potenciál
(súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť)
lat.
potencia
(s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.)
lat.
energia
(s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila)
gréc.
porovnaj
sila 2
dispozícia
(schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie)
lat.
talent
(s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy)
gréc.-lat.
majstrovstvo
(s. na vynikajúci, dokonalý výkon)
lat.-nem.
charizma
(s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.)
gréc.
empatia
(s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa)
gréc.psych.
asertivita
(s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných)
lat.psych.
zicflajš
(s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.)
nem.hovor.
plastickosť
(s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.)
gréc.tech.
likvidnosť
(s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy)
lat.ekon. práv.
ubikvita
(s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach)
lat.ekol. biol.
excitabilita
(s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť)
lat.biol.
autotómia
(s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života)
gréc.zool.
solubilnosť
(s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť)
lat.chem.
afinita
(s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami)
lat.chem.
valencia
(s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.)
lat.
rádioaktivita
(s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie)
lat.chem. fyz.
tendencia
(smer vývoja určitého javu, sklon, náklonnosť)
lat.
sociabilita
(náklonnosť, sklon, schopnosť k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť)
lat.kniž. a odb.
hostilita
(citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský vzťah k ľuďom, nepriateľstvo)
lat. psych.
perfekcionizmus
(sklon k dokonalosti, bezchybnosti z hľadiska prehnane vysokých nárokov, úsilie o dokonalosť, bezchybnosť)
lat.
optimizmus
(sklon nazerať na život, ľudí z lepšej stránky, nádejne, priaznivo, radostne, nádejné posudzovanie, radostné naladenie, náhľad)
lat.
pesimizmus
(sklon nazerať na život, ľudí z horšej stránky, beznádejne, nepriaznivo, smutne, smutné naladenie, náhľad)
lat.
sugestibilita
(sklon k prijímaniu podmanivého pôsobenia na myslenie, cítenie, vôľu, konanie, citlivosť, vnímavosť, ovplyvniteľnosť)
lat.
hypochondria
(sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu, prehnané zameranie sa na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe)
gréc. lek.
izomorfizmus
(v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry)
gréc.odb.
protektorát
(v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu)
lat.práv.
suzerenita
(protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu)
franc.hist.
identita
(v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu)
lat.sociol.
ekonomika
(súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo)
gréc.
kompetícia
(súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje)
lat.
trading
(obchodný v., najmä výmenný obchod)
angl.ekon.
obligácia
(v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok)
lat.práv.
faktoring
(v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou)
lat.-angl.fin. obch.
synergizmus
(kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov)
gréc.biol.
probióza
(vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti)
lat. + gréc.biol.
parekia
(vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu)
gréc.biol.
komenzualizmus
(vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa)
lat.biol.
paternita
(v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo)
lat.práv.
paternalizmus
(ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti)
lat.
hostilita
(citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo)
lat.psych.
sociopatia
(chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu)
lat. + gréc.lek. psych.
pí ár
(odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii)
angl.hovor.
antonymia
(v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku)
gréc.lingv.
paronymia
(v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti)
gréc.lingv.
heteronymia
(významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap)
gréc.lingv.
eklektizmus
(vyberanie a spájanie rôznych, aj protichodných názorov, predpokladov a hodnotení bez ohľadu na rozpory medzi nimi)
gréc.
totalizácia
(spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, najmä násilné)
lat.
sociabilita
(spájanie, združovanie organizmov jedného druhu do spoločenstiev v súvislosti s rozmnožovaním, hľadaním potravy zool.; spájanie, združovanie, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť kniž. a odb.)
lat.
aliancia
(príležitostné, dočasné a pre všetkých výhodné s., spájanie, združenie, združovanie jedincov rôznych druhov)
lat.-franc.ekol.
kontakt
(styk, tesný vzťah predmetov al. ľudí)
lat.
syntéza
(spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, zhrnutie jednotlivých častí do celku; spájanie, zlučovanie, postup získavania zložitých chem. látok z jednoduchších chem.)
gréc.
kolektivizácia
(spájanie, zlúčenie, zlučovanie, združenie, združovanie samostaných hospodárstiev, zavedenie, zavádzanie spoločného hospodárenia, najmä v poľnohospodárstve, po 1948)
lat.
idiomatizmus
(výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný)
gréc.lingv.
zeugma
(s. slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich, odchýlka od správnej stavby vety)
gréc.
oxymoron
(slovné s., kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo)
gréc.
porovnaj
prostriedok|básnický 1
polyftong
(s. viacerých samohlások v jednej slabike)
gréc.lingv.