Výsledky vyhľadávania

žena

femina lat. lek.
femino- lat. v zlož. sl.
gynaeco- /-neko/
gyno- gréc. v zlož. sl.
memsahib ind.
báryšňa rus. iron.
pixľa nem. pren. hrub.
blondýnka (ž. al. dievča so svetlými vlasmi, plavovláska) franc.
brunetka (ž. al. dievča s tmavými vlasmi) franc.
lady /lej-/ (ž., dáma, pani) angl. pren.
dáma (zdvorilé označenie ž.) franc.
dáma (ž. s vyberaným pôvodom al. správaním) franc.
squaw /skvó/ (indián. ž.; ž., manželka v amer. prostredí) indián.-angl.
matróna (dôstojná staršia ž.) lat.
matróna (ž. statnej postavy, najmä staršia) lat. expr. al. pejor.
cárica (vznešená, pyšná, obdivovaná ž.) rus. pren.
preciózka (neprirodzená, vyumelkovaná, výstredná, strojená ž. prehnane dokonalá v správaní, konaní) lat.-franc. kniž.
módedáma (ž. obliekajúca sa podľa najnovšieho vkusu) franc. hovor.
madame /madam/ (zdvorilé oslovenie ž.) franc.
domina (oslovenie rím. ž., pani hist.; ž., kt. má prevahu v sexuálnych vzťahoch) lat.
hetéra (vzdelaná ž., kt. viedla slobodný spôsob života mimo rodinného spoločenstva, v starom Grécku) gréc. hist.
satí (verná ž., vdova, kt. sa dala dobrovoľne spáliť so svojím mŕtvym mužom) sanskrit hist.
nymph- /-fo/
nympho- /-fo/
nymfo- (ž., najmä mladá) gréc. v zlož. sl.
nymfa (mladá krásna ž.) gréc. pren.
grácia (pôvabná mladá ž.) lat. vl. m. expr. často iron.
madona (krásna a cnostná ž.) tal. pren. expr.
venuša (krásna ž.) vl. m.
fryna (krásna, zvodná ž.) vl. m. zried. kniž.
fešanda angl.-nem. hovor. expr.
štramanda (pekná, vkusne oblečená ž., krásavica) nem., angl.-nem. hovor., hovor. expr.
manekýnka hol.-franc.
modelka (ž. predvádzajúca odevy na módnych prehliadkach; ž. stojaca ako predloha pre výtvarné spracovanie) tal.
topmodelka (špičková modelka) angl. + tal.
pin-up girl /pinap gerl/ (modelka pózujúca pre fotografie na plagáty a pod.) angl.
playmate /plejmejt/ (modelka pózujúca pre fotografie do časopisov a pod.) angl.
moletka (plnoštíhla ž. majúca zaokrúhlené tvary tela) franc. hovor.
basa (tučná ž.) franc. pejor.
grácia (škaredá, nepríjemná ž.) lat. vl. m. expr. iron. hovor.
pulcheria (škaredá ž., ohava, špata, škrata) lat.
rašpľa (škaredá stará ž.) nem. pejor.
randa (otrhaná ž.) maď. pejor.
škatuľa (nadávka ž.) lat. pren. pejor.
halapirka (hlúpa ž., hlupaňa) maď. hovor. pejor.
ťapša (škaredá, nemotorná, hlúpa ž., nadávka ž.) maď. hovor. pejor.
sexica (pôvabná, vyzývavo prížažlivá ž.) lat. + tal. hovor. expr.
parádnica (ž, kt. sa rada nápadne pekne, ozdobne, výstredne, draho oblieka) špan. hovor.
fiflena (povrchná parádnica) tal. pejor.
koketka (ž. snažiaca sa nápadným správaním vzbudiť pozornosť al. obdiv) franc.
tigrica perz.-lat. pren. expr.
dračica (príťažlivá, zvodná al. zlá, krutá ž.) gréc.-lat. hovor. expr.
siréna (zvodná ž., zvodkyňa) gréc. vl. m. expr.
vamp (démonicky zvodná žena) srb.chorv.-angl.
putifárka (záletná, neverná ž., zvodkyňa, záletnica) vl. m. zastar. expr.
mesalína (záletná, roztopašná ž., záletnica) vl. m. expr.
prostitútka (predajná ž. poskytujúca pohlavný styk za odmenu, za peniaze, neviestka) lat.
devla cig. pejor.
filcka nem. subšt.
firma tal. pejor.
fľandra nem. hrub.
perdita lat. kniž.
pľundra nem. hovor. expr.
randa maď. pejor.
škatuľa (ľahká ž., pobehlica, cundra) lat. pren. pejor.
hetéra (staroveká ľahká ž., neviestka) gréc.
kurtizána (ľahká ž. z vyšších spoločenských vrstiev, neviestka) franc.
