Výsledky vyhľadávania

činiteľ

činiteľ 1 (kto vykonáva dôležitú verejnú funkciu)
prominent (popredný, významný č.) lat.
hegemón (vedúci, rozhodujúci, vládnuci držiteľ moci, nadvlády) gréc. kniž.
aktér (spoluúčastník, účastník, účinkujúci) franc. kniž.
inštancia (úradný č. určitého stupňa, najmä súd) lat.
papaláš gréc. lat. hovor. pejor.
aparátnik (vyšší verejný č., osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky úradník pôvodne za socializmu) lat. polit. slang. aj pejor.
pohlavár (vedúci č., predák) srb. pejor.
prezident (volený najvyšší predstaviteľ republiky, hlava republiky, verejný č.) lat.
premiér franc.
minister-prezident (predseda vlády, verejný č.) franc. + lat.
ombudsman /-bucman/ (nezávislý štátny úradník obhajujúci práva občanov proti byrokracii, porušovaniu ľudských práv, zneužívaniu úradnej moci, verejný č. poverený parlamentom) švéd. práv.
spiritus rektor (vynikajúca osobnosť, vedúci, riadiaci duch, duchovný pôvodca, hlavný č., vodca podujatia) lat. kniž.

úradník

funkcionár (ú. s určitou hodnosťou, funkciou) slang.
byrokrat franc. + gréc.
úradný šimeľ (nepružný ú. lipnúci na úradných predpisoch) lat.-nem. hovor.
papaláš gréc. lat. hovor. pejor.
aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky ú., pôvodne za socializmu, ú. výkonného administratívneho úradu al. polit. strany) lat. polit. slang. aj pejor.
guvernér (vysoký správny ú.) franc.
notár (ú. štátnej správy v minulosti) lat. hist.
korešpondent (ú. vybavujúci bežné listy) lat.
registrátor (ú., kt. niečo zapisuje do zoznamu, zaznamenáva) lat.
ingrosátor (ú. vykonávajúci zápisy do pozemkových kníh) lat. hist.
cenzor (ú. vykonávajúci dozor nad informáciami najmä z polit. a mravného hľadiska) lat.
oficiant (nižší pomocný ú.) lat. zastar.
solicitátor (advokátsky ú.) lať. práv. zastar.
asesor lat. práv. hist.
jurátus (úradnícka hodnosť v súdnej službe, prísediaci na súde) lať. práv. zastar.
oficiál (nižší správny al. súdny ú.) lat. hist.
aktuár (nižší správny ú., súdny pisár, zapisovateľ) lat. zastar.
auskultant (nižší súdny ú., právnik v prípravnej sudcovskej službe) lat. hist.
amanuensis /-zi-/ (nižší súdny al. knižničný ú.) lat. zastar.
kancelista (nižší kancelársky ú., uchádzač) lat. zastar.
akcesista (nižší kancelársky ú., čakateľ, uchádzač) lat. hist.
koncipient (uchádzač advokátstva al. notárstva) lat.
referendár (právny ú. s rozličnou hodnosťou) lat. hist.
coroner /ko-/ (právny ú. vyšetrujúci príčiny smrti v prípade neprirodzenej smrti, obhliadač mŕtvol) angl.
exspektant (uchádzač, čakateľ na úrad, najmä banský) lat. hist.
adjunkt (pomocný ú.) lat. zastar.
recepčný (ú. v hotelovej prijímacej kancelárii) lat.
feršter (ú. lesnej správy, polesný) nem. zastar.
revírnik (ú. lesnej správy, vedúci polesia, lesník) franc.-nem.
ombudsman /-bucman/ (nezávislý štátny ú. obhajujúci práva občanov proti byrokracii, porušovaniu ľudských práv, zneužívaniu úradnej moci, verejný činiteľ poverený parlamentom) švéd. práv.
titulár (vedúci ú. zastupiteľského úradu, napr. veľvyslanec) lat. dipl.
atašé (dipl. ú. na zastupiteľskom úrade ako odborník na určitú oblasť, nižšia diplomatická hodnosť, pridelenec zastupiteľského úradu) franc.
konzul (zástupca štátu vo veľkých mestách iného štátu, poverený ochranou najmä hosp. a práv. záujmov, dipl. úradník, kt. nie je členom dipl. zboru) lat.
pedel (nižší ú. na vysokej škole sprevádzajúci hodnostára školy pri slávnostných príležitostiach) lat.
disponent (ú. oprávnený uzavierať obchody, ale bez oprávnenia podpisovať zmenky, zastupovať podnik pred súdom a pod., obchodný zmocnenec, zástupca riaditeľa al. majiteľa) lat.
protonár (pápežský ú.) gréc. + lat. cirk.
eurokrat (ú. v ústredných orgánoch Európskej únie) vl.m. + gréc. pejor.
komisár (ú. al. dôstojník voj. zásobovacej služby v niektorých armádach v Európe v minulosti) lat.
archont (jeden z deviatich najvyšších úradníkov v starovekých. Aténach) gréc. hist.
stratég (vysoký ú. v starom Grécku) gréc. hist.
prytan (najvyšší ú. v niektorých obciach starého Grécka) gréc. hist.
