Výsledky vyhľadávania

stiesnenosť

stiesnenosť
depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, pocitom menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť) lat.
melanchólia gréc. lek.
melancholickosť (duševný stav prejavujúci sa skľúčenosťou, smútkom, clivota, ťažkomyseľnosť, trudnomyseľnosť) gréc.
spleen /splín/
splín (skľúčenosť spojená s nudou, omrzenosťou, pocitom zunovania, clivota) gréc.-angl.
opresia (pocit stiesnenosti) lat. lek. zried.
lypemánia (duševná s., ťažkomyseľnosť, zádumčivosť) gréc. lek.

obdobie

obdobie
štádium gréc.-lat.
fáza gréc.
etapa franc.
kapitola (o., stupeň, úsek vývoja; časový úsek; o. v ľudskom živote) lat.
epocha gréc.
éra lat.
eón (ucelené, ohraničené o. súvisiace obyčajne s významnou udalosťou, časový úsek, časový medzník; dejinný vek) gréc. kniž. bás.
termín lat.
terminus (čas, doba, lehota, deň na splnenie úlohy) lat. odb.
perióda (časový úsek, po kt. sa určitý jav opakuje, najmä pravidelne; doba kmitu eltech. fyz.) gréc.
spacium /-pá-/ (o. medzi niečím) lat. kniž.
durée /dyre/ (trvanie, doba, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.
tajm
time /tajm/ (čas, doba, lehota) angl.
sezóna (o. vhodné, vyhradené na určitú činnosť) franc.
kampaň (o. zvýšenej pracovnej činnosti, najmä v poľnohosp.) franc.
kríza (vrcholné o., rozhodujúca chvíľa, okamih náhleho obratu) gréc.
advent (o. štyroch týždňov, nedieľ pred Vianocami) lat. cirk.
fašiangy
fašiang (o. od Troch kráľov do Popolcovej stredy, najmä posledné tri dni) nem.
karneval (predveľkonočné, fašiangové o. v katolíckych, najmä románskych krajinách, s ľudovými zábavami) tal.
quadragesima /kva-/ (štyridsaťdňové pôstne o. od Popolcovej stredy do prvého veľkonočného sviatku) lat. cirk. porovnaj deň 1mesiacrok
biénium (o. dvoch rokov, dvojročie) lat. kniž.
pentáda (o. piatich dní, týždňov a pod.) gréc.
dekáda (o. desiatich dní) gréc.
semester (polročné o., napr. študijné, na vysokej škole, polovica školského roka na vysokej škole, polrok) lat.
trimester (štvrťročné o., napr. študijné, na vysokej škole, jedna z troch častí školského roka) lat.
triénium (trojročné o., trojročie) lat. kniž.
kvadriénium (o. štyroch rokov) lat. kniž.
quinquennium /kvinkve-/ (o. piatich rokov, päťročie) lat. kniž.
decénium (o. desiatich rokov, desaťročie) lat. kniž.
generácia (o. približne 30 rokov) lat.
saecelum /séku-/ (o. sto rokov, storočie) lať. kniž. zastar.
chiliada (o. tisíc rokov, tisícročie) gréc. kniž. porovnaj výročie
latencia
latentnosť (o. medzi pôsobením podnetu a ním vyvolanou odpoveďou, reakciou) lat. odb.
inkubácia (o. medzi prvým stykom organizmu s nákazou a prvými príznakmi ochorenia) lat. lek.
exspirácia (o. účinnosti lieku, po uplynutí kt. môže byť liek škodlivý, záručná lehota lieku) lat. farm.
apyrexia (o. choroby bez horúčky) gréc. lek.
rekonvalescencia (o. po prekonanej chorobe, zotavovanie) lat.
diastola (o. medzi sťahmi srdcového svalu, uvoľnenie, ochabovanie srcového svalu) gréc. lek.
víkend (o. pracovného odpočinku na konci týždňa, koniec týždňa, sobota a nedeľa) angl.
lustrum (niekoľkoročné funkčné o., najmä päťročné) lat. kniž.
vacatio legis /-káci- lé-/ (o. medzi dňom vyhlásenia práv. formy a dňom jej účinnosti) lat. práv.
legisvakancia (o. medzi okamžikom platnosti a účinnosti práv. normy) lat. práv.
interregnum (o. bezvládia, bez organizovanej polit. moci, vlády, vládcu, medzivládie) lat. polit.
stagiona /-džó-/ (o. účinkovania kočovného div. súboru na určitom mieste) tal. div.
interval (časový al. miestny úsek, prestávka, medziobdobie, medzera) lat.
entreakt /ántr akt/ (medzihra, prestávka, čas medzi dejstvami, spustením a zdvihnutím opony) franc. div. porovnaj medzihra 1
maturita (o. splatnosti) lat. ekon. porovnaj splatnosť
pontifikát (o. vlády jedného pápeža, biskupa) lat. cirk.
sediskvancia (o., počas kt. nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti) lat. cirk.
noviciát (o. prípravy na zloženie rehoľného sľubu) lat. cirk.
nengó (éra letopočtu v Japonsku) jap. hist.