loretka (ľahká ž. z parížskeho podsvetia) franc.
callgirl /kólgrl/ (dievča, kt. poskytuje sexuálne služby na základe telefinického zavolania) angl.
gejša (speváčka a spoločníčka mužov v jap. čajovniach a podnikoch) jap.
menáda gréc.-lat.
bakchantka (ž., kt. sa zúčastnila slávnosti, obradu na počesť boha Bakcha al. Dionýza spojenej s hýrením) gréc. hist. náb.
odaliska (ž. v bývalom tur. háreme) tur.
rakétľa (ž. s pochybnou povesťou, najmä staršia) tal. pren. pejor.
erotomanka gréc. lek.
sexoška (ž. s nadmerne vystupňovanými pohlavnými záujmami a pudmi) lat. slang.
menáda (zmyselná, bujná, vášnivá ž.) gréc.-lat. pren.
nymfomanka (ž. postihnutá chorobnou pohlavnou dráždivosťou a žiadostivosťou, vystupňovaním pohlavných záujmov a pudov) gréc. lek.
lesbička (ž. oddávajúca sa pohlavnej láske s inou ženou) vl. m.
konkubína (ž. žijúca s mužom manželským spôsobom bez sobáša, najmä cirk., družka) lat.
hárem (moslimove ž. žijúce vo vyhradenej časti moslimského domu; viac ž. okolo jedného muža pren. expr.) arab.-tur.
striptérka (ž. predvádzajúca vyzliekanie v nočnom zábavnom podniku) angl.
bardáma (ž. platená za zabávanie hostí v nočnom zábavnom podniku) nem. slang.
virago (ž., kt. sa cíti ako muž, mužatka) lat. lek.
kolombína (ľstivá, úskočná, falošná ž.) tal.
rafika lat.-gréc. pejor.
rebeka (prefíkaná, výbojná, odporná, zlá ž.) vl. m. pejor.
erdegbaba (rázna, panovačná ž.) maď.? slang. nár.
kofa (ž. s hrubšími spôsobmi al. nižšími rozumovými schopnosťami) nem. hovor.
rebeka (zlá, nepríjemná, jazyčnatá ž.) vl. m. pejor.
megera (zlá, neznášanlivá, hašterivá, zúrivá, závistlivá ž.) vl. m. pejor.
harpya (zlomyseľná, hašterivá, zlostná, zlá ž., bosorka, ježibaba) gréc.
fúria (zúrivá, divá, zlostná, rozzúrená, zlá ž.) vl. m.
xantipa (neznášanlivá, hašterivá ž., jazyčnica) vl. m. pejor.
sotoňa hebr. pejor.
diablica (zlostná žena, čertica, diablica) gréc.-lat.
striga lat.-rum.
bosorka maď.
ježibaba (zlá, nepríjemné ž., čertica) rus.
amazonka (bojovná odvážna ž., mužatka) vl. m. gréc.
sufražetka (bojovná, energická ž.) angl. pren. expr.
nulipara (ž., kt. ešte nerodila) lat. lek.
unipara (ž., kt. porodila jedno dieťa) lat. lek.
primipara (ž., kt. rodí prvýkrát, prvorodička) lat. lek.
bipara (ž., kt. porodila druhé dieťa, druhorodička) lat. lek.
multipara (ž., kt. rodila viackrát, viacrodička) lat. biol.
puerpera (ž. v šestonedelí, šestonedieľka, rodička) lat. lek.
gynandroid (ž. s druhotnými mužskými znakmi) gréc. lek.
Pandora (prvá ž.) gréc. mytol.
Amazonka (mýtická bojovná ž. na ostrove Lemnu)
sfinx (obluda s telom napoly levím a ženským kladúca neriešiteľné otázky) gréc. mytol.
Gorgóna (bytosť s hadmi vo vlasoch, netvor ženského pohlavia, kto sa na ňu pozrie, skamenie) gréc. mytol.
Medúza (Gorgóna, kt. Perzeus odsekol hlavu) gréc. mytol.
Euryalé (ostatné dve Gorgóny) gréc. mytol.
Harpya (bytosť s vtáčím telom a ženskou hlavou odnášajúci duše mŕtvych do podsvetia) gréc. mytol.
valkýra (ženská démonická bytosť, kt. privádzala bojovníkov padlých v boji do sídla germ. bohov) škand. mytol.
kikimora (rozprávková mýtická ženská bytosť v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná mora) rus.
cherchez la femme /šeršé la fam/ (za všetkým je ž., príčinou všetkého je ž., za všetkým hľadaj ž.) franc. kniž. porovnaj dievčaslečnamilenkapani 1pani 2manželka

