Výsledky vyhľadávania

obvod

obvod 2 (vymedzený územný (správny) celok, oblasť, územie)
región lat.
rajón lat.
régia lať. kniž. zastar.
-sféra gréc. v zlož. sl.
cirkumferencia (oblasť) lat. lek.
komúna (územný o. s určitou formou samosprávy, mestská samospráva) lat.
revír (uzavretá oblasť vymedzená na určitú činnosť, najmä lesná, uhoľná, policajná a pod.; oblasť na poľovačku, lov, polesie) franc.-nem.
kolatúra lat.
farnosť nem. cirk.
fara (cirk. územný o. spravovaný farárom; najmenšia, najnižšia územná jednotka s kostolom) nem. hovor.
parochia (farnosť v katolíckej a pravoslávnej cirkvi) gréc.-lat. cirk. zastar.
dekanát (cirk. územný o. podliehajúci právomoci dekana) lat.
biskupstvo gréc.
diecéza (cirk. územný o. podliehajúci právomoci biskupa) gréc.-lat. cirk.
vikariátstvo (jedna z častí biskupstva) lat. cirk.
eparchia (cirk. územný o. podliehajúci právomoci biskupa pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
metropolia (cirk. územný o. podliehajúci právomoci arcibiskupa) gréc. cirk.
provincia (cirk. územný o. niekoľkých biskupstiev spravovaný arcibiskupom cirk.; územný správny o.; pôvodne územný správny o. Rím. ríše hist.; územný správny o. v Španielsku, Čile a pod.) lat.
patriarchát (cirk. územný o. podliehajúci právomoci hlavy pravoslávnej a niektorých východných cirkví) gréc. cirk.
superintendencia lat. cirk.
seniorát (cirk. územný o. v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
nomos (územný správny o. v starovekom Egypte; územný správny o. v Grécku) gréc. hist.
peribolos gréc. archeol. archit.
trinkos (starogréc. posvätný o. s chrámami a verejnými budovami) gréc. archit.
démos (územná jednotka gréc. mestského štátu a jeho obyvateľov) gréc.
eparchia (územný správny o. v byzantskej, východorím. ríši) gréc. hist.
katepanát (územný správny o. v byzantskej, východorím. ríši od 11. st.) gréc.
satrapia (územný správny o. v Perz. ríši) perz.-gréc. hist.
exarchát (správny o. Byzantskej ríše na dobytom území spravovaný miestodržiteľom) gréc.
pašalík tur. hist.
vilayet /-jet/
vilajet (územný správny o. v Osmanskej ríši) arab.-tur. hist.
sandžak (správny o. v Osmanskej ríši, menší pašalík) tur. hist.
emirát (územný správny o. v arab. ríši, severná Afrika a Blízky východ, kniežatstvo) arab.
kalifát (územie spravované kalifom, arab. správna územná jednotka) arab.
sultanát (územie spravované sultánom v islamských krajinách, od 10. st.) arab.-tur.
šajchát (územie pod vládou arab. kmeňového náčelníka) arab.
chanát (územie pod vládou tur. al. mongol. vládcu) tur. hist.
aljú (územný správny o. v Mongolskej ríši) tat. hist.
kaganát (štátny a voj. útvar turk. národov, Avarov) orient. hist.
komenda (správny a hosp. o. cirk. rytierskych rádov) lat.
župa lat.
komitát (územný správny a súdny o. v Uhorsku, stolica, kraj) lat. hist.
hajtmanstvo (územný správny o. v čes. krajinách, okres, krajina, pôvodne za Rakúska) nem. hist.
cirkul (správny al. policajný o. v Poľsku, 18.a 19.st.) lat.
gmina (územný správny o. v Poľsku, obec, do 1954) nem.-poľ. hist.
bánovina tur.-srb. hist.
banát (územný správny o. u niektorých južných Slovanov spravovaný kráľovským miestodržiteľom) vl. m. hist.
judet /-dec/ (územný správny o. v Rumunsku) rum.
újazd (správny o. v cárskom Rusku) rus. hist.
opričnina (územie priamo spravované cárom na základe opatrení cára Ivana Hrozného proti bojarom, 16. st.) rus. hist.
gubernia (územný správny o. v Rusku, 1708 – 1929) lat. hist.
rajón (územný správny v bývalom ZSSR) lat.
kantón (územný správny o. najmä vo Švajčiarsku) franc.
departement /-tmán/ (územný správny o. vo Francúzsku, na Haiti, kraj) franc.
dištrikt (územný správny o. v Portugalsku a inde) lat.
guvernorát (územný správny o. v Egypte, Iraku, Tunisku) franc.
grófstvo (územný správny o. v Veľkej Británii a anglosaských krajinách) nem. hist.
shire /šajr/ (územie patriace grófovi, grófstvo v Anglicku a Škótsku) angl.