kalpa (vesmírny vek trvajúci 8 640 mil. rokov, deň a noc stvoriteľa Brahmy, v hinduizme) sanskrit
durée /dyre/ (doba, trvanie, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.
juvenilizmus (o. vývoja jedinca predchádzajúce dospelosti, detstvo, mladosť) lat. lek. psych.
lalácia (prvé o. vývoja detskej reči, bľabotanie, džavotanie) gréc. lek.
infancia (o. do pohlavného dospievania, detstvo) lat. biol.
prepuberta lat. psych. fyziol.
prepubescencia (o. pred pohlavným dospievaním, pubertou) lat. fyziol. zried.
puberta lat. psych. fyziol.
pubescencia (o. pohlavného dospievania, pohlavné dospievanie, dozrievanie) lat. fyziol. zried.
adolescencia (o. dospievania od skončenia puberty do dospelosti, dospievanie, mladosť) lat. ped. psych.
impuberta (o. nedospelosti) lat. práv.
efébia (mládenecká dospelosť, zrelosť, mládenectvo, junáctvo, 18 – 20 rokov) gréc. kniž.
presenium (o. pred starobou, starnutie) lat. biol. lek.
senium (staroba) lat. lek.
puerperium (o. šiestich až ôsmich týždňov po pôrode, u ženy) lat. lek.
couvade /kuvad/
kuvade
kuváda (o. šiestich týždňov po pôrode, šestonedelie, zachovávané otcom dieťaťa, zvyk v rodových spoločnostiach) franc.
klimaktérium
klimax (o. ukončenia menštruácie, pohlavného cyklu žien, prechod) gréc.
ášram (o. v živote veriaceho hinduistu, jedno zo štyroch) sanskrit náb.
paleolit (staršia doba kamenná) gréc. archeol.
mezolit (stredná doba kamenná) gréc. archeol.
neolit (mladšia doba kamenná) gréc. archeol.
eneolit (neskorá, najmladšia doba kamenná) lat. + gréc. archeol. geol.
prehistória (najstaršie o. ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky, pravek) lat. + gréc.
alcheringa /alče-/ (dávne o. života vzdialených predkov, podľa predstáv pôvodných obyvateľov Austrálie) austr.
antika (o. starého Grécka a Ríma) lat.
helenizmus (o. staroveku od výprav Alexandra Veľkého, v kt. sa šírila gréc. kultúra, znalosti a pod.) gréc. vl. m.
olympiáda (štvorročné o. medzi súťažami v starom Grécku) vl. m. hist.
ekecheiria (mesiac bez bojovania počas olympijských hier, prímerie) gréc. hist.
indikt (pätnásťročná lehota vyberania daní od podmanených národov v starom Ríme) lat. hist.
džáhilíja (o. pred príchodom islamu v chápaní islamských historikov, o. pohanstva, nevedomosti, barbarstva) arab.
haskala (o. osvietenstva v žid. svete od polovice 18. st., šírenie vzdelania medzi európskymi Židmi) hebr.
belle époque /bel épok/ (o. rozkvetu umení, remesiel a pod., Francúzsko, 1890 – 1914) franc.
viktoriánske o. (o. panovania angl. kráľovnej Viktórie spojené s rozmachom Brit. ríše, 1837 – 1901) vl. m.
normalizácia (o. komunistickej vlády v ČSSR po vpáde armád Varšavskej zmluvy, 1968 – 1989) lat.
feudalizmus (o. so zriadením založenom na úplnom vlastníctve výrobných prostriedkov, pôdy, vládnucou triedou, kt. mimoekonomickými prostriedkami ovládala priamych výrobcov, poddaných) lat. marx. ekon.
kapitalizmus (o. so zriadením založenom na súkromnom vlastníctve, slobodnom trhu, osobnej slobode, úsilí o dosiahnutie podnikateľského zisku) lat. marx. ekon.
imperializmus (najvyššie, posledné o. kapitalizmu, podľa Lenina) lat. marx. ekon.
socializmus (o. so zriadením založenom na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc. marx. ekon.
gotika (o. európskeho umeleckého slohu, 12. až 15. st.) germ.
renesancia (o. kultúrneho a myšlienkového hnutia snažiaceho sa o obrodu humanizmu, antickej kultúry a myslenia, 14. – 16. st.) franc.
humanizmus (o. európskeho kultúrneho hnutia, kt. nadväzovalo na antickú vzdelanosť a obracalo pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16.st.) lat.
trecento /trečen-/ (renesancia v tal. umení, 14. st.) tal.
cinquecento /činkvečento/ (vrcholná renesancia v tal. umení, 16. st.) tal. lit.
rinascimento /-ši-/ (tal. renesancia) tal. výtv.
barok (o. európskeho umeleckého slohu, 17. a 18. st.) port. tal.
rokoko (o. európskeho umeleckého slohu, 2. polovica 18. st.) franc.
romantizmus (o. európskeho umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.
