Výsledky vyhľadávania

úbor

úbor
habit lat.
garderóba (šatník, šatstvo) franc. hovor. zastar.
konfekcia (odev, šatstvo, oblečenie vyrobené hromadne v normovaných veľkostiach) franc.
paráda (nápadne pekný, ozdobný, slávnostný, sviatočný ú.) špan. hovor.
gala (slávnostný, sviatočný ú.) arab.-špan.
outfit /aut-/ (vhodný odev, šaty) angl.
randy (roztrhané šaty) maď. expr.
maškaráda (nevhodný, smiešny, nápadný ú.) tal.-franc. pejor.
kostým (dobový div. al. maškarný ú.) tal.-franc.
domino (maškarný ú. s kapucňou, pôvodne čierno-biely) rom.
kvádro franc. slang.
mundúr špan.-nem. expr.
ancug
ancúg (pánsky oblek, šaty) nem. hovor. zastar.
smoking (pánsky spoločenský ú., najmä čierny s lesklými chlopňami na saku) angl.
frak (pánsky slávnostný čierny oblek zložený z kabáta vpredu vykrojeného a vzadu predĺženého, nohavíc, bielej vesty, bielej viazanky a cylindra) angl.-franc.
žaket (pánsky slávnostný ú. zložený z tmavého kabáta s polami, tmavých pásikovaných nohavíc a svetlosivej vesty) franc.
čamara (pánsky spoločenský oblek so slučkovým zapínaním kabáta) rom.-poľ.
vesta (horná časť mužského odevu bez rukávov, nosená pod sakom) franc.-angl.
toaleta (dámsky spoločenský, slávnostný večerný ú.) franc.
róba (dámske slávnostné večerné šaty) franc.
koktailky (dámske polovečerné šaty) angl.
kostým (dámsky ú. zložený z kabátika, sukne al. nohavíc) tal.-franc.
komplet (dámsky ú. zložený zo sukne a saka z rovnakej látky) lat.-franc.
džemper
žemper (pletená voľná dlhá podkasaná dámska blúzka) franc.-angl.
tričko
triko
trikot (horná, najmä spodná, ľahká pletená priliehavá časť odevu s otvorom na prevliekanie cez hlavu; priliehavé pletené šport. oblečenie na hornej časti tela; tielko) franc. franc.
top (vrchný horný úbor obliekaný na tielko, tričko a pod.) angl.
skampolo (vrchný pleteninový šport. úbor) tal. text.
dres (šport. ú. jednotný pre klub al. družstvo) angl.
indoor
indoor outfit /-dór- aut-/ (šport. ú. do telocvične a pod.) angl.
outdoor
outdoor outfit /-dór- aut-/ (šport. ú. do prírody a pod.) angl.
kimono (závodný šport. ú. v džude a karate) jap.
vesta (krátky kabátik, najmä pletený) franc.-angl.
lajblík (krátka ženská vesta, živôtik) nem. hovor.
brusliak
prusliak
bruslek
bruclík
bruclek (vyšívaná ženská vesta, najmä ako súčasť kroja, kožuštek) nem. hovor.
kordula (vesta, živôtik ľudového kroja) lat. nár.
bolero
bolerko (krátka ženská vpredu otvorená vesta) špan.
sveter (pletená al. háčkovaná horná vrchná časť odevu s rukávmi) angl.
pulóver (horná vrchná časť odevu s rukávmi a otvorom na prevliekanie cez hlavu) angl.
rolák (tričko al. pulóver s vysokým vyhrnutým golierom) nem. hovor.
tvinset
twinset (súprava pulóvra a vesty rovnakej farby al. vzoru) angl. text.
kardigan (pletená vesta al. sveter) angl.
blúza (ľahká horná časť ženského oblečenia; horná časť pracovného, šport. al. voj. úboru) franc.
matrózka (modrá námornícka blúza s veľkým golierom do polovice chrbta) nem. hovor. zastar.
matrózky (detské šaty s veľkým golierom do polovice chrbta, najmä modré) nem. hovor. zastar.
pančucha (pletené oblečenie na nohy) nem.
sutana (dlhý splývavý ú.) franc. kniž.
pareo (kus látky prehodený cez postavu a upravený ako odev pomocou uzla) franc. krajč.
talár (dlhý tmavý obradný ú. sudcov, vysokoškolských a cirk. hodnostárov) lat.
purpur gréc.-lat.
šarlát (ú.zo sýtočervenej látky s nádychom do fialova, ako odznak hodnosti) lat.-nem.
montérky (pracovný, robotnícky ú.) franc.
kombinéza franc.
overal (pracovný al. ochranný ú., nohavice spojené s blúzou) angl.
civil (občiansky, nevoj. ú.) lat.-nem. hovor.
uniforma (rovnošata) lat.-franc.
mundúr (jednotný úbor armády, rôznych organizácií a pod.) špan.-nem. zastar.
maskáč
maskáče (poľná krycia voj. rovnošata) arab.-franc. voj. slang.
extrovky (vychádzková voj. rovnošata) lat. voj. zastar.
safari (ú. z hnedozelenej al. pieskovej bavlnenej tkaniny so strihom uniformy, používaný na výpravy do prírody) svahil.
skafander (vzduchotesne uzavretý ochranný ú. potápačov al. kozmonautov) gréc.
livrej (rovnošata šľachtických sluhov, hotelových zamestnancov, vrátnikov a pod.) franc.
rondón (čašnícka vesta) franc.
pyžama
pyžamo (nočný ú. zložený z kabátika a nohavíc) perz.-angl.
župan arab.-franc.
šlafrok nem. hovor. zastar.
vigan (pohodlný domáci ú.) vl. m. zastar.
negližé (nočný al. domáci ú.) franc. hovor.
chitón (starogréc. spodný plátenný odev) gréc.
chlaina (starogréc. vlnený vrchný mužský ú. farbený purpurom al. vyšívaný) gréc. hist.
exomis (starogréc. zošitý podkasaný vlnený pracovný ú.) gréc. hist.
peplos (starogréc. zriasený prepásaný vrchný ženský ú. obdĺžnikového strihu splývajúci v záhyboch na zem) gréc. hist.
tunika (starorím. spodný ú. z vlny al. plátna s krátkymi rukávmi, siahajúci nad kolená) lat. hist.
pálium (starorím. vrchný ú.) lat. hist.
