spojenie 3 vzájomný styk

kontakt styk, dotyk, tesný vzťah predmetov al. ľudí lat.

konexia vplyvná známosť, výhodné styky s vplyvnými osobami lat. najmä v plur. porovnaj styk

dotyk

kontakt spojenie, styk, tesný vzťah predmetov al. ľudí; d. dvoch vodivých častí elektrického obvodu eltech. lat.

štrajchnutie

štrajch ľahký d., škrabnutie nem. hovor. expr.

tečovanie angl.

teč d. o loptu, puk a pod. v športových hrách angl. slang. šport.

petting erotické dotyky v dolnej časti tela, v oblasti pohlavných orgánov, ľúbostná hra bez súlože angl. psych.

necking nek- erotické dotyky v hornej časti tela angl. psych.

tigmo- tlak, náraz gréc. v zlož. sl.

styk

kontakt spojenie, dotyk, tesný vzťah predmetov al. ľudí lat.

korešpondencia písomný s., dopisovanie lat.

konexia výhodné styky s vplyvnými osobami, vplyvná známosť lat. najmä v plur.

žíro bezhotovostný platobný styk, bezhotovostný prevod peňazí na bankových účtoch tal. peňaž.

kohabitácia

koitus

kopulácia lat. lek.

pareunia pohlavný s., súlož gréc.

prostitúcia poskytovanie pohlavného s. za odmenu, za peniaze lat.

promiskuita pohlavný s. bez citového vzťahu k partnerovi lat.

adultérium mimonaželský pohlavný s., cudzoložstvo, nevera manželky lat. hist. práv.

incest pohlavný s. medzi blízkymi príbuznými, krvismilstvo lat.

sodomia vl. m. lek.

zoofília pohlavná úchylka spočívajúca v pohlavnom s. so zvieratami gréc. lek.

spojenie 1 čo vznikne, keď sa z častí urobí celok

oklúzia lat. odb.

zygo- gréc. biol. v zlož. sl.

integrácia

integrovanie spájanie, scelenie, sceľovanie, zjednotenie, zjednocovanie lat.

reintegrácia opätovná integrácia lat. kniž.

agregácia

agregát spájanie, zoskupenie, zoskupovanie bez vnútornej jednoty, združenie, združovanie, stmelenie, stmeľovanie, nahromadenie lat.

konglomerát s. rôznorodých častí, nesúrodá zmes, zmiešanina, zlepenina, zhluk lat. porovnaj zmes

kombinácia spájanie, zostava, zostavovanie rozličných prvkov, jednotlivostí do celku lat.

ambo kombinácia dvoch čísel, dvojica lat.

unifikácia spájanie, zjednotenie, zjednocovanie do jedného celku lat.

junktúra spájanie, pripojenie, pripájanie lat.

synkretizmus

synkréza spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, zlúčenie, zlučovanie, zmiešanie, miešanie, skríženie, kríženie, splynutie, splývanie rôznorodých, najmä myšlienkových, prvkov, názorov, smerov gréc. kniž. a odb.

eklekticizmus

eklektizmus vyberanie a spájanie rôznych, aj protichodných názorov, predpokladov a hodnotení bez ohľadu na rozpory medzi nimi gréc.

totalizácia spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, najmä násilné lat.

sociabilita spájanie, združovanie organizmov jedného druhu do spoločenstiev v súvislosti s rozmnožovaním, hľadaním potravy zool.; spájanie, združovanie, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť kniž. a odb. lat.

aliancia príležitostné, dočasné a pre všetkých výhodné s., spájanie, združenie, združovanie jedincov rôznych druhov lat.-franc. ekol.

kontakt styk, tesný vzťah predmetov al. ľudí lat.

syntéza spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, zhrnutie jednotlivých častí do celku; spájanie, zlučovanie, postup získavania zložitých chem. látok z jednoduchších chem. gréc.

oxidácia

oxidovanie spájanie, zlučovanie látok s kyslíkom, okysličovanie gréc. chem.

adícia zlúčenie dvoch častíc do jednej lat. chem.

hydratácia adícia molekuly vody k inej látke gréc. chem.

montáž spájanie, zostavenie, zostavovanie z hotových častí do celku franc. m. stroja, zariadenia

ligatúra s. dvoch al. viacerých písmen na jednom odliatku, zliatok lat. polygr.

fotomontáž s. rôznych fotografií al. ich častí do jedného celku, obrazu gréc. + franc.

kontrapunkt vedenie, pohyb, s. najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne lat. hud.

orchestika s. hudby, spevu a tanca do jedného celku, v starom Grécku gréc. hist.

foršpán s. dvoch lodí pri plavbe cez zložitý úsek nem. lod. slang.

abordáž s. lodí na mori na boj muža proti mužovi franc. hist.

oklúzia s. studeného frontu s pomalšie sa pohybujúcim teplým frontom lat. meteor.

dial-up dajlap pripojenie počítača k internetu prostredníctvom modemu a telefónnej siete angl.

syngamia splynutie dvoch pohlavných buniek gréc. biol.

anastomóza prirodzené al. chirurgické s. dvoch dutých orgánov gréc. lek.