settecento /-če-/ (o. v tal. umení, 18. st.) tal.
ottocento /otoče-/ (o. v tal. umení, 19. st.) tal. výtv.
secesia (o. európskeho umeleckého smeru, prelom 19. a 20. st.) lat. porovnaj smer 1
konjunktúra
expanzia (o. rozmachu, rastu, vzostupu výroby, zamestnanosti, spotreby, cien a zisku) lat. ekon.
kríza (o. opakujúcej sa poruchy hospodárstva, porušenie rovnováhy medzi dopytom a ponukou) gréc.
recesia (ustupovanie; miernejšia, kratšia kríza) ekon.
stagflácia (kríza s rastúcou nezamestnanosťou a znížením hodnoty peňažnej jednotky, infláciou) lat. ekon.
depresia (o. po kríze s vysokou nezamestnanosťou a klesajúcim dopytom a cenami, hosp. pokles) lat.
o. vo vývoji Zeme
archaikum
archeozoikum (prahory) gréc. geol.
proterozoikum (starohory) gréc. geol.
paleozoikum (prvohory) gréc. geol.
perm vl. m.
karbón lat.
devón
silúr vl. m.
ordovik vl. m.-lat.
kambrium (útvary prvohôr) vl. m.
mezozoikum (druhohory) gréc. geol.
jura vl. m.
trias (útvary druhohôr) gréc.
kenozoikum (treťohory a štvrtohory) gréc. geol.
terciér (treťohory) franc. geol.
neogén
pliocén
miocén
oligocén
eocén
paleogén
paleocén (oddelenia treťohôr) gréc.
kvartér (štvrtohory) lat. geol.
dilúvium lat.
pleistocén (staršie štvrtohory) gréc. geol.
holocén gréc.
alúvium (najmladšie štvrtohory, súčasnosť) lat. geol.
glaciál (ľadové, studené o. v starších štvrtohorách) lat. geol.
interglaciál (o. medzi dvoma ľadovými obdobiami) lat. geol.
štadiál (studené o. v ľadovej dobe) gréc. geol.
interštadiál (teplé o. medzi dvoma studenými obdobiami) lat. geol.
totalita (čas úplného zatmenia Slnka al. Mesiaca) lat. astron.
lunácia lat.
synodický mesiac (o. obehu Mesiaca vzhľadom k Slnku, za kt. Mesiac vystrieda všetky svoje fázy) gréc. astron.
saros (o., v kt. sa opakujú zatmenia Slnka a Mesiaca, 18 rokov a 11 dní) semit.
epakta (vek Mesiaca v dňoch na rozhraní roka medzi posledným novom a 1. januárom) gréc. astron.
epocha (okamih, na kt. sa viaže vypočítaná hodnota premennej veličiny, napr. súradnice hviezd) gréc. astron.
ekvinkocium (okamih, na kt. sa viaže sústava súradníc hviezd al. planét) lat. astron.
stazigenéza (o. nemennosti, nemenného trvania vývojových vetiev v kmeňovom hist. vývoji organizmov) gréc. biol.
estrus (o. zvýšenej pohlavnej činnosti cicavcov, ruja) gréc. biol.
monoestria (ruja u samíc, raz ročne) gréc. zool.
polyestria (ruja u samíc, viackrát do roka) gréc. zool.
embryo (počiatočné štádium vývoja organizmu pri pohlavnom rozmnožovaní) gréc. biol.
neurula (embryo v o. vývoja mozgu a časti miechy) gréc. biol.
nymfa (nedospelé štádium hmyzu) gréc. zool.
kukla lat.-nem.
pupa (o. vývinu hmyzu z larvy na dospelý hmyz) lat. zool.
larva (vývojové štádium niektorých živočíchov, najmä hmyzu) lat. zool.
vegetácia (o. rastu rastlín) lat. bot.
antéza (o. kvitnutia) gréc. bot.
inflorescencia (o. kvetov, súkvetí) lat. bot.
jarovizácia (o. vo vývine rastlín, keď sa niekoľkotýždňovým pôsobením teplôt tesne nad 0 ºC zaisťuje ich kvitnutie na jar) rus. bot.
dormancia (pokojové o. organizmov, spomalenie al. zastavenie vývoja, životných pochodov; pri rastlinách stav, keď semená nemôžu vyklíčiť) lat. biol.
hibernácia (o. odpočinku rastlín so znížením al. z. životných pochodov bot.; zimný spánok živočíchov sprevádzaný poklesom telesnej teploty, krvného tlaku a spomalením metabolických procesov zool) lat.
anabióza (pokojové o., dočasné zastavenie vývoja s nízkou úrovnou látkovej premeny a zastavením rastu ako prispôsobenie nepriaznivým podmienkam) gréc. biol.
kviescencia (pokojové o., z. al. spomalenie vývoja živočíchov s premenlivou teplotou tela následkom zmeny životných podmienok) lat. zool.
estivácia (zastavenie al. spomalenie životných pochodov al. vývoja organizmov v letnom o., letný spánok) lat. biol.
diapauza (pokojové o., dedične podmienené zastavenie al. spomalenie vývoja živočíchov, najmä bezstavovcov) gréc. biol.
kryptozoikum (o. skrytého života, so zriedkavými prejavmi života) gréc. biol. porovnaj čas 1

