Výsledky vyhľadávania

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)

inštrument lat.

organum gréc.-lat. hist.

bicie nástroje

membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.

drums /drams/ angl.

perkusie

percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.

tympan

tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.

triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.

vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.

tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.

činel (neladený kovový kotúč) tal.

flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.

xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.

cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.

celesta /če-/

čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.

kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.

maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.

claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.

tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.

tulumbas (starý n., bubon) tur.

nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.

kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?

marimba

marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.

menzan (africký n., Kongo) afr.

tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.

bongo (afrokubánsky bubienok) špan.

kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.

ču (čín. ľudový n.) čín.

tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.

dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.

čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.

vadaiko

vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.

todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.

taiko

šóko

kakko (jap. tradičný n.) jap.

cuzumi (jap. bubienok) jap.

gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.

gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.

gandang (malaj. a jávsky bubon) ?

kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.

huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.

dychové a vzduchové nástroje

aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.

flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.

pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.

flažolet (malá zobcová flauta)

klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.

hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.

fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.

saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.

altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.

tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.

bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.

heligón gréc.

suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.

pozauna franc.-nem.

trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.

bomhart lat.-franc.

pumort

pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.

barytón gréc.-tal.

eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.

serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.

rifovka (drevená píšťalka) nem.

kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.

piston (kornet s ventilmi) franc.

ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.

šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.

lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.

horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.

fistola (pastierska píšťala) tal.

okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.

olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.

tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.

clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.

trembita

trombita (dlhý pastiersky n.) rum.

fujara (drevený fúkací n.) rum.

bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.

tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.

svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.

cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.

syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.

aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.

svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.

pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.

košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.

surma

surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.

zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.

nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.

agada (egypt. flauta) egypt.

šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.

šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.

čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.

kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.

feng-šeng (čín. starý n.) čín.

šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.

hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.

fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.

šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.

rjúteki (jap. priečna flauta) jap.

manvavaka (indián. ľudový n.) indián.

organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.

hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.

portatív (malý prenosný vodný organ) lat.

magrefa (mystický semitský organ) hebr.

pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.

regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.

harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.

melódium (predchodca harmónia) gréc.

harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.

koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.

bandoneón

bandónium

bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.

akordeón lat.-franc.

chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.

heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.

garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.

mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.

idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.

sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.

gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.

musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.

gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.

anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.

buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)

strunové nástroje

chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.

klavír lat.-franc.

piano tal. hovor.

fortepiano

pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.

fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.

pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.

clavichord /kla-/

klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.

cembalo /čem-/

čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.

cembalo /čem-/

čembalo (predchodca klavíra) tal.

adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.

spinet tal.-nem.

virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.

gravicembalo lat. + tal.

clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.

pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.

cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.

violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.

kremonky

guarnerky

amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.

stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.

viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.

gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.

violončelo

čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.

kontrabas

basa tal.

barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.

gitara gréc.

španielka (brnkací n.) vl. m.

dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.

gibson

gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.

bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.

mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.

mandola (mandolína s nižším ladením) tal.

bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.

lutna arab.-nem.

teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.

angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.

lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.

dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.

barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.

varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.

forminga

forminx (starogréc. n.) gréc.

dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.

monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.

žaltár gréc.-nem.

psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.

harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.

trumšajt tal.-nem.

tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.

hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.

citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.

chrotta

rotta

rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.

cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.

fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.

giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.

tambura

tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.

gusle

guzla

guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.

bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.

brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.

kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.

organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.

trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.

bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.

gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.

gusli

gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.

balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.

domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.

tar (kaukazský ľudový n.) perz.

komuz (kirgiz. ľudový n.)

čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.

gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.

dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.

keman (tur. n. podobný husliam) tur.

pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.

santur

santir (egypt. n.) arab.

kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.

rebáb

rebec

rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.

rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.

tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.

santur

santir (arab. n.) arab.

sitár

sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.

ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit

vína (ind. lutna) sanskrit

kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.

hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.

pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.

šamisen

šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.

biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.

biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.

koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.

ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.

slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.

bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.

kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?

elektronické a iné nástroje

melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.

keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.

syntezátor

syntetizátor gréc.

synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.

automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.

verkeľ

verklík nem. hovor.

flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.

manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.

orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.

aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.

bas (n. s hlbokým tónom) tal.

pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.

ripieno /-pjé-/

tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.

obal

obal 1 (ochranný, baliaci materiál)

ambaláž franc. obch.

fustage /-táž/ lat.-franc. obch.

škatuľa (pevný o., schránka) lat.

škarnicľa (pevný o., schránka; papierové vrecko) nem. hovor. zastar.

dóza (škatuľa, nádoba, najmä ozdobná) hol.

box (škatuľa, oddelená, vyhradená skrinka al. skriňa) angl.

termobox (box s tepelnou izoláciou) gréc. + angl. tech.

piksľa

piksňa (škatuľa s vrchnákom, napr. kovová) nem. hovor.

buksa (malá škatuľa, pokladnička, schránka, skrinka na cenné predmety) nem. hovor. zastar.

etui (puzdro, schránka) franc. kniž. zastar.

kisňa (o., najmä drevený, debna) nem. subšt. hovor.

basa (debna, debnička na nápoje vo fľašiach) tal. slang.

sáčik

sáčok

sakeľ

sakel

saklík (obdĺžnikový o., vrecko) nem. subšt.

pakeľ

paklík (papierové a pod. vrecko) nem. hovor.

kornút (papierové vrecko zužujúce sa nadol do špičky, o. podobného tvaru) lat.

tetrapak (kombinovaný o. na nápoje a tekuté potraviny) vl. m.

tektúra (prikrývka, pokrývka) lat. kniž.

fascikel (o. na spisy, listiny, písomnosti) lat.-nem.

mapa (fascikel s tvrdými doskami) lat.

šanón (fascikel, zaraďovač na písomnosti) angl. admin.

vak (vrecovitý o. na prenášanie vecí, vrece) nem.

žoch nem.

balot (široké veľké vrece, na bavlnu, tabak a pod.) franc. tech.

futrál (ochranný o. na drobné veci, napr. hud. nástroj, puzdro) lat. hovor.

tunika (ochranný o.) lat. odb.

tuľajka

tulec (puzdro, objímka na pozdĺžny predmet, najmä porisko, držadlo a pod.) franc.

papilota (papierový o. na cukrovinky, drobné pečivo) franc. zastar.

amyloid (o. na potraviny z rastlinného pergamenu z neglejenej čistej celulózy) gréc. biochem.

tuba (valcovitý o. so závitovým uzáverom na polotuhé látky) lat.-franc.

kapsula (puzdro, napr. na lieky nepríjemnej chuti) lat.

spanzula (tvrdá želatínová kapsula s mikrotobolkami) lat. farm.

bandáž (o. na obloženie, ovinutie stroja, potrubia a pod.) franc. tech.

izolácia (nevodivý o. elektrického vodiča) tal.-franc. tech.

bužírka (o. z plastickej látky na drôty, izolačná hadička) franc.-nem. eltech.

kazeta (o. na fotogr. al. film. materiál, na magnetofónovú pásku) tal.-franc.

videokazeta lat. + franc.

video (kazeta na magnetický záznam obrazu a zvuku) lat. hovor.

audiokazeta (kazeta na magnetický záznam zvuku) lat. + franc.

šalovanie

šalung (obloženie, debnenie, stena z dosák, do kt. sa plní betón) nem. stav. slang.

bomba (kovový o. naplnený výbušninou) tal. voj.

kapsľa (puzdro s výbušninou, zápalka) nem. hovor.

titer (plášť cenného papiera, titulný list, neskôr cenný papier vôbec) franc. peňaž. porovnaj schránkapuzdrovak 1

žena

femina lat. lek.

femino- lat. v zlož. sl.

gynaeco- /-neko/

gyneko-

gyno- gréc. v zlož. sl.

memsahib ind.

bárišňa

báryšňa rus. iron.

piksľa

pixľa nem. pren. hrub.

blondýna

blondýnka (ž. al. dievča so svetlými vlasmi, plavovláska) franc.

bruneta

brunetka (ž. al. dievča s tmavými vlasmi) franc.

lady /lej-/ (ž., dáma, pani) angl. pren.

dáma (zdvorilé označenie ž.) franc.

dáma (ž. s vyberaným pôvodom al. správaním) franc.

