Výsledky vyhľadávania

predmet

predmet 1 (neživý hmotný jav, vec)
objekt lat.
reália lat.
depozit (hnuteľná vec, napr. peniaze, cenné papiere, drahé kovy a pod., daná do úschovy, uschovaný p.) lat.
corpus delicti /korpus deliktí/ (usvedčujúci p. súvisiaci s trestným činom) lat. práv.
res nullius (vec bez vlastníka) lat. práv.
derelikt (opustená vec, ku kt. sa nik nehlási, napr. tovar pri colnej kontrole) lat. práv.
desideratum /-ziderá-/
deziderátum (žiadaná, želaná vec) lat.
exemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov, jednotlivý kus) lat.
originál (pôvodná vec, prvé vyhotovenie) lat.
unikát lat. odb.
unikum (jedinečný originál, jediný svojho druhu v zbierke a pod.) lat. kniž.
multiplikát (jeden z niekoľkých rovnakých originálov v zbierke a pod.) lat. odb.
duplikát (náhradný originál, druhé vyhotovenie, kus, s rovnakou platnosťou ako prvé vyhotovenie) lat.
ekvivalent (vec s rovnakou platnosťou, významom, hodnotou) lat.
analogón (obdobný, podobný p.) gréc. kniž.
solitér (vec vyskytujúca sa jednotlivo) franc. kniž.
exotikum (nezvyčajná, nápadná, zaujímavá, zvláštna vec) gréc.
kuriózum (neobvyklosť, nevšednosť, neobyčajnosť, nezvyčajnosť, zvláštnosť, zriedkavosť) lat. kniž.
rarita (neobvyklosť, vzácnosť, nezvyčajnosť, zvláštnosť, zriedkavosť) lat.
nóvum (nová vec, novinka) lat. kniž.
inovácia lat.
funglovka (nový p., nová vec) ? subšt.
referent (p. označený menom, znakom) lat. log.
kolos (p. obrovských rozmerov, napr. hutnícky závod) gréc.
falat (kus, veľký kus, kusisko) maď. nár. hovor.
bagateľ (bezvýznamná vec, maličkosť, veľmi malá suma, cena) tal.-franc. hovor.
šuviks (podradná, bezcenná, malicherná vec, nič) nem. pren. hovor. zastar.
balast nem.
pakšamenta (plur. pakšaméty)
pakšametle (nepotrebná, zbytočná, bezcenná, zaťažujúca vec, príťaž) nem. hovor. expr.
krám (stará, opotrebovaná vec, zbytočnosť, haraburda) nem. hovor. pejor.
perla (vzácna, vynikajúca vec) román. kniž. expr.
špás (vec, najmä drahá) nem. hovor. expr.
paseizmus (zastaraná vec, prežitok) franc. kniž.
idol gréc.-lat.
baal /bál/ (zbožňovaný, uctievaný, kultový p., modla) vl. m. pren.
fetiš (p. zbožňovaný al. uctievaný pre predpokladanú, zdanlivú zázračnú moc) port.-franc.
symbol (konkrétny p. slúžiaci ako znak pre niečo abstraktné) gréc.
totem (symbol predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod., v podobe zvieraťa, rastliny a pod.) indián.-angl.
apotropajon (kultový p., prostriedok na odvrátenie zla magickou mocou) gréc.
gorgoneión (apotroparion s uťatou hlavou Medúzy) gréc.
palladium (posvätný p. chrániaci mesto al. krajinu, posvätná ochrana, záštita) gréc.-lat. kniž.
tabu (posvätný, nedotknuteľný, zakázaný p. vyhradený iba na náboženské účely) polynéz. náb.
figúrka (p. z dreva, kovu, plastu, hliny a pod., zobrazujúci postavu človeka, zvieraťa a pod.) lat.
wešebt (staroegypt. magická figúrka ukladaná do hrobu, z keramiky a pod.) egypt.
kokko (figúrka stvárňujúca nadprirodzenú bytosť so zvieracou al. ľudskou podobou) indián.
devocionálie (p. slúžiaci na povznesenie zbožnosti veriacich, napr. ruženec, krížik) lat. cirk. plur.
medaila tal.-franc.
metál (razený al. liaty kovový kruhový p. podobný minci používaný ako vyznamenanie al. pamiatka) franc. hovor. expr.
plaketa (medaila razená na jednej strane) franc. výtv.
repusoár (p. umiestnený na obraze v popredí na zlepšenie priestorového dojmu) franc. výtv.
bibelot (malý ozdobný bytový p., najmä zlatnícke dielo) franc.
nipa (drobný umelecký p.) franc. zastar.
japonéria (umelecký al. ozdobný p. jap. pôvodu) vl. m.
antikvita (starožitný p.,starožitnosť) lat. kniž.
štafeta (p. odovzdávaný pri pretekoch družstiev, pri kt. členovia postupne absolvujú určitý úsek dráhy) tal. šport.
cieľ (p., kt. sa má zasiahnuť) nem.
terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.
trap /trep/ (terč naplnený výbušninou, kt. vybuchne po jeho vyhodení zo zákopu a zasiahnutí najviac dvoma výstrelmi) angl. šport.
rekvizita (pomocný p. potrebný na činnosť v divadle, športe a pod.) lat.
artefakt (umelo vyrobený p., výrobok) lat. kniž. a odb.
eolit (kamenný artefakt z konca treťohôr, kt. ľudské opracovanie je sporné, pracovný nástroj) gréc. archeol.
spatula (plochý kostený p. v tvare lyžice) gréc.-lat. archeol.
toreutika (p. vyrobený spracovaním, tepaním kovov za studena s figurálnou al. ornamentálnou výzdobou, napr. nádoba, prilba a pod.) gréc.
exponát (p. vystavený v múzeu, na výstave a pod.) lat.
muzeálie (exponáty v múzeu; zastarané, prežité predmety) gréc.-lat. plur.
model (vec ako predloha pre výtv. spracovanie) tal.
forma (p., kt. dáva veci, výrobku, požadovaný tvar) lat.
kokila (liatinová al. oceľová forma na odlievanie oceliarskych odliatkov) franc. tech.
matrica (forma na tvárnenie materiálu, napr. lisovanie, odlievanie, al. rozmnožovanie materiálu a pod. s negatívnym tvarom výrobku) franc.-nem.
preparát (p. upravený, konzervovaný na vedecké účely, prírodnina, orgán a pod.) lat.
spodogram (preparát vzniknutý spálením pletív, tkanív) gréc. biol.
žetón (okrúhly p. používaný do hracích automatov, telefónov a pod.) franc.
lunula (p. mesiačikovitého, kosákovitého tvaru) lat. odb.

