Výsledky vyhľadávania

oprava

remont franc. tech. zastar.
reparatúra lat. zried.
korekcia lat.
rektifikácia lat. kniž. a odb.
remedura (náprava, úprava) franc.-nem. kniž.
reparácia (náprava) lat. kniž. a odb.
justifikácia (opravenie) lat. práv.
retuš (malá dodatočná o., úprava) franc.
korektúra (o., úprava, najmä chýb v rukopise al. sadzbe) lat.
amendiement /amandmán/ (o., zmena zákona, zmluvy a pod.) lat.-franc.
emendácia (o. porušeného al. nečitateľného miesta rukopisu, textu) lat. odb.
razúra (o. textu listiny vymazaním al. vyškrabaním a nahradením inými slovami) lat. odb.
service /–vis/ (o. a údržba výrobkov, najmä vozidiel) angl.
generálka (celková, úplná o. stroja, zariadenia) lat. hovor.
repasáž (o. stroja vykonávaná výrobcom na základe skúšobnej prehliadky) franc. odb.
renovácia (obnova, obnovenie, uvedenie, uvádzanie do nového stavu) tal. kniž.
reštaurovanie (obnova, obnovenie, uvedenie, uvádzanie do pôvodného stavu, pamiatky, režimu, zriadenia, pomerov) lat.
sanácia (stavebná o.) lat. stav.

náprava

náprava 1 (uvedenie do pôvodného al. lepšieho stavu, polepšenie)
reparácia (oprava) lat. kniž. a odb.
korekcia lat.
rektifikácia lat. kniž. a odb.
remedura (úprava, oprava) franc.-nem. kniž.
sanovanie (n. nepriaznivých, neželateľných podmienok, pomerov, ozdravenie, ozdravovanie) tal. kniž.
extenzia (n. kostry ťahom, závesom, naťahovanie, natiahnutie) lat. lek. porovnaj oprava

