Výsledky vyhľadávania

skrinka

skrinka 1 (čo sa na kus nábytku podobá)
verklík nem. hovor.
flašinet (hracia s. hrajúca pri otáčaní kľukou) franc.-nem. hovor.
sarp (s. obsahujúca údaje o lete od štartu do pristátia, tzv. čierna s.) rus. skr.

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)
organum gréc.-lat. hist.
bicie nástroje
membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.
drums /drams/ angl.
percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.
tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.
triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.
vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.
tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.
činel (neladený kovový kotúč) tal.
flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.
xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.
cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.
celesta /če-/
čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.
kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.
maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.
claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.
tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.
tulumbas (starý n., bubon) tur.
nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.
kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?
marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.
menzan (africký n., Kongo) afr.
tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.
bongo (afrokubánsky bubienok) špan.
kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.
ču (čín. ľudový n.) čín.
tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.
dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.
čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.
vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.
todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.
kakko (jap. tradičný n.) jap.
cuzumi (jap. bubienok) jap.
gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.
gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.
gandang (malaj. a jávsky bubon) ?
kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.
huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.
dychové a vzduchové nástroje
aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.
flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.
pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.
flažolet (malá zobcová flauta)
klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.
hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.
fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.
saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.
altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.
tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.
bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.
heligón gréc.
suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.
pozauna franc.-nem.
trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.
bomhart lat.-franc.
pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.
barytón gréc.-tal.
eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.
serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.
rifovka (drevená píšťalka) nem.
kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.
piston (kornet s ventilmi) franc.
ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.
šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.
lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.
horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.
fistola (pastierska píšťala) tal.
okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.
olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.
tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.
clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.
trombita (dlhý pastiersky n.) rum.
fujara (drevený fúkací n.) rum.
bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.
tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.
svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.
cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.
syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.
aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.
svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.
pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.
košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.
surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.
zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.
nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.
agada (egypt. flauta) egypt.
šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.
šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.
čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.
kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.
feng-šeng (čín. starý n.) čín.
šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.
hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.
fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.
šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.
rjúteki (jap. priečna flauta) jap.
manvavaka (indián. ľudový n.) indián.
organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.
hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.
portatív (malý prenosný vodný organ) lat.
magrefa (mystický semitský organ) hebr.
pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.
regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.
harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.
melódium (predchodca harmónia) gréc.
harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.
koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.
bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.
akordeón lat.-franc.
chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.
heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.
garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.
mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.
idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.
sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.
gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.
musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.
gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.
anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.
buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)
strunové nástroje
chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.
klavír lat.-franc.
piano tal. hovor.
pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.
fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.
pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.
clavichord /kla-/
klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.
cembalo /čem-/
čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.
cembalo /čem-/
čembalo (predchodca klavíra) tal.
adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.
spinet tal.-nem.
virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.
gravicembalo lat. + tal.
clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.
pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.
cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.
violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.
amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.
stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.
viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.
gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.
čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.
basa tal.
barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.
gitara gréc.
španielka (brnkací n.) vl. m.
dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.
gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.
bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.
mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.
mandola (mandolína s nižším ladením) tal.
bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.
lutna arab.-nem.
teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.
angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.
lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.
dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.
barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.
varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.
forminx (starogréc. n.) gréc.
dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.
monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.
žaltár gréc.-nem.
psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.
harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.
trumšajt tal.-nem.
tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.
hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.
citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.
rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.
cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.
fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.
giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.
tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.
guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.
bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.
brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.
kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.
organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.
trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.
bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.
gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.
gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.
balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.
domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.
tar (kaukazský ľudový n.) perz.
komuz (kirgiz. ľudový n.)
čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.
gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.
dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.
keman (tur. n. podobný husliam) tur.
pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.
santir (egypt. n.) arab.
kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.
rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.
rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.
tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.
santir (arab. n.) arab.
sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.
ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit
vína (ind. lutna) sanskrit
kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.
hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.
pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.
šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.
koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.
ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.
slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.
bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.
kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?
elektronické a iné nástroje
melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.
keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.
synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.
automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.
verklík nem. hovor.
flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.
manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.
orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.
aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.
bas (n. s hlbokým tónom) tal.
pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.
ripieno /-pjé-/
tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.