tóga (starorím. dlhý zriasený vlnený vrchný ú. obtočený okolo tela cez ľavé plece a pravý bok) lat.
praetexta /pre-/ (tóga s votkaným nachovým pruhom, kt. nosili vysokí úradníci a kňazi) lat.
paenula /pé-/ (starorím. vlnený al. kožený zimný plášť po kolená kruhovitého al. elipsovitého strihu bez rukávov, s otvorom na hlavu a kapucňou) lat. hist.
lorika (ochranný ú. starorím. legionárov) lat. hist.
štóla (starorím. ženský dlhý plátenný ú.) lat. hist.
stola (starorím. ženský plátenný ú. s vlečkou) lat. hist.
palla (starorím. dlhý zriasený ženský ú. z vlny al. plátna s cípom cez hlavu) lat.
pluviál (ú. s kapucňou do dažďa, súčasť starorím. odevu) lat. hist.
pluviál (slávnostný korunovačný plášť, pôvodne rím.-nem. cisárov) lat. hist.
tunika (stredoveký splývavý kráľovský, kniežací al. kňazský ú.) lat. hist.
ornát (bohato zdobený slávnostný stredoveký ú.) lat. hist.
pancier (stredoveký kovový ochranný kovový kryt, najmä hornej časti trupu, brnenie) tal.-nem. hist.
kyrys (zbroj, brnenie z kovu chrániace hruď, niekedy aj chrbát) franc.-nem.
pektorál (ú. chrániaci iba plecia a časť hrude) lat.
brigantína (ochranný ú. z dvoch vrstiev látky, medzi ktorými sú všité kovové pliešky, ľahké brnenie, 15. – 16. st., stredná Európa) tal. hist.
korazin (krátky vrchný ú. bez rukávov s oceľovými krúžkami al. lamelami upevnenými vnútri, 15. – 16. st., románske krajiny) tal. hist.
reverenda (dlhý vrchný tmavý pánsky ú. s veľkým golierom a širokými rukávmi, nosený kňazmi, učencami, mešťanmi a pod., 16. st.) lat.
kontuš (renesančné ozdobné naberané ženské šaty) poľ. zastar.
ríza (slávnostné splývavé rúcho) rus. hist.
sarafán (rus. ľudový dámsky ú. bez rukávov) perz.-rus.
kazak (dlhá blúza nosená na vrchu sukne al. nohavíc) tur.-rus.
čekmen (vrchný ú. kaukazských kozákov) rus.
galabija
gallabija (arab. vrchný voľný a ľahký ú. nosený ako dlhá košeľa) arab.
čadra (vrchný ženský ú. v moslimských krajinách) arab.
sárí (ind. dámsky vrchný ú., pás bavlnenej al. hodvábnej látky obkrútený okolo tela a hlavy) ind.
šatrí (dámsky vrchný ú. na celú postavu i tvár, Afganistan) afgan.
sjoba (tibetský ú.) tib.
sarong (ú. zo zošitého pásu látky nazberaného okolo bokov, juhovýchodná Ázia) indonéz.
kimono (jap. dlhý voľný ľudový ú. so širokými rukávmi a stiahnutý širokým pásom) jap.
serapa (mexický ú., šál al. prikrývka s otvorom pre hlavu) špan.
pončo
poncho /pončo/ (ú. juhoamer. andských Indiánov, pás tkaniny, najmä vlnenej, s otvorom pre hlavu) indián.
efod (rúcho žid. veľkňazov) hebr. bibl.
sticharion (byzantský dlhý biely spodný sukňovitý ú. kňazov a diakonov) gréc. cirk.
mandyas (byzantský široký dlhý biskupský plášť vpredu otvorený, zopnutý sponami) gréc. cirk.
epitrachélion (byzantský ú., dva dlhé pásy hodvábnej látky s vyšitými krížmi s otvorom pre hlavu) gréc. cirk.
orarión (pás látky s troma krížmi obliekaný cez prsia a za chrbtom voľne padajúci, súčasť odevu byzantského diakona) gréc. cirk.
felon
felónium (byzantský vrchný dlhý široký ú. bez rukávov) gréc. cirk.
kamža (katolícky kňazský al. miništrantský ú., široké dlhé rúcho) lat.
rocheta (katolícky kňazský al. miništrantský ú., krátke biele obradné rúcho) lat. cirk.
klerika lat.-gréc.
reverenda lat. hist.
sutana (katolícky kňazský dlhý splývavý spodný ú. po členky) franc. cirk.
alba (katolícky kňazský dlhý biely ľanový ú. s čipkovým lemom, nosený cez kleriku) lat. cirk.
kazula
ornát
planéta (katolícky kňazský omšový zdobený vrchný ú. bez rukávov, nosený cez albu) lat. cirk.
kutňa (katolícky kňazský al. mníšsky dlhý vrchný ú.) lat.-nem.
mozet
mozzetta (katolícky kňazský krátky plášť s malou kapucňou nosený vysokými duchovnými) tal. cirk.
pluviál (katolícky kňazský široký voľný plášť nosený duchovnými pri slávnostiach) lat. cirk.
dalmatika (katolícky kňazský voľný ú. s krátkymi rukávmi, zväzovaný na bokoch stuhami) lat. vl. m.
manipul (široký ozdobný pás cez ľavé rameno ako súčasť omšového odevu katolíckeho kňaza) lat. cirk.
tunicela (obradný ú. katolíckych subdiakonov) lat. cirk.
gremiale (obradný štvorcový ú. kladený pri obrade na kolená sediacemu biskupovi) lat. cirk.
superpelícia (obradný biely plátenný ú. so širokými rukávmi) lat. cirk.
cappa magna /ka-/ (katolícky kardinálsky ú., široký dlhý červený plášť s kapucňou) lat.
parament (katolícky al. pravoslávny kňazský ú. zo zlatých a strieborných nití) gréc. cirk.
ríza (ú. pravoslávnych kňazov, slávnostné rúcho) rus. cirk.
habit (mníšsky ú.) lat. cirk.
flokus
frokus (splývavý habit so širokými rukávmi a s veľkou kapucňou) lat. cirk.
škapuliar (časť mníšskeho rúcha v tvare širokého pásu látky s otvorom na hlavu, splývajúceho vpredu aj vzadu) lat.-nem. cirk.
ihrám (ú. mohamedánskeho pútnika v Mekke) arab. porovnaj bielizeňpančuchakošeľanohavicesukňakabátvetrovka a pod.