miestnosť

komnata (veľká izba, najmä v paláci) lat. kniž.
sála nem.
terem (veľká priestranná m., sieň) rus. zastar.
hala franc.-nem.
vestibul (veľká priestranná, sieň, veľký krytý priestor; vstupná al. oddychová m. vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana; väčšia obytná predsieň) lat.
habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.
palota (krásna, nápadne veľká, slávnostná sieň) gréc. zastar. al. expr.
kamrlík nem. hovor. expr.
kumbál nem. hovor. subšť.
komôrka (malá, tmavá, neútulná m., kutica) gréc.-lat.
manzardka (podkrovná m.) vl. m.
šalanda (veľká neútulná izba; veľká izba pre sezónnych robotníkov, najmä v poľnohosp. zastar.) arab.-nem. pren. expr.
kabína (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb) franc.
kója (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.
kajuta (malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.
garsónka franc.
garsoniéra (malý byt tvorený jednou samostatnou obytnou miestnosťou s príslušenstvom) franc. zastar.
olfaktórium (m. zo skla a nehrdzavejúcej ocele) lat. odb.
chambre séparée /šámbr separé/ (oddelená m. na stretnutia v užšom kruhu, najmä v pohostinskom podniku) franc.
šmajchlkabinet (m. na milovanie, maznanie, láskanie) nem. hovor. expr.
salón (m. na spoločenské a diskusné schôdzky umelcov a pod.; m. na prijímanie hostí, spoločenská, väčšia; reprezentačná prevádzková m. pri niektorých službách, živnostiach) franc.
haute couture /ótkutür/ (veľký módny salón udávajúci smer svetovej módy) franc.
andron (m. pre mužov) gréc. archit.
selamlik (m. v tur. dome na prijímanie hostí, pre mužov) arab.
senan (ženská m. v islamskom dome v Iráne a Indii) perz.
appartement franc.
štúdio (hotelová izba s príslušenstvom, bytová jednotka) tal.
office /ofis/
ofis (malá m. v hoteli pre personál) franc.
separé (menší oddelený priestor, oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.
respírium (priestor na odpočinok, oddych) lat.
odeón (koncertná, div. al. zábavná sieň) gréc. zried.
kino gréc.
biograf (sála na film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.
multikino lat. + gréc.
multiplex (kino s viacerými sálami, viacsálové kino) lat.
music hall /mjúzik hól/ (sála pre hud. div. predstavenia s piesňami, hud. číslami, div. vystúpeniami a pod.) angl.
amfiteáter (sála so stupňovito rozloženými radmi sedadiel) gréc.
promenoár (m. v divadle na prechádzanie sa a občerstvenie, chodba) franc. zastar.
foyer /foajé/ (väčšia predsieň v divadle al. iných verejných budovách) franc.
aula (slávnostná sieň, najmä na vysokej škole) gréc.-lat.
kuloár (vedľajšia, priľahlá m. v parlamente, zákulisie) franc. najmä plur.
lobi (predsieň v parlamente na prijímanie návštev) angl.
klubovňa (m. na pestovanie spoločenských stykov, záujmovej činnosti a pod.) angl.
ordinačka lat. hovor.
ambulancia franc. + lat.
ambulatórium (m. v nemocnici na príjem a lekárske vyšetrenie, ošetrenie chorých, pracovňa lekára, ošetrovňa) lat.
separačka (m. na oddelenie, odlúčenie väzňov, chorých a pod.) lat. slang.
izolácia tal.-franc.
izolačka (m. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc. hovor.
maródka (m. pre chorých v hromadných ubytovniach, kasárňach a pod.) franc.-nem. hovor.
reska (m. v nemocnici, kde prebieha obnova základných životných funkcií, napr. po úraze, operácii) lat. lek. slang.
solárium lat. lek.
solárko (m. na ožarovanie, opaľovanie ultrafialovým žiarením) lat. hovor.
komora gréc.-lat.
špajza (menšia tmavá m. na odkladanie potravín a pod. v dome) nem.
magazín (m. na odkladanie vecí, sklad) arab.-angl. zastar.
depozitár (m. na uloženie múzejných predmetov, kníh, obrazov a pod.) lat.
bibliotéka (miestnosť na zbierku kníh) gréc.
ložument (miestnosť na spanie, spálňa) franc. zastar.
garderóba (šatňa) franc. hovor. zastar.
budoár (šatňa, obliekareň pre ženy, izba medzi spálňou a prijímacím salónom) franc.
frigidárium (m. na studený kúpeľ) lat.
štúdio (m. na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.
ateliér (uzatvorený priestor určený na nakrúcanie filmov) franc.
pressfoyer /presfoajé/ (priestor pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.
safe /sejf/ angl.
trezor (bezpečnostná m. na úschovu cenností) gréc.-franc.
klasa (m. na vyučovanie v škole, trieda) lat. hovor. slang. zastar.
študovňa (m. na vzdelávanie, učenie sa) lat.
auditórium (prednášková m. na vysokej škole, poslucháreň) lat. kniž.
kabinet (m. na uloženie učebných zbierok a pomôcok; pracovňa, najmä vedecká) franc.
ateliér (výtvarná al. remeselnícka pracovňa) franc.
laboratórium (pracovňa zariadená na výskum, pokusy, rozbory, prípravu liekov a pod.) lat.
oficína (dielňa pracovná miestnosť, najmä tlačiarenská, holičská) lat. zastar.
byro franc.
kancel lat. slang.
office /ofis/
ofis (pracovňa, úradná miestnosť) franc.
veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako predsieň, chodba a pod.) hind.-angl.
čardak (veranda na 1. posch. balkánskych rodinných domov) tur.
historické pojmy
talamos (manželská spálňa v starogréc. dome) gréc.
protyron (predsieň starogréc. obytného domu) gréc. archit.
átrium (ústredná štvorcová m. v starorím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.
ala (malá, najmä hosťovská m. pri átriu v starorím. dome) lat. archit.
exedra (m. na prednášky, hry, zábavy v antických verejných budovách, kúpeľoch a pod.; spoločenská m. otvorená do átria v antickom dome) gréc. archit.
tablínium (hlavná m. v starorím. obytnom dome na prijímanie hostí al. pracovňa majiteľa) lat.
ostium (predsieň, kt. sa vchádzalo do átria obytného domu, v starom Ríme) lat. archit. hist.
cubiculum /kubiku-/ (spálňa v antickom dome) lat.
dormitórium (spálňa v starom Ríme) lat. archit.
apodytérium (m. v starorím. kúpeľoch, preobliekáreň, šatňa) lat.
oleotéka lat. + gréc. hist.
unctorium /-któ/
unktórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde otroci masírovali a natierali vykúpaného voňavými masťami al. olejmi) lat. hist.
lakonikum gréc. vl. m.-lat.
sudatórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde sa stále udržiavala vyššia teplota, parný kúpeľ) lat.
tepidárium (mierne vykúrená m. v starorím. kúpeľoch s vlažným kúpeľom) lat.
frigidárium (m. v starorím. kúpeľoch na studený kúpeľ) lat. hist.
caldarium /kal-/
kaldárium (m. v starorím. kúpeľoch s horúcim vzduchom a bazénom s teplou vodou) lat. hist.
birun (m. pre muža v perz. obytnom dome) perz.
kubikula (obytné miestnosti okolo átria v etruskom dome) lat.
galéria (dlhá spojovacia m. s radom okien na umelecké zbierky, v renesancii a baroku) tal.
sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná m. na prízemí zámku, paláca, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.
mázhaus (veľká sieň na prízemí a poschodí stredovekého a renesančného domu) nem. archit.
antišambr (predsieň, predizba zámockých sál, najmä reprezentačná, 17. a 18. st.) gréc. + franc. archit.
kiva (podzemná obradná m. v indiánskej stavbe) indián.
cirk., voj., väzenská m.
baptistérium (m. na krstenie, krstiteľnica) lat. cirk.
sakristia (vedľajšia chrámová m. pri východnej časti kostola na uloženie bohoslužobných predmetov a úborov) lat. cirk.
konkláve (prísne uzavretá m., kde kardináli volia pápeža) lat. cirk.
kalefaktórium (vykurovaná m. v kláštore) lat.
dormitár (spoločná spálňa mníchov v kláštore) lat. cirk.
cela (malá tmavá obytná väzenská al. kláštorná m.) lat.
závija (cela islamského pustovníka) arab.
kobka (malá tmavá, klenutá obytná väzenská al. kláštorná m.) nem.
korekcia (obytná väzenská m. so zhoršenými, sprísnenými podmienkami) lat.
cimra (kasárenská, väzenská, internátna a pod. izba) nem. slang.
salutatórium (prijímacia m. v kláštore) lat. cirk.
parlatórium (miestnosť slúžiaca na prijímanie návštev v kláštore, hovorňa) lat. cirk.
geniza (m. v synagóge na opotrebované bohoslužobné texty a predmety) arab. porovnaj priestorsieňpredsieň

