Výsledky vyhľadávania

rozdiel

diferencia (odlišnosť, rozpor, nezhoda, nesúlad) lat.
dištinkcia (rozdielnosť, odlišnosť, nezhoda) lat. kniž.
diskrepancia (nezhoda, nezrovnalosť, rozpor, odchýlka) lat. kniž.
divergencia (rozpor, rozdielnosť, rôznosť, nezhoda) lat. odb.
kontrast (nápadný r., úplná odlišnosť, nepodobnosť, opak, protiklad) tal.
nuansa /nüansa/ (jemný r., odtieň, odtienok) franc. kniž.
saldo (r. medzi príjmami a výdavkami, konečný stav pohľadávky al. záväzku, zostatok účtu) tal. účt. obch.
marža (cenové, kurzové, úrokové rozpätie medzi kúpnou a predajnou cenou) franc. odb.
manko (r. medzi údajmi v účtoch a skutočným stavom, schodok) tal. účt.
ážio (r. medzi nižšou nominálnou a vyššou trhovou hodnotou cenného papiera) tal. fin.
prémia lat.
ážio (r. v cene cenných papierov al. kurze dvoch mien, ak je cena, kurz v deň platby nižšií ako pri uzatvorení obchodu, prirážka) tal. fin.
disážio (r. medzi vyššou nominálnou a nižšou trhovou hodnotou cenného papiera) tal. fin.
diskont lat.
disážio (r. v cene cenných papierov al. kurze dvoch mien, ak je cena, kurz v deň platby vyššií ako pri uzatvorení obchodu, zrážka) tal. fin.
écart /ekár/ (r. medzi kurzom cenného papiera v deň uzatvorenia obchodu a v deň plnenia pri prémiových obchodoch) franc. obch.
tara arab.-tal. obch.
fastáž (r. medzi hrubou a čistou hmotnosťou, hmotnosť obalu tovaru) angl.
trim (r. medzi ponorom lode na korme a na čele, výchylka plavidla) angl. lod.
polynóm (súčet al. r. niekoľkých členov, mnohočlen) gréc. mat.
gender /džen-/ (rozdielnosť pohlaví podmienená sociálne, kultúrne a pod.) angl. porovnaj protikladnezhoda

odznak

symbol (predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu) gréc.
signum (o. rím. légie hist.; predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu kniž. zastar.) lat.
erb nem.
címer (znak hodnosti, moci, práv osôb, rodov, miest a pod. v podobe stredovekého štítu) franc.-maď.? hist.
emblém (znak príslušnosti k určitému celku) gréc.
dištinkcia (znak hodnosti) lat.
sandžak (o. tur. vojska v podobe kopije s konským chvostom) tur. hist.
tug (o. veliteľskej hodnosti v tur. vojsku v podobe konského chvosta) tur. hist.
kokarda (ozdoba, čepiec, stužka, štítok v podobe zvinutej ružice v nár. farbách) franc. porovnaj znak 3

odlišnosť

dištinkcia (rozdiel, rozdielnosť, nezhoda) lat. kniž.
antipól gréc. + lat. kniž.
opozícia (úplná o., pravý opak, protiklad) lat.
kontrast (úplná o., protiklad, nepodobnosť, opak, nápadný rozdiel) tal. porovnaj rozdiel

nezhoda

kolízia (rozpor, nesúlad, nezrovnalosť) lat.
konfrontácia (spor, rozpor) lat.
disharmónia (nesúlad farieb, tónov a pod., nevyváženosť) lat. + gréc.
diferencia (rozdiel, odlišnosť, rozpor, nesúlad) lat.
disonancia /-so-/ (nesúlad) lat.
diskrepancia (nezrovnalosť, rozpor, rozdiel, odchýlka) lat. kniž.
dištinkcia (rozdiel, rozdielnosť, odlišnosť) lat. kniž.
diskordancia lat. odb.
inkongruencia (nesúhlasnosť, nezlučiteľnosť) lat. kniž.
divergencia (rozpor, rozdielnosť, rôznosť) lat. odb. porovnaj nesúlad 2

