náuka
náuka
1
vedný odbor
pansofia
všeobecná veda, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecného poznania, vševeda
gréc. filoz.
synergetika
odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti
gréc. fyz.
heuristika
veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov
gréc.
lek. odbor.
pozri
lekárstvo
ars liberalis
slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales
trívium
nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika
lat.
hist.
kvadrívium
štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba
lat. hist.
floristika
odbor botaniky zameraný na vyhľadávanie, určovanie a spisovanie všetkých druhov rastlín určitého náleziska al. oblasti
lat.
botanika
gréc.
fytobiológia
gréc. zastar.
algológia
lat. + gréc.
entomológia
gréc.
ontogénia
n. o vzniku a vývoji zárodku od oplodneného vajíčka po dosiahnutie rozmnožovacej zrelosti
gréc. biol.
mammaliológia
lat. + gréc.
pedológia
odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod., pôdoznalectvo
gréc.
anatómia
veda o stavbe rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, polohe a stavbe jeho častí a orgánov, teloveda
gréc. odb.
bionika
vedný odbor zaoberajúci sa využitím poznatkov o živých organizmoch na riešenie tech. problémov
gréc.
ekológia
veda o vzťahoch medzi organizmami a životným prostredím a navzájom medzi organizmami, o životnom prostredí
gréc. biol.
fenológia
n. o životných prejavoch, raste a vývoji rastlín a živočíchov v závislosti od počasia, podnebia al. ročných období
gréc. biol.
farmaceutika
odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv, lekárnictvo
gréc.
juvenológia
veda zameraná na čo najdlhšie uchovanie vlastností mladého a zdravého organizmu s využitím poznatkov rôznych odborov
lat. + gréc.
ergonomika
n. o ľudskej práci, jej spôsoboch, pracovných prostriedkoch, o vzťahoch medzi človekom, prácou a pracovným prostredím
gréc. odb.
kinetika
odbor zaoberajúci sa určovaním dráhy pohybujúcich sa telies a silami, kt. na pohyb pôsobia, časť dynamiky
gréc.
statika
časť mechaniky zaoberajúca sa podmienkami rovnováhy síl v nepohybujúcich sa telesách
gréc. fyz.
röntgenológia
odbor zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím
vl. m. + gréc.
stereofónia
odbor zaoberajúci sa záznamom a prenosom zvuku v jeho pôvodnom priestorovom rozložení
gréc.
gravimetria
odbor zaoberajúci sa meraním tiaže, výskumom tvaru, rozmerov a vonkajšieho tiažového poľa Zeme
lat. + gréc.
alchýmia
prvotná stredoveká a renesančná nevedecká chémia usilujúca sa o. i. o premenu bežných kovov na zlato
arab.
stereochémia
n. o priestorovom usporiadaní atómov, molekúl a pod. a jeho vplyve na vlastnosti látok
gréc. chem.
aeronautika
gréc.
bromatika
n. o príprave potravín, zmenách pri ich úprave a vplyve na organizmus človeka
gréc. potrav.
makrobiotika
odbor zaoberajúci sa zdravou výživou na základe staročín. receptov, presadzujúci rastlinnú stravu
gréc. biol.
glaciológia
n. o trvalej snehovej pokrývke a ľadovcoch, ich vzniku, vývoji, tvaroch, rozšírení a vlastnostiach
lat. + gréc.
glaciológia
lat. + gréc.
astronómia
gréc.
planetológia
odbor zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka, obežníc
gréc. astron.
geografia
veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom, zemepis
gréc.
geodézia
odbor zaoberajúci sa určením tvaru a rozmerov Zeme a zameraním častí jeho povrchu, zememeračstvo
gréc.
petrológia
gréc.
petrografia
odbor geológie zaoberajúci sa horninami, ich vznikom, výskytom, zložením a pod.
gréc. hist.
topografia
odbor zaoberajúci sa opisom zemského povrchu, územia, jeho meraním a zobrazovaním pomocou máp, mapovanie, miestopis
gréc.
selenodézia
odbor zaoberajúci sa určovaním tvaru, rozmerov Mesiaca a zobrazovaním jeho povrchu
gréc.
