Výsledky vyhľadávania

priestor

-sféra gréc. v zlož. sl.
stereo- gréc. v zlož. sl.
exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.
komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.
batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.
mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.
kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.
camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.
terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.
areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.
square /skvér/
skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.
korzo tal.
promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.
kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.
hala franc.-nem.
vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.
habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.
kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.
box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.
separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.
lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.
ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.
štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.
pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.
pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.
šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.
íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.
exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.
azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.
oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.
post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.
rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.
parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.
parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.
kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.
planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.
aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.
bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.
estráda franc.
pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.
tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.
rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.
ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.
tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.
tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.
golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.
pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.
ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora
strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.
pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.
mýto nem.
richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.
checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.
parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.
depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.
kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.
kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.
kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.
ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.
koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.
štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.
cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.
terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.
aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.
umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.
paddock /pedek/
paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.
prírodný, biologický p.
partia (miesto v prírode, na tele) lat.
gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.
glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.
gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.
efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.
madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.
interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.
intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.
lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.
proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.
gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.
magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.
fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.
batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
biotop gréc.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.
hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.
osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.
alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)
oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.
éter (vesmírny p.) gréc.
vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.
chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.
vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1
kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.
paluba rus.
bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.
hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.
tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.
bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.
koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.
trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.
alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.
lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.
štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.
akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.
kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.
gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.
kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.
obytný p.
balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.
loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.
terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón
ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie
sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.
átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.
alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.
patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.
protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť
divadelný, predvádzací p.
aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.
scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.
manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.
kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.
chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.
skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.
tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.
amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.
parter franc.
parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.
balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.
galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.
bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.
teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.
náboženský, cirkevný, chrámový p.
naos gréc.
cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.
altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.
abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.
gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.
Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.
krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.
ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.
adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.
oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár
kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.
ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.
mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.
empora gréc.
galéria tal.
tribúna lat.
chór gréc. cirk. archit.
chórus gréc. hovor.
presbytár gréc.-lat. cirk. archit.
kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba
oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.
sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.
kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.
oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.
klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.
pastofórium gréc. archit.
sanktuárium lat. cirk.
tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.
diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.
prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.
exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.
apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.
sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.
armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.
mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.
bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.
kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.
kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.
tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.
Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

oblasť

oblasť 2 (okruh činnosti, odbor, úsek)
régia lať. kniž. zastar.
sféra (okruh, odbor činnosti, pôsobenia, vplyvu a pod.) gréc. kniž.
branža (o., najmä výroby al. obchodu) franc.
fach (pracovná o., pracovný odbor, zamestnanie) nem. hovor.
rezort (odbor úradnej činnosti, pôsobnosti; odbor pôsobnosti ministra, ministerský úrad) franc.
disciplína (vedný, umelecký, šport. a pod. odbor) lat.
špecializácia (zameranie na určitú užšiu o., úsek, odbor, činnosť) lat.
doména franc.
parketa (hlavná o. pôsobenia, pôsobisko; rozsah a okruh pôsobnosti, oprávnenie rozhodovať, náplň činnosti) franc. hovor. publ.
jurisdikcia (o. úradnej, najmä súdnej právomoci) lat. práv.
portefeuille /portföj/ (odbor pôsobnosti ministra, ministerský úrad) franc.
terra ignota /-nó-/ (nepreskúmaná, neznáma o.) lat. kniž.
vedný odbor pozri náuka porovnaj odvetvie

