Výsledky vyhľadávania

skleslosť, sklesnutosť

depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, pocitom menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., stiesnenosť) lat.
melanchólia gréc. lek.
melancholickosť (duševný stav prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou, smútkom, clivota, ťažkomyseľnosť, trudomyseľnosť) gréc.
nostalgia (nadmerná clivota, túžba po niečom známom a príjemnom, ale vzdialenom) gréc. kniž. a odb.
chandra (pocit omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti, v rus. prostredí) gréc.-rus.
malátnosť (telesná al. duševná ochabnutosť, slabosť, mdlosť, vysilenosť) lat.
prostrácia (celkové telesné vyčerpanie) lat. lek.

oblasť

oblasť 1 (vymedzené územie)
región lat.
régia lať. kniž. zastar.
-sféra gréc. v zlož. sl.
zóna (územie, pásmo) gréc. kniž. a odb.
rajón (územná o. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
terén (pracovná o. mimo mesta, v prírode, na vidieku a pod.) lat.-franc. výskum v t.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
proveniencia (zemepisná o., z ktorej niekto al. niečo pochádza, miesto pôvodu) franc.
rezervácia (územie vyhradené pre domorodé obyvateľstvo; vymedzené chránené územie, prírodná al. pamiatková oblasť) lat.
revír (uzavretá o. vymedzená na určitú činnosť, napr. lesná, uhoľná, policajná a pod.; o. na poľovačku, lov, polesie) franc.-nem.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, prípadne nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
kordón (ochranné pásmo, pás územia na ochranu proti niečomu) franc.
areál (vymedzená časť územia so stavbami archit.; o. rozšírenia určitého organizmu, javu) lat. odb.
green /grín/ (o. cieľa na golfovom ihrisku) angl. šport.
litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
hydrosféra (vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.
atmosféra (plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.
troposféra (najspodnejšia vrstva atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.
front (o. prechodu medzi dvoma vzduchovými hmotami) lat. meteor.
fytosféra (vrstva Zeme pokrytá rastlinami) gréc.
biosféra (o. Zeme s podmienkami na život, časť zemského povrchu, osídlená živými organizmami) gréc. biol.
ekosféra (vrstva Zeme, v kt. sú živé organizmy) gréc.
noosféra (o. vzájomného pôsobenia prírody a človeka, rozumovej ľudskej činnosti) gréc. filoz.
tropická o. (o. siahajúca okolo rovníka medzi obratníkmi s horúcim a vlhkým podnebím) gréc. geogr.
subtropická o. (teplá zemepisná a vegetačná o. okolo obratníka Raka a Kozorožca) lat. + gréc. geogr.
selvas (typ krajiny súvislých tropických dažďových lesov v povodí Amazonky) port. geogr.
kalma (o. bezvetria, tíšiny po oboch stranách rovníka) gréc.-lat.-rom. meteor.
antarktis (o. najchudobnejšia na rastlinstvo s najvyšším podielom machov a lišajníkov zaberajúca Antarktídu a juh Južnej Ameriky) gréc. geogr.
Arktis (o. severného pólu)
Pacifik (o. Tichého oceána) lat.
belt (územie pretiahnutého, predĺženého tvaru) dán.-angl. geogr. zastar.
ekoton (hraničná časť, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, okraj lesa, pobrežie, prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami) gréc. biol.
step (rovinatá o. Zeme porastená trávou a nízkymi rastlinami v miernom pásme) ukraj. geogr. bot.
eremiál (suchá o. Zeme so žiadnym al. nepatrným rastlinstvom, suchá step, polopúšť) gréc.
monte (typ krajiny na východných úpätiach Ánd so suchomilným rastlinstvom) špan. geogr.
sahel (typ krajiny v Afrike na južnom okraji Sahary so suchomilným porastom) afr. geogr.
pampa (juhoamer., najmä argentínska trávnatá rovinatá step) indián.-špan.
préria (trávnatá step v strednej a západnej časti Severnej Ameriky) franc.