znak

znak 3 (predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu)
symbol gréc.
signum lať. kniž. zastar.
emblém (z. príslušnosti k určitému celku, odznak) gréc.
erb nem.
címer (z. hodnosti, moci, práv osôb, rodov, miest a pod., v podobe stredovekého štítu) franc.-maď.? hist.
arma (z. zemana, erb priznaný kráľom) lat. hist.
palcát (znak richtárskej moci v podobe spletenca z kože, richtárske právo, žila hist.; z. veliteľa) lat. hist.
bulava (veliteľský palcát kozáckeho hajtmana) turk.-rus.
tarč (jazdecký erb, 14. – 15. st.) arab. hist.
berla (z. biskupskej hodnosti al. kráľovskej moci, hore ohnutá štylizovaná pastierska palica, žezlo) lat.
sceptrum /ske-/ (veliteľská, panovnícka berla) gréc.-lat.
dištinkcia (z. hodnosti) lat.
bunčuk (voj. z. kozáckych atamanov) tur.
kokarda (odznak, ozdoba, čepiec, stužka, štítok v podobe zvinutej ružice v nár. farbách) franc.
sandžak (odznak tur. vojska v podobe kopije s konským chvostom) tur. hist.
tug (odznak veliteľskej hodnosti v tur. vojsku v podobe konského chvosta) tur. hist.
tyrsus /-zus/ (dlhšia drevená palica s viničom, brečtanom a píniovou šiškou ako symbol boha Dionýza) gréc.
totem (kmeňový z. primitívnych národov al. náboženstiev, symbol predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod., v podobe zvieraťa, rastliny a pod.) indián.-angl.
kalid (osobný totem považovaný za pradedka, Mikronézia) polynéz.
šerpa (z. hodnosti v podobe širšieho pruhu tkaniny upevnenej šikmo cez prsia) franc.-nem.
pálium (z. patriarchov a arcibiskupov, biely vlnený pruh so šiestimi čiernymi krížikmi nosený cez plecia a vybiehajúci vpredu i vzadu) lat. cirk.
acimaki (biela stuha ako symbol jap. intelektuálov) jap.
insígnie (znaky moci al. hodnosti) lat.
pontifikálie (insígnie biskupa) lat. cirk.
fénix (bájny staroegypt. vták, kt. sa po 500 rokoch sám spáli a vyletí z popola znova omladený, symbol znovuzrodenia, obrodenia, nesmrteľnosti) gréc.
Pegas (z. básnického umenia) vl. m. kniž.
amor vl. m.
kupido lat.
eros (z. lásky) gréc.
Hapi (z. plodnosti, posvätný čierny býk v starom Egypte)
venuša (praveká kultová socha ako symbol ženstva a plodnosti) vl. m. archeol.
moloch (z. krutosti, nenásytnosti, zbytočnosti, toho, čo ničí človeka) vl. m. kniž.
hydra (z. obludnosti) gréc. pren.
atribút (predmet určujúci zobrazenú osobu, napr. bájnu postavu al. svätca) lat. výtv.
mandala (magický kruh, budhistický symbol) ind. náb.

nerovnakosť

anizo- (nerovnosť) gréc. v zlož. sl.
dištinkcia (rozdielnosť, odlišnosť, rozdiel, nezhoda) lat. kniž.
heterogénnosť (rôznorodosť, nerovnorodosť, nesúrodosť, rôznotvárnosť, nejednotnosť) gréc. kniž. a odb.
inhomogenita (rôznotvárnosť, rôznosť, nerovnorodosť) lat. odb.
pluralita (rozmanitosť, mnohorakosť, mnohosť, rozrôznenosť) lat. porovnaj nerovnosťnepravidelnosť