kolenterostómia chirurgické s. hrubého a tenkého čreva gréc. lek.

adhézia lat.

synechia s. dvoch častí orgánov a pod., kt. sú normálne voľné, zrast tkanív gréc. lek.

junktúra s., napr. kostí lat. anat.

kopula lat.

symfýza pevné s. dvoch kostí, spona gréc. anat.

synchondróza chrupkové s. kostí gréc. anat.

syndesmóza s. kostí väzivom gréc. anat.

artikulácia kĺbové s. kostí lat. anat.

synartróza nekĺbové s. kostí väzivom al. chrupkou, pevný kĺb gréc. lek.

sakralizácia s. driekového stavca s krížovou kosťou, zrast lat. lek.

fontanela

fontikulus s. lebečných kostí novorodenca, väzivová blana, lupienok lat. anat.

istmus úzke s.; ústie gréc. lek.

kohabitácia

koitus

kopulácia lat. lek.

pareunia s. pohlavných orgánov, súlož gréc.

asociácia s. organizácií rovnakého druhu, združenie ekon.; spájanie, združenie, združovanie, napr. predstáv, pojmov psych. lat. kniž. a odb.

federácia zväzok dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu s ústrednou vládou lat. polit.

konfederácia voľný zväzok, združenie zvrchovaných štátov na základe medzinárodnej zmluvy lat. polit.

únia zjednotenie, združenie štátov a pod., zväz, spolok lat.

dualizmus s. dvoch štátov pri zachovaní určitej samostatnosti lat.

trializmus s. troch štátov pri zachovaní značnej samostatnosti lat. polit.

koalícia obranné al. útočné volebné al. vládne zoskupenie, spojenectvo polit. strán al. štátov lat.

konfederácia s. organizácií, združenie, zväz, zväzok, spolok lat.

koncern zoskupenie, zduženie práv. samostatných podnikov do ekon. a fin. celku lat.-angl. ekon.

únia zjednotenie, združenie organizácií, inštitúcií, štátov a pod., zväz, spolok lat.

fúzia zlúčenie, splynutie, napr. podnikov, pri kt. zlučované podniky zanikajú lat.

konglomerát s. firiem zaoberajúcich sa nesúvisiacou činnosťou lat. ekon.

a metà príležitostné s. dvoch firiem s rovnakým dielom na zisku, na spoločný účet tal. obch.

kombinát s. závodov a prevádzok rôznych výrobných odvetví lat.

agrokombinát veľký poľnohosp. kombinát s pridruženými odvetviami gréc. + lat.

agrokomplex s. poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví ekon.

chabrus s. účastníkov dražby, dohoda o nezvyšovaní ceny v dražbe obch.; s. pre nečestné obch. al. polit. konanie hebr.

konfúzia splynutie oprávnenej a povinnej osoby, napr. veriteľa a dlžníka, najmä dedením lat. práv.

komasácia spájanie, sceľovanie pozemkov, najmä kúpou, výmenou lat.

arondácia spájanie, zaokrúhlenie, zaokrúhľovanie, scelenie, sceľovanie pozemkov, vyrovnanie, vyrovnávanie ich hraníc franc.

kolektivizácia spájanie, zlúčenie, zlučovanie, združenie, združovanie samostaných hospodárstiev, zavedenie, zavádzanie spoločného hospodárenia, najmä v poľnohospodárstve, po 1948 lat.

konciliácia

rekonciliácia spájanie, zlučovanie, napr. účtovných položiek lat.

juxtapozícia s. dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova lat. lingv.

hypotaxa s. výrazov, viet do súvetí podľa ich závislosti gréc. lingv.

asyndeton bezspojkové s. slov al. viet gréc. lingv. lit.

polysyndeton opakovanie spojky pri všetkých členoch gréc. lit.

antitetón zámerné s. slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod., protiklad gréc. lit.

syntagma s. dvoch al. viacerých vetných členov, sklad, vetná skladbová dvojica gréc. lingv.

kontaminácia spájanie k sebe nepatriacich väzieb al. tvarov slov, zmiešanie, miešanie, skríženie, kríženie lat. lingv.

katachréza s. logicky nespojiteľných slov, napr. malý obor gréc. štyl.

fráza gréc.

frazeologizmus gréc.

frazéma ustálené slovné s., zvrat, úslovie gréc. lingv.

idióm

idiomatizmus výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný gréc. lingv.

zeugma s. slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich, odchýlka od správnej stavby vety gréc.

oxymoron slovné s., kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo gréc. porovnaj prostriedok|básnický 1

polyftong s. viacerých samohlások v jednej slabike gréc. lingv.

diftong dvojhláska gréc. lingv.

triftong trojhláska gréc. lingv.

ligatúra spájanie dvoch susedných písmen pre urýchlenie písania lat. odb.

panglotia všeobecné s., spájanie, zjednotenie, zjednocovanie jazykov gréc. kniž. porovnaj spoj 1 spojka

vzťah

relácia lat. kniž. a odb.

filiácia súvislosť, závislosť, postupnosť lat. kniž.

korelácia vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť lat.