county /kau-/ (správny a súdny o. vo Veľkej Británii a USA; územie patriace grófovi, grófstvo v Anglicku a Škótsku) angl.
ken (územný správny o. v Japonsku) jap.
han (územie pod vládou jedného kniežaťa, daimjó, od 12.st. do 1871) jap. hist.
kapitánia (územný správny o. v špan. kolóniách v Lat. Amerike) lat.
ulus mongol.-rus.
ajmak (mongolskú územný správny o.) mongol.
bantustan (formálne samostatné územie v JAR s černošským osídlením; ú. vytvorené na národnostnom princípe) vl. m.+perz. porovnaj územieoblasť 1

územie

región lat.
zóna gréc. kniž. a odb.
rajón (časť ú. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
terra (zem) lat. kniž.
terra ignota /-nó-/ (neznáma zem) lat. kniž.
terra intacta /-tak-/ (neznáma, nedotknutá zem, kam ešte ľudská noha nevkročila) lat. kniž.
interfluvium (krajina medzi dvoma riekami, medziriečie) lat. geol.
intravilán (zastavaná časť ú. obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.
extravilán (vonkajšie, okrajové ú. obce mimo zastavanej časti, za jej hranicami) lat. archit.
kataster (ú. patriace k jednej obci, súbor pozemkov, chotár) lat.
areál (vymedzená časť ú. so stavbami) lat. archit.
megalopola (rozsiahle ú. so súvislým mestským osídlením) gréc.
oikumena /oj-/ (súbor oblastí trvalo obývaných ľuďmi geogr.; známa časť sveta v starom Grécku) gréc.
ekumena (trvalo obývané ú. pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.
subekumena (ú. človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
anekumena (trvalo neobývané a nevyužívané ú.) gréc. ekol.
square /skvér/
skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo spravidla s malým parkom) angl. archit.
rezervácia (vymedzené chránené ú., prírodná al. pamiatková oblasť; ú. vyhradené pre domorodé obyvateľstvo) lat.
front (predné bojové pásmo obrátené smerom k nepriateľovi) lat. voj.
etapa (ú. medzi frontom a zázemím, slúžiace ako základňa pre zabezpečovanie potrieb armády) franc. voj. zastar.
doména (ovládané ú., veľké panstvo, statky, pozemkové vlastníctvo) franc. hist.
kolónia (nesamosprávne ú. závislé na inom štáte, od novoveku ovládané najmä európskymi mocnosťami, dŕžava) lat.
enkláva (ú. štátu úplne obklopené územím iného štátu práv.; ú. vnútri iného územia, v cudzom prostredí) franc.
exkláva (ú. obklopené územím iného štátu z hľadiska štátu, ktorého je súčasťou) lat. práv.
koridor (pás ú. vyčlenený na ú. cudzieho štátu) tal.
domínium (feudálne panstvo, statok, veľkostatok; brit. zámorské samosprávne ú., dŕžava) lat. hist.
kondomínium (ú. podliehajúce, najmä dočasne, moci dvoch al. viacerých štátov súčasne) lat. polit.
protektorát (krajina podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.
provincia (podrobené ú. v starom Ríme) lat.
pax Romana (krajiny podmanené rím. ríšou, <i>rím. mier</i>) lat. hist.
barbarikum (ú. ležiace na sever a východ od hraníc Rím. ríše) gréc. hist.
marka (pohraničné ú. franskej a neskôr nem. ríše) nem. hist.
trizónia (dočasné spojenie troch okupačných území, zón v Nemecku po 2. svetovej vojne) gréc. hist.
mághreb /-gre-/
mághrib /-gri-/ (západná časť arab. sveta, Maroko, Alžírsko, Tunisko) arab.
Panónia (historické ú. pravého brehu stredného Dunaja, dnešné západné Maďarsko, severné Slovinsko a Chorvátsko, východné Rakúsko, časť juhozápadného Slovenska) hist.
Sudety (oblasť ú. Česka a Poľska zahrnujúca horský systém od Lužických hôr po Moravskú bránu; pohraničné čes. územie obývané do 1945 nem. menšinou)
Euroland (ú. krajín Európskej únie al. Európskej menovej únie ako celku) vl.m. + angl. hovor.
Kanaán (zasľúbená zem, biblické označenie ú. vyvoleného pre usídlenie izraelských kmeňov) hebr. bibl.
legácia (ú. cirk. štátu) lat. hist.
haram (oblasť okolo dvoch svätých miest islamu, Mekky a Mediny, kde majú neveriaci zakázaný prístup) arab. porovnaj obvod 2oblasť 1krajinaštátštvrť 2

oblasť

oblasť 1 (vymedzené územie)
región lat.
régia lať. kniž. zastar.
