žena

femina lat. lek.
femino- lat. v zlož. sl.
gynaeco- -neko
gyno- gréc. v zlož. sl.
memsahib ind.
báryšňa rus. iron.
pixľa nem. pren. hrub.
blondýnka ž. al. dievča so svetlými vlasmi, plavovláska franc.
brunetka ž. al. dievča s tmavými vlasmi franc.
lady lej- ž., dáma, pani angl. pren.
dáma zdvorilé označenie ž. franc.
dáma ž. s vyberaným pôvodom al. správaním franc.
squaw skvó indián. ž.; ž., manželka v amer. prostredí indián.-angl.
matróna dôstojná staršia ž. lat.
matróna ž. statnej postavy, najmä staršia lat. expr. al. pejor.
cárica vznešená, pyšná, obdivovaná ž. rus. pren.
preciózka neprirodzená, vyumelkovaná, výstredná, strojená ž. prehnane dokonalá v správaní, konaní lat.-franc. kniž.
módedáma ž. obliekajúca sa podľa najnovšieho vkusu franc. hovor.
madame madam zdvorilé oslovenie ž. franc.
domina oslovenie rím. ž., pani hist.; ž., kt. má prevahu v sexuálnych vzťahoch lat.
hetéra vzdelaná ž., kt. viedla slobodný spôsob života mimo rodinného spoločenstva, v starom Grécku gréc. hist.
satí verná ž., vdova, kt. sa dala dobrovoľne spáliť so svojím mŕtvym mužom sanskrit hist.
nymph- -fo
nympho- -fo
nymfo- ž., najmä mladá gréc. v zlož. sl.
nymfa mladá krásna ž. gréc. pren.
grácia pôvabná mladá ž. lat. vl. m. expr. často iron.
madona krásna a cnostná ž. tal. pren. expr.
venuša krásna ž. vl. m.
fryna krásna, zvodná ž. vl. m. zried. kniž.
fešanda angl.-nem. hovor. expr.
štramanda pekná, vkusne oblečená ž., krásavica nem., angl.-nem. hovor., hovor. expr.
manekýnka hol.-franc.
modelka ž. predvádzajúca odevy na módnych prehliadkach; ž. stojaca ako predloha pre výtvarné spracovanie tal.
topmodelka špičková modelka angl. + tal.
pin-up girl pinap gerl modelka pózujúca pre fotografie na plagáty a pod. angl.
playmate plejmejt modelka pózujúca pre fotografie do časopisov a pod. angl.
moletka plnoštíhla ž. majúca zaokrúhlené tvary tela franc. hovor.
basa tučná ž. franc. pejor.
grácia škaredá, nepríjemná ž. lat. vl. m. expr. iron. hovor.
pulcheria škaredá ž., ohava, špata, škrata lat.
rašpľa škaredá stará ž. nem. pejor.
randa otrhaná ž. maď. pejor.
škatuľa nadávka ž. lat. pren. pejor.
halapirka hlúpa ž., hlupaňa maď. hovor. pejor.
ťapša škaredá, nemotorná, hlúpa ž., nadávka ž. maď. hovor. pejor.
sexica pôvabná, vyzývavo prížažlivá ž. lat. + tal. hovor. expr.
parádnica ž, kt. sa rada nápadne pekne, ozdobne, výstredne, draho oblieka špan. hovor.
fiflena povrchná parádnica tal. pejor.
koketka ž. snažiaca sa nápadným správaním vzbudiť pozornosť al. obdiv franc.
tigrica perz.-lat. pren. expr.
dračica príťažlivá, zvodná al. zlá, krutá ž. gréc.-lat. hovor. expr.
siréna zvodná ž., zvodkyňa gréc. vl. m. expr.
vamp démonicky zvodná žena srb.chorv.-angl.
putifárka záletná, neverná ž., zvodkyňa, záletnica vl. m. zastar. expr.
mesalína záletná, roztopašná ž., záletnica vl. m. expr.
prostitútka predajná ž. poskytujúca pohlavný styk za odmenu, za peniaze, neviestka lat.
devla cig. pejor.
filcka nem. subšt.
firma tal. pejor.
fľandra nem. hrub.
perdita lat. kniž.
pľundra nem. hovor. expr.
randa maď. pejor.