časť

časť
pars lat.
-mér
-meria
-méria
mero- (súčasť, zložka, prvok, základný článok) gréc. v zlož. sl.
element (najjednoduchšia č. celku, zložka, prvok) lat.
segment (úsek, zložka, prvok) lat. kniž.
komponent
sekcia (zložka, súčasť) lat.
gros /gro/
gro (hlavná, podstatná č., jadro, väčšina) franc. kniž.
leonina pars (prevažná č., leví podiel) lat. kniž.
ingrediencia (prísada, súčasť, zložka) lat. odb.
etapa (č. cesty, dráhy, napr. v športe, štafete) franc.
rajón (č. územia ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
sektor (úsek, zložka väčšieho celku, činnosti) lat.
intravilán (zastavaná č. územia obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.
exteriér (vonkajšia č., vonkajší priestor, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorná č., vnútorný priestor, vnútrajšok) franc.
pasáž franc.
pasus (č. umeleckého diela, najmä lit. al. hud., úryvok, výňatok, úsek) lat. kniž.
fragment
partia lat.
pasáž (č. umeleckého diela, najmä lit. al. vedeckého, úryvok, výňatok; malá, zlomkovitá č. celku všeobecne) franc. lat.
epocha (obsiahla ucelená č. umeleckého diela, napr. filmu) gréc.
percento (stá č. celku, stotina) lat.
promile (tisícina čísla považovaného za základ) lat.
partikula (nepatrná č., čiastočka) lat. odb.
atóm (najmenšia č. chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie fyz., chem.; nepatrná časť, čiastočka expr.) gréc. porovnaj častica 1
kvóta (pomerná č., pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, stanovený počet) lat.-tal.
elita (najlepšia, vyberaná č. určitého celku; vyberaná, najlepšia č. spoločnosti, skupiny, výkvet) franc.
fakulta (č. vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
komora (č. zákonodarného, zastupiteľského orgánu) gréc.-lat.
senát (horná komora v niektorých štátoch) lat. polit.
kolónka lat.-franc.
rubrika (č. tlačiva na vyplnenie určitých údajov často vymedzená čiarami) lat.
oikumena /oj-/ (známa č. sveta, v starom Grécku) gréc.
set (ucelená samostatná č. šport. zápasu, <i>sada</i> v tenise, volejbale a pod.) angl. šport.
per partes (po častiach, postupne) lat. práv. mat.
totum pro parte (celok za č.) lat. lit.
pars pro toto /tó-/ (č. za celok, č. namiesto celku) lat. lit.
tomus gréc.-lat. kniž.
volúmen (diel knihy, lit. diela, zväzok) lat. kniž.
maieutika (č. rozhovoru, keď sú účastníci vyzvaní na tvorbu vlastných myšlienok, riešení, nájdenie pravdy) gréc. filoz.
perorácia (záverečná č. reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky) lat. kniž.
perex (širšie vysádzaná č. článku) lat. žurn.
rubrika (č. časopisu, novín, vyhradená pre články z určitého odboru) lat. žurn.
paragraf (č. práv. normy presne vymedzená číslom) gréc.
dispozícia (č. práv. normy, kt. určuje pravidlá správania účastníkov práv. vzťahov) lat. práv.
petit (č. žaloby s návrhom rozhodnutia súdu, žalobný nárok) lat. práv.
enunciát (rozhodujúca, základná č. súdneho rozhodnutia) lat. práv.
morféma (najmenšia č. slova, kt. má vecný al. gramatický význam, najmenšia významová jaz. jednotka) gréc. lingv.
afix (morféma stojaca pred koreňom slova, za ním al. v ňom) lat. lingv.
prefix
preverbium (morféma pred koreňom slova, predpona) lat. lingv.
O’ /ou/ (prefix v ír. priezviskách vzniknutých z mena al. zo zamestnania otca) ír.
infix (morféma vložená do koreňa slova) lat. lingv.
sufix (morféma za koreňom slova, prípona) lat. lingv.
postfix (morféma pripojená k slovu, napr. -sia pri slovesách v ruštine) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
kapitola (pomerne samostatná č. lit. diela, hlava) lat.
lekcia (kapitola v učebnici) lat.
arza (č. stopy, slabika bez metrickégo dôrazu, ľahká doba) gréc. lit.
téza (č. stopy, slabika s metrickým dôrazom, ťažká doba) gréc. lit.
refrén franc.
tornáda (č. básne al. piesne, kt. sa pravidelne opakuje) špan. lit.
verš (rytmicky organizovaná č. básne, sled slov usporiadaných rytmicky, jeden riadok básne) lat.
kólon (úsek verša al. vety spojený jedným hlavným prízvukom) gréc.
invokácia (úvodná č. eposu, v kt. básnik vzýva múzy) lat. lit.
akt (č. dram. diela, dejstvo) lat.
časti klasickej divadelnej hry, drámy, tragédie
expozícia lat.
prológ gréc. lit.
protáza (úvodná č., zoznámenie s postavami a prostredím, úvod) gréc. div.
kolízia
konflikt (zauzlenie deja) lat.
kríza (vyvrcholenie konfliktu) gréc.
peripetia (zvrat vo vývoji deja) gréc.
katastrofa (záverečná č., konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.
finále (záverečná scéna div. hry; záverečná č. hud. skladby) tal.
epilóg (záver diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry al. zhrnutím obsahu diela, doslov al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov; samostatná č. hud. skladby, dohra) gréc.
parabáza (č. komédie, v kt. autor ústami zboru hovorí svoj názor) gréc. lit.
exodus (odchod zboru) gréc.-lat.
stretta (č. hud. sklady, koncertu, árie v živom tempe) tal. hud.
postlúdium (improvizovaná hra na organe po skončení omše, improvizované finále, dohra) lat. hud.
promulgácia (č. listiny, kde vydavateľ vyjadruje úmysel uviesť jej obsah do všeobecnej známosti) lat.
preambula (úvodná č. listiny, predhovor, úvod, napr. ústavy, stanov a pod.) lat.
časti textu stredovekej listiny
invokácia (úvodná č.) lat. hist.
arenga
exordium
proemium (č. s uvedením dôvodu jej vzniku) lat. hist.
narácia
diplomatika (č. uvádzajúca dôvody jej vydania) lat.
komináca (väčšinou predposledná č., vyhrážka narušiteľovi práv. ustanovení trestami) lat.
aprekácia (č. v závere listiny, modlitba za jej platnosť, napr. ámen) lat.
