Výsledky vyhľadávania

vojak

soldát lat. hovor. pejor.
žoldnier nem. pejor.
oficier franc.-nem. hovor. zastar.
lampasák (dôstojník) franc. slang.
furťák nem. voj. slang.
lampasák franc. slang.
lampión tal. voj. slang.
milionár tal. slang.
gumák (v. z povolania) egypt.-lat. voj. slang.
adjutant (dôstojník pridelený vyššiemu veliteľovi, voj. pobočník) lat.
zupák (ďalej slúžiaci poddôstojník) nem. pejor.
šarža (v. s vysokou hodnosťou) franc. hovor.
absík lat.
špagi (absolvent voj. katedry na vysokej škole, kt. slúži v armáde) tal.-nem. voj. slang. zastar.
bažant nem. voj. slang.
milionár (v. v prvej polovici voj. služby, nováčik, začiatočník) tal. voj. slang.
suprák (v. základnej voj. služby, kt. pôjde o krátky čas do civilu) lat. voj. slang.
komliton (v. spoločne slúžiaci na vojenčine, spoluvojak, spolubojovník) lat. voj.
infanterista (v. pechoty, pešiak) špan.-nem. voj. zastar.
bigoš (v. u pechoty al. motostrelcov) lat. slang.
artilerista lat. zastar.
kanonier (delostrelec) nem. hovor. zastar.
tankista (príslušník osádky tanku) angl.
granatier (v. vrhajúci granáty) franc.-nem. voj.
parašutista franc.
paragán (v. vycvičený v zoskakovaní z lietadla s použitím padáka) voj. slang.
kontráš (príslušník kontrarozviedky, služby zameranej proti nepriateľskej špionáži) lat. slang.
sanitár lat.
saniťák lat. voj. slang.
lapiduch (v. v zdravotníckej službe) ? voj. slang.
ženista franc.
pionier franc. zastar.
sapér (príslušník vojska určeného na technickú podporu, zabezpečenie bojovej činnosti, zákopník) franc. zastar. voj.
intendant (príslušník tylovej služby pre zásobovanie a ubytovanie vojsk) franc. voj. zastar.
regulovčík (v. riadiaci dopravu, najmä na križovatke) rus. hovor. zastar.
pucer nem. voj. zastar.
pucflek (voj., dôstojnícky sluha; pisár na štábe voj. útvaru) nem. voj. slang.
burš nem. zastar.
ordonanc (dôstojnícky sluha v rak.-uhor. armáde) lat.-franc.-nem. voj. zastar.
ordonanc (poddôstojník vyčlenený ku štábu veliteľa, zabezpečujúci odovzdávanie rozkazov, voj. posol v rak.-uhor. armáde) lat.-franc.-nem. voj. zastar.
kuriér (v. poverený doručením dôležitých tajných správ) franc.
kombatant (príslušník ozbrojených síl, okrem zdravotníkov a duchovných, kt. má bojové úlohy, bojovník) franc. voj.
rezervista (v. v zálohe, záložník) lat. zastar.
manták (nešikovný, babrácky, nemotorný, ťažkopádny v.) ? slang. voj.
dezertér (v., kt. zbehol, ušiel od vojska, zbeh) franc. voj.
marodér (prepustený al. zbehlý v. živiaci sa krádežami, plienením) franc.-nem. slang. pejor.
obšitoš (prepustený v., vyslúženec, vyslúžilec) nem. zastar. voj. slang.
veterán (vyslúžený v., bývalý účastník vojny, vyslúžilec) lat.
invalid (v. neschopný ďalej slúžiť pre zranenie) lat.
žoldnier (najatý platený, námedzný v.) nem.
legionár (príslušník dobrovoľníckeho voj. útvaru) lat.
gardista (príslušník vybraného voj. oddielu; príslušník osobnej stráže významných osôb, najmä panovníka) franc.
mameluk (príslušník egypt. voj. oddielov zložených z otrokov) arab. hist.
hoplita (v. v starom Grécku, ťažkoodenec) gréc.
legionár (príslušník základnej voj. jednotky v starom Ríme) lat. hist.
prétorián (príslušník cisárskej gardy, osobnej stráže v starom Ríme) lat. hist.
triariovia (v. v starom Ríme, tretí sled z najlepších vojakov v starorím. légiách) lat. hist.
hypaspista (ťažkoodenec v makedónskom vojsku) gréc. hist.
pandúr (príslušník nepravidelnej pechoty verbovaný v pohraničných oblastiach Uhorska) maď.
hajdúch (uhor. žoldnier) srb.-maď. hist.
labanec (cisársky v. za povstania Tökeliho, Rákociho a Bačkaja, 17. a 18. st.) maď. hist.
bagán (v. bez hodnosti, pešiak) maď. voj. slang.
honvéd (uhor. príslušník národnej gardy v Uhorsku, 1848-49 hist.; v. uhor. domobrany od 1867 hist.; v. maď. pozemného vojska) maď.
husár (jazdec v uhor. vojsku od 15.st; ľahký jazdec v Európe) srbch.-maď.
serežán (rak.-uhor. v. chrániaci monarchiu v juhovýchodnom hraničnom pásme proti Turkom) maď.-nem.
hulán (jazdec s dlhou kopiou, pôvodne v Poľsku) tur.-poľ.
banderovec (príslušník oddielov tzv. Ukrajinskej povstaleckej armády na konci 2. svetovej vojny) vl. m.
kozák (vojak z obyvateľov juž. oblastí Ruska chrániaci hranice, najmä jazdec) tur.-rus.
džigit (kozák dokonale ovládajúci jazdu na koni, odvážny jazdec) tur.
krasnoarmejec (v. Červenej armády, armády bývalého ZSSR) rus. hist.
krasnogvardejec (v. červenej gardy, 1917) rus. hist.
opolčenec (bulh. dobrovoľník v rus.-tur. vojne bojujúci za slobodu Bulharska, 1877 – 78) bulh.
turkopol (príslušník ľahkej jazdy v období križiackych výprav do Palestíny v stredoveku) vl.m. + gréc. hist.
lancknecht (peší žoldnier vlastniaci výstroj a výzbroj, 15. – 17. st.) nem. hist.
rytier (ťažkoodený jazdec v stredovekom vojsku, šľachtic, kt. pri sa pasovaní zaviazal plniť povinnosti) nem. hist.
harcovník (stredoveký pešiak al. jazdec určený na znepokovanie nepriateľa rýchlymi ľahkými výpadmi, útokmi) nem. hist.
drabant (stredoveký pešiak) nem.
harcovník (stredoveký pešiak al. jazdec určený na znepokovanie nepriateľa rýchlymi ľahkými výpadmi, útokmi) nem. hist.
fric (nem. nacistický v., rus. označenie) vl. m. pejor.
esaman /es-á-man/ (nem. v., príslušník nacistických úderných útvarov SA) nem.
esesman (nem. v., príslušník nacistických voj. útvarov SS) nem. hovor.
brigant (lúpežný v., zbojník) tal. zastar.
bersaliér (tal. horský pešiak, strelec v tal. armáde) tal.
pavéznik (v. ozbrojený pavézou, veľkým obdĺžnikovitým, nadol sa zužujúcim štítom, štítonosič) tal. hist.
interbrigadista (príslušník medzinárodnej jednotky protifašistických bojovníkov v špan. občianskej vojne) lat. + franc.
granátnik (vyberaný, elitný pechotný v., od 18. st.) franc.-nem.
poilu /pauli/ (prezývka franc. v. v 1. svetovej vojne) franc.
dragún (príslušník jazdeckej pechoty al. jazdectva) franc. hist.
švališér (príslušník ľahkej jazdy, do polovice 19. st.) franc. voj. hist.
mušketier (príslušník franc. kráľovskej jazdeckej gardy; pešiak pôvodne vyzbrojený spredu nabíjanou puškou) franc. hist. voj.
karabinier (vojak ozbrojený krátkou puškou, najmä na koni, 17. – 18. st.) franc.
kyrysník (opancierovaný jazdec) franc.-nem. hist.
kavalerista (voj. jazdec na koni) tal.-franc. zastar.
pikanier (príslušník ťažkej pechoty s predným a zadným brnením, prilbou, mečom a kopijou s dlhou rukoväťou, 16. – 17. st.) franc. hist.
voltižér (príslušník elitnej jednotky franc. ľahkej pechoty, 19. st.) franc. hist. voj.
harkabúz (stedoveký v. vyzbrojený hákovnicou, strelnou zbraňou, 15. – 17. st.) franc. hist.
martalúz (tur. lúpežný v., 16. – 17. st.) ? hist.
komisár (dôstojník al. úradník voj. zásobovacej služby v niektorých armádach v Európe v minulosti) lat.
alpín (príslušník tal., franc. al. rak.-uhor. pechoty v Alpách) vl. m. hist.
sipáhi (jazdec v tur. osmanskom vojsku; franc. koloniálny v severnej Afrike) perz. hist.
janičiar (v. tur. elitnej voj. jednotky zloženej zo zajatcov a násilím odobratých detí) tur.
bašibozuk (divý v. tur. nepravidelnej jednotky) tur.
nizám (tur. v. s európskou výzbrojou a výcvikom, začiatok 19. st.) arab.-tur. hist.
fedajín (arab. v., príslušník arab. palestínskej ozbrojenej organizácie bojujúci proti Izraelu) arab.
asker (africký v. v službách európskej koloniálnej armády) arab. hist.
zuáv (pôvodne domorodý príslušník bývalého franc. koloniálneho vojska v Alžírsku) vl. m.
sipoj (domorodý v. v brit. koloniálnej armáde v Indii) perz.-ind. hist.
yankee /jenkí/ (prezývka federálneho vojaka v amer. občianskej vojne) hol.-angl. pejor.
amík (amer. v., prezývka amer. vojaka) angl.
ranger /rendžer/ (príslušník elitnej voj. jednotky zvláštneho určenia v USA al. v NATO) angl. porovnaj hodnosťbojovníkpovstalecdobyvateľbranec