obchod

obchod 1 (kúpa a predaj tovaru)
trading /trej-/ (obchodný vzťah, najmä výmenný o., obchodovanie) angl. ekon.
deal /díl/
dealing /díl-/ (bankový al. burzový o., niektoré druhy; o. s tovarom všeobecne) angl.
job /džob/ (výhodný o.) angl. obch. hovor. expr.
kšeft nem. hovor. pejor.
handel (o., najmä pokútny, nečestné konanie vôbec; obchodovanie zastar.) nem. hovor. pejor.
šmelinárstvo (čierny, nedovolený o. s nedostatkovým tovarom) hebr.-nem. hovor. pejor.
veksláctvo (nezákonné obchodovanie, výmena, vymieňanie peňazí, tovaru a pod.) nem. hovor. pejor.
čachre (nečestný, nepoctivý, pokútny o.) hebr.-nem. pejor.
frajmok (výmena, kupčenie) nem. zastar.
chrémastika (výmenné vzťahy, kt. účelom je dosiahnutie zisku a pre úžeru) gréc.
hauzírka (podomové obchodovanie) nem. zastar. slang.
bargain (nerovný o. s jedným poškodeným účastníkom, príležitostná výhodná kúpa) angl. obch.
business /biznis/
biznis (podnikanie vo väčšom rozsahu) angl.
showbiznis /šou/
šoubiznis angl. hovor.
šoubiz (o. v oblasti zábavy, so zábavnými predstaveniami) angl. slang.
sexbiznis (o. s pohlavným pudom, vzťahmi, službami) angl. hovor.
komisia (o., pri ktorom obstarávateľ, samostatný obchodník, koná vo vlastnom mene, ale na účet iného, príkazcu, sprostredkovanie) lat. obch.
doupson (o., pri kt. dvaja kupujúci ovládajú trh) lat.
duopol (o., pri kt. dvaja predávajúci ovládajú trh, napr. dvaja výrobcovia určitého tovaru) gréc.-lat.
burza (výmenný o., miesto predaja al. výmeny tovarov) lat.
stock exchange /stok ixčejndž/ (londýnska burza s cennými papiermi) angl.
steláž (termínový burzový o., pri kt. jedna zo strán má právo buď tovar, cenné papiere, odobrať al. dodať) franc. obch.
deport (termínový burzový o. na zníženie kurzu cenných papierov v budúcnosti) lat.
report (termínový burzový o. na zvýšenie kurzu cenných papierov v budúcnosti) lat.
špekulovanie (úsilie o zisk pomocou rýchlych obchodov založených na odhade) lat. ekon.
à la hausse /ala ós/ (burzová špekulácia na stúpanie cien, kurzov) franc. obch.
à la baisse /ala bes/ (burzová špekulácia na pokles cien, kurzov) franc. obch.
kontremina (špekulácia à la baisse vykonaná skupinou osôb) franc. obch.
arbitráž (špekulácia na porovnávanie cien a termínov tovarov, cenných papierov, devíz a pod.) franc. ekon.
ažiotáž (burzová špekulácia na vyvolanie dopytu po cenných papieroch a pod.) tal.-franc. peňaž.
corner /ko-/
korner (burzová špekulácia, skúpenie tovaru s úmyslom predávať ho neskôr za vyššiu cenu) angl.
barter angl. obch.
kompenzácia (výmenný o. bez použitia peňažnej hotovosti) lat. obch.
junktim (viazaný medzinárodný o., keď je vývoz jedného tovaru viazaný dohodou medzi štátmi na dovoz iného tovaru) lat. ekon.
switch /svič/ (výmenný o., pri kt. sa vymieňajú meny na základe nepriameho tovarového obchodu) angl. fin. obch.
industrial-offset /-das-/ (kompenzácia veľkého objemu, najmä s voj. tovarom) angl. fin. obch.
swap /svop, svap/ (výmenný, pri kt. banka kupuje devízy za iné devízy a súčasne kúpené devízy predáva s odloženou dobou dodania) angl. fin.
hedge /hedž/
hedging /hedžing/
hedžing (o. na krytie rizika zmeny ceny) angl. ekon.
detail /-tajl/ (predaj v drobnom, v malom množstve priamym spotrebiteľom, maloobchod) franc. zastar.
retail /riteil/ (o., predaj v malom, maloobchod) angl. obch.
wholesale /houlseil/ (o., predaj vo veľkom, veľkoobchod) angl. obch.
marketing (obch. a výrobná metóda vychádzajúca z potrieb trhu, odbyt) angl. ekon. porovnaj predajkúpa

polodrahokam

spinel (červený, ružový, fialový, modrý a pod. p., kockový nerast) lat.
zirkón (zlatý, zelený, žltý, modrý a pod. p. používaný najmä v ind. šperkárstve) arab.-franc.
topás (zlatožltý, bezfarebný, bledomodrý, ružový a pod. p.) gréc.-lat.
peridot (priehľadná odroda olivínu s farebným odtieňom podľa množstva železa) gréc.
granát (tmavočervený p., napr. z okolia čes. Třebeníc) lat.
odrody granátu
almandín (červenofialový p.) vl. m.
pyrop (tmavočerverený p.) gréc.
spesartín (oranžovočervený p.) vl. m.
grosulár (oranžový, zelený al. bezfarebný p.)
demantoid (zelený p.) gréc.
turmalín (p. s veľkým množstvom farieb, aj mnohofarebný) sinhal.-franc.
ametyst (priezračná fialová drahokamová odroda kremeňa) gréc. miner.
tyrkys (modrý, modrozelený nepriehľadný p.) franc.-nem.
chalcedón (bezfarebný, žltý, sivý p.) vl. m.
odrody chalcedónu
achát (rôznofarebný p.) gréc.
karneol (červený p.) lat.
ónyx (čiernobiely al. červenobiely p.) gréc. miner.
chryzopras (zelený) gréc.
lazurit perz.
lapis lazuli /lá- lá-/ (modrý p.) lat.
nefrit gréc.
jadeit (zelený p.) špan.
gema lat.
glyptika (p. al. drahokam, prípadne aj sklo, s vyrezaným al. vyrytým obrazom, ako prívesok al. prsteň) gréc. výtv. porovnaj diamant

