Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
podmienka
podmienka
2
(len plur. okolnosti, pomery)
atmosféra
klíma
(celková nálada, prostredie, pomery, ovzdušie, okolnosti, ráz, duch)
gréc.
situácia
lat.
status
(súhrn vlastniostí, okolností, podmienok v určitom čase, pomery)
lat.
kniž. a odb.
konjunktúra
(priaznivá zhoda okolností, priaznivý stav, vývoj, podmienky)
lat.
okolnosť
okolnosť
moment
(činiteľ, hľadisko)
lat.
atmosféra
klíma
gréc.
situácia
lat.
genius loci
/-cí/
(celková nálada, okolnosti, prostredie, pomery, ovzdušie, ráz, duch)
lat.
hist.
konštelácia
(zhoda okolností, síl, vplyvov, ich vzájomný pomer)
lat.
background
/beggraund/
(okolnosti, pozadie)
angl.
force majeure
/.../
(mimoriadne okolnosti brániace splneniu záväzku, vyššia moc)
franc.
vis maior
/viz major/
(nepredvídaná, neodstrániteľná okolnosť, prekážka, vyššia moc)
lat.
kniž.
indícia
(usvedčujúca o., nepriamy dôkaz v súdnom konaní)
lat.
práv.
medziiným
inter alia
(medzi inými okolnosťami, medziiným)
lat.
oblasť
oblasť
1
(vymedzené územie)
región
lat.
teritórium
lat.
régia
lať.
kniž. zastar.
-sféra
gréc.
v zlož. sl.
zóna
(územie, pásmo)
gréc.
kniž. a odb.
rajón
(územná o. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho)
lat.
terén
(pracovná o. mimo mesta, v prírode, na vidieku a pod.)
lat.-franc.
výskum v t.
lokalita
(miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje)
lat.
proveniencia
(zemepisná o., z ktorej niekto al. niečo pochádza, miesto pôvodu)
franc.
rezervácia
(územie vyhradené pre domorodé obyvateľstvo; vymedzené chránené územie, prírodná al. pamiatková oblasť)
lat.
revír
(uzavretá o. vymedzená na určitú činnosť, napr. lesná, uhoľná, policajná a pod.; o. na poľovačku, lov, polesie)
franc.-nem.
epicentrum
(miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, prípadne nad stredom atómového výbuchu)
gréc. + lat.
odb.
kordón
(ochranné pásmo, pás územia na ochranu proti niečomu)
franc.
areál
(vymedzená časť územia so stavbami archit.; o. rozšírenia určitého organizmu, javu)
lat.
odb.
green
/grín/
(o. cieľa na golfovom ihrisku)
angl.
šport.
litosféra
(vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa)
gréc.
geol.
hydrosféra
(vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi)
gréc.
geol.
atmosféra
(plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie)
gréc.
odb.
troposféra
(najspodnejšia vrstva atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie)
gréc.
meteor.
front
(o. prechodu medzi dvoma vzduchovými hmotami)
lat.
meteor.
fytosféra
(vrstva Zeme pokrytá rastlinami)
gréc.
biosféra
(o. Zeme s podmienkami na život, časť zemského povrchu, osídlená živými organizmami)
gréc.
biol.
ekosféra
(vrstva Zeme, v kt. sú živé organizmy)
gréc.
noosféra
(o. vzájomného pôsobenia prírody a človeka, rozumovej ľudskej činnosti)
gréc.
filoz.
trópy
tropická o.
(o. siahajúca okolo rovníka medzi obratníkmi s horúcim a vlhkým podnebím)
gréc.
geogr.
subtrópy
subtropická o.
(teplá zemepisná a vegetačná o. okolo obratníka Raka a Kozorožca)
lat. + gréc.
geogr.
selva
selvas
(typ krajiny súvislých tropických dažďových lesov v povodí Amazonky)
port.
geogr.
kalma
(o. bezvetria, tíšiny po oboch stranách rovníka)
gréc.-lat.-rom.
meteor.
antarktis
(o. najchudobnejšia na rastlinstvo s najvyšším podielom machov a lišajníkov zaberajúca Antarktídu a juh Južnej Ameriky)
gréc.
geogr.