cieľ

cieľ 2 (miesto al. predmet, kt. sa má zasiahnuť) nem.
terč (predmet slúžiaci ako c. pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.
trap /trep/ (terč naplnený výbušninou, kt. vybuchne po jeho vyhodení zo zákopu a zasiahnutí najviac dvoma výstrelmi) angl. šport.

výzva

apel franc.
apelovanie (v., najmä verejná) lat.
evokácia (v., predvolanie na súd) lat.
citácia (v., predvolanie na súd al. úrad) lat.
vokácia (predvolanie, pozvanie) lat. zried.
ultimátum (posledná v. spojená s hrozbou, pohrozením, dôrazná požiadavka, vyhrážka) lat.
tender (v. na podanie návrhu, verejná ponuková súťaž, konanie) angl. ekon.
stop (v. stáť!, zastaviť!, prerušiť) angl.
halt! (v. stáť!, zastaviť!, počkať!, pozor!) nem. subšt.
marš franc.-nem. hovor. expr.
pakuj (sa) (sa) nem. expr.
alou (v. na odchod, preč, von, prac sa, zmizni, vypadni) franc. hovor.
à bas /a ba/ franc.
abasso (v. na odchod, dolu, preč s ním, najmä s rečníkom, politikom a pod.) tal.
aleluja (zvolanie „Chváľte boha“ v žid. a kresťanskej bohoslužbe) hebr.
requerimiento /rekerimie-/ (v. špan. dobyvateľov indián. domorodcom pred začiatkom vojnovej výpravy na podrobenie sa a prijatie kresťanstva, 16. st.) špan. hist.
hadžime (v. na začiatku súboja v džude) jap. šport.
terca (v. na boj pri šerme) tal. šport.
príma (vrchná poloha zbrane v šerme ako v. al. kryt) lat. šport.
sekonda (spodná sklopná poloha zbrane v šerme ako v. al. kryt) franc. šport.

