Výsledky vyhľadávania

žena

femina lat. lek.
femino- lat. v zlož. sl.
gynaeco- /-neko/
gyno- gréc. v zlož. sl.
memsahib ind.
báryšňa rus. iron.
pixľa nem. pren. hrub.
blondýnka (ž. al. dievča so svetlými vlasmi, plavovláska) franc.
brunetka (ž. al. dievča s tmavými vlasmi) franc.
lady /lej-/ (ž., dáma, pani) angl. pren.
dáma (zdvorilé označenie ž.) franc.
dáma (ž. s vyberaným pôvodom al. správaním) franc.
squaw /skvó/ (indián. ž.; ž., manželka v amer. prostredí) indián.-angl.
matróna (dôstojná staršia ž.) lat.
matróna (ž. statnej postavy, najmä staršia) lat. expr. al. pejor.
cárica (vznešená, pyšná, obdivovaná ž.) rus. pren.
preciózka (neprirodzená, vyumelkovaná, výstredná, strojená ž. prehnane dokonalá v správaní, konaní) lat.-franc. kniž.
módedáma (ž. obliekajúca sa podľa najnovšieho vkusu) franc. hovor.
madame /madam/ (zdvorilé oslovenie ž.) franc.
domina (oslovenie rím. ž., pani hist.; ž., kt. má prevahu v sexuálnych vzťahoch) lat.
hetéra (vzdelaná ž., kt. viedla slobodný spôsob života mimo rodinného spoločenstva, v starom Grécku) gréc. hist.
satí (verná ž., vdova, kt. sa dala dobrovoľne spáliť so svojím mŕtvym mužom) sanskrit hist.
nymph- /-fo/
nympho- /-fo/
nymfo- (ž., najmä mladá) gréc. v zlož. sl.
nymfa (mladá krásna ž.) gréc. pren.
grácia (pôvabná mladá ž.) lat. vl. m. expr. často iron.
madona (krásna a cnostná ž.) tal. pren. expr.
venuša (krásna ž.) vl. m.
fryna (krásna, zvodná ž.) vl. m. zried. kniž.
fešanda angl.-nem. hovor. expr.
štramanda (pekná, vkusne oblečená ž., krásavica) nem., angl.-nem. hovor., hovor. expr.
manekýnka hol.-franc.
modelka (ž. predvádzajúca odevy na módnych prehliadkach; ž. stojaca ako predloha pre výtvarné spracovanie) tal.
topmodelka (špičková modelka) angl. + tal.
pin-up girl /pinap gerl/ (modelka pózujúca pre fotografie na plagáty a pod.) angl.
playmate /plejmejt/ (modelka pózujúca pre fotografie do časopisov a pod.) angl.
moletka (plnoštíhla ž. majúca zaokrúhlené tvary tela) franc. hovor.
basa (tučná ž.) franc. pejor.
grácia (škaredá, nepríjemná ž.) lat. vl. m. expr. iron. hovor.
pulcheria (škaredá ž., ohava, špata, škrata) lat.
rašpľa (škaredá stará ž.) nem. pejor.
randa (otrhaná ž.) maď. pejor.
škatuľa (nadávka ž.) lat. pren. pejor.
halapirka (hlúpa ž., hlupaňa) maď. hovor. pejor.
ťapša (škaredá, nemotorná, hlúpa ž., nadávka ž.) maď. hovor. pejor.
sexica (pôvabná, vyzývavo prížažlivá ž.) lat. + tal. hovor. expr.
parádnica (ž, kt. sa rada nápadne pekne, ozdobne, výstredne, draho oblieka) špan. hovor.
fiflena (povrchná parádnica) tal. pejor.
koketka (ž. snažiaca sa nápadným správaním vzbudiť pozornosť al. obdiv) franc.
tigrica perz.-lat. pren. expr.
dračica (príťažlivá, zvodná al. zlá, krutá ž.) gréc.-lat. hovor. expr.
siréna (zvodná ž., zvodkyňa) gréc. vl. m. expr.
vamp (démonicky zvodná žena) srb.chorv.-angl.
putifárka (záletná, neverná ž., zvodkyňa, záletnica) vl. m. zastar. expr.
mesalína (záletná, roztopašná ž., záletnica) vl. m. expr.
prostitútka (predajná ž. poskytujúca pohlavný styk za odmenu, za peniaze, neviestka) lat.
devla cig. pejor.
filcka nem. subšt.
firma tal. pejor.
fľandra nem. hrub.
perdita lat. kniž.
pľundra nem. hovor. expr.
randa maď. pejor.
škatuľa (ľahká ž., pobehlica, cundra) lat. pren. pejor.
hetéra (staroveká ľahká ž., neviestka) gréc.
kurtizána (ľahká ž. z vyšších spoločenských vrstiev, neviestka) franc.