škatuľa ľahká ž., pobehlica, cundra lat. pren. pejor.
hetéra staroveká ľahká ž., neviestka gréc.
kurtizána ľahká ž. z vyšších spoločenských vrstiev, neviestka franc.
loretka ľahká ž. z parížskeho podsvetia franc.
callgirl kólgrl dievča, kt. poskytuje sexuálne služby na základe telefinického zavolania angl.
gejša speváčka a spoločníčka mužov v jap. čajovniach a podnikoch jap.
menáda gréc.-lat.
bakchantka ž., kt. sa zúčastnila slávnosti, obradu na počesť boha Bakcha al. Dionýza spojenej s hýrením gréc. hist. náb.
odaliska ž. v bývalom tur. háreme tur.
rakétľa ž. s pochybnou povesťou, najmä staršia tal. pren. pejor.
erotomanka gréc. lek.
sexoška ž. s nadmerne vystupňovanými pohlavnými záujmami a pudmi lat. slang.
menáda zmyselná, bujná, vášnivá ž. gréc.-lat. pren.
nymfomanka ž. postihnutá chorobnou pohlavnou dráždivosťou a žiadostivosťou, vystupňovaním pohlavných záujmov a pudov gréc. lek.
lesbička ž. oddávajúca sa pohlavnej láske s inou ženou vl. m.
konkubína ž. žijúca s mužom manželským spôsobom bez sobáša, najmä cirk., družka lat.
hárem moslimove ž. žijúce vo vyhradenej časti moslimského domu; viac ž. okolo jedného muža pren. expr. arab.-tur.
striptérka ž. predvádzajúca vyzliekanie v nočnom zábavnom podniku angl.
bardáma ž. platená za zabávanie hostí v nočnom zábavnom podniku nem. slang.
virago ž., kt. sa cíti ako muž, mužatka lat. lek.
kolombína ľstivá, úskočná, falošná ž. tal.
rafika lat.-gréc. pejor.
rebeka prefíkaná, výbojná, odporná, zlá ž. vl. m. pejor.
erdegbaba rázna, panovačná ž. maď.? slang. nár.
kofa ž. s hrubšími spôsobmi al. nižšími rozumovými schopnosťami nem. hovor.
rebeka zlá, nepríjemná, jazyčnatá ž. vl. m. pejor.
megera zlá, neznášanlivá, hašterivá, zúrivá, závistlivá ž. vl. m. pejor.
harpya zlomyseľná, hašterivá, zlostná, zlá ž., bosorka, ježibaba gréc.
fúria zúrivá, divá, zlostná, rozzúrená, zlá ž. vl. m.
xantipa neznášanlivá, hašterivá ž., jazyčnica vl. m. pejor.
sotoňa hebr. pejor.
diablica zlostná žena, čertica, diablica gréc.-lat.
striga lat.-rum.
bosorka maď.
ježibaba zlá, nepríjemné ž., čertica rus.
amazonka bojovná odvážna ž., mužatka vl. m. gréc.
sufražetka bojovná, energická ž. angl. pren. expr.
nulipara ž., kt. ešte nerodila lat. lek.
unipara ž., kt. porodila jedno dieťa lat. lek.
primipara ž., kt. rodí prvýkrát, prvorodička lat. lek.
bipara ž., kt. porodila druhé dieťa, druhorodička lat. lek.
multipara ž., kt. rodila viackrát, viacrodička lat. biol.
puerpera ž. v šestonedelí, šestonedieľka, rodička lat. lek.
gynandroid ž. s druhotnými mužskými znakmi gréc. lek.
Pandora prvá ž. gréc. mytol.
Amazonka mýtická bojovná ž. na ostrove Lemnu
sfinx obluda s telom napoly levím a ženským kladúca neriešiteľné otázky gréc. mytol.
Gorgóna bytosť s hadmi vo vlasoch, netvor ženského pohlavia, kto sa na ňu pozrie, skamenie gréc. mytol.
Medúza Gorgóna, kt. Perzeus odsekol hlavu gréc. mytol.
Euryalé ostatné dve Gorgóny gréc. mytol.
Harpya bytosť s vtáčím telom a ženskou hlavou odnášajúci duše mŕtvych do podsvetia gréc. mytol.
valkýra ženská démonická bytosť, kt. privádzala bojovníkov padlých v boji do sídla germ. bohov škand. mytol.
kikimora rozprávková mýtická ženská bytosť v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná mora rus.
cherchez la femme šeršé la fam za všetkým je ž., príčinou všetkého je ž., za všetkým hľadaj ž. franc. kniž. porovnaj dievča slečna milenka pani 1 pani 2 manželka

nástroj

nástroj 2 prostriedok na tvorenie tónov
organum gréc.-lat. hist.
bicie nástroje:
membránofón bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany lat. + gréc.
drums drams angl.
percussion -kašn sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri lat.-angl.
tympany ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou gréc.
triangel samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka lat.
vibrafón samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra lat. + gréc.
tubafón samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze gréc. + lat.