-sféra gréc. v zlož. sl.
zóna (územie, pásmo) gréc. kniž. a odb.
rajón (územná o. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
terén (pracovná o. mimo mesta, v prírode, na vidieku a pod.) lat.-franc. výskum v t.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
proveniencia (zemepisná o., z ktorej niekto al. niečo pochádza, miesto pôvodu) franc.
rezervácia (územie vyhradené pre domorodé obyvateľstvo; vymedzené chránené územie, prírodná al. pamiatková oblasť) lat.
revír (uzavretá o. vymedzená na určitú činnosť, napr. lesná, uhoľná, policajná a pod.; o. na poľovačku, lov, polesie) franc.-nem.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, prípadne nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
kordón (ochranné pásmo, pás územia na ochranu proti niečomu) franc.
areál (vymedzená časť územia so stavbami archit.; o. rozšírenia určitého organizmu, javu) lat. odb.
green /grín/ (o. cieľa na golfovom ihrisku) angl. šport.
litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
hydrosféra (vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.
atmosféra (plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.
troposféra (najspodnejšia vrstva atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.
front (o. prechodu medzi dvoma vzduchovými hmotami) lat. meteor.
fytosféra (vrstva Zeme pokrytá rastlinami) gréc.
biosféra (o. Zeme s podmienkami na život, časť zemského povrchu, osídlená živými organizmami) gréc. biol.
ekosféra (vrstva Zeme, v kt. sú živé organizmy) gréc.
noosféra (o. vzájomného pôsobenia prírody a človeka, rozumovej ľudskej činnosti) gréc. filoz.
tropická o. (o. siahajúca okolo rovníka medzi obratníkmi s horúcim a vlhkým podnebím) gréc. geogr.
subtropická o. (teplá zemepisná a vegetačná o. okolo obratníka Raka a Kozorožca) lat. + gréc. geogr.
selvas (typ krajiny súvislých tropických dažďových lesov v povodí Amazonky) port. geogr.
kalma (o. bezvetria, tíšiny po oboch stranách rovníka) gréc.-lat.-rom. meteor.
antarktis (o. najchudobnejšia na rastlinstvo s najvyšším podielom machov a lišajníkov zaberajúca Antarktídu a juh Južnej Ameriky) gréc. geogr.
Arktis (o. severného pólu)
Pacifik (o. Tichého oceána) lat.
belt (územie pretiahnutého, predĺženého tvaru) dán.-angl. geogr. zastar.
ekoton (hraničná časť, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, okraj lesa, pobrežie, prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami) gréc. biol.
step (rovinatá o. Zeme porastená trávou a nízkymi rastlinami v miernom pásme) ukraj. geogr. bot.
eremiál (suchá o. Zeme so žiadnym al. nepatrným rastlinstvom, suchá step, polopúšť) gréc.
monte (typ krajiny na východných úpätiach Ánd so suchomilným rastlinstvom) špan. geogr.
sahel (typ krajiny v Afrike na južnom okraji Sahary so suchomilným porastom) afr. geogr.
pampa (juhoamer., najmä argentínska trávnatá rovinatá step) indián.-špan.
préria (trávnatá step v strednej a západnej časti Severnej Ameriky) franc.
pusta (trávnatá step v Maďarsku) maď.
brus (tropická rovina porastená drobnými kríkmi) angl.
tundra (o. Zeme, rozsiahla rovina s nízkou vegetáciou, s machmi, trávou, kermi, bez lesov, najmä v sev. Ázii) lap.-rus. geogr.
savana (o. Zeme s vysokým trávnatým porastom a skupinami drevín v tropickom al. subtropickom pásme) indián.-špan. geogr.
muskeg (o. Zeme s rašeliniskami v Kanade) indián. geogr.
scrub /sra-/ (o. Zeme s rozsiahlymi porastmi vždyzelených, najmä tŕnistých rastlín na suchých územiach Austrálie a južnej Afriky) angl. geogr. bot.
sertao /-tanu/ (o. Zeme s polosuchým podnebím a pôdou nevhodnou na pestovanie obilia, severovýchod Brazílie) port.
sebcha (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na Sahare) arab. geogr.
šot (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na severnej Sahare) arab. geogr.
takýr (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Strednej Ázii) turkmén. geogr.
kevír (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Iráne) perz. geogr.
badlands /bedlendz/ (územie s úzkymi stržovitými korytami vytvorenými eróziou v nespevnených horninách a málo spevnených usadeninách) angl.
marše (občas zaplavované územie pri pobreží Severného a Baltského mora, ploché úrodné nížiny na morskom pobreží) nem. geogr. pomn.
moor (trvalo zamokrené územie s vodným rastlinstvom na rašelinovej a močaristej pôde) nem.
kras (územie, najmä vápencové, kde pôsobením vody vznikli rôzne útvary, napr. jaskyne, priepasti a pod.) ilyr.-srb. geol.