pusta (trávnatá step v Maďarsku) maď.
brus (tropická rovina porastená drobnými kríkmi) angl.
tundra (o. Zeme, rozsiahla rovina s nízkou vegetáciou, s machmi, trávou, kermi, bez lesov, najmä v sev. Ázii) lap.-rus. geogr.
savana (o. Zeme s vysokým trávnatým porastom a skupinami drevín v tropickom al. subtropickom pásme) indián.-špan. geogr.
muskeg (o. Zeme s rašeliniskami v Kanade) indián. geogr.
scrub /sra-/ (o. Zeme s rozsiahlymi porastmi vždyzelených, najmä tŕnistých rastlín na suchých územiach Austrálie a južnej Afriky) angl. geogr. bot.
sertao /-tanu/ (o. Zeme s polosuchým podnebím a pôdou nevhodnou na pestovanie obilia, severovýchod Brazílie) port.
sebcha (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na Sahare) arab. geogr.
šot (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na severnej Sahare) arab. geogr.
takýr (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Strednej Ázii) turkmén. geogr.
kevír (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Iráne) perz. geogr.
badlands /bedlendz/ (územie s úzkymi stržovitými korytami vytvorenými eróziou v nespevnených horninách a málo spevnených usadeninách) angl.
marše (občas zaplavované územie pri pobreží Severného a Baltského mora, ploché úrodné nížiny na morskom pobreží) nem. geogr. pomn.
moor (trvalo zamokrené územie s vodným rastlinstvom na rašelinovej a močaristej pôde) nem.
kras (územie, najmä vápencové, kde pôsobením vody vznikli rôzne útvary, napr. jaskyne, priepasti a pod.) ilyr.-srb. geol.
depresia (územie s nižšou nadmorskou výškou ako okolie alebo ležiace nižšie ako hladina mora, preliačina) lat. geol.
arktogea (zoogeografická o. severnej pologule) gréc. geogr. zool.
paleoarktická o. (zoogeografická o. zahŕňajúca Európu, Stredomorie, severnú a strednú Áziu) gréc. zool.
paleogea (zoogeografická o. zahŕňajúca madagaskarské, etióp. a ind.-malajské živočíšstvo) gréc. zool.
biotop gréc. biol.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný priestor) gréc. biol.
biochor (životná o. na Zemi s vegetáciou) gréc. ekol.
bióm (spoločenstvo organizmov, rastlín a živočíchov v rozsiahlej zemepisnej o. spolu s prostredím) gréc. ekol.
ekumena (územie trvalo obývané a pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.
subekumena (územie človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
anekumena (územie trvalo neobývané a nevyužívané) gréc. ekol.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
šelf (okrajová o. mora, kt. je ešte súčasťou pevniny, do 200 m) angl. geol.
litorál (pobrežná o. mora a sladkých vôd) lat. geol. geogr.
pelagiál (o. voľnej vody od hladiny ku dnu v mori, jazerách a vo vodných nádržiach) gréc. odb.
batysféra (priestor pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
epipelagiál (plne presvetlená o. morskej vody do 100 m, s bohatým zastúpením zvierat) gréc. biol.
batypelagiál (málo presvetlená o. morskej vody, od 100 m) gréc. biol.
fytal (o. dna s dostatkom svetla pre život rastlín) gréc. biol.
profundál (o. dna sladkovodných jazier a vodných nádrží) lat. geol.
infralitorál (o. dna mora, jazier a vodných nádrží s dostatkom svetla s vyššími rastlinami a svetlomilnými riasami) lat.
bentál (o. dna oceánov, zasahujúca od brehu do hlbín) gréc. geol. geogr.
batyál (o. dna oceánov od 200 do 2 000 m hĺbky) gréc.
abysál (o. dna oceánov od 1 000 do 6 000 m hĺbky) gréc.-lat.
hadál (o. dna oceánov od 6 000 m hĺbky) gréc.
mare (tmavá rozsiahla o. na Mesiaci al. na Marse) lat. astron.
ekosféra (o. okolo vesmírneho telesa, hviezdy, s priaznivými podmienkami pre vznik a udržanie života) gréc. porovnaj plošina 1lespúšťúzemieobvod 2miesto 1spoločenstvo 2 a pod.

