Výsledky vyhľadávania

oslovenie

oslovenie 3 (pomenovanie vhodným menom, titulom a pod.)
titulovanie (o. hodnosťou al. jej vyjadrením) lat.
džentlmen
gentleman /džentlmen/ (o. muža) angl. zried.
domine praestantissime /prestant-/ (prevzácny pane, ako o.) lat. kniž.
domine spectabilis /spekt-/ (urodzený pane, ako o.) lat. kniž.
domine magnifice (veľkomožný, vznešený pane, ako o.) lat. kniž.
domine perillustris (vzácny pane, ako o.) lat. kniž.
gospodin
gosudar
hosudar (o. muža v rus. prostredí) rus.
monsieur /mesjé, mesjö/ (o. muža vo franc. prostredí) franc.
signor(e) /siňo-/ (o. muža v tal. prostredí) tal.
seňor (o. muža v špan. prostredí) špan.
don (o. muža v špan. a tal. prostredí) špan. tal.
sir /sör, sér/ (o. muža bez pripojenia mena v angl. prostredí) angl.
mister /mistr/ (o. muža v angl. a amer. prostredí) angl.
lord (o. muža v angl. prostredí) angl.
mylord (o. muža v angl. vyššej spoločnosti; o. sudcu v angl. prostredí) angl.
šor (o. muža v dalmátskom prostredí) chorv.
efendi (o. muža v tur. prostredí) tur.-gréc.
aga (o. staršieho muža v Turecku, Iráne, Indii) tur.
sáhib (o. muža v arab. prostredí; o. Európana v Indii) arab.
sidi (o. Európana v arab. krajinách) arab.
tuan (o. muža v juhovýchodnej Ázii) indonéz.
bábu (o. vzdelaného Bengálca) beng.
mirza (o. u niektorých východných národov pred menom) irán.
beg
bej (o., titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov, aj ako súčasť mena) tur.
bwana (o. muža v arab. svete a Afrike) arab.-svahil.
Sire /sír/ (o. panovníka, Veličenstvo) franc. angl.
báťuška (dôverné o. muža, otca, starca v rus. prostredí) rus.
padrone (o. hostinského, majstra, ochrancu al. zamestnávateľa v Taliansku) tal.
padre (o. katolíckeho rádového kňaza, otče, otec, v románskych krajinách) tal. port. špan. cirk. porovnaj kňaz
carissime /kar-/ (rehoľné o., drahý brat)
amice! (milý priateľ, ako o.) lat. zastar.
mi amice! (priateľ môj, ako o.) lat. zastar.
madam
madame /madam/ (zdvorilé o. ženy) franc.
šora (o. ženy v dalmátskom prostredí) chorv.
signora /siňo-/ (o. ženy v tal. prostredí) tal.
doňa (o. ženy v špan. prostredí) špan.
seňora (o. ženy pôvodne v špan. prostredí) špan.
mistress /misiz/ (o. ženy v angl. a amer. prostredí) angl.
mylady /majlej-/ (o. ženy v brit. vyššej spoločnosti) angl.
memsahib (o. ženy v Indii) ind.
domina (o. rím. ženy, pani) lat. hist.
mademoiselle /madm(u)azel/ (o. slečny vo franc. prostredí) franc.
signorina /siňo-/ (o. slečny v tal. prostredí) tal.
seňorita (o. slečny pôvodne v špan. prostredí) špan.
miss (o. slečny v angl. a amer. prostredí) angl.
dárling (zlato, drahý, miláčik, najmä ako o.) angl. subšt.
baby /bejby/
bejbi
bejby (milá, zlatko, miláčik, ako o. v amer. prostredí) angl. hovor.
illustrissimus (najjasnejší, vysokoosvietený, najosvietenejší, ako o.) lat.
honorabilis (úctyhodný, ctihodný, ako o.) lat.
spectabilis (úctyhodný, vážený, ako o., ceremoniálny titul dekana) lat.
venerabilis (vysoko ctený, ctihodný, ako o. pri promócii) lat. porovnaj titulšľachtic

