Výsledky vyhľadávania

rúrka

rúrka nem.
tuba (valcovitá, rúrkovitá schránka na lieky, na tabletky a pod.) lat.-franc.
byreta (kalibrovaná sklená nádoba, trubica na meranie kvapaliny, obyčajne s kohútikom) franc. chem.
pipeta (sklená kalibrovaná r. na presné meranie menšieho objemu kvapaliny) franc.
kapilára (veľmi úzka r., najmä sklená) lat. fyz.
bovden (oceľové lanko, drôt v ohybnej rúrke na prenos sily) vl. m. tech.
bužírka (izolačná r., obal z plastickej látky na drôty) franc.-nem. eltech.
drén (podzemné odvodňovacie vedenie, trúbka, trativod; r. na odvádzanie výlučkov, hnisu a pod. z rany al. telovej dutiny) angl.-franc.
kanyla (sklená al. kovová r. používaná pri operácii) lat.-franc.
katéter (tenká r. zavádzaná do dutých orgánov tela, cievkovač) gréc. lek.
tubus (posúvacia trubica s objektívom, časť optického prístroja) lat. odb.
eudiometer (sklená kalibrovaná trubica na meranie objemu plynov al. kvapalín) gréc.
šnorchel (r. na dýchanie používaná pri šport. potápaní) ? slang.
neónka (svietiaca sklená trubica naplnená inertným plynom, používaná na reklamu al. osvetlenie, výbojka) gréc.
tubulus (kanálik, trubička) lat. anat.
Eustachova trubica (trubica spájajúca dutinu stredného ucha s nosohltanom) vl. m. anat.
ovidukt (trubička na zostup vajíčka z vaječníka do maternice al. z tela von, vajcovod) lat. zool.
salpinx gréc. anat.
salpingo- gréc. v zlož. sl.
tuba lat. anat.
tubo- (párový kanál, vývod ženských pohlavných ústrojov; sluchová trubica) lat. v zlož. sl.
syringo- (sluchová trubica) gréc. v zlož. sl.
ductus /duk-/
duktus lat. lek.
ducto- /duk-/ (kanál na odvádzanie výlučku orgánu, vývod, priechod, trubica) lat. v zlož. sl.
fistula (kanálik z chorobného ložiska do tkaniva al. na povrch tela, píšťala) lat. lek.
ovariola (vaječná trubica hmyzu) lat. zool.
cigareta (papierová r. naplnená tabakom určená na fajčenie) indián.-franc.
cigara (zvitok tabakových listov na fajčenie) indián.-špan. porovnaj rúra 1

