Výsledky vyhľadávania

žena

žena
femina lat. lek.
femino- lat. v zlož. sl.
gynaeco- /-neko/
gyneko-
gyno- gréc. v zlož. sl.
memsahib ind.
bárišňa
báryšňa rus. iron.
piksľa
pixľa nem. pren. hrub.
blondýna
blondýnka (ž. al. dievča so svetlými vlasmi, plavovláska) franc.
bruneta
brunetka (ž. al. dievča s tmavými vlasmi) franc.
lady /lej-/ (ž., dáma, pani) angl. pren.
dáma (zdvorilé označenie ž.) franc.
dáma (ž. s vyberaným pôvodom al. správaním) franc.
squaw /skvó/ (indián. ž.; ž., manželka v amer. prostredí) indián.-angl.
matróna (dôstojná staršia ž.) lat.
matróna (ž. statnej postavy, najmä staršia) lat. expr. al. pejor.
cárica (vznešená, pyšná, obdivovaná ž.) rus. pren.
preciózka (neprirodzená, vyumelkovaná, výstredná, strojená ž. prehnane dokonalá v správaní, konaní) lat.-franc. kniž.
módedáma (ž. obliekajúca sa podľa najnovšieho vkusu) franc. hovor.
madam
madame /madam/ (zdvorilé oslovenie ž.) franc.
domina (oslovenie rím. ž., pani hist.; ž., kt. má prevahu v sexuálnych vzťahoch) lat.
hetéra (vzdelaná ž., kt. viedla slobodný spôsob života mimo rodinného spoločenstva, v starom Grécku) gréc. hist.
satí (verná ž., vdova, kt. sa dala dobrovoľne spáliť so svojím mŕtvym mužom) sanskrit hist.
nymph- /-fo/
nympho- /-fo/
nymf-
nymfo- (ž., najmä mladá) gréc. v zlož. sl.
nymfa (mladá krásna ž.) gréc. pren.
grácia (pôvabná mladá ž.) lat. vl. m. expr. často iron.
madona (krásna a cnostná ž.) tal. pren. expr.
venuša (krásna ž.) vl. m.
fryna (krásna, zvodná ž.) vl. m. zried. kniž.
fešanda angl.-nem. hovor. expr.
štramanda (pekná, vkusne oblečená ž., krásavica) nem., angl.-nem. hovor., hovor. expr.
manekýnka hol.-franc.
modelka (ž. predvádzajúca odevy na módnych prehliadkach; ž. stojaca ako predloha pre výtvarné spracovanie) tal.
topmodelka (špičková modelka) angl. + tal.
pin-up girl /pinap gerl/ (modelka pózujúca pre fotografie na plagáty a pod.) angl.
playmate /plejmejt/ (modelka pózujúca pre fotografie do časopisov a pod.) angl.
moletka (plnoštíhla ž. majúca zaokrúhlené tvary tela) franc. hovor.
basa (tučná ž.) franc. pejor.
grácia (škaredá, nepríjemná ž.) lat. vl. m. expr. iron. hovor.
pulcheria (škaredá ž., ohava, špata, škrata) lat.
rašpľa (škaredá stará ž.) nem. pejor.
randa (otrhaná ž.) maď. pejor.
škatuľa (nadávka ž.) lat. pren. pejor.
halapirka (hlúpa ž., hlupaňa) maď. hovor. pejor.
ťapa
ťapša (škaredá, nemotorná, hlúpa ž., nadávka ž.) maď. hovor. pejor.
sexbomba
sexica (pôvabná, vyzývavo prížažlivá ž.) lat. + tal. hovor. expr.
parádnica (ž, kt. sa rada nápadne pekne, ozdobne, výstredne, draho oblieka) špan. hovor.
fiflena (povrchná parádnica) tal. pejor.
koketa
koketka (ž. snažiaca sa nápadným správaním vzbudiť pozornosť al. obdiv) franc.
tigrica perz.-lat. pren. expr.
dračica (príťažlivá, zvodná al. zlá, krutá ž.) gréc.-lat. hovor. expr.
siréna (zvodná ž., zvodkyňa) gréc. vl. m. expr.
vamp (démonicky zvodná žena) srb.chorv.-angl.
putifárka (záletná, neverná ž., zvodkyňa, záletnica) vl. m. zastar. expr.
mesalína (záletná, roztopašná ž., záletnica) vl. m. expr.
prostitútka (predajná ž. poskytujúca pohlavný styk za odmenu, za peniaze, neviestka) lat.
devla cig. pejor.
filcka nem. subšt.
firma tal. pejor.
fľandra nem. hrub.
perdita lat. kniž.
pľundra nem. hovor. expr.
randa maď. pejor.