loretka (ľahká ž. z parížskeho podsvetia) franc.
callgirl /kólgrl/ (dievča, kt. poskytuje sexuálne služby na základe telefinického zavolania) angl.
gejša (speváčka a spoločníčka mužov v jap. čajovniach a podnikoch) jap.
menáda gréc.-lat.
bakchantka (ž., kt. sa zúčastnila slávnosti, obradu na počesť boha Bakcha al. Dionýza spojenej s hýrením) gréc. hist. náb.
odaliska (ž. v bývalom tur. háreme) tur.
rakétľa (ž. s pochybnou povesťou, najmä staršia) tal. pren. pejor.
erotomanka gréc. lek.
sexoška (ž. s nadmerne vystupňovanými pohlavnými záujmami a pudmi) lat. slang.
menáda (zmyselná, bujná, vášnivá ž.) gréc.-lat. pren.
nymfomanka (ž. postihnutá chorobnou pohlavnou dráždivosťou a žiadostivosťou, vystupňovaním pohlavných záujmov a pudov) gréc. lek.
lesbička (ž. oddávajúca sa pohlavnej láske s inou ženou) vl. m.
konkubína (ž. žijúca s mužom manželským spôsobom bez sobáša, najmä cirk., družka) lat.
hárem (moslimove ž. žijúce vo vyhradenej časti moslimského domu; viac ž. okolo jedného muža pren. expr.) arab.-tur.
striptérka (ž. predvádzajúca vyzliekanie v nočnom zábavnom podniku) angl.
bardáma (ž. platená za zabávanie hostí v nočnom zábavnom podniku) nem. slang.
virago (ž., kt. sa cíti ako muž, mužatka) lat. lek.
kolombína (ľstivá, úskočná, falošná ž.) tal.
rafika lat.-gréc. pejor.
rebeka (prefíkaná, výbojná, odporná, zlá ž.) vl. m. pejor.
erdegbaba (rázna, panovačná ž.) maď.? slang. nár.
kofa (ž. s hrubšími spôsobmi al. nižšími rozumovými schopnosťami) nem. hovor.
rebeka (zlá, nepríjemná, jazyčnatá ž.) vl. m. pejor.
megera (zlá, neznášanlivá, hašterivá, zúrivá, závistlivá ž.) vl. m. pejor.
harpya (zlomyseľná, hašterivá, zlostná, zlá ž., bosorka, ježibaba) gréc.
fúria (zúrivá, divá, zlostná, rozzúrená, zlá ž.) vl. m.
xantipa (neznášanlivá, hašterivá ž., jazyčnica) vl. m. pejor.
sotoňa hebr. pejor.
diablica (zlostná žena, čertica, diablica) gréc.-lat.
striga lat.-rum.
bosorka maď.
ježibaba (zlá, nepríjemné ž., čertica) rus.
amazonka (bojovná odvážna ž., mužatka) vl. m. gréc.
sufražetka (bojovná, energická ž.) angl. pren. expr.
nulipara (ž., kt. ešte nerodila) lat. lek.
unipara (ž., kt. porodila jedno dieťa) lat. lek.
primipara (ž., kt. rodí prvýkrát, prvorodička) lat. lek.
bipara (ž., kt. porodila druhé dieťa, druhorodička) lat. lek.
multipara (ž., kt. rodila viackrát, viacrodička) lat. biol.
puerpera (ž. v šestonedelí, šestonedieľka, rodička) lat. lek.
gynandroid (ž. s druhotnými mužskými znakmi) gréc. lek.
Pandora (prvá ž.) gréc. mytol.
Amazonka (mýtická bojovná ž. na ostrove Lemnu)
sfinx (obluda s telom napoly levím a ženským kladúca neriešiteľné otázky) gréc. mytol.
Gorgóna (bytosť s hadmi vo vlasoch, netvor ženského pohlavia, kto sa na ňu pozrie, skamenie) gréc. mytol.
Medúza (Gorgóna, kt. Perzeus odsekol hlavu) gréc. mytol.
Euryalé (ostatné dve Gorgóny) gréc. mytol.
Harpya (bytosť s vtáčím telom a ženskou hlavou odnášajúci duše mŕtvych do podsvetia) gréc. mytol.
valkýra (ženská démonická bytosť, kt. privádzala bojovníkov padlých v boji do sídla germ. bohov) škand. mytol.
kikimora (rozprávková mýtická ženská bytosť v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná mora) rus.
cherchez la femme /šeršé la fam/ (za všetkým je ž., príčinou všetkého je ž., za všetkým hľadaj ž.) franc. kniž. porovnaj dievčaslečnamilenkapani 1pani 2manželka

