Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
koža
koža
1
(povrchové pletivo živočíchov)
cutis
/ku-/
lat.
derma
gréc.
derma-
dermato-
dermo-
-dermia
(pokožka, pleť)
gréc. v zlož. sl.
teint
/ten/
(farba a stav pleti na tvári)
franc. odb.
integument
(pokrývka, vonkajší obal živočíšneho organizmu)
lat. zool.
skalp
(k. s vlasmi stiahnutá z hlavy porazeného nepriateľa, vojnová trofej)
angl.
pachydermia
(zhrubnutie k.)
gréc. lek.
clavus
/kla-/
klavus
(okrúhle zhrubnutie rohoviny k., kurie oko)
lat.
lek.
skutulácia
(vrodené zhrubnutie rohovej vrstvy kože)
lat. lek.
tyloma
(zhrubnutie rohovej vrstvy kože z dlhšie trvajúceho tlaku nástroja, mozoľ)
gréc. lek.
kalum
(zrohovatená, stvrdnutá k., mozoľ)
lat. lek.
prepucium
(k. prekrývajúca koniec mužského pohlavného údu al. dráždca, kožná riasa, predkožka)
lat. anat.
epiderma
(vrchná vrstva k. živočíchov)
gréc.
zool.
zamša
(hlavná najhustejšia epiderma)
nem.?
pancier
(kryt tela niektorých živočíchov zo zrohovatenej vrstvy k.)
tal.-nem.
zool.
porovnaj
choroba kože
vrstva
vrstva
1
(plošne rozložené množstvo látky)
strato-
strati-
lat.
v zlož. sl.
šichta
nem.
zried.
lamina
(vrstvička)
lat.
odb.
etáž
(rovina, plocha)
franc.
odb.
sendvič
(dve al. viac vrstiev určitej látky spojené inou látkou)
vl. m.
tech. pren.
plaké
(slabá v. kovu pokrývajúca iný kov)
franc.
email
(ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na keramike, kove a pod.)
germ.-franc.
tech.
glazúra
franc.
glieda
(sklovitá poleva, povlak na keramike, kove)
nem.
hovor.
smalt
(ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na kovovom podklade)
germ.-tal.
bandáž
(v. na obloženie, ovinutie stroja, potrubia a pod.)
franc.
tech.
protektor
(vrchná obnovená v. plášťa pneumatiky, obnovený behúň)
lat.
tech.
banket
(spodná v. základových múrov stavby)
tal.
stav.
makadam
(podklad vozovky zo zmesi štrku)
vl. m.
lazúra
(tenká priesvitná v. riedkej faby na spodnej farebnej vrstve, kt. nekryje, ale dáva jej svietivosť a intenzitu)
perz.
sfregatúra
(riedka rozotierateľná polosuchá v. farby, cez kt. presvitá spodná farebná vrstva)
lat.
šeps
(podkladový náter pod farebnú maľbu na plátno, drevo a pod.)
angl.
výtv.
geosféra
(obal Zeme, sústredné obaly, z kt. sa skladá Zem)
gréc.
atmosféra
(plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie)
gréc.
odb.
troposféra
(najspodnejšia v. atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie)
gréc.
meteor.
stratosféra
(v. medzi troposférou a mezosférou, 9-17 až 45-50 km)
lat. + gréc.
meteor.
stratopauza
(v. medzi stratosférou a mozosférou 45-50 km)
lat. + gréc.
meteor.
mezosféra
(v. atmosféry od 45-50 do 85-90 km, nad stratosférou)
gréc.
mezopauza
(v. medzi mezosférou a termosférou, 85-90 km)
gréc.
ozonosféra
(v. atmosféry od 10 do 50 km)
gréc.
meteor.
ionosféra
(v. atmosféry od 80 do 500 km)
gréc.
meteor.
homosféra
(v. atmosféry do 90-100 km)
gréc.
meteor.
termosféra
(v. atmosféry nad 90 km)
gréc.
meteor.
heterosféra
(v. atmosféry nad 100 km)
gréc.
meteor.
exosféra
protonosféra
(v. atmosféry nad 800 km)
gréc.
geokoróna
(plynný obal okolo Zeme nad 1 000 km)
gréc. + lat.
astron.
hydrosféra
(vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi)
gréc.
geol.
ekosféra
(v. Zeme, v kt. sú živé organizmy)
gréc.
fytosféra
(v. Zeme pokrytá rastlinami)
gréc.
litosféra
(vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa)
gréc.
geol.
astenosféra
(v. Zeme pod litosférou)
gréc.
geol. geogr.
tektonosféra
(v. zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry)
gréc.
geol.
sial
(vonkajšia časť zemskej kôry, zemská kôra)
lat.
skr. geol.
sima
(vrchná v. zemského plášťa pod sialom)
lat.
skr. geol.
fotosféra
(plynný obal okolo Slnka, najnižšia tenká v., do 300 km)
gréc.
astron.
chromosféra
(plynný obal okolo Slnka medzi fotosférou a korónou)
gréc.
astron.
koróna
(plynný obal okolo Slnka, vonkajšia v. slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara)
lat.
astron.
koma
(plynný obal jadra kométy)
gréc.
astron.