život

život 2 (jestvovanie človeka od narodenia do smrti)
vivere est militare (ž. je boj) lat. kniž.
c'est la vie /se la vi/ (to je život, taký je život) franc.
ad vitam aeternam /éter-/ (pre večný ž.) lat.
ad tempus vitae /vité/ (do konca ž., doživotne) lat.

hovoriť

komunikovať (doruzumievať sa, oznamovať, byť v spojení) lat.
formulovať (vyjadrovať slovne, vymedzovať pojem, myšlienku, názor) lat.
konštatovať (vyjadrovať, potvrdzovať, oznamovať zistenú, poznanú skutočnosť) lat.-franc.
verbalizovať (vyjadrovať slovami, rozprávať) lat. kniž.
artikulovať (h. a článkovať pritom hlásky lingv. fon.; jasne, zreteľne, dôrazne vyjadrovať, vyslovovať kniž.) lat.
skandovať (h., prednášať rytmicky a dôrazne) lat.
deklamovať (umelecky prednášať lit. dielo) lat.
kecať čes. slang. subšt.
h. do luftu nem. hovor.
pindať (h., najmä nezmyselne, veľa a zbytočne, tárať, drístať, trepať) vl. m. vulg.
handrboliť (h. nezrozumiteľne, rýchlo al. cudzím jazykom) nem. hovor. expr.
pindať (bezočivo h., odvrávať, papuľovať) vl. m. vulg.
reprodukovať (vyjadrovať, podávať slovami, opakovať, slovami niečo prežité, počuté) lat.
duplikovať (dôrazne h., opakovať, pripomínať, zdôrazňovať) lat.
papagájovať (netvorivo h., opakovať cudzie myšlienky) arab.-lat. expr. pejor.
pózovať (h. strojene) franc. pren. expr.
ironizovať (posmešne h., vysmievať sa, posmievať sa použitím slova vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni, zosmiešňovať) gréc.-lat.
satirizovať (ostro, útočne, uštipačne, kriticky h., vysmievať sa, zosmiešňovať) lat.
teoretizovať (h. jalovo, bezobsažne, učene) gréc.
monďokovať (h. po maď.) maď. hovor. zastar. pejor.
parentovať (h., rečniť na pohrebe, smútočnej rozlúčke, o evanjelickom kňazovi) lat.
telefonovať (h, dorozumievať sa prostredníctvom telefónu, volať) gréc.
relata refero /-lá-/ (hovorím, rozprávam, opakujem iba to, čo som počul) lat. kniž.
declamando /dekla-/ (zreteľne, presne článkovať, viac h. ako spievať) tal. hud. porovnaj rozprávať sa

placka

langoš (osúch, posúch, p. z kysnutého cesta pražená na oleji) maď. potrav.
pagáč (okrúhla plochá pečená múčna p.) tal.-chorv.
tortilla /-ľa/ (mexická p. z kukuričného škrobu, múky, mlieka, vajec, masla, kukuričná p.) špan.
palacinka (tenká p. z liateho cesta pripravená na panvici a podávaná najmä na sladko) lat.-maď.
marokánka (p. z kandizovaného ovocia máčaná v čokoláde) vl. m. potrav.

