin-up girl pinap gerl modelka pózujúca pre fotografie na plagáty a pod. angl.

playmate plejmejt modelka pózujúca pre fotografie do časopisov a pod. angl.

moletka plnoštíhla ž. majúca zaokrúhlené tvary tela franc. hovor.

basa tučná ž. franc. pejor.

grácia škaredá, nepríjemná ž. lat. vl. m. expr. iron. hovor.

pulcheria škaredá ž., ohava, špata, škrata lat.

rašpľa škaredá stará ž. nem. pejor.

randa otrhaná ž. maď. pejor.

škatuľa nadávka ž. lat. pren. pejor.

halapirka hlúpa ž., hlupaňa maď. hovor. pejor.

ťapa

ťapša škaredá, nemotorná, hlúpa ž., nadávka ž. maď. hovor. pejor.

sexbomba

sexica pôvabná, vyzývavo prížažlivá ž. lat. + tal. hovor. expr.

parádnica ž, kt. sa rada nápadne pekne, ozdobne, výstredne, draho oblieka špan. hovor.

fiflena povrchná parádnica tal. pejor.

koketa

koketka ž. snažiaca sa nápadným správaním vzbudiť pozornosť al. obdiv franc.

tigrica perz.-lat. pren. expr.

dračica príťažlivá, zvodná al. zlá, krutá ž. gréc.-lat. hovor. expr.

siréna zvodná ž., zvodkyňa gréc. vl. m. expr.

vamp démonicky zvodná žena srb.chorv.-angl.

putifárka záletná, neverná ž., zvodkyňa, záletnica vl. m. zastar. expr.

mesalína záletná, roztopašná ž., záletnica vl. m. expr.

prostitútka predajná ž. poskytujúca pohlavný styk za odmenu, za peniaze, neviestka lat.

devla cig. pejor.

filcka nem. subšt.

firma tal. pejor.

fľandra nem. hrub.

perdita lat. kniž.

pľundra nem. hovor. expr.

randa maď. pejor.

škatuľa ľahká ž., pobehlica, cundra lat. pren. pejor.

hetéra staroveká ľahká ž., neviestka gréc.

kurtizána ľahká ž. z vyšších spoločenských vrstiev, neviestka franc.

loreta

loretka ľahká ž. z parížskeho podsvetia franc.

call girl

callgirl kólgrl dievča, kt. poskytuje sexuálne služby na základe telefinického zavolania angl.

gejša speváčka a spoločníčka mužov v jap. čajovniach a podnikoch jap.

menáda gréc.-lat.

bakchantka ž., kt. sa zúčastnila slávnosti, obradu na počesť boha Bakcha al. Dionýza spojenej s hýrením gréc. hist. náb.

odaliska ž. v bývalom tur. háreme tur.

rachétľa

rakétľa ž. s pochybnou povesťou, najmä staršia tal. pren. pejor.

erotomanka gréc. lek.

sexica

sexoška ž. s nadmerne vystupňovanými pohlavnými záujmami a pudmi lat. slang.

menáda zmyselná, bujná, vášnivá ž. gréc.-lat. pren.

nymfomanka ž. postihnutá chorobnou pohlavnou dráždivosťou a žiadostivosťou, vystupňovaním pohlavných záujmov a pudov gréc. lek.

lesbička ž. oddávajúca sa pohlavnej láske s inou ženou vl. m.

konkubína ž. žijúca s mužom manželským spôsobom bez sobáša, najmä cirk., družka lat.

hárem moslimove ž. žijúce vo vyhradenej časti moslimského domu; viac ž. okolo jedného muža pren. expr. arab.-tur.

striptérka ž. predvádzajúca vyzliekanie v nočnom zábavnom podniku angl.

bardáma ž. platená za zabávanie hostí v nočnom zábavnom podniku nem. slang.

virago ž., kt. sa cíti ako muž, mužatka lat. lek.

kolombína ľstivá, úskočná, falošná ž. tal.

rafika lat.-gréc. pejor.

rebeka prefíkaná, výbojná, odporná, zlá ž. vl. m. pejor.

erdegbaba rázna, panovačná ž. maď.? slang. nár.

kofa ž. s hrubšími spôsobmi al. nižšími rozumovými schopnosťami nem. hovor.