preliačina

preliačina
depresia (územie s nižšou nadmorskou výškou ako okolie alebo ležiace nižšie ako hladina mora) lat. geol.
trog (údolie formované ľadovcom, ľadovcové koryto, brázda v tvare U) nór. geol. porovnaj priehlbina

strata

strata
privácia lat. kniž.
deprivácia (zbavenie niečoho dôležitého, odstránenie, nedostatok) lat.
deficit (prevaha výdajov nad príjmami al. potrieb nad zdrojmi, nerovnováha, schodok, nedostatok, chýbanie) lat. ekon.
prejudícia (premeškanie lehoty splatnosti zmenky al. iných úkonov a z toho vyplývajúca s. nárokov) lat. kniž. a odb.
dezilúzia (s., zbavenie ilúzií, rozčarovanie, vytriezvenie, sklamanie) franc.
expatriácia (s., zbavenie štátneho občianstva) lat. práv.
denaturalizácia (s., zbavenie, pozbavenie, vzdanie sa štátneho občianstva, prepustenie zo štátneho zväzku) lat. práv.
atímia (s. občianskych práv v starogréc. obciach) gréc. hist.
derelikcia (vzdanie sa vlastníctva veci, opustenie veci so stratou vlastníctva veci) lat. práv.
dehumanizácia (s., zbavenie ľudského rozmeru, práv, vlastností, odľudštenie) lat.
desikácia lat. poľnohosp. lek.
eksikácia gréc. + lat.
exsikóza (vysúšanie, vysušenie, vysychanie, s. vody v pôde, organizme) lat. lek.
akvaplaning (s. riaditeľnosti vozidla na mokrej vozovke z dôvodu tenkej vrstvy vody medzi pneumatikou a vozovkou) lat. + angl. dopr.
draft (s., úbytok hmotnosti alebo kvality tovaru počas prepravy a náhrada, vyrovnanie, zľava zaň) angl. obch.
fusti (draft spôsobený primiešaním cudzích látok, znečistením) tal. obch.
besemschon (draft spôsobený uviaznutím tovaru na obale) ?
calo /ka-/
kalo
decalo /deka-/
dekalo (draft spôsobený vysypaním) gréc.
coulage /kuláž/
kuláž lat.-tal.
leakage /likidž/
lekáž (draft spôsobený vytečením, vyparením kvapalín cez netesnosti obalu) angl. obch.
degenerácia (s. al. zoslabenie funkcií, schopností, výkonnosti, vývojový úpadok) lat. biol.
depravácia (s. ľudských citov, návykov a hodnôt, úpadok, spustnutosť, zvrátenosť, zvrhlosť) lat. lek.
depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa stratou záujmov, smutnou náladou, pocitom menejcennosti, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.
invalidita (s. al. pokles schopnosti práce pre následky choroby al. úrazu) lat.
narkotizácia
narkóza (umelé uspanie a znecitlivenie pacienta spojené so stratou vedomia, citlivosti, pomocou omamných látok, umelý spánok) gréc. lek.
analgézia
analgia (s. vnímania bolesti z dôvodu prerušenia al. poškodenia nervových vláken) gréc. lek.
anodýnia (s. vnímania bolesti, bezbolestnosť) gréc. lek.
anestézia (s., zbavenie citlivosti) lek.
dezorientácia (porucha vedomia, myslenia, pamäti, prejavujúca sa nedostatkom al. stratou orientácie v čase, mieste a pod.) franc. + lat.
kataplexia (s. napätia kostrových svalov v dôsledku šoku) gréc. lek.