matematika
veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary
gréc.
goniometria
gréc.
informatika
odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií
lat.
kybernetika
veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch
gréc.
ezoterika
odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka
gréc.
ufológia
odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov
angl. + gréc.
hovor.
prognostika
odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského
gréc.
futurológia
veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja
lat. + gréc.
logistika
n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde
gréc. voj.
demografia
gréc.
etika
gréc. filoz.
teleológia
n. o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ
gréc. filoz.
hermeneutika
n. o výklade a interpretácii všetkých prejavov kultúry, napr. textov, umeleckých diel
gréc. filoz.
prehistória
veda o praveku, najstaršom období ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky
lat. + gréc.
paleografia
veda zaoberajúca sa opisom, triedením a hodnotením písma a jeho funkciou v dejinách
gréc.
paleografia
veda zaoberajúca sa správnym čítaním, miestnym a časovým zaradením písomných pamiatok
gréc.
genealógia
veda zaoberajúca sa štúdiom rodov, rodokmeňov, rodových súvislostí jednotlivcov, rodopis
gréc.
ekonómia
veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.
gréc.
mikroekonómia
ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem
gréc.
ekon.
kameralistika
veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo
lat.
ekon.
etnografia
veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis
gréc.
etnológia
veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti
gréc.
folkloristika
veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby
angl.
lingvistika
lat.
paralingvistika
odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika
gréc. + lat.
filológia
veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel
gréc.
textológia
odbor lit. vedy zaoberajúci sa textom lit. diela z hľadiska z hľadiska jeho vzniku, autorstva, zmien
lat. + gréc.
gramatika
n. o stavbe jazyka, pravidlách platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax
gréc.
lingv.
semaziológia
súčasť semiotiky zaoberajúca sa vyjadrením zmyslu filoz.; n. o význame jaz. jednotiek lingv.
gréc.
syntax
súčasť semiotiky zaoberajúca sa vnútornou štruktúrou sústav znakov filoz.; n. o gramatickej stavbe viet a súvetí, skladbou lingv.
gréc.
etymológia
odbor skúmajúci pôvod, pôvodnú podobu, význam, príbuznosť a zákonitosti vývoja slov
gréc.
lingv.
idiomatika
frazeológia o výrazoch charakteristických pre určitý jazyk, kt. sú obyčajne doslovne nepreložiteľné
gréc.
lingv.
fonetika
veda o tvorení, fyzických vlastnostiach a vnímaní zvukovej stránky ľudskej reči
gréc.
lingv.
rytmika
n. o pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb v hudbe a tanci, zvukových prvkov v poézii a pod.
gréc.
grafológia
odbor o písomných prejavoch človeka a vyvodzovaní psych. vlastností zo skúmania písma, rukopisu
gréc.
veda o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre:
balkanistika
vl. m.
semitológia
vl. m. + gréc.
urbanizmus
lat.
filatelia
gréc.-franc.
didaktika
odbor zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vzdelávania a vyučovania, teória vzdelávania a vyučovania, súčasť pedagogiky
gréc.
ped.
optopédia
gréc.
defektológia
odbor skúmajúci zdravotne postihnuté deti, ich vývoj a schopnosť prispôsobenia
lat. + gréc.
somatopédia
odbor defektológie zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených
gréc.
viktimológia
odbor zaoberajúci sa obeťami trestných činov a vzťahmi medzi obeťou a páchateľom trestného činu
lat. + gréc.
práv.
mytológia
n. o vymyslených príbehoch s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch
gréc.
eschatológia
n. o posledných veciach človeka, smrti, posmrtnom živote, a ľudstva, vzkriesení, poslednom súde
gréc.
náb.
liturgika
odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa bohoslužobnými obradmi a úkonmi
gréc.
cirk.
poimenika
odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa starostlivosťou o jednotlivca
schopnosť
potenciálnosť
lat.
energia
s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila
gréc.
porovnaj
sila 2
sociabilita
náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť
lat.
kniž. a odb.
charizma
s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.
gréc.
fantázia
gréc.
