Výsledky vyhľadávania

úrad

úrad 2 (verejné (administratívne) zariadenie, jeho budova)
byro- franc. v zlož. sl.
inštancia (ú. určitého stupňa, najmä súd) lat.
aparát (výkonný administratívny ú. a jeho pracovníci) lat.
ministerstvo lat.-franc.
ministérium lat. zastar.
rezort (ústredný správny ú. v určitom odbore štátnej správy) franc.
(štátny) department /dipá-/ (štátny) franc.-angl.
State Department /stejt dipá-/ (ministerstvo zahraničných vecí USA) angl.
Pentagón (ministerstvo obrany USA) gréc.
magistrát (mestský správny ú.) lat.
municipalita (samosprávny ú., najmä obecný, miestny, mestský) lat. práv.
hajtmanstvo (okresný, krajinský územný správny ú. v čes. krajinách, za Rakúska) nem. hist.
prefektúra (správny ú. v niektorých krajinách, napr. Francúzsko, Taliansko, Japonsko) lat.
inšpektorát (dozorný ú.) lat.
dikastérium (krajinský súdny ú.) gréc.-lat. zastar.
gubernium (vrcholný správny krajinský, zemský orgán v Prahe a Brne, 1763 – 1848) lat. hist.
colnica nem.
douane /duan/ (ú. na konanie o dávkach al. poplatkoch za prepravu tovaru cez hranicu) franc.
rektorát (ú. na správu vysokej školy) lat. škol.
dekanstvo
dekanát (ú. na správu fakulty vysokej školy) lat. škol.
konzulát (zastupiteľstvo štátu vo veľkých mestách iného štátu, chrániaci najmä hosp. a práv. záujmy, ú., sídlo konzula) lat.
ambasáda (zastupiteľský ú., zastupiteľstvo, veľvyslanectvo) franc. dipl.
misia (ú. s istým poslaním, najmä zastupovanie štátu) lat.
nunciatúra (sídlo zástupcu Svätej stolice, Vatikánu) lat.
polícia (ú. bezpečnostných orgánov štátu) gréc.-nem.
komisariát franc.
komisárstvo (ú. al. ustanovizeň vedený osobou poverenou osobitnými, najmä voj. úlohami) lat.
komandatúra franc. hovor.
komando lat.-nem. zastar.
načalstvo (veliteľstvo, najmä voj.) rus. zastar.
admiralita (veliteľstvo vojnového loďstva) arab.
ofícium (cirk. ú.) lat. cirk.
fara (cirk. ú. spravujúci najmenšiu cirk. správnu jednotku) gréc.-lat.-nem.
ordinariát (pomocný biskupský ú. na správu diecézy) lat. cirk.
generálny vikariát (ordinariát vybavujúci správnu agendu) lat.
oficialát (ordinariát vybavujúci súdnu agendu) lat. cirk.
kúria (súbor najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.
kongregácia (ú. pápežskej kúrie s presne vymedzenou právomocou) lat. cirk.
Sancta sedes /sankta sédes/ (pápežský ú., Svätá stolica) lat.
pastorát (protestantský farský ú. v Rakúsko-Uhorsku) lat. cirk. hist. porovnaj úradovňa

rozkaz

rozkaz
komando (príkaz, najmä voj.) lat.-nem. hovor. expr.
imperatív lat. kniž.
befel (príkaz) nem. zastar. voj. slang.
diktát (vnútený príkaz, prikazovanie, požiadavka, nariadenie, mocenský nátlak, nútenie, vnútenie) lat.
rezervát (tajný príkaz, tajné nariadenie) lat. admin. hist.
aret (zatýkací r., zatykač) franc.
habeas corpus /kor-/ (zatýkací r. na základe súdneho rozhodnutia, v angl. práve) lat. práv.
ferman (príkaz, výnos, nariadenie, vyhláška, pôvodne v moslimskom prostredí) perz. hist. a hovor.
jarlyk (písomný r. mongol. chána) tur. hist.
ad mandatum
ex mandato (na r.) lat. porovnaj príkaz

