Výsledky vyhľadávania

osoba

osoba 2 (jednotlivec ako nositeľ funkcie, práva)

subjekt lat. kniž.

persona grata /-só- -grá-/ (vítaná, žiaduca, milá o.) lat. kniž. a odb.

persona ingrata /-só- -grá-/ (nevítaná, nežiaduca o.) lat. kniž. a odb.

persona subspecta /-spekta/ (podozrivá o.) lat. kniž.

optant (o. vykonávajúca právo vybrať si jednu z daných možností, napr. o., kt. má právo rozhodnúť sa medzi štátnym občianstvom dvoch al. viacerých štátov, najmä pri zmene štátneho územia) lat. práv. porovnaj občan

testátor (o., kt. robí al. zanechala závet) lat. práv.

intestát (o., kt. umrela bez závetu) lat. práv.

orgán (o. poverená výkonnou mocou) gréc.

parlamentár (o. poverená rokovať, vyjednávať s nepriateľom, vyjednávač, prostredník, poverený zástupca) franc.

komisár (sprostredkovateľ, zmocnenec poverený osobitnou úlohou) lat. admin. porovnaj sprostredkovateľsplnomocneneczástupca 1zástupca 2

gestor (o. poverená riadením a zlaďovaním určitej činnosti, najmä verejnoprávnej; o. poverená vykonávať za iných a v ich záujme určitú funkciu práv. ekon.) lat.

notár (o. oprávnená štátom rozhodovať, najmä v dedičských, zmluvných a overovacích záležitostiach) lat.

agitátor lat.

korteš (o., kt. presvedčuje, získava iných pre niečo, napr. voličov pre polit. stranu) maď.-špan.

verbovač (o., kt. presvedčuje, získava iných pre niečo, napr. voličov pre polit. stranu; o., kt. získava, najíma mužov k vojsku zastar.) nem.

kaper (súkromná o. poverená svojou vládou k vedeniu pirátskej vojny proti lodiam nepriateľa) hol.

rekurent (o. podávajúca sťažnosť, odvolanie, sťažovateľ) lať. práv. zastar.

inšpekcia (o. vykonávajúca úradný dozor, kontrolu) lat. porovnaj dohľaddozorca

skrutátor (o., kt. spočítava hlasy pri voľbách) lat. odb.

signatár lat.

signátor (o., kt. podpisuje al. podpísala zmluvu, vyhlásenie a pod., podpisovateľ) lat. dipl.

firmant (o. oprávnená podpisovať za firmu v obch. záležitostiach) tal. obch.

komandista (o. ručiaca za záväzky komanditnej spoločnosti len do výšky svojho vkladu) lat.-franc.

komplementár (o. ručiaci za záväzky komanditnej spoločnosti neobmedzene celým svojím majetkom) lat. obch. porovnaj obchodník

kreditor (veriteľ) lat. práv. obch.

debitor (dlžník) lat. práv. obch.

asignant (veriteľ, kt. vystavil poukážku, poukazca, poukazovateľ) franc. obch.

asignát (dlžník, kt. má zaplatiť poukážku, poukázanec) franc. obch.

asignatár (tretia o. oprávnená veriteľom prijať plnenie od dlžníka na základe poukážky, poukazník) franc. obch.

trasant (vystaviteľ, vystavovateľzmenky, zmenkovateľ) tal. práv. obch.

trasát (zmenkový dlžník, kt. má zaplatiť zmenku, zmenkovník) tal. práv. obch.

remitent (zmenkový veriteľ, v prospech kt. má byť zmenka zaplatená) lat. práv. peňaž.

indosant

žirant (o., kt. prevádza, postupuje práva z cenného papiera na inú osobu, najmä podpisom na rube, rubopisec) tal. peňaž.

indosatár

žiratár (o., v prospech kt. sa prevádzajú, postupujú práva z cenného papiera, najmä podpisom na rube, rubopisník) tal. peňaž.

regredient (o. uplatňujúca postih, majúca právo požadovať od dlžníka, za kt. splnila finančný záväzok, náhradu, úhradu zaplatenej sumy, postihovateľ) lat. práv.

regresát (o., voči kt. sa uplatňuje postih, postihový dlžník) lat. práv.

cedent (veriteľ postupujúci svoju pohľadávku inému, prevodca, postupiteľ, postupca) lat. práv.

cessus (dlžník pohľadávky postúpenej céziou, postúpenec) lat. práv.

cesionár (nový veriteľ nadobúdajúci pohľadávku od postupiteľa, príjemca, postupník) lat. práv.