krásavica

nymfa (mladá krásna žena) gréc. pren.
grácia (pôvabná mladá žena) lat. vl. m. expr. často iron.
madona (krásna a cnostná žena) tal. pren. expr.
venuša (krásna žena) vl. m.
fryna (krásna, zvodná žena) vl. m. zried. kniž.
fešanda angl.-nem. hovor. expr.
štramanda (pekná, vkusne oblečená žena) nem. angl.-nem. hovor. expr.
parádnica (žena, kt. sa rada nápadne pekne, ozdobne, výstredne, draho oblieka) špan. hovor.
fiflena (povrchná parádnica) tal. pejor.
manekýnka hol.-franc.
modelka (žena predvádzajúca odevy na módnych prehliadkach) tal.
topmodelka (špičková modelka) angl. + tal.
pin-up girl /pinap gerl/ (modelka pózujúca pre fotografie na plagáty a pod.) angl.
playmate /plejmejt/ (modelka pózujúca pre fotografie do časopisov a pod.) angl.

vkus

gusto (záľuba) tal. hovor.
elegancia lat.
šik (vyberanosť v obliekaní, správaní, uhladenosť, ladnosť) franc. zried.
gracióznosť (pôvab, pôvabnosť, ladnosť, jemnosť najmä ženská) lat. kniž.
šmrnc (ladnosť, ľahkosť, švih) nem. hovor. expr.
móda (panujúci v., obľúbenosť podmienená časom; štýl obliekania, úpravy, správania) franc.
fashion /fešn/ (dobrý v.) franc.-angl.
chanel /ša-/ (jednoduchý pohodlný v. zdôrazňujúci ženskosť) vl. m.

ďakovať

gratias lat. kniž. al. zastar.
merci /-si/ (ďakujem, vďaka) franc.
Deo gratias /gráciás/ (vďaka Bohu) lat. náb.

čaro

šarmantnosť (osobná príťažlivosť, pôvab) franc.-angl.
gracióznosť (vyberanosť, pôvab, pôvabnosť, ladnosť, jemnosť, najmä ženská) lat. kniž.
poézia (pôvab, kúzlo) gréc.-lat.
romantizmus (silné citové pôsobenie nevšednosťou, malebnosť, podmanivosť, príťažlivosť, čarovnosť) franc.
šmrnc (vyberanosť, ladnosť, ľahkosť, švih) nem. hovor. expr.
rajc (č., najmä ženské, príťažlivosť, dráždivý pôvab, dráždivosť) nem. subšt.
sexappeal /seksepíl, segzepíl/
sexepíl (pohlavná príťažlivosť) angl.

bohyňa

grécke bohyne
Afrodita (b. lásky)
Pallas Aténa (b. múdrosti, umenia, remesiel, vied a víťazstva)
Artemis (b. plodnosti, lovu, stáda, ochrankyňa matiek)
Diké (b. spravodlivosti)
Demeter (b. obilia a úrody)
Íris (b. dúhy, posolkyňa Dia a Héry)
Harpya (b. morských vetrov a búrok odnášajúca duše mŕtvych do podsvetia)
Moira (b. osudu, sudička)
Hekaté (b. osudu, podsvetia a kúziel)
Megéra (b. pomsty)
Nemezis (b. pomsty, spravodlivej odplaty za zločin)
Charitka (b. krásy a slávnostnej veselosti)
Héra (hlavná charitka, b. rodiny, vernosti a detí, sestra a manželka Dia)
Aglaiá (charitka Skvelá)
Thaliá (charitka Kvitnúca)
Eufrosyné (charitka Radostná)
Hóra (b. spoločenských, mravných hodnôt)
Eurene (hóra mieru)
Díké (hóra spravodlivosti)
Nike (hóra víťazstva)
Eunomiá (hóra zákonnosti)
Múza (b., ochrankyňa umenia a vedy) vl. m.
Uránia (múza astronómie)
Kleió (múza dejepisectva)
Kalliopé (múza epického básnictva)
Polyhymnia (múza hymnického a zborového spevu)
Tália (múza komédie, divadla, herectva)
Euterpé (múza lyrického básnictva)
Erató (múza ľúbostného básnictva)
Terpsychóra (múza tanca)
Melpomené (múza tragédie)
Hóra (b. priaznivých ročných období)
Auxó (hóra jari, rastu)
Talo (hóra leta, kvetu)
Karpó (hóra jesene, plodu)
nymfa (b. prírodných síl, mora, riek, prameňov, hôr, stromov) gréc.
oreáda (nymfa v horách) gréc.
okeanida (nymfa v mori) gréc.
najáda (nymfa v prameňoch) gréc.
dryáda (nymfa v stromoch, lesná víla) gréc.
rímske bohyne
Venuša (b. krásy, lásky a manželstva)
Minerva (b. múdrosti)
Juno (b., ochrankyňa žien, neskôr Ríma)
Fauna (b. plodnosti, ochrankyňa zvierat)
Grácia (b. krásy a slávnostnej veselosti)
Diana (b. svetla, života, neskôr aj mesiaca a lovu)
Fortúna (b. náhodného, slepého šťastia, náhody)
Concordia (b. svornosti)
Viktória (b. víťazstva)
Ceres (b. obilia a úrody)
Fúria (b. pomsty)
Flóra (b. kvetov)
Aurora (b. rannej zory) vl. m.
Vesta (b. rodiny a domáceho kozubu)
Éset (staroegypt. b. plodnosti, materstva, života a zdravia) porovnaj víla