nariadenie

nariadenie
ordre /ordr/ franc. kniž.
ordre- (príkaz) franc. v zlož. sl.
direktíva (príkaz, smernica, pokyn) lat.
dispozícia
propozícia (príkaz, smernica, predpis, pokyny) lat.
dekrét (rozhodnutie najvyššieho štátneho orgánu s povahou zákona) lat.
verdikt (rozhodný výrok, rozhodnutie, rozsudok) lat.-angl. kniž.
edikt (úradný výnos, vyhláška, najmä historická) lat.
ordonancia lat. zastar.
preskripcia lat.
reglemet (predpis) franc. admin. voj. zastar.
maršruta (príkaz, pokyn) franc.-nem. hovor.
ferman (príkaz, rozkaz, výnos, vyhláška, pôvodne v moslimskom prostredí) perz. hist. a hovor.
interim (dočasný, prechodný predpis) lat. práv.
rezervát (tajný príkaz, tajné n., rozkaz) lat. admin. hist.
norma lat.
štandard (predpis technického riešenia výrobku, zariadenia a pod.) tech.
formula (medzinárodné tech. predpisy pre pretekárske vozidlá) lat. autom.
diktát (vnútený príkaz, prikazovanie, rozkaz, požiadavka, mocenský nátlak, nútenie, vnútenie) lat.
befel (príkaz, rozkaz) nem. zastar. voj. slang.
imperatív (rozkaz, príkaz) lat. kniž.
komando (rozkaz, príkaz, najmä voj.) lat.-nem. hovor. expr.
aret (úradné al. súdne rozhodnutie; zatýkací rozkaz, zatykač) franc.
reskript (písomný príkaz panovníka s jeho podpisom) lat. hist.
ordinárium (celoročné bohoslužobné predpisy) lat. cirk. porovnaj rozsudokrozhodnutie 1

vláda

vláda 2 (spravovanie štátu, vládnutie; rozhodujúce postavenie, moc)
-kracia gréc. v zlož. sl.
trón gréc.
prestol gréc. kniž.
komando (moc nad niekým) lat.-nem. hovor. expr.
hegemónia (nadvláda, vedenie) gréc.
demokracia (v. ľudu založená na podriadení menšiny väčšine a uznaní rovnosti, slobôd a práv občanov, priama prostredníctvom referenda al. nepriama prostredníctvom volieb) gréc.
republika (v. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
etnokracia (v. nacionalistov) gréc.
gynekokracia (v. žien) gréc. kniž.
gynaikokracia (v. žien v matriarchálnej spoločnosti) gréc. hist.
byrokracia (v. úradov al. úradníctva) franc. + gréc.
eurokracia (v. európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl.m. + gréc.
technokracia (v. technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
dirigizmus (vládnutie z jedného miesta štátnymi zásahmi, prikazovaním) lat. ekon.
nomokracia (v. zákona, podľa zákona) gréc. kniž.
xenokracia (nadvláda cudzincov) gréc.
ochlokracia (v. davu, ulice, zberby, luzy) gréc.
klerokracia (v. duchovenstva, kňazov) gréc.
hierokracia (v. cirk. hodnostárov) gréc.
teokracia (v. boha, bohovláda) gréc.
meritokracia (v. najschopnejších, najzaslúžilejších) lat. + gréc.
oligarchia (v. niekoľkých osôb al. malej skupiny ľudí) gréc. polit.
gerontokracia (v. rady starších v antickej Sparte hist.; v. starých) gréc.
komúna (revolučná v. robotníckej triedy) lat.
monokracia (v. jednej osoby, samovláda) gréc.
monarchia (v. na čele s panovníkom) gréc.
aristokracia (v. najlepších, privilegovanej urodzenej menšiny) gréc. hist.
plutokracia (v. najbohatších vrstiev, bohatých) gréc.
timokracia (v. majetku, štátne zriadenie, v kt. občianske práva závisia od majetku) gréc.
gamonalizmus gréc.
kasiquizmus (sústredenie celého polit., hosp. a spoločenského života v krajine okolo najmocnejšej osobnosti vládnuceho režimu v Latinskej Amerike) vl. m. polit.
totalizmus
totalitarizmus (nedemokratická v. opierajúca sa o násilím zavedenú a udržovanú jednotu) lat. polit.
absolutizmus lat.
autokracia
autokratizmus
satrapizmus (neobmedzená v. jednej osoby, t.j. panovníka vrátane zákonodarnej, samovláda, krutovláda) gréc.
despocia (samovláda v starovekých štátoch Ázie a Afriky) gréc. hist.
despotizmus gréc.
diktatúra (samovláda jednej osoby alebo skupiny) lat.
tyrania (samovláda v starom Grécku) gréc. hist.
tyrania (krutá, utláčateľská samovláda, hrôzovláda) gréc.
dominát (samovláda v starom Ríme, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.
principát (samovláda v starom Ríme, za raného cisárstva) lat. hist.
cárizmus
samoderžavie (samovláda v starom Rusku) rus. hist.
terorizmus (v. používajúca hrubé násilie najmä proti polit. odporcom, hrôzovláda, krutovláda, násilenstvo) lat.
fašizmus (diktátorská v. vychádzajúca z ideológie obhajujúcej a hlásajúcej útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.
frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.
hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.
socializmus (v. založené na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc.
komunizmus (v. založená na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb, predstave takejto spoločnosti) lat.
polyarchia lat. kniž.
polykracia (v. viacerých osôb) gréc.
synkrácia (spoločná v. niekoľkých osôb, spoluvláda) gréc. kniž.
biarchia (dvojvláda) gréc.
diarchia (v. dvoch, dvojvládie) gréc.
duumvirát (vláda dvoch v starom Ríme) lat. hist.
triumvirát (v. troch mužov, štátnikov na základe vzájomnej zmluvy, spojenectvo, zbor troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.
tetrarchia (v. štyroch v starom Ríme) gréc. hist.
chunta
junta /chu-/ (v. s dočasnou al. miestnou právomocou, najmä nastolená násilím, voj. prevratom) špan.
imamát (v. na čele s najvyšším cirk. a svetským predstaviteľom v niektorých moslimských štátoch) arab.
interim (dočasná, prechodná v.) lat. práv.
cézaropapizmus (nadvláda panovníka nad cirkvou) lat.
politeiá (v. starom Grécku) gréc. hist. práv.
Porta
Vysoká porta (samovláda sultána v Osmanskej ríši) lat. pren.
signoria /siňo-/ (v. v tal. mestách, mestských štátoch, od 13. do 16.st.) tal. hist.
Kvirinál (tal. kráľovská v.) lat.
pentarchia (v. piatich veľmocí, Veľkej Británie, Francúzska, Pruska, Rakúska, Ruska, zabezpečujúca rovnováhu síl v Európe od polovice 18.st. do 1914) gréc.
direktórium (v. vládneho výboru vo Francúzsku, 1795-1779) lat. hist.
dikastérium (v. dvoch tried v Uhorsku, šľachty a zemianstva) gréc.-lat. zastar.
sovnarkom (v. v bývalom ZSSR, rada ľudových komisárov, do 1946) rus. skr. porovnaj moc 4

