Výsledky vyhľadávania

nádoba

fľaša (sklená valcovitá n. s hrdlom) nem.
buteľka (baňatá fľaša) franc.
čutora (ploská voj. al. turistická fľaša, najmä plechová) maď.
termoska (tepelne izolovaná fľaša udržiavajúca teplotu obsahu) gréc.
demižón (väčšia sklená fľaša, najmä baňatá a opletená) arab.-angl.
dupližón (demižón zužujúci sa smerom ku dnu) arab.-angl.
angster lat.
kuttrolf (baňatá, guľovitá sklená fľaša s dlhým hrdlom zloženým z niekoľkých stočených rúrok, 16. a 17. st.) lat.-nem. hist.
karafa arab.-tal.
garafa (fľaša so širokým dnom a zúženým hrdlom na vodu al. víno) arab.-tal. hovor.
karafína (brúsená sklená fľaša na ocot, olej a pod.) orient.-tal.
fiasca /-ka/ (toskánska fľaša na víno opletená lykom al. trstinou, 1 – 2,5 l) tal.
daschbottle /dešbotl/ (fľaša s dávkovacou zátkou) angl. potrav.
flakón (fľaša na voňavku so zátkou al. závitom zo skla, z kovu, porcelánu a pod.) franc.
sérovka (fľaša na krvnú plazmu bez súčastí spôsobujúcich zrážanie krvi, používanú ako liek) lat. lek.
šálka nem.
šapo (nízka širšia n. s uškom na pitie, hrnček) franc. ker.
pokál (pohár, čaša) tal.-nem. bás.
kalfas (veľký pohár al. šálka) nem. slang.
napoleonka (malý pohár, pohárik na koňak, spravidla s veľkým N) vl. m.
šampuska (pohár na šumivé víno) vl. m. hovor.
kalich (pohár podobný bohoslužobnej nádobe na víno) lat.-nem.
tumler (sklený široký kalich s okrúhlym dnom) hol.
štamprlík (n. na pitie liehovín, kalíšok, kalíštek, pohárik) nem. hovor.
žajdlík (n. na pitie s objemom 0,35 – 0,48 l) lat.-nem. zastar.
tamblér (väčší sklený pohár bez stopky, 0,5 l.) angl.
krígeľ (väčší, najmä pollitrový pohár s uchom) nem. hovor.
štucák (vysoký pohár na pivo) nem. slang.
korbeľ (n. na pitie piva, najmä drevená) nem. zastar.
šejker (n. na prípravu miešaných nápojov, najmä alkoholických) angl.
nautilus (stojatý pohár v podobe lode, kt. čašu tvorí mušľa lodičky) lat.
gbel (drevená n.) nem. hovor.
šechtár (n., do kt. sa dojí mlieko, hrotok) nem.
geleta (drevená n. na žinčicu, bryndzu a pod.) rum.
škopec (nižšia drevená kruhová n. s dvoma uchami) nem.
šaflík (väčšia okrúhla drevená n. s dvoma držadlami) nem.
girba (n. na mútenie smotany a stĺkanie masla) ? potrav.
lavór (misovitá n. na umývanie, umývadlo) franc.-nem. hovor.
vandeľ nem. hovor.
vajdling (väčšia misovitá kuchynská n. na umývanie, väčšia misa) nem. zastar.
drez (n. na umývanie riadu zabudovaná v kuchynskej linke) čes.
kanva (n. s bočným lievikovitým hrdlom na uľahčenie vylievania tekutiny a s uchom; valcovitá n. so zúženým hrdlom, s pevným uzáverom a držadlom) nem.
cista (drevená al. bronzová valcovitá n. používaná ako vedro) gréc.-lat.