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)
organum gréc.-lat. hist.
bicie nástroje
membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.
drums /drams/ angl.
percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.
tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.
triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.
vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.
tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.
činel (neladený kovový kotúč) tal.
flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.
xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.
cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.
celesta /če-/
čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.
kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.
maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.
claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.
tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.
tulumbas (starý n., bubon) tur.
nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.
kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?
marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.
menzan (africký n., Kongo) afr.
tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.
bongo (afrokubánsky bubienok) špan.
kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.
ču (čín. ľudový n.) čín.
tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.
dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.
čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.
vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.
todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.
kakko (jap. tradičný n.) jap.
cuzumi (jap. bubienok) jap.
gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.
gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.
gandang (malaj. a jávsky bubon) ?
kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.
huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.
dychové a vzduchové nástroje
aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.
flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.
pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.
flažolet (malá zobcová flauta)
klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.
hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.
fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.
saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.
altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.
tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.
bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.
heligón gréc.
suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.
pozauna franc.-nem.
trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.
bomhart lat.-franc.
pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.
barytón gréc.-tal.
eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.
serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.
rifovka (drevená píšťalka) nem.
kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.
piston (kornet s ventilmi) franc.
ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.
šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.
lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.
horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.
fistola (pastierska píšťala) tal.
okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.
olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.
tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.
clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.
trombita (dlhý pastiersky n.) rum.
fujara (drevený fúkací n.) rum.
bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.
tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.
svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.
cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.
syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.
aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.
svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.
pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.
košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.
surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.
zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.
nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.
agada (egypt. flauta) egypt.
šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.
šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.
čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.
kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.
feng-šeng (čín. starý n.) čín.
šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.
hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.
fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.
šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.
rjúteki (jap. priečna flauta) jap.
manvavaka (indián. ľudový n.) indián.
organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.
hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.
portatív (malý prenosný vodný organ) lat.
magrefa (mystický semitský organ) hebr.
pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.
regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.
harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.
melódium (predchodca harmónia) gréc.
harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.
koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.
bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.
akordeón lat.-franc.
chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.
heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.
garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.
mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.
idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.
sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.
gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.
musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.
gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.
anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.
buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)
strunové nástroje
chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.
klavír lat.-franc.
piano tal. hovor.
pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.
fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.
pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.
clavichord /kla-/
klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.
cembalo /čem-/
čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.
cembalo /čem-/
čembalo (predchodca klavíra) tal.
adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.
spinet tal.-nem.
virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.
gravicembalo lat. + tal.
clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.
pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.
cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.
violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.
amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.
stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.
viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.
gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.
čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.
basa tal.
barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.
gitara gréc.
španielka (brnkací n.) vl. m.
dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.
gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.
bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.
mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.
mandola (mandolína s nižším ladením) tal.
bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.
lutna arab.-nem.
teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.
angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.
lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.
dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.
barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.
varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.
forminx (starogréc. n.) gréc.
dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.
monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.
žaltár gréc.-nem.
psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.
harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.
trumšajt tal.-nem.
tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.
hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.
citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.
rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.
cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.
fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.
giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.
tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.
guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.
bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.
brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.
kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.
organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.
trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.
bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.
gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.
gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.
balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.
domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.
tar (kaukazský ľudový n.) perz.
komuz (kirgiz. ľudový n.)
čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.
gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.
dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.
keman (tur. n. podobný husliam) tur.
pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.
santir (egypt. n.) arab.
kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.
rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.
rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.
tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.
santir (arab. n.) arab.
sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.
ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit
vína (ind. lutna) sanskrit
kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.
hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.
pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.
šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.
koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.
ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.
slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.
bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.
kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?
elektronické a iné nástroje
melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.
keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.
synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.
automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.
verklík nem. hovor.
flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.
manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.
orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.
aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.
bas (n. s hlbokým tónom) tal.
pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.
ripieno /-pjé-/
tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.