karta

taroky (druh k. s 54 listami) tal.
taroty (druh k. so 78 listami na veštenie a pod.) tal.
pikety (franc. k.) franc.
štich (k., kt. získava hráč v jednom kole prebitím) nem. kart.
talón (k., kt. ostanú po rozdaní, zvyšok k. po rozdaní) franc.
škart (k. odložená al. vylúčená z hry) tal. kart.
eso lat.-nem.
túz (najvyššia k. vo väčšine kartových hier) germ.
škýzo (najvyššia k. v tarokoch) román.-nem. kart.
adut franc.
tromf (k. prebíjajúca iné k.) lat.-nem.
honér (najvyššia tromfová k. v bridži) franc. kart.
taroky (k. označená rímskou číslicou pri hre s kartami s 54 listami) tal.
pagát (najnižší tarok označený rímskou jednotkou) tal. kart.
mond (najvyššií tarok) nem. kart.
žolík vl. m.
joker /džouker/ angl.
Jolly Joker /džoly džouker/ (k. s obrazom šaša schopná zastúpiť všetky hodnoty) angl.
holba (k. so znakom, farbou gule) nem.
pika (k. so znakom, farbou hrotu kopije) franc. kart.
káro (k. so znakom, farbou kosoštvorca) franc.
tref (k. so znakom, farbou trojlístka) franc.
tercka (zoskupenie troch k.) tal. kart.

zoskupenie

agregát (zoskupovanie bez vnútornej jednoty, združenie, združovanie, spojenie, spájanie, stmelenie, stmeľovanie, nahromadenie, hromadenie) lat.
aglomerácia (zoskupovanie, nahromadenie, hromadenie, zhluk, zhlukovanie kniž. a odb.; nahromadenie veľkého počtu obyvateľstva al. priemyslu, husté osídlenie stav.) lat.
konurbácia (z. viacerých miest s rôznymi vzájomne sa doplňujúcimi funkciami) lat.
konštelácia (z. okolností, síl, vplyvov, ich vzájomný pomer; z., postavenie nebeských telies astron.) lat.
konfigurácia (rozloženie, rozostavenie, rozmiestnenie, usporiadanie) lat. odb. kniž.
figurácia (zostavenie) lat.
asociácia (zoskupovanie ľudí do spoločenstiev na dosiahnutie určitého cieľa) lat.
koalícia (volebné al. vládne z., spojenie, spojenectvo polit. strán, obranné al. útočné z. štátov) lat.
front (z. organizácií, strán, osôb a pod. so spoločným zameraním, cieľom) lat. hist.
blok (z. rovnakých al. podobných predmetov, javov, tvoriace celok; z. ľudí, skupín, štátov s podobnými cieľmi) franc.-nem.
socblok (blok socialistických štátov po 2. svetovej vojne, asi do 1990) lat. + franc. + nem. publ. slang.
pakt (z. štátov na základe medzinárodnej zmluvy) lat.-nem. publ.
koncern (spojenie, zduženie práv. samostatných podnikov do ekon. a fin. celku) lat.-angl. ekon.
spektrum (rozloženie rôznych prvkov, zložiek, jednotlivín, rozsah) lat. kniž. a publ.
panoptikum (z. nerovnorodých, vzájomne nesúvisiacich osôb, predmetov, javov a pod.) gréc. pren.
eufónia (súzvučné z. tónov al. hlások, ľubozvučnosť) gréc. odb.
polyfónia (súzvuk dvoch al. viacerých samostatných melodických línií, mnohohlas, viachlas) gréc. hud.
akord (súzvuk troch al. viacerých tónov) tal. hud.
konsonancia (súzvuk dvoch al. viacerých tónov bez vnútorného napätia) lat. hud.
asonancia (zvuková zhoda samohlások v slabikách na konci veršov, približný rým) lat. lit. porovnaj súzvuk
kakofónia gréc. hud. lingv.
disharmónia lat. + gréc. hud.
disonancia /-so-/ (nesúzvučné z. tónov al. hlások, nesúzvuk, neľubozvuk) lat. hud.
tercka (z. troch kariet) tal. kart. porovnaj spojenie 1súbor 1zostava