squaw /skvó/ (indián. ž.; ž., manželka v amer. prostredí) indián.-angl.

matróna (dôstojná staršia ž.) lat.

matróna (ž. statnej postavy, najmä staršia) lat. expr. al. pejor.

cárica (vznešená, pyšná, obdivovaná ž.) rus. pren.

preciózka (neprirodzená, vyumelkovaná, výstredná, strojená ž. prehnane dokonalá v správaní, konaní) lat.-franc. kniž.

módedáma (ž. obliekajúca sa podľa najnovšieho vkusu) franc. hovor.

madam

madame /madam/ (zdvorilé oslovenie ž.) franc.

domina (oslovenie rím. ž., pani hist.; ž., kt. má prevahu v sexuálnych vzťahoch) lat.

hetéra (vzdelaná ž., kt. viedla slobodný spôsob života mimo rodinného spoločenstva, v starom Grécku) gréc. hist.

satí (verná ž., vdova, kt. sa dala dobrovoľne spáliť so svojím mŕtvym mužom) sanskrit hist.

nymph- /-fo/

nympho- /-fo/

nymf-

nymfo- (ž., najmä mladá) gréc. v zlož. sl.

nymfa (mladá krásna ž.) gréc. pren.

grácia (pôvabná mladá ž.) lat. vl. m. expr. často iron.

madona (krásna a cnostná ž.) tal. pren. expr.

venuša (krásna ž.) vl. m.

fryna (krásna, zvodná ž.) vl. m. zried. kniž.

fešanda angl.-nem. hovor. expr.

štramanda (pekná, vkusne oblečená ž., krásavica) nem., angl.-nem. hovor., hovor. expr.

manekýnka hol.-franc.

modelka (ž. predvádzajúca odevy na módnych prehliadkach; ž. stojaca ako predloha pre výtvarné spracovanie) tal.

topmodelka (špičková modelka) angl. + tal.

pin-up girl /pinap gerl/ (modelka pózujúca pre fotografie na plagáty a pod.) angl.

playmate /plejmejt/ (modelka pózujúca pre fotografie do časopisov a pod.) angl.

moletka (plnoštíhla ž. majúca zaokrúhlené tvary tela) franc. hovor.

basa (tučná ž.) franc. pejor.

grácia (škaredá, nepríjemná ž.) lat. vl. m. expr. iron. hovor.

pulcheria (škaredá ž., ohava, špata, škrata) lat.

rašpľa (škaredá stará ž.) nem. pejor.

randa (otrhaná ž.) maď. pejor.

škatuľa (nadávka ž.) lat. pren. pejor.

halapirka (hlúpa ž., hlupaňa) maď. hovor. pejor.

ťapa

ťapša (škaredá, nemotorná, hlúpa ž., nadávka ž.) maď. hovor. pejor.

sexbomba

sexica (pôvabná, vyzývavo prížažlivá ž.) lat. + tal. hovor. expr.

parádnica (ž, kt. sa rada nápadne pekne, ozdobne, výstredne, draho oblieka) špan. hovor.

fiflena (povrchná parádnica) tal. pejor.

koketa

koketka (ž. snažiaca sa nápadným správaním vzbudiť pozornosť al. obdiv) franc.

tigrica perz.-lat. pren. expr.

dračica (príťažlivá, zvodná al. zlá, krutá ž.) gréc.-lat. hovor. expr.

siréna (zvodná ž., zvodkyňa) gréc. vl. m. expr.

vamp (démonicky zvodná žena) srb.chorv.-angl.

putifárka (záletná, neverná ž., zvodkyňa, záletnica) vl. m. zastar. expr.

mesalína (záletná, roztopašná ž., záletnica) vl. m. expr.

prostitútka (predajná ž. poskytujúca pohlavný styk za odmenu, za peniaze, neviestka) lat.

devla cig. pejor.

filcka nem. subšt.

firma tal. pejor.

fľandra nem. hrub.

perdita lat. kniž.

pľundra nem. hovor. expr.

randa maď. pejor.