depresia (územie s nižšou nadmorskou výškou ako okolie alebo ležiace nižšie ako hladina mora, preliačina) lat. geol.
arktogea (zoogeografická o. severnej pologule) gréc. geogr. zool.
paleoarktická o. (zoogeografická o. zahŕňajúca Európu, Stredomorie, severnú a strednú Áziu) gréc. zool.
paleogea (zoogeografická o. zahŕňajúca madagaskarské, etióp. a ind.-malajské živočíšstvo) gréc. zool.
biotop gréc. biol.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný priestor) gréc. biol.
biochor (životná o. na Zemi s vegetáciou) gréc. ekol.
bióm (spoločenstvo organizmov, rastlín a živočíchov v rozsiahlej zemepisnej o. spolu s prostredím) gréc. ekol.
ekumena (územie trvalo obývané a pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.
subekumena (územie človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
anekumena (územie trvalo neobývané a nevyužívané) gréc. ekol.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
šelf (okrajová o. mora, kt. je ešte súčasťou pevniny, do 200 m) angl. geol.
litorál (pobrežná o. mora a sladkých vôd) lat. geol. geogr.
pelagiál (o. voľnej vody od hladiny ku dnu v mori, jazerách a vo vodných nádržiach) gréc. odb.
batysféra (priestor pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
epipelagiál (plne presvetlená o. morskej vody do 100 m, s bohatým zastúpením zvierat) gréc. biol.
batypelagiál (málo presvetlená o. morskej vody, od 100 m) gréc. biol.
fytal (o. dna s dostatkom svetla pre život rastlín) gréc. biol.
profundál (o. dna sladkovodných jazier a vodných nádrží) lat. geol.
infralitorál (o. dna mora, jazier a vodných nádrží s dostatkom svetla s vyššími rastlinami a svetlomilnými riasami) lat.
bentál (o. dna oceánov, zasahujúca od brehu do hlbín) gréc. geol. geogr.
batyál (o. dna oceánov od 200 do 2 000 m hĺbky) gréc.
abysál (o. dna oceánov od 1 000 do 6 000 m hĺbky) gréc.-lat.
hadál (o. dna oceánov od 6 000 m hĺbky) gréc.
mare (tmavá rozsiahla o. na Mesiaci al. na Marse) lat. astron.
ekosféra (o. okolo vesmírneho telesa, hviezdy, s priaznivými podmienkami pre vznik a udržanie života) gréc. porovnaj plošina 1lespúšťúzemieobvod 2miesto 1spoločenstvo 2 a pod.

priestor

-sféra gréc. v zlož. sl.
stereo- gréc. v zlož. sl.
exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.
komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.
batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.
mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.
kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.
camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.
terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.
areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.
square /skvér/
skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.
korzo tal.
promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.
kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.
hala franc.-nem.
vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.
habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.
kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.
box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.
separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.
lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.
ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.
štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.
pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.
pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.
šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.
íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.
exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.
azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.
oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.
post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.
rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.
parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.
parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.
kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.
planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.
aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.
bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.
estráda franc.
pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.
tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.
rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.
ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.
tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.
tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.
golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.
pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.
ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora
strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.
pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.
mýto nem.
richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.
checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.
parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.
depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.
kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.
kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.
kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.
ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.
koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.
štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.
cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.
terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.
aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.
umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.
paddock /pedek/
paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.
prírodný, biologický p.
partia (miesto v prírode, na tele) lat.
gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.
glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.
gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.
efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.
madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.
interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.
intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.
lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.
proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.
gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.
magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.
fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.
batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
biotop gréc.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.
hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.
osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.
alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)
oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.
éter (vesmírny p.) gréc.
vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.
chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.
vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1
kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.
paluba rus.
bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.
hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.
tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.
bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.
koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.
trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.
alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.
lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.
štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.
akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.
kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.
gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.
kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.
obytný p.
balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.
loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.
terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón
ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie
sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.
átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.
alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.
patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.
protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť
divadelný, predvádzací p.
aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.
scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.
manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.
kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.
chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.
skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.
tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.
amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.
parter franc.
parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.
balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.
galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.
bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.
teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.
náboženský, cirkevný, chrámový p.
naos gréc.
cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.
altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.
abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.
gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.
Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.
krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.
ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.
adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.
oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár
kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.
ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.
mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.
empora gréc.
galéria tal.
tribúna lat.
chór gréc. cirk. archit.
chórus gréc. hovor.
presbytár gréc.-lat. cirk. archit.
kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba
oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.
sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.
kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.
oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.
klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.
pastofórium gréc. archit.
sanktuárium lat. cirk.
tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.
diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.
prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.
exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.
apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.
sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.
armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.
mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.
bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.
kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.
kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.
tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.
Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

celok

pan- gréc. v zlož. sl.
tótum (všetko) lat. kniž.
komplet (sústava zložená z viacerých častí) lat.-franc.
komplex (sústava zložená zo súvisiacich, prepojených častí) lat.
globál (celkový súhrn najmä čiastkových položiek, súhrnná suma) lat. odb. ekon.
montáž (c. zostavený z hotových častí) franc.
masív (mohutný c., napr. horský) franc.
cirkumferencia lat. lek.
rajón lat.
región (vymedzený územný, správny c., oblasť obvod) lat. porovnaj obvod 2

časť

pars lat.
mero- (súčasť, zložka, prvok, základný článok) gréc. v zlož. sl.
element (najjednoduchšia č. celku, zložka, prvok) lat.
segment (úsek, zložka, prvok) lat. kniž.
sekcia (zložka, súčasť) lat.
gros /gro/
gro (hlavná, podstatná č., jadro, väčšina) franc. kniž.
leonina pars (prevažná č., leví podiel) lat. kniž.
ingrediencia (prísada, súčasť, zložka) lat. odb.
etapa (č. cesty, dráhy, napr. v športe, štafete) franc.
rajón (č. územia ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
sektor (úsek, zložka väčšieho celku, činnosti) lat.
intravilán (zastavaná č. územia obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.
exteriér (vonkajšia č., vonkajší priestor, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorná č., vnútorný priestor, vnútrajšok) franc.
pasáž franc.
pasus (č. umeleckého diela, najmä lit. al. hud., úryvok, výňatok, úsek) lat. kniž.
partia lat.
pasáž (č. umeleckého diela, najmä lit. al. vedeckého, úryvok, výňatok; malá, zlomkovitá č. celku všeobecne) franc. lat.
epocha (obsiahla ucelená č. umeleckého diela, napr. filmu) gréc.
percento (stá č. celku, stotina) lat.
promile (tisícina čísla považovaného za základ) lat.
partikula (nepatrná č., čiastočka) lat. odb.
atóm (najmenšia č. chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie fyz., chem.; nepatrná časť, čiastočka expr.) gréc. porovnaj častica 1
kvóta (pomerná č., pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, stanovený počet) lat.-tal.
elita (najlepšia, vyberaná č. určitého celku; vyberaná, najlepšia č. spoločnosti, skupiny, výkvet) franc.
fakulta (č. vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
komora (č. zákonodarného, zastupiteľského orgánu) gréc.-lat.
senát (horná komora v niektorých štátoch) lat. polit.
kolónka lat.-franc.
rubrika (č. tlačiva na vyplnenie určitých údajov často vymedzená čiarami) lat.
oikumena /oj-/ (známa č. sveta, v starom Grécku) gréc.
set (ucelená samostatná č. šport. zápasu, <i>sada</i> v tenise, volejbale a pod.) angl. šport.
per partes (po častiach, postupne) lat. práv. mat.
totum pro parte (celok za č.) lat. lit.
pars pro toto /tó-/ (č. za celok, č. namiesto celku) lat. lit.
tomus gréc.-lat. kniž.
volúmen (diel knihy, lit. diela, zväzok) lat. kniž.
maieutika (č. rozhovoru, keď sú účastníci vyzvaní na tvorbu vlastných myšlienok, riešení, nájdenie pravdy) gréc. filoz.
perorácia (záverečná č. reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky) lat. kniž.
perex (širšie vysádzaná č. článku) lat. žurn.
rubrika (č. časopisu, novín, vyhradená pre články z určitého odboru) lat. žurn.
paragraf (č. práv. normy presne vymedzená číslom) gréc.
dispozícia (č. práv. normy, kt. určuje pravidlá správania účastníkov práv. vzťahov) lat. práv.
petit (č. žaloby s návrhom rozhodnutia súdu, žalobný nárok) lat. práv.
enunciát (rozhodujúca, základná č. súdneho rozhodnutia) lat. práv.
morféma (najmenšia č. slova, kt. má vecný al. gramatický význam, najmenšia významová jaz. jednotka) gréc. lingv.
afix (morféma stojaca pred koreňom slova, za ním al. v ňom) lat. lingv.
preverbium (morféma pred koreňom slova, predpona) lat. lingv.
O’ /ou/ (prefix v ír. priezviskách vzniknutých z mena al. zo zamestnania otca) ír.
infix (morféma vložená do koreňa slova) lat. lingv.
sufix (morféma za koreňom slova, prípona) lat. lingv.
postfix (morféma pripojená k slovu, napr. -sia pri slovesách v ruštine) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
kapitola (pomerne samostatná č. lit. diela, hlava) lat.
lekcia (kapitola v učebnici) lat.
arza (č. stopy, slabika bez metrickégo dôrazu, ľahká doba) gréc. lit.
téza (č. stopy, slabika s metrickým dôrazom, ťažká doba) gréc. lit.
refrén franc.
tornáda (č. básne al. piesne, kt. sa pravidelne opakuje) špan. lit.
verš (rytmicky organizovaná č. básne, sled slov usporiadaných rytmicky, jeden riadok básne) lat.
kólon (úsek verša al. vety spojený jedným hlavným prízvukom) gréc.
invokácia (úvodná č. eposu, v kt. básnik vzýva múzy) lat. lit.
akt (č. dram. diela, dejstvo) lat.
