Výsledky vyhľadávania

súbor

súbor 1 (zoskupenie súvisiacich vecí, javov a pod. tvoriacich celok, sústava)
-téka gréc. v zlož. sl.
komplex (s. zložený zo súvisiacich, prepojených častí; s. pocitov, predstáv, myšlienok, postojov, kt. ovplyvňujú správanie človeka) lat. psych.
kolekcia (s. druhovo rovnakých predmetov, zbierka) lat.
garnitúra (s. predmetov tvoriacich určitý celok, súprava, zostava) franc. angl.
servis (s. náčinia na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.
album (s. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.
komplet (súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.
inštrumentárium (s. nástrojov, najmä lek.) lat.
mechanika (pohyblivá sústava stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.
aparatúra (s. nástrojov, prístrojov) lat.
batéria (zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu) franc.
objektív (s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava) lat. opt. porovnaj objektív
technika (súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť) gréc.
park (súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.) angl.-franc.
korpus (s. skúmaných prvkov, vecí, javov) lat.
repertoár (zásoba prostriedkov na výber) lat. odb.
mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca sústava) franc. hovor. pejor.
problematika (s. zložitých úloh, sporných, nevyriešených otázkok) gréc.
plénum (súhrn všetkých členov) lat.
profil (súhrn vlastností, čŕt, ráz) franc.
charakter (s. duševných, morálnych vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha) gréc.
individualita (súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, osobitosť, svojráznosť) lat.
potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.
systém (s. prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi, sústava) gréc.
séria lat.
šnúra (s. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.
koncepcia (s., sústava názorov na niečo spôsob chápania, poňatia, nazerania na niečo) lat.
doktrína (súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel, učenie) lat.
teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.
kvalita (s. vlastností, kt. sa jav, vec odlišuje od iných) lat. filoz. porovnaj akosť
kvalifikácia (s. vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.
terminológia (s. odborných názvov v sústave pojmov určitého odboru, odb. názvoslovie) lat. + gréc.
nomenklatúra (s. vedeckých názvov, pomenovaní vychádzajúci z medzinárodne platného lat. názvoslovia) lat.
kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.
flóra vl. m.
vegetácia (súhrn rastlinných organizmov na určitom území, porast, kvetena, rastlinstvo) lat. bot.
fauna (súhrn živočíšnych druhov na určitom území, zvieratstvo, živočíšstvo) vl. m.
ekotop (s. neživých podmienok stanovišťa pôsobiacich na živé organizmy) gréc. biol.
taxón (s. jedincov, kt. sa znakmi a vlastnosťami líšia od iných jedincov) gréc. biol.
populácia (s. jedincov rovnakého druhu žijúcich v spoločnom prostredí, prípadne aj čase) lat. biol.
kolónia (s. spoločne žijúcich jedincov, najmä rovnakého druhu) lat.
biota (s. všetkých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov na určitom území) gréc. ekol.
oikumena /oj-/ (s. oblastí trvalo obývaných ľuďmi) gréc. geogr.
karyotyp (s. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.
edafón (s. živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.
fytoedafón (s. rastlinných organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
zooedafón (s. živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
psamón (s. organizmov žijúcich v piesočnatých oblastiach) gréc.
ichtyofauna (s. druhov rýb obývajúcich určitú oblasť) gréc.
sestón (s. nerozpustených živých a neživých častíc vznášajúcich sa vo vode) gréc. biol.
tripton (sestón z neživých častíc) gréc. biol.
planktón (sestón zo živých častíc) gréc. biol.
fytoplanktón (rastlinný plaktón) gréc. biol.
zooplanktón (živočíšny planktón)
syndróm (s. príznakov choroby) gréc. lek.
etiopatogenéza (s. príčin vzniku choroby) gréc. lek.
stres (s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu) angl. lek.
organizmus (s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo) gréc. biol.
motorika (s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť) lat. lek.
genotyp (s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu) gréc. biol.
fenotyp (s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.
psychika gréc.
psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.
mentalita (súhrn duševných pochodov a vlastností charakteristický pre jedinca al. skupinu) lat.
habitus (súhrn vlastností považovaných za návyk) lat. psych.
farmakopea (s. liekov a liečiv v lekárni, liekopis) gréc. farm.
dentika (s. všetkých zubov, chrup) lat. anat.
dentícia (s. zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.
filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.
pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
etika gréc.
morálka lat. filoz.
moralita lat. kniž.
morálnosť (sústava mravných zásad a noriem, pravidiel správania, mravnosť) lat.
ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. porovnaj názorsmer 1
tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj) lat.
mytológia (s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie) gréc.
teogónia (s. bájí o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.
judikatúra (s. súdnych rozhodnutí) lat. práv.
acquis communautaire /aki kominotér/ (s. práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.
kánon (s. textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou; s. pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.
(diplomatický) protokol (s. pravidiel styku s diplomatmi) gréc.
talmud (s. poučiek a výkladov žid. učencov, zbierka žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.
mišna (s. zásad náb. práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.
rítus (s. obradov, predpisov a zvyklostí na výkon bohoslužieb) lat. cirk.
liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk. porovnaj obrad
katechizmus (s. článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.
kúria (s. najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.
agenda (s. bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
hadís (s. výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.
šariá (s. práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
etiketa (s. pravidiel spoločenského správania) franc.
reglemet (s. predpisov, nariadení) franc. admin. voj. zastar.
ceremoniál (s. pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.
Hippokratova prísaha (s. etických noriem pre konanie lekára, sľub, kt. skladajú lekári pri promócii,) vl. m. porovnaj pravidlo 1
aktíva (súhrn majetku a pohľadávok) lat. ekon.
pasíva (súhrn dlhov a záväzkov) lat.
fond franc.
fundácia (s. hmotných a fin. prostriedkov na určitý účel, základina) lat. zastar.
nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.
inventár (s. predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.
fundus (inventár v podniku, hnuteľné zariadenie) lat.
valeur /valor/ (súhrn cenných papierov a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.
portfólio (zásoba cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.
sortiment (súhrn druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
infraštruktúra (s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.) lat.
kataster (s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár) lat.
agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.
literatúra (súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke) lat.
poetika (súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora) gréc.-lat.
tematika (okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela) gréc.
fabula (s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.
korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.
dokumentácia (s. písomností, listín, dokladov) lat.
kartotéka (s. lístkov so záznamami usporiadaný podľa určitých zásad, napr. podľa abecedy, lístkovnica) gréc.
epištolár (s. listov, listinár) gréc.-lat. lit.
kopiár (s. kópií, odpisov hist. listín o výsadách, právach) lat. hist.
regestár (s. krátkych, stručných výťahov z listín) lat. hist.
chrestomatia (s. vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc. porovnaj zbierka 1zbierka 2
prozódia (s. zvukových vlastností jazyka, prízvuk, intonácia, kvantita) gréc.
topika (s. pravidiel slúžiacich na argumentáciu) gréc. log.
reálie (s. údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.
hermeneutika (postup, s. pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.
gramatika (s. pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu, a tvorbu viet, syntax, stavba jazyka) gréc. lingv.
ortografia (s. pravidiel o používaní graf. znakov, písmen, znamienok na zaznamenanie jaz. prejavu, pravopis) gréc. lingv.
frazeológia (s. ustálených slovných spojení, zvratov) gréc. lingv.
paradigma (s. tvarov ohybného, skloňovaného al. časovaného slova) gréc. lingv.
idiolekt (súhrn zvláštností charakteristických pre reč určitého jedinca) gréc. lingv.
onymia (s. vlastných mien na určitom území v určitom jazyku v určitom období) gréc. lingv.
font (s. písmen, graf. znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.
album (s. známok, fotografií a pod. v podobe knihy) lat.
morzeovka (s. značiek zostavených z bodiek a čiarok, kt. sú priradené písmenné, číslicové a iné znaky, používaný v telegrafii) vl. m. hovor.
agenda (s. úradných prác, úloh) lat.
register (s. tónov rovnakého zafarbenia) lat. hud.
tastatúra (s. klapiek na hud. nástroji a pod.) lat. odb.
manuál (ručná klávesnica organu, harmónia) lat. hud.
notácia (s. graf. značiek zaznamenávajúcich hudbu) lat. hud.
tabulatúra (staršia inštrumentálna notácia používajúca najmä písmená, číslice) lat. hud.
produkcia (súhrn výrobkov al. umeleckých výtvorov) lat.
grafika (s. výtv. diel vytvorených technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
akropolis (s. stavieb v antických gréc. mestách, opevnené návršie) gréc. hist.
seminár (s. prednášok z určitého odboru, školenie) lat.
gastronómia (s. pravidiel o úprave jedál a kultúre stolovania) gréc.-franc.
erbovník nem.
armoriál (s. zobrazení erbov s uvedením ich držiteľov, najmä rukopisný) lat.
kimenokata (ukážkový s. chvatov v džude, základ sebaobrany) jap.
klientela (s. zakazníkov používajúcich služby právnika, lekára, banky a pod.) lat.
generácia (s. osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat. porovnaj skupina 2
atlas (s. zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.
kaskáda (s. priehrad na jednom toku na využitie vodnej energie) tal.-franc.
drenáž (s. podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.
know-how (s. výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.
mnemotechnika gréc. psych. ped.
mnemonika (s. metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.
expozícia (s. vystavovaných predmetov) lat.
program (s. príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech. porovnaj program 4
file /fajl/ (s. informácií uložených v počítači) angl. výp. tech.
kód (s. pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.
banka tal.
databanka (s. údajov, dát k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang. b. dát
báza gréc.
databáza (s. údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang. b. dát
paket (s. údajov prenášaných sieťou vcelku) angl. výp. tech.
website /vebsajt/ (s., dokument, stránka v internete) angl.
repertoár (s. hraných hier, skladieb, úloh) franc.
seriál (s. článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.
sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.
soap-seriál /soup-/
soap-opera /soup-/ angl. + tal.
soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny seriál) angl.
comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný seriál) angl.
manga (jap. komiks) jap.