škatuľa (ľahká ž., pobehlica, cundra) lat. pren. pejor.

hetéra (staroveká ľahká ž., neviestka) gréc.

kurtizána (ľahká ž. z vyšších spoločenských vrstiev, neviestka) franc.

loreta

loretka (ľahká ž. z parížskeho podsvetia) franc.

call girl

callgirl /kólgrl/ (dievča, kt. poskytuje sexuálne služby na základe telefinického zavolania) angl.

gejša (speváčka a spoločníčka mužov v jap. čajovniach a podnikoch) jap.

menáda gréc.-lat.

bakchantka (ž., kt. sa zúčastnila slávnosti, obradu na počesť boha Bakcha al. Dionýza spojenej s hýrením) gréc. hist. náb.

odaliska (ž. v bývalom tur. háreme) tur.

rachétľa

rakétľa (ž. s pochybnou povesťou, najmä staršia) tal. pren. pejor.

erotomanka gréc. lek.

sexica

sexoška (ž. s nadmerne vystupňovanými pohlavnými záujmami a pudmi) lat. slang.

menáda (zmyselná, bujná, vášnivá ž.) gréc.-lat. pren.

nymfomanka (ž. postihnutá chorobnou pohlavnou dráždivosťou a žiadostivosťou, vystupňovaním pohlavných záujmov a pudov) gréc. lek.

lesbička (ž. oddávajúca sa pohlavnej láske s inou ženou) vl. m.

konkubína (ž. žijúca s mužom manželským spôsobom bez sobáša, najmä cirk., družka) lat.

hárem (moslimove ž. žijúce vo vyhradenej časti moslimského domu; viac ž. okolo jedného muža pren. expr.) arab.-tur.

striptérka (ž. predvádzajúca vyzliekanie v nočnom zábavnom podniku) angl.

bardáma (ž. platená za zabávanie hostí v nočnom zábavnom podniku) nem. slang.

virago (ž., kt. sa cíti ako muž, mužatka) lat. lek.

kolombína (ľstivá, úskočná, falošná ž.) tal.

rafika lat.-gréc. pejor.

rebeka (prefíkaná, výbojná, odporná, zlá ž.) vl. m. pejor.

erdegbaba (rázna, panovačná ž.) maď.? slang. nár.

kofa (ž. s hrubšími spôsobmi al. nižšími rozumovými schopnosťami) nem. hovor.

rebeka (zlá, nepríjemná, jazyčnatá ž.) vl. m. pejor.

megera (zlá, neznášanlivá, hašterivá, zúrivá, závistlivá ž.) vl. m. pejor.

harpya (zlomyseľná, hašterivá, zlostná, zlá ž., bosorka, ježibaba) gréc.

fúria (zúrivá, divá, zlostná, rozzúrená, zlá ž.) vl. m.

xantipa (neznášanlivá, hašterivá ž., jazyčnica) vl. m. pejor.

sotona

sotoňa hebr. pejor.

diablica (zlostná žena, čertica, diablica) gréc.-lat.

striga lat.-rum.

bosorka maď.

ježibaba (zlá, nepríjemné ž., čertica) rus.

amazonka (bojovná odvážna ž., mužatka) vl. m. gréc.

sufražetka (bojovná, energická ž.) angl. pren. expr.

nulipara (ž., kt. ešte nerodila) lat. lek.

unipara (ž., kt. porodila jedno dieťa) lat. lek.

primipara (ž., kt. rodí prvýkrát, prvorodička) lat. lek.

bipara (ž., kt. porodila druhé dieťa, druhorodička) lat. lek.

pluripara

multipara (ž., kt. rodila viackrát, viacrodička) lat. biol.

puerpera (ž. v šestonedelí, šestonedieľka, rodička) lat. lek.

gynandroid (ž. s druhotnými mužskými znakmi) gréc. lek.

Pandora (prvá ž.) gréc. mytol.

Amazonka (mýtická bojovná ž. na ostrove Lemnu)

sfinga

sfinx (obluda s telom napoly levím a ženským kladúca neriešiteľné otázky) gréc. mytol.

Gorgóna (bytosť s hadmi vo vlasoch, netvor ženského pohlavia, kto sa na ňu pozrie, skamenie) gréc. mytol.

Medúza (Gorgóna, kt. Perzeus odsekol hlavu) gréc. mytol.

Sthenó

Euryalé (ostatné dve Gorgóny) gréc. mytol.