ochabnutosť

malátnosť (telesná al. duševná o., mdlosť, sklesnutosť, vysilenosť) lat.
depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (stav prejavujúci sa smutnou náladou, pocitom menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.
laxácia (telesné ochabnutie) lat. lek.
atónia (strata napätia, chabosť) gréc. lek.
asténia (celková telesná slabosť) gréc. lek.
adynamia (slabosť tela al. životne dôležitých orgánov) gréc. lek.
myopatia (choroba svalstva prejavujúca sa úbytkom a ochabovaním svalstva) gréc. lek.
kolaps (náhle ochabnutie svalstva v dôsledku poklesu krvného tlaku, zlyhania krvného obehu, zrútenie) lat. lek.
enervácia (nervové vyčerpanie, ochabnutie) lat. lek.
mnemasténia (duševná choroba prejavujúca sa ochabnutím, stratou pamäti) gréc. lek. psych.
katatónia (pohybová strnulosť a útlm v dôsledku duševnej choroby) gréc. lek.
torpidita (strnulosť, nehybnosť, necitlivosť, otupenosť, malátnosť, ľahostajnosť) lat. kniž. a odb.
totpor (strnulosť, stŕpnutosť, ľahostajnosť) lat. kniž. a odb.
diastola (obdobie medzi sťahmi srdcového svalu, uvoľňovanie, ochabovanie srcového svalu) gréc. lek. porovnaj slabosť 1

znechutenie

depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, pocitom menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.
taedium vitae /té- víté/ (pocit zhnusenosti, znechutenia zo života, nechuti do života) lat. lek. psych. porovnaj skleslosť

úzkosť

depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, pocitom menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.
nervozita (duševný nepokoj spojený s ú., podráždenosťou, zvýšená nervová dráždivosť) lat.
tymopatia (duševné rozladenie, trudomyseľnosť) gréc. lek.
tenzia (citové napätie) lat. psych.
anxieta (ú. bez konkrétnej príčiny, podoby, neurčité tiesnivé napätie) lat. lek. psych.
dysfória (stav ú., nepokoja, podráždenia, napätia, rozladenosti) gréc. psych.
agorafóbia (strach z veľkého priestranstva a z verejného vystúpenia) gréc. lek. porovnaj strach

