Výsledky vyhľadávania

voľno

vakát lat. zastar.
víkend (obdobie pracovného odpočinku na konci týždňa, koniec týždňa, sobota a nedeľa) angl.
fajront nem. hovor.
fraj (voľný čas po práci) nem. subšt.
sabat hebr. pren. kniž.
šábes (sviatočný deň) hebr. pren. expr.

koniec

koniec 1 (posledná časť al. fáza)
finis lat. kniž.
telo- gréc. v zlož. sl.
fine (záver, zakončenie) tal.
exitus (odchod, východ, zánik) lat.
amen (záver, pôvodne záverečné slovo modlitby, kázne a pod.) hebr. hovor. expr.
finiš (záver práce, športových pretekov al. zápasu spojený s veľkým vypätím síl) angl.
finále (záver, záverečná rozhodujúca časť) tal.
pointa /-en-/ (prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, hlavná myšlienka, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.
špička nem.
top (ostrý, ostro vybiehajúci k. predmetu, stavby a pod., hrot, vrchol) angl.
taran (ostrý hrot voj. lodí na nárazy do nepriateľských lodí) gréc.-rus. voj.
stop (k. vety v texte telegramu) angl. hovor.
epifýza (koncová kĺbová časť dlhej kosti) gréc. anat.
apex (hrot niektorých orgánov, napr. nosa, jazyka) lat. anat.
pylorus (zúžený k. žalúdka, vrátnik) gréc. anat.
ultimo (k. mesiaca, štvrťroka, polroka, roka) tal. peňaž.
fajront (k. pracovného času, padla) nem. hovor.
víkend (k. týždňa, obdobie pracovného odpočinku na k. týždňa, sobota a nedeľa) angl.
fin de siècle /fen d sjekl/ (k. 19. storočia, lit. a umelecké smery konca 19. st.) franc. kniž.
apokalypsa (k. sveta podľa Zjavenia svätého Jána) gréc. náb.
happy end /hepi-/ (šťastný k. filmu, lit. diela) angl.
emerzia (k. zatmenia, vynorenie z tieňa nebeských telies) lat. astron. odb.
al fine /fí-/ (do k. skladby) tal. hud.
sub fine (ku k.) lat. kniž.
sub finem /fí-/ (krátko pred k., pred smrťou) lat. lek.
kampes (dolores) (k., zvolanie pri rezignácii) lat. kniž.
je po paráde (je k., je po všetkom) špan. hovor.
finis coronat opus /fínys koró-/ (k. korunuje dielo) lat. kniž.
alfa a omega (začiatok aj k., to hlavné, podstatné, dôležité, zmysel) gréc. fraz.
in infinitum /-ní-/
ad infinitum /-ní-/ (bez k., do nekonečna) lat.
ad tempus vitae /vité/ (do k. života, doživotne) lat.
conclamatum est /konkla-/ (všetko je stratené) lat. porovnaj záver 1zakončenie