bohyňa

bohyňa
podľa krajín a náboženstiev
grécke bohyne
Afrodita (b. lásky)
Aténa
Pallas Aténa (b. múdrosti, umenia, remesiel, vied a víťazstva)
Artemis (b. plodnosti, lovu, stáda, ochrankyňa matiek)
Diké (b. spravodlivosti)
Demeter (b. obilia a úrody)
Íris (b. dúhy, posolkyňa Dia a Héry)
Harpya (b. morských vetrov a búrok odnášajúca duše mŕtvych do podsvetia)
Moira (b. osudu, sudička)
Hekaté (b. osudu, podsvetia a kúziel)
Erínia
Megéra (b. pomsty)
Nemezis (b. pomsty, spravodlivej odplaty za zločin)
Charitka (b. krásy a slávnostnej veselosti)
Héra (hlavná charitka, b. rodiny, vernosti a detí, sestra a manželka Dia)
Aglaiá (charitka Skvelá)
Thaliá (charitka Kvitnúca)
Eufrosyné (charitka Radostná)
Hóra (b. spoločenských, mravných hodnôt)
Eiréné
Eurene (hóra mieru)
Díké (hóra spravodlivosti)
Niké
Nike (hóra víťazstva)
Eunomiá (hóra zákonnosti)
Múza (b., ochrankyňa umenia a vedy) vl. m.
Uránia (múza astronómie)
Kleió (múza dejepisectva)
Kalliopé (múza epického básnictva)
Polyhymnia (múza hymnického a zborového spevu)
Thaleia
Tália (múza komédie, divadla, herectva)
Euterpa
Euterpé (múza lyrického básnictva)
Erató (múza ľúbostného básnictva)
Terpsichoré
Terpsychóra (múza tanca)
Melpomené (múza tragédie)
Hóra (b. priaznivých ročných období)
Auxó (hóra jari, rastu)
Thalló
Talo (hóra leta, kvetu)
Karpó (hóra jesene, plodu)
nymfa (b. prírodných síl, mora, riek, prameňov, hôr, stromov) gréc.
oreáda (nymfa v horách) gréc.
nereida
oceanida
okeanida (nymfa v mori) gréc.
najáda (nymfa v prameňoch) gréc.
dryáda (nymfa v stromoch, lesná víla) gréc.
rímske bohyne
Venuša (b. krásy, lásky a manželstva)
Minerva (b. múdrosti)
Juno (b., ochrankyňa žien, neskôr Ríma)
Fauna (b. plodnosti, ochrankyňa zvierat)
Grácia (b. krásy a slávnostnej veselosti)
Diana (b. svetla, života, neskôr aj mesiaca a lovu)
Fortúna (b. náhodného, slepého šťastia, náhody)
Concordia (b. svornosti)
Viktória (b. víťazstva)
Ceres (b. obilia a úrody)
Fúria (b. pomsty)
Flóra (b. kvetov)
Aurora (b. rannej zory) vl. m.
Vesta (b. rodiny a domáceho kozubu)
Izis
Éset (staroegypt. b. plodnosti, materstva, života a zdravia) porovnaj víla

múza

múza vl. m.
Uránia (múza astronómie)
Kleió (múza dejepisectva)
Kalliopé (múza epického básnictva)
Polyhymnia (múza hymnického a zborového spevu)
Thaleia
Tália (múza komédie, divadla, herectva)
Euterpa
Euterpé (múza lyrického básnictva)
Erató (múza ľúbostného básnictva)
Terpsichoré
Terpsychóra (múza tanca)
Melpomené (múza tragédie)
inter arma silent musae /múzé/ (v hluku zbraní mlčia múzy = medzi zbraňami odpočíva umenie i veda) lat.

spolužitie

spolužitie
koexistencia (súžitie, spolunažívanie) lat.
symbióza (vzájomne prospešné s. dvoch al. viacerých druhov organizmov) gréc. biol. ekol.
parabióza (s. dvoch al. niekoľkých organizmov spojených pokusne do jedného celku) gréc. biol.
synergizmus (s. dvoch druhov organizmov v kladnom vzájomnom vzťahu) gréc. biol.
mutualizmus (s. dvoch rôznych druhov organizmov, kt. sú vzájomne závislé a majú zo spolužitia prospech) lat. ekol.
protokooperácia (prechodné súžitie dvoch alebo viac druhov živočíchov, z kt. majú všetci prospech) gréc. + lat. ekol.
komenzalizmus (s. dvoch živočíchov, z kt. jeden má zo s. prospech, bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.
neutralizmus (s. dvoch al. viacerých druhov organizmmov na jednom stanovišti, bez vzájomného ovplyvňovania) lat. ekol.
synekia (s. dvoch druhov živočíchov v hniezde a pod. jedného z nich bez vzájomného škodenia) gréc. zool.
symfória gréc. zool.
forézia (s., pri kt. jeden druh využíva druhý ako transportéra) gréc. ekol.
parachórium (s. dvoch organizmov, z kt. jeden vyhľadáva úkryt u druhého bez toho, aby sa správal cudzopasne) gréc. biol.
parazitizmus (s. cudzopasného organizmu a hostiteľa, cudzopasníctvo) gréc. biol.
monogamia (trvalá súdržnosť párov vtákov a cicavcov) gréc. zool.
xenobióza (s. dvoch druhov mravcov) gréc. zool.
mykorrhiza
mykoríza (s. húb s rastlinami, podhubia húb s koreňmi rastlín) gréc. biol.
monogamia
monogýnia (s. jedného muža s jednou ženou, jednoženstvo, párové manželstvo) gréc.
monandria (s. jednej ženy s jedným mužom, jednomužstvo) gréc.
polygamia (s. jednej osoby s viacerými partnermi opačného pohlavia) gréc.
bigamia (dvojité manželstvo, najmä muža s dvoma ženami súčasne) lat. + gréc. práv.
trigamia (manželstvo s troma ženami) gréc.
polygýnia (s. jedného muža s niekoľkými ženami, mnohoženstvo) gréc.
polyandria (s. jednej ženy s niekoľkými mužmi, mnohomužstvo) gréc.
konkubinát (s. muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, najmä cirk., súložnictvo) lat.
snochačestvo (s. otca nedospelého syna so ženou, kt. mu vybral, do synovej dospelosti) rus. hist.
modus vivendi (spôsob s., spolunažívania) lat. kniž.