obdobie

štádium gréc.-lat.
fáza gréc.
etapa franc.
kapitola (o., stupeň, úsek vývoja; časový úsek; o. v ľudskom živote) lat.
epocha gréc.
éra lat.
eón (ucelené, ohraničené o. súvisiace obyčajne s významnou udalosťou, časový úsek, časový medzník; dejinný vek) gréc. kniž. bás.
termín lat.
terminus (čas, doba, lehota, deň na splnenie úlohy) lat. odb.
perióda (časový úsek, po kt. sa určitý jav opakuje, najmä pravidelne; doba kmitu eltech. fyz.) gréc.
spacium /-pá-/ (o. medzi niečím) lat. kniž.
durée /dyre/ (trvanie, doba, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.
time /tajm/ (čas, doba, lehota) angl.
sezóna (o. vhodné, vyhradené na určitú činnosť) franc.
kampaň (o. zvýšenej pracovnej činnosti, najmä v poľnohosp.) franc.
kríza (vrcholné o., rozhodujúca chvíľa, okamih náhleho obratu) gréc.
advent (o. štyroch týždňov, nedieľ pred Vianocami) lat. cirk.
fašiang (o. od Troch kráľov do Popolcovej stredy, najmä posledné tri dni) nem.
karneval (predveľkonočné, fašiangové o. v katolíckych, najmä románskych krajinách, s ľudovými zábavami) tal.
quadragesima /kva-/ (štyridsaťdňové pôstne o. od Popolcovej stredy do prvého veľkonočného sviatku) lat. cirk. porovnaj deň 1mesiacrok
biénium (o. dvoch rokov, dvojročie) lat. kniž.
pentáda (o. piatich dní, týždňov a pod.) gréc.
dekáda (o. desiatich dní) gréc.
semester (polročné o., napr. študijné, na vysokej škole, polovica školského roka na vysokej škole, polrok) lat.
trimester (štvrťročné o., napr. študijné, na vysokej škole, jedna z troch častí školského roka) lat.
triénium (trojročné o., trojročie) lat. kniž.
kvadriénium (o. štyroch rokov) lat. kniž.
quinquennium /kvinkve-/ (o. piatich rokov, päťročie) lat. kniž.
decénium (o. desiatich rokov, desaťročie) lat. kniž.
generácia (o. približne 30 rokov) lat.
saecelum /séku-/ (o. sto rokov, storočie) lať. kniž. zastar.
chiliada (o. tisíc rokov, tisícročie) gréc. kniž. porovnaj výročie
latentnosť (o. medzi pôsobením podnetu a ním vyvolanou odpoveďou, reakciou) lat. odb.
inkubácia (o. medzi prvým stykom organizmu s nákazou a prvými príznakmi ochorenia) lat. lek.
exspirácia (o. účinnosti lieku, po uplynutí kt. môže byť liek škodlivý, záručná lehota lieku) lat. farm.
apyrexia (o. choroby bez horúčky) gréc. lek.
rekonvalescencia (o. po prekonanej chorobe, zotavovanie) lat.
diastola (o. medzi sťahmi srdcového svalu, uvoľnenie, ochabovanie srcového svalu) gréc. lek.
víkend (o. pracovného odpočinku na konci týždňa, koniec týždňa, sobota a nedeľa) angl.
lustrum (niekoľkoročné funkčné o., najmä päťročné) lat. kniž.
vacatio legis /-káci- lé-/ (o. medzi dňom vyhlásenia práv. formy a dňom jej účinnosti) lat. práv.
legisvakancia (o. medzi okamžikom platnosti a účinnosti práv. normy) lat. práv.
interregnum (o. bezvládia, bez organizovanej polit. moci, vlády, vládcu, medzivládie) lat. polit.
stagiona /-džó-/ (o. účinkovania kočovného div. súboru na určitom mieste) tal. div.
interval (časový al. miestny úsek, prestávka, medziobdobie, medzera) lat.
entreakt /ántr akt/ (medzihra, prestávka, čas medzi dejstvami, spustením a zdvihnutím opony) franc. div. porovnaj medzihra 1
maturita (o. splatnosti) lat. ekon. porovnaj splatnosť
pontifikát (o. vlády jedného pápeža, biskupa) lat. cirk.
sediskvancia (o., počas kt. nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti) lat. cirk.
noviciát (o. prípravy na zloženie rehoľného sľubu) lat. cirk.
nengó (éra letopočtu v Japonsku) jap. hist.
kalpa (vesmírny vek trvajúci 8 640 mil. rokov, deň a noc stvoriteľa Brahmy, v hinduizme) sanskrit
durée /dyre/ (doba, trvanie, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.
juvenilizmus (o. vývoja jedinca predchádzajúce dospelosti, detstvo, mladosť) lat. lek. psych.
lalácia (prvé o. vývoja detskej reči, bľabotanie, džavotanie) gréc. lek.
