Výsledky vyhľadávania

hodnostár

šarža (kto má nejakú hodnosť, postavenie, predstaviteľ orgánu, inštitúcie) franc. hovor. expr.
cirkevní hodnostári
biskup gréc. cirk.
ordinár lat. cirk.
prelát (predstavený s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom, v rímskokatolíckej cirkvi; vysoký h. stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva) lat. cirk.
metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.
pápež gréc.-lat.-nem. cirk.
papa gréc.-lat. cirk.
pontifex maximus (rímsky biskup, hlava rímskokatolíckej cirkvi, Svätý otec) lat.
protonár (čestný titul duchovného, pápeža) gréc. + lat. cirk.
servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, „sluha sluhov božích“) lat. cirk.
sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.
biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.
episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
dekan (biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.
eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
arcibiskup (vysoký h. stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.
prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.
exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.
diakon gréc.-lat.
jáhen (duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. h.) gréc.-lat.
akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.
kardinál (najvyšší rímskokatolícky h. po pápežovi) lat.
kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
patriarcha (najvyšší h. v pravoslávnej cirkvi a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.
prelát (vyšší h. v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.
komtúr (vyšší h. cirk. rytierskeho rádu) lat.-nem. cirk.
familiarus (h. v reholi maltézskych rytierov) lat.
abbé (katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
katolikos (titul hlavy arménskej cirkvi) gréc. cirk.
dekan (pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekoľkých farnostiach cirk. správneho územia) lat. cirk.
beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník) lat. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
illustrissimus lat. hist.
revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.
monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.
superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.
presbyter (starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.
archijerej (vysoký h. v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.
papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.
imám (titul hlavy šíitov) arab.
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
pančenláma (titul hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.
bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol. porovnaj kňazkňazstvohodnosť|cirk.predstavený
iní hodnostári
rektor (najvyšší akademický h. vysokej školy) lat. škol.
dekan (vysokoškolský h. stojaci na čele fakulty vysokej školy) lat. škol.
Spektabilita (ceremoniálny titul dekana) lat.
papaláš gréc. lat. hovor. pejor.
aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky úradník pôvodne za socializmu) lat. polit. slang. aj pejor.
potentátnik (vysoký vplyvný h.) lat. pejor.
pohlavár (vedúci činiteľ, predák) srb. pejor.
notábel franc. zastar.
notabilita (významný, vplyvný činiteľ, osobnosť, pôvodne najvyšší štátny, vo franc. monarchii, najmä z najvyššej šľachty hist.) franc. kniž.
dignitár (h., najmä cirk.) lat. zastar.
prétor (h. v starom Ríme, najvyšší štátny al. súdny úradník) lat. hist.
majordómus lat. hist.
senešal (vysoký, prvý h. na panovníckom dvore) franc. hist.
taverník (h. v Uhorsku, vysoký kráľovský úradník, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.
hypatos (h. v Byzancii) gréc.
čorbadši (voj. tur. h.) tur.
bej (nižší islamský h.) tur.
ajan (mestský h., úradník spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.
mandarín (stredoveký čínsky h., označenie používané v Európe) sanskrit-port.
baša (vysoký, najmä voj. h. v Osmanskej ríši) tur. hist.
vezír (vysoký štátny h. v islamských krajinách) arab. porovnaj hodnosťúradník

vládca

potentát (panovník, mocnár, vladár) lat. expr.
monarcha gréc.
dynasta (panovník) gréc. kniž.
cézar (neobmedzený v.) vl. m.
cisár (najvyšší, neobmedzený v.) lat.
imperátor (zvrchovaný cisár) lat.
suverén (zvrchovaný, nezávislý v.) franc. kniž.
despota (neobmedzený v., samovládca, krutovládca) gréc.
tyran (neobmedzený v. v starom Grécku a stredovekých tal. mestských štátoch hist.; krutý diktátor, utláčateľ) gréc.
suzerén (v. ovládajúceho štátu vo vzťahu k ovládanému, závislému štátu, najvyšší lénny pán) franc. hist.
rezident (faktický v. v protektoráte, predstaviteľ koloniálneho štátu) lat.
džingischán (krutý v., krutovládca) vl. m. expr. pren.
faraón (v. v Novej ríši starého Egypta) egypt.-lat.
nomarch (správca územnej správnej jednotky v starovekom Egypte) gréc. hist.
ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.
satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perz. ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.
bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.
diadoch (v. v macedónskej ríši po smrti Alexandra Veľkého) gréc. hist.
princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.
augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.
dux (náčelník, veliteľ vojsk v provinncii starého Ríma; malý nezávislý vládca v Taliansku hist.) lat.
tetrarcha (jeden zo štyroch vládcov v starom Ríme) gréc. hist.
rex (v. s nedeliteľnou a doživotnou mocou, kráľ, pôvodne v starom Ríme) lat. hist.
autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.
kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.
jarl (kráľ kraja, náčelník skupiny Vikingov) škand. hist.
bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.
cár (titul neobmedzeného v. v Bulharsku a Rusku) rus.
báťuška (ľudové označenie cára) rus.
hosudar (neobmedzený v. v predrevolučnom Rusku) rus.
hajtman (v. Ukrajiny, 17. – 18. st.) nem. hist.
lord (v. v angl. prostredí) angl.
ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.
dóža (titul voleného v. v benátskej a janovskej republike) tal. hist.
duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.
caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.
dej (titul tur. miestodržiteľa, v. v Alžírsku) arab. hist.
šeríf (titul v. v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.
chalífa (titul arab. v. a hlavy veriacich) arab.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.
sultán (v. v islamských krajinách od 10. st., najmä v Turecku) arab.-tur.
šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
širvánšáh (v. stredovekého štátu v dnešnom Azerbajdžane) perz. hist.
ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.
satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perzskej ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.
padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.
chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.
chán (tur. al. mongol. v.) tur. hist.
kagan (titul hlavy štátov turkických národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.
mogul (moslimský titul panovníka mongol. pôvodu v Indii, 16. – 19. st.) perz. hist.
maharadža (ind. v., kráľ, knieža) sanskrit
chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín.? hist.
wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.
dalajláma (duchovná hlava tibetskej budhistickej cirkvi, do 1951 polit. v. Tibetu) tib.
kabaka (titul feudálneho v. kráľovstva Bugandy) ?
neguš (etióp. cisár, nepresne) etióp.
tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár) jap.
mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.
šógun (neobmedzený voj. v., Japonsko, 12. – 19. st.) jap.
daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.
inka (v. v ríši Inkov) vl. m. hist.
rex regum (kráľ kráľov, aj označenie Ježiša Krista) lat.
Lucifer lat.
Mefisto (v. pekla, diabol) vl. m.
satanáš (vládca pekla, zosobnenie zla, protivník Boha, čert) hebr. porovnaj miestodržiteľvodca