obdobie

štádium gréc.-lat.
fáza gréc.
etapa franc.
kapitola (o., stupeň, úsek vývoja; časový úsek; o. v ľudskom živote) lat.
epocha gréc.
éra lat.
eón (ucelené, ohraničené o. súvisiace obyčajne s významnou udalosťou, časový úsek, časový medzník; dejinný vek) gréc. kniž. bás.
termín lat.
terminus (čas, doba, lehota, deň na splnenie úlohy) lat. odb.
perióda (časový úsek, po kt. sa určitý jav opakuje, najmä pravidelne; doba kmitu eltech. fyz.) gréc.
spacium /-pá-/ (o. medzi niečím) lat. kniž.
durée /dyre/ (trvanie, doba, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.
time /tajm/ (čas, doba, lehota) angl.
sezóna (o. vhodné, vyhradené na určitú činnosť) franc.
kampaň (o. zvýšenej pracovnej činnosti, najmä v poľnohosp.) franc.
kríza (vrcholné o., rozhodujúca chvíľa, okamih náhleho obratu) gréc.
advent (o. štyroch týždňov, nedieľ pred Vianocami) lat. cirk.
fašiang (o. od Troch kráľov do Popolcovej stredy, najmä posledné tri dni) nem.
karneval (predveľkonočné, fašiangové o. v katolíckych, najmä románskych krajinách, s ľudovými zábavami) tal.
quadragesima /kva-/ (štyridsaťdňové pôstne o. od Popolcovej stredy do prvého veľkonočného sviatku) lat. cirk. porovnaj deň 1mesiacrok
biénium (o. dvoch rokov, dvojročie) lat. kniž.
pentáda (o. piatich dní, týždňov a pod.) gréc.
dekáda (o. desiatich dní) gréc.
semester (polročné o., napr. študijné, na vysokej škole, polovica školského roka na vysokej škole, polrok) lat.
trimester (štvrťročné o., napr. študijné, na vysokej škole, jedna z troch častí školského roka) lat.
triénium (trojročné o., trojročie) lat. kniž.
kvadriénium (o. štyroch rokov) lat. kniž.
quinquennium /kvinkve-/ (o. piatich rokov, päťročie) lat. kniž.
decénium (o. desiatich rokov, desaťročie) lat. kniž.
generácia (o. približne 30 rokov) lat.
saecelum /séku-/ (o. sto rokov, storočie) lať. kniž. zastar.
chiliada (o. tisíc rokov, tisícročie) gréc. kniž. porovnaj výročie
latentnosť (o. medzi pôsobením podnetu a ním vyvolanou odpoveďou, reakciou) lat. odb.
inkubácia (o. medzi prvým stykom organizmu s nákazou a prvými príznakmi ochorenia) lat. lek.
exspirácia (o. účinnosti lieku, po uplynutí kt. môže byť liek škodlivý, záručná lehota lieku) lat. farm.
apyrexia (o. choroby bez horúčky) gréc. lek.
rekonvalescencia (o. po prekonanej chorobe, zotavovanie) lat.
diastola (o. medzi sťahmi srdcového svalu, uvoľnenie, ochabovanie srcového svalu) gréc. lek.
víkend (o. pracovného odpočinku na konci týždňa, koniec týždňa, sobota a nedeľa) angl.
lustrum (niekoľkoročné funkčné o., najmä päťročné) lat. kniž.
vacatio legis /-káci- lé-/ (o. medzi dňom vyhlásenia práv. formy a dňom jej účinnosti) lat. práv.
legisvakancia (o. medzi okamžikom platnosti a účinnosti práv. normy) lat. práv.
interregnum (o. bezvládia, bez organizovanej polit. moci, vlády, vládcu, medzivládie) lat. polit.
stagiona /-džó-/ (o. účinkovania kočovného div. súboru na určitom mieste) tal. div.
interval (časový al. miestny úsek, prestávka, medziobdobie, medzera) lat.
entreakt /ántr akt/ (medzihra, prestávka, čas medzi dejstvami, spustením a zdvihnutím opony) franc. div. porovnaj medzihra 1
maturita (o. splatnosti) lat. ekon. porovnaj splatnosť
pontifikát (o. vlády jedného pápeža, biskupa) lat. cirk.
sediskvancia (o., počas kt. nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti) lat. cirk.
noviciát (o. prípravy na zloženie rehoľného sľubu) lat. cirk.
nengó (éra letopočtu v Japonsku) jap. hist.
kalpa (vesmírny vek trvajúci 8 640 mil. rokov, deň a noc stvoriteľa Brahmy, v hinduizme) sanskrit
durée /dyre/ (doba, trvanie, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.
juvenilizmus (o. vývoja jedinca predchádzajúce dospelosti, detstvo, mladosť) lat. lek. psych.
lalácia (prvé o. vývoja detskej reči, bľabotanie, džavotanie) gréc. lek.