infancia (o. do pohlavného dospievania, detstvo) lat. biol.
prepuberta lat. psych. fyziol.
prepubescencia (o. pred pohlavným dospievaním, pubertou) lat. fyziol. zried.
puberta lat. psych. fyziol.
pubescencia (o. pohlavného dospievania, pohlavné dospievanie, dozrievanie) lat. fyziol. zried.
adolescencia (o. dospievania od skončenia puberty do dospelosti, dospievanie, mladosť) lat. ped. psych.
impuberta (o. nedospelosti) lat. práv.
efébia (mládenecká dospelosť, zrelosť, mládenectvo, junáctvo, 18 – 20 rokov) gréc. kniž.
presenium (o. pred starobou, starnutie) lat. biol. lek.
senium (staroba) lat. lek.
puerperium (o. šiestich až ôsmich týždňov po pôrode, u ženy) lat. lek.
couvade /kuvad/
kuváda (o. šiestich týždňov po pôrode, šestonedelie, zachovávané otcom dieťaťa, zvyk v rodových spoločnostiach) franc.
klimax (o. ukončenia menštruácie, pohlavného cyklu žien, prechod) gréc.
ášram (o. v živote veriaceho hinduistu, jedno zo štyroch) sanskrit náb.
paleolit (staršia doba kamenná) gréc. archeol.
mezolit (stredná doba kamenná) gréc. archeol.
neolit (mladšia doba kamenná) gréc. archeol.
eneolit (neskorá, najmladšia doba kamenná) lat. + gréc. archeol. geol.
prehistória (najstaršie o. ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky, pravek) lat. + gréc.
alcheringa /alče-/ (dávne o. života vzdialených predkov, podľa predstáv pôvodných obyvateľov Austrálie) austr.
antika (o. starého Grécka a Ríma) lat.
helenizmus (o. staroveku od výprav Alexandra Veľkého, v kt. sa šírila gréc. kultúra, znalosti a pod.) gréc. vl. m.
olympiáda (štvorročné o. medzi súťažami v starom Grécku) vl. m. hist.
ekecheiria (mesiac bez bojovania počas olympijských hier, prímerie) gréc. hist.
indikt (pätnásťročná lehota vyberania daní od podmanených národov v starom Ríme) lat. hist.
džáhilíja (o. pred príchodom islamu v chápaní islamských historikov, o. pohanstva, nevedomosti, barbarstva) arab.
haskala (o. osvietenstva v žid. svete od polovice 18. st., šírenie vzdelania medzi európskymi Židmi) hebr.
belle époque /bel épok/ (o. rozkvetu umení, remesiel a pod., Francúzsko, 1890 – 1914) franc.
viktoriánske o. (o. panovania angl. kráľovnej Viktórie spojené s rozmachom Brit. ríše, 1837 – 1901) vl. m.
normalizácia (o. komunistickej vlády v ČSSR po vpáde armád Varšavskej zmluvy, 1968 – 1989) lat.
feudalizmus (o. so zriadením založenom na úplnom vlastníctve výrobných prostriedkov, pôdy, vládnucou triedou, kt. mimoekonomickými prostriedkami ovládala priamych výrobcov, poddaných) lat. marx. ekon.
kapitalizmus (o. so zriadením založenom na súkromnom vlastníctve, slobodnom trhu, osobnej slobode, úsilí o dosiahnutie podnikateľského zisku) lat. marx. ekon.
imperializmus (najvyššie, posledné o. kapitalizmu, podľa Lenina) lat. marx. ekon.
socializmus (o. so zriadením založenom na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc. marx. ekon.
gotika (o. európskeho umeleckého slohu, 12. až 15. st.) germ.
renesancia (o. kultúrneho a myšlienkového hnutia snažiaceho sa o obrodu humanizmu, antickej kultúry a myslenia, 14. – 16. st.) franc.
humanizmus (o. európskeho kultúrneho hnutia, kt. nadväzovalo na antickú vzdelanosť a obracalo pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16.st.) lat.
trecento /trečen-/ (renesancia v tal. umení, 14. st.) tal.
cinquecento /činkvečento/ (vrcholná renesancia v tal. umení, 16. st.) tal. lit.
rinascimento /-ši-/ (tal. renesancia) tal. výtv.
barok (o. európskeho umeleckého slohu, 17. a 18. st.) port. tal.
rokoko (o. európskeho umeleckého slohu, 2. polovica 18. st.) franc.
romantizmus (o. európskeho umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.
settecento /-če-/ (o. v tal. umení, 18. st.) tal.
ottocento /otoče-/ (o. v tal. umení, 19. st.) tal. výtv.