horizont
(v. líšiaca sa určitým znakom, najmä vody, pôdy, hornín a pod.)
gréc.
odb.
humus
(úrodná v. pôdy s organickými látkami)
lat.
poľnohosp.
mul
mull
(najzložitejšia forma humusu)
nem.
tangel
(humus s málo rozloženými zvyškami rastlín a trusom, najmä dážďoviek)
škand.
poľnohosp.
lamina
(vrstvička v sedimente s hrúbkou pod 1 cm)
lat.
geol.
förna
(v. nerozložených organických zvyškov, najmä lístia, ihličia, na povrchu pôdy, v lese)
švéd.
odb.
epilimnión
(vrchná v. vody vo vodnej nádrži, do 5 m)
gréc.
odb.
metalimnión
(v. vody, kt. nie je ovplyvňovaná dennými prúdmi, skočná v.)
gréc.
odb.
hypolimnión
(v. vody s nemennou teplotou, bez svetla a rastlín)
gréc.
odb.
stratus
(sivá jednotvárna v. oblakov so základňou do 2 km od zemského povrchu)
lat.
meteor.
uvea
(prostredná v. očnej gule, dúhovka)
lat.
anat.
retina
(vnútorná v. v očnej guli, sietnica)
lat.
anat.
skléra
(biela tuhá väzivová vrstva očnej gule, očné bielko)
gréc. anat.
epiderma
(vrchná v. kože živočíchov)
gréc.
zool.
zamša
(hlavná, najhustejšia vrchná vrstva kože)
nem.?
korium
(väzivová spodná v. kože)
lat.
pancier
(kryt tela niektorých živočíchov zo zrohovatenej v. kože)
tal.-nem.
zool.
kutikula
(v. pokrývajúca vonkajšie steny pokožkových buniek bot.; v. na povrchu tela niektorých bezstavovcov zool.)
lat.
borka
(vrchná odumretá v. pletív na povrchu kmeňa, konárov a koreňa, kôra)
nem.
bot.
perleť
(vnútorná v. lastúr niektorých lastúrnikov)
román.
aura
(neviditeľná v. okolo tela vnímaná senzibilmi, vyžarovanie organizmu)
gréc.
tkanivo
tkanivo
1
(súhrn buniek rovnakej stavby a funkcie)
histo-
gréc.
v zlož. sl.
blastém
(zárodočné t., zárodočný list)
gréc.
biol.
prozenchým
(základné t. rastlín)
gréc.
bot.
epiderma
(ochranné krycie t. rastlinných orgánov, pokožka tvorená jednou vrstvou buniek)
gréc.
bot.
parenchým
(t. rastlín z tenkostenných buniek)
gréc.
bot.
sklerenchým
(t. rastlín tvorené bunkami s hrubými stenami)
gréc.
bot.
pulpa
(t. tvoriace vnútornú časť niektorých plodov, dužina, dreň)
lat.
bot.
nucellus
(t. vypĺňajúce vajíčko rastlín, pletivové jadro)
lat.
bot.
fibra
lat.
lek.
fibro-
lat.
v zlož. sl.
ino-
(mäkké spojivové t., väzivo)
gréc.
v zlož. sl.
granulácia
(väzivové t. novoutvorené v období hojenia)
lat.
lek.
cikatríza
(väzivové t. nahradzujúce zničené t., jazva)
lat.
lek.
kalus
(novoutvorené väzivové al. kostné t. v mieste zlomeniny)
lat.
lek.
pulpa
lat.
anat.
pulpo-
(bunkové al. riedke väzivové t. vnútri niektorých orgánov, dreň)
lat.
v zlož. sl.
medulla
medula
lat.
anat.
medullo-
medulo-
(dreň orgánov, kostí)
lat.
v zlož. sl.
myelo-
-myelia
(dreň)
gréc.
v zlož. sl.
špik
(kostná dreň)
nem.
hovor.
osteoid
(nespevnené kostné t.)
gréc.
biol.
spongióza
(hubovité kostné t.)
gréc.-lat.
anat.
retikulum
(sieťovité t.)
lat.
biol.
epitel
(t. z buniek uložených tesne vedľa seba, výstelka)
gréc.
anat.
dentín
(zvápenatelé zubné t., zubovina)
lat.
lek.
parodont
(t. v okolí zubov)
gréc.
anat.
gangréna
(odumreté miestne t. zmenené vonkajšími vplyvmi, sneť)
gréc.
lek.
mumifikácia
(suchá sneť)
arab.-perz. + lat.
lek.
sfacelus
(vlhká sneť)
lat.
lek.
emfyzematózna sneť
(plynatá sneť)
gréc.
lek.
sekvester
(odumreté t., odumretá časť tkaniva)
lat.
lek.
dekubit
dekubitus
(odumreté t. na povrchu tela u dlhodobo nehybných chorých, preležanina)
lat.
lek.
transplantát
(t. prenášané na iné miesto al. do iného organizmu)
lat.
lek.
implantát
(t. toho istého jedinca prenesené na iné miesto v organizme)
lat.
lek.
embolus
(tukové t., vzduchová bublina al. krvná zrazenina, kt. spôsobí upchatie cievy)
gréc.
lek.