eschatokol (záverečná č. s podpismi svedkov, kancelárskych úradníkov al. vydavateľa a údajmi o čase a mieste vzniku) gréc.
koroborácia (posledná č. s ohlásením spôsobu jej overenia, najmä pečaťou, utvrdenie) lat.
kolofón (záverečná č. textu rukopisných al. najstarších tlačených kníh, o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi) gréc.
plika (zosilnenie dolnej č. stredovekej listiny, prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie) lat. odb.
juxta (diel listiny, kt. zostane po odtrhnutí oddeliteľnej časti listiny, napr. č., kt. zostane v šekovej knižke po odtrhnutí šeku) lat.
mišna (prvá č. talmudu, písomne zachytená ústna tradícia) hebr.
gemara (druhá č. talmudu, zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej č.) hebr.
haftara (č. textu Starého zákona, Prorokov, kt. sa číta v synagóge po čítaní z tóry počas šabatu, veľkých sviatkov a posvätných dní)
súra (kapitola koránu) arab. náb. porovnaj kniha 2
lóža (oddelená č. hľadiska, napr. divadla) franc.
galéria (č. hľadiska, najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná č. antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
skéna
skéné (č. antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (č. antického divadla, priestor pre zbor s oltárom) gréc. hist. div.
chór (č. antického divadla, priestor pre tanec) gréc.
epóda (záverečná č. antického chóru) gréc.
satelit
trabant
suburbium (pomerne samostatná štvrť veľkomesta s určitou doplnkovou funkciou) lat. archit.
dormitórium (časť mesta bez pracovných a kultúrnych príležitostí, slúžiaca len na obytné účely) lat. archit.
periféria (okrajová štvrť, okraj mesta, predmestie) gréc. porovnaj predmestie
časti oltára
menza (oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.
stipes (podnožie)
predela (podstavec oltára na oltárnom stole) tal. cirk.
antependium lat.
frontale (ozdobný kryt al. záves prednej časti oltára z látky, kovu, dreva a pod.) lat. výtv. cirk.
cibórium lat.
tabernákulum (nadstavba al. strieška nad oltárom na stĺpoch) lat. archit.
baldachýn (strieška al. ozdobný kryt zavesený nad oltárom) vl. m. cirk.
umbela (menší oválny baldachýn na prenášenie oltárnej sviatosti) lat. cirk.
retabulum (nadstavec oltára, zadná stena s maľbami a so sochami) lat. cirk. výtv.
sepulcrum (priestor na relikvie)
edikula
tabernákulum (schránka na oltárnej doske na uloženie hostie) lat.
časti omše
epikléza
epiklézia (zložka eucharistie v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, prosba kňaza o premenu chleba a vína) gréc. cirk.
prefácia (čítaná al. spievaná úvodná modlitba pred pozdvihovaním, predspev pred pozdvihovaním) lat. cirk.
ofertórium (obetovanie) lat. cirk.
sekvencia (č. omše, kt. vznikla osamostatnením chorálu aleluja, medzispev) lat. cirk.
epištola (č. omše, pri kt. sa číta výňatok z listu apoštola veriacim) gréc. cirk.
evanjelium (č. omše, pri kt. sa čítajú spisy apoštolov o živote Krista) gréc. cirk.
pašie (čítané al. zhudobnené evanjelium opisujúce poslednú večeru, zatknutie, súd, smrť a pohreb Krista) lat. cirk.
graduále (č. omše medzi epištolou a evanjeliom, medzispev) lat. cirk.
Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, <i>Pane, zmiluj sa</i>) gréc.
homília (č. omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.
exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe) lat. cirk.
perikopa (výňatok, úryvok z Biblie čítaný počas bohoslužby určité nedele a sviatky) gréc. cirk.
matutínum (prvá, ranná č. kňazských a rádových hodiniek, modlitieb konaných povinne v určitom čase) lat. cirk.
karoséria (vrchná č. automobilu tvoriaca priestor na dopravu osôb al. nákladu) franc.
tudor (uzavretá dvojdverová štvormiestna dvojradová karoséria s pevnou strechou) angl. hovor.
hatchback /hečbek/ (šikmo sklonená zadná časť karosérie s dverami) angl.
limuzína (uzavretá (štvordverová) karoséria osobného auta) franc. vl. m.
landaulet (karoséria zatvoreného automobilu so sklopnou strechou vzadu) franc.
roadster /roudster/ (dvojsedadlová karoséria športového auta s plátennou strechou) angl.
targa (karoséria s odnímateľnou tuhou strechou) tal. porovnaj auto
korba (č. nákladného cestného vozidla, kde sa ukladá materiál) nem.
modul (oddeliteľná č. kozmickej lode určená na pristátie) lat. kozm.
prova (predná č. lode, čelo, predok) port. lod.
korma (zadná č. lode nad kormidlom) ind.-rus.
outor (č. lodného trupu v mieste, kde prechádza lodné dno do bokov) ?
rostrum (zobák na čele starorím. lode na prerážanie nepriateľských lodí) lat. hist.
rejda (vonkajšia č. prístavu hraničiaca s morom al. riekou, kotvisko) hol. lod.
centroplán (stredná č. krídla spojená s trupom, ku kt. sú pripevnené vonkajšie nosné plochy) lat. let.
trakt (č., krídlo väčšej budovy) lat. archit.
antikum (predná č. rím. obytného domu) lat. archit.
taberna (hosp. č. rím. domu) lat. archit.
rizalit (predsunutá č. priečelia stavby v celej výške) tal. stav.
sokel (spodná č. stavby) franc.-nem. stav.
tambur (č. stavby medzi sférickými trojuholníkmi a kupolou, niekedy s oknami, bubon) arab.-franc. archit.
parter (rovinná č. záhrady rozdelená na pravidelné záhony pred zámkom) franc. záhr.
hárem (č. moslimského domu vyhradená ženám) arab.-tur.
zenana (hárem v Iráne a Indii) perz.
časti antického stĺpa
abakus (č. hlavice, štvorcová krycia doska, platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.
echinus
echinos (č. hlavice dórskeho stĺpu medzi driekom stĺpa a krycou doskou, v tvare taniera) gréc. archit.
hypotrachelion