žardiniéra (široká n. na pestovanie kvetov, kvetináč) franc.
váza (ozdobná n. na rezané kvety) franc.-nem.
cache-pôt /kašpó/ (zdobená n. z rôznych materiálov na kvetináč) franc.
ešus (n. na jedlo, poľná kovová miska používaná vo vojsku, pri turistike a pod.) nem. slang.
menážka (plechová miska na jedlo) franc. voj. slang.
kastról (nízka okrúhla n. na varenie) franc. porovnaj hrniec
timbál (kovová okrúhla n. na podávanie jedál na objednávku) franc. kuch.
ťapša maď. hovor.
plech nem.
plecháč nem. hovor.
plavón (n. na pečenie, pekáč) franc. kuch.
remoska (n. na pečenie, elektrická krytá panvica, pekáč) um.
palacinkáreň (n. na pečenie palaciniek, panvica s rúčkou) lat.-maď.
džezva (kovová, najmä mosadzná, hore zúžená n. na varenie kávy) tur.
fritovačka (varná n., hrniec na vyprážanie mäsa a pod. v oleji s ohrievacím telesom a košíkom) franc. kuch.
bowle /bou-/ (n. na chladenie nápojov) angl.
sifón (n. na prípravu nápoja z vody nasýtenej oxidom uhličitým) gréc.-franc.
konzerva franc.-nem.
piksňa (plechová n. valcovitého tvaru na potraviny) nem. hovor.
téglik nem.
kelímok (malá n. na potraviny, kozmetické a farm. prípravky so širokým hrdlom) poľ.-čes. nespis.
fiola (sklená baňatá n. s dlhým úzkym hrdlom a plochým dnom) gréc.-nem. farm.
menzúra (n. na meranie väčšieho množstva kvapaliny, odmerka) lat. zastar.
epilima (n. na voňavky) gréc. hist.
urinál (n. na moč) gréc.-lat. lek.
bažant (n. na močenie pre nepohyblivých pacientov) nem. hovor.
šampuska (pohár na moč na vyšetrenie v laboratóriu) vl. m. lek. slang.
šerbeľ (n. na telesnú potrebu, nočník) nem. hovor.
undina (n. na vyplakovanie oka) lat. lek.
ampulka (uzavretá malá sklená n. na kvapaliny, napr. lieky) lat.
albarello (lekárnická valcová n. z majoliky so zúženým telom, nízkou nohou a hrdlom) tal. odb.
cinerárium (n. s popolom mŕtveho, popolnica) lat.
kalamár (n. na atrament) lat.
terárium (n. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (n. na chov živočíchov upravená ako prirodzené prostredie) lat.
konvertor (sklopná n. hruškovitého tvaru na výrobu al. úpravu kovu, ocele vháňaním vzduchu al. kyslíka, hutnícka pec) lat. hut.
mulda (n. na privádzanie suroviny do martinskej pece, sádzacie korýtko) nem. hut. slang.
tégeľ (n. zo žiaruvzdornej hmoty na tavenie menšieho množstva kovu) nem. hut.
mufľa (n. zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.
skip (n. ťahaná lanom po koľajniciach košového šikmého výsypného výťahového zariadenia na dopravu betónu a sypkých látok) angl. tech.
montejus /-zžis/ (n. na čerpanie kvapalín, žieravín pomocou tlaku vzduchu) franc. tech.
kanistra (hranolovitá n. na prepravu tech. kvapalín) gréc.-lat.-tal.
bidon (plechová n. na benzín) franc. tech.
kontajner (n. na prepravu väčšieho množstva tovaru, odpadkov a pod.) angl.
liftvan (veľký kontajner na sťahovanie nábytku v kombinovanej doprave) angl. tech.
hobok (n. s mierne zúženým hrdlom, so snímateľným vekom a s dvoma uchami na prepravu sypkých materiálov) um. tech.
recipient (zvonovitá n. na uchovávanie al. spracovávanie látok a pod. vo vákuu) lat. tech.
barel (železný sud na horľavé tekutiny, najmä naftu, benzín) angl. tech.
exsikátor (n. na zbavovanie látok vlhkosti, na sušenie, vysušovač) lat. tech.