zhoda

-oid gréc. v zlož. sl.
identickosť (z. vo všetkých vlastnostiach, zhodnosť, totožnosť, rovnakosť) lat. odb. a kniž.
konsenzus (názorová z., súhlas, zhodný názor, súhlasné stanovisko, privolenie; z. vôle zmluvných strán o všetkých al. podstatných náležitostiach zmluvy) lat. kniž.
consensus omnium /konsenzus/
omnium consensu /konsenzú/ (všeobecná z., z. všetkých) lat. kniž.
kongruencia (zhodnosť kniž. a odb.; gramatická z. medzi vetnými členmi lingv.) lat.
konkordancia (súhlas; z. v určitom sledovanom znaku, napr. pri dvojčatách gen.) lat.
konformita (súlad na základe prispôsobenia) lat. odb.
koincidencia (súhlas, splývanie, napr. značiek, javov a pod.) lat.
homológia (zhodnosť, súhlasnosť) gréc. kniž. a odb.
korešpondencia (súladný vzťah medzi javmi, súlad) lat.
paralela gréc.
paralelnosť (podobnosť, obdoba, približná z., zhodnosť vlastností medzi inak rozdielnymi predmetmi) gréc. kniž.
kongeniálnosť (z. nadania, talentu, schopností vynikajúcich ľudí) lat. kniž.
konjunktúra (priaznivá z. okolností, priaznivý stav, vývoj, podmienky) lat.
izochrónia (časová z. javu) gréc.
solidárnosť (vzájomná z., podpora, súdržnosť, pospolitosť, porozumenie, spoluúčasť, spolupatričnosť, svornosť rôzneho stupňa a formy, vzájomnosť) lat.
homochrómia (z. farieb, rovnakofarebnosť) gréc.
izosylabizmus (z. v počte slabík, rovnoslabičnosť) gréc. lit.
rým (zvuková z. na konci veršov) germ.-franc.
monorým (jediný rým v básni) gréc. + franc.
asonancia (zvuková z. samohlások v slabikách na konci veršov, súzvuk, približný rým) lat. lit.
izokólon (z. dĺžky dvoch al. viacerých rečových taktov v próze) gréc. lit.
izomorfizmus (vzťah medzi objektami, medzi kt. je úplná z. al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.
izometria (zhodné zobrazenie, zhodnosť) gréc. mat.
homotypia (zhodnosť symetrických orgánov) gréc. biol.
tautonymia (totožnosť lat. mena druhu s rodovým menom v biol. názvosloví) gréc.
krypsis (z. farby živočícha a prostredia, v kt. žije) gréc. zool.
al pari tal.
au pair /o pér/ franc.
pari (z. kurzovej a nominálnej hodnoty pri cenných papieroch) tal. fin. obch.

list

list 1 (písomná správa)
letter angl. polygr.
korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.
expres (rýchly l., súrna zásielka) lat.
rekomando (doporučená zásielka) franc. pošt. hovor.
poste restante (poštová zásielka, kt. si adresát vyzdvihne na pošte) franc.
par avion franc.
by airmail /baj ermejl/ angl. pošt.
air mail /ér mejl/ (zásielka leteckou poštou) angl.
parcel (malá zásielka, najmä so vzorkami, prepravovaná za minimálny poplatok vo vyhradených komorách lodí) franc.
aerogram (l. na tenkom zloženom papieri, letecky prepravovaný) gréc. pošt.
anonym (nepodpísaný l.) gréc.
memorandum (diplomatický l. s opisom udalostí, so stanoviskom a pod.) lat. dipl.
líbesbríf (ľúbostný l.) nem. hovor. expr.
heroida (fingovaný ľúbostný básnický l.) gréc. lit.
epištola (básnický, umelecký l., dielo adresované určitému okruhu čitateľov; l. apoštola k veriacim, spis Nového zákona cirk.) gréc. lit.