secesia (o. európskeho umeleckého smeru, prelom 19. a 20. st.) lat. porovnaj smer 1
expanzia (o. rozmachu, rastu, vzostupu výroby, zamestnanosti, spotreby, cien a zisku) lat. ekon.
kríza (o. opakujúcej sa poruchy hospodárstva, porušenie rovnováhy medzi dopytom a ponukou) gréc.
recesia (ustupovanie; miernejšia, kratšia kríza) ekon.
stagflácia (kríza s rastúcou nezamestnanosťou a znížením hodnoty peňažnej jednotky, infláciou) lat. ekon.
depresia (o. po kríze s vysokou nezamestnanosťou a klesajúcim dopytom a cenami, hosp. pokles) lat.
o. vo vývoji Zeme
archeozoikum (prahory) gréc. geol.
proterozoikum (starohory) gréc. geol.
paleozoikum (prvohory) gréc. geol.
perm vl. m.
karbón lat.
silúr vl. m.
ordovik vl. m.-lat.
kambrium (útvary prvohôr) vl. m.
mezozoikum (druhohory) gréc. geol.
jura vl. m.
trias (útvary druhohôr) gréc.
kenozoikum (treťohory a štvrtohory) gréc. geol.
terciér (treťohory) franc. geol.
paleocén (oddelenia treťohôr) gréc.
kvartér (štvrtohory) lat. geol.
dilúvium lat.
pleistocén (staršie štvrtohory) gréc. geol.
holocén gréc.
alúvium (najmladšie štvrtohory, súčasnosť) lat. geol.
glaciál (ľadové, studené o. v starších štvrtohorách) lat. geol.
interglaciál (o. medzi dvoma ľadovými obdobiami) lat. geol.
štadiál (studené o. v ľadovej dobe) gréc. geol.
interštadiál (teplé o. medzi dvoma studenými obdobiami) lat. geol.
totalita (čas úplného zatmenia Slnka al. Mesiaca) lat. astron.
lunácia lat.
synodický mesiac (o. obehu Mesiaca vzhľadom k Slnku, za kt. Mesiac vystrieda všetky svoje fázy) gréc. astron.
saros (o., v kt. sa opakujú zatmenia Slnka a Mesiaca, 18 rokov a 11 dní) semit.
epakta (vek Mesiaca v dňoch na rozhraní roka medzi posledným novom a 1. januárom) gréc. astron.
epocha (okamih, na kt. sa viaže vypočítaná hodnota premennej veličiny, napr. súradnice hviezd) gréc. astron.
ekvinkocium (okamih, na kt. sa viaže sústava súradníc hviezd al. planét) lat. astron.
stazigenéza (o. nemennosti, nemenného trvania vývojových vetiev v kmeňovom hist. vývoji organizmov) gréc. biol.
estrus (o. zvýšenej pohlavnej činnosti cicavcov, ruja) gréc. biol.
monoestria (ruja u samíc, raz ročne) gréc. zool.
polyestria (ruja u samíc, viackrát do roka) gréc. zool.
embryo (počiatočné štádium vývoja organizmu pri pohlavnom rozmnožovaní) gréc. biol.
neurula (embryo v o. vývoja mozgu a časti miechy) gréc. biol.
nymfa (nedospelé štádium hmyzu) gréc. zool.
kukla lat.-nem.
pupa (o. vývinu hmyzu z larvy na dospelý hmyz) lat. zool.
larva (vývojové štádium niektorých živočíchov, najmä hmyzu) lat. zool.
vegetácia (o. rastu rastlín) lat. bot.
antéza (o. kvitnutia) gréc. bot.
inflorescencia (o. kvetov, súkvetí) lat. bot.
jarovizácia (o. vo vývine rastlín, keď sa niekoľkotýždňovým pôsobením teplôt tesne nad 0 ºC zaisťuje ich kvitnutie na jar) rus. bot.
dormancia (pokojové o. organizmov, spomalenie al. zastavenie vývoja, životných pochodov; pri rastlinách stav, keď semená nemôžu vyklíčiť) lat. biol.
hibernácia (o. odpočinku rastlín so znížením al. z. životných pochodov bot.; zimný spánok živočíchov sprevádzaný poklesom telesnej teploty, krvného tlaku a spomalením metabolických procesov zool) lat.
anabióza (pokojové o., dočasné zastavenie vývoja s nízkou úrovnou látkovej premeny a zastavením rastu ako prispôsobenie nepriaznivým podmienkam) gréc. biol.
kviescencia (pokojové o., z. al. spomalenie vývoja živočíchov s premenlivou teplotou tela následkom zmeny životných podmienok) lat. zool.
estivácia (zastavenie al. spomalenie životných pochodov al. vývoja organizmov v letnom o., letný spánok) lat. biol.
diapauza (pokojové o., dedične podmienené zastavenie al. spomalenie vývoja živočíchov, najmä bezstavovcov) gréc. biol.
kryptozoikum (o. skrytého života, so zriedkavými prejavmi života) gréc. biol. porovnaj čas 1