Arktída
Arktis
(o. severného pólu)
Pacifik
(o. Tichého oceána)
lat.
belt
(územie pretiahnutého, predĺženého tvaru)
dán.-angl.
geogr. zastar.
ekoton
(hraničná časť, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, okraj lesa, pobrežie, prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami)
gréc.
biol.
step
(rovinatá o. Zeme porastená trávou a nízkymi rastlinami v miernom pásme)
ukraj.
geogr. bot.
eremiál
(suchá o. Zeme so žiadnym al. nepatrným rastlinstvom, suchá step, polopúšť)
gréc.
monte
(typ krajiny na východných úpätiach Ánd so suchomilným rastlinstvom)
špan. geogr.
sahel
(typ krajiny v Afrike na južnom okraji Sahary so suchomilným porastom)
afr.
geogr.
pampa
(juhoamer., najmä argentínska trávnatá rovinatá step)
indián.-špan.
préria
(trávnatá step v strednej a západnej časti Severnej Ameriky)
franc.
pusta
(trávnatá step v Maďarsku)
maď.
brus
(tropická rovina porastená drobnými kríkmi)
angl.
tundra
(o. Zeme, rozsiahla rovina s nízkou vegetáciou, s machmi, trávou, kermi, bez lesov, najmä v sev. Ázii)
lap.-rus.
geogr.
savana
(o. Zeme s vysokým trávnatým porastom a skupinami drevín v tropickom al. subtropickom pásme)
indián.-špan.
geogr.
muskeg
(o. Zeme s rašeliniskami v Kanade)
indián.
geogr.
scrub
/sra-/
(o. Zeme s rozsiahlymi porastmi vždyzelených, najmä tŕnistých rastlín na suchých územiach Austrálie a južnej Afriky)
angl.
geogr. bot.
sertao
/-tanu/
(o. Zeme s polosuchým podnebím a pôdou nevhodnou na pestovanie obilia, severovýchod Brazílie)
port.
sebcha
(rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na Sahare)
arab.
geogr.
šot
(rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na severnej Sahare)
arab.
geogr.
takýr
(rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Strednej Ázii)
turkmén.
geogr.
kevír
(rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Iráne)
perz.
geogr.
badlands
/bedlendz/
(územie s úzkymi stržovitými korytami vytvorenými eróziou v nespevnených horninách a málo spevnených usadeninách)
angl.
marše
(občas zaplavované územie pri pobreží Severného a Baltského mora, ploché úrodné nížiny na morskom pobreží)
nem.
geogr. pomn.
moor
(trvalo zamokrené územie s vodným rastlinstvom na rašelinovej a močaristej pôde)
nem.
kras
(územie, najmä vápencové, kde pôsobením vody vznikli rôzne útvary, napr. jaskyne, priepasti a pod.)
ilyr.-srb.
geol.
depresia
(územie s nižšou nadmorskou výškou ako okolie alebo ležiace nižšie ako hladina mora, preliačina)
lat.
geol.
arktogea
(zoogeografická o. severnej pologule)
gréc.
geogr. zool.
paleoarktická o.
(zoogeografická o. zahŕňajúca Európu, Stredomorie, severnú a strednú Áziu)
gréc.
zool.
paleogea
(zoogeografická o. zahŕňajúca madagaskarské, etióp. a ind.-malajské živočíšstvo)
gréc.
zool.
biotop
gréc.
biol.
habitat
(prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov)
lat.
biol.
ekotop
(miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný priestor)
gréc.
biol.
biochor
(životná o. na Zemi s vegetáciou)
gréc.
ekol.
bióm
(spoločenstvo organizmov, rastlín a živočíchov v rozsiahlej zemepisnej o. spolu s prostredím)
gréc.
ekol.
ekuména
ekumena
(územie trvalo obývané a pozmenené činnosťou človeka)
gréc.
ekol.
subekumena
(územie človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne)
lat. + gréc.
geogr.
anekumena
(územie trvalo neobývané a nevyužívané)
gréc.
ekol.
ruderál
(opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko)
lat.
ekol. biol.