útvar

útvar 2 (organizačná jednotka, zložka)
ozbrojený, voj. ú.
formácia lat.
rota (najmenší taktický ú., základná voj. jednotka, stotina) franc.-nem.
batéria (rota raketového vojska a delostrelectva) franc. voj.
batalión (ú. zložený z niekoľkých rôt, prápor) franc. voj.
maršbatalión (batalión odchádzajúci na front) nem. zastar. voj. slang.
regiment (základný samostatný ú., pluk) lat. zastar.
divízia (základný taktický zväzok voj. jednotiek) lat.
brigáda (ú. pozemného vojska zložený z niekoľkých nižších útvarov, s vlastným tylovým zabezpečením) franc. voj.
interbrigáda (medzinárodný brigáda protifašistických bojovníkov v špan. občianskej vojne) lat. + franc.
garnizóna (ú. trvale al. dočasne usadený na určitom mieste, voj. posádka) franc.-nem. zastar. voj.
garda (vybraný voj. oddiel) franc.
trén (zásobovací ú.) franc. zastar.
sanita (zdravotný oddiel) lat. hist.
rezerva (záložné voj. jednotky) franc. zastar.
komando (malý prepadový, zvláštny ú.) lat.-nem.
gerila
guerilla /geriľa/ (malý záškodnícky, partizánsky oddiel) špan. voj.
maquis /-ki-/ (partizánsky ú. franc. odbojárov, 2. svetová vojna) franc.
hipparchia (oddiel ťažkej macedónskej jazdy) gréc. hist.
syntagma (ú. starogréc. vojska s 250 vojakmi) gréc. hist.
légia (ú. starorím. vojska, základná voj. jednotka) lat. hist.
kohorta (ú. starorím. vojska, desatina légie) lat. hist.
centúria (ú. starorím. vojska, stotina légie) lat. hist.
manipul (ú. starorím. vojska, tretina kohorty, 120 – 150 mužov) lat. hist.
dekúria (ú. starorím. vojska, desať mužov) lat. hist.
ala (peší al. jazdecký ú. starorím. vojska s 500 – 1 000 vojakmi) lat. hist.
tercia (bojové zoskupenie, zostava pešieho pluku, 16. a 17. st.) lat. hist.
eskadróna tal.-franc. voj.
škadróna franc.-nem. zastar.
švadróna (jazdecký ú. na úrovni roty, stotina) franc.-nem. hist. voj.
bandérium (jazdecký ú v Uhorsku bojujúci pod zástavou kráľa, šľachtica, cirk. hodnostára al. mesta) lat. hist.
kompánia (ú. v rak. armáde na úrovni roty) franc. zastar.
piket (jazdecký ú. ozbrojený bodnou kopijovitou zbraňou s dlhou rukoväťou) franc. hist.
odriad (ú. určený na plnenie zvláštnych úloh) rus. voj.
sotňa (kozácka stotina) rus. zastar.
tuman (tatársky ú., 10 tisíc mužov) turk.-rus.
aljú (ú. v Mongol. ríši, 10 vojakov) tat. hist.
janičiari (tur. elitná jednotka zložená zo zajatcov a násilím odobratých detí) tur.
wing (ú. brit. kráľovského letectva, letka) angl.
rangers /rendžers/ (elitná voj. jednotka zvláštneho určenia, USA, NATO) angl.
flotila (ú. vojnového námorníctva určený na boj na riekach, jazerách a na mori) špan.-franc.
flota (ú. vojnového loďstva pod jednotným velením) nem. lod.
eskadra (ú. vojnového námorníctva al. letectva) špan.-franc. voj.
eskadrila (malá eskadra) franc. voj.
iný ú.
fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
katedra (základný vedecko-pedagogický ú. na vysokej škole tvorený podľa odborov) gréc.
frakcia (ú. v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory) lat. polit.
frátria (spoločenský ú., kt. vznikol rozdelením rodu na ďalšie rody spojené ekon., voj. a inými záujmami) gréc. hist.
lóža (organizačný ú. slobodomurárov) franc.
calpulli /kal-/ (aztécky ú., základná sociálna jednotka) indián. porovnaj obvod 2oddelenie 3podnik 1zbor 1