atónia (s. napätia, ochabnutosť, chabosť) gréc. lek.
plégia gréc. lek.
-plégia (úplná s. pohyblivosti, úplná obrna, spôsobená poruchou centrálnej nervovej sústavy) gréc. v zlož. sl.
paréza gréc. lek.
-paréza (čiastočná s. pohyblivosti, najmä svalu, končatiny, obrna) gréc. v zlož. sl.
amimia (s. premenlivých pohybov tváre al. výrazu tváre odrážajúcich citový stav ako príznak nervovej choroby) gréc. lek.
amencia (s. pamäti, orientácie, chorobná zmätenosť, roztržitosť) lat. lek.
amnézia (s. pamäti v dôsledku choroby al. úrazu) gréc. lek.
mnemasténia (duševná porucha prejavujúca sa s., ochabovaním pamäti) gréc. lek. psych.
pseudomnézia (s. pamäti pri hystérii al. duševnej poruche) gréc. lek.
deteriorácia (s. rozumových schopností, úbytok pamäti, úsudku) lat. lek.
agnózia (s. schopnosti chápania) gréc. lek.
afekt (s. sebakontroly vôľou, prudká krátkodobá citová reakcia nezodpovedajúca podnetu, pohnutie mysle, porušenie duševnej rovnováhy, prchkosť, podráždenosť, rozčúlenie, vzplanutie) lat.
afekcia (citový záchvat) lat. psych.
depersonalizácia (s. pocitu vlastnej osobnosti, svojho ja, odosobnenie) lat. psych.
absencia (náhla krátka s. vedomia al. pamäti) lat. lek.
kóma (s. vedomia, hlboké bezvedomie) gréc. lek.
agónia (s. vedomia, pred smrťou, dokonávanie, skonávanie) gréc. lek.
abúlia
dysbúlia (chorobná s. vôle, slabá vôľa, nerozhodnosť, ľahostajnosť) lat. lek.
palifemia (porucha reči prejavujúca sa stratou plynulosti reči spôsobenou prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.
afázia (s. reči, čiastočná al. úplná chorobná porucha reči vzniknutá narušením rečových oblastí mozgu) gréc. lek.
paralexia (s. schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry, prejavujúca sa zamieňaním slov, získaná porucha čítania) gréc. lek. psych.
logamnézia (s. schopnosti hovoriť) gréc. lek.
surdomuitizmus (náhla s. schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.
akalkúlia (s. schopnosti počítať) gréc. + lat. lek.
agrafia (s. schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.
afónia (s. hlasu) gréc. lek.
anorexia
dyzorexia gréc. lek.
inapetencia (s. chuti do jedla, nechuť do jedla, nechutenstvo) lat. lek.
ageuzia (celková s. chuťových pocitov) gréc. lek.
anosmia (úplná s. čuchu) gréc. lek.
black-out /blekaut/ (dočasná s. zraku pri vedomí; dočasná s. vedomia al. pamäti, okno) angl. lek.
ablepsia
amauróza (trvalá a nevyliečiteľná s. zraku, slepota) gréc. lek.
depigmentácia (s. kožného farbiva z tkaniva) lat. lek.
madaróza (úplná s. rias) gréc. lek.
psilóza (s. vlasov, rias) gréc. lek.
akómia (chorobná s. vlasov) lek.
deflorácia (s., zbavenie panenstva porušením, natrhnutím panenskej blany) lat. lek.
agalakcia (s. schopnosti vylučovať materské mlieko) gréc. lek. vet.
amúzia
dysmúzia (s. zmyslu pre hudbu) gréc. + vl. m. lek. porovnaj poruchapozbaveniehluchotaslepota a pod.