imaginácia
s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť
lat.
kniž.
fluencia
s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu
lat.
psych.
senzitívnosť
s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety
lat.
kniž. a odb.
sagacita
s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť
lat.
lek.
porovnaj
vnímavosť
citlivosť 1
asertivita
s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných
lat.
psych.
plastickosť
s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.
gréc.
tech.
elastickosť
miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť
gréc.-lat.
odb.
autoregulácia
s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie
gréc. + lat.
odb.
porovnaj
prispôsobivosť
ambidextria
s. rovnako používať obe ruky
psychokinéza
neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku
gréc.
psych.
telepatia
s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie
gréc.
psych.
eidetizmus
ej-
s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť
gréc.
psych.
magnetizmus
s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom
gréc.
excitabilita
s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť
lat.
biol.
regenerácia
s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom
lat.
biol.
endotermia
s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela
gréc.
odb.
homoiotermia
s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť
gréc.
biol.
ektotermia
s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku
gréc.
biol.
modifikabilita
s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami
lat.
biol.
valencia
s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.
lat.
rádioaktivita
s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie
lat.
chem. fyz.
dimorfia
s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť
gréc.
odb.
trimorfia
s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť
gréc.
odb.
oligodynamia
s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy
gréc.
chem. biol.
výstuž
zmena
zmena
1
premena; vystriedanie
mutácia
náhla dedičná z. vlastnosti al. znaku podmienená zmenou v géne pod vplyvom prostredia genet.; z. všeobecne kniž. a odb.
lat.
raabizácia
reforma Márie Terézie spočívajúca v rozdelení pôdy poddaným a platbách namiesto roboty, 1777
vl. m.
hist.
rekvalifikácia
z. vzdelania, vedomostí pod. potrebných na vykonávanie práce al. funkcie, preškolenie
lat.
degenerácia
odchýlka od normálneho priebehu al. vývinu k horšiemu výkonu, zhoršenie, zmenšovanie, úbytok síl a schopností, úpadok
lat.
lek. aj pren.
fluktuácia
stála z., kolísanie, vlnenie, pohyb, nestálosť, výkyvy; častý a neodôvodnený prechod pracovníkov z jedného zamestnania do iného, striedanie, menenie zamestnania
lat.
migrácia
presídľovanie, sťahovanie, presun, pohyb obyvateľstva spojený so zmenou sídliska, miesta pobytu
lat.
odb.
porovnaj
premiestňovanie
deformácia
z. tvaru telesa pôsobením vonkajších síl, porušenie pôvodného tvaru al. zmyslu, pretvorenie
lat.
aj pren.
refrakcia
z. smeru šírenia vlnenia, napr. elektromagnetického vlnenia, svetla, zvuku, po prechode rozhraním dvoch prostredí, lom vlnenia
lat.
fyz.
turbulencia
zmeny výšky lietadla v dôsledku neusporiadaného prúdenia vzduchu kývanie, chvenie
lat.
odb.
porovnaj
chvenie
anagenéza
z. vlastností vývojových vetiev počas kmeňového hist. vývoja organizmov od jednoduchších k zložitejším
gréc.
biol.
engram
z. v organizme vyvolaná významným vonkajším podnetom a vyvolateľná pri obdobnom podnete, stopa, odtlačok
gréc.
psych.
anakolút
z. pôvodnej vetnej schémy, keď časť vety nenadväzuje na predchádzajúcu, vybočenie z pôvodnej vetnej stavby
gréc.
lingv.
palatalizácia
z. zadopodnebných hlások na predopodnebné vo vývoji slovan. jazykov; z. hlásky pritisnutím chrbta jazyka na tvrdé podnebie, tvrdej spoluhlásky na mäkkú, mäkčenie
lat.
lingv. fon.
odchýlka
anomálnosť
odchylnosť, úchylka od normálneho stavu, pravidla, tvaru a pod., nepravidelnosť, výnimočnosť, výnimka, nenormálnosť
gréc.
abnormálnosť
lat.
anormálnosť
odchylnosť od normy, normálneho stavu, nepravidelnosť, nezvyčajnosť, zvláštnosť, úchylka, vymykanie sa norme
gréc. + lat.
