Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
rozdiel
rozdiel
diferencia
(odlišnosť, rozpor, nezhoda, nesúlad)
lat.
dištinkcia
(rozdielnosť, odlišnosť, nezhoda)
lat.
kniž.
diskrepancia
(nezhoda, nezrovnalosť, rozpor, odchýlka)
lat.
kniž.
divergencia
(rozpor, rozdielnosť, rôznosť, nezhoda)
lat.
odb.
kontrast
(nápadný r., úplná odlišnosť, nepodobnosť, opak, protiklad)
tal.
nuansa
/nüansa/
(jemný r., odtieň, odtienok)
franc.
kniž.
saldo
(r. medzi príjmami a výdavkami, konečný stav pohľadávky al. záväzku, zostatok účtu)
tal.
účt. obch.
marža
(cenové, kurzové, úrokové rozpätie medzi kúpnou a predajnou cenou)
franc.
odb.
manko
(r. medzi údajmi v účtoch a skutočným stavom, schodok)
tal.
účt.
ážio
(r. medzi nižšou nominálnou a vyššou trhovou hodnotou cenného papiera)
tal.
fin.
report
prémia
lat.
ážio
(r. v cene cenných papierov al. kurze dvoch mien, ak je cena, kurz v deň platby nižšií ako pri uzatvorení obchodu, prirážka)
tal.
fin.
disážio
(r. medzi vyššou nominálnou a nižšou trhovou hodnotou cenného papiera)
tal.
fin.
deport
diskont
lat.
disážio
(r. v cene cenných papierov al. kurze dvoch mien, ak je cena, kurz v deň platby vyššií ako pri uzatvorení obchodu, zrážka)
tal.
fin.
écart
/ekár/
(r. medzi kurzom cenného papiera v deň uzatvorenia obchodu a v deň plnenia pri prémiových obchodoch)
franc.
obch.
tara
arab.-tal.
obch.
fastáž
(r. medzi hrubou a čistou hmotnosťou, hmotnosť obalu tovaru)
angl.
trim
(r. medzi ponorom lode na korme a na čele, výchylka plavidla)
angl.
lod.
polynóm
(súčet al. r. niekoľkých členov, mnohočlen)
gréc.
mat.
gender
/džen-/
(rozdielnosť pohlaví podmienená sociálne, kultúrne a pod.)
angl.
porovnaj
protiklad
nezhoda
nástroj
nástroj
2
(prostriedok na tvorenie tónov)
inštrument
lat.
organum
gréc.-lat.
hist.
bicie nástroje
membránofón
(bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany)
lat. + gréc.
drums
/drams/
angl.
perkusie
percussion
/-kašn/
(sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri)
lat.-angl.
tympan
tympany
(ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou)
gréc.
triangel
(samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka)
lat.
vibrafón
(samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra)
lat. + gréc.
tubafón
(samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze)
gréc. + lat.
činel
(neladený kovový kotúč)
tal.
flexatón
(dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe)
lat. + gréc.
xylofón
(sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami)
gréc.
cymbalum
(starorím. n., zvonec a kovové pologule)
gréc.-lat.
celesta
/če-/
čelesta
(klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami)
tal.
kastanety
(špan. neladený n., dve malé drevené misky)
špan.
maracas
/-kas/
(dve duté drevené gule naplnené kamienkami)
špan.
claves
/kla-/
(dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm)
špan.
tamburína
(špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi)
arab.-franc.
tulumbas
(starý n., bubon)
tur.
nakír
(perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami)
arab.
kabraro
(egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou)
?
marimba
marimbafón
(xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu)
afr.-špan.
menzan
(africký n., Kongo)
afr.
tamtam
(bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou)
ind.
bongo
(afrokubánsky bubienok)
špan.
kajrak
(uzb. ľudový n.)
uzb.
ču
(čín. ľudový n.)
čín.
tom-tom
(čín. neladený drevený n.)
čín.
dabu
(čín. n. s malými kovovými tanierikmi)
čín.
čango
(kór. ľudový n., dvojitý bubon)
kór.
vadaiko
vadajko
(jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon)
jap.
todaiko
(jap. n., obrovský tradičný bubon)
jap.
taiko
šóko
kakko
(jap. tradičný n.)
jap.
cuzumi
(jap. bubienok)
jap.
gender
(indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní)
indonéz.
gong
(ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou)
malaj.
gandang
(malaj. a jávsky bubon)
?
kendang
(jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou)
indonéz.
huehuetl
(aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov)
indián.
dychové a vzduchové nástroje
aerofón
(dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca)
gréc.
flauta
(drevený al. kovový n. s vysokým tónom)
nem.
pikola
(malá flauta, o oktávu vyššia)
tal.
flažolet
(malá zobcová flauta)
klarinet
(drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou)
tal.
hoboj
(drevený n. s dvojitým plátkom)
franc.
fagot
(drevený n. s hlbokým tónom)
tal.
saxofón
(plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze)
vl. m. + gréc.