barrique /-rik/ (n. z dubového dreva na dozrievanie koňaku) franc.
retorta (n. na destilovanie kvapalín so zahnutým hrdlom, krivuľa; n. na suchú destiláciu, chemickú reakciu pri vysokej teplote) lat. chem.
autokláv (tlaková n. s vysokými teplotami používaná v chem., potrav. a stav. priemysle a na sterilizáciu v lek. a biol.) gréc. + lat.
kyveta (priehľadná: n. na kontrolu vzoriek, roztokov) franc.
pyknometer (sklená n. na meranie hustoty kvapalín vážením) gréc. fyz.
byreta (kalibrovaná sklená trubica, rúrka na meranie kvapaliny obyčajne s kohútikom) franc. chem.
duplikátor (n. na ohrievanie s dvojitou stenou plášťa) lat.
expander (n. na uvoľňovanie pary z horúcej odpadovej vody, uvoľňovač tepla) lat.-franc.
batea (n. na vymývanie zlatonosnej hliny v tvare misky) angl.
tank (n. na vyvolávanie filmov) angl. fot.
elektrónka (banka s elektródami na riadenie toku elektrónov) gréc. eltech.
dióda (elektrónka al. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami) gréc. eltech.
terina (širšia vázovitá praveká n. s užším hrdlom) tal. archeol.
kanopa (n. na odkladanie vnútorností balzamovaných tiel) egypt. archeol.
hydria (starogréc. n. na vodu s dvoma vodorovnými a jedným zvislým uchom) gréc.
ampula (antická a stredoveká malá n. guľovitého tvaru zo skla al. z kovu, na oleje, voňavky a pod.; baňatá nádobka s úzkym hrdlom, na liečivá a pod.) lat.
kylix (plytká široká čaša na nízkej nohe na víno) gréc. hist.
skyfos (starogréc. malá lievikovito sa nahor rozširujúca n. s jedným al. dvoma uchami) gréc. hist.
kráter (starogréc. veľká kovová al. keramická n. so širokým otvorom na miešanie vína s vodou) gréc. hist.
kyatos (malá antická n. na naberanie tekutín z iných nádob s dlhým uchom al. rúčkou) gréc.
amfora (antická n. vajcovitého tvaru na oleje, víno a pod. s dvoma uchami) gréc.
askos (malá sploštená antická n. na nalievanie oleja do lámp s oblúkovitým uchom) gréc.
arybalos (starogréc. drobná n. na oleje guľovitého al. vajcovitého tvaru so širokým okrajom hrdla) gréc. hist.
alabastrón (antická n. na oleje, voňavky a pod. valcovitého tvaru) gréc. hist.
psyktér (objemná n. na chladenie nápojov) gréc. archeol.
oinochoe (starogréc. kovová al. keramická kanva na nalievanie vína) gréc.
fialé (starogréc. polokužeľovitá miska bez úch s plochým, v strede vypuklým dnom) gréc. archeol.
peliké (starogréc. dvojuchá n. rozšírená v dolnej časti) gréc.
lekytos (starogréc. štíhla n. s úzkym hrdlom a jedným uchom na vonné oleje) gréc. hist.
diota (veľká antická n.) gréc. hist.
stamnos (veľká guľovitá antická n. na potraviny s krátkym širokým hrdlom a vodorovnými uchami) gréc.
mastos (starogréc. hlinená al. kovová n. v tvare ženského prsníka) gréc.
rytón (antická n. v tvare zvieracieho rohu) gréc. archeol.
tripus (antická obetná n. s troma nôžkami) gréc. archeol.
pseudokernos (antická kultová n. s bočnými nádobkami) gréc. archeol. hist.
situla (kovová, najmä bronzová n. v tvare vedra s bohatou výzdobou) lat. archeol. výtv.
acetabulum (antická n. na ocot) lat. hist.
toreutika (predmet vyrobený spracovaním, tepaním kovov za studena s figurálnou al. ornamentálnou výzdobou, napr. n., prilba a pod.) gréc.