vzťah

relácia lat. kniž. a odb.
filiácia (súvislosť, závislosť, postupnosť) lat. kniž.
korelácia (vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.
kontakt (spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí) lat.
nexus (súvislosť, spojitosť) lat. kniž. a odb.
atitúda (postoj, názor) franc. sociol.
referencia (v. poukazujúci na určitý pomer javov) lat. kniž. a odb.
korešpondencia (súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda) lat.
relatívnosť (v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť) lat. kniž. a odb.
dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.
indiferencia (v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú) lat. fyz.
inklúzia (v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod.) lat.
nihilizmus (záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.
izomorfizmus (v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.
protektorát (v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu) lat. práv.
suzerenita (protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu) franc. hist.
identita (v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu) lat. sociol.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
kompetícia (súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje) lat.
trading (obchodný v., najmä výmenný obchod) angl. ekon.
obligácia (v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok) lat. práv.
faktoring (v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.-angl. fin. obch.
synergizmus (kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov) gréc. biol.
probióza (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti) lat. + gréc. biol.
parekia (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu) gréc. biol.
komenzualizmus (vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.
forézia gréc. ekol.
symfória (komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie) gréc. zool.
amenzualizmus (v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý) lat. biol.
implikácia (v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.
ekvivalencia (v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.
funkcia (závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín) lat. mat.
kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.
inklúzia (v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou) lat. mat.
stechiometria (v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom) gréc. chem.
dyáda (v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách) gréc. psych. sociol.
sympatia (kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň) gréc.
partnerstvo (priateľský v., spolupráca) franc.-angl.
sociabilita (družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť) lat.
familiárnosť (dôvernosť, nenútenosť, domáckosť) lat.
intimita (dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť) lat.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (ľudské vzťahy) angl. sociol.
expresívnosť (vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.
platonizmus (nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality) vl. m. zried.
sex (pohlavný v.) lat.-angl.
konkubinát (spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo) lat.
heterizmus (v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov) gréc. hist.
techtle-mechtle (ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.
maternita (materstvo) lat. odb.
paternita (v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo) lat. práv.
paternalizmus (ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.
hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.
sociopatia (chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
public relations /pablik rilejšnz/ angl.
PR angl. skr.
pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.
antonymia (v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku) gréc. lingv.
paronymia (v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti) gréc. lingv.
heteronymia (významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap) gréc. lingv.
homonymita (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť) gréc. lingv.
homofónia (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu) gréc. lingv.
homografia (v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu) gréc. lingv.
synonymita (v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lingv.
predikácia (prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom) lat. lingv.
subordinácia (podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie) lat. lingv.
koordinácia (priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie) lat. lingv.
adjunkcia (vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie) lat. lingv.
rekcia (v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba) lat. lingv.
parentéza (vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka) gréc. lingv.
parataxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť) gréc. lingv.
hypotaxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť) gréc. lingv.
hyperonymia (v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.
hyponymia (v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv.
denotácia (v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje) lat. lingv.
modálnosť (v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv. porovnaj pomer 1pomer 2láska 1láska 2spolužitie

súlad

súlad 1 (vzájomná vyrovnanosť zložiek, súhra)
symfonickosť (súzvuk, vyrovnanosť, vyváženosť, súhra) gréc. kniž.
panharmónia (všeobecný súlad) gréc. kniž.
proporčnosť (vyváženosť pomerov medzi zložkami, časťami, rozmermi, pomernosť, úmernosť, rovnomernosť) lat.
korešpondencia (súladný vzťah medzi javmi, zhoda) lat.
eurytmia (s. častí a celku, súhra, vyváženosť) gréc.
kalokagatia (s. telesných a duševných hodnôt, vnútorného a vonkajšieho, telesnej krásy a duševného dobra, v starom Grécku) gréc.
ponderácia (vyváženie objemov a hmôt) lat. výtv. p. výtvarného diela porovnaj súzvuk

styk

kontakt (spojenie, dotyk, tesný vzťah predmetov al. ľudí) lat.
korešpondencia (písomný s., dopisovanie) lat.
konexia (výhodné styky s vplyvnými osobami, vplyvná známosť) lat. najmä v plur.
žíro (bezhotovostný platobný styk, bezhotovostný prevod peňazí na bankových účtoch) tal. peňaž.
kopulácia lat. lek.
pareunia (pohlavný s., súlož) gréc.
prostitúcia (poskytovanie pohlavného s. za odmenu, za peniaze) lat.
promiskuita (pohlavný s. bez citového vzťahu k partnerovi) lat.
adultérium (mimonaželský pohlavný s., cudzoložstvo, nevera manželky) lat. hist. práv.
incest (pohlavný s. medzi blízkymi príbuznými, krvismilstvo) lat.
sodomia vl. m. lek.
zoofília (pohlavná úchylka spočívajúca v pohlavnom s. so zvieratami) gréc. lek.