meno

meno 1 (slovné označenie, pomenovanie)
nomen lat. kniž. a odb.
onomato- gréc. v zlož. sl.
alétonym (občianske m. autora) gréc.
autonym (pravé, pôvodné m. autora) gréc.
pseudonym (krycie m. autora) gréc.
nomen est omen (m. je znamením, vystihujúcim, príznačným pre nositeľa, priliehavé m. vystihujúce svojho nositeľa, napr. kováč Kováč) lat. kniž.
andronym (ženské m. odvodené od mužského) gréc. lingv.
in nomine Domini /nó-/ (v m. Pána) lat. kniž. a náb.
otčestvo (krstné, rodné m. po otcovi, prechádzajúce do mena detí, v Rusku a Bulharsku) rus.
firma (názov podniku, obchodné m. podniku) tal.
topikum (miestne m.) gréc.
eponym (m. osoby použité na pomenovanie krajiny, miesta, národa a pod.) gréc. lingv.
matronymikon (osobné m. odvodené z mena, zamestnania matky, ženy) lat. + gréc. lingv.
patronymikon (osobné m. odvodené z mena, zo zamestnania otca, muža) gréc. lingv.
singulatívum (m. označujúce jednotlivinu a odvodené od látkového al. hromadného mena) lat. lingv.
onymum (vlastné m.) gréc. lingv.
proprium (vlastné podstatné m.) lat. lingv.
toponymum (vlastné zemepisné m.) gréc. lingv.
geotoponymum (vlastné m. zemepisného útvaru, objektu, najmä rieky, mesta a pod., jeho názov) gréc. lingv.
endonym (vlastné m. zemepisného útvaru v jazyku krajiny, kde sa nachádza) gréc. lingv.
exonymum (vlastné m. zemepisného útvaru v inom jazyku) gréc. lingv.
limnonymum (vlastné m. vodnej nádrže, jazera, rybníka) gréc. lingv.
ojkonymum (vlastné m. sídla, obývaného miesta, aj zaniknutého) gréc. lingv.
choronymum (vlastné m. väčších prírodných al. správnych celkov) gréc. lingv.
hydronymum (vlastné m. vodného objektu, mora, toku, jazera a pod.) gréc. lingv.
dromonymum (vlastné m. cesty al. inej komunikácie) gréc. lingv.
hodonymum (vlastné m. dopravnej cesty, ulice, námestia, mosta a pod.) gréc. lingv.
drimonymum (vlastné m. lesa al. jeho časti) gréc. lingv.
oronymum (vlastné m. zvislého útvaru, hory, vrchu, pohoria, priesmyku, údolia a pod.) gréc. lingv.
eklézionymum (vlastné m. náb. miesta, oltára, kríža a pod.) gréc. lingv.
anoikonymum (vlastné m. neživého objektu na mape, kt. nie je určený na obývanie) gréc. lingv.
selenonymum (vlastné m. objektu na Mesiaci) gréc. lingv.
chrononymum (vlastné m. časového úseku, napr. Veľká noc) gréc. lingv.
antroponymum (vlastné m. človeka al. skupiny ľudí) gréc. lingv.
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé rodné al. príbuzenské vlastné m.) gréc. lingv.
etnonymum (vlastné m. národa, národnosti, kmeňa) gréc. lingv.
ergonymum (vlastné m. organizácie, ústavu, spolku) gréc. lingv.
ideonymum (vlastné m. prejavu duchovnej kultúry, napr. obrazu, lit. diela) gréc. lingv.
zoonymum (vlastné m. zvieraťa) gréc. lingv.
substantívum (podstatné m.) lat. lingv.
maskulínum (podstatné m. mužského rodu) lat. gram.
feminínum (podstatné m. ženského rodu) lat. lingv.
feminatívum (podstatné m. ženského rodu, najmä odvodené z mužského rodu) lat. lingv.
neutrum (podstatné m. stredného rodu) lat. lingv.
epikoinon (podstatné m. nevyjadrujúce prirodzený rod, napr. nájdenec, sirota a pod.) gréc. lingv.
singulare tantum /-lá-/ (podstatné m., kt. má iba jednotné číslo) lat. lingv.
kolektívum (hromadné podstatné m.) lat. lingv.
konkrétum (predmetné podstatné m.) lat. gram.
gerundium (slovesné podstatné m. utvorené zo slovesa) lat. lingv.
apelatívum (všeobecné podstatné m.) gram.
proprium (vlastné podstatné m.) lat. lingv.
adjektívum (prídavné m.) lat. lingv.
gerundívum (slovesné prídavné m. s významom nutnosti) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné m.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité m., napr. zámeno) lat. lingv.