nálada

nálada 1 (citové rozpoloženie)
humor (dobrá n., veselosť so zmyslom pre komickosť a vtip, vtipnosť, žartovanie, žartovnosť) lat.
serenita (veselosť, rozjarenosť) lat.
gaudium (veselosť, radosť, najmä skupinová) lat. kniž.
mória (veselá n. s neprimeraným žartovaním ako rozumová porucha) gréc. lek.
depresia lat. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, pocitom menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat. psych.
melanchólia gréc. lek.
melancholickosť (duševný stav prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou, smútkom, clivota, ťažkomyseľnosť, trudomyseľnosť) gréc.
spleen /splín/
splín (skľúčenosť spojená s nudou, omrzenosťou, pocitom zunovania, clivota) gréc.-angl.
nostalgia (nadmerná clivota, túžba po niečom známom a príjemnom, ale vzdialenom, najmä po prostredí, ľuďoch) gréc. kniž. a odb.
dystýmia
tymopatia (duševné rozladenie, trudnomyseľnosť, úzkosť) gréc. lek. porovnaj stav|citový 1

zníženie

zníženie
hypo-
hyp- gréc. v zlož. sl.
minimalizácia (znižovanie, obmedzenie, obmedzovanie na najmenšie množstvo, mieru, hodnotu, zmenšenie, zmenšovanie) lat.
redukcia (znižovanie počtu, rozmeru, sily a pod.; znižovanie telesnej hmotnosti, schudnutie, chudnutie, odtučňovanie lek.) lat. porovnaj schudnutie
reštrikcia (znižovanie množstva, počtu, rozsahu) lat. kniž.
decelerácia (znižovanie rýchlosti, výkonu za jednotku času fyz.) lat. lat.
degradácia (znižovanie, zbavenie, zbavovanie hodnoty, postavenia, pokles, znehodnotenie, znehodnocovanie, zosadenie, zosadzovanie, úpadok) lat.
inhibícia (znižovanie, prekážka, zábrana, potlačenie, potlačovanie, zákaz, zastavenie, útlm, zadržanie, zadržovanie, spomalenie, spomaľovanie, obmedzenie, obmedzovanie) lat. odb.
moderácia (náhrady škody, napr. z dôvodu zmiernenia tvrdosti zákona) lat. práv.
invalidita (neschopnosť práce pre následky choroby al. úrazu, pokles al. strata tejto schopnosti) lat.
deteriorácia (z. výkonnosti, zhoršenie chovania, osobných vlastností) lat. lek.
proletarizácia lat.
pauperizácia (znižovanie životnej úrovne, ochudobnenie, ochudobňovanie, zbedačenie, zbedačovanie) lat. kniž. a odb.
demobilizácia (z. al. zrušenie voj. pohotovosti armády) lat.
dekompresia (z. tlaku) lat. odb.
devalorizácia lat.
devalvácia (znižovanie hodnoty meny, jej parity voči zahraničným menám, znehodnotenie, znehodnocovanie peňazí; znižovanie stanoveného zlatého obsahu menovej jednotky, znehodnotenie, znehodnocovanie meny) lat.
denominácia (znižovanie nominálnej hodnoty papierových peňazí; znižovanie hodnoty účastín) lat.
detezaurácia (znižovanie zásoby hotovosti, peňazí u obyvateľstva) lat. + gréc. fin.
deflácia (znižovanie množstva peňazí v obehu na dosiahnutie zvýšenia hodnoty peňažnej jednotky a poklesu cien a rastu kúpnej sily) lat. ekon.