obal

obal 1 (ochranný, baliaci materiál)
ambaláž franc. obch.
fustage /-táž/ lat.-franc. obch.
škatuľa (pevný o., schránka) lat.
škarnicľa (pevný o., schránka; papierové vrecko) nem. hovor. zastar.
dóza (škatuľa, nádoba, najmä ozdobná) hol.
box (škatuľa, oddelená, vyhradená skrinka al. skriňa) angl.
termobox (box s tepelnou izoláciou) gréc. + angl. tech.
piksňa (škatuľa s vrchnákom, napr. kovová) nem. hovor.
buksa (malá škatuľa, pokladnička, schránka, skrinka na cenné predmety) nem. hovor. zastar.
etui (puzdro, schránka) franc. kniž. zastar.
kisňa (o., najmä drevený, debna) nem. subšt. hovor.
basa (debna, debnička na nápoje vo fľašiach) tal. slang.
saklík (obdĺžnikový o., vrecko) nem. subšt.
paklík (papierové a pod. vrecko) nem. hovor.
kornút (papierové vrecko zužujúce sa nadol do špičky, o. podobného tvaru) lat.
tetrapak (kombinovaný o. na nápoje a tekuté potraviny) vl. m.
tektúra (prikrývka, pokrývka) lat. kniž.
fascikel (o. na spisy, listiny, písomnosti) lat.-nem.
mapa (fascikel s tvrdými doskami) lat.
šanón (fascikel, zaraďovač na písomnosti) angl. admin.
vak (vrecovitý o. na prenášanie vecí, vrece) nem.
žoch nem.
balot (široké veľké vrece, na bavlnu, tabak a pod.) franc. tech.
futrál (ochranný o. na drobné veci, napr. hud. nástroj, puzdro) lat. hovor.
tunika (ochranný o.) lat. odb.
tulec (puzdro, objímka na pozdĺžny predmet, najmä porisko, držadlo a pod.) franc.
papilota (papierový o. na cukrovinky, drobné pečivo) franc. zastar.
amyloid (o. na potraviny z rastlinného pergamenu z neglejenej čistej celulózy) gréc. biochem.
tuba (valcovitý o. so závitovým uzáverom na polotuhé látky) lat.-franc.
kapsula (puzdro, napr. na lieky nepríjemnej chuti) lat.
spanzula (tvrdá želatínová kapsula s mikrotobolkami) lat. farm.
bandáž (o. na obloženie, ovinutie stroja, potrubia a pod.) franc. tech.
izolácia (nevodivý o. elektrického vodiča) tal.-franc. tech.
bužírka (o. z plastickej látky na drôty, izolačná hadička) franc.-nem. eltech.
kazeta (o. na fotogr. al. film. materiál, na magnetofónovú pásku) tal.-franc.
videokazeta lat. + franc.
video (kazeta na magnetický záznam obrazu a zvuku) lat. hovor.
audiokazeta (kazeta na magnetický záznam zvuku) lat. + franc.
šalung (obloženie, debnenie, stena z dosák, do kt. sa plní betón) nem. stav. slang.
bomba (kovový o. naplnený výbušninou) tal. voj.
kapsľa (puzdro s výbušninou, zápalka) nem. hovor.
titer (plášť cenného papiera, titulný list, neskôr cenný papier vôbec) franc. peňaž. porovnaj schránkapuzdrovak 1

kanál

kanál 1 (potrubie na odvádzanie al. privádzanie vody, plynov a pod.) lat.-franc.
drén (podzemné odvodňovacie vedenie, trúbka, rúrka, trativod) angl.-franc.
dýza (zužujúci sa k., zariadenie na premenu tlakovej energie tekutiny na pohybovú, hubica) rom.-nem. tech.
kloaka (stoka) lat.
ovidukt (trubička na zostup vajíčka z vaječníka do maternice al. z tela von, vajcovod) lat. zool.
salpinx gréc. anat.
salpingo- gréc. v zlož. sl.
tuba lat. anat.
tubo- (párový k., vývod ženských pohlavných ústrojov) lat. v zlož. sl.
ductus /duk-/
duktus lat. lek.
ducto- /duk-/ (k. na odvádzanie výlučku orgánu, vývod, priechod, trubica, vedenie) lat. v zlož. sl.
fistula (kanálik z chorobného ložiska do tkaniva al. na povrch tela, píšťala) lat. lek.
ovariola (vaječná trubica hmyzu) lat. zool. porovnaj rúrka

vajcovod

ovidukt (trubička na zostup vajíčka z vaječníka do maternice al. z tela von) lat. zool.
salpinx gréc. anat.
salpingo- gréc. v zlož. sl.
tuba lat. anat.
tubo- (párový vývod ženských pohlavných ústrojov) lat. v zlož. sl.