plocha

facies lat. lek.
facio- lat. v zlož. sl.
area (p., najmä ohraničená) lat. kniž. a odb.
etáž (vrstva, rovina) franc. odb.
plani- (rovina, rovná p.) lat. v zlož. sl.
fasáda (povrch, vonkajšok, zovňajšok, vonkajší vzhľad) tal.-franc.
terén (zemský povrch, prirodzený al. upravený tvar, časť zemského povrchu) lat.-franc.
peneplain /-plén/ (zemský povrch so zarovnaním pôvodných výškových rozdielov, parovina) lat.-angl.
tablica (p. poľnohosp. pôdy, malé pole) lat.
areál (vymedzená p. pozemkov) lat. stav.
plantáž (veľká p. úžitkových rastlín v trópoch) franc.
park (väčšia trávnatá p. upravená na prechádzky a oddych, okrasný pozemok so zeleňou na oddych a zotavenie, sad) angl.-franc.
rozárium (park vysadený ružami) lat. záhr.
parkovisko angl.
parking (p. určená na státie vozidiel mimo dopravného ruchu) angl. slang.
oceán (veľká súvislá vodná p. medzi pevninami, jedna zo 4, veľmi rozsiahle more) gréc.-lat.
Pantalasa (predpokladaný jednotný praoceán okolo jednotného pevninského prakontinentu) gréc.
lagúna (vodná p. uprostred atolu) tal.
-éder (stena, základňa) gréc. v zlož. sl.
parapet (p. na podokennej výmurovke, podobločnej časti steny, vnútri krytá doskou a pod., zvonka plechom) tal. hovor. stav.
špaleta (vnútorná zvislá p. dverového al. okenného otvoru, ostenie) tal.-nem. stav.
fríza (p. ozdobená plastikou) gréc. stav.
kazeta (prehĺbené, plasticky orámované pole rovného al. klenutého stropu) tal.-franc.
kartuša (p. nepravidelného tvaru s ozdobným plastickým, rozvinutým okrajom okolo erbu a pod., renesancia a barok) tal.-franc.
panneau /panó/ (obloženie steny orámovanými drevenými doskami, orámovaná p. steny) franc. výtv.
lambris (obloženie stien najmä drevenými doskami, mramorom al. štukou) franc. stav.
tympanón (trojuholníková al. polkruhová p. štítu na priečelí stavieb) gréc. archit.
eskarpa (vonkajšia stena opevnenia tvoriaca zároveň svah, šikmú p. hradnej priekopy) tal.-franc.
sféra (guľová p., guľa) gréc. mat.
anuloid lat. + gréc.
torus (p. utvorená rotáciou kružnice okolo priamky, kt. leží v rovine tejto kružnice a túto kružnicu nepretína, kruhový prstenec) lat. mat.
kvadrika lat. geom.
elipsoid (p. druhého stupňa zložená z bodov, kt. súradnice vyhovujú algebraickej rovnici o troch neznámych druhého stupňa) gréc. matem.
sféroid (rotačný elipsoid) gréc. mat. astron.
ovál (p. vajcovitého tvaru) lat.
areola (dvorček okolo prsnej bradavky) lat. anat.
laterál (celková ponorená p. bokorysu plavidla) lat. lod.
šachovnica (štvorcová p. so 64 striedavo svetlými a tmavými poľami používaná pri hre s bielymi a čiernymi figúrami) perz.
mozaika (p. vyložená z farebných kamienkov, skielok a pod.) tal. výtv.
fazeta (p. vybrúsená na drahokame) franc.
kaleta (plôška na spodku briliantového výbrusu) ? klenot.
estráda franc.
pódium (zvýšená p., plošina, vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov) gréc.-lat. porovnaj plôškavrstva

teleso

corpus /ko-/
korpus lat. lek.
polyéder (t. ohraničené mnohouholníkmi) gréc. mat.
prizma (hranol) gréc. mat.
kváder (t. ohraničené šiestimi obdĺžnikmi, z kt. protiľahlé sú zhodné) lat.-nem.
kónus (kužeľ) gréc. geom.
pyramída (ihlan al. čo ihlan pripomína) egypt.-gréc.
obelisk (štíhly ihlan zakončený v tvare pyramídy) gréc. výtv. archit.
sféra (guľa, guľová plocha) gréc. mat.
valec (t. ohraničené dvoma rovnobežnými kruhovými základňami a plášťom) nem. geom.
cylinder (valec, najmä dutý) gréc.-lat.
diéder (dvojsten) gréc. geom.
tetraéder (štvorsten) gréc. mat.
pentaéder (päťsten) gréc. geom.
hexaéder gréc. geom.
kubus (šesťsten, kocka) gréc.-lat.
heptaéder (sedemsten) gréc. geom.
oktaéder (osemsten) gréc. geom.
dodekaéder (dvanásťsten) gréc. geom.
ikosaéder (dvadsaťsten) gréc.
kvadrika lat. geom.
elipsoid (plocha druhého stupňa zložená z bodov, kt. súradnice vyhovujú algebraickej rovnici o troch neznámych druhého stupňa) gréc. matem.
sféroid (rotačný elipsoid) gréc. mat. astron.
ovoid (t. vajcovitého tvaru vzniknuté rotáciou oválovitej krivky) lat. + gréc. mat.
kryštál (pevné, tuhé t. s pravidelnou štruktúrou) gréc.
satelit lat. astron. kozm.
trabant (nebeské t. obiehajúce okolo centrálneho telesa, družica, obežnica) nem. astron. zried.
planéta (veľké t. obiehajúce okolo Slnka, obežnica) gréc. astron.
planetoid (malé t. obiehajúce okolo Slnka medzi Marsom a Jupiterom, napr. Ceres, Pallas, Juno, Vesta) gréc. astron.
kométa (malé t. obiehajúce okolo Slnka po elipse, často s tzv. chvostom) gréc.
sputnik (prvá umelá družica, 1957) rus.
meteoroid (nebeské t., častica medziplanetárnej hmoty pohybujúca sa kozmickým priestorom) gréc. astron.
magnet (t. schopné priťahovať niektoré kovy) gréc. fyz.
magnetka (ľahký tyčový magnet voľne otáčavý vo vodorovnej rovine, magnetická ihla, strelka) gréc. fyz.
kesón (duté oceľové al. oceľobetónové t. bez dna na zakladanie stavieb pod vodou, potápací zvon) franc. stav.
bója (zakotvené plávajúce orientačné t. pre riečnu al. námornú dopravu) hol. dopr.
radiátor (vyhrievacie t., najmä článkové) lat.
konvektor (vykurovacie t. teplovzdušného vykurovania) lat. tech. porovnaj telieskokameň 2