pôvab

poézia (čaro, kúzlo) gréc.-lat.
gracióznosť (vyberanosť, pôvabnosť, ladnosť, jemnosť najmä ženská) lat. kniž.
šarmantnosť (osobná príťažlivosť, čaro) franc.-angl.
pitoresknosť (malebnosť, pestrofarebnosť) tal.-franc. kniž.
rajc (dráždivý p., čaro, najmä ženské, príťažlivosť, dráždivosť) nem. subšt. porovnaj čaro

boh

teo- gréc. v zlož. sl.
divinita (b., božstvo) lat. teol.
in nomine Domini /nó-/ (v mene Pána) lat. kniž. a náb.
trinitas (b. v troch osobách v kresťanstve, svätá trojica, otec, syn a duch svätý) lat. cirk.
lord (b. v angl. prostredí) angl.
panteón (súbor bohov určitého náboženstva) gréc. pren.
Elói, Elói, lama zabachtani (výkrik Ježiša Krista pred smrťou na kríži „Môj bože, môj bože, prečo si ma opustil“) aram.
Deo gratias /gráciás/ (vďaka Bohu) lat. náb.
deus ex machina /-chíná/ („b. zo stroja“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu) lat. kniž.
avatár (vtelenie boha do viditeľnej podoby, napr. do zvieraťa, v ind. mytológii) sanskrit
inkarnácia (premena boha al. inej nadprirodzenej bytosti na človeka al. zviera) lat. náb.
egyptskí bohovia
Amón (b. slnka)
Hór (najstarší b. slnka a svetla)
Tot (b. mesiaca, písma a múdrosti)
Usíre (b. plodenia, vegetácie, podsvetia, slnka)
etruskí a rímski bohovia
Saturnus (etrucký otec bohov)
germánski bohovia
Asovia (prvá skupina bohov)
Wotan (najvyšší b. v prvej skupine, b. vojny, čarodejníctva)
Donar (b. hromu a dažďa)
Tyr (b. nebies, niekedy aj vojny)
Frigga (bohovia prvej skupiny)
Vanovia (druhá skupina bohov)
Freya (bohovia druhej skupiny)
grécki bohovia
Chaos (stelesnenie prázdneho a pustého priestoru pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.
Titan (príslušník prvej generácie gréckych bohov) gréc. mytol.
Kronos (zosobnenie času, otec bohov)
Zeus (najvyšší b., vládca Olympu)
Poseidon (b. mora)
Áres (b. vojny)
Dionýzos (b. plodnosti, úrody a vína) gréc.
Helios (b. Slnka)
Eros (b. lásky) gréc.
Hermes (b. obchodu, zlodejov, pastierov, rečníctva, posol bohov)
Hefaistos (b. ohňa a kováčskeho remesla)
Apolón (b. svetla, slnka, hudby a veštenia)
Pan (b. lesov, lúk, pastierov a lovcov, ochranca stád)
Asklépios (b. lekárstva)
Hymenaios (b. manželstva, rodinného šťastia)
Priapos (b. plodnosti)
Erebos gréc.
Hádes (b. podsvetia) gréc. mytol.
Morfeus (b. snov)
Hypnos (b. spánku)
Aiolus (b. vetrov)
Néreus (b. mora a veštenia)
Proteus (morské božstvo, starec a veštec schopný premieňať sa do ľubovoľnej podoby)
Tritón (morský b., napoly človek, napoly ryba)
hinduistickí bohovia
Trimurti (trojjediný b.) sanskrit
Brahma (jeden z troch hlavných bohov, stvoriteľ)
Višnu (dobrý b., udržiavateľ) ind.
Šiva (b. ohňa, ničiteľ) ind.
Krišňa (prevtelenie boha Višňu, hinduistické božstvo uctievané v Indii) hind. náb.
Rímski bohovia
Jupiter (najvyšší b., b. nebies a vesmíru)
Mars (b. vojny a poľných prác) lat. mytol.
Neptún (b. mora a riek)
Plutón (b. podsvetia)
Cupido /kupídó/ (b. lásky) lat.
Merkúr (b. obchodu a zisku)
Vulkán (b. ohňa a kováčstva)
Asklépios (b. lekárstva) gréc.
Faun (b. plodnosti a dobytka)
Ianus /já-/
Jánus (b. počiatku, kalendára, dverí a brán, s dvoma tvárami)
lár (domáce ochranné božstvo) lat.
génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.
genius loci /-cí/ (ochranný duch domu al. miesta) lat. hist.
Indra (staroind. najvyšší b., b. búrky, vetra a vojny) sanskrit
Ormuzd perz.
Ahura Mazda (staroiránsky, staroperz. b. dobra, svetla)
Ahriman perz.
Angra Mainju (staroirán., staroperz. b. zla)
Baal /bál/ (sýrsko-palestínsky b. búrky)
Perun (slovan. b., vládca hromu a blesku)
El (semitský b.)
Moloch (semitský a fénický b., kt. prinášali ľudské obete)
Elohim (b. v Starom zákone) hebr.
Jehova (starožid. b.) hebr. bibl.
Alah (islamský b., b. v islamskom náboženstve)
manitou /-tu/ (b. severoamer. Indiánov podľa kresťanského chápania) indián.
El (ugaritský b. plodnosti, múdrosti, tvorca zeme a neba, 17. st. pr. n. l., Sýria)
zombi (b. v magickom náboženstve, vúdú, pôvodne u černochov na Haiti, neskôr aj v západnej Afrike, had uctievaný ako b.) afr. porovnaj bôžikbytosťpoloboh