efor (jeden z piatich najvyšších volených úradníkov v starovekej Sparte) gréc. hist.
diktátor (mimoriadne menovaný ú. so zvrchovanou mocou za rím. republiky) lat.
tribún (jeden z dvoch, neskôr deviatich úradníkov v starom Ríme, chrániaci práva plebejcov) lat. hist.
edil (jeden z dvoch vysokých úradníkov v starom Ríme) lat. hist.
duumvir (jeden z dvoch úradníkov zastávajúcich spoločný úrad v starom Ríme) lat. hist.
kvestor (ú. spravujúci štátnu pokladňu a pokladne provincií v starom Ríme) lat.
kvestor (súdny ú. vykonávajúci dozor nad dodržiavaním zákonov v starom Ríme) lat.
konzul lat.
hypatos (najvyšší ú. s voj. a súdnou právomocou v starom Ríme) gréc.
prokonzul (konzul, správca provincie) lat. hist.
prokurátor (cisársky ú. v starom Ríme) lat. hist.
prétor (najvyšší štátny al. súdny ú., hodnostár v starom Ríme,) lat. hist.
prefekt (vysoký správny ú. v starom Ríme) lat. hist.
cenzor (vysoký štátny ú. v starom Ríme vykonávajúci sčítanie ľudu a majetkový odhad) lat.
comes /ko-/ (vyšší ú. so súdnou právomocou, správca územia v starom Ríme) lat.
suffeta (jeden z dvoch najvyšších úradníkov v starovekom Kartágu, volený každoročne na ľudovom zhromaždení) semit. hist.
eparcha (vysoký správny ú. v byzantskej ríši menovaný cisárom a podriadený cisárovi) gréc.
fojt (stredoveký súdny ú. vykonávajúci súdnu právomoc v zastúpení vrchnosti) nem. hist.
syndikus (ú. vybavujúci práv. agendu mesta al. inštitúcie) gréc.-lat.
palatín (najvyšší kráľovský ú. vo feudálnom Uhorsku, zástupca panovníka na súde a najvyšší veliteľ vojska) lat. hist.
išpán maď. hist.
župan (najvyšší kráľovský ú. na čele územného správneho a súdneho obvodu v Uhorsku, správca župy, stolice, kraja) lat.
hajtman (ú. stojaci na čele správneho, okresného, krajinského úradu v čes. krajinách za Rakúska) nem. hist.
regent (vrchný ú. spravujúci niekoľko panstiev toho istého majiteľa) lat. hist.
justiciár (ú. na veľkostatku so súdnou právomocou, 17. – 18. st.) lat. hist.
taverník (vysoký kráľovský úradník, hodnostár v Uhorsku, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.
maršalek (vysoký dvorný ú.) germ. hist.
komorník (vysoký kráľovský ú. poverený starostlivosťou o obydlie a poklad, neskôr ako čestný titul, Nemecko a Rakúsko) gréc.-lat.
tribún (mestský ú. v stredoveku) lat. hist.
bailli /baji/ (vysoký stredoveký ú. v západnej Európe) lat.-franc. hist.
corregidor /korechi-/ (ú. obhajujúci záujmy panovníka v špan. mestách al. kolóniách) špan.
oidor (ú. zastupujúci záujmy kráľa v Kastílii, od 14. st. v špan. kolóniách v Amerike) špan. hist.
penzionár (ú. zastupujúci miestodržiteľa v holandských provinciách, 15. – 18. st.) lat. hist.
prokurátor (najvyšší vládny ú. v stredovekých Benátkach) lat. práv.
comes palatinus /ko- palatýnus/ (vyšší ú., správca panovníckeho dvora v merovejskej ríši) lat.
voyer /voaje/ (franc. kráľovský ú. poverený údržbou ciest a kontrolu verejného poriadku) franc. hist.
intendant (správny ú. zastupujúci záujmy kráľa v provincii, Francúzsko, 17. a 18. st.) franc. hist.
konzul (najvyšší štátny ú., Francúzsko, 1799 – 1804) lat.
adelantado (ú. v stredovekom Španielsku, správca a veliteľ pohraničného územia dobytého pri reconquiste) špan. hist.
podesta (výkonný a súdny ú., Taliansko, 12. – 16. st.) tal.
ajan (ú. spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.
ámil (správny ú. v kalifáte, arab. správnej jednotke, správca okresu) arab. hist.
bej (nižší moslimský ú.) tur.
nahib (nižší moslimský samosprávny ú.) tur.
efendi (titul tur. ú., kňaza a učenca) tur.-gréc.
aga (titul nižšieho ú. al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.
diak (vysoký štátny ú. v starom Rusku) gréc.-rus.
esquire /eskvajr/ (titul vyššieho ú., starostu mesta, sudcu a pod. vo Veľkej Británii) angl.
lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.
gaulajter (najvyšší župný ú. v nacistickom Nemecku) nem.
kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov) kečuánčina
šerif (vedúci ú. bezpečnostnej služby v USA) angl. porovnaj správca 1