činel neladený kovový kotúč tal.
flexatón dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe lat. + gréc.
xylofón sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami gréc.
cymbalum starorím. n., zvonec a kovové pologule gréc.-lat.
celesta če-
čelesta klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami tal.
kastanety špan. neladený n., dve malé drevené misky špan.
maracas -kas dve duté drevené gule naplnené kamienkami špan.
claves kla- dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm špan.
tamburína špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi arab.-franc.
tulumbas starý n., bubon tur.
nakír perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami arab.
kabraro egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou ?
marimbafón xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu afr.-špan.
menzan africký n., Kongo afr.
tamtam bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou ind.
bongo afrokubánsky bubienok špan.
kajrak uzb. ľudový n. uzb.
ču čín. ľudový n. čín.
tom-tom čín. neladený drevený n. čín.
dabu čín. n. s malými kovovými tanierikmi čín.
čango kór. ľudový n., dvojitý bubon kór.
vadajko jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon jap.
todaiko jap. n., obrovský tradičný bubon jap.
kakko jap. tradičný n. jap.
cuzumi jap. bubienok jap.
gender indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní indonéz.
gong ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou malaj.
gandang malaj. a jávsky bubon ?
kendang jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou indonéz.
huehuetl aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov indián.
dychové a vzduchové nástroje:
aerofón dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca gréc.
flauta drevený al. kovový n. s vysokým tónom nem.
pikola malá flauta, o oktávu vyššia tal.
flažolet malá zobcová flauta
klarinet drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou tal.
hoboj drevený n. s dvojitým plátkom franc.
fagot drevený n. s hlbokým tónom tal.
saxofón plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze vl. m. + gréc.
altsaxofón altový saxofón lat. + vl. m. + gréc.
tuba plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom lat.-franc.
bombardón plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba franc.
heligón gréc.
suzafón plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu vl. m.
pozauna franc.-nem.
trombón plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk tal.
bomhart lat.-franc.
pommer starý drevený n. s dvojitým plátkom tal.-nem.
barytón gréc.-tal.
eufónium náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke gréc.
serpent starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru lat.
rifovka drevená píšťalka nem.
kornet kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st. franc.
piston kornet s ventilmi franc.
ofiklejda nátrubkový n. s klapkami, 19. st. franc.
šalmaj starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala franc.-nem.
lura bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová nem.
horna plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh nem. slang.
fistola pastierska píšťala tal.
okarína n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny tal.
olifant stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny franc. + gréc.
tíbia starorím. n. s dvojitým plátkom lat.
clarino kla- renesančný n., trúbka s jasným zvukom špan.
trombita dlhý pastiersky n. rum.
fujara drevený fúkací n. rum.
bucium rum. n., dlhá drevená pastierska trúba rum.
tárogató balkánsky rómsky ľudový drevený n. maď.
svirba srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci srb.
cyrla alb. n., drevená píšťalka alb.
syrinx starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala gréc.
aulos starogréc. n. s dvojitým plátkom gréc.
svireľ rus. a ukraj. ľudová flauta rus.
pikula pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina ukraj.
košnaj uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala uzb.
surmita starý n., poľnica tur.-perz. hist.
zurna stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom perz.
nafír perz.-arab. n., druh trúbky arab.
agada egypt. flauta egypt.
šofar žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách hebr.
šeng čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom čín.
čeng čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti čín.
kuan čín. fúkací n., hoboj čín.
feng-šeng čín. starý n. čín.
šó jap. tradičné ústne varhany jap.
hičiriki jap. tradičný hoboj jap.
fue jap. starý n., krátka flauta jap.
šakuhači jap. pozdĺžna bambusová flauta jap.
rjúteki jap. priečna flauta jap.
manvavaka indián. ľudový n. indián.
organ n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov gréc.
hydraulis klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l. gréc.
portatív malý prenosný vodný organ lat.
magrefa mystický semitský organ hebr.
pozitív pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov lat.
regál malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st. tal.-nem.
harmónium skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky gréc.
melódium predchodca harmónia gréc.
harmonika n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky gréc.-nem.
koncertína druh fúkacej harmoniky tal.
bandonika ťahacia harmonika vl. m. zastar.
akordeón lat.-franc.
chromatika chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou gréc. hovor.
heligónka diatonická ťahacia harmonika gréc. hovor.
garmoška ťahacia harmonika v rus. prostredí rus. expr.
mirlitón blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva franc.
idiofón samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom gréc.
sistrum staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami gréc.-lat.
gajdy ľudový n., kožený mech s piskorom tur.
musette mizet franc. ľudový n. podobný gajdám franc.
gora krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera afr.
anklung starý organ z bambusových píšťal, Jáva indonéz.
buccina bukcí- starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.
strunové nástroje:
chordofón strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún gréc.
klavír lat.-franc.