vyberanosť

distingvovanosť (slušnosť, jemnosť, uhladenosť, ušľachtilosť, jemnocitnosť) franc.
gracióznosť (pôvab, pôvabnosť, ladnosť, jemnosť, najmä ženská) lat. kniž.
noblesa (vznešenosť, jemnosť, uhladenosť, urodzenosť) franc.
aristokratickosť (vyberané, ušľachtilé, jemné, vznešené správanie, ušľachtilosť, jemnosť, vznešenosť) gréc. kniž.
elegancia lat.
šik (v. v obliekaní, správaní, vkus, uhladenosť, ladnosť) franc. zried.
šmrnc (ladnosť, ľahkosť, švih) nem. hovor. expr.

škrata

pulcheria (škaredá žena, ohava, špata) lat.
grácia (škaredá nepríjemná žena) lat. vl. m. expr. iron. hovor.
rašpľa (škaredá stará žena) nem. pejor.

jemnosť

subtílnosť (citlivosť, nežnosť, ušľachtilosť) lat. kniž.
gracióznosť (pôvab, pôvabnosť, ladnosť, vyberanosť, najmä ženská) lat. kniž.
distingvovanosť (slušnosť, uhladenosť, vyberanosť, ušľachtilosť, jemnocitnosť) franc.
decentnosť (slušnosť, nevtieravosť, zdržanlivosť, vhodnosť, primeranosť, umiernenosť, nenápadnosť) lat.
taktnosť (vybrané, jemné, ohľaduplné spoločenské správanie, ohľaduplnosť, šetrnosť, pozornosť, slušnosť, jemnocit, útlocit, uhladenosť) franc.
noblesa (vznešenosť, uhladenosť, vyberanosť, urodzenosť) franc.
aristokratickosť (vyberané, ušľachtilé, jemné, vznešené správanie, vyberanosť, ušľachtilosť, vznešenosť) gréc. kniž.
bontón (dobré, správne, príjemné spoločenské správanie) franc. porovnaj slušnosť
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 15. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.