rebeka zlá, nepríjemná, jazyčnatá ž. vl. m. pejor.

megera zlá, neznášanlivá, hašterivá, zúrivá, závistlivá ž. vl. m. pejor.

harpya zlomyseľná, hašterivá, zlostná, zlá ž., bosorka, ježibaba gréc.

fúria zúrivá, divá, zlostná, rozzúrená, zlá ž. vl. m.

xantipa neznášanlivá, hašterivá ž., jazyčnica vl. m. pejor.

sotona

sotoňa hebr. pejor.

diablica zlostná žena, čertica, diablica gréc.-lat.

striga lat.-rum.

bosorka maď.

ježibaba zlá, nepríjemné ž., čertica rus.

amazonka bojovná odvážna ž., mužatka vl. m. gréc.

sufražetka bojovná, energická ž. angl. pren. expr.

nulipara ž., kt. ešte nerodila lat. lek.

unipara ž., kt. porodila jedno dieťa lat. lek.

primipara ž., kt. rodí prvýkrát, prvorodička lat. lek.

bipara ž., kt. porodila druhé dieťa, druhorodička lat. lek.

pluripara

multipara ž., kt. rodila viackrát, viacrodička lat. biol.

puerpera ž. v šestonedelí, šestonedieľka, rodička lat. lek.

gynandroid ž. s druhotnými mužskými znakmi gréc. lek.

Pandora prvá ž. gréc. mytol.

Amazonka mýtická bojovná ž. na ostrove Lemnu

sfinga

sfinx obluda s telom napoly levím a ženským kladúca neriešiteľné otázky gréc. mytol.

Gorgóna bytosť s hadmi vo vlasoch, netvor ženského pohlavia, kto sa na ňu pozrie, skamenie gréc. mytol.

Medúza Gorgóna, kt. Perzeus odsekol hlavu gréc. mytol.

Sthenó

Euryalé ostatné dve Gorgóny gréc. mytol.

Harpya bytosť s vtáčím telom a ženskou hlavou odnášajúci duše mŕtvych do podsvetia gréc. mytol.

valkýra ženská démonická bytosť, kt. privádzala bojovníkov padlých v boji do sídla germ. bohov škand. mytol.

kikimora rozprávková mýtická ženská bytosť v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná mora rus.

cherchez la femme šeršé la fam za všetkým je ž., príčinou všetkého je ž., za všetkým hľadaj ž. franc. kniž. porovnaj dievča slečna milenka pani 1 pani 2 manželka

väzenie 1 väznica, žalár

kriminál nem.-lat. hovor.

basa tal. hovor. expr.

árešt

hárešt lat.-nem. zastar.

šupáreň nem.

bastila vl. m. kniž.

loch nem. argot.

šatľava menšie, najmä obecné v. franc. hovor. zastar.

karcer školské v. lat. škol.

penitenciár nápravné zariadenie, trestnica lat. práv.

garnizóna voj. posádkové v. franc.-nem. voj. zastar.

ergastulum miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike gréc.-lat.

kazematy v. v podzemných priestoroch pod hradmi tal.

Bastilla parížske v., pôvodne súčasť opevnenia mesta, zbúrané po revolúcii 1789

cela malá tmavá obytná väzenská miestnosť lat.

kobka malá tmavá klenutá obytná väzenská miestnosť nem.

korekcia obytná väzenská miestnosť so zhoršenými, sprísnenými podmienkami lat.

pakáreň miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť indián.-špan. slang. pejor.

hodnosť

dištinkcia lat.

grádus lat. zastar.

ordo lat. kniž. a odb.

rang franc.-nem. hovor.

titul lat.

predikát h. al. jej vyjadrenie lat. kniž.

funkcia h. spojená s povinnosťou, činnosťou, postavenie lat.

prebenda výnosná, výhodná funkcia lat. expr.

post vysoká, významná funkcia lat. nem. hovor. al. publ.

mandát funkcia volených zástupcov, členov zastupiteľských zborov lat. polit.

dignita významné, čestné postavenie lat.

pleno titulo p. t., P. T. plným titulom, namiesto hodnosti, titulu al. oslovenia v adrese listu lat.

profesor lat.

profák najvyšší titul vysokoškolského učiteľa; titul stredoškolského učiteľa lat. slang.

bakalár nižšia akadmická h. absolventa špeciálne zameranej časti vysokoškolského štúdia lat.

bachelor beče- bakalár v angloamer. prostredí angl.

inžinier h. absolventa vysokej školy tech., poľnohosp., ekon. a pod. smeru franc.

doktor

doktorát h. absolventa vysokej školy, najmä univerzity, Dr. pred menom; najvyššia vedecká h., DrSc. za menom lat.