tkanina

textil lat.
textília lat.
štof (výrobok vyrobený z tkaniny, pletením, spriadaním, tkaním) nem. hovor. zastar.
bavlnená t.
piké (tuhá t. s plastickým vafľovým vzorom, na blúzky, šaty) franc.
velveton (t. s krátkym hustým a jemným vlasom na lícnej strane, na šport. odevy) tal.
brilantín (biela, lesklo vzorkovaná t.) franc. text.
glot (hladká lesklá jednofarebná t. na podšívky a plášte) angl.
moleskin (hladká pevná nohavicová t.) angl.
safari (t. hnedozelenej al. pieskovej farby, na oblečenie do prírody) svahil.
barchet arab.-nem.
švonepaj (hrubá t. v keprovej väzbe, česaná na rube) nem. hovor.
kanafas (hrubšia t., najmä pásikovaná, na posteľnú bielizeň) franc.-nem.
piket (hrubšia t., najmä jednofarebná, s plastickým vzorom) franc.
kotón (hrubšia t. v plátnovej väzbe) arab.-franc.
kaliko (hustá t.) franc. text.
inlet (hustá t. v plátnovej väzbe, na vankúše a pod., sypkovina) nem.
nankin (hustá t. v plátnovej väzbe s bielou osnovou a farebným útkom) vl. m.
perkál (jemná hustá t. v plátnovej väzbe, na bielizeň a vreckovky) perz.-franc.
tetra (mäkká t., najmä biela, s vtkanými štvorcami v plátnovej väzbe, na plienky a pod.) gréc.
cajg (pevná t.) nem. text.
kretón (pestro vzorkovaná t. v plátnovej väzbe, na závesy, poťahy) franc. vl. m. text.
oxford (pevná pórovitá pruhovaná al. kockovaná t. v panamovej väzbe, na košele, blúzky, zástery a šaty) vl. m.
denim vl. m.
riflovina angl.
texaskovina (pevná t. v keprovej väzbe, farbená indigom, na nohavice a pod.) vl. m.
diftín (počesaná t. s hodvábnym leskom, podobná zamatu) franc.
etamín (redšia tuhšia priesvitná t. v plátnovej väzbe, na letné dámske šaty) franc. text.
tarlatán (riedka priesvitná t. s votkanými kovovými niťami, na lacné div. šaty a pod.) franc.
organtín (riedka jemná t. v plátnovej väzbe, na zástery a div. kostýmy) franc.
stramín (riedka prelamovaná t. na vyšívanie) lat.-hol.
mul (riedka t. v plátnovej väzbe) ind.-angl.
kanava (riedka t. na ručné vyšívanie) lat.-franc.
éponž (riedka t. s drobnými uzlíčkami, na dámske letné šaty, ručníky a pod.) franc.
floridas (riedka t. v plátnovej väzbe, z mäkkých hrubších priadzí, na podšívky) tal. text.
mezulán (t. v keprovej väzbe) tal. hist.
froté franc.
frotír (t. so slučkami al. s uzlíčkami na povrchu, na uteráky a pod.) franc. hovor.
kartún (t. v plátnovej väzbe, na zástavy, pracovné košele a pod.) arab.
širting (t. v plátnovej väzbe zo stredne jemnej priadze) angl. text.
menčester (vlasová t. s pozdĺžnymi pruhmi, na pracovné a šport. odevy) vl. m. text.
dušester (t. vo väzbe útkového atlasu, na pracovné odevy) angl.
šifón (t. v plátnovej väzbe, na bielizeň) franc. text.
molino (zrebná t. v plátnovej väzbe, na lôžkoviny) tal.
tyl (drobno sieťovaná, riedko tkaná t. na záclony, závoje a pod.) vl. m.
šaržán (pestrá t. s meňavým povrchom) franc.
chintz (t. s hladkým povrchom a mimoriadnym leskom, na dámske plášte) sanskrit
twil (hladká jemná t. v keprovej väzbe) angl.
zamat franc.
aksamiet gréc. zastar.
baršún (matná t. s nízkym jemným vlasom) maď. zastar.
silk (tenká jemná t.) angl. text.
flór (ľahká tenká priesvitná riedka a veľmi jemná t. na závoje) hol. text.
gáza (riedka jemná t.) orient.-franc.
serž (t. vo väzbe vytvárajúcej riadky, na podšívky) lat.-franc. text.
puplín (hladká mäkká hustá t. na košele, blúzky, šaty) franc.
véba (t. v plátnovej väzbe, na posteľnú bielizeň) nem.
grádel (vo väzbe v pozdĺžnych prúžkoch) nem.
damask vl. m.
damašek (jednoosnovná jednofarebná t. v atlasovej väzbe, s vtkaným lesklým vzorom) vl. m. star. nespis. text.
elastik (t. so zatkanými kaučukovými niťami, na traky) gréc.
batist franc.
kment (veľmi jemná a mäkká t.) nem. poľ.
cvilich (t. vo väzbe štvorväzbového osnovného kepra) nem.
krís (veľmi pevná t. na plachty a obrusy) angl.
zefír (pestrá jemná t. v plátnovej väzbe, na košele, šaty a pod.) gréc.-franc.
štruks (hrubšia t. s oblými vrúbkami, na kostýmy, obleky a pod.) angl.
mušelín (jemná polopriesvitná mäkká t. na dámske šaty) vl. m.-franc.
delén (ľahká mäkká t. z krútenej česanej priadze v plátnovej väzbe, najmä potlačená, na dámske letné šaty) franc.
panama (t. v dvakrát zväčšenej plátnovej väzbe) vl. m.
flanel (teplá mäkká t. s obojstranným vlasom) angl.-franc.
molton (t. s dlhým vlasom, v plátnovej väzbe, na spoločenské odevy) vl. m.
muliné (t. z bavlnenej priadze z dvoch nití rôznej farby) franc.
trikot (pružná pletená t.) franc. text.
trikotáž (pružné pletené tkaniny) franc. text.
satén (lesklá hladká t. v atlasovej väzbe, na posteľnú bielizeň, dámske šaty a pod.) arab.-franc.
kalmuk (dvojútková t. s hustým vlasom) vl. m.
krizet (t. na pánsku spodnú bielizeň) franc.
atlas (t. s hladkým lesklým povrchom) text.
liberty (ľahký atlas na podšívky) angl. text.
tweed /tvíd/ (mäkká pevná t. z hrubej česanej al. mykanej priadze, s uzlíkmi, obyčajne dvojfarebná) vl. m.
otoman (priečne rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na dámske plášte) arab.
gabardén (obleková t. so šikmými vrúbikmi z česanej priadze) franc. vl. m.
vlnená t.
zefír (jemná pestrá t. v plátnovej väzbe, na košele, šaty a pod.) gréc.-franc.
štruks (hrubšia t. s oblými vrúbkami, na kostýmy, obleky a pod.) angl.
serž (t. vo väzbe vytvárajúcej riadky, na podšívky) lat.-franc. text.
puplín (hladká mäkká hustá t. na košele, blúzky, šaty) franc.
mušelín (jemná polopriesvitná mäkká t. na dámske šaty) vl. m.-franc.
delén (ľahká mäkká t. z krútenej česanej priadze v plátnovej väzbe, najmä potlačená, na dámske letné šaty) franc.
panama (t. v dvakrát zväčšenej plátnovej väzbe) vl. m.
flanel (teplá mäkká t. s obojstranným vlasom) angl.-franc.
molton (t. s dlhým vlasom, v plátnovej väzbe, na spoločenské odevy) vl. m.
žoržet (lesklá t. v plátnovej väzbe) franc.
valúr (t. s krátkym hustým vlasom) franc.
papilon (mäkká jemná t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty) franc.
frizé (t. s niťou s mierne špirálovitým zriaseným povrchom, na dámske odevy) franc. text.
muliné (t. z vlnenej priadze z dvoch nití rôznej farby) franc.
trikot (pružná pletená t.) franc. text.
trikotáž (pružné pletené tkaniny) franc. text.
koverkot (vlnená al. polovlnená ťažká pevná obleková t.) angl.
doeskin /dos-/
doskin (vlnená al. polovlnená ľahká mäkká t. v atlasovej väzbe, z česanej al. mykanej priadze) angl. text.
cibelín (mäkká t. v keprovej väzbe s dlhým a lesklým vlasom) franc.
kamelhár (objemná mäkká t. s jemným vlasovým povrchom vo farbe ťavej srsti, na zimné plášte) angl.
lister (pružná lesklá t. s mierne drsným povrchom, na obleky) franc.
loden (hrubá pevná t. s rôzne dlhým vlasom, na šport. plášte) angl.