inflácia (znižovanie hodnoty peňažnej jednotky zvýšením množstva peňazí v obehu nad únosnú mieru a tým rast cien, znehodnotenie, znehodnocovanie peňazí) lat. ekon.
stagflácia (inflácia v období stagnácie, zastavenia hosp. rastu niektorých odvetví alebo celého národného hospodárstva) lat. ekon.
reflácia (zámerná kontrolovaná inflácia) lat. ekon.
depresia (hosp. pokles, obdobie po kríze s vysokou nezamestnanosťou a klesajúcim dopytom a cenami) lat.
depreciácia (z. hodnoty meny v dôsledku zvýšenia cien, živelné znehodnotenie; z. ceny striebra v dôsledku zvýšenia jeho ťažby, 19. st.) lat.-franc.
slump /sla-/ (náhly pokles cien al. kurzov na burze) angl. ekon.
baissa
baisse /bés/ (pokles, znižovanie cien tovarov al. kurzov cenných papierov, devíz a pod. na burze) franc. fin.
deruta (náhly, veľmi prudký pokles cien tovarov al. kurzov cenných papierov, devíz a pod. na burze) franc. obch.
kolaps (náhly pokles krvného tlaku) lat. lek.
hypotenzia gréc. + lat.
hypotónia (z. krvného tlaku) gréc. lek.
oligémia (z. množstva krvi, znížené množstvo krvi v dôsledku silného krvácania) gréc. lek.
anémia (pokles počtu červených krviniek a krvného farbiva, málokrvnosť) gréc. lek.
oligocytóza (znížený počet krviniek v krvi) gréc. lek.
aglobúlia (podstatné z. počtu červených krviniek) gréc. + lat. lek.
oligúria (zníženie množstva vylučovaného moču) gréc. lek.
osteomalácia (z. obsahu minerálnych látok, vápnika v kostiach) gréc. lek.
refrigerácia (z. telesnej teploty ochladením) lat. biol.
algidita (z. telesnej teploty pod 36º C) gréc. lek.
hypotermia (z. telesnej teploty vyvolané chladiacimi prostriedkami, ochladenie umelým spôsobom, podchladenie) gréc. lek.
hibernácia (z. telesnej teploty človeka, umelé podchladenie, najmä pri operáciách) lat. lek.
lýza (pomalý pokles horúčky) gréc. lek.
desenzibilizácia lat. lek.
desenzibilácia (z. citlivosti) lat. fot.
hypalgézia
hypoalgézia
hypoalgia (znížené vnímanie bolesti) gréc. lek.
hypakúzia (z. sluchovej ostrosti, nedoslýchavosť) gréc. lek. porovnaj hluchota
amblyopia
amplyopia (z. zrakovej ostrosti oka, tupozrakosť) lek.
hypogeuzia (znížené vnímanie chuťových podnetov) gréc. lek.
oligospermia (znížený počet spermií v ejakuláte) gréc. biol.
denatalita (pokles pôrodnosti) lat.
debilita
debilnosť (nedostatok al. z. duševných, rozumových schopností, najľahší stupeň slabomyseľosti, duševná zaostalosť, menejcennosť,) lat.
pseudodebilita (debilita vplyvom nepriaznivých sociálnych podmienok) gréc. + lat. lek.
hebetudo (z. schopností po otrase mozgu, dočasné otupenie zmyslov) lat. lek.
hypomnézia (z. pamäti, vrodená slabosť pamäti) gréc. lek.
tachyfylaxia (znížená vnímavosť organizmu na liek, oslabenie účinku liečebnej látky pri dlhšom užívaní) gréc. farm. lek.
z. vážnosti, úcty pozri zneváženie porovnaj znižovanie