JUDr. h. absolventa právnickej fakulty s rigoróznou skúškou, doktor oboch práv

magister akademická h. na univerzitách, bohosloveckých a umeleckých vysokých školách; akademická h. lekárnikov lat.

master akademická h. na brit. vysokých školách angl.

bakalár nižšia, prvá akademická h. v stredoveku lat. hist.

licenciát stredná, druhá akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách lat.

magister lat.

majster vyššia, tretia akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách lat. hist.

docent lat.

docentúra nižšia vedecko-pedagogická h. lat.

profesor najvyššia vysokoškolská vedecko-pedagogická h. lat.

ordinár

ordinarius riadny profesor v niektorých krajinách lat.

honorabilis obradný titul vysokoškolského profesora, nie dekana a rektora lat.

magnificencia titul rektora vysokej školy, v oslovení Magnificencia lat.

majster titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka; čestný titul vynikajúceho športovca lat.-nem.

maestro titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka tal. kniž.

prezident titul volenej hlavy republiky lat.

excelencia čestný titul, najmä v diplomatickom styku lat.

komandér

komandír titul nositeľa vyznamenania vyššieho stupňa v niektorých krajinách franc.

bazileus titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz gréc. hist.

serenissimus titul kniežaťa v niektorých krajinách lat. hist.

archón

archont titul jedného z deviatich najvyšších úradníkov v antických Aténach gréc. hist.

kaisar kaj- najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi lat.

cézar titul neobmedzeného vládcu vl. m.

cisár najvyšší titul neobmedzeného vládcu lat.

princeps cisár v starom Ríme lat. hist.

augustus vznešený titul rím. cisára lat. hist.

autokrator titul byzantského cisára gréc. hist.

bán titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov tur.-srb. hist.

cár titul neobmedzeného vládcu v Bulharsku a Rusku rus.

dauphin dofen titul následníka franc. trónu, korunného princa franc.

infant titul špan. al. port. korunného princa špan.

lord titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii angl.

esquire eskvajr titul vyšších úradníkov, starostov miest, sudcov a pod. vo Veľkej Británii angl.

ealdorman íldormen titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov angl. hist.

dóža titul voleného vládcu v benátskej a janovskej republike tal. hist.

duce duče titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho tal.

caudillo kaudiľo titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov arab. špan.

efendi titul tur. úradníkov, kňazov a učencov tur.-gréc.

aga titul nižšieho úradníka al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii tur.

dej titul tur. miestodržiteľov, vládcov v Alžírsku arab. hist.

said

šerif

šeríf titul vládcu v niektorých mohamedánskych krajinách arab.

kalif

chalífa titul arab. vládcu a hlavy veriacich arab.

emír titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov arab.

beg

bej titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov tur.

šach titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu perz. hist.

ensi titul miestnych vládcov v starom Sumeri sumer.

mirza titul princa, syna kniežaťa u niektorých východných národov, za menom irán.

padišah

padišach titul seldžuckých a osmanských panovníkov perz. hist.

baša

paša titul vysokého hodnostára v Osmanskej ríši tur. hist.

chedív titul egypt. vládcu, 1867 – 1914 perz.

kagan titul hlavy štátov turk. národov, Avarov, od 13. st. Mongolov orient. hist.

singh titul príslušníkov sikhov, lev, za menom sanskrit-hind.

lulla

molla

mullah čestný titul moslimských učencov afg.

mogul moslimský titul panovníka mongolského pôvodu v Indii, 16. – 19.st. perz. hist.

chuang ti titul čín. cisára, za menom čín. hist.

wang titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l. čín.