obvod

obvod 2 (vymedzený územný (správny) celok, oblasť, územie)
región lat.
rajón lat.
régia lať. kniž. zastar.
-sféra gréc. v zlož. sl.
cirkumferencia (oblasť) lat. lek.
komúna (územný o. s určitou formou samosprávy, mestská samospráva) lat.
revír (uzavretá oblasť vymedzená na určitú činnosť, najmä lesná, uhoľná, policajná a pod.; oblasť na poľovačku, lov, polesie) franc.-nem.
kolatúra lat.
farnosť nem. cirk.
fara (cirk. územný o. spravovaný farárom; najmenšia, najnižšia územná jednotka s kostolom) nem. hovor.
parochia (farnosť v katolíckej a pravoslávnej cirkvi) gréc.-lat. cirk. zastar.
dekanát (cirk. územný o. podliehajúci právomoci dekana) lat.
biskupstvo gréc.
diecéza (cirk. územný o. podliehajúci právomoci biskupa) gréc.-lat. cirk.
vikariátstvo (jedna z častí biskupstva) lat. cirk.
eparchia (cirk. územný o. podliehajúci právomoci biskupa pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
metropolia (cirk. územný o. podliehajúci právomoci arcibiskupa) gréc. cirk.
provincia (cirk. územný o. niekoľkých biskupstiev spravovaný arcibiskupom cirk.; územný správny o.; pôvodne územný správny o. Rím. ríše hist.; územný správny o. v Španielsku, Čile a pod.) lat.
patriarchát (cirk. územný o. podliehajúci právomoci hlavy pravoslávnej a niektorých východných cirkví) gréc. cirk.
superintendencia lat. cirk.
seniorát (cirk. územný o. v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
nomos (územný správny o. v starovekom Egypte; územný správny o. v Grécku) gréc. hist.
peribolos gréc. archeol. archit.
trinkos (starogréc. posvätný o. s chrámami a verejnými budovami) gréc. archit.
démos (územná jednotka gréc. mestského štátu a jeho obyvateľov) gréc.
eparchia (územný správny o. v byzantskej, východorím. ríši) gréc. hist.
katepanát (územný správny o. v byzantskej, východorím. ríši od 11. st.) gréc.
satrapia (územný správny o. v Perz. ríši) perz.-gréc. hist.
exarchát (správny o. Byzantskej ríše na dobytom území spravovaný miestodržiteľom) gréc.
pašalík tur. hist.
vilayet /-jet/
vilajet (územný správny o. v Osmanskej ríši) arab.-tur. hist.
sandžak (správny o. v Osmanskej ríši, menší pašalík) tur. hist.
emirát (územný správny o. v arab. ríši, severná Afrika a Blízky východ, kniežatstvo) arab.
kalifát (územie spravované kalifom, arab. správna územná jednotka) arab.
sultanát (územie spravované sultánom v islamských krajinách, od 10. st.) arab.-tur.
šajchát (územie pod vládou arab. kmeňového náčelníka) arab.
chanát (územie pod vládou tur. al. mongol. vládcu) tur. hist.
aljú (územný správny o. v Mongolskej ríši) tat. hist.
kaganát (štátny a voj. útvar turk. národov, Avarov) orient. hist.
komenda (správny a hosp. o. cirk. rytierskych rádov) lat.
župa lat.
komitát (územný správny a súdny o. v Uhorsku, stolica, kraj) lat. hist.
hajtmanstvo (územný správny o. v čes. krajinách, okres, krajina, pôvodne za Rakúska) nem. hist.
cirkul (správny al. policajný o. v Poľsku, 18.a 19.st.) lat.
gmina (územný správny o. v Poľsku, obec, do 1954) nem.-poľ. hist.
bánovina tur.-srb. hist.
banát (územný správny o. u niektorých južných Slovanov spravovaný kráľovským miestodržiteľom) vl. m. hist.
judet /-dec/ (územný správny o. v Rumunsku) rum.
újazd (správny o. v cárskom Rusku) rus. hist.
opričnina (územie priamo spravované cárom na základe opatrení cára Ivana Hrozného proti bojarom, 16. st.) rus. hist.
gubernia (územný správny o. v Rusku, 1708 – 1929) lat. hist.
rajón (územný správny v bývalom ZSSR) lat.
kantón (územný správny o. najmä vo Švajčiarsku) franc.
departement /-tmán/ (územný správny o. vo Francúzsku, na Haiti, kraj) franc.
dištrikt (územný správny o. v Portugalsku a inde) lat.
guvernorát (územný správny o. v Egypte, Iraku, Tunisku) franc.
grófstvo (územný správny o. v Veľkej Británii a anglosaských krajinách) nem. hist.
shire /šajr/ (územie patriace grófovi, grófstvo v Anglicku a Škótsku) angl.
county /kau-/ (správny a súdny o. vo Veľkej Británii a USA; územie patriace grófovi, grófstvo v Anglicku a Škótsku) angl.
ken (územný správny o. v Japonsku) jap.
han (územie pod vládou jedného kniežaťa, daimjó, od 12.st. do 1871) jap. hist.
kapitánia (územný správny o. v špan. kolóniách v Lat. Amerike) lat.
ulus mongol.-rus.
ajmak (mongolskú územný správny o.) mongol.
bantustan (formálne samostatné územie v JAR s černošským osídlením; ú. vytvorené na národnostnom princípe) vl. m.+perz. porovnaj územieoblasť 1