škatuľa (ľahká ž., pobehlica, cundra) lat. pren. pejor.
hetéra (staroveká ľahká ž., neviestka) gréc.
kurtizána (ľahká ž. z vyšších spoločenských vrstiev, neviestka) franc.
loreta
loretka (ľahká ž. z parížskeho podsvetia) franc.
call girl
callgirl /kólgrl/ (dievča, kt. poskytuje sexuálne služby na základe telefinického zavolania) angl.
gejša (speváčka a spoločníčka mužov v jap. čajovniach a podnikoch) jap.
menáda gréc.-lat.
bakchantka (ž., kt. sa zúčastnila slávnosti, obradu na počesť boha Bakcha al. Dionýza spojenej s hýrením) gréc. hist. náb.
odaliska (ž. v bývalom tur. háreme) tur.
rachétľa
rakétľa (ž. s pochybnou povesťou, najmä staršia) tal. pren. pejor.
erotomanka gréc. lek.
sexica
sexoška (ž. s nadmerne vystupňovanými pohlavnými záujmami a pudmi) lat. slang.
menáda (zmyselná, bujná, vášnivá ž.) gréc.-lat. pren.
nymfomanka (ž. postihnutá chorobnou pohlavnou dráždivosťou a žiadostivosťou, vystupňovaním pohlavných záujmov a pudov) gréc. lek.
lesbička (ž. oddávajúca sa pohlavnej láske s inou ženou) vl. m.
konkubína (ž. žijúca s mužom manželským spôsobom bez sobáša, najmä cirk., družka) lat.
hárem (moslimove ž. žijúce vo vyhradenej časti moslimského domu; viac ž. okolo jedného muža pren. expr.) arab.-tur.
striptérka (ž. predvádzajúca vyzliekanie v nočnom zábavnom podniku) angl.
bardáma (ž. platená za zabávanie hostí v nočnom zábavnom podniku) nem. slang.
virago (ž., kt. sa cíti ako muž, mužatka) lat. lek.
kolombína (ľstivá, úskočná, falošná ž.) tal.
rafika lat.-gréc. pejor.
rebeka (prefíkaná, výbojná, odporná, zlá ž.) vl. m. pejor.
erdegbaba (rázna, panovačná ž.) maď.? slang. nár.
kofa (ž. s hrubšími spôsobmi al. nižšími rozumovými schopnosťami) nem. hovor.
rebeka (zlá, nepríjemná, jazyčnatá ž.) vl. m. pejor.
megera (zlá, neznášanlivá, hašterivá, zúrivá, závistlivá ž.) vl. m. pejor.
harpya (zlomyseľná, hašterivá, zlostná, zlá ž., bosorka, ježibaba) gréc.
fúria (zúrivá, divá, zlostná, rozzúrená, zlá ž.) vl. m.
xantipa (neznášanlivá, hašterivá ž., jazyčnica) vl. m. pejor.
sotona
sotoňa hebr. pejor.
diablica (zlostná žena, čertica, diablica) gréc.-lat.
striga lat.-rum.
bosorka maď.
ježibaba (zlá, nepríjemné ž., čertica) rus.
amazonka (bojovná odvážna ž., mužatka) vl. m. gréc.
sufražetka (bojovná, energická ž.) angl. pren. expr.
nulipara (ž., kt. ešte nerodila) lat. lek.
unipara (ž., kt. porodila jedno dieťa) lat. lek.
primipara (ž., kt. rodí prvýkrát, prvorodička) lat. lek.
bipara (ž., kt. porodila druhé dieťa, druhorodička) lat. lek.
pluripara
multipara (ž., kt. rodila viackrát, viacrodička) lat. biol.
puerpera (ž. v šestonedelí, šestonedieľka, rodička) lat. lek.
gynandroid (ž. s druhotnými mužskými znakmi) gréc. lek.
Pandora (prvá ž.) gréc. mytol.
Amazonka (mýtická bojovná ž. na ostrove Lemnu)
sfinga
sfinx (obluda s telom napoly levím a ženským kladúca neriešiteľné otázky) gréc. mytol.
Gorgóna (bytosť s hadmi vo vlasoch, netvor ženského pohlavia, kto sa na ňu pozrie, skamenie) gréc. mytol.
Medúza (Gorgóna, kt. Perzeus odsekol hlavu) gréc. mytol.
Sthenó
Euryalé (ostatné dve Gorgóny) gréc. mytol.