šelf
(okrajová o. mora, kt. je ešte súčasťou pevniny, do 200 m)
angl.
geol.
litorál
(pobrežná o. mora a sladkých vôd)
lat.
geol. geogr.
pelagiál
(o. voľnej vody od hladiny ku dnu v mori, jazerách a vo vodných nádržiach)
gréc.
odb.
batysféra
(priestor pod hladinou vody, morská hlbina)
gréc.
epipelagiál
(plne presvetlená o. morskej vody do 100 m, s bohatým zastúpením zvierat)
gréc.
biol.
batypelagiál
(málo presvetlená o. morskej vody, od 100 m)
gréc.
biol.
fytál
fytal
(o. dna s dostatkom svetla pre život rastlín)
gréc.
biol.
profundál
(o. dna sladkovodných jazier a vodných nádrží)
lat.
geol.
infralitorál
(o. dna mora, jazier a vodných nádrží s dostatkom svetla s vyššími rastlinami a svetlomilnými riasami)
lat.
bentál
(o. dna oceánov, zasahujúca od brehu do hlbín)
gréc.
geol. geogr.
batyál
(o. dna oceánov od 200 do 2 000 m hĺbky)
gréc.
abysál
(o. dna oceánov od 1 000 do 6 000 m hĺbky)
gréc.-lat.
hadál
(o. dna oceánov od 6 000 m hĺbky)
gréc.
mare
(tmavá rozsiahla o. na Mesiaci al. na Marse)
lat.
astron.
ekosféra
(o. okolo vesmírneho telesa, hviezdy, s priaznivými podmienkami pre vznik a udržanie života)
gréc.
porovnaj
plošina 1
les
púšť
územie
obvod 2
miesto 1
spoločenstvo 2
a pod.
ovzdušie
ovzdušie
1
(plynný obal okolo Zeme)
atmosféra
gréc.
porovnaj
vzduch
nálada
nálada
2
(celkový ráz)
impresia
lat.
výtv. lit.
línia
lat.-nem.
situácia
lat.
atmosféra
gréc.
klíma
gréc.
genius loci
/-cí/
(celková n., prostredie, pomery, ovzdušie, okolnosti, ráz, duch)
lat. hist.
kolorit
(ráz, najmä dobový al. umelecký)
tal.
porovnaj
ráz
prostredie
prostredie
milieu
/miljö/
franc. kniž.
scenéria
(okolie)
gréc.-lat.
reál
(skutočné p.)
lat. telev.
situácia
lat.
atmosféra
gréc.
klíma
gréc.
genius loci
/-cí/
(celková nálada, pomery, ovzdušie, okolnosti, ráz, duch)
lat. hist.
exotika
exotickosť
(cudzokrajné, nezvyčajné p.)
gréc.
médium
(sprostredkujúce p.)
lat. odb.
dekorácia
(p. na hru hercov, scénická, div. výprava)
lat.
scéna
(dekorácia pre konkrétnu divadelnú hru)
gréc.-lat.
eko-
(životné p.)
gréc. v zlož. sl.
ekofáza
(dočasné životné p. v priebehu roka, v kt. sa výrazne uplatňuje určitý faktor)
gréc.
environment
(p. a človek ako celok)
angl.
substrát
(pevné p. poskytujúce suchozemským rastlinám živný podklad)
lat. bot.
pelagiál
(p. voľnej vody od hladiny ku dnu v mori, jazerách a vo vodných nádržiach)
gréc.
odb.
epipelagiál
(plne presvetlené p. do 100 m s bohatým zastúpením zvierat)
gréc. biol.
batypelagiál
(málo presvetlené p. morskej vody od 100 m)
gréc. biol.
dielektrikum
gréc.
izolant
(el. nevodivé p., látka s vysokým merným odporom, nevodič)
tal.-franc.
vrstva
vrstva
1
(plošne rozložené množstvo látky)
strato-
strati-
lat.
v zlož. sl.