klenba

kupola (k. v tvare pologule nad kruhovým, štvorhranným al. mnohostranným priestorom) lat.-tal.
luneta (výsek k. nad dverami al. oknom v tvare oblúka al. trojuholníka) franc. archit.
koncha (polkruhová k. na zaklenutie výklenku, niky) gréc. stav.
kalota (k. v tvare guľového odseku al. rotačného elipsoidu) gréc.-franc. archit.
fornix (klenutie) lat. anat. zool.
sféra (nebeská k., vesmírny priestor okolo zemegule) gréc. kniž.

guľa

guľa 1 (predmet tvaru telesa ohraničeného bodmi s rovnakou vzdialenosťou od stredu)
sphaero- /sfé-/
sféro- gréc. v zlož. sl.
sféra (guľová plocha) gréc. mat.
glóbus (g. so znázornením zemského povrchu al. postavenia hviezd, model Zeme al. hviezdnej oblohy) lat. geogr.
uranoskop (glóbus so zobrazením hviezdnej oblohy) gréc. astron.
buľva (očná g.) lat. anat. porovnaj guľka 1

oblasť

oblasť 1 (vymedzené územie)
región lat.
régia lať. kniž. zastar.
-sféra gréc. v zlož. sl.
zóna (územie, pásmo) gréc. kniž. a odb.
rajón (územná o. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
terén (pracovná o. mimo mesta, v prírode, na vidieku a pod.) lat.-franc. výskum v t.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
proveniencia (zemepisná o., z ktorej niekto al. niečo pochádza, miesto pôvodu) franc.
rezervácia (územie vyhradené pre domorodé obyvateľstvo; vymedzené chránené územie, prírodná al. pamiatková oblasť) lat.
revír (uzavretá o. vymedzená na určitú činnosť, napr. lesná, uhoľná, policajná a pod.; o. na poľovačku, lov, polesie) franc.-nem.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, prípadne nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
kordón (ochranné pásmo, pás územia na ochranu proti niečomu) franc.
areál (vymedzená časť územia so stavbami archit.; o. rozšírenia určitého organizmu, javu) lat. odb.
green /grín/ (o. cieľa na golfovom ihrisku) angl. šport.
litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
hydrosféra (vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.
atmosféra (plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.
troposféra (najspodnejšia vrstva atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.
front (o. prechodu medzi dvoma vzduchovými hmotami) lat. meteor.
fytosféra (vrstva Zeme pokrytá rastlinami) gréc.
biosféra (o. Zeme s podmienkami na život, časť zemského povrchu, osídlená živými organizmami) gréc. biol.
ekosféra (vrstva Zeme, v kt. sú živé organizmy) gréc.
noosféra (o. vzájomného pôsobenia prírody a človeka, rozumovej ľudskej činnosti) gréc. filoz.
tropická o. (o. siahajúca okolo rovníka medzi obratníkmi s horúcim a vlhkým podnebím) gréc. geogr.
subtropická o. (teplá zemepisná a vegetačná o. okolo obratníka Raka a Kozorožca) lat. + gréc. geogr.
selvas (typ krajiny súvislých tropických dažďových lesov v povodí Amazonky) port. geogr.
kalma (o. bezvetria, tíšiny po oboch stranách rovníka) gréc.-lat.-rom. meteor.
antarktis (o. najchudobnejšia na rastlinstvo s najvyšším podielom machov a lišajníkov zaberajúca Antarktídu a juh Južnej Ameriky) gréc. geogr.
Arktis (o. severného pólu)
Pacifik (o. Tichého oceána) lat.
belt (územie pretiahnutého, predĺženého tvaru) dán.-angl. geogr. zastar.
ekoton (hraničná časť, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, okraj lesa, pobrežie, prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami) gréc. biol.
step (rovinatá o. Zeme porastená trávou a nízkymi rastlinami v miernom pásme) ukraj. geogr. bot.
eremiál (suchá o. Zeme so žiadnym al. nepatrným rastlinstvom, suchá step, polopúšť) gréc.
monte (typ krajiny na východných úpätiach Ánd so suchomilným rastlinstvom) špan. geogr.
sahel (typ krajiny v Afrike na južnom okraji Sahary so suchomilným porastom) afr. geogr.
pampa (juhoamer., najmä argentínska trávnatá rovinatá step) indián.-špan.