manželstvo

manželstvo
matrimónium lat. kniž. a odb.
-gamia (vyjadruje vzťah k m.) gréc. v zlož. sl.
partia (výhodný sobáš) lat. hovor.
mezaliancia (spoločensky nerovný sobáš) franc.
incest (m. medzi blízkymi príbuznými) lat.
digamia (druhé m.) gréc.
monogamia
monogýnia (spolužitie jedného muža s jednou ženou, jednoženstvo, párové m.) gréc.
monandria (spolužitie jednej ženy s jedným mužom, jednomužstvo) gréc.
polygamia (spolužitie jednej osoby s viacerými partnermi opačného pohlavia) gréc.
bigamia (dvojité m., najmä muža s dvoma ženami súčasne) lat. + gréc. práv.
trigamia (m. s troma ženami) gréc.
polygýnia (m. jedného muža s niekoľkými ženami, mnohoženstvo) gréc.
polyandria (m. jednej ženy s niekoľkými mužmi, mnohomužstvo) gréc.
barragania (svetské, nie cirk. m. v stredovekom Španielsku) špan.
punalua (skupinové m., keď niekoľko sestier je spoločnými manželkami niekoľkých mužov, v Polynézii) polynéz. etnogr.
endogamia (m. v rámci skupiny, ak je uzatváranie m. dovolené len v rámci vlastnej skupiny, rodu, kmeňa a pod.) gréc. etnogr.
exogramia (m. mimo skupiny, ak je uzatváranie m. dovolené len s členmi iných skupín, rodov, kmeňov a pod.) gréc. etnograf.

pán

pán 3 (označenie al. oslovenie muža)
džentlmen
gentleman /džentlmen/ angl. zried.
gospodin
gosudar
hosudar (oslovenie v rus. prostredí) rus.
bárin (urodzený p. v predrevolučnom Rusku, príslušník vyššej spoločenskej vrstvy) rus.
monsieur /mesjé, mesjö/ (oslovenie vo franc. prostredí) franc.
signor(e) /siňo-/ (oslovenie v tal. prostredí) tal.
seňor (oslovenie v špan. prostredí) špan.
don (oslovenie v špan. a tal. prostredí) špan. tal.
sir /sör, sér/ (oslovenie bez pripojenia mena v angl. prostredí) angl.
mister /mistr/ (oslovenie v angl. a amer. prostredí) angl.
lord (o. v angl. prostredí) angl.
mylord (o. v angl. vyššej spoločnosti) angl.
šor (oslovenie v dalmátskom prostredí) chorv.
efendi (oslovenie v tur. prostredí) tur.-gréc.
aga (oslovenie staršieho muža v Turecku, Iráne, Indii) tur.
sáhib (oslovenie v arab. prostredí; oslovenie Európana v Indii) arab.
sidi (oslovenie Európana v arab. krajinách) arab.
tuan (oslovenie v juhovýchodnej Ázii) indonéz.
bábu (oslovenie vzdelaného Bengálca) beng.
mirza (oslovenie u niektorých východných národov pred menom) irán.
beg
bej (oslovenie islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov, aj ako súčasť mena) tur.
bwana (oslovenie v arab. svete a Afrike) arab.-svahil. porovnaj muž