infancia (o. do pohlavného dospievania, detstvo) lat. biol.
prepuberta lat. psych. fyziol.
prepubescencia (o. pred pohlavným dospievaním, pubertou) lat. fyziol. zried.
puberta lat. psych. fyziol.
pubescencia (o. pohlavného dospievania, pohlavné dospievanie, dozrievanie) lat. fyziol. zried.
adolescencia (o. dospievania od skončenia puberty do dospelosti, dospievanie, mladosť) lat. ped. psych.
impuberta (o. nedospelosti) lat. práv.
efébia (mládenecká dospelosť, zrelosť, mládenectvo, junáctvo, 18 – 20 rokov) gréc. kniž.
presenium (o. pred starobou, starnutie) lat. biol. lek.
senium (staroba) lat. lek.
puerperium (o. šiestich až ôsmich týždňov po pôrode, u ženy) lat. lek.
couvade /kuvad/
kuváda (o. šiestich týždňov po pôrode, šestonedelie, zachovávané otcom dieťaťa, zvyk v rodových spoločnostiach) franc.
klimax (o. ukončenia menštruácie, pohlavného cyklu žien, prechod) gréc.
ášram (o. v živote veriaceho hinduistu, jedno zo štyroch) sanskrit náb.
paleolit (staršia doba kamenná) gréc. archeol.
mezolit (stredná doba kamenná) gréc. archeol.
neolit (mladšia doba kamenná) gréc. archeol.
eneolit (neskorá, najmladšia doba kamenná) lat. + gréc. archeol. geol.
prehistória (najstaršie o. ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky, pravek) lat. + gréc.
alcheringa /alče-/ (dávne o. života vzdialených predkov, podľa predstáv pôvodných obyvateľov Austrálie) austr.
antika (o. starého Grécka a Ríma) lat.
helenizmus (o. staroveku od výprav Alexandra Veľkého, v kt. sa šírila gréc. kultúra, znalosti a pod.) gréc. vl. m.
olympiáda (štvorročné o. medzi súťažami v starom Grécku) vl. m. hist.
ekecheiria (mesiac bez bojovania počas olympijských hier, prímerie) gréc. hist.
indikt (pätnásťročná lehota vyberania daní od podmanených národov v starom Ríme) lat. hist.
džáhilíja (o. pred príchodom islamu v chápaní islamských historikov, o. pohanstva, nevedomosti, barbarstva) arab.
haskala (o. osvietenstva v žid. svete od polovice 18. st., šírenie vzdelania medzi európskymi Židmi) hebr.
belle époque /bel épok/ (o. rozkvetu umení, remesiel a pod., Francúzsko, 1890 – 1914) franc.
viktoriánske o. (o. panovania angl. kráľovnej Viktórie spojené s rozmachom Brit. ríše, 1837 – 1901) vl. m.
normalizácia (o. komunistickej vlády v ČSSR po vpáde armád Varšavskej zmluvy, 1968 – 1989) lat.
feudalizmus (o. so zriadením založenom na úplnom vlastníctve výrobných prostriedkov, pôdy, vládnucou triedou, kt. mimoekonomickými prostriedkami ovládala priamych výrobcov, poddaných) lat. marx. ekon.
kapitalizmus (o. so zriadením založenom na súkromnom vlastníctve, slobodnom trhu, osobnej slobode, úsilí o dosiahnutie podnikateľského zisku) lat. marx. ekon.
imperializmus (najvyššie, posledné o. kapitalizmu, podľa Lenina) lat. marx. ekon.
socializmus (o. so zriadením založenom na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc. marx. ekon.
gotika (o. európskeho umeleckého slohu, 12. až 15. st.) germ.
renesancia (o. kultúrneho a myšlienkového hnutia snažiaceho sa o obrodu humanizmu, antickej kultúry a myslenia, 14. – 16. st.) franc.
humanizmus (o. európskeho kultúrneho hnutia, kt. nadväzovalo na antickú vzdelanosť a obracalo pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16.st.) lat.
trecento /trečen-/ (renesancia v tal. umení, 14. st.) tal.
cinquecento /činkvečento/ (vrcholná renesancia v tal. umení, 16. st.) tal. lit.
rinascimento /-ši-/ (tal. renesancia) tal. výtv.
barok (o. európskeho umeleckého slohu, 17. a 18. st.) port. tal.
rokoko (o. európskeho umeleckého slohu, 2. polovica 18. st.) franc.
romantizmus (o. európskeho umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.
settecento /-če-/ (o. v tal. umení, 18. st.) tal.
ottocento /otoče-/ (o. v tal. umení, 19. st.) tal. výtv.