ťažkomyseľnosť

ťažkomyseľnosť
depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, pocitom menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť) lat.
melanchólia gréc. lek.
melancholickosť (duševný stav prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou, smútkom, clivota, trudomyseľnosť) gréc.
spleen /splín/
splín (skľúčenosť spojená s nudou, omrzenosťou, pocitom zunovania, clivota) gréc.-angl.
chandra (pocit omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti, v rus. prostredí) gréc.-rus.
atymia (trudomyseľnosť) lat. lek.
lypemánia (zádumčivosť, duševná stiesnenosť) gréc. lek.
dyskólia (nespokojnosť, mrzutosť) gréc. lek.
dystýmia
tymopatia (duševné rozladenie, trudomyseľnosť, úzkosť) gréc. lek.

skleslosť, sklesnutosť

skleslosť, sklesnutosť
depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, pocitom menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., stiesnenosť) lat.
melanchólia gréc. lek.
melancholickosť (duševný stav prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou, smútkom, clivota, ťažkomyseľnosť, trudomyseľnosť) gréc.
nostalgia (nadmerná clivota, túžba po niečom známom a príjemnom, ale vzdialenom) gréc. kniž. a odb.
chandra (pocit omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti, v rus. prostredí) gréc.-rus.
malátnosť (telesná al. duševná ochabnutosť, slabosť, mdlosť, vysilenosť) lat.
prostrácia (celkové telesné vyčerpanie) lat. lek.

znechutenie

znechutenie
depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, pocitom menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.
taedium vitae /té- víté/ (pocit zhnusenosti, znechutenia zo života, nechuti do života) lat. lek. psych. porovnaj skleslosť

ochabnutosť

ochabnutosť
malátnosť (telesná al. duševná o., mdlosť, sklesnutosť, vysilenosť) lat.
depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (stav prejavujúci sa smutnou náladou, pocitom menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.
laxácia (telesné ochabnutie) lat. lek.
atónia (strata napätia, chabosť) gréc. lek.
asténia (celková telesná slabosť) gréc. lek.
adynamia (slabosť tela al. životne dôležitých orgánov) gréc. lek.
myopatia (choroba svalstva prejavujúca sa úbytkom a ochabovaním svalstva) gréc. lek.
kolaps (náhle ochabnutie svalstva v dôsledku poklesu krvného tlaku, zlyhania krvného obehu, zrútenie) lat. lek.
enervácia (nervové vyčerpanie, ochabnutie) lat. lek.
mnemasténia (duševná choroba prejavujúca sa ochabnutím, stratou pamäti) gréc. lek. psych.
katatónia (pohybová strnulosť a útlm v dôsledku duševnej choroby) gréc. lek.
torpidita (strnulosť, nehybnosť, necitlivosť, otupenosť, malátnosť, ľahostajnosť) lat. kniž. a odb.
totpor (strnulosť, stŕpnutosť, ľahostajnosť) lat. kniž. a odb.
diastola (obdobie medzi sťahmi srdcového svalu, uvoľňovanie, ochabovanie srcového svalu) gréc. lek. porovnaj slabosť 1

úzkosť

úzkosť
depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, pocitom menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.
nervozita (duševný nepokoj spojený s ú., podráždenosťou, zvýšená nervová dráždivosť) lat.
dystýmia
tymopatia (duševné rozladenie, trudomyseľnosť) gréc. lek.
tenzia (citové napätie) lat. psych.
anxieta (ú. bez konkrétnej príčiny, podoby, neurčité tiesnivé napätie) lat. lek. psych.
dysfória (stav ú., nepokoja, podráždenia, napätia, rozladenosti) gréc. psych.
agorafóbia (strach z veľkého priestranstva a z verejného vystúpenia) gréc. lek. porovnaj strach
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 14. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.