marengo (čiernosivá t. s votkanými svetlejšími vláknami, na obleky) vl. m.
ševiot (hrubá drsná t. v keprovej al. plátnovej väzbe, na obleky, šaty, plášte) vl. m.
ulster (hrubá t. s jemným vlasom, na zimné plášte) vl. m.
homespun /houmspan/ (hrubá t. na šport. odevy a plášte) angl.
hubertusovina (hrubá t. s dlhým vlasom ležiacim v jednom smere, na šport. kabáty) vl. m.
dubel (hrubá tuhá dvojitá t. na kabáty) lat. text.
haras (hrubá tvrdá a lesklá t. na koberce a oblekové látky) franc. vl. m.
lodén (hrubá valchovaná t., niekedy česaná, na rovnošaty, obleky, zimníky) nem.
anglia (hustá t. s hladkým povrchom, jemné súkno, pôvodne z Anglicka) vl. m.
drap (jemná t. s hladkým povrchom, na obleky, kostýmy a kabáty) franc.
tibet (jemná mäkká t. s matným povrchom) vl. m. text.
tropikal gréc.-angl.
tropiko (ľahká priedušná t. v plátnovej väzbe, na letné obleky a šaty) gréc.
liste (lesklá hladká t. na letné šaty, kabáty) franc.
kasinet (letná t.) um.? text.
shetland /šetlend/ (mäkká t. z česanej al. mykanej priadze) vl. m.
flauš (mäkká hrubá kabátová t. s dlhým a na líci česaným vlasom) angl.
okonel (mäkká hustá t. s krátkym vlasom na líci, na pánske obleky a uniformy) um. text.
kamel (jemná mäkká t. farby ťavej srsti) angl. text.
afgalén (mäkká splývajúca t. v plátnovej väzbe, s vtkaným pásikom) gréc.
flokoné (mäkká t. s reliéfnym vlasovým povrchom, na pánske a dámske kabáty) franc. text.
kašmír (mäkká jemná t. z ovčej vlny al. srsti kašmírskej kozy) vl. m.
kazan (mäkká obojstranná t. v plátnovej väzbe, na detské šaty) vl. m.
jersej /dže-/
jersy /džerzi/ (mäkká pružná t.) angl. vl. m.
cibelín (mäkká t. v keprovej väzbe) um.
ratiné (mäkká t. so skučeraveným lícnym vlasom, na kabáty) franc. text.
šarmelén (mäkká splývavá t. s jemným zrnitým povrchom a vysokým leskom na rube, na dámske šaty, kostýmy) franc.
adria (kvalitná obleková t.) vl. m.
tartan (pestro kockovaná t., pôvodne škót.) angl.
donegal (pevná drsná t. na plášte, saká a šport. úbory) vl. m.
palmerston (pevná lesklá t. s hustým krátkym vlasom, na pánske zimníky) vl. m.
kord (pevná t. v keprovej väzbe) angl. text.
fresko (redšia obleková t. v plátnovej väzbe, z ostro krútených mykaných priadzí) tal. text.
voál (riedka ľahká závojová t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty, záclony) franc. text.
melton (t. z mykanej priadze, mierne splstená) vl. m.
merino (t. z veľmi jemnej vlny oviec) špan.
kamelot (t. z vlny angorskej kozy) franc.
filc (netkaná lisovaná t. zo živočíšneho vlásia, plsť) nem. hovor.
síl (plstená závesová t.) angl. text.
mohér arab.-angl.
angora (t. zo srsti angorskej kozy al. králika) vl. m.
šamlot (t. z ťavej srsti al. jej napodobenina z vlny) rom.-nem.
tweed /tvíd/ (mäkká pevná t. z hrubej česanej al. mykanej priadze, s uzlíkmi, obyčajne dvojfarebná) vl. m.
otoman (priečne rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na dámske plášte) arab.
gabardén (obleková t. so šikmými vrúbikmi z česanej priadze) franc. vl. m.
trikotín (hladká jemná mäkká t.) franc.
epinglé /epen-/ (rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na poťahy, plášte a pod.) franc.
brynel (atlasová t. používaná na zvršky obuvi) franc. zried.
krúl (t. so slučkovým povrchom z ozdobných nití) nem.
tyl (drobno sieťovaná, riedko tkaná t. na záclony, závoje a pod.) vl. m.
šaržán (pestrá t. s meňavým povrchom) franc.
chintz (t. s hladkým povrchom a mimoriadnym leskom, na dámske plášte) sanskrit
twil (hladká jemná t. v keprovej väzbe) angl.
zamat franc.
aksamiet gréc. zastar.
baršún maď. zastar.
transparent (matná t. s nízkym jemným vlasom) lat.
silk (tenká jemná t.) angl. text.
flór (veľmi jemná ľahká tenká priesvitná riedka t. na závoje) hol. text.
gáza (jemná riedka t.) orient.-franc.
serž (t. vo väzbe vytvárajúcej riadky, na podšívky) lat.-franc. text.
puplín (hladká mäkká hustá t. na košele, blúzky, šaty) franc.
kloké (dvojitá, dutinová tkanina s plastickým dutým vzorom) franc.
natté (t. z hrubých a jemných priadzí tvoriacich pravidelný plastický vzor) franc.
lampas (bohato vzorkovaná t.) franc. tech.
luxor (jednofarebná hustá t. na dámske šaty) vl. m. text.
flamenga (jednofarebná t. s ľahko zvlneným ripsovým povrchom, na dámske letné šaty) port. text.
felba (jednofarebná t. s mäkkým priliehajúcim vlasom, na poťahovanie klobúkov) tal. text.
taft tal.-nem.
dykyta (jemná t.) perz. kniž.
levantín (hladká jemná t.) lat.-tal.
balón (hustá jemná t.) tal.-franc. text. hovor.
ponž (jemná hustá nepriehľadná jednofarebná t. na dámske odevy) franc. text.
fulár (jemná ľahká pestrá t. na dámske šaty, kravaty) franc.
japon (jemná t. v plátnovej väzbe) vl. m. text.
marokén (krepová t.) vl. m.
romén (ťažká krepová t.) franc.
fleuron (ľahká t.) franc.
marcelín (ľahká hladká t., najmä čierna) franc. text.
krepón (ľahká jemná zvrásnená t.) franc. text.
grenadín (ľahká mriežkovaná t.) vl. m. text.
imprimé (ľahká potlačená t.) franc.
tuzor (mäkká hustá t. v plátnovej väzbe, na dámske odevy) ind.
šarméz (mäkká jednofarebná t., najmä s drobným vzorom, na dámske odevy) franc.
brokát (t. pretkávaná zlatými al. striebornými niťami al. s bohatým tkaným vzorom) tal.
lamé (t. s kovovými vláknami) franc. text.
buret (jednofarebná t. s hrubým drsným povrchom bez lesku) franc. text.
krepdešín (jemná t. so zrnitým, zvlneným povrchom, na dámske šaty) franc.
dišes (pevná hustá t. v atlasovej väzbe) ? text.
surah (pevná mäkká t. v keprovej väzbe) vl. m. text.
ombré (t. s dúhovo farebným tieňovaním) franc. text.
maskot (t. s jemnou osnovou, na záclony a dámske šaty) franc.
armiér (t. s matným leskom, na dámske šaty, podšívky) lat.-franc. text.
dupión (t. s nepravidelným zrnitým povrchom, nerovnomernou priadzou) um.
piket (t. so štukovou väzbou s listovými al. žakárovými vzormi) franc.
grogrén (ťažká hustá t. v ripsovej väzbe) franc.
taft perz.-tal.
tafata (tuhá hustá lesklá t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty) perz.-tal. zastar.
fajé (tuhšia, mierne lesklá t. s priečnym ripsovým rebrovaním, na dámske šaty) franc. text.
nankin (t. v plátnovej väzbe) vl. m.
šantung (t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty) vl. m. text.
parizien (zlatom a striebrom jemne pretkávaná t.) vl. m. text.
tussah (t. z planého prírodného hodvábu s hrubším vláknom) ind.
žoržet (lesklá t. v plátnovej väzbe) franc.
valúr (t. s krátkym hustým vlasom) franc.
papilon (mäkká jemná t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty) franc.
frizé (t. s niťou s mierne špirálovitým zriaseným povrchom, na dámske oblečenie) franc. text.
atlas (t. s hladkým lesklým povrchom) text.