hodnostár

šarža (kto má nejakú hodnosť, postavenie, predstaviteľ orgánu, inštitúcie) franc. hovor. expr.
cirkevní hodnostári
biskup gréc. cirk.
ordinár lat. cirk.
prelát (predstavený s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom, v rímskokatolíckej cirkvi; vysoký h. stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva) lat. cirk.
metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.
pápež gréc.-lat.-nem. cirk.
papa gréc.-lat. cirk.
pontifex maximus (rímsky biskup, hlava rímskokatolíckej cirkvi, Svätý otec) lat.
protonár (čestný titul duchovného, pápeža) gréc. + lat. cirk.
servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, „sluha sluhov božích“) lat. cirk.
sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.
biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.
episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
dekan (biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.
eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
arcibiskup (vysoký h. stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.
prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.
exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.
diakon gréc.-lat.
jáhen (duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. h.) gréc.-lat.
akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.
kardinál (najvyšší rímskokatolícky h. po pápežovi) lat.
kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
patriarcha (najvyšší h. v pravoslávnej cirkvi a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.
prelát (vyšší h. v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.
komtúr (vyšší h. cirk. rytierskeho rádu) lat.-nem. cirk.
familiarus (h. v reholi maltézskych rytierov) lat.
abbé (katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
katolikos (titul hlavy arménskej cirkvi) gréc. cirk.
dekan (pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekoľkých farnostiach cirk. správneho územia) lat. cirk.
beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník) lat. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
illustrissimus lat. hist.
revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.
monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.
superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.
presbyter (starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.
archijerej (vysoký h. v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.
papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.
imám (titul hlavy šíitov) arab.
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
pančenláma (titul hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.
bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol. porovnaj kňazkňazstvohodnosť|cirk.predstavený
iní hodnostári
rektor (najvyšší akademický h. vysokej školy) lat. škol.
dekan (vysokoškolský h. stojaci na čele fakulty vysokej školy) lat. škol.
Spektabilita (ceremoniálny titul dekana) lat.
papaláš gréc. lat. hovor. pejor.
aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky úradník pôvodne za socializmu) lat. polit. slang. aj pejor.
potentátnik (vysoký vplyvný h.) lat. pejor.
pohlavár (vedúci činiteľ, predák) srb. pejor.
notábel franc. zastar.
notabilita (významný, vplyvný činiteľ, osobnosť, pôvodne najvyšší štátny, vo franc. monarchii, najmä z najvyššej šľachty hist.) franc. kniž.
dignitár (h., najmä cirk.) lat. zastar.
prétor (h. v starom Ríme, najvyšší štátny al. súdny úradník) lat. hist.
majordómus lat. hist.
senešal (vysoký, prvý h. na panovníckom dvore) franc. hist.
taverník (h. v Uhorsku, vysoký kráľovský úradník, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.
hypatos (h. v Byzancii) gréc.
čorbadši (voj. tur. h.) tur.
bej (nižší islamský h.) tur.
ajan (mestský h., úradník spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.
mandarín (stredoveký čínsky h., označenie používané v Európe) sanskrit-port.
baša (vysoký, najmä voj. h. v Osmanskej ríši) tur. hist.
vezír (vysoký štátny h. v islamských krajinách) arab. porovnaj hodnosťúradník