šichta
nem.
zried.
lamina
(vrstvička)
lat.
odb.
etáž
(rovina, plocha)
franc.
odb.
sendvič
(dve al. viac vrstiev určitej látky spojené inou látkou)
vl. m.
tech. pren.
plaké
(slabá v. kovu pokrývajúca iný kov)
franc.
email
(ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na keramike, kove a pod.)
germ.-franc.
tech.
glazúra
franc.
glieda
(sklovitá poleva, povlak na keramike, kove)
nem.
hovor.
smalt
(ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na kovovom podklade)
germ.-tal.
bandáž
(v. na obloženie, ovinutie stroja, potrubia a pod.)
franc.
tech.
protektor
(vrchná obnovená v. plášťa pneumatiky, obnovený behúň)
lat.
tech.
banket
(spodná v. základových múrov stavby)
tal.
stav.
makadam
(podklad vozovky zo zmesi štrku)
vl. m.
lazúra
(tenká priesvitná v. riedkej faby na spodnej farebnej vrstve, kt. nekryje, ale dáva jej svietivosť a intenzitu)
perz.
sfregatúra
(riedka rozotierateľná polosuchá v. farby, cez kt. presvitá spodná farebná vrstva)
lat.
šeps
(podkladový náter pod farebnú maľbu na plátno, drevo a pod.)
angl.
výtv.
geosféra
(obal Zeme, sústredné obaly, z kt. sa skladá Zem)
gréc.
atmosféra
(plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie)
gréc.
odb.
troposféra
(najspodnejšia v. atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie)
gréc.
meteor.
stratosféra
(v. medzi troposférou a mezosférou, 9-17 až 45-50 km)
lat. + gréc.
meteor.
stratopauza
(v. medzi stratosférou a mozosférou 45-50 km)
lat. + gréc.
meteor.
mezosféra
(v. atmosféry od 45-50 do 85-90 km, nad stratosférou)
gréc.
mezopauza
(v. medzi mezosférou a termosférou, 85-90 km)
gréc.
ozonosféra
(v. atmosféry od 10 do 50 km)
gréc.
meteor.
ionosféra
(v. atmosféry od 80 do 500 km)
gréc.
meteor.
homosféra
(v. atmosféry do 90-100 km)
gréc.
meteor.
termosféra
(v. atmosféry nad 90 km)
gréc.
meteor.
heterosféra
(v. atmosféry nad 100 km)
gréc.
meteor.
exosféra
protonosféra
(v. atmosféry nad 800 km)
gréc.
geokoróna
(plynný obal okolo Zeme nad 1 000 km)
gréc. + lat.
astron.
hydrosféra
(vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi)
gréc.
geol.
ekosféra
(v. Zeme, v kt. sú živé organizmy)
gréc.
fytosféra
(v. Zeme pokrytá rastlinami)
gréc.
litosféra
(vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa)
gréc.
geol.
astenosféra
(v. Zeme pod litosférou)
gréc.
geol. geogr.
tektonosféra
(v. zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry)
gréc.
geol.
sial
(vonkajšia časť zemskej kôry, zemská kôra)
lat.
skr. geol.
sima
(vrchná v. zemského plášťa pod sialom)
lat.
skr. geol.
fotosféra
(plynný obal okolo Slnka, najnižšia tenká v., do 300 km)
gréc.
astron.
chromosféra
(plynný obal okolo Slnka medzi fotosférou a korónou)
gréc.
astron.
koróna
(plynný obal okolo Slnka, vonkajšia v. slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara)
lat.
astron.
koma
(plynný obal jadra kométy)
gréc.
astron.
horizont
(v. líšiaca sa určitým znakom, najmä vody, pôdy, hornín a pod.)
gréc.
odb.
humus
(úrodná v. pôdy s organickými látkami)
lat.
poľnohosp.
mul
mull
(najzložitejšia forma humusu)
nem.
tangel
(humus s málo rozloženými zvyškami rastlín a trusom, najmä dážďoviek)
škand.
poľnohosp.
lamina
(vrstvička v sedimente s hrúbkou pod 1 cm)
lat.
geol.
förna
(v. nerozložených organických zvyškov, najmä lístia, ihličia, na povrchu pôdy, v lese)
švéd.