stroj

mašina franc.-nem. hovor. zastar. al. expr.
mechanizmus gréc.
mechano- gréc. v zlož. sl.
aparát (technické zariadenie) lat.
aparatúra (sústava nástrojov, prístrojov, zariadenie) lat.
vergeľ (s., najmä starý) nem. pejor. zastar.
kraksňa (starý, nepotrebný, nefunkčný s.) nem. hovor. pejor.
veterán (starší s., najmä pre zberateľov) lat.
perpetuum mobile (neuskutočniteľný s. pracujúci bez dodávania energie) lat.
kombajn (s. vykonávajúci postupne rôzne pracovné úkony) franc.-angl.
automat (s. vykonávajúci určitú činnosť bez ľudskej obsluhy, samočinne) gréc. tech.
robot (automat podobajúci sa človeku a vykonávajúci ľudskú prácu, umelý človek) um.
android (umelá mechanická napodobenina človeka) gréc.
replikant (robot s ľudskou podobou a inteligenciou) lat.-angl.
motor (s. meniaci dodanú energiu na mechanickú prácu) lat. tech.
diesel(motor) /dízel/ (motor) vl. m. tech.
dýzlak (naftový motor) vl. m. slang.
turbína (rotačný lopatkový motor) lat. tech.
booster /buster/
buster (prídavný raketový m.) angl.
šramačka (dobývací s., s kt. sa vytvárajú brázdy al. záseky v hornine, pneumatické kladivo) nem. ban. slang.
pulverizátor (s. na mletie hmoty na jemný prášok) lat. tech.
holender (s. na mletie papieroviny) vl. m. tech.
hoper (plávajúci s. s vlastným pohonom a priestorom na vyťaženú zeminu) angl. tech.
melanžér (s. na miešanie hmôt, látok) franc. odb.
kompresor (s. na stláčanie plynov a pár) lat. tech.
granulátor (s. na výrobu zrnitého materiálu, drvič) lat. tech.
falcovačka (s. na zahýbanie, žliabkovanie, drážkovanie, skladanie plechu, papiera, dreva a pod.) nem. odb. slang.
frézovačka (obrábací s.,, kt. hlavnou časťou je otáčavý nástroj na obrábanie kovových al. drevených plôch, s niekoľkými ostriami) franc. tech.
shapping /šeping/ (obrábací s., vodorovná obrážačka) angl. tech.
horizontka (obrábací s., vodorovná vyvrtávačka) gréc.-lat. tech.
sloter (papiernický s. na presekávanie priesekov na hárkoch lepenky pri výrobe škatúľ) angl. tech.
finišer (cestný stav. s. vytvárajúci vrchnú vrstvu vozoviek) angl. stav.
rooter /rú-/ (stav. s. na rozrývanie povrchu cesty) angl.
exkavátor lat. tech.
bager hol. hovor.
skraper /skrej-/
scraper /skrej-/ (stav. s. na zemné práce, naberanie a nakladanie zeminy, rýpadlo, škrabák) angl. stav.
buldozér (stav. s. na zemné práce s mohutnou prednou vodorovnou zdvíhateľnou radlicou postavenou kolmo na os stroja) angl. tech.
turnadozér (pluhový stav. s. na zemné práce s radlicou obdĺžnikového tvaru umiestnenou pod strojom) angl. stav.
angledozér (stav. s. na zemné práce s radlicou odklonenou v pôdorysnej rovine) angl. tech.
tiltdozér (stav. s. na zemné práce s radlicou otáčateľnou vo zvislej rovine) angl.
grader /grejder/
grejder (stav. s. na zemné práce s radlicou otáčateľnou okolo vodorovnej aj zvislej osi, kt. môže dvíhať a urovnávať, zrovnávač) angl. tech.
fréza (s. na úpravu pôdy, zemné práce, odstraňovanie snehu a pod.) franc.
kultivátor (s. na drobenie a kyprenie pôdy) lat. poľnohosp.
rotavátor (s. na obracanie pôdy, rotačný kyprič) lat. poľnohosp.
triér (s. na čistenie a triedenie semien podľa dĺžky) franc. poľnohosp.
tarár (s. na čistenie a triedenie obilia prúdom vzduchu) franc. poľnohosp.
šrotovník (s. na drvenie, mletie zrna a pod.) nem. poľnohosp.