tlmene

sordo tal. hud.
velato /-lá-/ tal. hud. porovnaj tlmený

jedlo

trofo- (potrava) gréc. v zlož. sl.
viktuálie (potraviny) lat. zastar. kniž.
futráž (strava) franc. slang.
kost (potrava, strava) nem. hovor. zastar.
makrobiotika (zdravá strava, výživa na základe staročín. receptov zložená z obilnín a zo zeleniny) gréc. biol.
ambrózia (j. bohov v starogréc. mytológii spôsobujúce nesmrteľnosť; lahodné j. vôbec) gréc.
manna (j. padajúce z neba, kt. boh sýtil Izraelcov putujúcich cez púšť, podľa Starého zákona) hebr.
lunch /lanč/ (druhé j. počas dňa podávané okolo poludnia v krajinách, kde sa hlavné j. dňa podáva až popoludní) angl.
diner /diné/ (hlavné denné j. niekde podávané večer) franc.
gáblik (j. jedené medzi raňajkami a obedom, desiata) nem. hovor. zastar.
olovrant (j. medzi obedom a večerou) lat.?
déjeuner /dežené/ (j. podávané medzi 12.-13. hodinou namiesto polievky) franc.
entreé /antré/ (j. podávané pred hlavným jedlom, predjedlo) franc. kuch. zastar.
prandium (j. podávané medzi desiatou a obedom v starom Ríme) lat. hist.
hors d’oeuvres /ordövr/ (studené al. teplé pikantné j. podávané ako prvý chod na povzbudenie chuti do jedla) franc. kuch.
dezert (j. zakončujúce stolovanie, najmä zákusok, ovocie, syr a pod.) franc.
minútka (rýchlo pripravené čerstvé j., najmä mäsité) lat. kuch.
diéta (liečebná výživa chorých, strava odporúčaná lekárom) gréc. lek.
delikatesa franc.
fajnovosť nem. hovor.
pospas (pochúťka, lahôdka, dobrota) tal. zastar.
špécia (vyberané, osobitné, mimoriadne j.) lat. hovor.
manna (veľmi lahodné, osviežujúce j.) hebr. pren. expr.
kóšer (j. pripravené na jedenie podľa žid. rituálnych predpisov) hebr.
humus (nechutné, odpudzujúce j.) lat. slang.
šlichta (nechutné, riedke, mazľavé j.; riedka potrava pre domáce zvieratá) nem. hovor. pejor.
mišpulancie (podradné, nechutné j.) tal. pejor. zastar.
mináž (spoločná voj. al. väzenská strava) franc. zastar. hovor.
chýmus (natrávená strava, potrava so žalúdkovými šťavami, trávenina) gréc. fyziol.
refekcia (občerstvenie, osvieženie) lat.
proviant (potraviny pre vojsko; potraviny na výlet, na cestu pren. hovor.) lat.-tal.
merinda (j. na cestu, občerstvenie, zásoba dobrého jedla) franc.-nem. hovor. zastar.
aprovizácia (potraviny ako predmet dopytu za vojny, zásobovanie najmä potravinami) lat. zastar. kniž.
vegetabílie (potraviny rastlinného pôvodu) lat. kniž. a odb.
table d’hôte /-bl dót/ (jednotné j. v reštaurácii za rovnakú cenu) franc. potrav.
šalát (j. pripravené zmiešaním z rozličných druhov varených al. surových surovín, napr. zeleniny, ovocia, strukovín, zemiakov, mäsa, rýb, syra, najmä studené) tal.
griláda (j. pripravené na zariadení na pečenie bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc. kuch.
konzerva (trvanlivé j. v plechovom, sklenom, plastovom obale) franc.-nem.
roláda (j. zo stočeného plátu pečeného cesta al. mäsa s plnkou) franc.
jedlá s mäsom
šašlík (baranie al. bravčové mäso opečené na ražni) rus.
peľmene (varené taštičky z múčneho cesta plnené mletým mäsom a poliate maslom al. smotanou) rus.
perkelt (mäsové j. pripravené dusením na masti, cibuli a paprike dochutené smotanou) maď.
musaka (nadrobno nakrájané mäso so zeleninou s pikantnou príchuťou) bulh.
bigos (j. z mäsa a kvasenej kapusty) poľ.
sarma (varené závitky z mletého mäsa zabalené do listu kapusty al. viniča) bulh.
stofato (j. z mäsa, cesnaku, cibule, octu a oleja podávané s kyslým mliekom al. jogurtom) bulh.
mici /-či/ (balkánske mäsové šúľky pečené na žeravom uhlí) rum.
paprikáš (mäsové, hydinové j. pripravené dusením, korenené paprikou a podliate smotanou) srb.-maď. kuch.
ražniči (malé kúsky mäsa prekladané slaninou, cibuľou a pod a opečené na ražni) srb.
čufty (j. z duseného mletého mäsa a ryže v paradajkovej omáčke) srb.
gyros (rôzne druhy mäsa napichnuté na zvislom ražni a po opečení zboku orezávané, pôvodne gréc.) gréc. kuch.
čevapčiči (j. z mletého bravčového al. baranieho mäsa, opekané šúľky) tur. srb.
kjufleta (j. z pečeného mletého baranieho mäsa v tvare párkov) tur.-bulh.
pilaf (dusené, silno korenené baranie mäso s varenou tvrdou pšenicou al. ryžou, cibuľou, mrkvou, cesnakom a rajčinami) perz.-tur.
džuveč (balkánske j. z baranieho al. bravčového mäsa so zeleninou a korením) tur.
kebab (j. z baranieho mäsa zabaleného v papieri a pečeného na ražni nad pahrebou z borovicových šušiek) tur.
dolmas (j. z baranieho sekaného mäsa s ryžou dusené v kapustných al. figových listoch) tur. kuch.
taraba (tur. j. zo sekaného koreneného baranieho mäsa duseného v listoch špenátu) tur. kuch.
kus-kus (arab. j. z baranieho mäsa, zo zeleniny a z krupice) arab.
plov (ryža s nadrobno posekanou baraninou, stredoázijské j.) ?
laghmán (uzb. j. z nasekaného mäsa a rezancov) uzb. kuch.
rizoto (dusená ryža s kúskami mäsa, prípadne zeleniny) tal. kuch.
pizza /-cca/ (j. z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, s mäsom, so syrom a pod.) tal. kuch.
antipasta (potravinársky výrobok z drobných marinovaných rýb a zo zeleniny) tal. potrav.
hotdog (párok v rožku ako rýchle občerstvenie) angl.
hamburger (opečené mleté hovädzie al. kuracie mäso v prekrojenej žemli) vl. m. kuch.
cheesburger /číz-/ (hamburger so syrom) angl.