hodnosť

grádus lat. zastar.
ordo lat. kniž. a odb.
rang franc.-nem. hovor.
titul lat.
predikát (h. al. jej vyjadrenie) lat. kniž.
funkcia (h. spojená s povinnosťou, činnosťou, postavenie) lat.
prebenda (výnosná, výhodná funkcia) lat. expr.
post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.
mandát (funkcia volených zástupcov, členov zastupiteľských zborov) lat. polit.
dignita (významné, čestné postavenie) lat.
pleno titulo [p. t., P. T.] (plným titulom, namiesto hodnosti, titulu al. oslovenia v adrese listu) lat.
akademické, vedecké a pedagogické hodnosti
profesor lat.
profák (najvyšší titul vysokoškolského učiteľa; titul stredoškolského učiteľa) lat. slang.
bakalár (nižšia akadmická h. absolventa špeciálne zameranej časti vysokoškolského štúdia) lat.
bachelor /beče-/ (bakalár v angloamer. prostredí) angl.
inžinier (h. absolventa vysokej školy tech., poľnohosp., ekon. a pod. smeru) franc.
doktorát (h. absolventa vysokej školy, najmä univerzity, <em>Dr.</em> pred menom; najvyššia vedecká h., <em>DrSc.</em> za menom) lat.
JUDr. (h. absolventa právnickej fakulty s rigoróznou skúškou, doktor oboch práv)
magister (akademická h. na univerzitách, bohosloveckých a umeleckých vysokých školách; akademická h. lekárnikov) lat.
master (akademická h. na brit. vysokých školách) angl.
bakalár (nižšia, prvá akademická h. v stredoveku) lat. hist.
licenciát (stredná, druhá akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat.
magister lat.
majster (vyššia, tretia akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat. hist.
docent lat.
docentúra (nižšia vedecko-pedagogická h.) lat.
profesor (najvyššia vysokoškolská vedecko-pedagogická h.) lat.
ordinarius (riadny profesor v niektorých krajinách) lat.
honorabilis (obradný titul vysokoškolského profesora, nie dekana a rektora) lat.
magnificencia (titul rektora vysokej školy, v oslovení Magnificencia) lat.
svetské, panovnícke hodnosti
majster (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka; čestný titul vynikajúceho športovca) lat.-nem.
maestro (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka) tal. kniž.
prezident (titul volenej hlavy republiky) lat.
excelencia (čestný titul, najmä v diplomatickom styku) lat.
komandír (titul nositeľa vyznamenania vyššieho stupňa v niektorých krajinách) franc.
bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.
serenissimus (titul kniežaťa v niektorých krajinách) lat. hist.
archont (titul jedného z deviatich najvyšších úradníkov v antických Aténach) gréc. hist.
kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.
cézar (titul neobmedzeného vládcu) vl. m.
cisár (najvyšší titul neobmedzeného vládcu) lat.
princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.
augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.
autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.
bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.
cár (titul neobmedzeného vládcu v Bulharsku a Rusku) rus.
dauphin /dofen/ (titul následníka franc. trónu, korunného princa) franc.
infant (titul špan. al. port. korunného princa) špan.
lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.
esquire /eskvajr/ (titul vyšších úradníkov, starostov miest, sudcov a pod. vo Veľkej Británii) angl.
ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.
dóža (titul voleného vládcu v benátskej a janovskej republike) tal. hist.
duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.
caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.
efendi (titul tur. úradníkov, kňazov a učencov) tur.-gréc.
aga (titul nižšieho úradníka al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.
dej (titul tur. miestodržiteľov, vládcov v Alžírsku) arab. hist.
šeríf (titul vládcu v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.
chalífa (titul arab. vládcu a hlavy veriacich) arab.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.
šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
ensi (titul miestnych vládcov v starom Sumeri) sumer.
mirza (titul princa, syna kniežaťa u niektorých východných národov, za menom) irán.
padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.
paša (titul vysokého hodnostára v Osmanskej ríši) tur. hist.
chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.
kagan (titul hlavy štátov turk. národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.
singh (titul príslušníkov sikhov, <i>lev</i>, za menom) sanskrit-hind.
mullah (čestný titul moslimských učencov) afg.
mogul (moslimský titul panovníka mongolského pôvodu v Indii, 16. – 19.st.) perz. hist.
chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín. hist.
wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.
kabaka (titul feudálneho vládcu kráľovstva Bugandy) ?
tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár, vládca) jap.
mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.
daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.
kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov; titul náčelníka, starostu občiny v Peru) kečuánčina.