Harpya (bytosť s vtáčím telom a ženskou hlavou odnášajúci duše mŕtvych do podsvetia) gréc. mytol.

valkýra (ženská démonická bytosť, kt. privádzala bojovníkov padlých v boji do sídla germ. bohov) škand. mytol.

kikimora (rozprávková mýtická ženská bytosť v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná mora) rus.

cherchez la femme /šeršé la fam/ (za všetkým je ž., príčinou všetkého je ž., za všetkým hľadaj ž.) franc. kniž. porovnaj dievčaslečnamilenkapani 1pani 2manželka

väzenie

väzenie 1 (väznica, žalár)

kriminál nem.-lat. hovor.

basa tal. hovor. expr.

árešt

hárešt lat.-nem. zastar.

šupáreň nem.

bastila vl. m. kniž.

loch nem. argot.

šatľava (menšie, najmä obecné v.) franc. hovor. zastar.

karcer (školské v.) lat. škol.

penitenciár (nápravné zariadenie, trestnica) lat. práv.

garnizóna (voj. posádkové v.) franc.-nem. voj. zastar.

ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat.

kazematy (v. v podzemných priestoroch pod hradmi) tal.

Bastilla (parížske v., pôvodne súčasť opevnenia mesta, zbúrané po revolúcii 1789)

cela (malá tmavá obytná väzenská miestnosť) lat.

kobka (malá tmavá klenutá obytná väzenská miestnosť) nem.

korekcia (obytná väzenská miestnosť so zhoršenými, sprísnenými podmienkami) lat.

pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.

debna

kisňa nem. subšt. hovor.

basa (debnička na nápoje vo fľašiach) tal. slang.

hodnostár

funkcionár lat.

šarža (kto má nejakú hodnosť, postavenie, predstaviteľ orgánu, inštitúcie) franc. hovor. expr.

cirkevní hodnostári

biskup gréc. cirk.

ordinár lat. cirk.

prelát (predstavený s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom, v rímskokatolíckej cirkvi; vysoký h. stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva) lat. cirk.

metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.

pápež gréc.-lat.-nem. cirk.

papa gréc.-lat. cirk.

pontifex

pontifex maximus (rímsky biskup, hlava rímskokatolíckej cirkvi, Svätý otec) lat.

protonár (čestný titul duchovného, pápeža) gréc. + lat. cirk.

servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, „sluha sluhov božích“) lat. cirk.

sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.

biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.

episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

dekan (biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.

eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

arcibiskup (vysoký h. stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.

prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.

exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.

diakon gréc.-lat.

jáhen (duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.

klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. h.) gréc.-lat.

akolyt

akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.

kardinál (najvyšší rímskokatolícky h. po pápežovi) lat.

kardinál in pectore /pek-/ lat.

kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.

eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.

patriarcha (najvyšší h. v pravoslávnej cirkvi a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.

prelát (vyšší h. v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.

komtúr (vyšší h. cirk. rytierskeho rádu) lat.-nem. cirk.

familiarus (h. v reholi maltézskych rytierov) lat.

abbé (katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.

don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.

katolikos (titul hlavy arménskej cirkvi) gréc. cirk.

dekan (pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekoľkých farnostiach cirk. správneho územia) lat. cirk.

beneficián

beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník) lat. cirk.

notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.

illustrissimus lat. hist.

revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.

monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.

superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.

presbyter (starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.

archijerej (vysoký h. v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.

papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.

mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.

imám (titul hlavy šíitov) arab.

mulla

molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.

ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.

láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.

dalajláma

pančenláma (titul hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.

bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol. porovnaj kňazkňazstvohodnosť|cirk.predstavený

iní hodnostári

rektor (najvyšší akademický h. vysokej školy) lat. škol.

dekan (vysokoškolský h. stojaci na čele fakulty vysokej školy) lat. škol.

Spectabilis

Spektabilita (ceremoniálny titul dekana) lat.

papaláš gréc. lat. hovor. pejor.

aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky úradník pôvodne za socializmu) lat. polit. slang. aj pejor.

potentát

potentátnik (vysoký vplyvný h.) lat. pejor.

pohlavár (vedúci činiteľ, predák) srb. pejor.

notábel franc. zastar.

notabilita (významný, vplyvný činiteľ, osobnosť, pôvodne najvyšší štátny, vo franc. monarchii, najmä z najvyššej šľachty hist.) franc. kniž.

dignitár (h., najmä cirk.) lat. zastar.

prétor (h. v starom Ríme, najvyšší štátny al. súdny úradník) lat. hist.

majordóm

majordómus lat. hist.

senešal (vysoký, prvý h. na panovníckom dvore) franc. hist.

taverník (h. v Uhorsku, vysoký kráľovský úradník, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.

hypatos (h. v Byzancii) gréc.