secesia (o. európskeho umeleckého smeru, prelom 19. a 20. st.) lat. porovnaj smer 1
expanzia (o. rozmachu, rastu, vzostupu výroby, zamestnanosti, spotreby, cien a zisku) lat. ekon.
kríza (o. opakujúcej sa poruchy hospodárstva, porušenie rovnováhy medzi dopytom a ponukou) gréc.
recesia (ustupovanie; miernejšia, kratšia kríza) ekon.
stagflácia (kríza s rastúcou nezamestnanosťou a znížením hodnoty peňažnej jednotky, infláciou) lat. ekon.
depresia (o. po kríze s vysokou nezamestnanosťou a klesajúcim dopytom a cenami, hosp. pokles) lat.
o. vo vývoji Zeme
archeozoikum (prahory) gréc. geol.
proterozoikum (starohory) gréc. geol.
paleozoikum (prvohory) gréc. geol.
perm vl. m.
karbón lat.
silúr vl. m.
ordovik vl. m.-lat.
kambrium (útvary prvohôr) vl. m.
mezozoikum (druhohory) gréc. geol.
jura vl. m.
trias (útvary druhohôr) gréc.
kenozoikum (treťohory a štvrtohory) gréc. geol.
terciér (treťohory) franc. geol.
paleocén (oddelenia treťohôr) gréc.
kvartér (štvrtohory) lat. geol.
dilúvium lat.
pleistocén (staršie štvrtohory) gréc. geol.
holocén gréc.
alúvium (najmladšie štvrtohory, súčasnosť) lat. geol.
glaciál (ľadové, studené o. v starších štvrtohorách) lat. geol.
interglaciál (o. medzi dvoma ľadovými obdobiami) lat. geol.
štadiál (studené o. v ľadovej dobe) gréc. geol.
interštadiál (teplé o. medzi dvoma studenými obdobiami) lat. geol.
totalita (čas úplného zatmenia Slnka al. Mesiaca) lat. astron.
lunácia lat.
synodický mesiac (o. obehu Mesiaca vzhľadom k Slnku, za kt. Mesiac vystrieda všetky svoje fázy) gréc. astron.
saros (o., v kt. sa opakujú zatmenia Slnka a Mesiaca, 18 rokov a 11 dní) semit.
epakta (vek Mesiaca v dňoch na rozhraní roka medzi posledným novom a 1. januárom) gréc. astron.
epocha (okamih, na kt. sa viaže vypočítaná hodnota premennej veličiny, napr. súradnice hviezd) gréc. astron.
ekvinkocium (okamih, na kt. sa viaže sústava súradníc hviezd al. planét) lat. astron.
stazigenéza (o. nemennosti, nemenného trvania vývojových vetiev v kmeňovom hist. vývoji organizmov) gréc. biol.
estrus (o. zvýšenej pohlavnej činnosti cicavcov, ruja) gréc. biol.
monoestria (ruja u samíc, raz ročne) gréc. zool.
polyestria (ruja u samíc, viackrát do roka) gréc. zool.
embryo (počiatočné štádium vývoja organizmu pri pohlavnom rozmnožovaní) gréc. biol.
neurula (embryo v o. vývoja mozgu a časti miechy) gréc. biol.
nymfa (nedospelé štádium hmyzu) gréc. zool.
kukla lat.-nem.
pupa (o. vývinu hmyzu z larvy na dospelý hmyz) lat. zool.
larva (vývojové štádium niektorých živočíchov, najmä hmyzu) lat. zool.
vegetácia (o. rastu rastlín) lat. bot.
antéza (o. kvitnutia) gréc. bot.
inflorescencia (o. kvetov, súkvetí) lat. bot.
jarovizácia (o. vo vývine rastlín, keď sa niekoľkotýždňovým pôsobením teplôt tesne nad 0 ºC zaisťuje ich kvitnutie na jar) rus. bot.
dormancia (pokojové o. organizmov, spomalenie al. zastavenie vývoja, životných pochodov; pri rastlinách stav, keď semená nemôžu vyklíčiť) lat. biol.
hibernácia (o. odpočinku rastlín so znížením al. z. životných pochodov bot.; zimný spánok živočíchov sprevádzaný poklesom telesnej teploty, krvného tlaku a spomalením metabolických procesov zool) lat.
anabióza (pokojové o., dočasné zastavenie vývoja s nízkou úrovnou látkovej premeny a zastavením rastu ako prispôsobenie nepriaznivým podmienkam) gréc. biol.
kviescencia (pokojové o., z. al. spomalenie vývoja živočíchov s premenlivou teplotou tela následkom zmeny životných podmienok) lat. zool.
estivácia (zastavenie al. spomalenie životných pochodov al. vývoja organizmov v letnom o., letný spánok) lat. biol.
diapauza (pokojové o., dedične podmienené zastavenie al. spomalenie vývoja živočíchov, najmä bezstavovcov) gréc. biol.
kryptozoikum (o. skrytého života, so zriedkavými prejavmi života) gréc. biol. porovnaj čas 1