kontakt spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí lat.

nexus súvislosť, spojitosť lat. kniž. a odb.

atitúda postoj, názor franc. sociol.

referencia v. poukazujúci na určitý pomer javov lat. kniž. a odb.

korešpondencia súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda lat.

relativita

relatívnosť v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť lat. kniž. a odb.

dialektika vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení gréc.

indiferencia v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú lat. fyz.

inklúzia v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod. lat.

nihilizmus záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod. lat.

izomorfia

izomorfizmus v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry gréc. odb.

protektorát v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu lat. práv.

suzerenita protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu franc. hist.

identita v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu lat. sociol.

ekonomika súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo gréc.

kompetícia súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje lat.

trading obchodný v., najmä výmenný obchod angl. ekon.

obligácia v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok lat. práv.

faktoring v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou lat.-angl. fin. obch.

synergizmus kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov gréc. biol.

probióza vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti lat. + gréc. biol.

parekia vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu gréc. biol.

komenzualizmus vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa lat. biol.

forézia gréc. ekol.

symfória komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie gréc. zool.

amenzualizmus v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý lat. biol.

implikácia v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého lat. mat. log.

ekvivalencia v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých lat. mat. log.

funkcia závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín lat. mat.

sínus

kosínus

tangens

kotangens

sekans

kosekans goniometrická funkcia lat. mat.

inklúzia v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou lat. mat.

stechiometria v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom gréc. chem.

dyáda v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách gréc. psych. sociol.

sympatia kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň gréc.

partnerstvo priateľský v., spolupráca franc.-angl.

sociabilita družnosť, spoločenskosť, priateľskosť lat. kniž. a odb.

kolegialita

kolegiálnosť družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť lat.

familiarita

familiárnosť dôvernosť, nenútenosť, domáckosť lat.

intímnosť

intimita dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť lat.

human relations hjúmen rilejšnz ľudské vzťahy angl. sociol.

expresivita

expresívnosť vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť lat.

platonizmus nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality vl. m. zried.

sex pohlavný v. lat.-angl.

konkubinát spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo lat.

heterizmus v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov gréc. hist.

techtle-mechtle ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný tal. hovor.

maternita materstvo lat. odb.

paternita v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo lat. práv.

paternalizmus ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti lat.

hostilita citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo lat. psych.

sociopatia chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu lat. + gréc. lek. psych.

inštitúcia lat.

inštitút súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami lat. kniž. al. odb.

public relations pablik rilejšnz angl.

PR angl. skr.

píár

pí ár odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii angl. hovor.

antonymia v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku gréc. lingv.

paronymia v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti gréc. lingv.

heteronymia významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap gréc. lingv.

homonymia

homonymita v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť gréc. lingv.

homofónia v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu gréc. lingv.

homografia v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu gréc. lingv.

synonymia

synonymita v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom gréc. lingv.

predikácia prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom lat. lingv.

subordinácia podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie lat. lingv.

koordinácia priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie lat. lingv.

adjunkcia vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie lat. lingv.

rekcia v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba lat. lingv.

parentéza vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka gréc. lingv.

parataxa v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť gréc. lingv.

hypotaxa v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť gréc. lingv.

hyperonymia v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami gréc. lingv.

hyponymia v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku gréc. lingv.

denotácia v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje lat. lingv.

modalita

modálnosť v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede lat. lingv. porovnaj pomer 1 pomer 2 láska 1 láska 2 spolužitie

herec

aktér franc. zastar.

histrión lat. pejor.

komediant potulný, kočovný h. zastar.; h. všeobecne expr. al. pejor. tal.

komik h. hrajúci komické, smiešne úlohy gréc.

tragéd h. hrajúci v hrách s vážnym obsahom, v kt. hrdina často umiera gréc.

protagonista h. hrajúci hlavné úlohy, pôvodne v gréc. divadle gréc.

tritagonista h. hrajúci vedľajšie úlohy v gréc. divadle gréc.

deuteragonista h. hrajúci v gréc. divadle postavy, kt. sú v úzkom kontakte s hlavným hrdinom gréc.

interpret umelec predvádzajúci, stvárňujúci umelecké dielo, napr. dram. úlohu, hud. dielo, h., spevák, hudobník lat.

figurant lat.

štatista lat.-nem.

komparzista h. vystupujúci v hromadných scénach bez samostatnej úlohy, zborista franc.-tal.

amatér h. hrajúci zo záľuby, nie z povolania, neprofesionál franc. div.

naturščik neprofesionálny h., neherec rus. odb.

mím

pantomimik

pantomimista h. hrajúci v div. hre, v kt. je dej vyjadrovaný bez slov prevažne pohybom, gestami gréc.

spielman špíl- stredoveký potulný umelec, kočujúci h., hudobník a spevák nem. hist.

jokulátor vtipkár, žartovník, stredoveký spevák, hudobník, h. lat. hist.

skomoroch rus. kočovný h. vystupujúci aj ako spevák, tanečník, akrobat, 15. – 17. st. rus. hist.