priestor

-sféra gréc. v zlož. sl.
stereo- gréc. v zlož. sl.
exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.
komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.
batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.
mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.
kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.
camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.
terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.
areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.
square /skvér/
skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.
korzo tal.
promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.
kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.
hala franc.-nem.
vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.
habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.
kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.
box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.
separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.
lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.
ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.
štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.
pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.
pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.
šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.
íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.
exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.
azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.
oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.
post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.
rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.
parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.
parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.
kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.
planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.
aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.
bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.
estráda franc.
pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.
tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.
rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.
ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.
tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.
tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.
golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.
pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.
ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora
strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.
pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.
mýto nem.
richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.
checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.
parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.
depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.
kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.
kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.
kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.
ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.
koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.
štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.
cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.
terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.
aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.
umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.
paddock /pedek/
paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.
prírodný, biologický p.
partia (miesto v prírode, na tele) lat.
gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.
glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.
gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.
efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.
madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.
interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.
intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.
lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.
proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.
gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.
magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.
fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.
batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
biotop gréc.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.
hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.
osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.
alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)
oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.
éter (vesmírny p.) gréc.
vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.
chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.
vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1
kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.
paluba rus.
bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.
hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.
tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.
bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.
koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.
trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.
alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.
lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.
štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.
akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.
kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.
gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.
kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.
obytný p.
balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.
loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.
terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón
ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie
sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.
átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.
alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.
patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.
protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť
divadelný, predvádzací p.
aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.
scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.
manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.
kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.
chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.
skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.
tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.
amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.
parter franc.
parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.
balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.
galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.
bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.
teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.
náboženský, cirkevný, chrámový p.
naos gréc.
cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.
altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.
abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.
gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.
Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.
krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.
ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.
adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.
oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár
kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.
ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.
mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.
empora gréc.
galéria tal.
tribúna lat.
chór gréc. cirk. archit.
chórus gréc. hovor.
presbytár gréc.-lat. cirk. archit.
kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba
oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.
sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.
kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.
oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.
klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.
pastofórium gréc. archit.
sanktuárium lat. cirk.
tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.
diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.
prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.
exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.
apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.
sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.
armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.
mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.
bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.
kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.
kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.
tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.
Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

kotúč

šajba nem. slang.
terč (predmet kruhového, kotúčového tvaru) román.-nem.
disk (predmet kruhového, kotúčového tvaru; plochý k. na hádzanie, šport. náčinie) gréc.
rola (zvitok) nem. hovor.
excenter (k. nasadený výstredne na hnaciu os na premieňanie otáčavého pohybu na krátke postupné pohyby, výstredník) lat. tech.
disketa gréc.-angl.
floppy-disk (pružný magnetický k. v pevnom plastovom obale na záznam a spracovanie dát počítačom) angl. + gréc. výp. tech.
puk (tvrdý plochý k. používaný pri ľadovom hokeji) angl. šport.
činel (kovový k., neladený bicí hud. nástroj) tal.
faléra (kovový ozdobený k. na konskom postroji) gréc. hist.
jojo (hra v podobe dvojitého k. s povrázkom uprostred, ktorý sa navíja a odvíja na oske pri hraní) jap.

streľba

kanonáda (s. z dela, delostreľba) franc. voj.
flankovanie (bočné ostreľovanie päty opevnenia z veže, bašty) franc.-nem. hist. voj.
trap /trep/ (s. na terč naplnený výbušninou, kt. vybuchne po jeho vyhodení zo zákopu a zasiahnutí najviac dvoma výstrelmi) angl. šport.
kyudo (s. z luku, starojap. obradný spôsob spojený s náb. rozjímaním) jap.