debna
nástroj
nástroj
2
prostriedok na tvorenie tónov
inštrument
lat.
bicie nástroje:
celesta
če-
tamtam
bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou
ind.
dychové a vzduchové nástroje:
flažolet
malá zobcová flauta
heligón
gréc.
pozauna
franc.-nem.
bomhart
lat.-franc.
barytón
gréc.-tal.
organ
n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov
gréc.
harmónium
skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky
gréc.
akordeón
lat.-franc.
sistrum
staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami
gréc.-lat.
strunové nástroje:
klavír
lat.-franc.
piano
tal. hovor.
clavichord
kla-
cembalo
čem-
cembalo
čem-
spinet
tal.-nem.
gravicembalo
lat. + tal.
basa
tal.
gitara
gréc.
lutna
arab.-nem.
žaltár
gréc.-nem.
trumšajt
tal.-nem.
hackbrett
hak-
n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko
nem.
fidula
predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.
lat.
organistrum
trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou
gréc.-lat.
komuz
kirgiz. ľudový n.
elektronické a iné nástroje:
syntetizátor
gréc.
verklík
nem. hovor.
flašinet
prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou
franc.-nem.
hovor.
orchestrión
mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.
gréc.
ripieno
-pjé-
obal
obal
1
ochranný, baliaci materiál
žoch
nem.
videokazeta
lat. + franc.
žena
gynaeco-
-neko
memsahib
ind.
preciózka
neprirodzená, vyumelkovaná, výstredná, strojená ž. prehnane dokonalá v správaní, konaní
lat.-franc.
kniž.
hetéra
vzdelaná ž., kt. viedla slobodný spôsob života mimo rodinného spoločenstva, v starom Grécku
gréc.
hist.
nymph-
-fo
nympho-
-fo
manekýnka
hol.-franc.
modelka
ž. predvádzajúca odevy na módnych prehliadkach; ž. stojaca ako predloha pre výtvarné spracovanie
tal.
devla
cig. pejor.
menáda
gréc.-lat.
bakchantka
ž., kt. sa zúčastnila slávnosti, obradu na počesť boha Bakcha al. Dionýza spojenej s hýrením
gréc.
hist. náb.
nymfomanka
ž. postihnutá chorobnou pohlavnou dráždivosťou a žiadostivosťou, vystupňovaním pohlavných záujmov a pudov
gréc.
lek.
hárem
moslimove ž. žijúce vo vyhradenej časti moslimského domu; viac ž. okolo jedného muža pren. expr.
arab.-tur.
striga
lat.-rum.
bosorka
maď.
Amazonka
mýtická bojovná ž. na ostrove Lemnu
Gorgóna
bytosť s hadmi vo vlasoch, netvor ženského pohlavia, kto sa na ňu pozrie, skamenie
gréc.
mytol.
valkýra
ženská démonická bytosť, kt. privádzala bojovníkov padlých v boji do sídla germ. bohov
škand.
mytol.
kikimora
rozprávková mýtická ženská bytosť v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná mora
rus.
väzenie
väzenie
1
väznica, žalár
šupáreň
nem.
Bastilla
parížske v., pôvodne súčasť opevnenia mesta, zbúrané po revolúcii 1789
hodnosť
dištinkcia
lat.
grádus
lat. zastar.
titul
lat.
pleno titulo
p. t., P. T.
plným titulom, namiesto hodnosti, titulu al. oslovenia v adrese listu
lat.
akademické, vedecké a pedagogické hodnosti:
profesor
lat.
doktorát
h. absolventa vysokej školy, najmä univerzity, Dr. pred menom; najvyššia vedecká h., DrSc. za menom
lat.
JUDr.
h. absolventa právnickej fakulty s rigoróznou skúškou, doktor oboch práv
magister
akademická h. na univerzitách, bohosloveckých a umeleckých vysokých školách; akademická h. lekárnikov
lat.
magister
lat.
docent
lat.
svetské, panovnícke hodnosti:
cirkevné hodnosti:
diakonát
gréc.-lat.
jáhenstvo
h. katolíckeho a pravoslávneho duchovného oprávneného vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, so svätením nižším ako kňazským
gréc. cirk.
illustrissimus
lat. hist.
monsignore
-siňo-
čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom
tal. cirk.
hadždž
arab.
pandit
čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii
sanskrit
porovnaj
kňaz
hodnostár|cirk.
diplomatické hodnosti:
vojenské hodnosti:
šarža
franc. hovor.
dôstojnícke hodnosti:
práporčícke hodnosti:
poddôstojnícke hodnosti:
feldvébel
najvyššia poddôstojnícka h. v rak.-uhor. armáde a v niektorých iných armádach
nem.
hist. voj.
úradnícke hodnosti:
iné hodnosti:
namyslenec
macho
-čo
snob
povrchný vyznávač všetkého módneho, najmä v umení, spoločnosti, nadutec, povýšenec, malomeštiak
angl. pejor.
boháč
magnát
lat. kniž.
magnáš
lat. hovor.
buržoa
franc.
komprador
b. v rozvojových krajinách, kt. zbohatol na sprostredkovaní obchodov a podpore prenikania zahraničného kapitálu
lat.-port.
hodnostár
funkcionár
lat.
cirkevní hodnostári:
biskup
gréc. cirk.
ordinár
lat. cirk.
prelát
predstavený s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom, v rímskokatolíckej cirkvi; vysoký h. stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva
lat. cirk.
metropolita
biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi
gréc. cirk.
diakon
gréc.-lat.
jáhen
duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským
gréc. cirk.
akolyta
klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972
gréc.-lat.
cirk.
dekan
pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekoľkých farnostiach cirk. správneho územia
lat. cirk.
monsignore
-siňo-
čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom
tal. cirk.
bodgegén
titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku
mongol.
porovnaj
kňaz
kňazstvo
hodnosť|cirk.
predstavený
iní hodnostári:
aparátnik
vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky úradník pôvodne za socializmu
lat.
polit. slang. aj pejor.
notabilita
významný, vplyvný činiteľ, osobnosť, pôvodne najvyšší štátny, vo franc. monarchii, najmä z najvyššej šľachty hist.
franc. kniž.