časti klasickej divadelnej hry, drámy, tragédie
prológ gréc. lit.
protáza (úvodná č., zoznámenie s postavami a prostredím, úvod) gréc. div.
konflikt (zauzlenie deja) lat.
kríza (vyvrcholenie konfliktu) gréc.
peripetia (zvrat vo vývoji deja) gréc.
katastrofa (záverečná č., konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.
finále (záverečná scéna div. hry; záverečná č. hud. skladby) tal.
epilóg (záver diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry al. zhrnutím obsahu diela, doslov al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov; samostatná č. hud. skladby, dohra) gréc.
parabáza (č. komédie, v kt. autor ústami zboru hovorí svoj názor) gréc. lit.
exodus (odchod zboru) gréc.-lat.
stretta (č. hud. sklady, koncertu, árie v živom tempe) tal. hud.
postlúdium (improvizovaná hra na organe po skončení omše, improvizované finále, dohra) lat. hud.
promulgácia (č. listiny, kde vydavateľ vyjadruje úmysel uviesť jej obsah do všeobecnej známosti) lat.
preambula (úvodná č. listiny, predhovor, úvod, napr. ústavy, stanov a pod.) lat.
časti textu stredovekej listiny
invokácia (úvodná č.) lat. hist.
proemium (č. s uvedením dôvodu jej vzniku) lat. hist.
diplomatika (č. uvádzajúca dôvody jej vydania) lat.
komináca (väčšinou predposledná č., vyhrážka narušiteľovi práv. ustanovení trestami) lat.
aprekácia (č. v závere listiny, modlitba za jej platnosť, napr. ámen) lat.
eschatokol (záverečná č. s podpismi svedkov, kancelárskych úradníkov al. vydavateľa a údajmi o čase a mieste vzniku) gréc.
koroborácia (posledná č. s ohlásením spôsobu jej overenia, najmä pečaťou, utvrdenie) lat.
kolofón (záverečná č. textu rukopisných al. najstarších tlačených kníh, o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi) gréc.
plika (zosilnenie dolnej č. stredovekej listiny, prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie) lat. odb.
juxta (diel listiny, kt. zostane po odtrhnutí oddeliteľnej časti listiny, napr. č., kt. zostane v šekovej knižke po odtrhnutí šeku) lat.
mišna (prvá č. talmudu, písomne zachytená ústna tradícia) hebr.
gemara (druhá č. talmudu, zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej č.) hebr.
haftara (č. textu Starého zákona, Prorokov, kt. sa číta v synagóge po čítaní z tóry počas šabatu, veľkých sviatkov a posvätných dní)
súra (kapitola koránu) arab. náb. porovnaj kniha 2
lóža (oddelená č. hľadiska, napr. divadla) franc.
galéria (č. hľadiska, najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná č. antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
skéné (č. antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (č. antického divadla, priestor pre zbor s oltárom) gréc. hist. div.
chór (č. antického divadla, priestor pre tanec) gréc.
epóda (záverečná č. antického chóru) gréc.
suburbium (pomerne samostatná štvrť veľkomesta s určitou doplnkovou funkciou) lat. archit.
dormitórium (časť mesta bez pracovných a kultúrnych príležitostí, slúžiaca len na obytné účely) lat. archit.
periféria (okrajová štvrť, okraj mesta, predmestie) gréc. porovnaj predmestie
časti oltára
menza (oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.
stipes (podnožie)
predela (podstavec oltára na oltárnom stole) tal. cirk.
frontale (ozdobný kryt al. záves prednej časti oltára z látky, kovu, dreva a pod.) lat. výtv. cirk.
cibórium lat.
tabernákulum (nadstavba al. strieška nad oltárom na stĺpoch) lat. archit.
baldachýn (strieška al. ozdobný kryt zavesený nad oltárom) vl. m. cirk.
umbela (menší oválny baldachýn na prenášenie oltárnej sviatosti) lat. cirk.
retabulum (nadstavec oltára, zadná stena s maľbami a so sochami) lat. cirk. výtv.
sepulcrum (priestor na relikvie)
tabernákulum (schránka na oltárnej doske na uloženie hostie) lat.