odb.
epilimnión
(vrchná v. vody vo vodnej nádrži, do 5 m)
gréc.
odb.
metalimnión
(v. vody, kt. nie je ovplyvňovaná dennými prúdmi, skočná v.)
gréc.
odb.
hypolimnión
(v. vody s nemennou teplotou, bez svetla a rastlín)
gréc.
odb.
stratus
(sivá jednotvárna v. oblakov so základňou do 2 km od zemského povrchu)
lat.
meteor.
uvea
(prostredná v. očnej gule, dúhovka)
lat.
anat.
retina
(vnútorná v. v očnej guli, sietnica)
lat.
anat.
skléra
(biela tuhá väzivová vrstva očnej gule, očné bielko)
gréc. anat.
epiderma
(vrchná v. kože živočíchov)
gréc.
zool.
zamša
(hlavná, najhustejšia vrchná vrstva kože)
nem.?
korium
(väzivová spodná v. kože)
lat.
pancier
(kryt tela niektorých živočíchov zo zrohovatenej v. kože)
tal.-nem.
zool.
kutikula
(v. pokrývajúca vonkajšie steny pokožkových buniek bot.; v. na povrchu tela niektorých bezstavovcov zool.)
lat.
borka
(vrchná odumretá v. pletív na povrchu kmeňa, konárov a koreňa, kôra)
nem.
bot.
perleť
(vnútorná v. lastúr niektorých lastúrnikov)
román.
aura
(neviditeľná v. okolo tela vnímaná senzibilmi, vyžarovanie organizmu)
gréc.
pomery
pomery
situácia
lat.
atmosféra
gréc.
klíma
gréc.
genius loci
/-cí/
(prostredie, ovzdušie, okolnosti, podmienky, ráz, duch, celková nálada)
lat.
hist.
pozícia
lat.
status
(situácia s ohľadom na okolie)
lat.
sociol.
milieu
/miljö/
(prostredie)
franc.
kniž.
konštelácia
(zoskupenie okolností, síl, vplyvov, ich vzájomný pomer)
lat.
konjunktúra
(priaznivá zhoda okolností, priaznivý stav, vývoj, podmienky)
lat.
porovnaj
okolnosť
ráz
ráz
charakter
gréc.
štýl
(r. činosti, veci al. javu)
lat.
typ
(spôsob, sloh, charakter)
gréc.
akcent
(odtienok, nádych)
lat.
tón
gréc.
tónina
gréc.-tal.
kniž.
tónovanie
(odtieň farby; zafarbenie, farba hlasu, reči)
gréc.
timbre
/tembr/
(odtienok farby výtv.; zafarbenie tónu, hlasu al. hlásky kniž. a odb.)
gréc.-franc.
nuansa
/nüansa/
(jemný rozdiel, odtieň, odtienok)
franc.
kniž.
tonalita
(r. daný základnou, prevládajúcou farbou)
gréc.
výtv.
valér
(odtieň tónu v hraniciach jednej farby, svetelná hodnota tónu farby)
lat.
výtv.
sound
/saund/
(osobitý zvukový r. príznačný pre určitého hudobníka al. súbor, farba zvuku)
angl.
hud.
kolorit
(r., najmä dobový al. umelecký)
tal.
punc
(výrazný znak, charakteristická vlastnosť, črta)
tal.-nem.
expr.
profil
(súhrn vlastností, čŕt)
franc.
modus
(spôsob, povaha, r. deja)
lat.
kniž.
impresia
lat.
výtv. lit.
línia
(nálada, celkový r.)
lat.-nem.
situácia
lat.
atmosféra
gréc.
klíma
gréc.
genius loci
/-cí/
(celková nálada, prostredie, pomery, ovzdušie, okolnosti, duch)
lat.
hist.
melodickosť
melodika
(spevný r. piesne, spevnosť)
gréc.
hud.
mentalita
(r. duševných pochodov a vlastností jedinca)
lat.
spiritualita
spiritualizmus
spirituálnosť
(duchovný r., zameranie na duchovnú stránku, duchovnosť)
lat.
kniž.
lyrickosť
lyrizmus
(citový r.)