čas

čas 1 (časový úsek, obdobie, doba určená al. vhodná na niečo)
štádium gréc.-lat.
fáza gréc.
etapa franc.
kapitola (obdobie, stupeň, úsek vývoja; časový úsek; obdobie v ľudskom živote) lat.
epocha gréc.
éra lat.
eón (ucelené, ohraničené obdobie súvisiace obyčajne s významnou udalosťou, časový úsek, časový medzník; dejinný vek) gréc. kniž. bás.
termín lat.
terminus (lehota, deň na splnenie úlohy) lat. odb.
perióda (časový úsek, po kt. sa určitý jav opakuje, najmä pravidelne) gréc.
spacium /-pá-/ (obdobie medzi niečím) lat. kniž.
durée /dyre/ (trvanie, konkrétny č. prežívaný v živote človeka) franc. filoz.
time /tajm/ (čas, lehota) angl.
pentáda (obdobie piatich dní, týždňov a pod.) gréc.
dekáda (obdobie desiatich dní, týždňov a pod.) gréc.
triénium (obdobie troch rokov, trojročie) lat. kniž.
kvadriénium (obdobie štyroch rokov) lat. kniž.
quinquennium /kvinkve-/ (obdobie piatich rokov, päťročie) lat. kniž.
decénium (obdobie desiatich rokov, desaťročie) lat. kniž.
generácia (obdobie približne 30 rokov) lat.
saeculum /séku-/ (obdobie sto rokov, storočie) lat. kniž. zastar.
chiliada (o. tisíc rokov, tisícročie) gréc. kniž. porovnaj výročie
semester (polročné obdobie, napr. študijné, na vysokej škole, polovica školského roku na vysokej škole, polrok) lat.
trimester (štvrťročné obdobie, napr. študijné, na vysokej škole, jedna z troch častí školského roku) lat.
nóna (č. od druhej do tretej popoludní, neskôr popoludňajší č.) lat. hist.
time-out /tajmaut/
tajmaut (oddychový č. v kolektívnych hrách) angl. šport.
totalita (č. úplného zatmenia Slnka al. Mesiaca) lat. astron.
minutáž (dĺžka, vymedzenie času v minútach) lat. odb.
stopáž (č. trvania programu, nahrávky, záberu a pod.) angl. odb.
prime time /prajm tajm/ (č. vysielania určitého programu v televízii al. rozhlase s najvyššou sledovanosťou, hlavný vysielací č.) angl. žurn.
vigília (č., v kt. konala službu nočná hliadka v starom Ríme, štvrtina noci) lat.
hóra (modlitby konané povinne v určitých hodinách, č. modlitby, hodinka) lat. náb.
víkend (obdobie pracovného odpočinku na konci týždňa, koniec týždňa, sobota a nedeľa) angl.
fajront nem. hovor.
fraj (voľný čas po práci, voľno) nem. subšt.
(dolce) far niente /dolče/ (č. (sladkého) ničnerobenia, nečinnosti, záhaľky, leňošenia) tal.
in termino /-mí-/ (v určitom č.) lat. kniž.
hoc tempere /hok/ (v tomto č., teraz) lat.
pro tempore /pró -pó-/ (toho č., vzhľadom na č.) lat. kniž.
tempore in omni /-pó- -ní/ (v každom č., vždy) lat. kniž.
tempi passati /-sá-/ (minulé, staré časy) tal. kniž.
iusto tempore /jus-/ (v pravý č.) lat.
hora ruit (č. letí) lat. kniž.
suo tempore (svojho č., v určenom č.) lat. kniž.
à la longue /ala long/ (na dlhší č.) franc. kniž.
time is money /tájm iz many/ (č. sú peniaze) angl. kniž. porovnaj obdobiedĺžka 2

pobyt

stáž (dlhší študijný p. na vysokej škole, vedeckom ústave a pod.) franc.
víkend (p. v prírode na konci týždňa) angl.
villegiatura /-džatú-/ (p. vo vidieckom obytnom dome, letovisku) tal. archit.
azyl (p. poskytovaný štátom prenasledovanému cudzincovi, útočisko) gréc.
internácia (nútený p. na určenom, vykázanom mieste, území) lat.
emigrantstvo (dobrovoľný al. vynútený p. v cudzine, vysťahovanie do cudziny, vysťahovalectvo, vyhnanstvo) lat.
exil lat.
golet (vyhnanstvo, najmä z polit. a náb. dôvodov) hebr.
archipelág (vysťahovanie na vymedzené neprístupné miesto, vyhnanstvo) gréc. pren. kniž.