liberty (ľahký atlas na podšívky) angl. text.
otoman (priečne rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na dámske plášte) arab.
trikotín (hladká jemná mäkká t.) franc.
epinglé /epen-/ (rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na poťahy, plášte a pod.) franc.
organzín (jemná priesvitná t. z prírodného al. umelého hodvábu, v plátnovej väzbe, na dámske šaty) franc.
krimplen angl.
slotera (t. z polyesterového hodvábu) um. text.
kristalín (farebná t. z umelého hodvábu, na tan. šaty) um.
mongol (t. z umelého hodvábu) vl. m.
flamizol (t. z umelého hodvábu v plátnovej väzbe a s krepovým útkom) franc.
multifil lat.
polyfil (viacvláknový chem. hodváb) gréc. + lat. odb.
ľanová t.
véba (t. v plátnovej väzbe, na posteľnú bielizeň) nem.
grádel (t. s väzbou v pozdĺžnych prúžkoch) nem.
damask vl. m.
damašek (jednoosnovná jednofarebná t. v atlasovej väzbe, s vtkaným lesklým vzorom) vl. m. star. nespis. text.
elastik (t. so zatkanými kaučukovými niťami, na traky) gréc.
batist franc.
kment (veľmi jemná a mäkká t.) nem. poľ.
cvilink (t. vo väzbe štvorväzbového osnovného, obojlícneho kepra; hrubé ľanové plátno vo dvojniťovej rypsovej väzbe) nem.
krís (veľmi pevná t. na plachty a obrusy) angl.
linón (jemne bielené hladké a lesklé plátno, na bielizeň) franc. text.
crash /kreš/ (t. na ručníky, obrusy a pod.) angl.
elastik (riedka t. apretovaná želatínou, na vystuženie golierov) gréc.
jutová t.
bagging /beging/ (hrubé plátno, najmä na vrecia, vrecovina) angl.
hesián (t. v plátnovej väzbe, na vrecia) angl. text.
sacking /sak-/ (t. vo väzbe trojväzbového kepra) angl. text.
padding (t. na vložky do pánskych oblekov) angl.
konopná t.
krís (veľmi pevná t. na plachty a obrusy) angl.
cvilink (t. vo väzbe štvorväzbového osnovného, obojlícneho kepra) nem.
iná t.
satén (zmesová lesklá hladká t. v atlasovej väzbe, na posteľnú bielizeň, dámske šaty a pod.) arab.-franc.
organtín (zmesová riedka jemná t. v plátnovej väzbe, s tuhou úpravou, na zástery a div. kostýmy) franc.
kalmuk (zmesová dvojútková t. s hustým vlasom) vl. m.
krizet (zmesová t. na pánsku spodnú bielizeň) franc.
zefír (zmesová jemná pestrá t. v plátnovej väzbe, na košele, šaty a pod.) gréc.-franc.
kamgarn (t. z česanej priadze) nem. text.
jaspé /ža-/
žaspé (t. z priadzí spriadených z dvoch rôznofarebných predpriadzí) franc.
fulé (riedko tkaná t. vo väzbe trojväzbového kepru, na lícnej strane mierne česaná) franc.
plyš (t. s dlhším hrubším hustým a mäkkým vlásím) franc. text.
ondé (t. s jemným priečnym rebrovaním zo špirálovitej nite zloženej zo základnej a efektnej nite) franc. text.
šanžán (t. s meniacim sa farebným leskom, na balónové plášte) franc.
kloké (dvojitá, dutinová t. s plastickým dutým vzorovaním) franc.
velvet (mäkká t. s krátkym hustým vlasom, na dámske šaty a plášte) tal.
lavábel (jemná t. z chem. vláken, na bielizeň) franc. text.
ševrón (t. z mäkkej česanej al. mykanej priadze, na obleky a plášte) franc.
treillis /treji/ (hrubá t. v trojväznej keprovej väzbe, na vrecia a pod.) franc.
trilich (pevná t. v štvorväznej osnovnej keprovej väzbe) nem.
šerž (podšívková t. v keprovej väzbe) franc.
tirtey /terti/ (polovlnená pánska obleková t.) angl.
madras (jemná prúžkovaná t. na záclony) vl. m. text.
moiré (lesklá t. so vzorom pripomínajúcim letokruhy na dreve, oblaky a pod., na podšívky) franc.
matlasé (mäkká dvojitá t. s hodvábnym lícom a bavlneným rubom) arab.-franc.
krep (pružná t. so zvlneným povrchom, z rôznych materiálov) franc.
montagnac /-taňak/ (mäkká t. so skučeraveným povrchom, na zimníky) franc. text.
leskimo (t. napodobujúca kožušinu dlhším vlasom na líci) um.
vikslajvant (voskované plátno) nem. zastar. hovor.
celtovina (nepremokavá stanová t.) nem.
ségel (pevná t. v plátnovej väzbe, plachtovina) nem. text.
waterproof /uóterprúf/ (nepremokavá t. na plášte do dažďa) angl.
crimp /krimp/ (veľmi pružná nylonová chĺpkovitá t.) angl.
cvilich (hrubšia zrebná al. pásikovaná t. na poťahy) nem.
jutovina (hrubá t. z lykových vlákien z tropického stromu) ind.-angl.
kovral (kobercová t. z umelých vláken) um.
rips (t. s pozdĺžnymi, priečnymi al. šikmými vrúbkami, z rôznych druhov priadze) nem.-angl. text.
rayé /rajé/ (t. s pozdĺžnymi pásikmi vytváranými tkaným vzorom) franc. text.
travér (t. s priečnymi pásikmi) franc. text.
keper hol.-nem.
serž (t. s väzbou vytvárajúcou šikmé riadky, najmä bavlnená) lat.-franc.
naté (t. z hrubých a jemných priadzí tvoriacich pravidelný plastický vzor) franc.
lurex (t. so zatkaným syntetickým kovovolesklým vláknom ako ozdobou) um. text.
purpur gréc.-lat.
šarlát (sýtočervená t. s nádychom do fialova, ako znak hodnosti, nach) lat.-nem.
buklé (šatová t. v plátnovej väzbe, z hrubých efektných priadzí) franc. text.
lastex (pružná t. vystužená gumovými niťami opradenými priadzou) angl.
imprimé (t. vzorovaná potlačením) franc. text.
lamé (vysoko lesklá, kovovlesklá t.) franc.
milanéz (hladká jemná dvojitá pletenina na rukavice) vl. m. text.
petinet (jednolícna pletenina s prelamovaným dierkovým vzorom) franc.
vatelín (riedka osnovná pletenina používaná ako tepelná vložka do kabátov) nem. text.
moket (vzorovaná nábytková t. s vlasom) franc. text.
nylón (t. zo syntetického polyamidového vlákna) angl.
dederón (t. zo syntetického polyamidového vlákna vyrábaného v NDR) nem. um. text.
tesil (t. zo syntetického polyesterového vlákna) um. text.
terylén (t. zo syntetického polyesterového vlákna brit. pôvodu) um. text.
diolén (t. z polyesterového vlákna, na jemnú bielizeň) lat.-gréc.
silón (t. z syntetického polyamidového vlákna) um.
krepsilón (silon s krepovým, zvlneným vzhľadom) franc. um.
trevira (t. z umelého polyesterového vlákna) um.
sidara (ľahká vzorovaná t. z umelých vláken, na ženské letné šaty) um.
fleece /flís/ (umelá t. podobná vlne) angl.
batika (t. zafarbená za studena pomocou vosku) malaj. text.
pepito (t. s drobnými štvorcami al. kosoštvorcami) špan. vl. m.
káro (t. so kockovaným vzorom) franc. text.
patchwork /pečverk/ (t. so vzorom pripomínajúcim zošité malé kúsky látok rôznych veľkostí, vzorov a farieb) angl.
metráž (t. predávaná na metre) franc. slang. hovor.
drapéria (okrasne zriasená t., záves, pokrývka) franc.
tapiséria (ozdobná závesná t., tkaný nástenný koberec) gréc.-franc.
pareo (t. prehodená cez postavu a upravená ako odev pomocou uzla) franc. krajč.
koltra (prenosná závesná okrasná t. používaná ako opona, záves, prikrývka) tal.
gáza orient.-franc. lek.
mul (jemný riedky obväzový materiál) ind.-angl.
chrismale (plátno kladené pri omši pod kalich) gréc. cirk. porovnaj vlákno

