Výsledky vyhľadávania

oblasť

oblasť 1 (vymedzené územie)
región lat.
régia lať. kniž. zastar.
-sféra gréc. v zlož. sl.
zóna (územie, pásmo) gréc. kniž. a odb.
rajón (územná o. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
terén (pracovná o. mimo mesta, v prírode, na vidieku a pod.) lat.-franc. výskum v t.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
proveniencia (zemepisná o., z ktorej niekto al. niečo pochádza, miesto pôvodu) franc.
rezervácia (územie vyhradené pre domorodé obyvateľstvo; vymedzené chránené územie, prírodná al. pamiatková oblasť) lat.
revír (uzavretá o. vymedzená na určitú činnosť, napr. lesná, uhoľná, policajná a pod.; o. na poľovačku, lov, polesie) franc.-nem.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, prípadne nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
kordón (ochranné pásmo, pás územia na ochranu proti niečomu) franc.
areál (vymedzená časť územia so stavbami archit.; o. rozšírenia určitého organizmu, javu) lat. odb.
green /grín/ (o. cieľa na golfovom ihrisku) angl. šport.
litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
hydrosféra (vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.
atmosféra (plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.
troposféra (najspodnejšia vrstva atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.
front (o. prechodu medzi dvoma vzduchovými hmotami) lat. meteor.
fytosféra (vrstva Zeme pokrytá rastlinami) gréc.
biosféra (o. Zeme s podmienkami na život, časť zemského povrchu, osídlená živými organizmami) gréc. biol.
ekosféra (vrstva Zeme, v kt. sú živé organizmy) gréc.
noosféra (o. vzájomného pôsobenia prírody a človeka, rozumovej ľudskej činnosti) gréc. filoz.
tropická o. (o. siahajúca okolo rovníka medzi obratníkmi s horúcim a vlhkým podnebím) gréc. geogr.
subtropická o. (teplá zemepisná a vegetačná o. okolo obratníka Raka a Kozorožca) lat. + gréc. geogr.
selvas (typ krajiny súvislých tropických dažďových lesov v povodí Amazonky) port. geogr.
kalma (o. bezvetria, tíšiny po oboch stranách rovníka) gréc.-lat.-rom. meteor.
antarktis (o. najchudobnejšia na rastlinstvo s najvyšším podielom machov a lišajníkov zaberajúca Antarktídu a juh Južnej Ameriky) gréc. geogr.
Arktis (o. severného pólu)
Pacifik (o. Tichého oceána) lat.
belt (územie pretiahnutého, predĺženého tvaru) dán.-angl. geogr. zastar.
ekoton (hraničná časť, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, okraj lesa, pobrežie, prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami) gréc. biol.
step (rovinatá o. Zeme porastená trávou a nízkymi rastlinami v miernom pásme) ukraj. geogr. bot.
eremiál (suchá o. Zeme so žiadnym al. nepatrným rastlinstvom, suchá step, polopúšť) gréc.
monte (typ krajiny na východných úpätiach Ánd so suchomilným rastlinstvom) špan. geogr.
sahel (typ krajiny v Afrike na južnom okraji Sahary so suchomilným porastom) afr. geogr.
pampa (juhoamer., najmä argentínska trávnatá rovinatá step) indián.-špan.
préria (trávnatá step v strednej a západnej časti Severnej Ameriky) franc.
pusta (trávnatá step v Maďarsku) maď.
brus (tropická rovina porastená drobnými kríkmi) angl.
tundra (o. Zeme, rozsiahla rovina s nízkou vegetáciou, s machmi, trávou, kermi, bez lesov, najmä v sev. Ázii) lap.-rus. geogr.
savana (o. Zeme s vysokým trávnatým porastom a skupinami drevín v tropickom al. subtropickom pásme) indián.-špan. geogr.
muskeg (o. Zeme s rašeliniskami v Kanade) indián. geogr.
scrub /sra-/ (o. Zeme s rozsiahlymi porastmi vždyzelených, najmä tŕnistých rastlín na suchých územiach Austrálie a južnej Afriky) angl. geogr. bot.
sertao /-tanu/ (o. Zeme s polosuchým podnebím a pôdou nevhodnou na pestovanie obilia, severovýchod Brazílie) port.
sebcha (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na Sahare) arab. geogr.
šot (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na severnej Sahare) arab. geogr.
takýr (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Strednej Ázii) turkmén. geogr.
kevír (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Iráne) perz. geogr.
badlands /bedlendz/ (územie s úzkymi stržovitými korytami vytvorenými eróziou v nespevnených horninách a málo spevnených usadeninách) angl.
marše (občas zaplavované územie pri pobreží Severného a Baltského mora, ploché úrodné nížiny na morskom pobreží) nem. geogr. pomn.
moor (trvalo zamokrené územie s vodným rastlinstvom na rašelinovej a močaristej pôde) nem.
kras (územie, najmä vápencové, kde pôsobením vody vznikli rôzne útvary, napr. jaskyne, priepasti a pod.) ilyr.-srb. geol.
depresia (územie s nižšou nadmorskou výškou ako okolie alebo ležiace nižšie ako hladina mora, preliačina) lat. geol.
arktogea (zoogeografická o. severnej pologule) gréc. geogr. zool.
paleoarktická o. (zoogeografická o. zahŕňajúca Európu, Stredomorie, severnú a strednú Áziu) gréc. zool.
paleogea (zoogeografická o. zahŕňajúca madagaskarské, etióp. a ind.-malajské živočíšstvo) gréc. zool.
biotop gréc. biol.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný priestor) gréc. biol.
biochor (životná o. na Zemi s vegetáciou) gréc. ekol.
bióm (spoločenstvo organizmov, rastlín a živočíchov v rozsiahlej zemepisnej o. spolu s prostredím) gréc. ekol.
ekumena (územie trvalo obývané a pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.
subekumena (územie človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
anekumena (územie trvalo neobývané a nevyužívané) gréc. ekol.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
šelf (okrajová o. mora, kt. je ešte súčasťou pevniny, do 200 m) angl. geol.
litorál (pobrežná o. mora a sladkých vôd) lat. geol. geogr.
pelagiál (o. voľnej vody od hladiny ku dnu v mori, jazerách a vo vodných nádržiach) gréc. odb.
batysféra (priestor pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
epipelagiál (plne presvetlená o. morskej vody do 100 m, s bohatým zastúpením zvierat) gréc. biol.
batypelagiál (málo presvetlená o. morskej vody, od 100 m) gréc. biol.
fytal (o. dna s dostatkom svetla pre život rastlín) gréc. biol.
profundál (o. dna sladkovodných jazier a vodných nádrží) lat. geol.
infralitorál (o. dna mora, jazier a vodných nádrží s dostatkom svetla s vyššími rastlinami a svetlomilnými riasami) lat.
bentál (o. dna oceánov, zasahujúca od brehu do hlbín) gréc. geol. geogr.
batyál (o. dna oceánov od 200 do 2 000 m hĺbky) gréc.
abysál (o. dna oceánov od 1 000 do 6 000 m hĺbky) gréc.-lat.
hadál (o. dna oceánov od 6 000 m hĺbky) gréc.
mare (tmavá rozsiahla o. na Mesiaci al. na Marse) lat. astron.
ekosféra (o. okolo vesmírneho telesa, hviezdy, s priaznivými podmienkami pre vznik a udržanie života) gréc. porovnaj plošina 1lespúšťúzemieobvod 2miesto 1spoločenstvo 2 a pod.