ťažkomyseľnosť

depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, pocitom menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť) lat.
melanchólia gréc. lek.
melancholickosť (duševný stav prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou, smútkom, clivota, trudomyseľnosť) gréc.
spleen /splín/
splín (skľúčenosť spojená s nudou, omrzenosťou, pocitom zunovania, clivota) gréc.-angl.
chandra (pocit omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti, v rus. prostredí) gréc.-rus.
atymia (trudomyseľnosť) lat. lek.
lypemánia (zádumčivosť, duševná stiesnenosť) gréc. lek.
dyskólia (nespokojnosť, mrzutosť) gréc. lek.
tymopatia (duševné rozladenie, trudomyseľnosť, úzkosť) gréc. lek.

stiesnenosť

depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, pocitom menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť) lat.
melanchólia gréc. lek.
melancholickosť (duševný stav prejavujúci sa skľúčenosťou, smútkom, clivota, ťažkomyseľnosť, trudnomyseľnosť) gréc.
spleen /splín/
splín (skľúčenosť spojená s nudou, omrzenosťou, pocitom zunovania, clivota) gréc.-angl.
opresia (pocit stiesnenosti) lat. lek. zried.
lypemánia (duševná s., ťažkomyseľnosť, zádumčivosť) gréc. lek.

nálada

nálada 1 (citové rozpoloženie)
humor (dobrá n., veselosť so zmyslom pre komickosť a vtip, vtipnosť, žartovanie, žartovnosť) lat.
serenita (veselosť, rozjarenosť) lat.
gaudium (veselosť, radosť, najmä skupinová) lat. kniž.
mória (veselá n. s neprimeraným žartovaním ako rozumová porucha) gréc. lek.
depresia lat. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, pocitom menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat. psych.
melanchólia gréc. lek.
melancholickosť (duševný stav prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou, smútkom, clivota, ťažkomyseľnosť, trudomyseľnosť) gréc.
spleen /splín/
splín (skľúčenosť spojená s nudou, omrzenosťou, pocitom zunovania, clivota) gréc.-angl.
nostalgia (nadmerná clivota, túžba po niečom známom a príjemnom, ale vzdialenom, najmä po prostredí, ľuďoch) gréc. kniž. a odb.
tymopatia (duševné rozladenie, trudnomyseľnosť, úzkosť) gréc. lek. porovnaj stav|citový 1