piano tal. hovor.
pianoforte klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou tal. zastar.
fonola mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse gréc.
pianíno menší klavír so zvislo vedenými strunami tal.
clavichord kla-
klavichord predchodca klavíra, 14. st. lat. + gréc.
cembalo čem-
čembalo klavír s trsacou mechanikou tal.
cembalo čem-
čembalo predchodca klavíra tal.
adiafón klavír, začiatok 19. st. gréc.
spinet tal.-nem.
virginal verdžinel menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou angl.
gravicembalo lat. + tal.
clavecin klafsen väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru franc.
pianola mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu tal.-angl.
cimbal ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek gréc.-lat.
violína sláčikový n., husle tal. zastar. kniž.
amatovky husle z tal. mesta Cremony vl. m.
stradivárky husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st. vl. m.
viola sláčikový n. väčší ako husle tal.
gamba stará viola pridržiavaná kolenami tal.
čelo väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami tal.
basa tal.
barbora najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom vl. m.
gitara gréc.
španielka brnkací n. vl. m.
dobro rezofonická gitara, USA vl. m.
gibsonka väčšia gitara s kovovými strunami vl. m.
bendžo brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou špan.-angl.
mandolína menší brnkací n. hruškovitého tvaru tal.
mandola mandolína s nižším ladením tal.
bisernica južnoslovan. ľudový brnkací n. srb. chorv.
lutna arab.-nem.
teorba starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred tal.-franc.
angelika lutna, Francúzsko a Anglicko lat. hist.
lýra starogréc. brnkací rámový n. gréc.
dekachordón starogréc. desaťstrunový n., lýra gréc.
barbitón starogréc. brnkací n. gréc.
varyto domnelý n. na spôsob harfy gréc.
forminx starogréc. n. gréc.
dodekachordón n. s dvanástimi strunami gréc.
monochord n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou gréc.
žaltár gréc.-nem.
psaltérium stredoveký brnkací n. gréc.
harfa veľký rámový brnkací n. bez hmatníka nem.
trumšajt tal.-nem.
tromba marina stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom tal.
hackbrett hak- n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko nem.
citara alpský doskový n. gréc.-nem.
rota ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n. kelt.
cruth kchrjút sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st. kelt.
fidula predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st. lat.
giga stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru franc.
tamburica balkánsky brnkací n. arab.-srb.
guzlica južnoslovan. ľudový jednostrunový n. srb.
bugaria chorv. brnkací n. chorv.
brač južnoslovan. ľudový brnkací n. tal.-srb.
kobza slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n. turk.-ukraj.
organistrum trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou gréc.-lat.
trautónium elektrický strunový n. vl. m.
bandura ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom gréc.-ukraj.
gudok rus. ľudový sláčikový n. rus.
gusle rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou rus.
balalajka rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom tat.-rus.
domra rus. n. podobný balalajke tur.-rus.
tar kaukazský ľudový n. perz.
komuz kirgiz. ľudový n.
čonguri gruz. ľudový n. gruz.
gusan armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi armén.
dutar stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom uzb.
keman tur. n. podobný husliam tur.
pandora egypt. a arab. starý brnkací n. vl. m.
santir egypt. n. arab.
kemandže sláčikový n. z polovice kokosového orecha perz. hist.
rubeba perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami arab.
rehab sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou arab. hist.
tanbur arab. brnkací n. dlhým krkom arab.
santir arab. n. arab.
sitar ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom ind.
ravanastron ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu sanskrit
vína ind. lutna sanskrit
kunhou čín. brnkací n., druh harfy čín.
hunbuši čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami čín.
pechi-pa čín. lutnový n. čín.
šamizen jap. brnkací trojstrunový n. jap.
biwa jap. ľudový trojstrunový n. jap.
biwa jap. hruškovitá štvorstrunová lutna jap.
koto jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami jap.
ukulele havajský ľudový brnkací štvorstrunový n. polynéz.
slendag jávsky n. z trstinovej rúrky indonéz.
bandola severoamer. n. s desiatimi strunami tal.
kora afr. ľudový n. s 21 strunami ?
elektronické a iné nástroje:
melódium elektrofonický klávesový n. gréc.
keybord kejbord elektronický klávesový n. angl.
syntetizátor gréc.
synťák n. s elektronickým tvorením tónov gréc. slang.
automatofón hrací mechanický stroj gréc.
verklík nem. hovor.
flašinet prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou franc.-nem. hovor.
manopan mechanický hrací stroj, koniec 19. st. gréc.
orchestrión mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st. gréc.
aristón mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom gréc.
bas n. s hlbokým tónom tal.
pleno plé- všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi tal.
ripieno -pjé-
tutti všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení tal.