moc

moc 3 (schopnosť, možnosť niekoho ovládať, vplyv)
komando (vláda, m. nad niekým) lat.-nem. hovor. expr.
dominancia (prevaha) lat. biol. psych.
predominancia
supremácia (nadvláda, prevaha) lat. kniž.
prepotencia (presila, nadvláda) lat. kniž.
hegemónia (nadvláda, vedenie) gréc.

príkaz

príkaz
precept lat. lek.
recept lat.
komando (rozkaz, najmä voj.) lat.-nem. hovor. expr.
imperatív lat. kniž.
befel (rozkaz) nem. zastar. voj. slang.
maršruta (pokyn) franc.-nem. hovor.
diktát (vnútený p., prikazovanie, rozkaz, požiadavka, nariadenie, mocenský nátlak, nútenie, vnútenie) lat.
rezervát (tajný p., rozkaz, nariadenie) lat. admin. hist.
dispozícia
propozícia (smernica, pokyny) lat.
direktíva (smernica, pokyn, nariadenie) lat.
ordre /ordr/ franc. kniž.
ordre- (nariadenie) franc. v zlož. sl.
ferman (rozkaz, výnos, nariadenie, vyhláška, pôvodne v moslimskom prostredí) perz. hist. a hovor.
reskript (písomný p. panovníka s jeho podpisom) lat. hist.
abolícia (p. na zastavenie al. nezačatie trestného konania) lat. práv.
mandát (splnomocnenie na nejaký úkon, zmocnenie, poverenie, plná moc) lat. práv.
injenkcia (súdny p., kt. súd prikazuje žalovanej strane zdržať sa krokov porušujúcich zmluvu) lat. práv.
asignácia (p. veriteľa dlžníkovi, aby zaplatil tretej osobe, poukážka, kt. veriteľ oprávňuje tretiu osobu, aby prijala plnenie od dlžníka) franc. práv. obch.
konfinácia (príkaz zdržiavať sa na určitom mieste, úradné obmedzenie pohybu) lat. práv.
avanti (pobádanie, nabádanie na pohyb vpred alebo na odchod) tal. hovor.
aport (p. psovi „Prines!“) franc.
pančašíla (päť základných príkazov pre život budhistického laika: nezabíjať živé tvory, nebrať, čo nie je dávané, zdržať sa nedovoleného pohlavného styku, neklamať, nepiť opojné nápoje) sanskrit-hind. porovnaj rozkazpredpis 1

veliteľstvo

veliteľstvo
komandatúra franc. hovor.
komando lat.-nem. zastar.
načalstvo (v., najmä voj.) rus. zastar.
štáb (zbor vyššieho voj. veliteľa na velenie vojskám) špan.-nem. voj.
admiralita (v. vojnového loďstva) arab.