ham and eggs /hemendex/ (opečený plátok slaniny al. šunky s vajcom) angl. kuch.
lunchmeat /lančmít/
luncheon meat /lančmít/ (mleté upravené korenené mäso v konzerve) angl.
beefsteak (prudko opečený rezeň z hovädzieho mäsa, sviečkovice) angl. kuch.
tatarák (biftek zo surového okoreneného hovädzieho mäsa) vl. m. slang.
ramstek (vyšší biftek) angl. kuch.
barbecue /bárbikjú/ (mäso upečené na rošte al. ražni pri pikniku) angl.
roastbeef /rozbíf/ (rýchlo upečené mäso z hovädzieho chrbta) angl. kuch.
roštenka (pečené al. dusené mäso z hovädzieho chrbta) nem.
klopsy (j. z mletého mäsa, vajec a pečiva, tvarované do guliek, opečené a podávané s omáčkou) nem.
steak /stejk/ (hrubší, rýchlo opečený rezeň z teľacieho al. hovädzieho mäsa) angl.
fašírka nem.
karbonátka (j. z mletého, najmä vyprážaného mäsa) tal.
šoudra (j. z bravčového pliecka al. stehna, šunky) nem. nár. kuch.
pajšle (hovädzie, teľacie al. bravčové pľúca a srdce, pľúcka) nem. hovor. zastar.
galantína (vykostené hydinové mäso al. mäso zo zveriny plnené mäsovou plnkou, uvarené a podávané na studeno) franc.
karé (mäso z chrbtovej časti jatočných zvierat, brava) franc. kuch.
paštéta tal.
paté (j. z jemne mletej pečene, mäsa, korenia a pod.) franc.
galantína (studená jemná paštéta z mletého mäsa, vajec, vína, hľuzoviek a prísad) franc.
filé (očistené vykostené mäso, najmä hovädzie al. rybie, plátok, rezeň z neho) franc.
(mäsové) fondue /-dü/ (nakrájané mäso, sviečkovica, opekané v rozpálenom oleji na panvici priamo na stole) franc.
kroketa (vyprážané kúsky cesta v tvare guľky, placky a pod., z cesta, mletého mäsa, zo zeleniny a pod.) franc.
frikasé (nakrájané biele teľacie, jahňacie, kuracie mäso dusené na cibuľke a zapečené v bielej smotanovej omáčke so zeleninou) franc.
tournedos /turnedo/ (opečený rezeň z hovädzieho chrbta podávaný s bielym chlebom) franc.
frikando (pečené al. dusené mäso z kužeľovitého svalu teľacieho stehna) franc. kuch.
hašé (kašovité j. z mletého vareného mäsa) franc. kuch.
kotleta (rezeň z karé al. krkovičky, rebierko) franc. kuch.
šolet (j. z husacieho mäsa pečeného al. vareného s hrachom, krúpami al. ryžou) hebr.
pemmikan (zmes sušeného bizónieho mäsa, tuku a rozdrvených jedlých bobúľ, u severoamer. Indiánov) indián.
suši (jap. j. z ryže a rýb) jap.
jedlá bez mäsa
bliny (lievance z pohánkovej múky upravené naslano) rus.
blinčiky (zapekané palacinky plnené tvarohom) rus. kuch.
piroh (múčne pečené, vyprážané al. varené j. s plnkou) rus.
palacinka (tenká placka z liateho cesta pripravená na panvici a podávaná najmä nasladko) lat.-maď.
fánka (j. z jemného kysnutého cesta pražené na masti, s plochým tvarom) maď. kuch.
lečo (j. z dusených paprík a paradajok) maď.
langoš (osúch, posúch, placka z kysnutého cesta pražená na oleji) maď. potrav.
tarhoňa (cestovina v tvare malých zŕn ako príloha a pod.) maď.
mamaliga (kukuričná kaša na rum. spôsob) rum.
braja (kaša) nem. nár.
šiflík nem. hovor.
fliačik (cesto pokrájané na malé štvorčeky) nem.
štrúdľa (múčnik s plnkou zavinutou do cesta, závin) nem. hovor.
fám (sladké múčne j.) nem. kuch. zastar.
koch (upečené ľahké, kypré j., nákyp) nem. zastar.
fancl (zapekané múčne j. s tvarohom, orechmi a pod.) nem. hovor. zastar.
gríska (krupicová kaša) nem. zastar.
panádel (žemľová kaša) nem. kuch. hovor.
müsli /mi-/ (kaša z ovsených a iných vločiek s orechmi, so sušeným ovocím, s medom a pod.) nem.
geršľa (nadrobno pomleté zrná, krúpy) nem. hovor.
tortilla /-ľa/ (mexické j. z kukuričného škrobu, múky, mlieka, vajec, masla, kukuričná placka) špan.
makarón (cestovina rúrkovitého tvaru) tal. potrav.
špagety (j. z tenkých guľatých dlhých cestovín) tal.
lasane (tenké štvoruholníkové cestoviny, široké rezance) tal.
tortelini (cestoviny v tvare okrúhlej kapsičky plnenej mäsom, syrom a pod.) tal.
ravioli (cestoviny v tvare kapsičky, pirohu plneného mletým mäsom, syrom, zeleninou a pod.) tal.
kataif (rum. pochúťka z rezancov s ovocím) rum. kuch.
polenta (kaša z kukuričnej krupice, juhoeurópske, tal. národné jedlo) tal.
pagáč (pečené múčne j. okrúhleho plochého tvaru, placka) tal.-chorv.
puding (j. zo škrobovej múčky, mlieka, cukru a prísad v podobe hustej kaše; ľahké j. varené vo forme vo vode al. na pare) angl.
plumpuding /plam-/ (nákyp s hrozienkami, so sušeným ovocím, poliaty rumom a zapálený pred podávaním) angl.
porridge /-rič/ (kaša z ovsených vločiek jedávaná na raňajky v Anglicku) angl.
chipsy /čip-/
čipsy (pražené zemiakové lupienky) angl.
popcorn /-ko/ (biele rozpukané zrná upečenej kukurice, pukance) angl.
kornflejksy (obilné pražené zrná, kukuričné vločky) angl. potrav.
fondue /-dü/ (roztopený nastrúhaný syr s bielym vínom, čerešňovicou a korením, pripravovaný priamo na stole, Švajčiarsko) franc. kuch.
suflé (jemný nákyp kyprený snehom) franc.
omeleta (j. z liateho cesta al. rozšľahaných vajec pripravené na panvici) franc.
pyré (jemná kaša) franc. kuch.
tempe (zakvasené varené sójové bôby pridávané do polievok al. pražené na masti, indonézske j.) vl. m.
taco /-ko/ (j. s plnkou z bôbov, mäsa a pod.) špan. kuch.
skyr (zrnitá kaša z mlieka a syroviny, island. j.) island.
narasuke (jap. j. z pokrájaného melóna podávané ako posledný chod) jap. porovnaj polievkapečivokoláčzákusoksyrmäso

