Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
krajnica
krajnica
banket
(nespevnený pás pri ceste, železničnej trati)
tal. stav.
hostina
hostina
banket
(slávnostná, príležitostná h.)
franc.
recepcia
(pohostenie pri slávnostnom prijatí hostí verejnými činiteľmi)
lat.
trachta
trakta
traktácia
(pohostenie)
lat. zastar.
pospas
(hody)
tal. zastar.
kermeš
(hody so zábavou)
nem. zastar.
hilária
(veselá h., veselica)
lat.
sympózium
(pijatika v starom Grécku)
gréc.
hist.
porovnaj
zábava 2
slávnosť
slávnosť
1
(podujatie na počesť, oslava)
solemnita
lat.
kniž.
paráda
(veľkolepá, slávnostná prehliadka, najmä voj., slávnostný sprievod, slávnostné podujatie)
špan. hovor.
centénium
centenárium
(oslava stého výročia)
lat.
kniž.
banket
(slávnostná príležitostná hostina)
franc.
garden-party
(záhradná s., spoločenská schôdzka v prírodnom prostredí)
angl.
kniž.
matiné
(dopoludňajšia s.)
franc.
beánia
(študentská s., prijímanie začínajúcich študentov medzi starších študentov)
lat.
panychída
(smútočná s., tryzna)
gréc.
kniž.
Silvester
(oslava posledného dňa v roku, zábava s tým spojená)
vl. m.
gymnaestráda
(šport., telovýchovná s. s hromadným vystúpením cvičencov)
gréc. + franc.
fiesta
(ľudová s. v Španielsku)
špan.
orgie
(s. na počesť boha Bakcha, Dionýza spojená s hýrením)
gréc.
bakchanálie
(starorím. orgie)
gréc.
dionýzie
(starogréc. orgie)
gréc.
florálie
(s. na počesť starotal. bohyne kvetov Flóry)
vl. m.
saturnálie
(starorím. s. zimného slnovratu)
lat.
hist.
cereálie
(s. rím. bohyne obilia a úrody Ceres)
lat.
luperkálie
(predjarná starorím. s. na počesť Fauna Luperka na podporu plodnosti)
lat.
hist.
ludi
/lúdý/
(slávnostné verejné pohybové hry v starom Ríme)
lat.
hist.
rusálie
(s. konaná počas letného slnovratu al. na Turíce na počesť duší zomretých)
lat.
etnogr.
agapy
agapé
(večerná s., starokresťanský obrad, hody lásky)
gréc.
hist.
oktáv
oktáva
(osemdňová oslava sviatkov)
lat.
cirk.
triduum
(katolícka trojdňová s.)
lat.
náb.
sekundície
(s. na 50. výročie vysviacky kňaza spojená so slávnostnou omšou)
lat.
cirk.
porcinkula
porciunkula
(výročná františkánska al. kapucínska s.)
lat.
cirk.
fidlovačka
(poveľkonočná cechová s. pražských obuvníkov)
nem.
hist.
potlach
(indián. náb. a spoločenská s. na pobreží Tichého oceána)
indián.-angl.
rodeo
(s. kovbojov spojená s krotením divých koní a býkov)
špan.
post festum
(po s.)
lat.
porovnaj
sviatok
vrstva
vrstva
1
(plošne rozložené množstvo látky)
strato-
strati-
lat.
v zlož. sl.
šichta
nem.
zried.
lamina
(vrstvička)
lat.
odb.
etáž
(rovina, plocha)
franc.
odb.
sendvič
(dve al. viac vrstiev určitej látky spojené inou látkou)
vl. m.
tech. pren.
plaké
(slabá v. kovu pokrývajúca iný kov)
franc.
email
(ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na keramike, kove a pod.)
germ.-franc.
tech.
glazúra
franc.
glieda
(sklovitá poleva, povlak na keramike, kove)
nem.
hovor.
smalt
(ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na kovovom podklade)
germ.-tal.
bandáž
(v. na obloženie, ovinutie stroja, potrubia a pod.)
franc.
tech.
protektor
(vrchná obnovená v. plášťa pneumatiky, obnovený behúň)
lat.
tech.
banket
(spodná v. základových múrov stavby)
tal.
stav.
makadam
(podklad vozovky zo zmesi štrku)
vl. m.
lazúra
(tenká priesvitná v. riedkej faby na spodnej farebnej vrstve, kt. nekryje, ale dáva jej svietivosť a intenzitu)
perz.
sfregatúra
(riedka rozotierateľná polosuchá v. farby, cez kt. presvitá spodná farebná vrstva)
lat.
šeps
(podkladový náter pod farebnú maľbu na plátno, drevo a pod.)
angl.
výtv.
geosféra
(obal Zeme, sústredné obaly, z kt. sa skladá Zem)
gréc.
atmosféra
(plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie)
gréc.
odb.
troposféra
(najspodnejšia v. atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie)
gréc.
meteor.
stratosféra
(v. medzi troposférou a mezosférou, 9-17 až 45-50 km)
lat. + gréc.
meteor.
stratopauza
(v. medzi stratosférou a mozosférou 45-50 km)
lat. + gréc.
meteor.
mezosféra
(v. atmosféry od 45-50 do 85-90 km, nad stratosférou)
gréc.
mezopauza
(v. medzi mezosférou a termosférou, 85-90 km)
gréc.
ozonosféra
(v. atmosféry od 10 do 50 km)
gréc.
meteor.
ionosféra
(v. atmosféry od 80 do 500 km)
gréc.
meteor.