víno

rizling (v. lahodnej chuti z kvalitnej odrody viniča) nem.
silván (lahodné, mierne korenisté zelenožlté v.) vl. m.
muškát (v. s korenistou vôňou a príchuťou) lat.-nem.
veltlín (biele v.) vl. m. vin.
otelo (v. z podradného hrozna) vl. m.
malinger (ľahké biele v.) vl. m. potrav.
bikavér (maď. v. a hrozno) maď.
ezerjó (maď. biele v.) maď.
prošek (dalmátske biele al. červené sladkasté v.) chorv.
resinato (gréc. biele v.) gréc.
chablis /šabli/ (burgundské biele v.) franc.
marsala (tal. biele deztertné v.) vl. m.
tramín (biele korenisté v.) vl. m. vin.
leányka (kvalitné biele v. zo Sedmohradska, dievčie hrozno) maď.
klaret (biele, ružové v. z modrého hrozna na výrobu šampanského) lat.-franc.
frankovka (červené v. vyrobené z neskoro dozrievajúceho hrozna, jednej z najlepších odrôd) vl. m.
mavrud (bulh. červené v.) bulh.
rezinato (gréc. červené tmavé v. so živicovou vôňou a chuťou) gréc.
barolo (tal. červené v.) tal.
chianti /kianti/ (tal. červené ľahké v.) tal. vl. m.
beaujolais /božolé/ (franc. červené v.) vl. m.
portugal (jemne trpké ľahké červené v.) vl. m.
santorín (gréc. v.) vl. m.
cidre /sidr/ (jablčné, málo alkoholické v.) franc.
grul (matolínové v.) ? vin.
burčiak (mladé kvasiace v.) mor.
rampáš (mladé, nie celkom vykysnuté v.) ?
čingír maď.?
lora (slabé výliskové v., náhradka vína, vodnár) tal.
dezertné v. (sladené jemné v. s pridaním cukru a liehu) franc.
malvázia (sladké v. al. liehový nápoj) gréc.
vermút (dezertné v. s prísadou voňavých korení) nem. vin.
bitter (horký vermút) nem.
mistela (alkoholizované dezertné v.) špan. potrav.
madeira (portugal. likérové dezertné v.) vl. m.
sherry /šery/
šery (špan. ťažké sladké v.) špan. vl.m.-angl.
manzanilla (dezertné šery) špan.
fino (dezertné šery svetlej farby a horkastej chuti) špan.
olorózo (dezertné šery tmavšej farby) špan.
amontilado (španielske šery s vyšším obsahom alkoholu) špan.
amarózo (špan. veľmi jemné dezertné v.) špan.
demi-sec /-sek/ (polosladké šumivé v.) franc.
furmint (prírodné sladké v. zo šľachtenej odrody hrozna) franc.-maď. vin.
malvázia (gréc. silné sladké v.) gréc. hovor.
cordial /kor-/ (sladené v. s prídavkom likéru) lat.
cinzano /čindzáno/ (sladké v. používané ako aperitív) vl. m.
amarena (sicílske sladké v.) tal. vin.
sekt (šumivé v.) tal.-nem.
šampanské vl. m.
šampanier vl. m. zastar.
šampus (sekt z franc. kraja Champagne) vl. m. hovor.
doux /du/ (sladké šumivé v.) franc.
bruit (suché šumivé v.) franc.
brut (suché jemné šumivé v. bez cukru) nem.
dry /draj/ (suché menej sladké v. s obsahom cukru 3-4%) angl.
bordeaux /-dó/
bordó (ťažké franc. v.) vl. m.
portské (ťažké v.) vl. m. port.
tokaj (ťažké kvalitné v.) vl. m. hovor.
aszú /asú/ (tokajské výberové v.) maď. vin.
malaga (ťažké sladké v.) vl. m. potrav.
jereez /che-/ (juhošpan. ťažké sladké zlatožlté v.) vl. m. vin.
cabernet /ka-/ (ušľachtilé v. z modrej odrody viniča) franc.
forditáš (v. vyrobené pridaním hroznových výliskov, kt. ostanú pri výrobe tokajských výberov, do muštu) maď. vin.
in vino veritas /je/ (vo v. /je/ pravda) lat. kniž. porovnaj nápoj

vláda

vláda 2 (spravovanie štátu, vládnutie; rozhodujúce postavenie, moc)
-kracia gréc. v zlož. sl.
trón gréc.
prestol gréc. kniž.
komando (moc nad niekým) lat.-nem. hovor. expr.
hegemónia (nadvláda, vedenie) gréc.
demokracia (v. ľudu založená na podriadení menšiny väčšine a uznaní rovnosti, slobôd a práv občanov, priama prostredníctvom referenda al. nepriama prostredníctvom volieb) gréc.
republika (v. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
etnokracia (v. nacionalistov) gréc.
gynekokracia (v. žien) gréc. kniž.
gynaikokracia (v. žien v matriarchálnej spoločnosti) gréc. hist.
byrokracia (v. úradov al. úradníctva) franc. + gréc.
eurokracia (v. európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl.m. + gréc.
technokracia (v. technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
dirigizmus (vládnutie z jedného miesta štátnymi zásahmi, prikazovaním) lat. ekon.
nomokracia (v. zákona, podľa zákona) gréc. kniž.
xenokracia (nadvláda cudzincov) gréc.
ochlokracia (v. davu, ulice, zberby, luzy) gréc.
klerokracia (v. duchovenstva, kňazov) gréc.
hierokracia (v. cirk. hodnostárov) gréc.
teokracia (v. boha, bohovláda) gréc.
meritokracia (v. najschopnejších, najzaslúžilejších) lat. + gréc.
oligarchia (v. niekoľkých osôb al. malej skupiny ľudí) gréc. polit.
gerontokracia (v. rady starších v antickej Sparte hist.; v. starých) gréc.
komúna (revolučná v. robotníckej triedy) lat.
monokracia (v. jednej osoby, samovláda) gréc.
monarchia (v. na čele s panovníkom) gréc.
aristokracia (v. najlepších, privilegovanej urodzenej menšiny) gréc. hist.
plutokracia (v. najbohatších vrstiev, bohatých) gréc.
timokracia (v. majetku, štátne zriadenie, v kt. občianske práva závisia od majetku) gréc.
gamonalizmus gréc.
kasiquizmus (sústredenie celého polit., hosp. a spoločenského života v krajine okolo najmocnejšej osobnosti vládnuceho režimu v Latinskej Amerike) vl. m. polit.
totalitarizmus (nedemokratická v. opierajúca sa o násilím zavedenú a udržovanú jednotu) lat. polit.
satrapizmus (neobmedzená v. jednej osoby, t.j. panovníka vrátane zákonodarnej, samovláda, krutovláda) gréc.
despocia (samovláda v starovekých štátoch Ázie a Afriky) gréc. hist.
despotizmus gréc.
diktatúra (samovláda jednej osoby alebo skupiny) lat.
tyrania (samovláda v starom Grécku) gréc. hist.
tyrania (krutá, utláčateľská samovláda, hrôzovláda) gréc.
dominát (samovláda v starom Ríme, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.
principát (samovláda v starom Ríme, za raného cisárstva) lat. hist.
samoderžavie (samovláda v starom Rusku) rus. hist.
terorizmus (v. používajúca hrubé násilie najmä proti polit. odporcom, hrôzovláda, krutovláda, násilenstvo) lat.
fašizmus (diktátorská v. vychádzajúca z ideológie obhajujúcej a hlásajúcej útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.
frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.
hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.
socializmus (v. založené na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc.
komunizmus (v. založená na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb, predstave takejto spoločnosti) lat.
polyarchia lat. kniž.
polykracia (v. viacerých osôb) gréc.
synkrácia (spoločná v. niekoľkých osôb, spoluvláda) gréc. kniž.
biarchia (dvojvláda) gréc.
diarchia (v. dvoch, dvojvládie) gréc.
duumvirát (vláda dvoch v starom Ríme) lat. hist.
triumvirát (v. troch mužov, štátnikov na základe vzájomnej zmluvy, spojenectvo, zbor troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.
tetrarchia (v. štyroch v starom Ríme) gréc. hist.
junta /chu-/ (v. s dočasnou al. miestnou právomocou, najmä nastolená násilím, voj. prevratom) špan.
imamát (v. na čele s najvyšším cirk. a svetským predstaviteľom v niektorých moslimských štátoch) arab.
interim (dočasná, prechodná v.) lat. práv.
cézaropapizmus (nadvláda panovníka nad cirkvou) lat.
politeiá (v. starom Grécku) gréc. hist. práv.
Vysoká porta (samovláda sultána v Osmanskej ríši) lat. pren.
signoria /siňo-/ (v. v tal. mestách, mestských štátoch, od 13. do 16.st.) tal. hist.
Kvirinál (tal. kráľovská v.) lat.
pentarchia (v. piatich veľmocí, Veľkej Británie, Francúzska, Pruska, Rakúska, Ruska, zabezpečujúca rovnováhu síl v Európe od polovice 18.st. do 1914) gréc.
direktórium (v. vládneho výboru vo Francúzsku, 1795-1779) lat. hist.
dikastérium (v. dvoch tried v Uhorsku, šľachty a zemianstva) gréc.-lat. zastar.
sovnarkom (v. v bývalom ZSSR, rada ľudových komisárov, do 1946) rus. skr. porovnaj moc 4