vrstva

vrstva 1 (plošne rozložené množstvo látky)
strati- lat. v zlož. sl.
šichta nem. zried.
lamina (vrstvička) lat. odb.
etáž (rovina, plocha) franc. odb.
sendvič (dve al. viac vrstiev určitej látky spojené inou látkou) vl. m. tech. pren.
plaké (slabá v. kovu pokrývajúca iný kov) franc.
email (ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na keramike, kove a pod.) germ.-franc. tech.
glazúra franc.
glieda (sklovitá poleva, povlak na keramike, kove) nem. hovor.
smalt (ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na kovovom podklade) germ.-tal.
bandáž (v. na obloženie, ovinutie stroja, potrubia a pod.) franc. tech.
protektor (vrchná obnovená v. plášťa pneumatiky, obnovený behúň) lat. tech.
banket (spodná v. základových múrov stavby) tal. stav.
makadam (podklad vozovky zo zmesi štrku) vl. m.
lazúra (tenká priesvitná v. riedkej faby na spodnej farebnej vrstve, kt. nekryje, ale dáva jej svietivosť a intenzitu) perz.
sfregatúra (riedka rozotierateľná polosuchá v. farby, cez kt. presvitá spodná farebná vrstva) lat.
šeps (podkladový náter pod farebnú maľbu na plátno, drevo a pod.) angl. výtv.
geosféra (obal Zeme, sústredné obaly, z kt. sa skladá Zem) gréc.
atmosféra (plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.
troposféra (najspodnejšia v. atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.
stratosféra (v. medzi troposférou a mezosférou, 9-17 až 45-50 km) lat. + gréc. meteor.
stratopauza (v. medzi stratosférou a mozosférou 45-50 km) lat. + gréc. meteor.
mezosféra (v. atmosféry od 45-50 do 85-90 km, nad stratosférou) gréc.
mezopauza (v. medzi mezosférou a termosférou, 85-90 km) gréc.
ozonosféra (v. atmosféry od 10 do 50 km) gréc. meteor.
ionosféra (v. atmosféry od 80 do 500 km) gréc. meteor.
homosféra (v. atmosféry do 90-100 km) gréc. meteor.
termosféra (v. atmosféry nad 90 km) gréc. meteor.
heterosféra (v. atmosféry nad 100 km) gréc. meteor.
protonosféra (v. atmosféry nad 800 km) gréc.
geokoróna (plynný obal okolo Zeme nad 1 000 km) gréc. + lat. astron.
hydrosféra (vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.
ekosféra (v. Zeme, v kt. sú živé organizmy) gréc.
fytosféra (v. Zeme pokrytá rastlinami) gréc.
litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
astenosféra (v. Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.
tektonosféra (v. zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.
sial (vonkajšia časť zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.
sima (vrchná v. zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.
fotosféra (plynný obal okolo Slnka, najnižšia tenká v., do 300 km) gréc. astron.
chromosféra (plynný obal okolo Slnka medzi fotosférou a korónou) gréc. astron.
koróna (plynný obal okolo Slnka, vonkajšia v. slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara) lat. astron.
koma (plynný obal jadra kométy) gréc. astron.
horizont (v. líšiaca sa určitým znakom, najmä vody, pôdy, hornín a pod.) gréc. odb.
humus (úrodná v. pôdy s organickými látkami) lat. poľnohosp.
mull (najzložitejšia forma humusu) nem.
tangel (humus s málo rozloženými zvyškami rastlín a trusom, najmä dážďoviek) škand. poľnohosp.
lamina (vrstvička v sedimente s hrúbkou pod 1 cm) lat. geol.
förna (v. nerozložených organických zvyškov, najmä lístia, ihličia, na povrchu pôdy, v lese) švéd. odb.
epilimnión (vrchná v. vody vo vodnej nádrži, do 5 m) gréc. odb.
metalimnión (v. vody, kt. nie je ovplyvňovaná dennými prúdmi, skočná v.) gréc. odb.
hypolimnión (v. vody s nemennou teplotou, bez svetla a rastlín) gréc. odb.
stratus (sivá jednotvárna v. oblakov so základňou do 2 km od zemského povrchu) lat. meteor.
uvea (prostredná v. očnej gule, dúhovka) lat. anat.
retina (vnútorná v. v očnej guli, sietnica) lat. anat.
skléra (biela tuhá väzivová vrstva očnej gule, očné bielko) gréc. anat.
epiderma (vrchná v. kože živočíchov) gréc. zool.
zamša (hlavná, najhustejšia vrchná vrstva kože) nem.?
korium (väzivová spodná v. kože) lat.
pancier (kryt tela niektorých živočíchov zo zrohovatenej v. kože) tal.-nem. zool.
kutikula (v. pokrývajúca vonkajšie steny pokožkových buniek bot.; v. na povrchu tela niektorých bezstavovcov zool.) lat.
borka (vrchná odumretá v. pletív na povrchu kmeňa, konárov a koreňa, kôra) nem. bot.
perleť (vnútorná v. lastúr niektorých lastúrnikov) román.
aura (neviditeľná v. okolo tela vnímaná senzibilmi, vyžarovanie organizmu) gréc.