spôsob

spôsob 1 (postup, ktorým sa niečo deje, povaha, ráz deja)
modus (s. prevádzky prístroja; slovesný s. lingv.; s. všeobecne kniž.) lat. tech.
režim (s. fungovania, usporiadania niečoho) franc.
systém (s. usporiadania určitého celku) gréc. porovnaj sústava
metóda (s. uplatnený na dosiahnutie cieľa) gréc.
technika (s. vykonávania určitej činnosti) gréc.
forma (s. spracovania, podania, prejavu) lat.
stratégia (premyslený s. plánovania a riadenia činností vedúcich k dosiahnutiu určeného cieľa; s. vedenia vojny, vojnových operácií voj.) gréc.
taktika (s. vedenia a riadenia boja) gréc.
šablóna (ustálený, otrepaný, bezduchý s. práce) hol.-nem. pejor.
štýl (s. činnosti, vyjadrovania, myslenia, správania, ráz činnosti, veci al. javu; s. výberu a používania umeleckých prostriedkov charakteristický pre určitú dobu alebo človeka, umelecký smer, sloh; s. výberu a využitia jaz. prostriedkov, sloh) lat. porovnaj rázsloh 1sloh 2
typ (ráz, sloh, charakter) gréc. porovnaj ráz
koncepcia (s. chápania, poňatia, nazerania na niečo, súbor názorov na niečo) lat.
maniera (ustálený, vyhranený, opakujúci sa s. práce, tvorby) franc.
modalita (možný s.) lat. kniž.
realizmus (s. myslenia a konania založený na triezvom, vecnom poznávaní skutočnosti, zmysel pre skutočnosť, vecnosť) lat.
poetika (s. umeleckej lit. tvorby autora, súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl) gréc.-lat.
mnemotechnika gréc. psych. ped.
mnemonika (súbor metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.
modus vivendi (s. života; s. spolužitia, spolunažívania) lat. kniž.
modus operandi (s. činnosti) lat. kniž.
modus procedendi (s. postupu) lat. kniž.
omni modo (každým s., všetkými spôsobmi) lat. kniž.
optima forma (najlepším s.) lat. kniž.
à la /ala/ (na s., podľa) franc.
katexochén (vynikajúcim s.) gréc. kniž.
stesso (tým istým s.) tal. hud.
s. skoku pozri skok
slovesné spôsoby
indikatív (oznamovací s.) lat. lingv.
imperatív (rozkazovací s.) lat. lingv.
konjunktív (s. vyjadrujúci vzťah závislosti al. subjektívnosti deja) lat. lingv.
expektatív (s. vyjadrujúci očakávaný dej) lat. lingv.
optatív (s. vyjadrujúci želanie al. podmienený dej) lat. lingv.
subjunktív (s. vyjadrujúci splniteľné želanie) lat. lingv.
irrealis (s. vyjadrujúci nesplniteľnú podmienku) lat. lingv.
dubitatív (s. vyjadrujúci pochybnosť o deji) lat. lingv.
adhortatív (s. vyjadrujúci nabádanie, povzbudenie) lat. lingv. porovnaj postup 1

podľa

per lat.
per- lat. v zlož. sl.
à la /ala/ (na spôsob) franc.
a potiori /-ci-/ (v duchu) lat. kniž.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 14. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.