časti omše
epiklézia (zložka eucharistie v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, prosba kňaza o premenu chleba a vína) gréc. cirk.
prefácia (čítaná al. spievaná úvodná modlitba pred pozdvihovaním, predspev pred pozdvihovaním) lat. cirk.
ofertórium (obetovanie) lat. cirk.
sekvencia (č. omše, kt. vznikla osamostatnením chorálu aleluja, medzispev) lat. cirk.
epištola (č. omše, pri kt. sa číta výňatok z listu apoštola veriacim) gréc. cirk.
evanjelium (č. omše, pri kt. sa čítajú spisy apoštolov o živote Krista) gréc. cirk.
pašie (čítané al. zhudobnené evanjelium opisujúce poslednú večeru, zatknutie, súd, smrť a pohreb Krista) lat. cirk.
graduále (č. omše medzi epištolou a evanjeliom, medzispev) lat. cirk.
Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, <i>Pane, zmiluj sa</i>) gréc.
homília (č. omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.
exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe) lat. cirk.
perikopa (výňatok, úryvok z Biblie čítaný počas bohoslužby určité nedele a sviatky) gréc. cirk.
matutínum (prvá, ranná č. kňazských a rádových hodiniek, modlitieb konaných povinne v určitom čase) lat. cirk.
karoséria (vrchná č. automobilu tvoriaca priestor na dopravu osôb al. nákladu) franc.
tudor (uzavretá dvojdverová štvormiestna dvojradová karoséria s pevnou strechou) angl. hovor.
hatchback /hečbek/ (šikmo sklonená zadná časť karosérie s dverami) angl.
limuzína (uzavretá (štvordverová) karoséria osobného auta) franc. vl. m.
landaulet (karoséria zatvoreného automobilu so sklopnou strechou vzadu) franc.
roadster /roudster/ (dvojsedadlová karoséria športového auta s plátennou strechou) angl.
targa (karoséria s odnímateľnou tuhou strechou) tal. porovnaj auto
korba (č. nákladného cestného vozidla, kde sa ukladá materiál) nem.
modul (oddeliteľná č. kozmickej lode určená na pristátie) lat. kozm.
prova (predná č. lode, čelo, predok) port. lod.
korma (zadná č. lode nad kormidlom) ind.-rus.
outor (č. lodného trupu v mieste, kde prechádza lodné dno do bokov) ?
rostrum (zobák na čele starorím. lode na prerážanie nepriateľských lodí) lat. hist.
rejda (vonkajšia č. prístavu hraničiaca s morom al. riekou, kotvisko) hol. lod.
centroplán (stredná č. krídla spojená s trupom, ku kt. sú pripevnené vonkajšie nosné plochy) lat. let.
trakt (č., krídlo väčšej budovy) lat. archit.
antikum (predná č. rím. obytného domu) lat. archit.
taberna (hosp. č. rím. domu) lat. archit.
rizalit (predsunutá č. priečelia stavby v celej výške) tal. stav.
sokel (spodná č. stavby) franc.-nem. stav.
tambur (č. stavby medzi sférickými trojuholníkmi a kupolou, niekedy s oknami, bubon) arab.-franc. archit.
parter (rovinná č. záhrady rozdelená na pravidelné záhony pred zámkom) franc. záhr.
hárem (č. moslimského domu vyhradená ženám) arab.-tur.
zenana (hárem v Iráne a Indii) perz.
časti antického stĺpa
abakus (č. hlavice, štvorcová krycia doska, platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.
echinos (č. hlavice dórskeho stĺpu medzi driekom stĺpa a krycou doskou, v tvare taniera) gréc. archit.
epitrachélium (krčok stĺpovej hlavice tvoriaci prechod medzi hlavicou a driekom dórskeho stĺpu) gréc. archit.
ankóna (nosný článok podopierajúci rímsu nadpražia, iónsky štýl) lat. archit.
spira (pätka stĺpa) gréc. archit.
torus (vypuklý polkruhový prstencový podporný článok pätky stĺpa) lat. archit.
trochilos (ustupujúci spojovací článok al. vzpera pätky stĺpa, vodorovný žliabok) gréc. archit.
plinta (najnižšia č. päty stĺpa, podnožná doska pod stĺpom) gréc. archit.
časti antickej gréckej rímsy
gejzon (hlavná č., doska) gréc. archit.
kyma (podporujúci článok) gréc. archit.
sima (ukončujúci vodorovný článok, žliabkovnica) lat. archit.
entablatúra (č. stĺporadia s vlysom a rímsou, kladie) lat. archit.
vlys franc.-nem.
fryz (stredná č. kladia medzi architrávom a rímsou) franc.-nem. archit. zastar.
epistylión (spodná č. trámovia vodorovne ležiaca na hlaviciach antických stĺpov, hlavný vodorovný trám, podrímsie) gréc. archit.
volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit ako ozdoba, závitnica) lat. archit.
frakcia (č. produktu oddelená zo zmesi látok destiláciou, zrážaním a pod.) lat. chem. tech.