vzťah

relácia lat. kniž. a odb.
filiácia (súvislosť, závislosť, postupnosť) lat. kniž.
korelácia (vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.
kontakt (spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí) lat.
nexus (súvislosť, spojitosť) lat. kniž. a odb.
atitúda (postoj, názor) franc. sociol.
referencia (v. poukazujúci na určitý pomer javov) lat. kniž. a odb.
korešpondencia (súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda) lat.
relatívnosť (v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť) lat. kniž. a odb.
dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.
indiferencia (v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú) lat. fyz.
inklúzia (v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod.) lat.
nihilizmus (záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.
izomorfizmus (v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.
protektorát (v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu) lat. práv.
suzerenita (protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu) franc. hist.
identita (v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu) lat. sociol.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
kompetícia (súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje) lat.
trading (obchodný v., najmä výmenný obchod) angl. ekon.
obligácia (v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok) lat. práv.
faktoring (v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.-angl. fin. obch.
synergizmus (kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov) gréc. biol.
probióza (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti) lat. + gréc. biol.
parekia (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu) gréc. biol.
komenzualizmus (vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.
forézia gréc. ekol.
symfória (komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie) gréc. zool.
amenzualizmus (v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý) lat. biol.
implikácia (v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.
ekvivalencia (v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.
funkcia (závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín) lat. mat.
kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.
inklúzia (v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou) lat. mat.
stechiometria (v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom) gréc. chem.
dyáda (v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách) gréc. psych. sociol.
sympatia (kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň) gréc.
partnerstvo (priateľský v., spolupráca) franc.-angl.
sociabilita (družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť) lat.
familiárnosť (dôvernosť, nenútenosť, domáckosť) lat.
intimita (dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť) lat.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (ľudské vzťahy) angl. sociol.
expresívnosť (vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.
platonizmus (nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality) vl. m. zried.
sex (pohlavný v.) lat.-angl.
konkubinát (spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo) lat.
heterizmus (v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov) gréc. hist.
techtle-mechtle (ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.
maternita (materstvo) lat. odb.
paternita (v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo) lat. práv.
paternalizmus (ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.
hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.
sociopatia (chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
public relations /pablik rilejšnz/ angl.
PR angl. skr.
pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.
antonymia (v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku) gréc. lingv.
paronymia (v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti) gréc. lingv.
heteronymia (významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap) gréc. lingv.
homonymita (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť) gréc. lingv.
homofónia (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu) gréc. lingv.
homografia (v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu) gréc. lingv.
synonymita (v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lingv.
predikácia (prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom) lat. lingv.
subordinácia (podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie) lat. lingv.
koordinácia (priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie) lat. lingv.
adjunkcia (vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie) lat. lingv.
rekcia (v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba) lat. lingv.
parentéza (vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka) gréc. lingv.
parataxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť) gréc. lingv.
hypotaxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť) gréc. lingv.
hyperonymia (v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.
hyponymia (v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv.
denotácia (v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje) lat. lingv.
modálnosť (v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv. porovnaj pomer 1pomer 2láska 1láska 2spolužitie

vládca

potentát (panovník, mocnár, vladár) lat. expr.
monarcha gréc.
dynasta (panovník) gréc. kniž.
cézar (neobmedzený v.) vl. m.
cisár (najvyšší, neobmedzený v.) lat.
imperátor (zvrchovaný cisár) lat.
suverén (zvrchovaný, nezávislý v.) franc. kniž.
despota (neobmedzený v., samovládca, krutovládca) gréc.
tyran (neobmedzený v. v starom Grécku a stredovekých tal. mestských štátoch hist.; krutý diktátor, utláčateľ) gréc.
suzerén (v. ovládajúceho štátu vo vzťahu k ovládanému, závislému štátu, najvyšší lénny pán) franc. hist.
rezident (faktický v. v protektoráte, predstaviteľ koloniálneho štátu) lat.
džingischán (krutý v., krutovládca) vl. m. expr. pren.
faraón (v. v Novej ríši starého Egypta) egypt.-lat.
nomarch (správca územnej správnej jednotky v starovekom Egypte) gréc. hist.
ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.
satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perz. ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.
bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.
diadoch (v. v macedónskej ríši po smrti Alexandra Veľkého) gréc. hist.
princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.
augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.
dux (náčelník, veliteľ vojsk v provinncii starého Ríma; malý nezávislý vládca v Taliansku hist.) lat.
tetrarcha (jeden zo štyroch vládcov v starom Ríme) gréc. hist.
rex (v. s nedeliteľnou a doživotnou mocou, kráľ, pôvodne v starom Ríme) lat. hist.
autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.
kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.
jarl (kráľ kraja, náčelník skupiny Vikingov) škand. hist.
bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.
cár (titul neobmedzeného v. v Bulharsku a Rusku) rus.
báťuška (ľudové označenie cára) rus.
hosudar (neobmedzený v. v predrevolučnom Rusku) rus.
hajtman (v. Ukrajiny, 17. – 18. st.) nem. hist.
lord (v. v angl. prostredí) angl.
ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.
dóža (titul voleného v. v benátskej a janovskej republike) tal. hist.
duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.
caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.
dej (titul tur. miestodržiteľa, v. v Alžírsku) arab. hist.
šeríf (titul v. v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.
chalífa (titul arab. v. a hlavy veriacich) arab.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.
sultán (v. v islamských krajinách od 10. st., najmä v Turecku) arab.-tur.
šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
širvánšáh (v. stredovekého štátu v dnešnom Azerbajdžane) perz. hist.
ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.
satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perzskej ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.
padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.
chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.
chán (tur. al. mongol. v.) tur. hist.
kagan (titul hlavy štátov turkických národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.
mogul (moslimský titul panovníka mongol. pôvodu v Indii, 16. – 19. st.) perz. hist.
maharadža (ind. v., kráľ, knieža) sanskrit
chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín.? hist.
wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.
dalajláma (duchovná hlava tibetskej budhistickej cirkvi, do 1951 polit. v. Tibetu) tib.
kabaka (titul feudálneho v. kráľovstva Bugandy) ?
neguš (etióp. cisár, nepresne) etióp.
tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár) jap.
mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.
šógun (neobmedzený voj. v., Japonsko, 12. – 19. st.) jap.
daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.
inka (v. v ríši Inkov) vl. m. hist.
rex regum (kráľ kráľov, aj označenie Ježiša Krista) lat.
Lucifer lat.
Mefisto (v. pekla, diabol) vl. m.
satanáš (vládca pekla, zosobnenie zla, protivník Boha, čert) hebr. porovnaj miestodržiteľvodca

priestor

-sféra gréc. v zlož. sl.
stereo- gréc. v zlož. sl.
exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.
komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.
batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.
mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.
kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.
camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.
terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.
areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.
square /skvér/
skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.
korzo tal.
promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.
kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.
hala franc.-nem.
vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.
habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.
kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.
box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.
separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.
lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.
ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.
štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.
pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.
pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.
šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.
íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.
exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.
azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.
oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.
post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.
rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.
parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.
parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.
kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.
planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.
aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.
bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.
estráda franc.
pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.
tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.
rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.
ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.
tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.
tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.
golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.
pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.
ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora
strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.
pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.
mýto nem.
richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.
checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.
parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.
depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.
kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.
kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.
kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.
ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.
koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.
štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.
cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.
terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.
aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.
umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.
paddock /pedek/
paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.
prírodný, biologický p.
partia (miesto v prírode, na tele) lat.
gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.
glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.
gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.
efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.
madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.
interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.
intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.
lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.
proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.
gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.
magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.
fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.
batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
biotop gréc.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.
hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.
osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.
alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)
oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.
éter (vesmírny p.) gréc.
vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.
chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.
vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1
kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.
paluba rus.
bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.
hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.
tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.
bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.
koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.
trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.
alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.
lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.
štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.
akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.
kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.
gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.
kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.
obytný p.
balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.
loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.
terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón
ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie
sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.
átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.
alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.
patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.
protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť
divadelný, predvádzací p.
aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.
scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.
manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.
kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.
chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.
skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.
tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.
amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.
parter franc.
parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.
balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.
galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.
bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.
teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.
náboženský, cirkevný, chrámový p.
naos gréc.
cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.
altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.
abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.
gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.
Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.
krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.
ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.
adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.
oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár
kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.
ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.
mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.
empora gréc.
galéria tal.
tribúna lat.
chór gréc. cirk. archit.
chórus gréc. hovor.
presbytár gréc.-lat. cirk. archit.
kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba
oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.
sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.
kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.
oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.
klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.
pastofórium gréc. archit.
sanktuárium lat. cirk.
tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.
diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.
prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.
exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.
apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.
sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.
armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.
mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.
bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.
kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.
kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.
tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.
Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