umenie

umenie 1 (činnosť vytvárajúca umelecké diela; umelecké výtvory)
kumšt nem. hovor. expr.
múza vl. m. kniž.
antika (starogréc. a starorím. u. a kultúra) lat.
ars antiqua /-kva/ (staré u.) lat.
lege artis /lé-/ (podľa pravidiel u.) lat. kniž.
l’art pour l’art /lár púr lár/ (u. pre u. ako zásada estetického smeru hlásajúceho samoúčelnosť umenia) franc.
ars poetica lat. kniž.
Parnas (básnické u.) gréc. vl. m. pren.
orchestika (tan. u., pôvodne v starom Grécku) gréc.
grafika (výtv. u. využívajúce techniky umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
architektúra (staviteľské u., staviteľstvo) gréc.
fotografia (odbor výtv. umenia zaoberajúci sa zhotovovaním obrazových záznamov pôsobením svetla na citlivú vrstvu fimlu al. dosky) gréc.
film angl.
kinematografia (film. u., výroba filmov) gréc.
artistika (cirkusové al. varietné u.) franc.
rétorika
rétorstvo (rečnícke u., rečníctvo) gréc.
artes mechanicae /-cé/ (remeselné umenia v stredoveku) lat. hist.
ars liberalis (slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba)
trívium (nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika) lat. hist.
kvadrívium (štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) lat. hist.

nápad

nápad
idea gréc.
tip (dobrá myšlienka, podnet) angl. t. na dovolenku
aperçu /-si/ (krátky, stručný, duchaplný n.) franc. kniž.
inšpirácia lat. kniž.
múza (podnet, popud na tvorbu, vnuknutie) vl. m. kniž.
impulz lat.
stimul
stimulácia (podnet, popud, pohnútka) lat. kniž. a odb.
intuícia (poznanie, pochopenie pravdy bez úvahy, vnuknutie) lat.
invencia (duchaplnosť, dôvtip, dôvtipnosť, vynaliezavosť, vynachádzavosť, nápaditosť) kniž.
gag /geg/ (prekvapivý komický n. postavený na porušení logiky vo filme a divadle) angl. film. div.
fór nem. hovor.
heft (žartovný n., vtip) nem. slang.

nadanie

nadanie
ingénium lat. kniž.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady) lat. obyčajne v plur.
talent (schopnosť na určitú činnosť, vlohy) gréc.-lat.
inteligencia (rozumové n., schopnosť chápania a samostatného myslenia, chápavosť, súdnosť) lat.
genialita
geniálnosť
génius (mimoriadne tvorivé n., najvyšší stupeň tvorivých schopností) lat.
múza (umelecké n.) vl. m. kniž.
muzikálnosť (hudobné n.) lat.-nem.
charizma (n. osobnosti, najmä blahodarne pôsobiť na ľudí) gréc. sociol.
fond (zdatnosť) franc. hlasový f.

myšlienka

myšlienka 1 (výsledok myslenia; nápad)
ideo- gréc. v zlož. sl.
nócia lat.
noéma gréc. filoz.
idea (základná, vedúca m.) gréc.
tip (dobrá m., nápad, podnet) angl. t. na dovolenku
aperçu /-si/ (krátky, stručný, duchaplný nápad) franc. kniž.
inšpirácia lat. kniž.
múza (podnet, popud na tvorbu, nápad, vnuknutie) vl. m. kniž.
impulz lat.
stimul
stimulácia (podnet, popud, pohnútka) lat. kniž. a odb.
intuícia (poznanie, pochopenie pravdy bez úvahy, vnuknutie, nápad) lat.
koncepcia lat.
filozofia (chápanie, ponímanie, hľadisko, názor, sústava názorov) gréc.
idée fixe /idé fix/ (utkvelá m.) franc.
anankazmus gréc. lek.
obsesia (nutkavá, vtieravá m.) lat. psych. lek.
iterácia (vtieravé pravidelne sa opakujúce predstavy, najmä melódie, rýmy) lat. psych.
gag /geg/ (prekvapivý komický nápad postavený na porušení logiky vo filme a divadle) angl. film. div.
fór nem. hovor.
heft (žartovný nápad, vtip) nem. slang. porovnaj výpoveď 1

vnuknutie

vnuknutie
sugescia (podmanivý vplyv na myslenie, cítenie, vôľu, konanie) lat.
inštinkt (predvídanie, tušenie, mimovoľný pocit) lat.
inšpirácia lat. kniž.
múza (podnet, popud na tvorbu, nápad) vl. m. kniž.
intuícia (poznanie, pochopenie pravdy bez úvahy, nápad) lat.
divinácia (predvídanie) lat. kniž. porovnaj zjavenie 2
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 33. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.