Harpya (bytosť s vtáčím telom a ženskou hlavou odnášajúci duše mŕtvych do podsvetia) gréc. mytol.
valkýra (ženská démonická bytosť, kt. privádzala bojovníkov padlých v boji do sídla germ. bohov) škand. mytol.
kikimora (rozprávková mýtická ženská bytosť v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná mora) rus.
cherchez la femme /šeršé la fam/ (za všetkým je ž., príčinou všetkého je ž., za všetkým hľadaj ž.) franc. kniž. porovnaj dievčaslečnamilenkapani 1pani 2manželka

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)
inštrument lat.
organum gréc.-lat. hist.
bicie nástroje
membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.
drums /drams/ angl.
perkusie
percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.
tympan
tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.
triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.
vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.
tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.
činel (neladený kovový kotúč) tal.
flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.
xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.
cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.
celesta /če-/
čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.
kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.
maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.
claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.
tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.
tulumbas (starý n., bubon) tur.
nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.
kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?
marimba
marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.
menzan (africký n., Kongo) afr.
tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.
bongo (afrokubánsky bubienok) špan.
kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.
ču (čín. ľudový n.) čín.
tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.
dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.
čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.
vadaiko
vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.
todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.
taiko
šóko
kakko (jap. tradičný n.) jap.
cuzumi (jap. bubienok) jap.
gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.
gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.
gandang (malaj. a jávsky bubon) ?
kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.
huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.
dychové a vzduchové nástroje
aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.
flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.
pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.
flažolet (malá zobcová flauta)
klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.
hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.
fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.
saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.
altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.
tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.
bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.
heligón gréc.
suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.
pozauna franc.-nem.
trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.
bomhart lat.-franc.
pumort
pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.
barytón gréc.-tal.
eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.
serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.
rifovka (drevená píšťalka) nem.
kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.
piston (kornet s ventilmi) franc.
ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.
šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.
lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.
horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.
fistola (pastierska píšťala) tal.
okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.
olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.
tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.
clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.
trembita
trombita (dlhý pastiersky n.) rum.
fujara (drevený fúkací n.) rum.
bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.
tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.
svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.
cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.
syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.
aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.
svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.
pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.
košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.
surma
surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.
zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.
nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.
agada (egypt. flauta) egypt.
šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.
šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.
čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.
kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.
feng-šeng (čín. starý n.) čín.
šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.
hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.
fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.
šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.
rjúteki (jap. priečna flauta) jap.
manvavaka (indián. ľudový n.) indián.
organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.
hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.
portatív (malý prenosný vodný organ) lat.
magrefa (mystický semitský organ) hebr.
pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.
regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.
harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.
melódium (predchodca harmónia) gréc.
harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.
koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.
bandoneón
bandónium
bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.
akordeón lat.-franc.
chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.
heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.
garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.
mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.
idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.
sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.
gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.
musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.
gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.
anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.
buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)
strunové nástroje
chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.
klavír lat.-franc.
piano tal. hovor.
fortepiano
pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.
fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.
pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.
clavichord /kla-/
klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.
cembalo /čem-/
čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.
cembalo /čem-/
čembalo (predchodca klavíra) tal.
adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.
spinet tal.-nem.
virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.
gravicembalo lat. + tal.
clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.
pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.
cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.
violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.
kremonky
guarnerky
amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.
stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.
viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.
gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.
violončelo
čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.
kontrabas
basa tal.
barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.
gitara gréc.
španielka (brnkací n.) vl. m.
dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.
gibson
gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.
bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.
mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.
mandola (mandolína s nižším ladením) tal.
bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.
lutna arab.-nem.
teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.
angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.
lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.
dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.
barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.
varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.
forminga
forminx (starogréc. n.) gréc.
dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.
monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.
žaltár gréc.-nem.
psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.
harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.
trumšajt tal.-nem.
tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.
hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.
citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.
chrotta
rotta
rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.
cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.
fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.
giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.
tambura
tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.
gusle
guzla
guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.
bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.
brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.
kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.
organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.
trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.
bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.
gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.
gusli
gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.
balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.
domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.
tar (kaukazský ľudový n.) perz.
komuz (kirgiz. ľudový n.)
čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.
gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.
dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.
keman (tur. n. podobný husliam) tur.
pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.
santur
santir (egypt. n.) arab.
kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.
rebáb
rebec
rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.
rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.
tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.
santur
santir (arab. n.) arab.
sitár
sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.
ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit
vína (ind. lutna) sanskrit
kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.
hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.
pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.
šamisen
šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.
koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.
ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.
slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.
bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.
kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?
elektronické a iné nástroje
melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.
keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.
syntezátor
syntetizátor gréc.
synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.
automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.
verkeľ
verklík nem. hovor.
flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.
manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.
orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.
aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.
bas (n. s hlbokým tónom) tal.
pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.
ripieno /-pjé-/
tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.