kabaka titul feudálneho vládcu kráľovstva Bugandy ?

tennó najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár, vládca jap.

mikádo titul jap. cisárov v európskych jazykoch jap.

daimjó

daimio titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868 jap.

kuraka titul nižšieho úradníka v ríši Inkov; titul náčelníka, starostu občiny v Peru kečuánčina.

dignita katolícka kňazská h. lat. cirk.

papa titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách gréc.-lat. cirk.

protonár čestný titul duchovného, najmä pápeža gréc. + lat. cirk.

pápež gréc.-lat.-nem. cirk.

papa gréc.-lat. cirk.

pontifex

pontifex maximus titul hlavy rímskokatolíckej cirkvi, rímsky biskup, Svätý otec lat.

servus servorum Dei titul pápeža na slávnostných dokumentoch, sluha sluhov božích lat. cirk.

eminencia titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu lat.

episkopát biskupská h. gréc.-lat.

monseigneur -siňér, -siňör titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Francúzsku franc.

don titul duchovnej osoby v Taliansku tal.

katolikos titul hlavy armén. cirkvi gréc. cirk.

notár čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným lat. cirk.

diakonát gréc.-lat.

jáhenstvo h. katolíckeho a pravoslávneho duchovného oprávneného vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, so svätením nižším ako kňazským gréc. cirk.

illustrissimus lat. hist.

revendissimus titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov lat. cirk.

monsignore -siňo- čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom tal. cirk.

hadždž arab.

hadži titul moslima, kt. vykonal púť do Mekky k posvätnej Kaabe tur. náb.

háfiz titul moslima, kt. vie korán naspamäť arab.

mulla

molla titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa, u šiitov afg.

ajatolláh titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca arab.

imám titul hlavy šiitov arab.

láma čestný titul vyššieho duchovného v Tibete tib. cirk.

dalajláma

pančenláma t. hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi tib.

bodgegén titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku mongol.

mahátma čestný titul udeľovaný v Indii významným duchovným osobnostiam sanskrit

pandit čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii sanskrit porovnaj kňaz hodnostár|cirk.

atašé najnižšia diplomatická h., pridelenec zastupiteľského úradu franc.

ambasádor najvyššia diplomatická h., mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec franc. porovnaj vyslanec

šarža franc. hovor.

lajtnant poručík, pôvodne rak.-uhor. armády nem. zastar. voj.

komandér

komandír h. v jap. armáde, poručík franc.

kapitán najvyššia h. nižších dôstojníkov lat.-nem.

ritmajster kapitán v jazdeckom vojsku v nem. a rak.-uhor. armáde nem. + lat. hist.

asaul

esaul

jesaul h. v cárskom kozáckom vojsku, stotník, kapitán tur.-rus.

major najnižšia h. vyšších dôstojníkov lat.-špan.

oberst nem. zastar. voj. slang.

oberšt plukovník v nem. a rak.-uhor. armáde nem. hovor. zastar.

kolonel vyššia dôstojnícka h., plukovník vo franc. a brit. armáde franc.

generál jedna z najvyšších h. lat.

divizník najvyššia h., generál v Hlinkovej garde lat. hist.

gruppenführer -pnfírer h. v SA a SS na úrovni generálmajora nem. hist.

obergruppenführer -pnfírer h. v SS na úrovni generálplukovníka nem. hist.

maršal najvyššia h. v niektorých armádach germ.

feldmaršal poľný maršal nem. hist. voj.

generalissimus najvyššia h. hlavného veliteľa ozbrojených síl, napr. Stalin, Franco lat. voj.

kadet dôstojnícky čakateľ v rak.-uhor. armáde franc.

kadet najnižšia h. námorného dôstojníka franc.

midshipman midšipmen najnižšia námorná h. v angl. námorníctve angl.

mičman najnižšia námorná h. v cárskej armáde rus. hist.

komodor h. námorného al. leteckého dôstojníka vo Veľkej Británii angl.

fregatný kapitán h. vo voj. námorníctve na úrovni podplukovníka tal. + lat.-nem.

korvetný kapitán h. vo voj. námorníctve na úrovni majora franc. + lat.-nem.