obal

obal 2 (obkladajúca látka)
integument (povrch, pokrývka, vonkajší o. živočíšneho organizmu, koža) lat. zool.
cysta (ochranný o. niektorých živočíchov na prežitie určitého štádia vývoja, mechúr) gréc. zool.
kokón (o. vajíčok niektorých bezstavovcov, zámotok z vlákien u lariev hmyzu) franc.
amnión (vnútorný zárodkový o. priamo obklopujúci zárodok, vnútorná plodová blana) gréc. biol.
chorión gréc. biol.
seróza (vonkajší zárodkový o.) lat. biol.
periant (dvojitý kvetný o., okvetie) gréc. bot.
perigón (kvetný o. zložený z rovnakých lístkov, okvetie) gréc. bot.
testa (o. semena rastlín, osemenie) lat. bot.
geosféra (o. Zeme, sústredné obaly, z kt. sa skladá Zem) gréc.
atmosféra (plynný o. okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.
troposféra (najspodnejšia vrstva atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.
stratosféra (vrstva medzi troposférou a mezosférou, 9-17 až 45-50 km) lat. + gréc. meteor.
stratopauza (vrstva medzi stratosférou a mozosférou 45-50 km) lat. + gréc. meteor.
mezosféra (vrstva atmosféry od 45-50 do 85-90 km, nad stratosférou) gréc.
mezopauza (vrstva medzi mezosférou a termosférou, 85-90 km) gréc.
ozonosféra (vrstva atmosféry od 10 do 50 km) gréc. meteor.
ionosféra (vrtsva atmosféry od 80 do 500 km) gréc. meteor.
homosféra (vrstva atmosféry do 90-100 km) gréc. meteor.
termosféra (vrstva atmosféry nad 90 km) gréc. meteor.
heterosféra (vrstva atmosféry nad 100 km) gréc. meteor.
protonosféra (vrstva atmosféry nad 800 km) gréc.
geokoróna (plynný o. okolo Zeme nad 1 000 km) gréc. + lat. astron.
hydrosféra (vodný o., súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.
litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.
tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.
sial (vonkajšia časť zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.
sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol. porovnaj vrstva Zeme
fotosféra (plynný o. okolo Slnka, najnižšia tenká vrstva, do 300 km) gréc. astron.
chromosféra (plynný o. okolo Slnka medzi fotosférou a korónou) gréc. astron.
koróna (plynný o. okolo Slnka, vonkajšia vrstva slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara) lat. astron.
koma (plynný o. jadra kométy) gréc. astron.