préria (trávnatá step v strednej a západnej časti Severnej Ameriky) franc.
pusta (trávnatá step v Maďarsku) maď.
brus (tropická rovina porastená drobnými kríkmi) angl.
tundra (o. Zeme, rozsiahla rovina s nízkou vegetáciou, s machmi, trávou, kermi, bez lesov, najmä v sev. Ázii) lap.-rus. geogr.
savana (o. Zeme s vysokým trávnatým porastom a skupinami drevín v tropickom al. subtropickom pásme) indián.-špan. geogr.
muskeg (o. Zeme s rašeliniskami v Kanade) indián. geogr.
scrub /sra-/ (o. Zeme s rozsiahlymi porastmi vždyzelených, najmä tŕnistých rastlín na suchých územiach Austrálie a južnej Afriky) angl. geogr. bot.
sertao /-tanu/ (o. Zeme s polosuchým podnebím a pôdou nevhodnou na pestovanie obilia, severovýchod Brazílie) port.
sebcha (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na Sahare) arab. geogr.
šot (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na severnej Sahare) arab. geogr.
takýr (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Strednej Ázii) turkmén. geogr.
kevír (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Iráne) perz. geogr.
badlands /bedlendz/ (územie s úzkymi stržovitými korytami vytvorenými eróziou v nespevnených horninách a málo spevnených usadeninách) angl.
marše (občas zaplavované územie pri pobreží Severného a Baltského mora, ploché úrodné nížiny na morskom pobreží) nem. geogr. pomn.
moor (trvalo zamokrené územie s vodným rastlinstvom na rašelinovej a močaristej pôde) nem.
kras (územie, najmä vápencové, kde pôsobením vody vznikli rôzne útvary, napr. jaskyne, priepasti a pod.) ilyr.-srb. geol.
depresia (územie s nižšou nadmorskou výškou ako okolie alebo ležiace nižšie ako hladina mora, preliačina) lat. geol.
arktogea (zoogeografická o. severnej pologule) gréc. geogr. zool.
paleoarktická o. (zoogeografická o. zahŕňajúca Európu, Stredomorie, severnú a strednú Áziu) gréc. zool.
paleogea (zoogeografická o. zahŕňajúca madagaskarské, etióp. a ind.-malajské živočíšstvo) gréc. zool.
biotop gréc. biol.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný priestor) gréc. biol.
biochor (životná o. na Zemi s vegetáciou) gréc. ekol.
bióm (spoločenstvo organizmov, rastlín a živočíchov v rozsiahlej zemepisnej o. spolu s prostredím) gréc. ekol.
ekumena (územie trvalo obývané a pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.
subekumena (územie človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
anekumena (územie trvalo neobývané a nevyužívané) gréc. ekol.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
šelf (okrajová o. mora, kt. je ešte súčasťou pevniny, do 200 m) angl. geol.
litorál (pobrežná o. mora a sladkých vôd) lat. geol. geogr.
pelagiál (o. voľnej vody od hladiny ku dnu v mori, jazerách a vo vodných nádržiach) gréc. odb.
batysféra (priestor pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
epipelagiál (plne presvetlená o. morskej vody do 100 m, s bohatým zastúpením zvierat) gréc. biol.
batypelagiál (málo presvetlená o. morskej vody, od 100 m) gréc. biol.
fytal (o. dna s dostatkom svetla pre život rastlín) gréc. biol.
profundál (o. dna sladkovodných jazier a vodných nádrží) lat. geol.
infralitorál (o. dna mora, jazier a vodných nádrží s dostatkom svetla s vyššími rastlinami a svetlomilnými riasami) lat.
bentál (o. dna oceánov, zasahujúca od brehu do hlbín) gréc. geol. geogr.
batyál (o. dna oceánov od 200 do 2 000 m hĺbky) gréc.
abysál (o. dna oceánov od 1 000 do 6 000 m hĺbky) gréc.-lat.
hadál (o. dna oceánov od 6 000 m hĺbky) gréc.
mare (tmavá rozsiahla o. na Mesiaci al. na Marse) lat. astron.
ekosféra (o. okolo vesmírneho telesa, hviezdy, s priaznivými podmienkami pre vznik a udržanie života) gréc. porovnaj plošina 1lespúšťúzemieobvod 2miesto 1spoločenstvo 2 a pod.