intercedent (o. prisľubujúca prevzatie záväzkov popri hlavnom dlžníkovi al. za neho) lat. práv.

fiduciant (o., kt. postúpila vlastníctvo inej osobe za predpokladu, že s ním bude zaobchádzať predpísaným spôsobom) lat. hist. práv.

fiduciár (o., kt. bolo postúpené vlastníctvo inej osoby za predpokladu, že s ním bude zaobchádzať predpísaným spôsobom) lat. hist. práv.

percipient (oprávnený príjemca) lat. práv.

akceptant (príjemca ponuky, zmenky) lat. peňaž.

oblát (príjemca ponuky, návrhu na uzavretie zmluvy) lat. práv. obch.

beneficient (príjemca platby) lat. peňaž.

depozitár (o. preberajúca do úschovy hnuteľné veci, peniaze, tovar a pod., uschovávateľ al. úschovňa) lat.

deponent (o. dávajúca do úschovy hnuteľné veci, peniaze, tovar a pod., ukladateľ) lat.

sponzor (o., kt. fin. a pod. podporuje určitú činnosť na základe dohody, podporovateľ, priaznivec) lat. porovnaj podporovateľ

privatizátor

privatizér (o., kt. získala majetok pri prevode majetku z vlastníctva štátu) lat.

reštituent (o., kt. má nárok na vrátenie znárodneného majetku, pôvodný vlastník majetku) lat. práv. porovnaj majiteľ

investor (o. zaoberajúca sa a zodpovedajúca za plánovanie, prípravu a uskutočnenie stavby; o. zaoberajúca sa plánovaním a rozdeľovaním prostriedkov, najmä fin., do podniku a pod.; o., kt. vykonáva vklady do určitej činnosti, podniku v záujme zvýšenia výnosu v budúcnosti, napr. do budov, zariadenia, výskumu, cenných papierov a pod.) lat. ekon.

developer (investor zaoberajúci sa plánovaním, prípravou, uskutočnením a zhodnotením stav. projektu) angl.

respondent (o. odpovedajúca vo výskume ústne al. písomne na otázky, opytovaný) lat. sociol.

logograf (o. spisujúca za poplatok súdne reči klientom neovládajúcim rečnenie, v starom Grécku) gréc. hist. porovnaj človek

nákup

shopping /šo-/ (nákupná prechádzka, nakupovanie) angl. slang. porovnaj kúpa

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)

inštrument lat.

organum gréc.-lat. hist.

bicie nástroje

membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.

drums /drams/ angl.

perkusie

percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.

tympan

tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.

triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.

vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.

tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.

činel (neladený kovový kotúč) tal.

flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.

xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.

cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.

celesta /če-/

čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.

kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.

maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.

claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.

tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.

tulumbas (starý n., bubon) tur.

nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.

kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?

marimba

marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.

menzan (africký n., Kongo) afr.

tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.

bongo (afrokubánsky bubienok) špan.

kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.

ču (čín. ľudový n.) čín.

tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.

dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.

čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.

vadaiko

vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.

todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.

taiko

šóko

kakko (jap. tradičný n.) jap.

cuzumi (jap. bubienok) jap.

gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.

gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.

gandang (malaj. a jávsky bubon) ?

kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.

huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.

dychové a vzduchové nástroje

aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.

flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.

pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.

flažolet (malá zobcová flauta)

klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.

hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.

fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.

saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.

altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.

tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.

bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.

heligón gréc.

suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.

pozauna franc.-nem.

trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.

bomhart lat.-franc.

pumort

pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.

barytón gréc.-tal.

eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.

serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.

rifovka (drevená píšťalka) nem.

kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.

piston (kornet s ventilmi) franc.

ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.

šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.

lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.

horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.

fistola (pastierska píšťala) tal.

okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.

olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.

tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.

clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.

trembita

trombita (dlhý pastiersky n.) rum.

fujara (drevený fúkací n.) rum.

bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.

tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.

svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.

cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.

syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.

aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.

svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.

pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.

košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.

surma

surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.

zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.

nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.

agada (egypt. flauta) egypt.

šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.

šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.

čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.

kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.

feng-šeng (čín. starý n.) čín.

šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.

hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.

fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.

šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.

rjúteki (jap. priečna flauta) jap.

manvavaka (indián. ľudový n.) indián.

organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.

hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.

portatív (malý prenosný vodný organ) lat.

magrefa (mystický semitský organ) hebr.

pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.

regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.

harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.

melódium (predchodca harmónia) gréc.

harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.

koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.

bandoneón

bandónium

bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.

akordeón lat.-franc.

chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.

heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.

garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.

mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.

idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.

sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.

gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.

musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.

gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.

anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.

buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)

strunové nástroje

chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.

klavír lat.-franc.

piano tal. hovor.

fortepiano

pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.

fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.

pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.

clavichord /kla-/

klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.

cembalo /čem-/

čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.

cembalo /čem-/

čembalo (predchodca klavíra) tal.

adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.

spinet tal.-nem.

virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.

gravicembalo lat. + tal.

clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.

pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.

cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.

violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.

kremonky

guarnerky

amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.

stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.

viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.

gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.

violončelo

čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.

kontrabas

basa tal.

barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.

gitara gréc.

španielka (brnkací n.) vl. m.

dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.

gibson

gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.

bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.

mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.

mandola (mandolína s nižším ladením) tal.

bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.

lutna arab.-nem.

teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.

angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.

lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.

dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.

barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.

varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.

forminga

forminx (starogréc. n.) gréc.

dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.

monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.

žaltár gréc.-nem.

psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.

harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.

trumšajt tal.-nem.

tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.

hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.

citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.

chrotta

rotta

rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.

cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.

fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.

giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.

tambura

tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.

gusle

guzla

guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.

bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.

brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.

kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.

organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.

trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.

bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.

gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.

gusli

gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.

balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.

domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.

tar (kaukazský ľudový n.) perz.

komuz (kirgiz. ľudový n.)

čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.

gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.

dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.

keman (tur. n. podobný husliam) tur.

pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.

santur

santir (egypt. n.) arab.

kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.

rebáb

rebec

rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.

rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.

tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.

santur

santir (arab. n.) arab.

sitár

sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.

ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit

vína (ind. lutna) sanskrit

kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.

hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.

pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.

šamisen

šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.

biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.

biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.

koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.

ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.

slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.

bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.

kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?

elektronické a iné nástroje

melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.

keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.

syntezátor

syntetizátor gréc.

synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.

automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.

verkeľ

verklík nem. hovor.

flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.

manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.

orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.

aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.

bas (n. s hlbokým tónom) tal.

pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.

ripieno /-pjé-/

tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.

prechádzka

špacír

špacírka nem. hovor. zastar.

korzo tal.

promenáda (hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, v kúpeľoch) franc.

turistika

turizmus (chôdza v prírode, pohyb so športovým, poznávacím a rekreačným cieľom) franc.

hiking /haj-/ (pešia turistika) angl.

trek

trekking (vysokohorská turistika) angl.

shopping /šo-/ (nákupná p., nakupovanie, nákup) angl. slang.

slnko

helio- gréc. v zlož. sl.

nihil novi sub sole /-ví só-/ (nič nového pod slnkom) lat.

stredisko

centrála (ústreňa, ústredie) lat.

poliklinika (zdravotné zariadenie s odbornými oddeleniami pre určité územie) gréc.

ambulancia franc. + lat.

ambulatórium (zdravotné zariadenie pre dochádzajúcich pacientov) lat.

presscentrum (tlačové s.) angl. žurn.

shopping-center /šo- sen-/ (nákupné s.) angl. slang.

emporion

emporium (obchodné s. pri al. v antických mestách, trh, tržnica) gréc.

kremeľ (s. opevnených rus. stredovekých miest, opevnené priestranstvo, mestský hrad v Rusku) rus. archit.

kontory (obchod. a diplomat. strediská obchod. spolku severonem. miest, Hanzy, v zahraničí) tal.

mekka (významné s., útočisko, vytúžený cieľ) vl. m. pren. kniž.; porovnaj stred 3

nič

nula lat.-tal. expr. pejor.

zero arab.-franc. zastar.

nihil lat.

šuviks (podradná, bezcenná, malicherná vec) nem. pren. hovor. zastar.

pendrek (úplne n., vôbec n.) nem. hrub.

nihil obstat (n. nebráni, neprekáža, súhlas s vydaním spisu) lat.

nihil novi sub sole /-ví só-/ (n. nového pod slnkom) lat.

de nihilo nihil

ex nihilo nihil (z ničoho n. <i>nie je, nevznikne</i>) lat. kniž.

non plus ultra (niet n. nad to, n. lepšieho nad to) lat.

pro nihilo (pre n., pre n. za n.) lat. kniž.

mírnixdírnix (z ničoho n., zrazu; pre n., za n.) nem. slang.