kontradmirál h. vo voj. námorníctve na úrovni generálmajora lat. + arab.

viceadmirál h. vo voj. námorníctve na úrovni generálporučíka lat. + arab.

admirál h. vo voj. námorníctve na úrovni generálplukovníka arab.

kornet nižšia dôstojnícka jazdecká vo franc. a rus. armáde, 18. a 19.st. franc.

bimbaša vyššia dôstojnícka h. v Osmanskej ríši tur.

hajtman h. na úrovni veliteľa roty al. batérie nem.

obrist hist. h., veliteľ práporu, neskôr pluku voj. hist.

gonfalonier(e) h. v stredovekom tal. vojsku, zástavník tal.

rotný nižšia prvá práporčícka h. nem. voj.

rotmajster nižšia druhá práporčícka h. nem. voj.

čauš rotmajster, tur. h. tur.

frajter prvá poddôstojnícka h., slobodník nem. zastar. voj. slang.

kaprál druhá poddôstojnícka h., desiatnik tal.-nem.

seržant h. v niektorých armádach na úrovni čatára franc.

šikovateľ

feldvébel najvyššia poddôstojnícka h. v rak.-uhor. armáde a v niektorých iných armádach nem. hist. voj.

mičman poddôstojnícka h. voj. loďstva rus. voj. porovnaj vojak veliteľ

revident h. najmä v štátnej správe lat. zastar.

asesor lat. práv. hist.

jurát

jurátus úradníkv súdnej službe,prísediaci na súde lat. práv. zastar.

bailli baji vyššia feudálna úradnícka h. v západnej Európe lat.-franc. hist. porovnaj pisár 1

inšpektor policajná h. lat.

superintendent inšpektor vo Veľkej Británii lat.

seržant h. v bezpečnostných zboroch, polícii, niektorých štátov franc.

majestát h. panovníka, veličenstvo lat. hist. porovnaj hodnostár šľachtic šľachtičná starosta vládca vodca veliteľ 1 úradník

namyslenec

nabob nadutec, nafúkanec arab.-ind. pejor.

paša

baša nadutý, mocný, bezohľadný človek tur. expr.

parvenu -nü nadutec, nafúkanec, povýšenec franc. kniž.

furiant nadutec lat. čes. kniž.

macho -čo

primadona namyslený, márnomyseľný človek tal. pejor.

suverén sebavedomý až povýšenecký človek, povýšenec franc. aj pejor.

macher n., kt. sa vyťahuje, predvádza nem. hovor.

snob povrchný vyznávač všetkého módneho, najmä v umení, spoločnosti, nadutec, povýšenec, malomeštiak angl. pejor.

mačo n. na fyzickú al. sexuálnu výkonnosť nem. pejor.

boháč

magnát lat. kniž.

magnáš lat. hovor.

krézus veľký b. vl. m. kniž.

milionár b., kt. má majetok jeden al. viac miliónov tal.

paša

baša mocný, v blahobyte žijúci človek; nadutý, mocný, bezohľadný človek tur. expr.

sybarita pôžitkár, hýrivec vl. m.

džentrík zbohatlík, popanštenec angl. pren.

keťas čierny obchodník, najmä vojnový zbohatlík, úžerník nem. hovor. pejor.

buržuj

buržoa franc.

kapitalista vykorisťovateľ, bohatý meštiak, podnikateľ, vlastník výrobných prostriedkov lat.

komprador b. v rozvojových krajinách, kt. zbohatol na sprostredkovaní obchodov a podpore prenikania zahraničného kapitálu lat.-port.

naváb

nabob nadutý b. pôvodne v Indii arab.-ind. pejor.

kulak dedinský b., bohatý sedliak v bývalom ZSSR rus. pejor.

hodnostár

funkcionár lat.