epitrachélium (krčok stĺpovej hlavice tvoriaci prechod medzi hlavicou a driekom dórskeho stĺpu) gréc. archit.
ankóna (nosný článok podopierajúci rímsu nadpražia, iónsky štýl) lat. archit.
spira (pätka stĺpa) gréc. archit.
torus (vypuklý polkruhový prstencový podporný článok pätky stĺpa) lat. archit.
trochilos (ustupujúci spojovací článok al. vzpera pätky stĺpa, vodorovný žliabok) gréc. archit.
plint
plinta (najnižšia č. päty stĺpa, podnožná doska pod stĺpom) gréc. archit.
časti antickej gréckej rímsy
geison
gejzon (hlavná č., doska) gréc. archit.
kyma (podporujúci článok) gréc. archit.
sima (ukončujúci vodorovný článok, žliabkovnica) lat. archit.
entablatúra (č. stĺporadia s vlysom a rímsou, kladie) lat. archit.
vlys franc.-nem.
fryz (stredná č. kladia medzi architrávom a rímsou) franc.-nem. archit. zastar.
architráv lat.
epistyl
epistylión (spodná č. trámovia vodorovne ležiaca na hlaviciach antických stĺpov, hlavný vodorovný trám, podrímsie) gréc. archit.
volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit ako ozdoba, závitnica) lat. archit.
frakcia (č. produktu oddelená zo zmesi látok destiláciou, zrážaním a pod.) lat. chem. tech.
kvadrant (jedna zo štyroch častí roviny vzniknutá rozdelením roviny pravouhlými súradnicovými osami, štvrtina kruhu) lat.
segment (úsek kruhu, kruhový výsek) lat. odb.
anergia (č. energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
exergia (č. energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
ekotón (hraničná č., prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.
terén (č. zemského povrchu, jeho prirodzený al. upravený tvar) lat.-franc.
ekuména
ekumena (č. Zeme trvalo obývaná a pozmenená činnosťou človeka) gréc. ekol.
anekumena (č. Zeme trvalo neobývaná a nevyužívaná) gréc. ekol.
subekumena (č. Zeme človekom obývaná a využívaná iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
litosféra (vrchná č. Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.
tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.
sial (vonkajšia č. zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.
sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.
umbra (tmavšia vnútorná č. slnečnej škvrny)
penumbra (svetlejšia vonkajšia č. slnečnej škvrny, polotieň okolo jadra slnečnej škvrny) lat. astron.
lagúna (č. mora oddelená piesočným valom od voľného mora) tal.
eulitorál (príbrežná č. vodnej nádrže medzi vysokým stavom hladiny na jar a nízkym stavom v lete a na jeseň) gréc. + lat. vod.
hypotalamus (spodná č. medzimozgu tvoriaca dno tretej mozgovej komory, podlôžko) gréc. anat.
epifýza (č. medzimozgu stavovcov, stopkatá výdutina medzimozgu) gréc. anat.
epifýza (koncová kĺbová č. dlhej kosti, koniec dlhej kosti) gréc. anat.
diafýza (stredná č. dlhej kosti, stred dlhej kosti) gréc. anat.
prominencia (vyčnievajúca č. kosti a pod., výčnelok) lat. anat.
hypogastrium (č. brucha pod pupkom, podbrušie) gréc. anat.
abdómen (č. tela stavovcov obsahujúca tráviace orgány, brucho) lat. biol.
ileum (dolná č. tenkého čreva, bedrovník) gréc.-lat. anat.
jejunum (stredná č. tenkého čreva, lačník) lat. anat.
falanga
phalanx /fa-/
falanx gréc. anat.
phalango-
falango- (článok prsta na končatine) gréc. v zlož. sl.
lunula (belavá č. nechta pri koreni) lat. anat.
sekvester (odumretá č. tkaniva) lat. lek.
explantát (oddelená č. rastliny al. živočícha pestovaná pri stabilných podmienkach na živnej pôde) lat. odb.
akrón (najprednejšia č. tela hmyzu) gréc. zool.
mezotorax (druhá, stredná č. hrude hmyzu, stredohruď) gréc. zool.
metatorax (tretia č. hrude hmyzu, zadohruď) gréc. zool.
abdómen (posledná č. tela článkonožcov, zadoček) lat. biol.
opistoma (posledná, zadná č. tela niektorých bezstavovcov, pavúkov) gréc. zool.
metaméra (pravidelne sa opakujúci článok tela živočíchov, článkonožcov) gréc. zool.
pedicel
pedicellus (druhý článok tykadla hmyzu so zmyslovým orgánom na vnímanie vlnenia) lat.
torus (č. kvetnej stopky s kvetnými časťami, kvetné lôžko) lat. bot.
internódium (č. stonky rastlín medzi dvoma uzlinami, článok) lat. bot.
radikula (č. zárodku rastliny, kt. vyrastá pri klíčení do hlavného koreňa, korienok) lat. bot.
lot (č. pôdy vzniknutá rozdelením pozemkov v amer. prostredí) angl.
šál (č. hovädzieho stehna) nem. potrav.
sára (horná č. čižiem) maď.
lafeta (č. dela, kt. slúži na nastavenie hlavne dela a zaistenie stability dela, podstavec dela) franc. voj.
konštrukcia lat. stav.
skelet (nosná č., sústava, napr. stavby, kostra) gréc. stav.
rám (kostra, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo nesie, upevňuje) nem.
fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan, kostra) angl. tech.
suport (č. obrábacieho stroja nesúca nástroj, podstavec) lat.-angl. tech.
šachta (horná č. vysokej pece) nem. hut.
matrica (spodná č. lisovacieho stroja, lisovnica) franc.-nem. tech.
patrica (vrchná pohyblivá č. lisovacieho stroja, lisovník) lat. tech.
fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan) angl. tech.
rotor (otáčavá č. stroja, strojného zariadenia) lat. tech.
stator (pevná, nepohyblivá č. stroja, strojného zariadenia) lat. eltech.
izolátor (nevodivá, oddeľujúca č. elektrického zariadenia) tal.-franc.
franšíza (č. škody, kt. znáša poistený zo svojho, na vlastné náklady) angl. obch. práv.
epeda ?
tapacírung
tapecírung (čalúnená č. nábytku, najmä snímateľná) nem. hovor.
č. odevu, úboru pozri úbor
konečná, záverečná, posledná č. pozri koniec 1záver 1
úvodná, začiatočná č. pozri úvodzačiatok
vnútorná, stredná č. pozri jadro 1polovica 2 porovnaj oblasť 1obal 2vrstva 1