čorbadši (voj. tur. h.) tur.

beg

bej (nižší islamský h.) tur.

ajan (mestský h., úradník spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.

mandarín (stredoveký čínsky h., označenie používané v Európe) sanskrit-port.

paša

baša (vysoký, najmä voj. h. v Osmanskej ríši) tur. hist.

vezír (vysoký štátny h. v islamských krajinách) arab. porovnaj hodnosťúradník

hodnosť

dištinkcia lat.

grádus lat. zastar.

ordo lat. kniž. a odb.

rang franc.-nem. hovor.

titul lat.

predikát (h. al. jej vyjadrenie) lat. kniž.

funkcia (h. spojená s povinnosťou, činnosťou, postavenie) lat.

prebenda (výnosná, výhodná funkcia) lat. expr.

post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.

mandát (funkcia volených zástupcov, členov zastupiteľských zborov) lat. polit.

dignita (významné, čestné postavenie) lat.

pleno titulo [p. t., P. T.] (plným titulom, namiesto hodnosti, titulu al. oslovenia v adrese listu) lat.

akademické, vedecké a pedagogické hodnosti

profesor lat.

profák (najvyšší titul vysokoškolského učiteľa; titul stredoškolského učiteľa) lat. slang.

bakalár (nižšia akadmická h. absolventa špeciálne zameranej časti vysokoškolského štúdia) lat.

bachelor /beče-/ (bakalár v angloamer. prostredí) angl.

inžinier (h. absolventa vysokej školy tech., poľnohosp., ekon. a pod. smeru) franc.

doktor

doktorát (h. absolventa vysokej školy, najmä univerzity, Dr. pred menom; najvyššia vedecká h., DrSc. za menom) lat.

JUDr. (h. absolventa právnickej fakulty s rigoróznou skúškou, doktor oboch práv)

magister (akademická h. na univerzitách, bohosloveckých a umeleckých vysokých školách; akademická h. lekárnikov) lat.

master (akademická h. na brit. vysokých školách) angl.

bakalár (nižšia, prvá akademická h. v stredoveku) lat. hist.

licenciát (stredná, druhá akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat.

magister lat.

majster (vyššia, tretia akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat. hist.

docent lat.

docentúra (nižšia vedecko-pedagogická h.) lat.

profesor (najvyššia vysokoškolská vedecko-pedagogická h.) lat.

ordinár

ordinarius (riadny profesor v niektorých krajinách) lat.

honorabilis (obradný titul vysokoškolského profesora, nie dekana a rektora) lat.

magnificencia (titul rektora vysokej školy, v oslovení Magnificencia) lat.

svetské, panovnícke hodnosti

majster (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka; čestný titul vynikajúceho športovca) lat.-nem.

maestro (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka) tal. kniž.

prezident (titul volenej hlavy republiky) lat.

excelencia (čestný titul, najmä v diplomatickom styku) lat.

komandér

komandír (titul nositeľa vyznamenania vyššieho stupňa v niektorých krajinách) franc.

bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.

serenissimus (titul kniežaťa v niektorých krajinách) lat. hist.

archón

archont (titul jedného z deviatich najvyšších úradníkov v antických Aténach) gréc. hist.

kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.

cézar (titul neobmedzeného vládcu) vl. m.

cisár (najvyšší titul neobmedzeného vládcu) lat.

princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.

augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.

autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.

bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.

cár (titul neobmedzeného vládcu v Bulharsku a Rusku) rus.

dauphin /dofen/ (titul následníka franc. trónu, korunného princa) franc.

infant (titul špan. al. port. korunného princa) špan.

lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.

esquire /eskvajr/ (titul vyšších úradníkov, starostov miest, sudcov a pod. vo Veľkej Británii) angl.

ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.

dóža (titul voleného vládcu v benátskej a janovskej republike) tal. hist.

duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.

caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.

efendi (titul tur. úradníkov, kňazov a učencov) tur.-gréc.

aga (titul nižšieho úradníka al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.

dej (titul tur. miestodržiteľov, vládcov v Alžírsku) arab. hist.

said

šerif

šeríf (titul vládcu v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.

kalif

chalífa (titul arab. vládcu a hlavy veriacich) arab.

emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.

beg

bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.

šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.

ensi (titul miestnych vládcov v starom Sumeri) sumer.

mirza (titul princa, syna kniežaťa u niektorých východných národov, za menom) irán.

padišah

padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.

baša

paša (titul vysokého hodnostára v Osmanskej ríši) tur. hist.

chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.

kagan (titul hlavy štátov turk. národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.

singh (titul príslušníkov sikhov, lev, za menom) sanskrit-hind.

lulla

molla

mullah (čestný titul moslimských učencov) afg.

mogul (moslimský titul panovníka mongolského pôvodu v Indii, 16. – 19.st.) perz. hist.

chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín. hist.

wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.

kabaka (titul feudálneho vládcu kráľovstva Bugandy) ?

tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár, vládca) jap.

mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.

daimjó

daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.

kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov; titul náčelníka, starostu občiny v Peru) kečuánčina.

cirkevné hodnosti

dignita (katolícka kňazská h.) lat. cirk.

papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.

protonár (čestný titul duchovného, najmä pápeža) gréc. + lat. cirk.

pápež gréc.-lat.-nem. cirk.

papa gréc.-lat. cirk.

pontifex

pontifex maximus (titul hlavy rímskokatolíckej cirkvi, rímsky biskup, Svätý otec) lat.

servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, sluha sluhov božích) lat. cirk.

eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.

episkopát (biskupská h.) gréc.-lat.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Francúzsku) franc.

don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.

katolikos (titul hlavy armén. cirkvi) gréc. cirk.

notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.

diakonát gréc.-lat.

jáhenstvo (h. katolíckeho a pravoslávneho duchovného oprávneného vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.

illustrissimus lat. hist.

revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.

monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.

hadždž arab.

hadži (titul moslima, kt. vykonal púť do Mekky k posvätnej Kaabe) tur. náb.

háfiz (titul moslima, kt. vie korán naspamäť) arab.

mulla

molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa, u šiitov) afg.

ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.

imám (titul hlavy šiitov) arab.

láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.

dalajláma

pančenláma (t. hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.

bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol.

mahátma (čestný titul udeľovaný v Indii významným duchovným osobnostiam) sanskrit

pandit (čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii) sanskrit porovnaj kňazhodnostár|cirk.

diplomatické hodnosti

atašé (najnižšia diplomatická h., pridelenec zastupiteľského úradu) franc.

ambasádor (najvyššia diplomatická h., mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec) franc. porovnaj vyslanec

vojenské hodnosti

šarža franc. hovor.

dôstojnícke hodnosti

lajtnant (poručík, pôvodne rak.-uhor. armády) nem. zastar. voj.

komandér

komandír (h. v jap. armáde, poručík) franc.

kapitán (najvyššia h. nižších dôstojníkov) lat.-nem.

ritmajster (kapitán v jazdeckom vojsku v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. + lat. hist.

asaul

esaul

jesaul (h. v cárskom kozáckom vojsku, stotník, kapitán) tur.-rus.

major (najnižšia h. vyšších dôstojníkov) lat.-špan.

oberst nem. zastar. voj. slang.

oberšt (plukovník v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. hovor. zastar.

kolonel (vyššia dôstojnícka h., plukovník vo franc. a brit. armáde) franc.

generál (jedna z najvyšších h.) lat.

divizník (najvyššia h., generál v Hlinkovej garde) lat. hist.

gruppenführer /-pnfírer/ (h. v SA a SS na úrovni generálmajora) nem. hist.

obergruppenführer /-pnfírer/ (h. v SS na úrovni generálplukovníka) nem. hist.

maršal (najvyššia h. v niektorých armádach) germ.

feldmaršal (poľný maršal) nem. hist. voj.

generalissimus (najvyššia h. hlavného veliteľa ozbrojených síl, napr. Stalin, Franco) lat. voj.

kadet (dôstojnícky čakateľ v rak.-uhor. armáde) franc.

kadet (najnižšia h. námorného dôstojníka) franc.