cirkevné hodnosti
dignita (katolícka kňazská h.) lat. cirk.
papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
protonár (čestný titul duchovného, najmä pápeža) gréc. + lat. cirk.
pápež gréc.-lat.-nem. cirk.
papa gréc.-lat. cirk.
pontifex maximus (titul hlavy rímskokatolíckej cirkvi, rímsky biskup, Svätý otec) lat.
servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, sluha sluhov božích) lat. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
episkopát (biskupská h.) gréc.-lat.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Francúzsku) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
katolikos (titul hlavy armén. cirkvi) gréc. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
diakonát gréc.-lat.
jáhenstvo (h. katolíckeho a pravoslávneho duchovného oprávneného vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
illustrissimus lat. hist.
revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.
monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.
hadždž arab.
hadži (titul moslima, kt. vykonal púť do Mekky k posvätnej Kaabe) tur. náb.
háfiz (titul moslima, kt. vie korán naspamäť) arab.
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa, u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
imám (titul hlavy šiitov) arab.
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
pančenláma (t. hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.
bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol.
mahátma (čestný titul udeľovaný v Indii významným duchovným osobnostiam) sanskrit
pandit (čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii) sanskrit porovnaj kňazhodnostár|cirk.
diplomatické hodnosti
atašé (najnižšia diplomatická h., pridelenec zastupiteľského úradu) franc.
ambasádor (najvyššia diplomatická h., mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec) franc. porovnaj vyslanec
vojenské hodnosti
šarža franc. hovor.
dôstojnícke hodnosti
lajtnant (poručík, pôvodne rak.-uhor. armády) nem. zastar. voj.
komandír (h. v jap. armáde, poručík) franc.
kapitán (najvyššia h. nižších dôstojníkov) lat.-nem.
ritmajster (kapitán v jazdeckom vojsku v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. + lat. hist.
jesaul (h. v cárskom kozáckom vojsku, stotník, kapitán) tur.-rus.
major (najnižšia h. vyšších dôstojníkov) lat.-špan.
oberst nem. zastar. voj. slang.
oberšt (plukovník v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. hovor. zastar.
kolonel (vyššia dôstojnícka h., plukovník vo franc. a brit. armáde) franc.
generál (jedna z najvyšších h.) lat.
divizník (najvyššia h., generál v Hlinkovej garde) lat. hist.
gruppenführer /-pnfírer/ (h. v SA a SS na úrovni generálmajora) nem. hist.
obergruppenführer /-pnfírer/ (h. v SS na úrovni generálplukovníka) nem. hist.
maršal (najvyššia h. v niektorých armádach) germ.
feldmaršal (poľný maršal) nem. hist. voj.
generalissimus (najvyššia h. hlavného veliteľa ozbrojených síl, napr. Stalin, Franco) lat. voj.
kadet (dôstojnícky čakateľ v rak.-uhor. armáde) franc.
kadet (najnižšia h. námorného dôstojníka) franc.
midshipman /midšipmen/ (najnižšia námorná h. v angl. námorníctve) angl.
mičman (najnižšia námorná h. v cárskej armáde) rus. hist.
komodor (h. námorného al. leteckého dôstojníka vo Veľkej Británii) angl.
fregatný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni podplukovníka) tal. + lat.-nem.
korvetný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni majora) franc. + lat.-nem.
kontradmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálmajora) lat. + arab.
viceadmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálporučíka) lat. + arab.
admirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálplukovníka) arab.
kornet (nižšia dôstojnícka jazdecká vo franc. a rus. armáde, 18. a 19.st.) franc.
bimbaša (vyššia dôstojnícka h. v Osmanskej ríši) tur.
hajtman (h. na úrovni veliteľa roty al. batérie) nem.
obrist (hist. h., veliteľ práporu, neskôr pluku) voj. hist.
gonfalonier(e) (h. v stredovekom tal. vojsku, zástavník) tal.
práporčícke hodnosti
rotný (nižšia prvá práporčícka h.) nem. voj.
rotmajster (nižšia druhá práporčícka h.) nem. voj.
čauš (rotmajster, tur. h.) tur.
poddôstojnícke hodnosti
frajter (prvá poddôstojnícka h., slobodník) nem. zastar. voj. slang.
kaprál (druhá poddôstojnícka h., desiatnik) tal.-nem.
seržant (h. v niektorých armádach na úrovni čatára) franc.
feldvébel (najvyššia poddôstojnícka h. v rak.-uhor. armáde a v niektorých iných armádach) nem. hist. voj.
mičman (poddôstojnícka h. voj. loďstva) rus. voj. porovnaj vojakveliteľ
úradnícke hodnosti
revident (h. najmä v štátnej správe) lat. zastar.
asesor lat. práv. hist.
jurátus (úradníkv súdnej službe,prísediaci na súde) lat. práv. zastar.
bailli /baji/ (vyššia feudálna úradnícka h. v západnej Európe) lat.-franc. hist. porovnaj pisár 1
iné hodnosti
inšpektor (policajná h.) lat.
superintendent (inšpektor vo Veľkej Británii) lat.
seržant (h. v bezpečnostných zboroch, polícii, niektorých štátov) franc.