altsaxofón
(altový saxofón)
lat. + vl. m. + gréc.
tuba
(plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom)
lat.-franc.
bombardón
(plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba)
franc.
heligón
gréc.
suzafón
(plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu)
vl. m.
pozauna
franc.-nem.
trombón
(plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk)
tal.
bomhart
lat.-franc.
pumort
pommer
(starý drevený n. s dvojitým plátkom)
tal.-nem.
barytón
gréc.-tal.
eufónium
(náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke)
gréc.
serpent
(starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru)
lat.
rifovka
(drevená píšťalka)
nem.
kornet
(kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.)
franc.
piston
(kornet s ventilmi)
franc.
ofiklejda
(nátrubkový n. s klapkami, 19. st.)
franc.
šalmaj
(starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala)
franc.-nem.
lura
(bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová)
nem.
horna
(plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh)
nem. slang.
fistola
(pastierska píšťala)
tal.
okarína
(n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny)
tal.
olifant
(stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny)
franc. + gréc.
tíbia
(starorím. n. s dvojitým plátkom)
lat.
clarino
/kla-/
(renesančný n., trúbka s jasným zvukom)
špan.
trembita
trombita
(dlhý pastiersky n.)
rum.
fujara
(drevený fúkací n.)
rum.
bucium
(rum. n., dlhá drevená pastierska trúba)
rum.
tárogató
(balkánsky rómsky ľudový drevený n.)
maď.
svirba
(srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci)
srb.
cyrla
(alb. n., drevená píšťalka)
alb.
syrinx
(starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala)
gréc.
aulos
(starogréc. n. s dvojitým plátkom)
gréc.
svireľ
(rus. a ukraj. ľudová flauta)
rus.
pikula
(pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina)
ukraj.
košnaj
(uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala)
uzb.
surma
surmita
(starý n., poľnica)
tur.-perz.
hist.
zurna
(stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom)
perz.
nafír
(perz.-arab. n., druh trúbky)
arab.
agada
(egypt. flauta)
egypt.
šofar
(žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách)
hebr.
šeng
(čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom)
čín.
čeng
(čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti)
čín.
kuan
(čín. fúkací n., hoboj)
čín.
feng-šeng
(čín. starý n.)
čín.
šó
(jap. tradičné ústne varhany)
jap.
hičiriki
(jap. tradičný hoboj)
jap.
fue
(jap. starý n., krátka flauta)
jap.
šakuhači
(jap. pozdĺžna bambusová flauta)
jap.
rjúteki
(jap. priečna flauta)
jap.
manvavaka
(indián. ľudový n.)
indián.
organ
(n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov)
gréc.
hydraulis
(klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.)
gréc.
portatív
(malý prenosný vodný organ)
lat.
magrefa
(mystický semitský organ)
hebr.
pozitív
(pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov)
lat.
regál
(malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.)
tal.-nem.
harmónium
(skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky)
gréc.
melódium
(predchodca harmónia)
gréc.
harmonika
(n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky)
gréc.-nem.
koncertína
(druh fúkacej harmoniky)
tal.
bandoneón
bandónium
bandonika
(ťahacia harmonika)
vl. m.
zastar.
akordeón
lat.-franc.
chromatika
(chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou)
gréc. hovor.
heligónka
(diatonická ťahacia harmonika)
gréc. hovor.
garmoška
(ťahacia harmonika v rus. prostredí)
rus. expr.
mirlitón
(blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva)
franc.
idiofón
(samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom)
gréc.
sistrum
(staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami)
gréc.-lat.
gajdy
(ľudový n., kožený mech s piskorom)
tur.
musette
/mizet/
(franc. ľudový n. podobný gajdám)
franc.
gora
(krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera)
afr.
anklung
(starý organ z bambusových píšťal, Jáva)
indonéz.
buccina
/bukcí-/
(starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)
strunové nástroje
chordofón
(strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún)
gréc.
klavír
lat.-franc.
piano
tal. hovor.
fortepiano
pianoforte
(klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou)
tal. zastar.
fonola
(mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse)
gréc.
pianíno
(menší klavír so zvislo vedenými strunami)
tal.
clavichord
/kla-/
klavichord
(predchodca klavíra, 14. st.)
lat. + gréc.
cembalo
/čem-/
čembalo
(klavír s trsacou mechanikou)
tal.
cembalo
/čem-/
čembalo
(predchodca klavíra)
tal.
adiafón
(klavír, začiatok 19. st.)
gréc.
spinet
tal.-nem.
virginal
/verdžinel/
(menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou)
angl.
gravicembalo
lat. + tal.
clavecin
/klafsen/
(väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru)
franc.
pianola
(mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu)
tal.-angl.
cimbal
(ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek)
gréc.-lat.
violína
(sláčikový n., husle)
tal.
zastar. kniž.
kremonky
guarnerky
amatovky
(husle z tal. mesta Cremony)
vl. m.
stradivárky
(husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.)
vl. m.
viola
(sláčikový n. väčší ako husle)
tal.
gamba
(stará viola pridržiavaná kolenami)
tal.
violončelo
čelo
(väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami)
tal.
kontrabas
basa
tal.
barbora
(najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom)
vl. m.
gitara
gréc.