odvetvie

infraštruktúra (súbor odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod.) lat. ekon.
kvartér lat.
kvartérna sféra (o. ekonomiky pôvodne považované za nevýrobné, zahrňujúce vysoké školstvo, vedu a výskum) lat. ekon.
energetika (priemyselné o. zaoberajúce sa výrobou a využívaním rôznych druhov energie) gréc.
metalurgia (o. výroby zaoberajúce sa výrobou a spracovaním kovov a zliatín, hutníctvo) gréc.
petrochémia (o. výroby zaoberajúce sa využitím ropy, uhlia a zemného plynu) gréc.
technika (odbor výrobnej pracovnej činnosti) gréc.
technológia (odbor zaoberajúci sa spôsobmi spracovania materiálu na určitý výrobok) gréc.
architektúra (odbor zaoberajúci sa navrhovaním stavieb, bytov a pod., staviteľstvo) gréc.
rádiotechnika (odbor zaoberajúci sa vysielaním a prijímaním elektromagnetických vĺn) lat. + gréc.
reprografia (o. zaoberajúce sa rozmnožovaním dokumentov a pod.) lat. + gréc.
polygrafia (o. výroby zaoberajúce sa reprodukovaním a rozmnožovaním písaných al. kreslených predlôh tlačou, tlačiarenský priemysel, tlačiarstvo) gréc.
garbiarstvo (o. zaoberajúci sa spracovávaním surových zvieracích koží, kožiarstvo) nem.
optika (o. zaoberajúce sa výrobou zariadení využívajúcich svetelné javy, upravujúcich prechod svetla) gréc.
pyrotechnika (o. zaoberajúce sa výrobou, používaním a zneškodňovaním výbušnín) gréc.
fotografia (odbor výtv. umenia zaoberajúci sa zhotovovaním obrazových záznamov pôsobením svetla na citlivú vrstvu fimlu al. dosky) gréc.
film angl.
kinematografia (odbor zaoberajúci sa výrobou filmov) gréc.
public relations /pablik rilejšnz/ angl.
PR angl. skr.
pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.