zhromaždenie

zhromaždenie 1 (organizované stretnutie ľudí)
rákoš maď. pren. hovor.
plénum lat.
plenárka (valné z., zasadanie, schôdza za účasti všetkých členov) lat. hovor.
konferencia (porada, schôdza, z. politikov, odborníkov na prerokovanie určitých otázok) lat.
kongres (zjazd, z. politikov al. odborníkov, najmä medzinárodné) lat.
kolégium (z. rady, skupiny odborníkov, poradcov) lat. odb.
míting (verejné z. väčšieho počtu ľudí pri určitej príležitosti) angl.
manifestácia (verejné polit. z., sprievod) lat.
happening /hep-/ (mimoriadne príležitostné z., napr. so zámerom upútať pozornosť al. na podporu určitej myšlienky, názoru) angl.
tábor (verejné z., schôdzka ľudu pod holým nebom) hebr. zastar.
jamborree /džemborí/ (slávnostné svetové z. delegátov skautských organizácií) angl.
chunta
junta /chu-/ (dočasné z.) špan.
parlament (z. poslancov vykonávajúce zákonodarnú moc, zákonodarný zastupiteľský zbor, orgán) franc.
senát (jedna zo snemovní, horná komora zastupiteľského zboru v niektorých štátoch) lat. polit.
kongres (parlament v niektorých štátoch, napr. USA) lat.
ekklézia
eklézia (snem v Aténach s rozsiahlou právomocou) gréc. hist.
apella (z. snemu v Sparte za účasti mužov nad 30 rokov) gréc. hist.
komícia (z. všetkých občanov v starom Ríme rozhodujce o volebných, zákonodarných a voj. otázkach) lat.
diéta (snem v Uhorsku do 1848) lat. hist.
sejm (poľ. palament) poľ.
sobranie (bulh. Snem) bulh.
skupština (snem v bývalej Juhoslávii) srb.
duma (rus. parlament, 1916 – 1917; v súčasnosti dolná komora) rus.
soviet (parlament v bývalom ZSSR) rus. hist.
thing /ti-/ (starogerm. z. slobodných členov kmeňa, kt. rozhodovalo najmä o vyhlásení vojny) germ.
Konvent (najvyšší zastupiteľský orgán vo Veľkej franc. revolúcii, 1792-1795) lat.
tribunát (parlament ustanovený na základe franc. ústavy, 1799) lat.
Kortesy (špan. parlament) špan. plur.
kortesy (stredoveké stavovské z. na Pyrenejskom polostrove) špan. mn. č.
House of Lords /haus ov lórds/ (snemovňa lordov vo Veľkej Británii, horná snemovňa) angl.
House of Commons /haus ov komens/ (snemovňa poslancov vo Veľkej Británii, dolná snemovňa) angl.
eduskunta (fín. jednokomorový parlament) fín.
folketing (dán. zákonodarný zbor) dán.
storting (nór. dvojkomorový parlament) nór.
ting /si-/ (najvyššie z. slobodných island. občanov predpísané zákonom) island. hist.
althing
alting /-lsi-/ (island. parlament) island.
chural (mongol. parlament) mongol.
kuriltaj (z. mongol. kočovnej šľachty) mongol. hist.
diván (z. ministrov v niektorých islamských krajinách; z. všeobecne) arab.
medž(i)lis (z. v niektorých štátoch Blízkeho východu, najmä Irán, Turecko) arab.
džirga (parlament v Afganistane, kmeňové z.) afgan.
eklézia (bohoslužobné z. v ranom kresťanstve) gréc. cirk.
kongregácia (z. miestnej náb. obce v potestantskej cikvi, jednota, bratstvo) lat. cirk.
koncil (z. najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi, cirk. snem) lat. cirk.
synoda (z. cirk. zástupcov v rímskokatolíckej, protestantskej a pravoslávnej cirkvi, cirk. snem) gréc. cirk.
konkláve (z. kardinálov voliacich pápeža) lat. cirk.
kreácia (z. kolégia kardinálov, kde pápež menuje nových kardinálov) lat.
konvent (spoločnosť, spoločenstvo, z. rehoľníkov kláštora) lat. cirk.
konvent (z. členov evanjelického cirk. zboru) lat. cirk.
sobor (snem príslušníkov pravoslávnej cirkvi) rus. porovnaj schôdzka 1zbor 1