šarža kto má nejakú hodnosť, postavenie, predstaviteľ orgánu, inštitúcie franc. hovor. expr.

biskup gréc. cirk.

ordinár lat. cirk.

prelát predstavený s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom, v rímskokatolíckej cirkvi; vysoký h. stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva lat. cirk.

metropolita biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi gréc. cirk.

pápež gréc.-lat.-nem. cirk.

papa gréc.-lat. cirk.

pontifex

pontifex maximus rímsky biskup, hlava rímskokatolíckej cirkvi, Svätý otec lat.

protonár čestný titul duchovného, pápeža gréc. + lat. cirk.

servus servorum Dei titul pápeža na slávnostných dokumentoch, „sluha sluhov božích“ lat. cirk.

sufragán biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup lat. cirk.

biskup in partibus infidelium -dé- biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“ lat. cirk.

episkop biskup najmä v pravoslávnej cirkvi gréc. cirk.

dekan biskup v anglikánskej cirkvi lat. cirk.

eparcha biskup v pravoslávnej cirkvi gréc. cirk.

arcibiskup vysoký h. stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva cirk.

prímas prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva lat. cirk.

exarcha arcibiskup v pravoslávnej cirkvi gréc.

diakon gréc.-lat.

jáhen duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským gréc. cirk.

klerik príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. h. gréc.-lat.

akolyt

akolyta klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972 gréc.-lat. cirk.

kardinál najvyšší rímskokatolícky h. po pápežovi lat.

kardinál in pectore pek- lat.

kardinál in petto kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom tal. cirk.

eminencia titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu lat.

patriarcha najvyšší h. v pravoslávnej cirkvi a niektorých východných cirkvách gréc. cirk.

prelát vyšší h. v rímskokatolíckej cirkvi lat. cirk.

komtúr vyšší h. cirk. rytierskeho rádu lat.-nem. cirk.

familiarus h. v reholi maltézskych rytierov lat.

abbé katolícky duchovný vo franc. prostredí franc.

monseigneur -siňér, -siňör titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc. franc.

don titul duchovnej osoby v Taliansku tal.

katolikos titul hlavy arménskej cirkvi gréc. cirk.

dekan pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekoľkých farnostiach cirk. správneho územia lat. cirk.

beneficián

beneficiát duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník lat. cirk.

notár čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným lat. cirk.

illustrissimus lat. hist.

revendissimus titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov lat. cirk.

monsignore -siňo- čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom tal. cirk.

superintendent vyšší evanjelický duchovný lat. cirk.

presbyter starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu gréc. cirk.

archijerej vysoký h. v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu gréc.-rus. cirk.

papa titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách gréc.-lat. cirk.

mufti najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik arab.

imám titul hlavy šíitov arab.

mulla

molla titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov afg.

ajatolláh titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca arab.

láma čestný titul vyššieho duchovného v Tibete tib. cirk.

dalajláma

pančenláma titul hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi tib.

bodgegén titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku mongol. porovnaj kňaz kňazstvo hodnosť|cirk. predstavený

rektor najvyšší akademický h. vysokej školy lat. škol.

dekan vysokoškolský h. stojaci na čele fakulty vysokej školy lat. škol.

Spectabilis

Spektabilita ceremoniálny titul dekana lat.

papaláš gréc. lat. hovor. pejor.

aparátnik vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky úradník pôvodne za socializmu lat. polit. slang. aj pejor.

potentát

potentátnik vysoký vplyvný h. lat. pejor.

pohlavár vedúci činiteľ, predák srb. pejor.

notábel franc. zastar.

notabilita významný, vplyvný činiteľ, osobnosť, pôvodne najvyšší štátny, vo franc. monarchii, najmä z najvyššej šľachty hist. franc. kniž.

dignitár h., najmä cirk. lat. zastar.

prétor h. v starom Ríme, najvyšší štátny al. súdny úradník lat. hist.

majordóm

majordómus lat. hist.

senešal vysoký, prvý h. na panovníckom dvore franc. hist.

taverník h. v Uhorsku, vysoký kráľovský úradník, pôvodne pokladník panovníka lat.-maď. hist.

hypatos h. v Byzancii gréc.

čorbadši voj. tur. h. tur.

beg

bej nižší islamský h. tur.

ajan mestský h., úradník spravujúci obvod v Osmanskej ríši arab. hist.

mandarín stredoveký čínsky h., označenie používané v Európe sanskrit-port.

paša

baša vysoký, najmä voj. h. v Osmanskej ríši tur. hist.

vezír vysoký štátny h. v islamských krajinách arab. porovnaj hodnosť úradník