gréc.
kniž.
baladickosť
baladika
(pochmúrny, ponurý, smutný r.)
franc.
lit.
oficialita
oficiálnosť
(úradný r., úradnosť, strohosť, odmeranosť)
lat.
orientalizmus
orientálnosť
(východný r. súvisiaci s východnými krajinami)
lat.
feminita
(ženská črta, znak správania, ženskosť)
lat.
psych. a kniž.
maskulinita
(mužská črta, znak správania, mužskosť)
lat.
psych. a kniž.
moderna
(novodobý, novoveký r.)
franc.
inzularita
(ostrovný r.)
lat.
kniž.
obal
obal
2
(obkladajúca látka)
integument
(povrch, pokrývka, vonkajší o. živočíšneho organizmu, koža)
lat.
zool.
cysta
(ochranný o. niektorých živočíchov na prežitie určitého štádia vývoja, mechúr)
gréc.
zool.
kokón
(o. vajíčok niektorých bezstavovcov, zámotok z vlákien u lariev hmyzu)
franc.
amnión
(vnútorný zárodkový o. priamo obklopujúci zárodok, vnútorná plodová blana)
gréc.
biol.
chorión
gréc.
biol.
seróza
(vonkajší zárodkový o.)
lat.
biol.
periant
(dvojitý kvetný o., okvetie)
gréc.
bot.
perigón
(kvetný o. zložený z rovnakých lístkov, okvetie)
gréc.
bot.
testa
(o. semena rastlín, osemenie)
lat.
bot.
geosféra
(o. Zeme, sústredné obaly, z kt. sa skladá Zem)
gréc.
atmosféra
(plynný o. okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie)
gréc.
odb.
troposféra
(najspodnejšia vrstva atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie)
gréc.
meteor.
stratosféra
(vrstva medzi troposférou a mezosférou, 9-17 až 45-50 km)
lat. + gréc.
meteor.
stratopauza
(vrstva medzi stratosférou a mozosférou 45-50 km)
lat. + gréc.
meteor.
mezosféra
(vrstva atmosféry od 45-50 do 85-90 km, nad stratosférou)
gréc.
mezopauza
(vrstva medzi mezosférou a termosférou, 85-90 km)
gréc.
ozonosféra
(vrstva atmosféry od 10 do 50 km)
gréc.
meteor.
ionosféra
(vrtsva atmosféry od 80 do 500 km)
gréc.
meteor.
homosféra
(vrstva atmosféry do 90-100 km)
gréc.
meteor.
termosféra
(vrstva atmosféry nad 90 km)
gréc.
meteor.
heterosféra
(vrstva atmosféry nad 100 km)
gréc.
meteor.
exosféra
protonosféra
(vrstva atmosféry nad 800 km)
gréc.
geokoróna
(plynný o. okolo Zeme nad 1 000 km)
gréc. + lat.
astron.
hydrosféra
(vodný o., súhrn všetkého vodstva na Zemi)
gréc.
geol.
litosféra
(vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa)
gréc.
geol.
astenosféra
(vrstva Zeme pod litosférou)
gréc.
geol. geogr.
tektonosféra
(vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry)
gréc.
geol.
sial
(vonkajšia časť zemskej kôry, zemská kôra)
lat.
skr. geol.
sima
(vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom)
lat.
skr. geol.
porovnaj
vrstva Zeme
fotosféra
(plynný o. okolo Slnka, najnižšia tenká vrstva, do 300 km)
gréc.
astron.
chromosféra
(plynný o. okolo Slnka medzi fotosférou a korónou)
gréc.
astron.
koróna
(plynný o. okolo Slnka, vonkajšia vrstva slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara)
lat.
astron.
koma
(plynný o. jadra kométy)
gréc.
astron.
vzduch
vzduch
luft
nem.
hovor. expr.
pneumo-
pneumato-
pneumono-
aero-
gréc.
v zlož. sl.
atmosféra
(plynný obal okolo Zeme, ovzdušie)
gréc.
ozón
(čerstvý, svieži v. bohatý na kyslík)
gréc.
hovor.