ľútostivosť

depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, pocitom menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat. porovnaj skľúčenosť

pocit

pocit 1 (zmyslový al. citový zážitok al. stav)
senzus lat.
psychroalgia (p. chladu a bolesti) gréc. lek.
fosfén (svetelmý vnem vyvolaný mechanickým al. elektrickým podnetom) gréc. lek.
déj¸ vu /deža vi/
déj¸ vécu /deža veki/ (p., že človek už niekedy predtým niečo videl al. prežil, klamný zmyslový dojem, vidina, mam, klam) franc. psych.
nauzea (p. nevoľnosti spravidla predchádzajúci vracanie, nutkanie k vracaniu) gréc.-lat. lek.
libido (príjemný p. sprevádzajúci pohlavné vzrušenie) lat. lek. biol.
inštinkt (mimovoľný p., predvídanie, vnuknutie, tušenie) lat.
emócia (prežívanie skutočnosti, vzťahu ako príjemného al. nepríjemného, silný cit, pohnutie mysle, vzrušenie) lat. psych.
eufória (p. uvoľnenia, radosti, zadosťučinenia, dobrej nálady, zdravia, pohody, spokojnosti, povznesenosti, sily, šťastia, príjemný stav telesnej a duševnej pohody) gréc. lek. psych.
hedónia (príjemný p. spokojnosti) gréc.
katarzia (povznášajúci, uvoľňujúci p. očisťujúci od nežiadúceho, zlého, vyvolaný umeleckým dielom) gréc. lit.
opresia (p. stiesnenosti, stiesnenosť) lat. lek. zried.
tenzia (citové napätie, úzkosť) lat. psych.
deprivácia (dlhodobý citový stav spojený s nemožnosťou uspokojovania základných telesných a duševných potrieb) lat. psych.
komplex lat. hovor.
mindrák (p. menejcennosti) nem. hovor. expr.
skoptofóbia (strach zo zosmiešnenia, hanby, spojený s p. menejcennosti) gréc. lek.
resentiment (p. krivdy s hnevom, nenávisťou, pomstychtivosťou, záporný citový postoj) lat. psych.
taedium vitae /té- víté/ (p. zhnusenosti, znechutenia zo života, nechuti do života) lat. lek. psych.
depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, p. menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.
melanchólia gréc. lek.
melancholickosť (duševný stav prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou, smútkom, clivota, ťažkomyseľnosť, trudomyseľnosť) gréc.
nostalgia (nadmerná citlivosť, túžba po niečom známom a príjemnom, ale vzdialenom, napr. po prostredí, ľuďoch) gréc. kniž. a odb.
spleen /splín/
splín (skľúčenosť spojená s nudou, omrzenosťou, p. zunovania, clivota) gréc.-angl.
chandra (p. omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti v rus. prostredí) gréc.-rus.
tymopatia (duševné rozladenie, trudomyseľnosť, úzkosť) gréc. lek.
anxieta (úzkosť bez konkrétnej príčiny, podoby, neurčité tiesnivé napätie) lat. lek. psych.
dysfória (citový stav úzkosti, nepokoja, podráždenia, napätia, rozladenosti) gréc. psych.
frustrácia (citový stav vyvolaný neuspokojením telesnej al. duševnej potreby al. znemožnením činnosti na dosiahnutie cieľa) lat.
tréma (napätie, neistota, strach, nervozita pred vystúpením na verejnosti, skúškou a pod.) lat.-tal.
extáza (citový stav spojený s nevnímaním okolia a útlmom poznávacích funkcií) gréc. psych.
démonománia (p. posadnutosti zlým duchom) gréc. lek. porovnaj priazeňodpor 1napätie 1vnem
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 14. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.