príslušník

aktivista (p. organizácie, činorodý, iniciatívny spolupracovník, pomocník) lat.
prétorián (oddaný stúpenec, prisluhovač, pätolízač) lat. pren. pejor.
ligista (člen združenia, spolkovej organizácie, spolku, zväzu) tal. špan. zried.
lobista (člen skupiny ľudí ovplyvňujúcej poslancov) angl.
minister (člen vlády poverený vedením ústredného správneho úradu v určitom odbore) lat.-franc. porovnaj minister
redaktor lat.-franc.
editor (člen redakcie) lat.
šéfredaktor (hlavný, vedúci redaktor) franc.
akademik (člen vrcholnej ústrednej vedeckej, vzdelávacej a pod. inštitúcie, akadémie) gréc.
skaut (p. organizácie zameranej na výchovu mládeže vo vzťahu k prírode) angl.
rover (starší p. skautskej organizácie) angl.
woodcrafter /vudkra-/ (p. odnože skautingu založenej E. T. Setonom, vychovávajúcej k všestrannému zdokonaľovaniu človeka pobytom v prírode, zálesák) angl.
forvard (p. útočného radu hráčov, útočník vo futbale, hádzanej a pod.) angl. šport.
komparzista franc.-tal.
štatista (člen zboru hercov vystupujúcich v hromadných scénach, spoločne) lat.-nem. div. film.
prímista (člen skupiny prvých huslí) lat. hud.
p. rodiny, rodu
antecedent (predchádzajúci p. rodiny, predok) lat.
benjamín (najmladší p. rodiny al. určitej spoločnosti) vl. m. bibl.
patriarcha (najstarší p. rodiny, hlava rodiny, rodu, praotec) gréc. pren.
nestor vl. m.
senior (najstarší p. spoločnosti, spoločenstva, staršina) lat.
vogt (staršina dedinskej občiny v Poľsku) poľ. hist.
princ (nevládnuci p. panovníckeho al. kniežacieho rodu, syn panovníka) franc.-nem. porovnaj následník
polit. smeru a pod.
reformista (stúpenec hnutia usilujúceho sa o zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat.
reformista (stúpenec smeru v robotníckom hnutí uprednostňujúcom reformy, úpravy smerujúce k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat.
revizionista (prívrženec smeru usilujúceho sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.
radikál (prívrženec smeru usilujúceho sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.
revolucionár (prívrženec revolúcie, zásadnej zmeny, prevratu, zvrhnutia starého a nastolenia nového poriadku aj násilím) lat.
jakobín (rázny, rozhodný, dôsledný revolucionár) franc. vl. m. pren.
neofyt (horlivý al. nový vyznávač určitého názoru) gréc.
tradicionalista (zástanca zvykov, spôsobov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie) lat.
fundamentalista (prívrženec náb. al. polit. smeru lipnúceho na pôvodnom učení, odmietajúceho, aj násilne, zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľného k iným názorom) lat.
islamista (islamský fundamentalista) arab. hovor. publ.
revanšista (prívrženec hnutia hlásajúceho odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.
anarchista (prívrženec polit. smeru odmietajúceho organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúceho neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.
internacionalista (prívrženec hnutia usilujúceho sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.
narodnik (prívrženec polit. hnutia v Rusku snažiaceho sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúceho sa o roľníctvo) rus. hist.
nacionalista (prívrženec polit. smeru jednostranne zdôrazňujúceho význam národa, vychádzajúceho z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.
ultranacionalista (prívrženec krajného nacionalizmu) lat.
šovinista (prívrženec krajného nacionalizmu spojeného s nenávisťou k iným národom, slepo presvedčený o nadradenosti vlastného národa) vl. m.
separatista (prívrženec hnutia presadzujúceho územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.
izolacionista (prívrženec politiky presadzujúcej neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch) tal.-franc.
pacifista (prívrženec smeru al. hnutia odmietajúceho vojnu a stavajúceho sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
iredentista (prívrženec hnutia národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa) tal. polit.
maďarón (pomaďarčený p. nemaďarského národa, pomaďarčený Nemaďar) vl. m. pejor.
feminista (prívrženec hnutia za zrovnoprávnenie žien s mužmi, bojovník za práva žien, častejšie feministka) lat.
sufražetka (prívrženec hnutia za polit. práva žien, najmä za volebné právo) angl. hist.
monarchista gréc.
rojalista (prívrženec vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.
republikán (stúpenec vlády, zriadenia s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
unionista (prívrženec úsilia o zjednotenie, jednotu, spojenie) lat.
federalista (prívrženec štátneho zriadenia založeného na zväzku dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu) lat. polit.
eurokrat (prívrženec vlády európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl. m. + gréc.
eurofil (prívrženec začlenenia do európskych orgánov a organizácií) vl. m. + gréc. publ.
technokrat (prívrženec vlády technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
slavianofil (prívrženec hnutia vyzdvihujúceho spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.
pansláv (prívrženec hnutia za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára) gréc. + vl. m. polit.
sionista (prívrženec žid. nacionalistického hnutia pôvodne za založenie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.
oranžista (prívrženec strany v Holandsku usilujúcej sa o monarchiu, 17. – 18. st.) vl. m. hist.
ghibellin (prívrženec cisára v Taliansku a Nemecku proti pápežovi, 13. – 15. st.) tal. vl. m. hist.
guelf (prívrženec pápeža v Taliansku a Nemecku proti cisárovi, 13. – 15. st.) nem. vl. m.-tal. hist.
unionista (stúpenec Severu počas amer. občianskej vojny) lat. hist.
federalista (stúpenec Juhu počas amer. občianskej vojny) lat. hist.
pankáč angl.
punk /pank/
punker /panker/
panker (stúpenec hnutia mládeže prejavujúceho protispoločenský postoj najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov 20. st.) angl. hovor.
hippie /-pi/ angl.
hipisák (stúpenec únikového, protestného hnutia západnej, najmä amer. mládeže, vyznačujúci sa výstredným oblečením, správaním, prípadne používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl. slang.
skinhead /-hed/
skín (stúpenec hnutia mládeže vyjadrujúcej krajné, rasistické postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.
p. armády, vojska, ozbrojených síl
paladín (p. mýtickej voj. družiny Karola Veľkého, jeden z 12) franc. hist.
komunard (p. ozbrojenej jednotky Parížskej komúny, 1871) vl. m.
partizán (p. nevoj. ozbrojenej skupiny, kt. vedie záškodnícku vojnu v zázemí nepriateľa) franc.
četník (p. partizánskych oddielov pravoslávnych južných Slovanov bojujúcich proti Turkom, 19. st.; p. ozbrojených jednotiek srbského antikomunistického hnutia odporu) srb. hist.
ustašovec (p. chorv. šovinistickej organizácie) chorv.
milicionár (p. ozbrojenej organizácie pôsobiacej v podnikoch pod vedením komunistickej strany, 1948 – 1989) lat.
ordner (p. uniformovaných jednotiek Henleinovej sudetonemeckej strany v 1. ČSR) nem. hist.
vlasovec (p. rus. národnooslobodzovacej armády vytvorenej Hitlerom počas 2. svetovej vojny zo zajatých sov. vojakov) vl. m. hist.
gangster (p. organizovanej zločineckej bandy) angl.
mafián tal.
mafioso /-ózo/
mafiózo (p. protispoločenského záujmového spoločenstva, mafie) tal. hovor. porovnaj vojakpovstalecstrážnik
p. spoločenskej al. polit. vrstvy
paladín (p. kráľovskej, dvorskej družiny, kráľovského dvora) franc. hist.
oligarch (p. malej vládnucej skupiny ľudí) gréc. polit.
plutokrat (p. bohatej vládnucej vrstvy) gréc.
helóta (p. bezprávnej podrobenej neslobodnej otrockej vrstvy v starovekej Sparte, bezprávny roľník v Sparte) gréc. hist.
optimát (p. polit. vrstvy opierajúcej sa o rozsiahle pozemkové vlastníctvo, na sklonku rím. republiky) lat. hist.
feudál (p. vládnucej triedy, vlastník výrobných prostriedkov, pôdy, léna v lénnom zriadení) lat. porovnaj miestodržiteľ