roh

roh 2 (plechový dychový hud. nástroj)
horna (lesný r., plechový nátrubkový dychový nástroj používaný pri love) nem. hud. slang.
kornet (franc. kovový nátrubkový dychový nástroj, kt. sa vyvinul z poštového rohu, 19. st.) franc.
piston (kornet s ventilmi) franc.
šofar (žid. dychový nástroj z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.
olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný r. zo slonoviny) franc. + gréc.

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)
inštrument lat.
organum gréc.-lat. hist.
bicie nástroje
membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.
drums /drams/ angl.
perkusie
percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.
tympan
tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.
triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.
vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.
tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.
činel (neladený kovový kotúč) tal.
flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.
xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.
cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.
celesta /če-/
čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.
kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.
maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.
claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.
tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.
tulumbas (starý n., bubon) tur.
nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.
kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?
marimba
marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.
menzan (africký n., Kongo) afr.
tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.
bongo (afrokubánsky bubienok) špan.
kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.
ču (čín. ľudový n.) čín.
tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.
dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.
čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.
vadaiko
vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.
todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.
taiko
šóko
kakko (jap. tradičný n.) jap.
cuzumi (jap. bubienok) jap.
gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.
gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.
gandang (malaj. a jávsky bubon) ?
kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.
huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.
dychové a vzduchové nástroje
aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.
flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.
pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.
flažolet (malá zobcová flauta)
klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.
hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.
fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.
saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.
altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.
tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.
bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.
heligón gréc.
suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.
pozauna franc.-nem.
trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.
bomhart lat.-franc.
pumort
pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.
barytón gréc.-tal.
eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.
serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.
rifovka (drevená píšťalka) nem.
kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.
piston (kornet s ventilmi) franc.
ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.
šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.
lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.
horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.
fistola (pastierska píšťala) tal.
okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.
olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.
tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.
clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.
trembita
trombita (dlhý pastiersky n.) rum.
fujara (drevený fúkací n.) rum.
bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.
tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.
svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.
cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.
syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.
aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.
svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.
pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.
košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.
surma
surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.
zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.
nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.
agada (egypt. flauta) egypt.
šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.
šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.
čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.
kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.
feng-šeng (čín. starý n.) čín.
šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.
hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.
fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.
šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.
rjúteki (jap. priečna flauta) jap.
manvavaka (indián. ľudový n.) indián.
organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.
hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.
portatív (malý prenosný vodný organ) lat.
magrefa (mystický semitský organ) hebr.
pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.
regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.
harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.
melódium (predchodca harmónia) gréc.
harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.
koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.
bandoneón
bandónium
bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.
akordeón lat.-franc.
chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.
heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.
garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.
mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.
idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.
sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.
gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.
musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.
gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.
anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.
buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)
strunové nástroje
chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.
klavír lat.-franc.
piano tal. hovor.
fortepiano
pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.
fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.
pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.
clavichord /kla-/
klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.
cembalo /čem-/
čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.
cembalo /čem-/
čembalo (predchodca klavíra) tal.
adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.
spinet tal.-nem.
virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.
gravicembalo lat. + tal.
clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.
pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.
cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.
violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.
kremonky
guarnerky
amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.
stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.
viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.
gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.
violončelo
čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.
kontrabas
basa tal.
barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.
gitara gréc.
španielka (brnkací n.) vl. m.
dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.
gibson
gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.
bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.
mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.
mandola (mandolína s nižším ladením) tal.
bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.
lutna arab.-nem.
teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.
angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.
lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.
dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.
barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.
varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.
forminga
forminx (starogréc. n.) gréc.
dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.
monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.
žaltár gréc.-nem.
psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.
harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.
trumšajt tal.-nem.
tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.
hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.
citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.
chrotta
rotta
rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.
cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.
fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.
giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.
tambura
tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.
gusle
guzla
guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.
bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.
brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.
kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.
organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.
trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.
bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.
gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.
gusli
gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.
balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.
domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.
tar (kaukazský ľudový n.) perz.
komuz (kirgiz. ľudový n.)
čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.
gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.
dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.
keman (tur. n. podobný husliam) tur.
pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.
santur
santir (egypt. n.) arab.
kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.
rebáb
rebec
rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.
rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.
tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.
santur
santir (arab. n.) arab.
sitár
sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.
ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit
vína (ind. lutna) sanskrit
kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.
hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.
pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.
šamisen
šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.
koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.
ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.
slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.
bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.
kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?
elektronické a iné nástroje
melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.
keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.
syntezátor
syntetizátor gréc.
synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.
automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.
verkeľ
verklík nem. hovor.
flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.
manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.
orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.
aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.
bas (n. s hlbokým tónom) tal.
pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.
ripieno /-pjé-/
tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.