homosféra
(v. atmosféry do 90-100 km)
gréc.
meteor.
termosféra
(v. atmosféry nad 90 km)
gréc.
meteor.
heterosféra
(v. atmosféry nad 100 km)
gréc.
meteor.
exosféra
protonosféra
(v. atmosféry nad 800 km)
gréc.
geokoróna
(plynný obal okolo Zeme nad 1 000 km)
gréc. + lat.
astron.
hydrosféra
(vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi)
gréc.
geol.
ekosféra
(v. Zeme, v kt. sú živé organizmy)
gréc.
fytosféra
(v. Zeme pokrytá rastlinami)
gréc.
litosféra
(vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa)
gréc.
geol.
astenosféra
(v. Zeme pod litosférou)
gréc.
geol. geogr.
tektonosféra
(v. zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry)
gréc.
geol.
sial
(vonkajšia časť zemskej kôry, zemská kôra)
lat.
skr. geol.
sima
(vrchná v. zemského plášťa pod sialom)
lat.
skr. geol.
fotosféra
(plynný obal okolo Slnka, najnižšia tenká v., do 300 km)
gréc.
astron.
chromosféra
(plynný obal okolo Slnka medzi fotosférou a korónou)
gréc.
astron.
koróna
(plynný obal okolo Slnka, vonkajšia v. slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara)
lat.
astron.
koma
(plynný obal jadra kométy)
gréc.
astron.
horizont
(v. líšiaca sa určitým znakom, najmä vody, pôdy, hornín a pod.)
gréc.
odb.
humus
(úrodná v. pôdy s organickými látkami)
lat.
poľnohosp.
mul
mull
(najzložitejšia forma humusu)
nem.
tangel
(humus s málo rozloženými zvyškami rastlín a trusom, najmä dážďoviek)
škand.
poľnohosp.
lamina
(vrstvička v sedimente s hrúbkou pod 1 cm)
lat.
geol.
förna
(v. nerozložených organických zvyškov, najmä lístia, ihličia, na povrchu pôdy, v lese)
švéd.
odb.
epilimnión
(vrchná v. vody vo vodnej nádrži, do 5 m)
gréc.
odb.
metalimnión
(v. vody, kt. nie je ovplyvňovaná dennými prúdmi, skočná v.)
gréc.
odb.
hypolimnión
(v. vody s nemennou teplotou, bez svetla a rastlín)
gréc.
odb.
stratus
(sivá jednotvárna v. oblakov so základňou do 2 km od zemského povrchu)
lat.
meteor.
uvea
(prostredná v. očnej gule, dúhovka)
lat.
anat.
retina
(vnútorná v. v očnej guli, sietnica)
lat.
anat.
skléra
(biela tuhá väzivová vrstva očnej gule, očné bielko)
gréc. anat.
epiderma
(vrchná v. kože živočíchov)
gréc.
zool.
zamša
(hlavná, najhustejšia vrchná vrstva kože)
nem.?
korium
(väzivová spodná v. kože)
lat.
pancier
(kryt tela niektorých živočíchov zo zrohovatenej v. kože)
tal.-nem.
zool.
kutikula
(v. pokrývajúca vonkajšie steny pokožkových buniek bot.; v. na povrchu tela niektorých bezstavovcov zool.)
lat.
borka
(vrchná odumretá v. pletív na povrchu kmeňa, konárov a koreňa, kôra)
nem.
bot.
perleť
(vnútorná v. lastúr niektorých lastúrnikov)
román.
aura
(neviditeľná v. okolo tela vnímaná senzibilmi, vyžarovanie organizmu)
gréc.
pás
pás
2
(dlhá úzka plocha)
štráf
(pruh)
nem.
hovor.
tál
táľ
(p. poľa a pod.)
nem.
hovor.
koridor
(p. územia vyčlenený na území cudzieho štátu)
tal.
kordón
(p. územia na ochranu proti niečomu, ochranné územie, pásmo)
franc.
zóna
(oblasť, územie, pásmo)
gréc.
kniž. a odb.
sierra
/sje-/
(horské pásmo, pohorie)
špan.
ekoton
(prechodné pásmo medzi dvoma spoločenstvami, hraničná časť, napr. okraj lesa, pobrežie)
gréc.
biol.
front
(predné bojové pásmo, predná strana vojska obrátená smerom k nepriateľovi)
lat.
voj.
banket
(nespevnený p. pri ceste, železničnej trati, krajnica)
tal.
stav.
lido
(piesočný pruh vyčnievajúci pri pobreží nad vodnú hladinu)
tal.
geog.
istmus
(p. pevniny spájajúci polostrov s pevninou, šija)
gréc.
geogr.
zodiak
(p. oblohy pozdĺž zdanlivej dráhy Slnka rozdelený na 12 súhvezdí, zvieratník, zverokruh)
gréc.
astron.
rímsa
(architektonický vodorovný článok vystupujúci z plochy múru na priečelí al. vnútri stavby)
lat.-nem.
taenia
/té-/
(starogréc. priebežný vodorovný pásik zakončujúci dórsky architráv, hlavný vodorovný trám)
gréc. lat.
lizéna
(murovaný al. v omietke urobený zvislý plochý p., členiaci múr bez pätky a hlavice)
franc.-nem.
stav.
vlys
(ozdobný vodorovný pruh na stene stavby)
franc.-nem.
archit.
zooforos
zoforos
(vlys so zvieracími motívmi, pôvodne starogréc.)
gréc.
archit.
porovnaj
oblasť 1