kvadrant (jedna zo štyroch častí roviny vzniknutá rozdelením roviny pravouhlými súradnicovými osami, štvrtina kruhu) lat.
segment (úsek kruhu, kruhový výsek) lat. odb.
anergia (č. energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
exergia (č. energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
ekotón (hraničná č., prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.
terén (č. zemského povrchu, jeho prirodzený al. upravený tvar) lat.-franc.
ekumena (č. Zeme trvalo obývaná a pozmenená činnosťou človeka) gréc. ekol.
anekumena (č. Zeme trvalo neobývaná a nevyužívaná) gréc. ekol.
subekumena (č. Zeme človekom obývaná a využívaná iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
litosféra (vrchná č. Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.
tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.
sial (vonkajšia č. zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.
sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.
umbra (tmavšia vnútorná č. slnečnej škvrny)
penumbra (svetlejšia vonkajšia č. slnečnej škvrny, polotieň okolo jadra slnečnej škvrny) lat. astron.
lagúna (č. mora oddelená piesočným valom od voľného mora) tal.
eulitorál (príbrežná č. vodnej nádrže medzi vysokým stavom hladiny na jar a nízkym stavom v lete a na jeseň) gréc. + lat. vod.
hypotalamus (spodná č. medzimozgu tvoriaca dno tretej mozgovej komory, podlôžko) gréc. anat.
epifýza (č. medzimozgu stavovcov, stopkatá výdutina medzimozgu) gréc. anat.
epifýza (koncová kĺbová č. dlhej kosti, koniec dlhej kosti) gréc. anat.
diafýza (stredná č. dlhej kosti, stred dlhej kosti) gréc. anat.
prominencia (vyčnievajúca č. kosti a pod., výčnelok) lat. anat.
hypogastrium (č. brucha pod pupkom, podbrušie) gréc. anat.
abdómen (č. tela stavovcov obsahujúca tráviace orgány, brucho) lat. biol.
ileum (dolná č. tenkého čreva, bedrovník) gréc.-lat. anat.
jejunum (stredná č. tenkého čreva, lačník) lat. anat.
phalanx /fa-/
falanx gréc. anat.
falango- (článok prsta na končatine) gréc. v zlož. sl.
lunula (belavá č. nechta pri koreni) lat. anat.
sekvester (odumretá č. tkaniva) lat. lek.
explantát (oddelená č. rastliny al. živočícha pestovaná pri stabilných podmienkach na živnej pôde) lat. odb.
akrón (najprednejšia č. tela hmyzu) gréc. zool.
mezotorax (druhá, stredná č. hrude hmyzu, stredohruď) gréc. zool.
metatorax (tretia č. hrude hmyzu, zadohruď) gréc. zool.
abdómen (posledná č. tela článkonožcov, zadoček) lat. biol.
opistoma (posledná, zadná č. tela niektorých bezstavovcov, pavúkov) gréc. zool.
metaméra (pravidelne sa opakujúci článok tela živočíchov, článkonožcov) gréc. zool.
pedicellus (druhý článok tykadla hmyzu so zmyslovým orgánom na vnímanie vlnenia) lat.
torus (č. kvetnej stopky s kvetnými časťami, kvetné lôžko) lat. bot.
internódium (č. stonky rastlín medzi dvoma uzlinami, článok) lat. bot.
radikula (č. zárodku rastliny, kt. vyrastá pri klíčení do hlavného koreňa, korienok) lat. bot.
lot (č. pôdy vzniknutá rozdelením pozemkov v amer. prostredí) angl.
šál (č. hovädzieho stehna) nem. potrav.
sára (horná č. čižiem) maď.
lafeta (č. dela, kt. slúži na nastavenie hlavne dela a zaistenie stability dela, podstavec dela) franc. voj.
konštrukcia lat. stav.
skelet (nosná č., sústava, napr. stavby, kostra) gréc. stav.
rám (kostra, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo nesie, upevňuje) nem.
fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan, kostra) angl. tech.
suport (č. obrábacieho stroja nesúca nástroj, podstavec) lat.-angl. tech.
šachta (horná č. vysokej pece) nem. hut.
matrica (spodná č. lisovacieho stroja, lisovnica) franc.-nem. tech.
patrica (vrchná pohyblivá č. lisovacieho stroja, lisovník) lat. tech.
fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan) angl. tech.
rotor (otáčavá č. stroja, strojného zariadenia) lat. tech.
stator (pevná, nepohyblivá č. stroja, strojného zariadenia) lat. eltech.
izolátor (nevodivá, oddeľujúca č. elektrického zariadenia) tal.-franc.
franšíza (č. škody, kt. znáša poistený zo svojho, na vlastné náklady) angl. obch. práv.
tapecírung (čalúnená č. nábytku, najmä snímateľná) nem. hovor.