košeľa

košeľa
nylonka (k. zo syntetického polyamidového vlákna) angl. hovor.
rubaška (rus. mužská k. blúzovitého strihu s vysokým golierom) rus.
matrózka (modrá námornícka blúza s veľkým golierom do polovice chrbta) nem. hovor. zastar.
galabija
gallabija (arab. vrchný voľný a ľahký odev, dlhá k.) arab.
blúza (ľahká horná časť ženského oblečenia; horná časť pracovného, šport. al. voj. úboru) franc.
kazak (dlhá blúza nosená na vrchu sukne al. nohavíc) tur.-rus.
džemper
žemper (pletená voľná dlhá podkasaná blúzka) franc.-angl.

ruka

ruka 1 (ľudská horná končatina)
manus lat. anat.
chiro-
chir-
cheiro-
cheir- gréc. v zlož. sl.
makrocheiria (nadmerne veľké ruky) gréc. anat.
monobrachia (vrodená jednorukosť) gréc. lek.
ad manus (do rúk) lat. kniž. a odb.
ad manus proprias /-ás/ lat. kniž. a odb.
à remettre en main propre /-tr an men –pr/ (do vlastných rúk) franc.
ad manu medici (do rúk lekára) lat.
dextra manu /dextrá manú/ (pravou r., pravicou) lat. kniž.
manu propria [m.p.]
propria manu (vlastnou r., vlastnoručne, za podpisom na odpisoch) lat. kniž.
manu scriptum
manuscriptum /-skrip-/ (písané r., rukopisné dielo) lat.
larga manu (štedrou r., štedro) lat. kniž.
manu forti (udatnou r.) lat. kniž.
manu militari (ozbrojenou r., násilím) lat. kniž.
manibus puris (čistými rukami, s čistým svedomím) lat. kniž.
manibus pedibusque (rukami-nohami) lat. kniž. porovnaj končatina

čeľusť

čeľusť
gnatho- /-to/
gnato- gréc. v zlož. sl.
mandibula lat. anat.
mandibulo- (dolná č., sánka) lat. v zlož. sl.
maxilla
maxila lat. biol.
maxillo-
maxilo- (horná č. stavovcov) lat. v zlož. sl.
retrogénia (neúplne vyvinutá, veľmi malá dolná č.) lat. + gréc. lek.
progénia (nadmerný rast spodnej č. a jej vysunutie dopredu, predhryz) gréc. lek.
prognácia (vysunutie hornej č. so strechovitým vyklonením zubov) gréc. lek.
prodoncia (vysunutie zubov dolnej č. a sánky dopredu) gréc. lek. porovnaj brada

strana

strana 3 (plocha predmetu)
latus lat. lek.
latero- (bok) lat. v zlož. sl.
averz (predná, vonkajšia, hlavná s., líce) lat. odb.
reverz (zadná, vnútorná s., rub) lat. odb.
tergo (zadná s.) lat. kniž.
dorzum (zadná s., chrbát; horná s. jazyka) lat. anat.
in dorso /-zo/ (na na zadnej s., na rube) lat. kniž.
fasáda tal.-franc.
front (vonkajšia, predná s., stena budovy, priečelie) lat. stav.
rubrum (vonkajši s. spisu s údajmi o obsahu spisu, záhlavie spisu) lat. admin. zastar.
spojler
spoiler (zariadenie na zlepšenie aerodynamických vlastností vozidiel v tvare štítu, krídla, usmerňovača prúdenia vzduchu) angl. motor.

hlava

hlava 1 (horná, predná časť tela s očami)
caput /ka-/ lat. lek.
capito- /ka-/
cipito- lat. v zlož. sl.
cephalo- /cefa-/
- cephalia /cefa-/ gréc. v zlož. sl.
pachycefália (krátka široká h.) gréc. anat.
dolichocefália gréc. antrop.
dolichokránia (dlhá a úzka h. pretiahnutá v predozadnom smere) gréc. lek.
leptocefália (úzka pretiahnutá h.) gréc. lek.
mikrocefália (nápadne malá h.) gréc. anat.
nanocefália (podpriemerne malá h.) gréc. lek.
oxycefália (vysoká úzka krátka vežovitá h.) gréc. antrop.
makrocefália
megalocefália (nadmerne veľká h.) gréc. anat.
plagiocefália (jednostranné nesúmerné znetvorenie lebky, pleskolebosť) gréc. lek.
geryón (ľudská h. s troma tvárami, jednou spredu a dvoma z boku, heraldický netvor) gréc. odb.
bukranión (štylizovaná býčia h., antický a renesančný motív) gréc. archit.
gorgoneión (uťatá h. Medúzy, motív v antickom výtv. umení) gréc.
pel-mel
pêle-mêle /pel mel/ (bez h. a päty, dve na tri, neusporiadane, nesúladne, zmätene) franc. hovor.

bielizeň

bielizeň
kombinačka
kombiné (spodná ženská b.) lat.
bombarďáky
bombardiaky
bombiše (teplé ženské nohavičky) franc. slang.
body (jednodielna ženská b.) angl.
trenírky angl.
trenky (krátke ľahké spodné al. športové nohavice) angl. hovor.
slipy (krátke priliehavé spodky) angl.
boxerky (dámske a pánske spodné nohavice) angl.
tangá (malé spodné dámske nohavičky) angl.
rytierky (spodné pánske dlhé nohavice, spodky z hrubšej pleteniny) nem. hovor. expr.
tričko
triko franc.
trikot (ľahká pletená priliehavá horná, najmä spodná časť odevu s otvorom na prevliekanie cez hlavu) franc. zried.
korzet franc.
míder nem. zastar.
šnurovačka (ženská b. na stiahnutie drieku) nem.
negližé (nočná b.) franc. hovor.
chitón (starogréc. plátenný spodný odev) gréc.