väzenie

väzenie 1 (väznica, žalár)
kriminál nem.-lat. hovor.
basa tal. hovor. expr.
hárešt lat.-nem. zastar.
bastila vl. m. kniž.
loch nem. argot.
šatľava (menšie, najmä obecné v.) franc. hovor. zastar.
karcer (školské v.) lat. škol.
penitenciár (nápravné zariadenie, trestnica) lat. práv.
garnizóna (voj. posádkové v.) franc.-nem. voj. zastar.
ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat.
kazematy (v. v podzemných priestoroch pod hradmi) tal.
Bastilla (parížske v., pôvodne súčasť opevnenia mesta, zbúrané po revolúcii 1789)
cela (malá tmavá obytná väzenská miestnosť) lat.
kobka (malá tmavá klenutá obytná väzenská miestnosť) nem.
korekcia (obytná väzenská miestnosť so zhoršenými, sprísnenými podmienkami) lat.
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.

úprava

úprava 2 (uvedenie do žiadaného, riadneho stavu)
regulácia (ú. brehu a okolia vodného roku; ú. všeobecne) lat.
korekcia lat.
rektifikácia lat. kniž. a odb.
remedura (oprava, náprava) franc.-nem. kniž.
reparácia (oprava, náprava) lat. kniž. a odb.
justifikácia (oprava, opravenie) lat. práv.
retuš (malá dodatočná ú., oprava) franc.
korektúra (ú., oprava, najmä chýb v rukopise al. sadzbe) lat.
preparovanie (ú. niečoho, najmä trvalá) lat. kniž. a odb.
reforma (ú. smerujúca k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat. franc.
apretúra (konečná ú. výrobku, najmä látky, kože, papiera, rukopisu) franc. odb.
novelizácia (ú. zákona, zmena al. doplnenie novým zákonom) lat. práv.
rekodifikácia (zmena práv. úpravy, predpisu, zákona a pod., prijatie novej práv. normy) lat. práv.
normalizácia (uvedenie vzťahov medzi ľuďmi, skupinami, štátmi do súladu so záväznými pravidlami, do zvyčajného stavu) lat.
adjustáž (náležitá, konečná ú., usporiadanie, usporadúvanie, prispôsobenie, prispôsobovanie) lat. kniž. a odb.
retuš (malá dodatočná ú., oprava) franc.
sanovanie (náprava nepriaznivých, neželateľných podmienok, pomerov, ozdravenie, ozdravovanie kniž.; stavebná ú. stav.) lat.
asanácia (ú. priestoru, napr. stavby z dôvodu ozdravenia životného prostredia) lat. odb.
air condition /ér kondišn/ (ú. teploty, čistoty, vlhkosti vzduchu v uzatvorenom priestore) angl.
extenzia (náprava kostry ťahom, závesom, naťahovanie, natiahnutie) lat. lek.
ratinovanie (ú. tkaniny používanej na zimníky skučeravením lícneho vlasu) franc. text.
aviváž (ú. textilných vlákien na zvýšenie ich vláčnosti a poddajnosti) franc. text.
cizelovanie (opracovávanie umeleckých kovových predmetov dlátkami, rydlami a pod.) franc.
lubrikovanie (povrchová ú. sklených vláken a iných materiálov chrániaca pred vzájomným oterom) lat. tech.
kvádrovanie (ú. povrchu omietky napodobňujúca murivo z prírodného kameňa) lat.-nem. stav.
konzervovanie (úprava organických látok proti pokazeniu, ich uchovávanie v požívateľnom stave, ochrana pred vplyvom prostredia, predlžovanie ich skladovateľnosti) lat.
egalizácia (ú. tučnosti mlieka na určitý obsah tuku) franc.
etuvovanie (tepelná ú. sušených sliviek al. fíg horúcim vzduchom al. parou) franc. potrav.
flambovanie (ú. mäsa pri stole poliatím jedla alkoholom a zapálením na ovplyvnenie chuti a vône jedla) lat.-franc.
mutatis mutandis (s príslušnými úpravami, zmenami, po potrebných úpravách, zmenách) lat.