schránka

kastlík nem. hovor. zastar.
- téka gréc. v zlož. sl.
škatuľa lat.
škarnicľa (obal pevného tvaru) nem. hovor. zastar.
bonboniéra (škatuľa na plnené cukríky) franc.
box (oddelená, vyhradená škatuľa, skrinka al. skriňa) angl.
dóza (škatuľa, nádoba, najmä ozdobná) hol.
piksňa (škatuľa s vrchnákom, najmä kovová) nem. hovor.
etui (obal, puzdro) franc. kniž. zastar.
kazeta (ozdobná skrinka) tal.-franc.
šperkovnica (s. na ozdobné predmety z drahých kovov a kameňov) nem.
safe /sejf/ angl.
trezor (bezpečnostná s. na úschovu cenností) gréc.-franc.
donárium (klenotnica na vzácne obetné dary) lat. hist.
tuba (valcovitá, rúrkovitá s. na lieky, na tabletky a pod., rúrka) lat.-franc.
urna (s. na hlasovacie lístky, žreby a pod., osudie) lat.
buksa (malá pokladnica, pokladnička, skrinka, škatuľa na cenné predmety) nem. hovor. zastar.
penál (s. na žiacke písacie potreby, perečník, peračník) lat. zastar.
kufor (s. z tuhého materiálu na prenášanie vecí, najmä oblečenia) franc.-nem.
kaptorga (malá ozdobná s. na amulety nosená najmä na krku) rus.
pyxis (s. na drobné predmety, najmä toaletné potreby, v starom Grécku a Ríme) gréc. archeol.
larárium (skrinka so soškami domácich ochranných božstiev, v starom Ríme) lat.
kabinet (renesančná a baroková ozdobná skrinka s malými zásuvkami a priehradkami na uloženie umeleckých predmetov) franc.
archa zmluvy (posvätná kultová s., kde boli uložené žid. zákony, desatoro) lat. bibl.
relikviár (s. na pozostatky svätcov) lat. cirk.
edikula (s. na oltárnej doske na uloženie hostie) lat.
pastofórium gréc. archit.
sanktuárium lat. cirk.
tabernákulum (s. na úschovu svätenej hostie vedľa oltára, do 1563) lat. zried.
staurotéka (s. s relikviou z Kristovho kríža) gréc. cirk.
ostenzórium (ozdobná s. na vystavovanie hostie) lat. cirk.
enkolpion (s. v tvare kríža nosená biskupmi na hrudi) gréc. cirk.
oleárium (s. na svätenú masť z oleja a balzamu na katolícke obrady) gréc.-lat.
asperzórium (s. na kadidlo) lat. cirk.
inró (skrinka na osobné veci, najmä lieky, tabak, zložená z troch až styroch pravouhlých škatuliek spojených šnúrou, zavesená na páse) jap.
ulita (s. tela bezstavovovcov, mäkkýšov, vápenatá škrupina) rus.
lastúra srbchor.
koncha gréc.
mušľa (párovitá ulita) lat.-nem.
tritónka (ulita morského ulitníka používaná na vábenie jeleňov, ručadlo) vl. m. porovnaj obal 1

vyústenie

vyústenie 1 (prechod do iného priestoru)
kráter (ústie dráhy lávy, priehlbina na vrchole sopky) gréc. geol.
maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.
-stómia (v. orgánu von z tela) gréc. v zlož. sl.
ductus /duk-/
duktus lat. lek.
ducto- /duk-/ (kanál na odvádzanie výlučku orgánu, vývod, priechod, trubica) lat. v zlož. sl.
salpinx gréc. anat.
salpingo- gréc. v zlož. sl.
tuba lat. anat.
tubo- (párový kanál, vývod ženských pohlavných ústrojov) lat. v zlož. sl.
fistula (kanálik z chorobného ložiska do tkaniva al. na povrch tela, píšťala) lat. lek.
kloaka (otvor na tele niektorých stavovcov, spoločný vývod tráviacej, vylučovacej a pohlavnej sústavy) lat. zool.
tracheostómia (trvalé v. priedušnice navonok) gréc. lek.
gastrostómia (chirurgické v. žalúdka navonok) gréc. lek.
urocystotómia (chirurgické v. močového mechúra) gréc. lek.
ureterostómia (chirurgické v. močovodu) gréc. lek.
rektostómia (umelé v. konečníka) lat. + gréc. lek.
enterostómia (chirurgické vyvedenie čreva navonok) gréc. lek.
kolostómia (chirurgické v. hrubého čreva brušnou stenou von) gréc. lek.
transverzostómia /tranz-/ (v. priečnej časti hrubého čreva navonok) lat. + gréc. lek. porovnaj ústie