midshipman /midšipmen/ (najnižšia námorná h. v angl. námorníctve) angl.

mičman (najnižšia námorná h. v cárskej armáde) rus. hist.

komodor (h. námorného al. leteckého dôstojníka vo Veľkej Británii) angl.

fregatný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni podplukovníka) tal. + lat.-nem.

korvetný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni majora) franc. + lat.-nem.

kontradmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálmajora) lat. + arab.

viceadmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálporučíka) lat. + arab.

admirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálplukovníka) arab.

kornet (nižšia dôstojnícka jazdecká vo franc. a rus. armáde, 18. a 19.st.) franc.

bimbaša (vyššia dôstojnícka h. v Osmanskej ríši) tur.

hajtman (h. na úrovni veliteľa roty al. batérie) nem.

obrist (hist. h., veliteľ práporu, neskôr pluku) voj. hist.

gonfalonier(e) (h. v stredovekom tal. vojsku, zástavník) tal.

práporčícke hodnosti

rotný (nižšia prvá práporčícka h.) nem. voj.

rotmajster (nižšia druhá práporčícka h.) nem. voj.

čauš (rotmajster, tur. h.) tur.

poddôstojnícke hodnosti

frajter (prvá poddôstojnícka h., slobodník) nem. zastar. voj. slang.

kaprál (druhá poddôstojnícka h., desiatnik) tal.-nem.

seržant (h. v niektorých armádach na úrovni čatára) franc.

šikovateľ

feldvébel (najvyššia poddôstojnícka h. v rak.-uhor. armáde a v niektorých iných armádach) nem. hist. voj.

mičman (poddôstojnícka h. voj. loďstva) rus. voj. porovnaj vojakveliteľ

úradnícke hodnosti

revident (h. najmä v štátnej správe) lat. zastar.

asesor lat. práv. hist.

jurát

jurátus (úradníkv súdnej službe,prísediaci na súde) lat. práv. zastar.

bailli /baji/ (vyššia feudálna úradnícka h. v západnej Európe) lat.-franc. hist. porovnaj pisár 1

iné hodnosti

inšpektor (policajná h.) lat.

superintendent (inšpektor vo Veľkej Británii) lat.

seržant (h. v bezpečnostných zboroch, polícii, niektorých štátov) franc.

majestát (h. panovníka, veličenstvo) lat. hist. porovnaj hodnostáršľachticšľachtičnástarostavládcavodcaveliteľ 1úradník

namyslenec

nabob (nadutec, nafúkanec) arab.-ind. pejor.

paša

baša (nadutý, mocný, bezohľadný človek) tur. expr.

parvenu /-nü/ (nadutec, nafúkanec, povýšenec) franc. kniž.

furiant (nadutec) lat. čes. kniž.

macho /-čo/

primadona (namyslený, márnomyseľný človek) tal. pejor.

suverén (sebavedomý až povýšenecký človek, povýšenec) franc. aj pejor.

macher (n., kt. sa vyťahuje, predvádza) nem. hovor.

snob (povrchný vyznávač všetkého módneho, najmä v umení, spoločnosti, nadutec, povýšenec, malomeštiak) angl. pejor.

mačo (n. na fyzickú al. sexuálnu výkonnosť) nem. pejor.

boháč

magnát lat. kniž.

magnáš lat. hovor.

krézus (veľký b.) vl. m. kniž.

milionár (b., kt. má majetok jeden al. viac miliónov) tal.

paša

baša (mocný, v blahobyte žijúci človek; nadutý, mocný, bezohľadný človek) tur. expr.

sybarita (pôžitkár, hýrivec) vl. m.

džentrík (zbohatlík, popanštenec) angl. pren.

keťas (čierny obchodník, najmä vojnový zbohatlík, úžerník) nem. hovor. pejor.

buržuj

buržoa franc.

kapitalista (vykorisťovateľ, bohatý meštiak, podnikateľ, vlastník výrobných prostriedkov) lat.

komprador (b. v rozvojových krajinách, kt. zbohatol na sprostredkovaní obchodov a podpore prenikania zahraničného kapitálu) lat.-port.

naváb

nabob (nadutý b. pôvodne v Indii) arab.-ind. pejor.

kulak (dedinský b., bohatý sedliak v bývalom ZSSR) rus. pejor.