reforma (mlynský s. na čistenie múky a krupice) lat.-franc. potrav.
pasírka (s. na pretláčanie ovocia, zeleniny a pod.) franc.-nem. hovor.
žakár (tkáčsky s. na vytváranie zložitých väzieb a vzorov, mechanické krosná) vl. m. text.
selfaktor (starší tkáčsky dopriadací s.) lat.-angl.
valchovačka (s. na spracúvanie vlnených tkanín splstňovaním vláken tlakom, nárazmi a pod.) nem. text.
rašel (s. na výrobu vzorovanej pleteniny) nem. text.
fulár (s. na farbenie a impregnáciu tkanín) franc. text.
singerka /zin-/ (šijací s.) vl. m. hovor.
underwood /andervúd/
underwoodka /andervúdka/ (amer. písací s.) vl. m. hovor.
perlička (písací s. s menším písmom) román. admin.
remingtonka (prvý použiteľný písací s.) vl. m.
adrema (kancelársky s. na tlač krátkych textov, napr. adries) nem. skr.
varitiper /veritajper/ (sádzací s. na princípe písacieho s.) angl. polygr.
monotyp (sádzací s. odlievací jednotlivé písmená) gréc. typ.
linotyp (sádzací riadkový s.) angl. typ.
ofsetka (s. na tlač z plochy, pri kt. sa obraz prenáša z kovového valca na gumový valec a z neho na papier) angl. polygr.
rotaprint (rozmnožovací al. tlačiarenský ofsetový s.) vl. m.
rotačka (tlačiarenský s. tlačiaci z otáčavej valcovitej formy) lat. polygr.
perfektor (s. umožňujúci súčasnú tlač na papier po oboch stranách) lat. polygr.
perforovačka (s. na dierkovanie, dierkovač) lat.
paginovačka (s. na číslovanie stránok, číslovačka) lat. odb.
holerit (počítací, účtovací s. na dierne štítky) vl. m.
frankotyp (výplatný s. zlučujúci potvrdenie o zaplatení poštovného a poštovú pečiatku) vl.m. pošt. filat.
komputer angl.
personal computer [PC] angl.
písíčko (s. na spracúvanie informácií, počítač) angl. hovor.
server (počítač riadiaci počítačovú sieť a poskytujúci služby ostatným používateľom siete) angl. výp. tech.
mainframe /mejnfrem/ (výkonný riadiaci strediskový počítač) angl. výp. tech.
macintosh /mekintoš/ (osobný počítač určený na polygrafické práce a spracovávanie iných ako písomných údajov) angl. výp. tech.
pentium (veľmi výkonný počítač s procesorom piatej generácie) angl. výp. tech.
portable /-tejbl/ (prenosný počítač) angl.
notepad /noutped/ (prenosný miniatúrny osobný počítač) angl.
notebook /noutbuk/ (prenosný osobný počítač veľkosti A4) angl.
laptop (prenosný osobný počítač veľkosti kufríka) angl. výp. tech.
pentop (veľmi malý prenosný osobný počítač do dlane) angl.
penbook /-búk/ (veľmi malý prenosný osobný počítač schopný rozoznávať písmo rukou) angl.
tower (počítač so skriňou konštruovanou na výšku) angl.
desktop (počítač so skriňou konštruovanou vodorovne) angl.
no-name /nounejm/ (neznačkový počítač s predpokladanou nižšou kvalitou) angl.
periakt (div. trojboký pohyblivý s. umiestnený pri bočných vchodoch na scénu, používaný v starom Grécku a renesancii na zmeny dekorácie) gréc. div.
automatofón (hud. hrací mechanický s.) gréc.
verklík nem. hovor.
flašinet (hracia skrinka hrajúca pri otáčaní kľukou) franc.-nem. hovor.
manopan (flašinet, koniec 19. st.) gréc. hud.
orchestrión (flašinet napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.
rolba (s. na úpravu ľadovej plochy ihriska) um.
deus ex machina /-chíná/ („boh zo s.“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu) lat. kniž. porovnaj zariadenie 1