kniž.
ekolínia
gréc. + lat.
deflexia
lat.
fluktuácia
o. strednej hodnoty, kolísanie hodnoty, najmä fyz. veličiny, okolo rovnovážnej hodnoty fyz.; stála zmena, neustále zmeny, kolísanie, vlnenie, pohyb, nestálosť, výkyvy
lat.
deformácia
zmena tvaru telesa pôsobením vonkajších síl, porušenie pôvodného tvaru al. zmyslu, pretvorenie, znetvorenie, odklon
lat.
aj pren.
degenerácia
o. od normálneho priebehu al. vývinu k horšiemu, zhoršenie, zmenšovanie, úbytok síl a schopností, úpadok
lat.
lek. aj pren.
kacírstvo
gréc.-nem.
heterodoxia
o. od pravej viery, nepravovernosť, inoverectvo, neverectvo
gréc.
porovnaj
úchylka
nezhoda
výnimka
záves
záves
1
zavesený kus látky
festón
zavesený maľovaný al. plastický polveniec zo štylizovaných kvetov, listov al. plodov, prepletený al. zakončený stuhou, kvetinový z.
tal.-franc.
archit.
antependium
lat.
kožušina
nutrofix
špan. + lat.
perzián
vl. m.
tkanina
textil
lat.
textília
lat.
bavlnená t.:
barchet
arab.-nem.
oxford
pevná pórovitá pruhovaná al. kockovaná t. v panamovej väzbe, na košele, blúzky, zástery a šaty
vl. m.
denim
vl. m.
riflovina
angl.
froté
franc.
zamat
franc.
damask
vl. m.
damašek
jednoosnovná jednofarebná t. v atlasovej väzbe, s vtkaným lesklým vzorom
vl. m.
star. nespis. text.
batist
franc.
delén
ľahká mäkká t. z krútenej česanej priadze v plátnovej väzbe, najmä potlačená, na dámske letné šaty
franc.
tweed
tvíd
mäkká pevná t. z hrubej česanej al. mykanej priadze, s uzlíkmi, obyčajne dvojfarebná
vl. m.
vlnená t.:
delén
ľahká mäkká t. z krútenej česanej priadze v plátnovej väzbe, najmä potlačená, na dámske letné šaty
franc.
doeskin
dos-
doskin
vlnená al. polovlnená ľahká mäkká t. v atlasovej väzbe, z česanej al. mykanej priadze
angl.
text.
tropikal
gréc.-angl.
jersej
dže-
šarmelén
mäkká splývavá t. s jemným zrnitým povrchom a vysokým leskom na rube, na dámske šaty, kostýmy
franc.
mohér
arab.-angl.
tweed
tvíd
mäkká pevná t. z hrubej česanej al. mykanej priadze, s uzlíkmi, obyčajne dvojfarebná
vl. m.
zamat
franc.
taft
tal.-nem.
taft
perz.-tal.
organzín
jemná priesvitná t. z prírodného al. umelého hodvábu, v plátnovej väzbe, na dámske šaty
franc.
krimplen
angl.
multifil
lat.
ľanová t.:
damask
vl. m.
damašek
jednoosnovná jednofarebná t. v atlasovej väzbe, s vtkaným lesklým vzorom
vl. m.
star. nespis. text.
batist
franc.
cvilink
t. vo väzbe štvorväzbového osnovného, obojlícneho kepra; hrubé ľanové plátno vo dvojniťovej rypsovej väzbe
nem.
jutová t.:
konopná t.:
iná t.:
satén
zmesová lesklá hladká t. v atlasovej väzbe, na posteľnú bielizeň, dámske šaty a pod.
arab.-franc.
organtín
zmesová riedka jemná t. v plátnovej väzbe, s tuhou úpravou, na zástery a div. kostýmy
franc.
jaspé
ža-
ondé
t. s jemným priečnym rebrovaním zo špirálovitej nite zloženej zo základnej a efektnej nite
franc.
text.
keper
hol.-nem.
purpur
gréc.-lat.
diolén
t. z polyesterového vlákna, na jemnú bielizeň