šľachtic (p. vládnucej vrstvy vo feudálnej spoločnosti) nem. porovnaj šľachticšľachtičná
bárin (p. vyššej spoločenskej vrstvy, urodzený pán v predrevolučnom Rusku) rus.
inka (p. vládnucej triedy v Inkskej ríši) vl. m. hist.
populár (p. stredných a ľudových vrstiev republiky v starom Ríme, 2. – 1. st pr. n. l.) lat. hist.
peregrínus (slobodný p. cudzej obce, kt. právu podliehal, cudzinec v rím. práve) lat. práv. hist.
buržuj (p. bohatej mestskej vrstvy, meštiak) franc.
proletár (p. nemajetnej, chudobnej vrstvy, chudoby, v starom Ríme, lat. hist.; p. revolučnej robotníckej triedy, triedy námedzne pracujúcich, námedzný robotník, v marxizme) lat.
lumpenproletár (p. nízkej spoločenskej vrstvy, kt. sa neživí prácou, spodiny spoločnosti, tulák, žobrák) nem. + lat.
bíreš maď.
hofier (p. dedinskej chudoby bez domu a pôdy, želiar) nem. zastar.
pária (p. najnižšej bezprávnej spoločenskej kasty v Indii, nedotknuteľných; p. najnižšej spoločenskej vrstvy, vydedenec, vyvrheľ, opovrhovaný, bezprávny človek pren.) tamil.
šúdra (p. najnižšej kasty v Indii, roľníci, bezzemkovia, remeselníci) sanskrit
kšatrij (p. druhej kasty v Indii, vládci a bojovníci, plur. kšatrijovia) sanskrit
váišja (p. tretej kasty v Indii) sanskrit
bráhman (p. najvyššej kasty v Indii) sanskrit
p. polit. organizácie
partajník (p. polit. strany) franc.-nem. hovor. expr. pejor.
frakcionár (stúpenec al. zakladateľ zoskupenia v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory) lat. polit.
sektár (p. oddelenej, odštiepenej polit. al. ideologickej skupiny od strany, od hnutia) lat.
labourista /lejbri-/ (p. brit. ľavicovo orientovanej robotníckej strany) angl.
whigh /uig/ (p. brit. polit. strany pôvodne namierenej proti rekatolizácii a absolutizmu, zastupujúcej záujmy podnikateľov a obchodníkov, neskôr liberáli, 17. st.) angl. hist.
toryovec (p. brit. polit. strany pôvodne zastupujúcej záujmy pozemkovej šľachty, neskôr príslušník konzervatívnej strany, 17. st.) angl.
girondista (p. republikánskej parlamentnej frakcie za Veľkej franc. revolúcie, kt. reprezentovala záujmy obchod. a priemysel. buržoázie) franc. vl. m. hist.
dixiekrat (pravicový, rasistický člen demokratickej strany, USA) vl. m. + gréc.
pionier (p. detskej polit. organizácie) franc. zastar.
komsomolec (p. komunistického zväzu mládeže v bývalom ZSSR) rus.
komunista (stúpenec komunizmu) lat.
boľševik (p. komunistickej strany leninského typu) rus. polit.
eser (p. protiboľševickej strany socialistických revolucionárov v predrevolučnom Rusku a počas občianskej vojny) rus. hist.
socialista (p. hnutia za socializmus) lat.-franc.
marxista (stúpenec marxizmu, sociálnoekonomickej teórie K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.
leninista (stúpenec leninizmu) vl. m. polit.
stalinovec (stúpenec ideológie spájajúcej marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby vytvorenej Stalinom) vl. m.
maoista (stúpenec sociálnopolit. učenia a radikálneho ľavicového polit. hnutia spojeného s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.
fašista (stúpenec fašizmu) tal.
nacista lat.
naci (stúpenec nemeckej formy fašizmu) lat.-nem. hovor. pejor.
frankista (stúpenec hnutia vedeného špan. diktátorom Frankom) vl. m.
hitlerovec (stúpenec hnutia vedeného nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
perónista (stúpenec hnutia vedeného argent. diktátorom Perónom) vl. m.
henleinovec /-laj-/ (p. sudetonemeckej strany, ČSR, 1933 – 38) vl. m.
cagoulard /kagu-/ (p. franc. fašistickej a teroristickej organizácie, 20. roky) franc.
iluminát (p. tajnej spoločnosti za myšlienky osvietenstva, 18. st.) lat. hist.
karbonár (p. tajného revolučného spolku v Taliansku a vo Francúzsku, začiatok 19. st.) tal. hist.
rotarián (p. medzinárodného združenia vedúcich osobností, Rotary Clubu) angl.
p. posádky
kormidelník (člen posádky lode zodpovedný za dodržanie smeru plavby) rus.
navigátor (člen posádky lode a lietadla zodpovedný za určovanie ich polohy a za ich vedenie po stanovenej trati) lat. dopr.
kozmonaut gréc.-rus.
astronaut gréc.-angl.
taikonaut (člen posádky vesmírnej lode) čín.
p. rady, súdu, skupiny zástupcov a pod.
efét (p. súdneho zboru v antických Aténach) gréc. hist.
geront (p. rady starších v antickej Sparte) gréc. hist.
senátor (p. najvyššej štátnej rady v starom Ríme, zboru starších vážených občanov) lat. hist.
duumvir (člen dvojčlennej komisie v starom Ríme) lat. hist.
triumvir (p. zboru troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.
legát (senátor so zvláštnym poslaním) lat. hist.
decemvir (p. desaťčlenného zboru vládnych, súdnych, cirk. a pod. úradníkov v starom Ríme) lat.
konšel (p. mestskej, obecnej rady za feudalizmu, radný) lat. hist.
prímas (prvý konšel spravujúci majetok obce) lat. hist.
votant (p. súdneho senátu, prísediaci na súde) lat. práv. zastar.
virilista (p. zboru z titulu svojho úradu al. funkcie, so stálym hlasom) lat. práv.
doyen /doajen/ (najstarší p. zboru, staršina) franc.
pair /pér/ (p. Panskej snemovne, Francúzsko, 1814 – 1848) lat.-franc.
peer /pír/ (p. brit. Hornej snemovne, snemovne lordov) franc.-angl.
senátor (p. jednej zo snemovní, hornej komory zastupiteľského zboru, v niektorých štátoch) lat. polit.
kongresman (p. zákonodarneho zboru, USA) lat. polit.
genró (p. rady starších, poradného orgánu jap. cisára, 1875 – 1937) jap.
delegát (člen skupiny vyslaných, zmocnených, vybraných zástupcov) lat.
alternát (člen delegácie, kt. v nutnom prípade nahradzuje iného člena) lat. dipl.
deputant (člen skupiny zástupcov vyslaných na vybavenie určitej záležitosti) lat. porovnaj poslanec
p. umeleckého smeru
ruralista (prívrženec lit. smeru zaoberajúceho sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.
romantik (stúpenec umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.
realista (stúpenec umeleckého smeru usilujúceho sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19. st.) lat.
surrealista /süre-, sure-/ (prívrženec avantgardného umeleckého smeru snažiaceho sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.
p. filoz. smeru
idealista (prívrženec filoz. smeru považujúceho podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.
materialista (prívrženec filoz. smeru považujúceho podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.
deista (prívrženec učenia uznávajúceho boha ako stvoriteľa, ale popierajúceho jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.
naturalista (prívrženec názoru o výlučnosti a jedinečnosti prírody, pokladajúci prírodu za jediný a všeobecný základ všetkých javov) lat. filoz.
panteista (prívrženec učenia hlásajúceho jednotu boha a sveta, stotožňujúceho boha a svet) gréc. filoz.
realista (stúpenec stredovekého filoz. smeru, podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.
stoik (stúpenec starovekého filoz. smeru usilujúceho sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.
hedonista (prívrženec učenia považujúceho slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.
orfik (prívrženec učenia o blaženosti v posmrtnom živote, v starom Grécku) vl. m. filoz.
relativista (prívrženec názoru odmietajúceho možnosť pravdivosti poznania, považujúceho poznanie za neisté a premenlivé) lat. filoz.
tolstovec (stúpenec učenia hlásajúceho zásadu neodporovania zlu násilím) vl. m.
p. cirkvi
monoteista (prívrženec náboženstva uznávajúceho jediného boha) gréc. náb.
polyteista (prívrženec náboženstva uznávajúceho viacerých bohov) gréc. náb.
judaista (prívrženec žid. náboženstva) vl. m.-lat.
saduceus (prívrženec konzervatívneho starožid. smeru uznávajúceho len päť kníh Mojžišových, kt sa nebránil rím. vplyvom) hebr. hist. náb.
farizej (p. starej žid. náb.-polit. skupiny) hebr. hist.
zelóta (p. žid. radikálnej sekty za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.
esén (p. žid. náb. spoločnosti organizovanej ako náb. rád) lat. náb.
levita (p. izraelského kmeňa povereného kňažskou službou) hebr.