španielka
(brnkací n.)
vl. m.
dobro
(rezofonická gitara, USA)
vl. m.
gibson
gibsonka
(väčšia gitara s kovovými strunami)
vl. m.
bendžo
(brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou)
špan.-angl.
mandolína
(menší brnkací n. hruškovitého tvaru)
tal.
mandola
(mandolína s nižším ladením)
tal.
bisernica
(južnoslovan. ľudový brnkací n.)
srb. chorv.
lutna
arab.-nem.
teorba
(starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred)
tal.-franc.
angelika
(lutna, Francúzsko a Anglicko)
lat.
hist.
lýra
(starogréc. brnkací rámový n.)
gréc.
dekachordón
(starogréc. desaťstrunový n., lýra)
gréc.
barbitón
(starogréc. brnkací n.)
gréc.
varyto
(domnelý n. na spôsob harfy)
gréc.
forminga
forminx
(starogréc. n.)
gréc.
dodekachordón
(n. s dvanástimi strunami)
gréc.
monochord
(n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou)
gréc.
žaltár
gréc.-nem.
psaltérium
(stredoveký brnkací n.)
gréc.
harfa
(veľký rámový brnkací n. bez hmatníka)
nem.
trumšajt
tal.-nem.
tromba marina
(stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom)
tal.
hackbrett
/hak-/
(n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko)
nem.
citara
(alpský doskový n.)
gréc.-nem.
chrotta
rotta
rota
(ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.)
kelt.
cruth
/kchrjút/
(sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.)
kelt.
fidula
(predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.)
lat.
giga
(stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru)
franc.
tambura
tamburica
(balkánsky brnkací n.)
arab.-srb.
gusle
guzla
guzlica
(južnoslovan. ľudový jednostrunový n.)
srb.
bugaria
(chorv. brnkací n.)
chorv.
brač
(južnoslovan. ľudový brnkací n.)
tal.-srb.
kobza
(slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.)
turk.-ukraj.
organistrum
(trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou)
gréc.-lat.
trautónium
(elektrický strunový n.)
vl. m.
bandura
(ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom)
gréc.-ukraj.
gudok
(rus. ľudový sláčikový n.)
rus.
gusli
gusle
(rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou)
rus.
balalajka
(rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom)
tat.-rus.
domra
(rus. n. podobný balalajke)
tur.-rus.
tar
(kaukazský ľudový n.)
perz.
komuz
(kirgiz. ľudový n.)
čonguri
(gruz. ľudový n.)
gruz.
gusan
(armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi)
armén.
dutar
(stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom)
uzb.
keman
(tur. n. podobný husliam)
tur.
pandora
(egypt. a arab. starý brnkací n.)
vl. m.
santur
santir
(egypt. n.)
arab.
kemandže
(sláčikový n. z polovice kokosového orecha)
perz. hist.
rebáb
rebec
rubeba
(perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami)
arab.
rehab
(sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou)
arab. hist.
tanbur
(arab. brnkací n. dlhým krkom)
arab.
santur
santir
(arab. n.)
arab.
sitár
sitar
(ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom)
ind.
ravanastron
(ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu)
sanskrit
vína
(ind. lutna)
sanskrit
kunhou
(čín. brnkací n., druh harfy)
čín.
hunbuši
(čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami)
čín.
pechi-pa
(čín. lutnový n.)
čín.
šamisen
šamizen
(jap. brnkací trojstrunový n.)
jap.
biwa
(jap. ľudový trojstrunový n.)
jap.
biwa
(jap. hruškovitá štvorstrunová lutna)
jap.
koto
(jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami)
jap.
ukulele
(havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.)
polynéz.
slendag
(jávsky n. z trstinovej rúrky)
indonéz.
bandola
(severoamer. n. s desiatimi strunami)
tal.
kora
(afr. ľudový n. s 21 strunami)
?
elektronické a iné nástroje
melódium
(elektrofonický klávesový n.)
gréc.
keybord
/kejbord/
(elektronický klávesový n.)
angl.
syntezátor
syntetizátor
gréc.
synťák
(n. s elektronickým tvorením tónov)
gréc. slang.
automatofón
(hrací mechanický stroj)
gréc.
verkeľ
verklík
nem. hovor.
flašinet
(prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou)
franc.-nem.
hovor.
manopan
(mechanický hrací stroj, koniec 19. st.)
gréc.
orchestrión
(mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.)
gréc.
aristón
(mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom)
gréc.
bas
(n. s hlbokým tónom)
tal.
pleno
/plé-/
(všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi)
tal.
ripieno
/-pjé-/
tutti
(všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení)
tal.