pitos (veľká sudovitá keramická n. so špicatým dnom na skladovanie potravín al. na pochovávanie) gréc. archeol.
oleárium (ozdobná stredoveká n. na oleje) gréc.-lat.
pinka (n. na poplatok za používanie kariet al. kolkov) hebr.-nem.
holba (valcovitá a pod. n. s uchom a so sklopným viečkom zo skla, z keramiky al. kovu) nem.
humpen (veľká valcovitá n. z rôznych materiálov, často s viečkom, na nápoje, 16. – 18.st.) germ.
kalich (bohoslužobná n. na víno) lat.-nem.
cibórium (kalich s viečkom na hostie) lat.
aspergil (n. na svätenú vodu pri bohoslužobných obradoch, svätenička, kropenička) lat. cirk.
turibulum (obradná n. na spaľovanie kadidla, kadidelnica) lat. cirk.
baptistérium (n. s vodou na krstenie) gréc.-lat.
aquamanile /akva-/ (n. s výlevkou a uchom na umývanie rúk v kresťanskej liturgii) lat.
oleárium (ampulka na svätenú masť z oleja a balzamu na katolícke obrady) gréc.-lat.
lavatórium (n. na obradné umývanie pri studničnej kaplnke stredovekého kláštora, kamenné koryto) lat. cirk.
piscina (starokresťanská nádoba na krstenie) lat. hist.
grál (misa al. pohár, s kt. Kristus slávil poslednú večeru a do kt. zachytili jeho krv) franc. porovnaj nádrž 1schránkamisa

priestor

-sféra gréc. v zlož. sl.
stereo- gréc. v zlož. sl.
exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.
komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.
batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.
mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.
kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.
camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.
terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.
areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.
square /skvér/
skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.
korzo tal.
promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.
kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.
hala franc.-nem.
vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.
habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.
kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.
box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.
separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.
lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.
ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.
štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.
pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.
pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.
šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.
íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.
exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.
azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.
oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.
post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.
rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.
parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.
parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.
kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.
planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.
aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.
bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.
estráda franc.
pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.
tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.
rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.
ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.
tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.
tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.
golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.
pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.
ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora
strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.
pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.
mýto nem.
richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.
checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.
parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.
depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.
kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.
kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.
kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.
ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.
koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.
štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.
cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.
terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.
aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.
umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.
paddock /pedek/
paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.
prírodný, biologický p.
partia (miesto v prírode, na tele) lat.
gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.
glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.
gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.
efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.
madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.
interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.
intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.
lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.
proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.
gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.
magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.
fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.
batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
biotop gréc.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.
hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.
osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.
alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)
oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.
éter (vesmírny p.) gréc.
vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.
chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.
vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1
kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.
paluba rus.
bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.
hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.
tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.
bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.
koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.
trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.
alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.
lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.
štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.
akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.
kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.
gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.
kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.
obytný p.
balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.
loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.
terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón
ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie
sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.
átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.
alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.
patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.
protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť
divadelný, predvádzací p.
aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.
scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.
manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.
kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.
chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.
skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.
tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.
amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.
parter franc.
parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.
balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.
galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.
bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.
teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.
náboženský, cirkevný, chrámový p.
naos gréc.
cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.
altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.
abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.
gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.
Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.
krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.
ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.
adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.
oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár
kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.
ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.
mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.
empora gréc.
galéria tal.
tribúna lat.
chór gréc. cirk. archit.
chórus gréc. hovor.
presbytár gréc.-lat. cirk. archit.
kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba
oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.
sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.
kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.
oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.
klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.
pastofórium gréc. archit.
sanktuárium lat. cirk.
tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.
diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.
prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.
exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.
apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.
sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.
armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.
mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.
bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.
kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.
kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.
tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.
Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo