Výsledky vyhľadávania

zápal

zápal 1 (ochorenie prejavujúce sa sčervenaním, opuchnutím, bolesťou)
flogóza gréc. lek.
inflamácia lat. lek.
-itída lat. lek. v zlož. sl.
brant (hnisavý z.) nem. hovor.
absces (hnisavý z. tkanív, ohraničené hnisanie, dutina vyplnená hnisom, ložisko hnisu, hľuza) lat. lek. vet.
granulóm (ohraničený z. uzlíkovitého tvaru, hnisový vačok, napr. zubný) lat. lek.
infekt (drobné zápalové ložisko v orgáne, odkiaľ sa šíri) lat. lek.
reumatizmus gréc. lek.
reuma (bolestivá zápalová choroba kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámka) gréc. hovor.
katar (z. sliznice žalúdka, čriev, priedušiek a pod.) gréc. lek.
encefalitída (z. mozgu) gréc. lek.
meningitída (z. plien ústredného nervstva, mozgových a miechových plien) gréc. lek.
pachymeningitída (z. tvrdej mozgovej pleny) gréc. lek.
radikulitída (z. miechového koreňa) lat. lek.
myelitída (z. miechy) gréc. lek.
neuritída (z. nervov) gréc. lek.
flebitída (z. žíl) gréc. lek.
vaskulitída (z. cievy) lat. lek.
arteritída (z. tepny) gréc. lek.
endarteritída (z. vnútornej steny tepny) gréc. lek.
karditída (z. srdca) gréc. lek.
aortitída (z. srdcovnice) gréc. lek.
myokarditída (z. srdcového svalu) gréc. lek.
perikarditída (z. osrdcovníka) gréc. lek.
valvulitída (z. chlopne srdca) lat. lek.
myitída (z. svalu) gréc. lek.
myozitída (z. priečne pruhovaného svalstva) gréc. lek.
pimelitída (z. tukového tkaniva) gréc. lek.
tenonitída (z. šľachy) lat. lek.
desmitída (z. šľachy al. väzu) gréc. lek.
ostitída (z. kosti) gréc. lek.
osteoartrída (z. kostí a kĺbov) gréc. lek.
osteoperiostitéda (z. kosti a okostnice) gréc. lek.
karies (vleklý z. kostí spojený s ich rozrušením) lat. lek.
osteomyelitída (z. kostnej drene) gréc. lek.
spondylitída (z. stavcov chrbtice) gréc. lek.
artritída (z. kĺbov) gréc. lek.
monartritída (z. jedného kĺba) gréc. lek.
polyartritída (z. niekoľkých kĺbov súčasne) gréc. lek.
burzitída (z. kĺbovej dutiny, burzy) lat. lek.
pyartróza (hnisavý z. kĺbu) gréc. lek.
gonartritída (z. kĺbu kolena) gréc. lek.
chirartrída (z. kĺbu ruky) gréc. lek.
omartritída (z. kĺbu ramena) gréc. lek.
koxitída (z. bedrového kĺbu) lat. + gréc. lek.
falangitída (z. článku prsta na končatine) gréc. lek.
panarícium (hnisavý z. mäkkých tkanív prstov) gréc.-lat. lek.
onychitída (z. nechta) gréc. lek.
paronychia (z. nechtového lôžka) gréc. lek.
cheilitída (z. pery) gréc. lek.
angulitída (z. ústnych kútikov) lat. lek.
stomatitída (z. sliznice ústnej dutiny) gréc. lek.
gingivitída (z. sliznice ďasna priliehajúcej k zubom) lat. lek.
odontitída (z. zuba) gréc. lek.
alveolitída (z. zubného lôžka) lat. lek.
pulpitída (z. zubnej drene) lat. lek.
parodontitída (vleklý z. tkaniva v okolí zubov) gréc. lek.
glositída (z. jazyka) gréc. lek.
hajmory (z. čeľustných dutín) angl. lek. slang.
antritída (z. sliznice dutiny, najmä čeľustnej) lat. lek.
chorditída (z. hlasiviek) gréc. lek.
angína (z. mandlí) lat. lek.
palatitída (z. podnebia) lat. lek.
tonzilitída (z. podnebných mandlí) lat. lek.
stafylitída (z. čapíka na mäkkom podnebí) gréc. anat.
faryngitída (z. sliznice hltana) gréc. lek.
laryngitída (z. hrtana) gréc. lek.
frenitída (z. bránice) gréc. lek.
tyreoiditída (z. štítnej žľazy) gréc. lek.
pleuritída (z. pohrudnice) gréc. lek.
pachypleuritída (z. pohrudnice sprevádzaný zväčšením väziva) gréc. lek.
tracheitída (z. priedušnice) gréc. lek.
bronchiolitída (z. priedušničiek) gréc. lek.
bronchitída (z. sliznice priedušiek) gréc. lek.
bronchadénia (z. miazgových uzlín okolo priedušiek) gréc. lek.
bubo /-bó/ (hnisavý z. miezgových uzlín) gréc. lek.
pneumónia gréc. lek.
pulmonitída (z. pľúc) lat. lek.
bronchopneumónia (lalôčikový z. pľúc) gréc. lek.
gastritída (z. žalúdka) gréc. lek.
jejunitída (z. lačníka) lat. lek.
hepatitída (z. pečene) gréc. lek.
cholecystitída (z. žlčníka) gréc. lek.
cholangitída (z. žlčovodov) gréc. lek.
pankeatitída (z. podžalúdkovej žľazy) gréc. lek.
peritonitída (z. pobrušnice) gréc. lek.
lienitída lat. lek.
splenitída (z. sleziny) gréc. lek.
sialodenitída (z. slinnej žľazy) gréc. lek.
enteritída (z. sliznice tenkého čreva) gréc. lek.
enterokolitída (z. sliznice tenkého a hrubého čreva) gréc. lek.
tyflitída (z. slepého čreva) gréc. lek.
apotyflitída lat. lek.
epityflitída (z. červovitého prívesku slepého čreva) gréc. lek.
rektitída (z. konečníka) lat. lek.
proktitída (z. sliznice konečníka) gréc. lek.
oftalmitída (z. oka) gréc. lek.
panoftalmitída (z. všetkých očných tkanív) gréc. lek.
skleritída (z. očného bielka) gréc. lek.
iritída (z. očnej dúhovky) gréc. lek.
keratitída (z. očnej rohovky) gréc. lek.
keratokonjunktivitída (z. očnej rohovky a spojovky) gréc. lat. lek.
korneoritída (z. rohovky a dúhovky) lat. + gréc. lek.
retinitída (z. očnej sietnice) lat. lek.
konjunktivitída (z. očnej spojovky) lat. lek.
trachóm (chronický nákazlivý uzlíčkový z. očných spojoviek a rohovky) gréc. lek.
fakoskotazmus (z. očnej šošovky) gréc. lek.
dakryocystitída (z. slzného vaku oka) gréc. lek.
dakryoadenitída (z. slznej žľazy oka) gréc. lek.
chalazion (hnisavý z. žľazy v očnom viečku, jačmeň) gréc. lek.
rinitída (z. nosovej sliznice, nádcha, nachladenie) gréc. lek.
ozéna (chronický hnisavý z. nosovej sliznice sprevádzaný zápachom, sopľavka) gréc.-lat. lek.
polinóza (senná nádcha) gréc. lek.
sinusitída (z. prínosových dutín) lat. lek.
otitída (z. ucha) gréc. lek.
tympanitída (z. bubienka) gréc. lek.
mumps (z. príušníc) angl. lek.
parotitída (z. príušnej žľazy, príušnice) gréc. lek.
otoblenorea (z. stredného ucha s hnisavým výtokom) gréc. lek.
dermatitída (z. kože) gréc. lek.
ekzém (zápalová choroba kože spôsobená precitlivenosťou, lišaj) gréc. lek.
akné gréc. lek.
komedo (z. mazových žliaz kože, uhrovitosť, uhry, pupence, prýšte, vyrážky, vriedok) lat. lek.
erytém (sčervenanie kože spôsobené napr. z. ciev) gréc. lek.
erytrodermia (z. kože na celom tele, sčervenanie v dôsledku ekzému, liekov, krvných chorôb a pod.) gréc. lek.
eryzipel (streptokokový z. kože najmä na tvári a krku, ruža) gréc. lek.
impetigo (nákazlivý povrchový z. kože v podobe pľuzgierikov spôsobený stafylokokom al. streptokokom) lat. lek.
erytematodes (z. kože na miestach vystavených svetlu, hojaci sa hladkými jazvami) gréc. lek.
erytróza (z. kože psych. pôvodu) gréc. lek.
intertrigo (z. kože spôsobený zaparením al. trením, zaparenie) lat. lek.
pustulóza (z. kože v podobe pľuzgierov naplnených vodou al. hnisom) lat. lek.
flegmóna (neohraničený hnisavý z. podkožného tkaniva) gréc. lek.
panikulitída (z. podkožného tukového tkaniva) lat. lek.
hidrosadenitída (hnisavý z. pachových potných žliaz, najmä v podpazuší) gréc. lek.
furunkul(us) (z. vlasového puzdra) lat. lek.
folikulitída (z. vlasového vačku a mazovej žľazy) lat. lek.
karbunkul (rozsiahle hnisavé ložisko vzniknuté spojením hnisavých zápalov vlasového puzdra, povrchových vredov) lat. lek.
glandulitída lat. lek.
adenitída (z. žľazy) gréc. lek.
prostatitída (z. predstojnej žľazy) gréc. lek.
urocystída (z. močového mechúra) gréc. lek.
uretritída (z. močovej rúry) gréc. lek.
ureteritída (z. močovodu) gréc. lek.
nefritída (z. obličiek) gréc. lek.
epinefritída (z. nadobličky) gréc. lek.
vulvitída (z. ženského vonkajšieho pohlavného ústrojenstva) lat. anat.
elyktritída (z. pošvy) gréc. lek.
vaginitída (z. sliznice pošvy) lat. lek.
metritída (z. maternice) gréc. lek.
myometritída (z. maternicového svalstva) gréc. lek.
endometritída (z. sliznice maternice) gréc. lek.
salpingitída (z. vajcovodov) gréc. lek.
ooforitída gréc. lek.
ovaritída (z. vaječníka) lat. lek.
nymfitída (z. malých pyskov ohanbia) gréc. lek.
telitída (z. prsnej bradavky) gréc. lek.
mastitída (z. prsníkovej žľazy) gréc. lek.
postitída (z. predkožky) gréc. lek.
falitída (z. pohlavného údu) gréc. lek.
balanitída (z. žaluďa penisu) gréc. lek.
balanitída (z. sliznice žaluďa) lek.
testitída (z. párovej samčej pohlavnej žľazy, vajec) lat. lek.
epididymitída (z. nadsemeníka) gréc. lek.
orchitída (z. semenníka) gréc. lek.
vezikulitída (z. semenných vačkov) lat. lek.
funikulitída (z. semenovodu) lat. lek.
omfalitída (z. pupka novorodencov) gréc. lek.

zariadenie

zariadenie 1 (predmet al. mechanizmus na vykonávanie určitej činnosti, operácie)
aparát lat.
mašina franc.-nem. hovor. zastar. al. expr.
mechano- (prístroj) gréc. v zlož. sl.
aparatúra (sústava nástrojov, prístrojov) lat.
tandem (z. zložené z dvoch a viac strojov za sebou, usporiadanie dvoch strojov za sebou) angl. tech.
panel (z. v podobe dosky) lat.-hol.
patent (dômyselné z.) lat. hovor. aj iron.
robot (prístroj vykonávajúci zložité operácie podľa vloženého programu, nahradzujúci ľudskú prácu) um.
automat (prístroj vykonávajúci určitú činnosť bez ľudskej obsluhy, samočinne) gréc. tech.
bankomat (peňažný automat, najmä na výdaj hotovosti) tal. + gréc.
changemat /čejndžmat/ (automat na výmenu peňazí, valút) angl. bank.
pačinko (výherný automat, kovová guľka v poli otvorov) jap.
manipulátor (ovládacie z. na narábanie s materiálom) lat. odb.
detektor (z. na zisťovanie prítomnosti niečoho, určitého javu, napr. plynov v bani, žiarenia a pod.) lat.
tester (prístroj, v kt. sa vykonáva skúška na zistenie hodnôt, vlastností, skúšač) angl. tech.
sonda (prístroj na preskúmanie ťažko prístupných miest) franc.
statív (stojan, podstavec na upevnenie prístroja) lat. tech.
gondola (stojan, polica al. iné z. na umiestnenie a vystavovanie tovaru) tal. obch.
aretácia (z. chrániace meracie z. pred poškodením jeho pohyblivých častí) franc. tech.
stabilizátor (z. na upevnenie, ustálenie) lat.
regulátor (z. na usmerňovanie, upravovanie niečoho) lat. tech.
adaptor (doplnkové z. umožňujúce rozšírenie použitia iného zariadenia) franc. lat. tech. ozn.tech.
booster /buster/
buster (pomocné, prídavné, posilňujúce z.) angl.
selektor (z. umožňujúce výber) lat. odb.
ciachovadlo (prístroj na označovanie predmetov úradnou značkou ako potvrdenie vykonanej kontroly, premerania ich správnosti a použiteľnosti, značkovačka) nem.
siréna (z. na oznamovanie, ohlasovanie, upozornenie prenikavým zvukom, húkačka) gréc. vl. m.
klaksón (siréna na motorovom vozidle) angl.
tyfón (siréna na lodi s veľkým dosahom) gréc. lod.
alarm (bezpečnostné z. na ochranu majetku al. osôb) tal.
semafor (z., kt. sa dáva znamenie v železničnej a cestnej doprave, optické návestidlo) gréc.
maják (z. vysielajúce svetelné, zvukové a iné signály pre orientáciu lodnej a leteckej dopravy) rus.
paralyzér (osobný ochranný prístroj na ochromenie útočníka, najmä elektrickým výbojom) gréc.
kuker (malý ďalekohľad,najmä div.) nem. hovor. zastar.
turmon (malý ďalekohľadna jedno oko, pomôcka pre slabozrakých) franc. lek.
vizír (pomocný malý ďalekohľad, hľadáčik) franc. hovor.
periskop (optický prístroj na pozorovanie zo skrytého miesta, ďalekohľad s dvojitým zalomením používaný napr. v ponorkách) gréc. opt.
reflektor (zrkadlový ďalekohľad) lat. astron.
teleskop (hvezdársky zrkadlový ďalekohľad) gréc. fyz.
triéder (dvojitý ďalekohľad) gréc. fyz.
refraktor (ďalekohľads objektívom tvoreným jednou al. viac šošovkami veľkého priemeru a veľkej ohniskovej vzdialenosti) lat. astron.
ekvatoreál (ďalekohľad, kt. hlavná os smeruje na svetový pól) lat. astron.
heliograf (ďalekohľad na fotografovanie slnečnej fotosféry) gréc. astron.
heliometer (ďalekohľadna presné meranie malých vzdialeností na oblohe) gréc. astron.
telestereoskop (prístroj zložený z dvoch ďalekohľadov s objektívmi umiestnenými ďalej od seba) gréc. opt.
siderostat (zrkadlové z. vrhajúce svetlo hviezdy do pevného ďalekohľadu v rovnakom smere) gréc. astron.
mikroskop (prístroj na pozorovanie veľmi malých predmetov al. organizmov, drobnohľad) gréc.
stereomikroskop (mikroskop poskytujúci priestorový obraz predmetu) gréc.
binokulár (mikroskop na pozorovanie oboma očami) lat. fyz.
monokulár (z. na pozorovanie jedným okom) gréc. + lat. fyz.
komparátor (prístroj na presné porovnávanie dĺžok al. tvarov s dvoma mikroskopmi) lat. tech.
diopter (z. na zameriavanie, zameriavač, priezor, muška) gréc. odb.
stereoskop (prístroj na pozorovanie priestorových snímok, obrazov) gréc. fyz.
spektroskop (prístroj na pozorovanie usporiadania zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok) lat. fyz.
pantograf (prístroj na mechanické prekresľovanie plánov v inej mierke, zväčšovaním al. zmenšovaním) gréc. tech.
deaerátor (prístroj na odvzdušňovanie, odvzdušňovač) lat. + gréc.
emulzor (prístroj na prípravu zmesi dvoch al. viac nemiešateľných, jemne rozptýlených kvapalín) lat. chem. tech.
homogenizátor (prístroj vykonávajúci prevedenie rôznorodej zmesi na rovnorodú) gréc. odb.
autogén (z. na rezanie a zváranie kyslíkom, plameňom, zváračka) gréc.
letovačka (prístroj na spájanie kovov roztavenou zliatinou s nižšou teplotou topenia, spájkovačka) nem.
extinktor lat. zastar.
minimax (hasiaci prístroj) lat.
sprinkler (sprchové hasiace z. samočinne uvádzané do chodu pri zvýšení teploty) angl. tech.
psychrofor gréc. lek.
refrigerátor (chladiaci prístroj, chladič) lat. fyz.
akvalung (potápačský vzduchový dýchací prístroj) lat. + angl.
aerofor (starší prístroj dodávajúci vzduch na dýchanie, najmä potápačom) gréc. tech.
kesón (duté oceľové al. oceľobetónové z. bez dna na zakladanie stavieb pod vodou, potápací zvon) franc. stav.
indikátor (prístroj na zisťovanie obsahu otravných a nedýchateľných plynov v baniach) lat. ban.
pneumatogén (banícky záchranný dýchací prístroj) gréc. ban.
lubrikátor (prístroj na automatické mastenie valcov a posúvačov parných strojov) lat. tech.
filter (z. na zadržiavanie, oddeľovanie, zachytávanie určitej zložky zo zmesi) lat.
separátor (z. na oddeľovanie, odlučovanie látok, odlučovač) lat. tech.
dekantátor (z. na čistenie kvapaliny, oddeľovanie kvapaliny od usadeniny, usadzovacia nádrž, odlučovač) lat.
centrovka (z. na oddelenie zložiek zmesi pôsobením odstredivej sily, odstredivka) lat. slang.
dozifikátor (z. na dávkovanie, rovnomerné podávanie materiálu, dávkovač) gréc.
pyrolyzátor (z. na štiepenie zložitejších látok na jednoduchšie za vysokej teploty) gréc. chem.
reaktor (z., v kt. prebiehajú postupy, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky, chem. reakcie chem.; z. na štiepenie atómových jadier fyz.) lat.
vax (prístroj na hĺbkové pranie a sušenie kobercov) um.
air condition /ér kondišn/ (z. na úpravu teploty, čistoty, vlhkosti vzduchu v uzatvorenom priestore) angl.
ventilátor (z. na vetranie, vetrák) lat.
aspirátor (prístroj na odsávanie vzduchu, prípadne na vetranie al. odprašovanie skladov) lat. tech.
multivent (z. na rovnomerný prívod vzduchu cez strop pri celkovom vetraní) lat. tech.
digestor (z. na odsávanie nežiaducich výparov, pár a pod., v laboratóriu, kuchyni a pod., odsávač) lat. odb.
exhaustor (z. na odsávanie vzduchu, odčerpávanie plynu) lat. tech.
bojler (z. na prípravu teplej vody, ohrievač, najmä prietokový) angl.
kalorizátor (z. na rovnomerné ohrievanie kvapalín) lat. tech.
regenerátor (z. na ohrievanie plynu na vysokú teplotu) lat. tech. hut.
pastér (prístroj na konzervovanie mlieka a pod. krátkodobým zahriatím pod bod varu) vl. m. potrav.
mixér (kuchynský prístroj na drvenie a miešanie potravín, miešač) angl.
konša (ohrievané z. na zjemňovanie čokoládovej hmoty prešľahávaním) franc. cukr.
blanšér franc.
blanšírovačka (z. na rýchle a krátkodobé zahrievanie ovocia, zeleniny al. mäsa pred konzervovaním, predvárač) franc. potrav. slang.
presso (prístroj na prípravu kávy v prístroji na rýchle prekvapkávanie pod tlakom, prekvapkávací kávovar) tal.
samovar (prístroj na varenie vody na čaj, pôvodne v Rusku) rus.
toastovač /tou-/
toaster /tou-/ (z. na opekanie chleba al. sendviča bez tuku, hriankovač) angl.
gril (z. na pečenie jedál, najmä mäsa, bez tuku pôsobením ohňa al. tepla, ražeň) franc.-angl.
barbecue /bárbikjú/ (gril v prírode, pri pikniku) angl.
stepper (prístroj napodobňujúci chôdzu po schodoch, určený na udržovanie telesnej zdatnosti) angl. šport.
epilátor (prístroj na odstraňovanie nežiaducich chĺpkov a vlasov) lat.
fén (elektrický prístroj na sušenie vlasov, sušič) nem.
kulma nem.
ondulovačka (prístroj, kliešte na vlnenie vlasov) lat.
mangeľ (z. na hladenie tkanín al. papiera parou a teplom) nem.
amylograf (prístroj na zisťovanie akosti raže a ražnej múky) gréc. potrav.
laktodenzimeter (prístroj na určovanie hustoty mlieka) gréc.
laktoskop (prístroj na určovanie množstva tuku v mlieku) gréc.
butyrometer (prístroj na meranie obsahu tuku v mlieku, tukomer) gréc. potrav.
ebulioskop (prístroj na meranie obsahu liehu v tekutinách) lat. + gréc.
ovodenzimeter (prístroj na určovanie čerstvosti vajec, presvecovač vajec) lat. + gréc. potrav.
sexaskop (prístroj na určovanie pohlavia jednodňových kureniec) lat. + gréc. poľnohosp.
redrying /ridraj-/ (p. na konečnú úpravu tabaku, tabakovej suroviny) angl. tech.
gepeľ nem. poľnohosp. zastar.
žentúr (z. na pohon poľnohosp. strojov uvádzané do kruhového pohybu zapriahnutým dobytkom) nem.
monitor (prístroj na sledovanie a kontrolu životne dôležitých funkcií) lat. lek.
endoskop (prístroj na vyšetrovanie telových dutín a dutých orgánov) gréc. lek.
fonendoskop (prístroj na sluchové vyšetrenie činnosti pľúc, srdca a pod.) gréc. lek.
röntgen (prístroj na presvecovanie hmoty, tela elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou) vl. m.
tomograf gréc. lek.
cétéčko (vrstvovýröntgen na hĺbkové snímkovanie orgánov) angl. skr.
stetoskop (prístroj v tvare rúrky na počúvanie, vyšetrovanie pľúcnych a srdcových šelestov) gréc. lek.
elektrokardiograf (prístroj na zaznamenávanie činnosti srdca) gréc. lek.
stimulátor (prístroj na povzbudzovanie činnosti určitého orgánu, napr. srdca) lat.
kardiostimulátor gréc. + lat.
pacemaker /pejsmejker/ (z. na podporu, posilňovanie činnosti srdca elektrickými impulzmi) angl. lek.
fonokardiograf (prístroj na grafické zaznamenávanie srdcových oziev a šelestov) gréc. lek.
defibrilátor (prístroj na jednorazové podráždenie srdca el. prúdom pre obnovenie rytmu srdca) lat. lek.
tachygraf (prístroj na meranie rýchlosti pulzu) gréc. lek.
tonometer gréc. lek.
sfygmometer (prístroj na meranie krvného tlaku, tlakomer) gréc. lek. zastar.
sfygmograf (prístroj znázorňujúci pulzovú vlnu tepien) gréc. lek.
oxymeter (prístroj na meranie obsahu, dostatku kyslíka v krvi) gréc. lek.
rinoskop (zrkadlový prístroj na vyšetrovanie nosovej dutiny) gréc. lek.
laryngoskop (prístroj na vyšetrovanie hrtana) gréc. lek.
pneumograf (prístroj na zaznamenávanie frekvencií dýchania) gréc. lek.
sprigraf (prístroj na zaznamenávanie dýchacích pohybov) lat. + gréc. lek.
tracheoskop (zrkadlový prístroj na vyšetrovanie priedušnice) gréc. lek.
bronchoskop (prístroj na vyšetrovanie priedušiek) gréc. lek.
spirometer (prístroj na meranie množstva vdychovaného a vydychovaného vzduchu) lat. + gréc. lek.
respirátor (dýchací prístroj zachytávajúci pevné častice) lat. lek.
inhalátor (prístroj na vdychovanie liečivých látok v podobe pár, plynov a pod.) lat. lek.
myostimulátor (prístroj na elektrické dráždenie kostrového svalstva) gréc. + lat. lek.
litoklast (prístroj na drvenie močových kamienkov) gréc. lek.
fonoskop (prístroj na skúmanie pohybov ústnych svalov pri článkovaní reči) gréc. odb.
monoblok (prístroj na úpravu chybného postavenia zubov detí) gréc. + franc. lek.
stomatoskop (optický prístroj na vyšetrovanie žalúdka) gréc. lek.
rektoskop (optický prístroj na vyšetrovanie konečníka) lat. + gréc. lek.
otoskop (prístroj na vyšetrovanie ucha zrakom, ušné zrkadlo) gréc. lek.
otofón (načúvací zosilňovací prístroj pre nedoslýchavých) gréc. lek.
audiofón (prístroj umožňujúci lepšie počuť slabo počujúcim) lat. + gréc.
perimeter (prístroj na meranie rozsahu zorného poľa oka) gréc. lek.
oftalmoskop (prístroj na vyšetrovanie očného pozadia) gréc. lek.
fotostimulátor (p. na dráždenie zraku svetelnými impulzmi) gréc. + lat. lek.
optofón (prístroj umožňujúci nevidiacim čítať sluchom) gréc.
olfaktometer (prístroj na meranie citlivosti čuchu) lat. + gréc. lek.
esteziometer (prístroj na meranie citlivosti kože pri dotyku al. tlaku) gréc. psych.
algezimeter (prístroj na meranie citlivosti na bolesť) gréc. lek.
vaginoskop (optický prístroj na vyšetrovanie pošvy) lat. + gréc. lek.
hysteroskop (prístroj na vyšetrovanie dutiny maternice) gréc. lek.
inkubátor (prístroj na udržovanie stálej teploty, vlhkosti, prívodu kyslíka a čistoty vzduchu, pre predčasne narodené deti) lat. lek.
kuvéza (lôžko na tepelnú ochranu predčasne narodených detí) franc.
tremograf (prístroj na zaznamenávanie chvenia rúk, prstov skúšanej osoby, pri psych. výskumoch) tal. + gréc. lek.
tachistoskop (prístroj na meranie rýchlosti postrehu, kt. rýchlo strieda kartičky s obrázkami, písmenami) gréc. psych.
oneirograf (prístroj na zaznamenávanie snov a obrazu mozgovej činnosti) gréc. psych. lek.
ergometer (prístroj na meranie svalovej práce človeka) gréc. lek.
ergograf (prístroj na zaznamenávanie svalovej námahy, práce) gréc. lek.
solárium (prístroj na ožarovanie, opaľovanie ultrafialovým žiarením) lat. lek.
solux (prístroj vyžarujúci infračervené lúče, používaný v lekárstve, infračervený žiarič) um.
sauna (z. na suchý horúci potný kúpeľ so striedaním prehriatia organizmu s prudkým ochladením) fín.
termokauter (prístroj na vypaľovanie tkanív) gréc. lek.
ortéza (prístroj, pomôcka umožňujúca funkciu postihnutého orgánu) gréc. lek.
fixátor (z. na upevnenie, znehybnenie zlomeniny, upevňovač) lat. lek.
pulmotor (kriesiaci prístroj na umelé dýchanie používaný pri poruchách dýchania) lat. lek.
reanimátor (záchranný oživovací prístroj na umelé dýchanie a pod.) lat. lek.
palarizátor (z. na ničenie mikroorganizmov v mlieku rýchlym a krátkym zahriatím na 140 °C) lat. potrav.
juke-box /džúk/ (hrací hud. automat) angl.
music box /mjúzik/ (z. na reprodukciu hudby, automatická hud. skriňa) angl.
polyfón (music box hrajúci hudbu z perforovanej platne) gréc. hud.
telekomunikácie (z. na prenos informácií na diaľku) gréc. + lat.
telefón (z. na prenos zvuku, najmä reči, na diaľku) gréc.
ligyfón (hlasný banský telefón) gréc. ban.
handy /hendi/ (prenosný telefón) angl. hovor.
handsfree /hendsfrí/ (mobil umožňujúci telefonovanie bez držania v ruke) angl.
telegraf (z. na prenos písomných správ na diaľku dohovorenými značkami) gréc.
telefax gréc. + angl.
fax (z. na elektronický prenos textových, obrazových a pod. dokumentov po telefónnej sieti) angl.
teleautograf gréc.
telewriter /-rajter/ (prístroj na prenášanie rukopisov a jednoduchých kresieb na diaľku) angl. el.tech.
reproduktor lat. ozn.tech.
reprák lat. slang.
amplión (z. na prenos zvuku meniace elektrické signály na zvukové, elektrakustický menič) lat.-angl.
megafón (z. na usmernenie al. zosilnenie zvuku hovoriacej osoby, zosilňovač zvuku) gréc.
mono (jednokanálový prístroj na prenos záznamu zvuku) gréc.
stereo (dvojkanálový prístroj na prenos záznamu zvuku) gréc.
Hifi (elektroakustické z. s veľmi kvalitnou, vernou reprodukciou) angl. skr.
blatnerfón (z. na záznam zvuku na oceľový pás al. drôt) nem. + gréc. zastar.
ampex (prvé z. na magnetický záznam obrazu a zvuku) vl. m.
gramofón (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na platne) gréc.
magnetofón gréc.
magiš (prístroj na záznam zvuku na pás a jeho reprodukciu) gréc. subšt.
diktafón (prístroj na záznam a opakovanie, reprodukciu reči) lat. + gréc.
walkman /vókmen/ (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na magnetofónovej kazete, malý prenosný prehrávač so sluchátkami) angl.
discman /diskman/ (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na kompaktnom disku, malý prenosný prehrávač so sluchátkami) angl.
fonograf (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu zachyteného na voskový povrch valca) gréc. hist.
equalizér (z. na úpravu signálu v elektrofonickej hudbe) lat.
mikrofón (z. na sprostredkovanie prenosu zvuku premenou mechanických kmitov na elektrické, elektroakustický menič) gréc.
mikroport (malý bezdrôtový mikrofón pripnutý na odeve) gréc. + lat.
fotoaparát (z. na zhotovovanie obrazov vzniknutých pôsobením svetla na citlivú vrstvu filmu al. dosky) gréc. + lat.
kamera (prístroj na snímanie obrazu) gréc.-lat.
videokamera lat. + gréc.-lat.
camcorder /kamcor-/ (kamera na magnetický záznam) angl. skr.
kinematograf (prístroj na nakrúcanie al. premietanie filmov) gréc. zastar.
laterna magica /-ka/ (jednoduchý premietací prístroj) lat.
rekordér (prístroj na nahrávanie a prehrávanie zvuku, obrazu) angl.
magnetoskop gréc. odb.
videorekordér lat. + angl.
videomagnetofón lat. + gréc.
video (z. na magnetický záznam, kopírovanie a reprodukciu obrazu a zvuku) lat. hovor.
projektor (premietací prístroj) lat. film.
videoprojektor (prístroj na premietanie magnetických záznamov obrazu a zvuku) lat.
diaprojektor (prístroj na premietanie diapozitívov) gréc. + lat. fot.
epidiaprojektor (prístroj na premietanie diapozitívov a nepriehľadných predlôh) gréc. fyz.
epiprojektor (prístroj na premietanie nepriehľadných predlôh osvetlených dopadajúcim svetlom) gréc.
televízor gréc. + lat.
telkáč (prístroj na prijímanie elektrického signálu prenášajúceho obraz a zvuk na diaľku) gréc. + lat. slang.
eidophor /ejdofor/
eidofor /ej-/ (z. na premietanie televízneho obrazu na veľkú plochu) gréc.
stroboskop (prístroj na pozorovanie obrázkov rozloženého pohybu al. na meranie frekvencie obrátok, založený na zotrvačnosti vnímania ľudského oka) gréc.
tónoskop (prístroj na zaznamenávanie ľudského hlasu v podobe obrazu) gréc. fon.
mixér (z. na úpravu zvuku vo filme a pod., na miešanie zvukov) angl.
anténa (z. na vysielanie al. príjem elektromagnetických vĺn) lat.-franc. ozn.tech.
dipól gréc.
dipólová anténa (anténa s dvoma súmernými vodičmi) gréc. + lat.-franc.
satelit lat. hovor.
satelitná anténa (oblúková anténa na príjem televíznych programov z družice) lat. + lat.-franc.
hardware /-vér/ (technické prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech.
upgrade /apgrejd/ (doplnený, aktualizovaný, vylepšený hardvér) angl. výp. tech.
monitor (z. na sledovanie a kontrolu vysielaných signálov al. prevádzky zariadenia odb.; z. na zobrazenie hlásenia o stave výp. systému a jeho činnosti výp. tech.) lat.
display /displej/
screen /skrín/ (z. na zobrazenie výstupnej informácie, číslic a znakov, zobrazovacia jednotka, obrazovka) angl.
interface /-fejs/
interfejs (z. slúžiace vzájomnému spojeniu dvoch zariadení výpočtovej techniky a spôsob ich komunikácie) angl. výp. tech.
modem (z. na prenášanie údajov medzi počítačmi pomocou telefónnej linky) angl. skr.
scanner /skener/ (z. na optické snímanie obrazovej predlohy, obrazový snímač) angl.
dekodér (z. na prevádzanie informácie z jednej sústavy znakov do druhej, pôvodnej) lat. porovnaj jednotka 2pamäť 3
peoplemeter /píplmeter/ (elektronické meracie z. na zisťovanie sledovanosti televíznych programov) angl.
detektor (z. na zisťovanie a hodnotenie pravdivosti výpovede vyšetrovanej osoby) lat. d. lži
cyklostyl (jednoduchý prístroj na rozmnožovanie strojom písaných písomností) gréc.
xerox (prístroj na rozmnožovanie založené na elektrostatickom princípe) gréc.
hektograf (prístroj na rozmnožovanie zastar. technikou rozmnožovania používajúcou analínové farby a želatínovú vrstvu) gréc.
eidograf /ej-/ (prístroj na prenášanie, kopírovanie výkresov, plánov a pod.) gréc.
ormig (liehový prístroj na rozmnožovanie) um. polygr. slang.
voltmeter (prístroj na meranie elektrického napätia) vl.m. + gréc.
ampérmeter (prístroj na meranie elektrického prúdu) vl.m. + gréc.
ohmmeter /óm-/ (prístroj na meranie elektrického odporu) vl.m. + gréc. fyz.
wattmeter (prístroj na meranie výkonu elektrického prúdu) vl.m. + gréc. eltech.
logometer (prístroj na meranie pomeru dvoch prúdov al. napätí) gréc. eltech.
kondenzátor (prístroj na hromadenie el. náboja) lat. eltech.
reostat (prístroj na reguláciu elektrického prúdu zmenou odporu) gréc. eltech.
relé (prístroj na prenášanie impulzov z jedného elektrického obvodu do druhého, elektrický spínač) franc. eltech.
crossbar /kro-/ (krížový spínač) angl. eltech.
cynometer (prístroj na meranie dĺžky elektromagnetických vĺn) gréc. odb.
akumulátor (z. na uchovávanie, hromadenie energie a jej postupné uvoľňovanie, odber) lat.
generátor (z. na premenu jednej energie na inú) lat. odb.
alternátor (generátor na výrobu striedavého prúdu) lat. eltech.
dynamo (prístroj na výrobu jednosmerného el. prúdu) gréc. eltech.
konvertor (z. meniace striedavý prúd na jednosmerný al. naopak, menič prúdu) lat. eltech.
detektor (z. na menenie striedavého el. napätia, prúdu, na jednosmerné, usmerňovač) lat. eltech.
invertor (z. na zmenu jednosmerného prúdu na striedavý, striedač) lat. eltech.
trafo (z. na premenu napätia al. intenzity striedavého elektrického prúdu) lat. slang.
tachogenerátor (generátor na prevod otáčavej rýchlosti na elektrický prúd) gréc. + lat. eltech.
kvantový generátor (generátor na vytváranie elektromagnetického žiarenia pomocou vynútenej emisie medzi vhodnými energetickými hladinami v atómoch, molekulách al. pevných látkach) lat.
laser /lejzer, laser/ (kvantový generátor optického žiarenia) angl. skr. fyz.
maser /maser, mejzer/ (kvantový generátor mikrovlnného žiarenia) angl.
raser /rejzer/ (kvantový generátor röntgenového žiarenia) angl. skr. tech.
gaser /gejzer/ (kvantový generátor gama žiarenia) angl.
rádiometer (prístroj na meranie žiarenia) lat. + gréc. fyz.
dozimeter (prístroj na meranie dávok rádioaktívneho žiarenia) gréc. fyz.
spektrograf (prístroj na zaznamenávanie usporiadania zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok) lat. fyz.
pyrheliometer (prístroj na meranie priameho slnečného žiarenia) gréc. odb.
rádioatmometer (z. na meranie účinku slnečného žiarenia na vyparovanie z povrchu rastlinných listov) lat. + gréc. odb.
luxmeter (prístroj na meranie osvetlenia) lat. + gréc. fyz.
pyranometer gréc. fyz.
solarimeter (prístroj na meranie celkového slnečného žiarenia) lat. + gréc. geofyz.
reflektor (z. na odrážanie svetelných lúčov, žiarenia) lat.
senzor (z. na premenu fyzikálnej veličiny na elektrický signál, snímač) lat. fyz.
konektor (z. na prepojenie káblov a ich pripojenie k prístroju, súčiastka na spájanie častí elektonických prístrojov, spojka kábla, vidlica a zásuvka) lat. eltech.
port (vstupný al. výstupný konektor) angl. výp. tech.
elektrónka (banka s elektródami na riadenie toku elektrónov) gréc. eltech.
dióda (elektrónka al. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami) gréc. eltech.
tranzistor (polovodičová zosilňujúca súčiastka nahradzujúca elektrónky) lat.-angl.
dynamometer (prístroj na meranie sily al. veľkosti krútiaceho momentu, silomer) gréc. fyz.
kalorimeter (prístroj na meranie tepla) lat. + gréc.
termometer gréc.
termometrum (teplomer) gréc. odb.
pyrometer (teplomer na meranie vysokých teplôt nad 1 000 °C na princípe tepelného žiarenia látky, žiaromer) gréc. fyz. tech.
talpotazimeter (tlakový teplomer využívajúci závislosť tlaku pár od teploty) gréc. fyz.
termograf (prístroj na meranie a zaznamenávanie zmien teploty vzduchu) gréc. fyz.
pyroskop (prístroj na odhadovanie vysokých teplôt, žiaromerka) gréc. odb.
termoregulátor (regulátor na udržiavanie teploty) gréc. + lat. tech.
termostat (z. na udržiavanie stálej teploty) gréc. tech.
kryostat (prístroj na udržovanie stálej nízkej teploty) gréc. fyz.
kondenzátor (z. na výmenu tepla, výmenník chladiaceho zariadenia, v kt. sa skvapalňujú pary chladiacou vodou) lat. tech.
transmisia /tranz-/ (z. na prenos pohybu a mechanickej sily, prevod) lat. tech.
dýza (z. na premenu tlakovej energie tekutiny na pohybovú, zužujúci sa kanál, tryska, hubica) rom.-nem. tech.
tachometer (prístroj na meranie rýchlosti al. počtu obrátok, rýchlomer, otáčkomer) gréc. tech.
tachograf (prístroj na zaznamenávanie počtu obrátok za jednotku času) gréc. tech.
tachoskop (prístroj na meranie obrátok, jednoduché počítadlo obrátok so stopkami) gréc. tech.
taxameter (prístroj v aute na zaznamenávanie prejdenej vzdialenosti a príslušného polatku) lat. + gréc.
pedometer (z. na približný odhad vzdialenosti, krokomer) lat. + gréc. tech.
hodometer (prístroj na meranie vzdialenosti pomocou kolesa spojeného s počítačom obrátok) gréc.
spidograf (prístroj na meranie rýchlosti bežca na priamej trati) angl. + gréc. šport.
cyklometer (prístroj na približné meranie vzdialeností na plánoch a mapách geod.; prístroj na meranie prejdenej vzdialenosti na bicykli) gréc.
log (z. na meranie plavebnej rýchlosti lode) gréc. lod.
gravimeter (prístroj na meranie tiažového zrýchlenia) lat. + gréc.
pachymeter (prístroj na meranie hrúbky, hrúbkomer) gréc. tech.
duroskop (prístroj na meranie tvrdosti metódou pružného odrazu) lat. + gréc. fyz.
skleroskop (prístroj na meranie tvrdosti materiálu, najmä kovu, podľa výšky odrazu telieska s diamantovým hrotom) gréc. tech.
sklerometer (prístroj na určovanie tvrdosti nerastov) gréc. tech. miner.
ceilometer (prístroj na meranie výšky spodnej základne oblakov) angl. + gréc. met.
nefoskop (zastaraný prístroj na zisťovanie smeru a rýchlosti pohybu oblakov) gréc. meteor.
manometer (prístroj na meranie tlaku vzduchu, tlakomer) gréc. fyz.
aneroid (barometer využívajúci tlakovú deformáciu pružných stien kovových škatuliek) gréc.-franc. odb.
termobarometer (barometer využívajúci závislosť teploty varu kvapalín na tlaku vzduchu) gréc. fyz.
barograf (prístroj na zaznamenávanie priebehu zmien tlaku vzduchu) gréc. meteor.
dazymeter (prístroj na meranie hustoty plynov) gréc.
areometer gréc.
denzimeter (prístroj na meranie hustoty kvapalín, hustomer) lat. + gréc. fyz.
pyknometer (sklená nádoba na meranie hustoty kvapalín vážením) gréc. fyz.
limnigraf (prístroj na meranie a zapisovanie časového priebehu výšky hladiny vody) gréc.
medimaremeter (prístroj na stanovenie výšky strednej hladiny mora) lat. + gréc. geod.
mareograf (samočinný plavákový prístroj na zaznamenávanie zmeny výšky morskej hladiny pri pobreží) lat. + gréc. geogr.
batymeter (prístroj na meranie hĺbky vody, hĺbkomer) gréc. tech.
echolot (prístroj na meranie hĺbky vody a pod. využívajúci odraz ultrazvukových vĺn, ozvenový hĺbkomer) gréc. tech.
anemometer (prístroj na meranie rýchlosti a smeru vetra) gréc. meteor.
anemograf (prístroj na zaznamenávanie rýchlosti a smeru vetra) gréc. meteor.
citometer (prístroj na meranie objemového prietoku, napr. plynu) lat. + gréc. tech.
danaida (prístroj na meranie objemového prietoku kvapalín) gréc.
sublimátor (z. na premenu pevného skupenstva látky na skupenstvo plynné) lat. tech.
oscilograf (prístroj na pozorovanie a zaznamenávanie časového priebehu premenných veličín) lat. + gréc. fyz.
chronoskop (prístroj na meranie krátkych časových úsekov) gréc. tech.
chronograf (prístroj na zaznamenávanie časových údajov, časomer) gréc.
chronograf (náramkové al. vreckové hodinys centrálnou sekundovou ručičkou používané aj ako stopky) gréc.
chronometer (prenosné presné hodinyriadené zotrvačníkom používané v astron. al. navigácii) gréc. odb.
pendlovky (hodinys kyvadlom) nem. hovor.
pondusovky (hodinyso závažím) lat.
horológion (slnečné, vodné, pieskové z. na meranie času) gréc. kniž.
holiotropión (slnečné hodiny) gréc.
hydroskop (vodné hodiny) gréc.
klepsydra (vodné staroveké hodiny) gréc.
orloj lat.
horológium (vežové hodinyukazujúce viac astron. údajov) gréc.-lat. zastar.
metronóm (prístroj na určovanie taktu, časomer na určenie hudobného tempa, taktomer) gréc. hud.
vibrometer (prístroj na meranie chvenia, kmitania stroja a pod.) lat. + gréc. tech.
vibrograf (prístroj na zaznamenávanie nameraného chvenia, kmitania stroja a pod.) lat. + gréc. tech.
vibrátor (prístroj spôsobujúci, vyvolávajúci chvenie, kmitanie) lat. odb.
amortizér (z. na zabránenie vzniku rozkmitu škodlivých chvení a pod., tlmič) lat.-franc. tech.
katarakt (z. na tlmenie nežiaducich mechanických kmitov) gréc. tech.
moderátor (z. na tlmenie, spomaľovanie niečoho) lat. odb.
reduktor (z. na zníženie, zmenšenie tlaku, teploty, rýchlosti a pod.; z. na zníženie počtu otáčok, prevod) lat. tech.
multiplikátor (z. na zvyšovanie, násobenie výkonu, účinku a pod.) lat. tech.
seizmograf (prístroj na zaznamenávanie zemetrasení, zemetrasných vĺn, otrasov zeme) gréc. geofyz.
geofón (malý prenosný seizmograf používaný pri hľadaní ložísk a sledovaní banských otrasov) gréc.
seizmoskop (prístroj na oznamovanie slabých otrasov pôdy, zemetrasení) gréc. geofyz.
fonometer (prístroj na meranie intenzity zvuku, hlasu, zvukomer) gréc. fyz.
refraktometer (optický prístroj na meranie indexu lomu svetla) lat. + gréc. fyz.
chromatometer (prístroj na meranie farebnosti) gréc.
sférometer (prístroj na meranie krivosti guľových plôch) gréc. tech.
ombrograf gréc.
pluviograf (prístroj na meranie množstva atmosférických zrážok spadnutých za určité obdobie, zrážkomer na kvapalné zrážky, dažďomer) lat. + gréc. meteor.
chionograf (zrážkomer na tuhé zrážky, sneh) gréc. meteor.
totalizátor (zrážkomer za dlhšie obdobie, najmenej jeden rok) lat. meteor.
ombrograf (prístroj na zaznamenávanie časového priebehu množstva spadnutých zrážok) gréc. meteor.
drozograf (prístroj na meranie množstva rosy, rosomer) gréc.
hygrometer (prístroj na meranie zmien vlhkosti vzduchu, vlhkomer) gréc. meteor.
psychrometer (prístroj na meranie vlhkosti vzduchu na základe rozdielu teploty nameranej dvoma teplomermi) gréc. meteor.
polymeter (prístroj na meranie vlhkosti a rosného bodu, vlhkomer) gréc. meteor.
evaporimeter (prístroj na meranie výparu vody z vodnej hladiny al. pôdy, výparomer) lat. + gréc.
humidostat lat. + gréc.
hygrostat (z. na udržiavanie stálej vlhkosti) gréc.
eupateoskop (prístroj na meranie ochladzovacieho účinku okolia) gréc. fyz.
frigorimeter (prístroj na zisťovanie chladiaceho účinku okolia) lat. + gréc. tech.
psofometer (prístroj na meranie sily hluku, hlukomer) gréc. tech.
impinger (prístroj na meranie prašnosti, prachomer) angl.
klinometer (prístroj na meranie sklonu zemského povrchu, sklonomer, svahomer) gréc.
eklimeter (prístroj na určovanie výškových rozdielov, na vytyčovanie uhla sklonu terénu) gréc. geod.
variometer (prístroj na určovanie časových zmien fyz. veličiny, napr. geomagnetického poľa Zeme) lat. + gréc.
pasimeter (prístroj na meranie vnútorných rozmerov) gréc. tech.
boroskop (prístroj na kontrolu vnútorných povrchov) gréc. opt.
teodolit (optický prístroj na meranie a vytyčovanie vodorovných a zvislých uhlov) gréc. geod.
tachymeter (teodolit v teréne, aj na meranie vzdialeností) gréc. geod.
goniometer (prístroj na meranie uhlov, uhlomer) gréc.
astroláb (z. na meranie uhlov v rovine v staroveku a stredoveku) gréc. geod.
kvadrant (z. na meranie vertikálnych, zvislých uhlov používané v stredoveku) lat.
buzola (z. na meranie vodorovných uhlov od magnetického severu) tal. geod.
astroláb (prístroj na určovanie polohy kozmických telies, zemepisných súradníc al. času používaný v staroveku a stredoveku) gréc. astron. geod.
kompas (prístroj na určovanie svetových strán al kurzu pomocou magnetickej strelky) tal.-franc.
gyrokompas (kompas na princípe zotrvačníka s voľnou osou) gréc. tech.
rádiokompas (kompas určujúci smer pohybujúceho sa dopr. prostriedku k pozemnej rádiovej stanici) lat. + tal.
sextant (prístroj na meranie uhlovej vzdialenosti dvoch bodov al. výšky kozmického telesa nad obzorom a tým na určovanie zemepisnej polohy) lat. geol. astron.
gnómon (najstarší astron. prístroj, zvislá tyč al. stĺp so sústrednými kružnicami na určovanie uhlovej výšky Slnka a pod.) gréc. astron.
cirkumzenitál (prístroj na určovanie zemepisnej polohy z merania pohybu hviezdy) lat. + arab. astron.
oktant (starý prístroj na meranie zenitových vzdialeností kozmických telies astron.; astronavigačný prístroj na určovanie polohy lietadla let.) lat.
triquertum /-kve-/ (staroveký prístroj na meranie zenitových vzdialeností) lat. astron.
radar (z. na určovanie polohy pozemných, námorných a vzdušných objektov pomocou odrazu elektromagnetických vĺn) angl. skr. tech.
ASR (radar na letisku) angl. skr. tech.
teleran (radar na pristávanie pri zlej viditeľnosti) angl. let.
gyroskop (zotrvačníks voľnou osou, súčasť leteckých navigačných prístrojov ako umelý horizont) gréc. tech.
odograf (vyhodnocovacie z. na let podľa prístrojov udávajúce polohu lietadla) gréc. let.
sonar (z. na zisťovanie polohy predmetu pod vodnou hladinou založené na princípe odrazu veľmi krátkych vĺn) angl. skr. lod.
protraktor (navigačný prístroj na určovanie polohy lode zložený z kruhu a troch ramien, na zakresľovanie polohy lode do mapy) lat. námor.
lokátor (prístroj poskytujúci nevidiacemu informácie o polohe predmetov) lat. tech.
noktovízia (z. umožňujúce vidieť predmety za tmy al. obmedzenej viditeľnosti a tento obraz prenášať pomocou infračerveného svetla) lat. tech.
katalyzátor (z. na znižovanie škodlivosti výfukových plynov áut) gréc.
karburátor (z. na prípravu zápalnej zmesi pre benzínové a plynové motory) franc. tech.
štartér (z. na spúšťanie motora, zariadenia do chodu, spúšťač tech.; z. na zapaľovanie žiarivky, zapaľovač eltech.) angl.
akcelerátor (z. na urýchľovanie elektricky nabitých častíc, urýchľovač fyz.; z., kt. vodič motorového vozidla riadi prívod palivovej zmesi do motora, plyn) lat.
diferenciál (z. na vyrovnávanie rôznych rýchlostí otáčania poháňaných kolies auta a pod., prevodový mechanizmus, prevod) lat. stroj.
linka (z. na premiestňovanie výrobku al. iného predmetu podľa sledu výroby al. iného postupu, pás, dopravník a pod.) lat.-nem. tech.
trasportér (z. na plynulú dopravu sypkého al. kusového materiálu, dopravník) lat.-franc. tech.
konvejer (z. na nepretržitú hromadnú dopravu materiálu a predmetov, článkový dopravník) angl. tech.
elevátor (z. na nepretržitú dopravu materiálu zvislým al. šikmým smerom, dopravník) lat. tech.
redler (z. na dopravu, reťazový dopravník na sypké hmoty) vl. m. tech.
elfa (z. na vykladanie repy a pod. z vagónov al. áut prúdom vody pod tlakom) um. tech.
paletizátor (z. na vyberanie, ukladanie, prepravu a premiestňovanie drevených al. kovových podložiek, plošín s normalizovanými rozmermi) tal.-franc. dopr.
lift (výťah) angl. hovor.
paternoster (obežný výťah s nepretržitým plynulým pohybom) lat. tech.
skip (výťahové z. na dopravu betónu a sypkých látok v nádobe ťahanej lanom po koľajniciach, košový šikmý výsypný výťah) angl. tech.
krepňa (z. na uchopenie a prenášanie bremien, najmä kamenných kvádrov) nem. hovor. stav.
ejektor (prúdové čerpadlo, prístroj na prepravu tekutín al. sypkých materiálov prúdom hnacej látky) lat.
injektor (ejektor využívajúci pohybovú energiu tekutiny) lat. tech.
pumpa nem.
nautilus (ponorné čerpadlo) lat. tech. slang.
monžík (prístroj na prepravu tekutín využívajúci stlačený vzduch) franc. tech.
volant (z. na určovanie smeru pohybu motorového vozidla) franc.
kormidlo (z. na určovanie smeru pohybu, najmä lode al. lietadla) rus.
korman (z. na určovanie smeru pohybu, najmä na bicykli) maď. hovor.
elevony (z. na určovanie smeru pohybu na krídlach, najmä bezchvostových lietadiel) lat. plur. let.
spoiler (z. na zlepšenie aerodynamických vlastností vozidiel v tvare štítu, krídla, usmerňovača prúdenia vzduchu) angl. motor.
propulzor (z. vytvárajúce ťah potrebný na premáhanie odporu pri pohybe lietadla al. lode, vrtuľa, koleso, veslo a pod.) lat. tech.
variometer (prístroj na meranie rýchlosti stúpania al. klesania lietadla) lat. + gréc. let.
trenažér (z. na výcvik vodičov, letcov a pod. napodobňujúce skutočné podmienky jazdy, letu a pod.) franc.
katapult (z. na vymrštenie pilota z lietadla; z. na skrátenie štartu lietadiel na krátkej dráhe) gréc. let.
rampa (z. na vypúšťanie rakiet) franc.
takeláž (pomocné lanové a plachtové z. plachetnice, všetky lodné sťažne, rahná, plachty a laná) hol. lod.
bakláž (uzáver prístavu al. ústia rieky pevným al. plávajúcim uzavrieracím zariadením, závorou) franc.
dalba (z. na uväzovanie lodí na vodnej ceste, rejde al. prístave, prístavné koly, spojené pilóty zarazené do dna) nem. lod.
tobogan (závitový sklz na dopravu kusového tovaru) indián.-angl. tech.
slip (z. na vyťahovanie úlovku na palubu rybárskej lode; z. na spúšťanie lodí na vodu al. ich vyťahovanie na breh, lodenicový sklz) angl. lod.
rizňa (žľab na spúšťanie dreva) nem. hovor.
helling (z. v lodenici na vyťahovanie lode z vody, lodný výťah) nem. lod.
gyrostat (ťažký zotrvačníkvyužívaný napr. na zoslabenie kolísania lode) gréc. tech. porovnaj prostriedok|dopravný
turniket (z. na vpúšťanie návštevníkov po jednom a ich rátanie) franc.
garniža (z. na zavesenie, upevnenie záclon, rám, kt. toto z. zakrýva) tal.-nem.
žalúzia (sťahovacie z. zložené z dielcov, pruhov, na zaclonenie al. uzavretie okna, dvier, skrine a pod.) franc.
roleta (ochranný zvinovací kryt z pevného materiálu na výklade obchodu a pod.) franc.
tabulátor (z. na písacích strojoch a počítačoch slúžiace na písanie údajov do zoznamov al. súpisov v stĺpcoch) lat. tech.
inštalácia (tech. z. budovy na rozvod plynu a pod.) lat. tech.
armatúra (prídavné, pomocné al. ovládacie z., napr. na potrubných rozvodoch tekutín) lat. tech.
ventil (armatúra v potrubí na riadenie, obmedzovanie al. zastavenie pretekania, prúdenia kvapalín, plynov, záklopka) lat.
batéria (ventil na reguláciu al. miešanie vody) franc.
by-pass /bajpas/ (obtok, obchádzka, napr. obtokový ventil u parných turbín) angl. tech. dopr.
redukcia (ventil na obmedzenie prúdenia) lat. tech. slang.
fitink (tvarovaná spojka potrubia so závitom) angl. tech. slang.
hydrant (armatúra slúžiaca na väčší odber vody z verejnej siete, potrubia, na hasenie, polievanie a pod.) gréc.
sifón (z. zabraňujúce vnikaniu zápachu z potrubia do miestností a ulíc v tvare ohnutej rúry, zápachový uzáver) gréc.-franc. tech.
bidet (hygienické z. v tvare toaletnej misy na umývanie dolnej časti tela) franc.
praktikábel (z. umožňujúce zvislé členenie javiska, lešenie, podstavec a pod.) gréc.-franc.
sufita (z. na skryté osvetlenie javiska zhora) tal. div.
gilotína (z. na popravovanie ľudí sťatím) franc. vl. m.
flash /fleš/ (výbojkové bleskové z., blesk) angl. fot.
izolácia (z. na zamedzenie prenikania tepla, vlhkosti, energie, zvuku, žiarenia a pod.) tal.-franc. tech.
terárium (z. na chov drobných suchozemských živočíchov, najmä plazov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (z. na chov živočíchov upravené ako prirodzené prostredie) lat. porovnaj stroj

žena

femina lat. lek.
femino- lat. v zlož. sl.
gynaeco- /-neko/
gyno- gréc. v zlož. sl.
memsahib ind.
báryšňa rus. iron.
pixľa nem. pren. hrub.
blondýnka (ž. al. dievča so svetlými vlasmi, plavovláska) franc.
brunetka (ž. al. dievča s tmavými vlasmi) franc.
lady /lej-/ (ž., dáma, pani) angl. pren.
dáma (zdvorilé označenie ž.) franc.
dáma (ž. s vyberaným pôvodom al. správaním) franc.
squaw /skvó/ (indián. ž.; ž., manželka v amer. prostredí) indián.-angl.
matróna (dôstojná staršia ž.) lat.
matróna (ž. statnej postavy, najmä staršia) lat. expr. al. pejor.
cárica (vznešená, pyšná, obdivovaná ž.) rus. pren.
preciózka (neprirodzená, vyumelkovaná, výstredná, strojená ž. prehnane dokonalá v správaní, konaní) lat.-franc. kniž.
módedáma (ž. obliekajúca sa podľa najnovšieho vkusu) franc. hovor.
madame /madam/ (zdvorilé oslovenie ž.) franc.
domina (oslovenie rím. ž., pani hist.; ž., kt. má prevahu v sexuálnych vzťahoch) lat.
hetéra (vzdelaná ž., kt. viedla slobodný spôsob života mimo rodinného spoločenstva, v starom Grécku) gréc. hist.
satí (verná ž., vdova, kt. sa dala dobrovoľne spáliť so svojím mŕtvym mužom) sanskrit hist.
nymph- /-fo/
nympho- /-fo/
nymfo- (ž., najmä mladá) gréc. v zlož. sl.
nymfa (mladá krásna ž.) gréc. pren.
grácia (pôvabná mladá ž.) lat. vl. m. expr. často iron.
madona (krásna a cnostná ž.) tal. pren. expr.
venuša (krásna ž.) vl. m.
fryna (krásna, zvodná ž.) vl. m. zried. kniž.
fešanda angl.-nem. hovor. expr.
štramanda (pekná, vkusne oblečená ž., krásavica) nem., angl.-nem. hovor., hovor. expr.
manekýnka hol.-franc.
modelka (ž. predvádzajúca odevy na módnych prehliadkach; ž. stojaca ako predloha pre výtvarné spracovanie) tal.
topmodelka (špičková modelka) angl. + tal.
pin-up girl /pinap gerl/ (modelka pózujúca pre fotografie na plagáty a pod.) angl.
playmate /plejmejt/ (modelka pózujúca pre fotografie do časopisov a pod.) angl.
moletka (plnoštíhla ž. majúca zaokrúhlené tvary tela) franc. hovor.
basa (tučná ž.) franc. pejor.
grácia (škaredá, nepríjemná ž.) lat. vl. m. expr. iron. hovor.
pulcheria (škaredá ž., ohava, špata, škrata) lat.
rašpľa (škaredá stará ž.) nem. pejor.
randa (otrhaná ž.) maď. pejor.
škatuľa (nadávka ž.) lat. pren. pejor.
halapirka (hlúpa ž., hlupaňa) maď. hovor. pejor.
ťapša (škaredá, nemotorná, hlúpa ž., nadávka ž.) maď. hovor. pejor.
sexica (pôvabná, vyzývavo prížažlivá ž.) lat. + tal. hovor. expr.
parádnica (ž, kt. sa rada nápadne pekne, ozdobne, výstredne, draho oblieka) špan. hovor.
fiflena (povrchná parádnica) tal. pejor.
koketka (ž. snažiaca sa nápadným správaním vzbudiť pozornosť al. obdiv) franc.
tigrica perz.-lat. pren. expr.
dračica (príťažlivá, zvodná al. zlá, krutá ž.) gréc.-lat. hovor. expr.
siréna (zvodná ž., zvodkyňa) gréc. vl. m. expr.
vamp (démonicky zvodná žena) srb.chorv.-angl.
putifárka (záletná, neverná ž., zvodkyňa, záletnica) vl. m. zastar. expr.
mesalína (záletná, roztopašná ž., záletnica) vl. m. expr.
prostitútka (predajná ž. poskytujúca pohlavný styk za odmenu, za peniaze, neviestka) lat.
devla cig. pejor.
filcka nem. subšt.
firma tal. pejor.
fľandra nem. hrub.
perdita lat. kniž.
pľundra nem. hovor. expr.
randa maď. pejor.
škatuľa (ľahká ž., pobehlica, cundra) lat. pren. pejor.
hetéra (staroveká ľahká ž., neviestka) gréc.
kurtizána (ľahká ž. z vyšších spoločenských vrstiev, neviestka) franc.
loretka (ľahká ž. z parížskeho podsvetia) franc.
callgirl /kólgrl/ (dievča, kt. poskytuje sexuálne služby na základe telefinického zavolania) angl.
gejša (speváčka a spoločníčka mužov v jap. čajovniach a podnikoch) jap.
menáda gréc.-lat.
bakchantka (ž., kt. sa zúčastnila slávnosti, obradu na počesť boha Bakcha al. Dionýza spojenej s hýrením) gréc. hist. náb.
odaliska (ž. v bývalom tur. háreme) tur.
rakétľa (ž. s pochybnou povesťou, najmä staršia) tal. pren. pejor.
erotomanka gréc. lek.
sexoška (ž. s nadmerne vystupňovanými pohlavnými záujmami a pudmi) lat. slang.
menáda (zmyselná, bujná, vášnivá ž.) gréc.-lat. pren.
nymfomanka (ž. postihnutá chorobnou pohlavnou dráždivosťou a žiadostivosťou, vystupňovaním pohlavných záujmov a pudov) gréc. lek.
lesbička (ž. oddávajúca sa pohlavnej láske s inou ženou) vl. m.
konkubína (ž. žijúca s mužom manželským spôsobom bez sobáša, najmä cirk., družka) lat.
hárem (moslimove ž. žijúce vo vyhradenej časti moslimského domu; viac ž. okolo jedného muža pren. expr.) arab.-tur.
striptérka (ž. predvádzajúca vyzliekanie v nočnom zábavnom podniku) angl.
bardáma (ž. platená za zabávanie hostí v nočnom zábavnom podniku) nem. slang.
virago (ž., kt. sa cíti ako muž, mužatka) lat. lek.
kolombína (ľstivá, úskočná, falošná ž.) tal.
rafika lat.-gréc. pejor.
rebeka (prefíkaná, výbojná, odporná, zlá ž.) vl. m. pejor.
erdegbaba (rázna, panovačná ž.) maď.? slang. nár.
kofa (ž. s hrubšími spôsobmi al. nižšími rozumovými schopnosťami) nem. hovor.
rebeka (zlá, nepríjemná, jazyčnatá ž.) vl. m. pejor.
megera (zlá, neznášanlivá, hašterivá, zúrivá, závistlivá ž.) vl. m. pejor.
harpya (zlomyseľná, hašterivá, zlostná, zlá ž., bosorka, ježibaba) gréc.
fúria (zúrivá, divá, zlostná, rozzúrená, zlá ž.) vl. m.
xantipa (neznášanlivá, hašterivá ž., jazyčnica) vl. m. pejor.
sotoňa hebr. pejor.
diablica (zlostná žena, čertica, diablica) gréc.-lat.
striga lat.-rum.
bosorka maď.
ježibaba (zlá, nepríjemné ž., čertica) rus.
amazonka (bojovná odvážna ž., mužatka) vl. m. gréc.
sufražetka (bojovná, energická ž.) angl. pren. expr.
nulipara (ž., kt. ešte nerodila) lat. lek.
unipara (ž., kt. porodila jedno dieťa) lat. lek.
primipara (ž., kt. rodí prvýkrát, prvorodička) lat. lek.
bipara (ž., kt. porodila druhé dieťa, druhorodička) lat. lek.
multipara (ž., kt. rodila viackrát, viacrodička) lat. biol.
puerpera (ž. v šestonedelí, šestonedieľka, rodička) lat. lek.
gynandroid (ž. s druhotnými mužskými znakmi) gréc. lek.
Pandora (prvá ž.) gréc. mytol.
Amazonka (mýtická bojovná ž. na ostrove Lemnu)
sfinx (obluda s telom napoly levím a ženským kladúca neriešiteľné otázky) gréc. mytol.
Gorgóna (bytosť s hadmi vo vlasoch, netvor ženského pohlavia, kto sa na ňu pozrie, skamenie) gréc. mytol.
Medúza (Gorgóna, kt. Perzeus odsekol hlavu) gréc. mytol.
Euryalé (ostatné dve Gorgóny) gréc. mytol.
Harpya (bytosť s vtáčím telom a ženskou hlavou odnášajúci duše mŕtvych do podsvetia) gréc. mytol.
valkýra (ženská démonická bytosť, kt. privádzala bojovníkov padlých v boji do sídla germ. bohov) škand. mytol.
kikimora (rozprávková mýtická ženská bytosť v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná mora) rus.
cherchez la femme /šeršé la fam/ (za všetkým je ž., príčinou všetkého je ž., za všetkým hľadaj ž.) franc. kniž. porovnaj dievčaslečnamilenkapani 1pani 2manželka

živočích

zoon gréc. kniž.
zoo- gréc. v zlož. sl.
organizmus (samostatný živočíšny jedinec, živý tvor, bytosť) gréc. biol.
animal (živočíšny tvor) lat. kniž. aj pejor.
kozmopolit (ž. rozšírený po celej Zemi) gréc. biol.
exot (ž. pochádzajúci z ďalekých, tropických krajín) gréc. odb.
endemit (druh, rod al. čeľaď vyskytujúca sa len na malom území) gréc. bot. zool.
species (súbor geneticky príbuzných organizmov, najnižší stupeň) lat. biol.
albín (ž. s vrodeným nedostakom farbiva kože, dúhovky a vlasov) lat.-port.
gynander (obojpohlavný ž.) gréc. zool.
ovipariá (vajcorodé živočíchy rozmnožujúce sa vajcami) lat. zool.
vektor (ž. prenášajúci pôvodcov nákazlivých chorôb, prenášač) lat. lek.
krepuskulárny ž. (ž. aktívny iba v čase po západe slnka) lat. odb.
reofóbny ž. (ž. žijúci v stojatých vodách) gréc. zool.
reofilný ž. (prúdomilný ž. žijúci v tečúcich vodách) gréc. zool.
epifauna (vodné živočíchy žijúce prichytené na dne vodných nádrží a tokov) gréc. zool.
amfibiont (obojživelný ž.) gréc. biol.
edafón (súbor živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.
zooedafón (súbor živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
megaedafón (väčšie živočíchy žijúce v pôde, nad 20 mm) gréc. biol.
makroedafón gréc.
makrofauna (väčšie živočíchy žijúce v pôde, 2 – 20 mm) gréc. + lat.
mezofauna (veľké živočíchy žijúce v pôde, 0,2 až 2 mm) gréc. + lat. zool.
mikroedafón gréc.
mikrofauna (živočíchy žijúce v pôde, do veľkosti 0,1 mm) gréc. + lat. biol.
limikolný ž. (ž. žijúci v bahne al. na ňom) lat. zool.
fytofilný ž. (rastlinomilné ž. vyhľadávajúci rastliny ako úkryt al. potravu) gréc. zool.
synantrop (ž. vyskytujúci sa v blízkosti človeka, ľudského obydlia) gréc. biol. akol.
inkvilín (ž. žijúci v hniezde, nore, hálke iných živočíchov bez prospievania al. škodenia svojmu hostiteľovi) lat. zool.
epizoá (necudzopasné živočíchy žijúce na povrchu tela iného živočícha) gréc. zool.
lignikolný ž. (ž. žijúci trvalo v dreve) lat. zool.
kryptozoá (živočíchy žijúce skryto, pod kameňmi, pod kôrou a pod.) gréc. zool.
omnivor lat. biol.
pantofág gréc. zool.
heterofág (ž. živiaci sa rôznorodou potravou, všetkými druhmi rastlinnej aj živočíšnej potravy, všežravec) gréc. zool. zastar.
polyfág (ž. živiaci sa rôznorodou rastlinnou a živočíšnou potravou) gréc. zool.
monofág gréc. zool.
stenofág (ž. živiaci sa len jedným druhom potravy) gréc. biol.
oligofág (ž. živiaci sa len niekoľkými druhmi potravy) gréc. zool.
geofág (ž. požierajúci pôdu a tráviaci organické časti z nej) gréc. biol.
organotrof (ž. živiaci sa inými ústrojnými látkami) gréc. biol.
heterotrof (ž. živiaci sa inými organickými látkami) gréc. biol.
xylofág (ž. živiaci sa výhradne drevom) gréc. zool.
fungivorný ž. (ž. živiaci sa hubami) lat. zool.
mycetofág (ž. živiaci sa hubami a plesňami) gréc. biol.
herbivor (ž. živiaci sa výhradne rastlinami, najmä bylinami a trávami, bylinožravec) lat. zool.
fytofág (ž. živiaci sa rastlinnou potravou, trávou, bylinožravec) gréc. biol.
florivor (ž. živiaci sa kvetmi) lat. zool.
karpofág gréc.
fruktivorný ž. (ž. živiaci sa plodmi rastlín) lat.
radicivorný ž. (ž. živiaci sa podzemnými časťami rastlín, koreňmi a pod., koreňožravý ž.) lat. zool.
fytosaprofág (ž. živiaci sa telami odumretých rastlinných organizmov) gréc. zool.
detritofág (ž. živiaci sa rozpadajúcou sa odumretou organickou hmotou) lat. + gréc. zool.
hematofágny ž. (ž. živiaci sa krvou iných organizmov) gréc. zool.
insektivorný ž. (hmyzožravý ž., hmyzožravec) lat. odb.
entomofág (ž. živiaci sa hmyzom) gréc. biol.
apivorný ž. (ž. živiaci sa včelami a ich larvami) lat. zool. biol.
karnivor lat.
zoofágny ž. (ž. živiaci sa výhradne mäsom, mäsožravec) gréc. biol.
sarkofág (ž. živiaci sa mäsom odumretých živočíchov) gréc. biol.
nekrofág (ž. živiaci sa mŕtvym telom iného živočícha) gréc. zool.
ichtyofág gréc. zool.
piscivorný ž. (ž. živiaci sa rybami) lat. zool.
epizit gréc.
predátor (ž. živiaci sa lovom a zabíjaním koristi, dravec) lat. zool.
šelma nem.
beštia (dravé, divé zviera) lat.
skatofág (ž. živiaci sa výkalmi iných živočíchov) gréc. biol.
saprofytický ž. (ž. živiaci sa hnijúcimi látkami, zvyškami rastlín a živočíchov) gréc. biol.
biofág (ž. živiaci sa na úkor živých rastlín a živočíchov) gréc.
ektofág (ž. živiaci sa na povrchu hostiteľa) gréc. biol.
lochneska (ž. žijúci údajne v škótskom jazere Ness) vl. m. hovor.
yeti /jeti/ (ž. podobný človeku, žijúci údajne v Himalájach, snežný človek, snežný muž) tib.

zmena

zmena 1 (premena; vystriedanie)
metamorfóza gréc. kniž. a odb.
mutácia (náhla dedičná z. vlastnosti al. znaku podmienená zmenou v géne pod vplyvom prostredia genet.; z. všeobecne kniž. a odb.) lat.
metanoia (z. myslenia, obraz myslenia) gréc.
transfer (prechod, z. stavu) lat.
transformácia (premena, pretvorenie, prechod, z. stavu) lat. kniž. a odb.
konverzia (premena, obrat; prechod zbrojárskej výroby na iný druh výroby) lat. ekon.
evolúcia (postupná kvalitatívna z., spojitý, nepretržitý vývoj) lat. odb.
revolúcia (zásadná hlboká kvalitatívna z., prevrat) lat.
šok (prudká z. v určitej oblasti) franc.-angl.
reforma (úprava smerujúca k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat. franc.
raabizácia (reforma Márie Terézie spočívajúca v rozdelení pôdy poddaným a platbách namiesto roboty, 1777) vl. m. hist.
tanzimát (reforma v Osmanskej ríši odstraňujúca feudálne prežitky, 1839 – 1877) arab.-tur.
perestrojka (prestavba hospodárstva a spoločnosti v bývalom ZSSR, 80. roky 20.s t.) rus. publ.
revízia (z. v dôsledku preverovania, zisťovania správnosti) lat.
reštrukturalizácia (z., premena štruktúry, najmä hosp., polit., pretvorenie) lat.
reorganizácia (z. usporiadania, nové usporiadanie) lat.
rekvalifikácia (z. vzdelania, vedomostí pod. potrebných na vykonávanie práce al. funkcie, preškolenie) lat.
dynamickosť (pohyb, vývin, vývoj, živosť, rušnosť, hybnosť, pohyblivosť, sila) gréc.
degenerácia (odchýlka od normálneho priebehu al. vývinu k horšiemu výkonu, zhoršenie, zmenšovanie, úbytok síl a schopností, úpadok) lat. lek. aj pren.
drift (pohyb, kolísanie) angl. odb.
fluktuácia (stála z., kolísanie, vlnenie, pohyb, nestálosť, výkyvy; častý a neodôvodnený prechod pracovníkov z jedného zamestnania do iného, striedanie, menenie zamestnania) lat.
migrácia (presídľovanie, sťahovanie, presun, pohyb obyvateľstva spojený so zmenou sídliska, miesta pobytu) lat. odb. porovnaj premiestňovanie
novelizácia (úprava zákona, z. al. doplnenie novým zákonom) lat. práv.
rekodifikácia (z. práv. úpravy, predpisu, zákona a pod., prijatie novej práv. normy) lat. práv.
devolúcia (prechod práva al. veci na iného) lat. práv.
amendiement /amandmán/ lat.-franc.
amendment /eme-/ (z., oprava zákona, zmluvy a pod.) angl.
autoremedúra (z. al. zrušenie vlastného rozhodnutia určitého orgánu) gréc. + lat. práv.
konsolidácia (z. krátkodobého štátneho al. verejného dlhu na dlhodobý) lat.
reverzovanie (z. zmyslu pohybu, napr. otáčania, na opačný, u strojov a zariadení) lat. tech.
deformácia (z. tvaru telesa pôsobením vonkajších síl, porušenie pôvodného tvaru al. zmyslu, pretvorenie) lat. aj pren.
torzia (deformácia krútiacim momentom na oboch koncoch, krútenie) lat. tech.
sublimácia (prechod z pevného skupenstva do plynného) lat. fyz. chem.
kondenzácia (prechod z plynného do kvapalného al. tuhého skupenstva, skvapalňovanie, zrážanie) lat.
hysteron proteron (z. prirodzeného poradia dvoch vecí, javov, dejov) gréc. lit.
pulz (veľmi krátka periodická z. fyz. veličiny) lat. fyz.
komutácia (z. smeru el. prúdu) lat. eltech.
refrakcia (z. smeru šírenia vlnenia, napr. elektromagnetického vlnenia, svetla, zvuku, po prechode rozhraním dvoch prostredí, lom vlnenia) lat. fyz.
difrakcia (z. smeru šírenia žiarenia, ohyb žiarenia) lat. fyz.
pulzovanie (opakujúce sa zmeny určitej hodnoty, veličiny) lat. kniž. a odb.
impulz (náhla krátka z. napätia, prúdu al. výkonu) lat. fyz.
alterácia (z. tkaniva a pod. chorobou al. prostredím, porucha, poškodenie) lat. lek.
dyschrómia (z. farby kože z nadbytku al. nedostatku kožného farbiva) gréc. lek.
fototropia (z. farby vplyvom svetla) gréc. chem.
turbulencia (zmeny výšky lietadla v dôsledku neusporiadaného prúdenia vzduchu kývanie, chvenie) lat. odb. porovnaj chvenie
anagenéza (z. vlastností vývojových vetiev počas kmeňového hist. vývoja organizmov od jednoduchších k zložitejším) gréc. biol.
engram (z. v organizme vyvolaná významným vonkajším podnetom a vyvolateľná pri obdobnom podnete, stopa, odtlačok) gréc. psych.
librácia (malá z. polohy Mesiaca, kývavý pohyb, výkyv Mesiaca) lat. astron. porovnaj pohyb 1
mutovanie (z. hlasu v čase dospievania) lat. fyziol.
metonomázia (z. vlastného mena prekladom do cudzieho jazyka) gréc. lingv.
emendácia (dokázateľná z. v spôsobe písania názvu rastliny al. živočícha v nomenklatúre) lat. biol.
analógia (z. slova al. jeho tvaru vplyvom tvaru iného slova) gréc. lingv.
verbalizácia (prechod slova al. tvaru iného slovného druhu k slovesu) lat. lingv.
anakolút (z. pôvodnej vetnej schémy, keď časť vety nenadväzuje na predchádzajúcu, vybočenie z pôvodnej vetnej stavby) gréc. lingv.
metatónia (premiestnenie prízvuku z jednej slabiky na druhú) gréc. lingv.
vokalizácia (z. hlásky na samohlásku) lat. lingv.
diftongizácia (z. dlhej samohlásky na dvojhlásku) gréc. lingv.
palatalizácia (z. zadopodnebných hlások na predopodnebné vo vývoji slovan. jazykov; z. hlásky pritisnutím chrbta jazyka na tvrdé podnebie, tvrdej spoluhlásky na mäkkú, mäkčenie) lat. lingv. fon.
umlaut (z. samohlásky zadnej na prednú, napr. o na ö, prehláska) nem. lingv.
metabola (z. rytmu v tej istej básni) gréc. lit.
modulácia (prechod z jednej tóniny do druhej) lat. hud.
agogika (z. tempa hud. sklady, rečového prejavu) gréc. hud. lingv.
pentimenti (zreteľné autorské zmeny na výtvarnom diele vzniknuté počas tvorby) lat. výtv.
change /čejndž/ (z. v postavení hráčov, z. strán v tenise al. volejbale) angl. šport.
falš (z. dráhy lopty a pod. pôsobením rotácie získanej pri odraze) lat.-nem. šport.
mutatis mutandis (s príslušnými zmenami, po potrebných zmenách, úpravách) lat. porovnaj premena

zobrazenie

vizualizácia (dodanie al. nadobudnutie zrakom vnímateľnej povahy niečoho; tvorba trojrozmerného modelu niečoho pomocou počítača) lat. kniž. a odb.
konkretizácia (uskutočnenie, zvecnenie, zhmotnenie, znázornenie) lat.
schéma (zjednodušujúce grafické znázornenie, nárys, náčrt, nákres) gréc.
model (zmenšené znázornenie predmetu slúžiace ako návrh, vzor, predloha, plán al. napodobnenina) tal.
maketa (zmenšený model archit., výtv. diela al. iného predmetu) tal.-franc.
diagram gréc.
graf (znázornenie, zachytenie údajov, ich závislosti, priebehu javu, najmä v rovine, schematický nákres) gréc. mat.
histogram (stĺpcový diagram z obdĺžnikov so základňami na číselnej osi a obsah znázorňuje rozloženie početnosti) gréc.
grafikon (graf nadväzujúcich postupov, úloh a pod. používaný najmä v doprave a riadení výroby) gréc.
harmonogram (graf vzájomného časového zladenia, postupnosti rôznych činností, pracovného programu) gréc.
chronogram (harmonogram zobrazujúci trvanie javov v čase) gréc.
bijekcia (jednojednoznačné z.) lat. mat.
izometria (zhodné z., zhodnosť) gréc. mat.
integrál (z., kt. priraďuje funkciám a množinám funkciu al. číslo) lat. mat.
perspektíva (z. zdanlivého zbiehania rovnobežiek a zmenšovania sa predmetov v diaľke, trojrozmerného priestoru na dvojrozmernej ploche) lat.
mapa (zmenšené, najmä plošné znázornenie zemského al. iného povrchu) lat.
špeciálka (podrobná mapa) lat. hovor.
generálka (prehľadná mapa) lat. hovor.
centrogram (štatistická mapa s priestorovým centrom opisujúcim rozloženie určitého javu) lat. + gréc. kart.
kartogram (tematická mapa znázorňujúca javy, údaje a vzťahy značkami, farbami a pod.) gréc.
portulán (stredoveká mapa pre pobrežnú plavbu v Stredozemnom mori a okolo západnej Európy) tal. hist.
kataster (technické z., znázornenie, podrobný nákres, plán pozemkov podľa obcí) lat.
projekcia (z. priestorových útvarov premietaním na rovinu al. inú plochu) lat. mat.
ichnografia (z. stav. návrhu v pôdoryse v starom Grécku) gréc. stav.
ortoskopia (optické z. bez skreslenia) gréc. fyz.
holografia (spôsob zobrazovania založený na interferencii zväzkov lúčov so zachovaním trojrozmernosti predmetov) gréc. fyz.
histografia (metóda zobrazovania výsledkov merania al. vyšetrenia) gréc. lek.
uranografia (z. hviezdnej oblohy) gréc. odb.
horoskop (z. postavenia planét a hviezd, z kt. sa predpovedá budúcnosť, osud) gréc.
kinematografia (z. pohybu obrazmi nasledujúcimi rýchle za sebou) gréc.
analógové z. (z. informácie nepretržitým sledom hodnôt, napr. hodinové ručičky) gréc.
digitálne z. (z. informácie číselným údajom, číslicové z.) lat.-angl.
fantóm (z. hľadanej osoby podľa opisu svedkov) gréc.-franc.
mimézis (umelecké z. skutočnosti) gréc. filoz.
alegória (obrazné, prenesené z. myšlienky, predstavy, vlastností a pod., inotaj) gréc. lit. výtv.
karikatúra (výtv. al. lit. z. osoby al. javu so zámerným zveličením, nadsadením určitej stránky na vyvolanie komického dojmu) tal.-franc.
pastorále (idylické z. pastierskeho života) tal. výtv.
žáner (z. scén s námetom z bežného každodenného života) franc. výtv.
busta (plastické z. hlavy a hrude ľudskej postavy, poprsie) franc.
portrét (obraz zobrazujúci niekoho podobu, podobizeň) franc.
autoportrét (vlastná podobizeň) gréc. + franc.
silueta (plošný jednofarebný portrét) franc. vl. m.
en face /anfas/ (portrét s pohľadom, tvárou spredu, dopredu) franc. kniž.
profil (portrét s pohľadom zboku, bočný pohľad) franc.
identikit (portrét hľadanej osoby na základe výpovedí svedkov) angl.
akt (umelecké dielo zobrazujúce nahé ľudské telo) lat. výtv. fot.
pornografia gréc.
porno (nemravné z. pohlavného života, pohlavného styku, vybočujúce z noriem bežnej mravnosti, v literatúre, výtv. umení, filme a pod.) gréc. hovor.
soft-porno (ľahké, mierne, jemné porno) angl. + gréc.
izokefália (z. postáv v rovnakej výške, s hlavami v rovnakej výške bez ohľadu na vzťahy medzi nimi) gréc. výtv.
antropomorfia (zjednodušené z. ľudskej podoby na rôznych predmetoch) gréc.
veduta (presné maľované al. grafické z. mesta al. krajiny, od 15.st.) tal. výtv.
marína (z. mora al. morského pobrežia) franc.
kanéfora (z. dievčaťa nesúceho na hlave kôš s obetným náčiním) gréc. ant. hist.
androkefália (z. zvieracieho tela s ľudskou hlavou) gréc. výtv.
zoomorfizmus (z. božstva vo zvieracej podobe) gréc. náb.
totem (z. symbolu predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod., v podobe zvieraťa, rastliny a pod.) indián.-angl.
synagoga (socha ženskej postavy znázorňujúcej Starý zákon, židovstvo) gréc.
ecclesia /eklézia/ (socha ženskej postavy znázorňujúcej Nový zákon, kresťanstvo) lat.
ikona (z. Krista, Márie al. svätcov v pravoslávnej cirkvi, najmä na drevenej doske) gréc. cirk.
acheiropoietos (záväzné z. Krista al. Márie, kt. je možné len opakovať, lebo jeho vznik je pripisovaný zázraku) gréc. výtv.
deésis /-zis/ (z. Krista ako sudcu posledného súdu) gréc. cirk.
pantokrator (z. Krista ako vládcu sveta držiaceho v ľavej ruke knihu a s pravou rukou zodvihnutou, v byzantskom umení) gréc. výtv.
betlehem (z. narodenia Ježiša, najmä plastické, jasle) vl. m.
ecce homo /ekce/ (z. Krista trpiaceho, zbičovaného s tŕňovou korunou) lat. výtv.
kalvária (maľované al. plastické z. ukrižovania Krista) lat.
krucifix (z. ukrižovaného Krista) lat. náb.
veraikon (z. Kristovej tváre podľa odtlačku na rúšku) lat. + gréc. výtv.
anastáza (z. vzkriesenia, zmŕtvychvstania Krista) lat. + gréc. výtv.
madona (z. Panny Márie) tal. výtv.
Annunziata /-cia-/ (z. Panny Márie, kt. anjel zvestuje narodenie Ježiša) tal.
maesta (z. Panny Márie s dieťaťom, anjelmi a svätcami) tal. výtv.
Pieta (z. Panny Márie s mŕtvym Kristom v náručí, po zložení z kríža) lat. výtv.
assuta (z. nanebovzatia Panny Márie) lat.-tal. výtv. porovnaj dieloobraz 1sochakresba 1

nápoj

nektár (lahodný n.) gréc. pren.
malvázia (dobrý n.) gréc. pren.
špécia (vyberaný, osobitný, mimoriadny n.) lat. hovor.
nektár (n. gréc. bohov) gréc. mytol.
panč (n. rozriedený a tým pokazený iným nápojom, tekutinou) nem. hovor.
šláftrunk (n., kt. sa pije pred spaním) nem. hovor. zastar.
elixír (zázračný n. s liečivým al. iným účinkom) arab.
cordial /ko-/ (n. na posilnenie srdca) lat.
liehový nemiešaný n.
alkohol arab. chem.
destilát lat.
špiritus lat. hovor. a farm.
špirák lat. hovor.
trúnok nem. zastar. al. expr.
gajst nem. subšt. zastar.
gramatika gréc. žart.
šnaps nem. hovor.
kvit (liehový n. získaný oddeľovaním zo zmesi kvapalných látok, liehovina, pálenka) lat. zastar.
drink (miešaný al. nemiešaný alkoholický al. nealkoholický n.) angl.
aperitív (n. podávaný pred jedlom na povzbudenie chuti) franc.
amer picon (horký n. používaný ako aperitív al. na prípravu koktailov)
terkelica (n. z hroznových výliskov) maď.
barackovica (n. z marhúľ, marhuľovica) maď.
kontušovka (poľ. ražný n.) poľ.
rakija (balkánsky n. z hroznových výliskov al. z kôstkovíc) arab.-tur.
mastika (bulh. aromatický n.) bulh.
kirsch /kirš/ (n. z čerešní, čerešňovica) nem.
malvázia (sladký n.) gréc. hovor.
maraskéno (n. z višní, višňovica) tal.
kampampuli (korenistý liečivý n.) tal.
calvados /ka-/ (franc. n. z jablkového muštu) franc.
marc /már/ (n. z odumretých kvasiniek vo víne) franc.
akvavit (dán. n. s obsahom silíc) lat.
rum (vyrábaný destiláciou trstinovej melasy al. umelo pridaním esencie) angl.
gin /džin/ (n. z obilia s príchuťou, najmä borievok) angl.
sour (kyslastý osviežujúci n.) angl. potrav.
whiskey /ui-/
viska (n. škótskeho pôvodu z obilných zápar, najmä jačmeňa, kukurice) kelt.-angl.
vodka (n. rus. pôvodu z vodou riedeného liehu) rus.
kvas (rus. osviežujúci, slabo alkoholický n. z ovocia, obilia) rus.
žžonka (n. pripravený pálením koňaku al. rumu s cukrom, korením, citrónom a pod.) rus.
samohonka (rus. n. vyrábaný po domácky) rus.
kumys (n. z kvaseného kobylieho mlieka, stredná Ázia) rus. kirg.
archi (mongol. vodka) mongol.
mao-tchaj (n. dozrievajúci niekoľko rokov pod zemou v kameninových nádobách) čín.
saké (čín. a jap. n. z kvasenej ryže) jap.
sóma (ind. opojný n používaný pri obetovaní) sanskrit náb.
toddy (n. z cukrovej miazgy kokosových paliem, palmové víno) dráv. bot.
arak arab.
raki (n. z palmových vín; n. z melasy, ryže a manioku) arab.-tur.
súra (n. z kokosového mlieka) arab.
ayahuasca /ajavaska/ (juhoamer. domorodý omamný n.) indián.
tequilla /-kila/ (mexický n. z agávy) špan.
palque /palke/
pulque /-kerk/
pulke (mexický n. vyrobený skvasovaním agávovej šťavy) indián.-špan.
brandy /brendy/ (n. z vína, vínovica) angl.
armagnac /-maňak/
koňak (n. vyrobený destiláciou vína) vl. m.
pliska (bulh. koňak) vl. m.
gruziňák (gruz. koňak) vl. m.
V.O. (koňak starý asi 20 rokov) angl. skr.
V.S.O. (koňak starý asi 20 až 25 rokov) angl. skr.
V.S.O.P. (koňak starý najmenej 30 rokov) angl. skr.
X.O. (koňak starý asi 40 až 50 rokov) angl. skr.
likér (sirupovitý sladený n. s vysokým obsahom cukru a aromatických látok) franc.
becherovka (karlovarský žalúdočný horkosladký bylinný likér) vl. m.
chartreuska /šartréz-/
chartreuse /šartréz/ (jemný sladký bylinný likér) franc. vl. m.
rozóliš (hustý sladký likér) tal. zastar.
krém (likér s vysokým obsahom cukru s nižším obsahom alkoholu, najmä so žĺtkami, s mliekom a prísadami) franc.
alaš (sladký likér s rascovou príchuťou) vl. m.
griotka (višňový likér) franc.
cherry brandy /čeri brendi/ (jemný likér z višňovej šťavy, čerešňovice, liehu, cukru) angl.
curaçao /küraso/ (sladký hustý pomarančový likér) vl. m.
pastis (bezfarebný likér z anízu a zo sladkého drievka) franc.
anízovka (sladený likér z anízu, badianu, fenikla, škorice a prísad) orient.-gréc.
fernet (horký likér s nízkym obsahom cukru) vl. m.
absint (horký likér z paliny) gréc.-franc.
dosage /-záž/
dozáž (likér z vína, vínneho destilátu a cukru určený na úpravu šumivého vína) franc.
porter (ťažké čierne pivo) angl.
omatajo /-cho/ (pivo zo scukornateného a skvaseného ciroku) špan.
ale /ejl/ (angl. silno alkoholizované svetlé pivo) angl. potrav.
špricer (n. z vína a zo sódy, strek) nem. slang.
kokteil (n. z rôznych liehovín, cukru, citróna, korenia, ľadu a pod.) angl.
longdrink (alkohol zmiešaný so sódou, minerálkou al. ľadovou vodou) angl.
punč (n. pripravený z aromatickej alkoholickej tekutiny z vody, cukru, čaju, rumu a citróna pridanej do horúcej vody) ind.-angl.
grog (horúci n. z rumu, vody a cukru) angl.
toddy (n. z alkoholu, cukru a vody podobný grogu al. punču, najmä vo Veľkej Británii) dráv.
šodó (penový horúci n. z vína, zo žĺtkov a z cukru) franc. kuch.
bowle /bou-/ (n. z vína, likéru, cukru, ovocia a ovocných štiav) angl.
koblér (chladený n. zo sirupu, muštu, alkoholu, konzervovaného ovocia, zdobený šľahačkou) angl.
sling (n. z alkoholu, citrónovej šťavy a zo studenej vody) angl. potrav.
fizz (chladený a spenený n. z vína, likéru, destilátov, citrónovej šťavy a vajec) angl.
nealkoholický n.
káva arab.
café /ka-/ (aromatický osviežujúci z rozomletých pražených semien kávovníka) franc.
santos (brazílska káva) vl. m.
turek (neprecedená káva) vl. m. hovor.
presso (káva pripravená v prístroji na rýchle prekvapkávanie pod tlakom, pretlakovou parou) tal.
mokka (silná čierna filtrovaná káva) vl. m.
neska (rozpustná zrnková káva v prášku) um. hovor.
kapucín lat. hovor.
capucino /ka-čí-/ (čierna káva s malým množstvom mlieka) tal.
sifón gréc.-franc. hovor.
sódovka (n. z vody nasýtenej oxidom uhličitým) arab.-lat.
limonáda perz.-tal.-franc.
krachlík (n. z ovocnej šťavy a vody) um. zastar.
džús (n. z ovocnej al. zeleninovej šťavy s rozdrvenou dužinou) angl.
oranžáda (n. z pomarančovej šťavy) franc.
zaft (n. z rastlinných plodov) nem. hovor.
mušt (šťava získaná z čerstvého ovocia lisovaním) lat.-nem.
kokteil (n. z ovocných štiav, ovocia, mlieka, zo smotany, z čokolády a pod.) angl.
kofola um.
coca-cola /koka-kola/
kokakola indián. a afr.
pepsicola /-ko-/
pepsikola (osviežujúci n.)
tonik (posilňujúci, povzbudzujúci n. s chinínom, kofeínom a pod.) angl.
frappé (chladený n., najmä so zmrzlinou) franc. potrav.
džúlep (letný n. s ľadom, mätou, ovocím a so šľahačkou) angl. potrav.
flip (miešaný n. z mlieka, cukru, zo sirupu, z muštu, zo žĺtka, z ľadu) angl. potrav.
šejk (mliečny zmrzlinový ovocný n.) arab. potrav.
grenadína (ovocný n.) franc. zried.
cidre /sidr/ (ovocný, málo alkoholický n. z jabĺk) franc.
jogurt (zakvasený a zahustený n. z pasterizovaného mlieka) tur.-bulh.
kefír (skvasené a skysnuté mlieko s obsahom alkoholu) turk.-bulh.
boza (bulh. n. z prosa, kukurice a pod.) bulh.
sangarea /sengeri/ (osviežujúci n. v tropických oblastiach) angl. potrav.
sorbet (chladivý orient. n.) arab.-tal.
šerbet (chladený orient. n. z cukru a ovocia) arab. potrav.
šubat (kysnutý n. z ťavieho mlieka) arab. porovnaj vínomlieko 1

strach

horor (hrôza, zdesenie) angl. hovor.
tréma (napätie, neistota, nervozita pred vystúpením na verejnosti, skúškou a pod.) lat.-tal.
panika (zdesenie, najmä masové, pred skutočným al. zdanlivým nebezpečenstvom, vyvolávajúce zmätok) gréc.-franc.
defetizmus (s. z porážky, neúspechu, nedostatok sebadôvery, porazenectvo, malovernosť, malodušnosť, bojazlivosť) franc.
fóbia gréc. lek.
-phobia /fó-/
-fóbia (chorobný s. z predmetu, osoby, udalosti) gréc. v zlož. sl.
pavor nocturnus /nok-/ (nočný s., náhle, vyľakané prebudenie u detí) lat. lek. psych.
horror vacui /vákuí/ (s. z prázdnoty, názor, že príroda neznáša prázdny priestor) lat. kniž.
pantofóbia (s. zo všetkého, prestrašenosť) gréc. lek.
xenofóbia (s. zo všetkého cudzieho, neznámeho) gréc. kniž.
antropofóbia (s. z ľudí) gréc. lek.
autoostrakizmus (s. z ľudí, ťažké samotárstvo) gréc. lek.
monofóbia (s. z osamelosti) gréc. lek.
eremofóbia (s. zo samoty, osamotenia) gréc. lek.
kleptofóbia (s. pred krádežou, okradnutím) gréc.
tanatofóbia (neodvôvodnený neurotický s. zo smrti) gréc. lek.
nekrofóbia (s. z mŕtvol) gréc. lek.
tafefóbia (s. pred pochovaním zaživa) gréc. lek.
teofóbia (s. z božieho trestu, hnevu) gréc. lek. psych.
onomatománia (s. z vyslovenia určitého slova) gréc. lek.
akribofóbia (s. pisateľa, že niečo napísal nesprávne) gréc. lek.
logofóbia (neurotický s. pred vlastným jaz. prejavom) gréc. lek.
fonofóbia (s. z rozprávania, prejavom kt. je zajakavosť) gréc. lek.
lalofóbia (s. z hovorenia u ľudí s rečovou chybou) gréc. lek.
ergofóbia (s. z práce, konania, vystupovania) gréc. lek.
skoptofóbia (s. zo zosmiešnenia, hanby, spojený s pocitom menejcennosti) gréc. lek.
ereutofóbia (s. zo začervenania pred ľuďmi) gréc. lek.
pseudofóbia (s. zo lži al. pristihnutia pri lži) gréc. lek.
hamartofóbia (s. z omylov al. hriechov) gréc. lek.
androfóbia (s. z mužov) gréc. lek.
gynekofóbia (s. zo žien) gréc. lek.
kyezofóbia (s. z oťarchavenia, ťarchavosti) gréc. lek.
tokofóbia (s. ženy pred pôrodom) gréc. lek.
dromofóbia (s. z cestovania) gréc. lek.
siderodromofóbia (s. zo železnice, z cestovania vlakom) gréc. lek.
dysmorfofóbia (s. z nápadnosti) gréc. lek.
neofóbia (s. z nových vecí, nových názorov) gréc. kniž.
topofóbia (s. z určitého miesta) gréc. lek.
agorafóbia (s. z veľkého priestranstva a z verejného vystúpenia, úzkosť) gréc. lek.
megalofóbia (s. z veľkých vecí, priestorov) gréc. lek.
nyktofóbia (s. z noci a tmy) gréc. lek.
skotofóbia (s. z tmy, hmly a pod.) gréc. lek.
fotofóbia (s. zo svetla) gréc.
heliofóbia (s. zo slnečného svetla) gréc.
termofóbia (s. z tepla) gréc. lek.
pyrofóbia (s. z ohňa) gréc. lek.
astrofóbia (s. z búrky) gréc. lek.
hydrofóbia (s. z vody) gréc. lek.
aerofóbia (s. z prúdiaceho vzduchu, prievanu) gréc. lek.
batofóbia (s. z hĺbky) gréc. lek.
kremnofóbia (s. z pohľadu do hĺbky) gréc. lek.
hypsofóbia (s. z výšky) gréc. lek.
vertogofóbia (s. zo závratov) lat. + gréc. lek.
klaustrofóbia (s. z uzavretých tesných priestorov) gréc. lek.
akustofóbia (s. z hluku, pred hlukom)
aichmofóbia (s. z ostrých predmetov, hrotitých nástrojov) gréc. lek.
chromatofóbia (s. z určitej farby) gréc. lek.
trichofóbia (s. z vlasov v pokrmoch a pod.) gréc. lek.
sitiofóbia (s. z jedla) gréc. lek.
zoofóbia (s. zo zvierat) gréc. lek.
kynofóbia (s. pred psami) gréc. lek.
arachnofóbia (s. z pavúkov) gréc. lek.
vermifóbia (s. pred červami) lat. + gréc. lek.
pedikulofóbia (s. zo zavšivavenia) lat. + gréc. lek.
parazitofóbia (s. pred cudzopasnými organizmami, cudzopasníkmi) gréc. lek.
bacilofóbia lat. + gréc.
bakteriofóbia (s. z nákazy, mikróbov) gréc. lek.
patofóbia (s. z choroby, ochorenia a jeho následkov) gréc. lek. psych.
myzofóbia (s. z nečistoty, špiny, nákazy) gréc. lek.
toxikofóbia (s. z otrávenia, pred otrávením) gréc. psych.
farmakofóbia (s. z liekov) gréc. lek.
hematofóbia (s. z krvi) gréc. lek.
koprofóbia (s. z vlastných výkalov) gréc. lek. porovnaj úzkosť

jedlo

trofo- (potrava) gréc. v zlož. sl.
viktuálie (potraviny) lat. zastar. kniž.
futráž (strava) franc. slang.
kost (potrava, strava) nem. hovor. zastar.
makrobiotika (zdravá strava, výživa na základe staročín. receptov zložená z obilnín a zo zeleniny) gréc. biol.
ambrózia (j. bohov v starogréc. mytológii spôsobujúce nesmrteľnosť; lahodné j. vôbec) gréc.
manna (j. padajúce z neba, kt. boh sýtil Izraelcov putujúcich cez púšť, podľa Starého zákona) hebr.
lunch /lanč/ (druhé j. počas dňa podávané okolo poludnia v krajinách, kde sa hlavné j. dňa podáva až popoludní) angl.
diner /diné/ (hlavné denné j. niekde podávané večer) franc.
gáblik (j. jedené medzi raňajkami a obedom, desiata) nem. hovor. zastar.
olovrant (j. medzi obedom a večerou) lat.?
déjeuner /dežené/ (j. podávané medzi 12.-13. hodinou namiesto polievky) franc.
entreé /antré/ (j. podávané pred hlavným jedlom, predjedlo) franc. kuch. zastar.
prandium (j. podávané medzi desiatou a obedom v starom Ríme) lat. hist.
hors d’oeuvres /ordövr/ (studené al. teplé pikantné j. podávané ako prvý chod na povzbudenie chuti do jedla) franc. kuch.
dezert (j. zakončujúce stolovanie, najmä zákusok, ovocie, syr a pod.) franc.
minútka (rýchlo pripravené čerstvé j., najmä mäsité) lat. kuch.
diéta (liečebná výživa chorých, strava odporúčaná lekárom) gréc. lek.
delikatesa franc.
fajnovosť nem. hovor.
pospas (pochúťka, lahôdka, dobrota) tal. zastar.
špécia (vyberané, osobitné, mimoriadne j.) lat. hovor.
manna (veľmi lahodné, osviežujúce j.) hebr. pren. expr.
kóšer (j. pripravené na jedenie podľa žid. rituálnych predpisov) hebr.
humus (nechutné, odpudzujúce j.) lat. slang.
šlichta (nechutné, riedke, mazľavé j.; riedka potrava pre domáce zvieratá) nem. hovor. pejor.
mišpulancie (podradné, nechutné j.) tal. pejor. zastar.
mináž (spoločná voj. al. väzenská strava) franc. zastar. hovor.
chýmus (natrávená strava, potrava so žalúdkovými šťavami, trávenina) gréc. fyziol.
refekcia (občerstvenie, osvieženie) lat.
proviant (potraviny pre vojsko; potraviny na výlet, na cestu pren. hovor.) lat.-tal.
merinda (j. na cestu, občerstvenie, zásoba dobrého jedla) franc.-nem. hovor. zastar.
aprovizácia (potraviny ako predmet dopytu za vojny, zásobovanie najmä potravinami) lat. zastar. kniž.
vegetabílie (potraviny rastlinného pôvodu) lat. kniž. a odb.
table d’hôte /-bl dót/ (jednotné j. v reštaurácii za rovnakú cenu) franc. potrav.
šalát (j. pripravené zmiešaním z rozličných druhov varených al. surových surovín, napr. zeleniny, ovocia, strukovín, zemiakov, mäsa, rýb, syra, najmä studené) tal.
griláda (j. pripravené na zariadení na pečenie bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc. kuch.
konzerva (trvanlivé j. v plechovom, sklenom, plastovom obale) franc.-nem.
roláda (j. zo stočeného plátu pečeného cesta al. mäsa s plnkou) franc.
jedlá s mäsom
šašlík (baranie al. bravčové mäso opečené na ražni) rus.
peľmene (varené taštičky z múčneho cesta plnené mletým mäsom a poliate maslom al. smotanou) rus.
perkelt (mäsové j. pripravené dusením na masti, cibuli a paprike dochutené smotanou) maď.
musaka (nadrobno nakrájané mäso so zeleninou s pikantnou príchuťou) bulh.
bigos (j. z mäsa a kvasenej kapusty) poľ.
sarma (varené závitky z mletého mäsa zabalené do listu kapusty al. viniča) bulh.
stofato (j. z mäsa, cesnaku, cibule, octu a oleja podávané s kyslým mliekom al. jogurtom) bulh.
mici /-či/ (balkánske mäsové šúľky pečené na žeravom uhlí) rum.
paprikáš (mäsové, hydinové j. pripravené dusením, korenené paprikou a podliate smotanou) srb.-maď. kuch.
ražniči (malé kúsky mäsa prekladané slaninou, cibuľou a pod a opečené na ražni) srb.
čufty (j. z duseného mletého mäsa a ryže v paradajkovej omáčke) srb.
gyros (rôzne druhy mäsa napichnuté na zvislom ražni a po opečení zboku orezávané, pôvodne gréc.) gréc. kuch.
čevapčiči (j. z mletého bravčového al. baranieho mäsa, opekané šúľky) tur. srb.
kjufleta (j. z pečeného mletého baranieho mäsa v tvare párkov) tur.-bulh.
pilaf (dusené, silno korenené baranie mäso s varenou tvrdou pšenicou al. ryžou, cibuľou, mrkvou, cesnakom a rajčinami) perz.-tur.
džuveč (balkánske j. z baranieho al. bravčového mäsa so zeleninou a korením) tur.
kebab (j. z baranieho mäsa zabaleného v papieri a pečeného na ražni nad pahrebou z borovicových šušiek) tur.
dolmas (j. z baranieho sekaného mäsa s ryžou dusené v kapustných al. figových listoch) tur. kuch.
taraba (tur. j. zo sekaného koreneného baranieho mäsa duseného v listoch špenátu) tur. kuch.
kus-kus (arab. j. z baranieho mäsa, zo zeleniny a z krupice) arab.
plov (ryža s nadrobno posekanou baraninou, stredoázijské j.) ?
laghmán (uzb. j. z nasekaného mäsa a rezancov) uzb. kuch.
rizoto (dusená ryža s kúskami mäsa, prípadne zeleniny) tal. kuch.
pizza /-cca/ (j. z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, s mäsom, so syrom a pod.) tal. kuch.
antipasta (potravinársky výrobok z drobných marinovaných rýb a zo zeleniny) tal. potrav.
hotdog (párok v rožku ako rýchle občerstvenie) angl.
hamburger (opečené mleté hovädzie al. kuracie mäso v prekrojenej žemli) vl. m. kuch.
cheesburger /číz-/ (hamburger so syrom) angl.
ham and eggs /hemendex/ (opečený plátok slaniny al. šunky s vajcom) angl. kuch.
lunchmeat /lančmít/
luncheon meat /lančmít/ (mleté upravené korenené mäso v konzerve) angl.
beefsteak (prudko opečený rezeň z hovädzieho mäsa, sviečkovice) angl. kuch.
tatarák (biftek zo surového okoreneného hovädzieho mäsa) vl. m. slang.
ramstek (vyšší biftek) angl. kuch.
barbecue /bárbikjú/ (mäso upečené na rošte al. ražni pri pikniku) angl.
roastbeef /rozbíf/ (rýchlo upečené mäso z hovädzieho chrbta) angl. kuch.
roštenka (pečené al. dusené mäso z hovädzieho chrbta) nem.
klopsy (j. z mletého mäsa, vajec a pečiva, tvarované do guliek, opečené a podávané s omáčkou) nem.
steak /stejk/ (hrubší, rýchlo opečený rezeň z teľacieho al. hovädzieho mäsa) angl.
fašírka nem.
karbonátka (j. z mletého, najmä vyprážaného mäsa) tal.
šoudra (j. z bravčového pliecka al. stehna, šunky) nem. nár. kuch.
pajšle (hovädzie, teľacie al. bravčové pľúca a srdce, pľúcka) nem. hovor. zastar.
galantína (vykostené hydinové mäso al. mäso zo zveriny plnené mäsovou plnkou, uvarené a podávané na studeno) franc.
karé (mäso z chrbtovej časti jatočných zvierat, brava) franc. kuch.
paštéta tal.
paté (j. z jemne mletej pečene, mäsa, korenia a pod.) franc.
galantína (studená jemná paštéta z mletého mäsa, vajec, vína, hľuzoviek a prísad) franc.
filé (očistené vykostené mäso, najmä hovädzie al. rybie, plátok, rezeň z neho) franc.
(mäsové) fondue /-dü/ (nakrájané mäso, sviečkovica, opekané v rozpálenom oleji na panvici priamo na stole) franc.
kroketa (vyprážané kúsky cesta v tvare guľky, placky a pod., z cesta, mletého mäsa, zo zeleniny a pod.) franc.
frikasé (nakrájané biele teľacie, jahňacie, kuracie mäso dusené na cibuľke a zapečené v bielej smotanovej omáčke so zeleninou) franc.
tournedos /turnedo/ (opečený rezeň z hovädzieho chrbta podávaný s bielym chlebom) franc.
frikando (pečené al. dusené mäso z kužeľovitého svalu teľacieho stehna) franc. kuch.
hašé (kašovité j. z mletého vareného mäsa) franc. kuch.
kotleta (rezeň z karé al. krkovičky, rebierko) franc. kuch.
šolet (j. z husacieho mäsa pečeného al. vareného s hrachom, krúpami al. ryžou) hebr.
pemmikan (zmes sušeného bizónieho mäsa, tuku a rozdrvených jedlých bobúľ, u severoamer. Indiánov) indián.
suši (jap. j. z ryže a rýb) jap.
jedlá bez mäsa
bliny (lievance z pohánkovej múky upravené naslano) rus.
blinčiky (zapekané palacinky plnené tvarohom) rus. kuch.
piroh (múčne pečené, vyprážané al. varené j. s plnkou) rus.
palacinka (tenká placka z liateho cesta pripravená na panvici a podávaná najmä nasladko) lat.-maď.
fánka (j. z jemného kysnutého cesta pražené na masti, s plochým tvarom) maď. kuch.
lečo (j. z dusených paprík a paradajok) maď.
langoš (osúch, posúch, placka z kysnutého cesta pražená na oleji) maď. potrav.
tarhoňa (cestovina v tvare malých zŕn ako príloha a pod.) maď.
mamaliga (kukuričná kaša na rum. spôsob) rum.
braja (kaša) nem. nár.
šiflík nem. hovor.
fliačik (cesto pokrájané na malé štvorčeky) nem.
štrúdľa (múčnik s plnkou zavinutou do cesta, závin) nem. hovor.
fám (sladké múčne j.) nem. kuch. zastar.
koch (upečené ľahké, kypré j., nákyp) nem. zastar.
fancl (zapekané múčne j. s tvarohom, orechmi a pod.) nem. hovor. zastar.
gríska (krupicová kaša) nem. zastar.
panádel (žemľová kaša) nem. kuch. hovor.
müsli /mi-/ (kaša z ovsených a iných vločiek s orechmi, so sušeným ovocím, s medom a pod.) nem.
geršľa (nadrobno pomleté zrná, krúpy) nem. hovor.
tortilla /-ľa/ (mexické j. z kukuričného škrobu, múky, mlieka, vajec, masla, kukuričná placka) špan.
makarón (cestovina rúrkovitého tvaru) tal. potrav.
špagety (j. z tenkých guľatých dlhých cestovín) tal.
lasane (tenké štvoruholníkové cestoviny, široké rezance) tal.
tortelini (cestoviny v tvare okrúhlej kapsičky plnenej mäsom, syrom a pod.) tal.
ravioli (cestoviny v tvare kapsičky, pirohu plneného mletým mäsom, syrom, zeleninou a pod.) tal.
kataif (rum. pochúťka z rezancov s ovocím) rum. kuch.
polenta (kaša z kukuričnej krupice, juhoeurópske, tal. národné jedlo) tal.
pagáč (pečené múčne j. okrúhleho plochého tvaru, placka) tal.-chorv.
puding (j. zo škrobovej múčky, mlieka, cukru a prísad v podobe hustej kaše; ľahké j. varené vo forme vo vode al. na pare) angl.
plumpuding /plam-/ (nákyp s hrozienkami, so sušeným ovocím, poliaty rumom a zapálený pred podávaním) angl.
porridge /-rič/ (kaša z ovsených vločiek jedávaná na raňajky v Anglicku) angl.
chipsy /čip-/
čipsy (pražené zemiakové lupienky) angl.
popcorn /-ko/ (biele rozpukané zrná upečenej kukurice, pukance) angl.
kornflejksy (obilné pražené zrná, kukuričné vločky) angl. potrav.
fondue /-dü/ (roztopený nastrúhaný syr s bielym vínom, čerešňovicou a korením, pripravovaný priamo na stole, Švajčiarsko) franc. kuch.
suflé (jemný nákyp kyprený snehom) franc.
omeleta (j. z liateho cesta al. rozšľahaných vajec pripravené na panvici) franc.
pyré (jemná kaša) franc. kuch.
tempe (zakvasené varené sójové bôby pridávané do polievok al. pražené na masti, indonézske j.) vl. m.
taco /-ko/ (j. s plnkou z bôbov, mäsa a pod.) špan. kuch.
skyr (zrnitá kaša z mlieka a syroviny, island. j.) island.
narasuke (jap. j. z pokrájaného melóna podávané ako posledný chod) jap. porovnaj polievkapečivokoláčzákusoksyrmäso

tkanina

textil lat.
textília lat.
štof (výrobok vyrobený z tkaniny, pletením, spriadaním, tkaním) nem. hovor. zastar.
bavlnená t.
piké (tuhá t. s plastickým vafľovým vzorom, na blúzky, šaty) franc.
velveton (t. s krátkym hustým a jemným vlasom na lícnej strane, na šport. odevy) tal.
brilantín (biela, lesklo vzorkovaná t.) franc. text.
glot (hladká lesklá jednofarebná t. na podšívky a plášte) angl.
moleskin (hladká pevná nohavicová t.) angl.
safari (t. hnedozelenej al. pieskovej farby, na oblečenie do prírody) svahil.
barchet arab.-nem.
švonepaj (hrubá t. v keprovej väzbe, česaná na rube) nem. hovor.
kanafas (hrubšia t., najmä pásikovaná, na posteľnú bielizeň) franc.-nem.
piket (hrubšia t., najmä jednofarebná, s plastickým vzorom) franc.
kotón (hrubšia t. v plátnovej väzbe) arab.-franc.
kaliko (hustá t.) franc. text.
inlet (hustá t. v plátnovej väzbe, na vankúše a pod., sypkovina) nem.
nankin (hustá t. v plátnovej väzbe s bielou osnovou a farebným útkom) vl. m.
perkál (jemná hustá t. v plátnovej väzbe, na bielizeň a vreckovky) perz.-franc.
tetra (mäkká t., najmä biela, s vtkanými štvorcami v plátnovej väzbe, na plienky a pod.) gréc.
cajg (pevná t.) nem. text.
kretón (pestro vzorkovaná t. v plátnovej väzbe, na závesy, poťahy) franc. vl. m. text.
oxford (pevná pórovitá pruhovaná al. kockovaná t. v panamovej väzbe, na košele, blúzky, zástery a šaty) vl. m.
denim vl. m.
riflovina angl.
texaskovina (pevná t. v keprovej väzbe, farbená indigom, na nohavice a pod.) vl. m.
diftín (počesaná t. s hodvábnym leskom, podobná zamatu) franc.
etamín (redšia tuhšia priesvitná t. v plátnovej väzbe, na letné dámske šaty) franc. text.
tarlatán (riedka priesvitná t. s votkanými kovovými niťami, na lacné div. šaty a pod.) franc.
organtín (riedka jemná t. v plátnovej väzbe, na zástery a div. kostýmy) franc.
stramín (riedka prelamovaná t. na vyšívanie) lat.-hol.
mul (riedka t. v plátnovej väzbe) ind.-angl.
kanava (riedka t. na ručné vyšívanie) lat.-franc.
éponž (riedka t. s drobnými uzlíčkami, na dámske letné šaty, ručníky a pod.) franc.
floridas (riedka t. v plátnovej väzbe, z mäkkých hrubších priadzí, na podšívky) tal. text.
mezulán (t. v keprovej väzbe) tal. hist.
froté franc.
frotír (t. so slučkami al. s uzlíčkami na povrchu, na uteráky a pod.) franc. hovor.
kartún (t. v plátnovej väzbe, na zástavy, pracovné košele a pod.) arab.
širting (t. v plátnovej väzbe zo stredne jemnej priadze) angl. text.
menčester (vlasová t. s pozdĺžnymi pruhmi, na pracovné a šport. odevy) vl. m. text.
dušester (t. vo väzbe útkového atlasu, na pracovné odevy) angl.
šifón (t. v plátnovej väzbe, na bielizeň) franc. text.
molino (zrebná t. v plátnovej väzbe, na lôžkoviny) tal.
tyl (drobno sieťovaná, riedko tkaná t. na záclony, závoje a pod.) vl. m.
šaržán (pestrá t. s meňavým povrchom) franc.
chintz (t. s hladkým povrchom a mimoriadnym leskom, na dámske plášte) sanskrit
twil (hladká jemná t. v keprovej väzbe) angl.
zamat franc.
aksamiet gréc. zastar.
baršún (matná t. s nízkym jemným vlasom) maď. zastar.
silk (tenká jemná t.) angl. text.
flór (ľahká tenká priesvitná riedka a veľmi jemná t. na závoje) hol. text.
gáza (riedka jemná t.) orient.-franc.
serž (t. vo väzbe vytvárajúcej riadky, na podšívky) lat.-franc. text.
puplín (hladká mäkká hustá t. na košele, blúzky, šaty) franc.
véba (t. v plátnovej väzbe, na posteľnú bielizeň) nem.
grádel (vo väzbe v pozdĺžnych prúžkoch) nem.
damask vl. m.
damašek (jednoosnovná jednofarebná t. v atlasovej väzbe, s vtkaným lesklým vzorom) vl. m. star. nespis. text.
elastik (t. so zatkanými kaučukovými niťami, na traky) gréc.
batist franc.
kment (veľmi jemná a mäkká t.) nem. poľ.
cvilich (t. vo väzbe štvorväzbového osnovného kepra) nem.
krís (veľmi pevná t. na plachty a obrusy) angl.
zefír (pestrá jemná t. v plátnovej väzbe, na košele, šaty a pod.) gréc.-franc.
štruks (hrubšia t. s oblými vrúbkami, na kostýmy, obleky a pod.) angl.
mušelín (jemná polopriesvitná mäkká t. na dámske šaty) vl. m.-franc.
delén (ľahká mäkká t. z krútenej česanej priadze v plátnovej väzbe, najmä potlačená, na dámske letné šaty) franc.
panama (t. v dvakrát zväčšenej plátnovej väzbe) vl. m.
flanel (teplá mäkká t. s obojstranným vlasom) angl.-franc.
molton (t. s dlhým vlasom, v plátnovej väzbe, na spoločenské odevy) vl. m.
muliné (t. z bavlnenej priadze z dvoch nití rôznej farby) franc.
trikot (pružná pletená t.) franc. text.
trikotáž (pružné pletené tkaniny) franc. text.
satén (lesklá hladká t. v atlasovej väzbe, na posteľnú bielizeň, dámske šaty a pod.) arab.-franc.
kalmuk (dvojútková t. s hustým vlasom) vl. m.
krizet (t. na pánsku spodnú bielizeň) franc.
atlas (t. s hladkým lesklým povrchom) text.
liberty (ľahký atlas na podšívky) angl. text.
tweed /tvíd/ (mäkká pevná t. z hrubej česanej al. mykanej priadze, s uzlíkmi, obyčajne dvojfarebná) vl. m.
otoman (priečne rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na dámske plášte) arab.
gabardén (obleková t. so šikmými vrúbikmi z česanej priadze) franc. vl. m.
vlnená t.
zefír (jemná pestrá t. v plátnovej väzbe, na košele, šaty a pod.) gréc.-franc.
štruks (hrubšia t. s oblými vrúbkami, na kostýmy, obleky a pod.) angl.
serž (t. vo väzbe vytvárajúcej riadky, na podšívky) lat.-franc. text.
puplín (hladká mäkká hustá t. na košele, blúzky, šaty) franc.
mušelín (jemná polopriesvitná mäkká t. na dámske šaty) vl. m.-franc.
delén (ľahká mäkká t. z krútenej česanej priadze v plátnovej väzbe, najmä potlačená, na dámske letné šaty) franc.
panama (t. v dvakrát zväčšenej plátnovej väzbe) vl. m.
flanel (teplá mäkká t. s obojstranným vlasom) angl.-franc.
molton (t. s dlhým vlasom, v plátnovej väzbe, na spoločenské odevy) vl. m.
žoržet (lesklá t. v plátnovej väzbe) franc.
valúr (t. s krátkym hustým vlasom) franc.
papilon (mäkká jemná t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty) franc.
frizé (t. s niťou s mierne špirálovitým zriaseným povrchom, na dámske odevy) franc. text.
muliné (t. z vlnenej priadze z dvoch nití rôznej farby) franc.
trikot (pružná pletená t.) franc. text.
trikotáž (pružné pletené tkaniny) franc. text.
koverkot (vlnená al. polovlnená ťažká pevná obleková t.) angl.
doeskin /dos-/
doskin (vlnená al. polovlnená ľahká mäkká t. v atlasovej väzbe, z česanej al. mykanej priadze) angl. text.
cibelín (mäkká t. v keprovej väzbe s dlhým a lesklým vlasom) franc.
kamelhár (objemná mäkká t. s jemným vlasovým povrchom vo farbe ťavej srsti, na zimné plášte) angl.
lister (pružná lesklá t. s mierne drsným povrchom, na obleky) franc.
loden (hrubá pevná t. s rôzne dlhým vlasom, na šport. plášte) angl.
marengo (čiernosivá t. s votkanými svetlejšími vláknami, na obleky) vl. m.
ševiot (hrubá drsná t. v keprovej al. plátnovej väzbe, na obleky, šaty, plášte) vl. m.
ulster (hrubá t. s jemným vlasom, na zimné plášte) vl. m.
homespun /houmspan/ (hrubá t. na šport. odevy a plášte) angl.
hubertusovina (hrubá t. s dlhým vlasom ležiacim v jednom smere, na šport. kabáty) vl. m.
dubel (hrubá tuhá dvojitá t. na kabáty) lat. text.
haras (hrubá tvrdá a lesklá t. na koberce a oblekové látky) franc. vl. m.
lodén (hrubá valchovaná t., niekedy česaná, na rovnošaty, obleky, zimníky) nem.
anglia (hustá t. s hladkým povrchom, jemné súkno, pôvodne z Anglicka) vl. m.
drap (jemná t. s hladkým povrchom, na obleky, kostýmy a kabáty) franc.
tibet (jemná mäkká t. s matným povrchom) vl. m. text.
tropikal gréc.-angl.
tropiko (ľahká priedušná t. v plátnovej väzbe, na letné obleky a šaty) gréc.
liste (lesklá hladká t. na letné šaty, kabáty) franc.
kasinet (letná t.) um.? text.
shetland /šetlend/ (mäkká t. z česanej al. mykanej priadze) vl. m.
flauš (mäkká hrubá kabátová t. s dlhým a na líci česaným vlasom) angl.
okonel (mäkká hustá t. s krátkym vlasom na líci, na pánske obleky a uniformy) um. text.
kamel (jemná mäkká t. farby ťavej srsti) angl. text.
afgalén (mäkká splývajúca t. v plátnovej väzbe, s vtkaným pásikom) gréc.
flokoné (mäkká t. s reliéfnym vlasovým povrchom, na pánske a dámske kabáty) franc. text.
kašmír (mäkká jemná t. z ovčej vlny al. srsti kašmírskej kozy) vl. m.
kazan (mäkká obojstranná t. v plátnovej väzbe, na detské šaty) vl. m.
jersej /dže-/
jersy /džerzi/ (mäkká pružná t.) angl. vl. m.
cibelín (mäkká t. v keprovej väzbe) um.
ratiné (mäkká t. so skučeraveným lícnym vlasom, na kabáty) franc. text.
šarmelén (mäkká splývavá t. s jemným zrnitým povrchom a vysokým leskom na rube, na dámske šaty, kostýmy) franc.
adria (kvalitná obleková t.) vl. m.
tartan (pestro kockovaná t., pôvodne škót.) angl.
donegal (pevná drsná t. na plášte, saká a šport. úbory) vl. m.
palmerston (pevná lesklá t. s hustým krátkym vlasom, na pánske zimníky) vl. m.
kord (pevná t. v keprovej väzbe) angl. text.
fresko (redšia obleková t. v plátnovej väzbe, z ostro krútených mykaných priadzí) tal. text.
voál (riedka ľahká závojová t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty, záclony) franc. text.
melton (t. z mykanej priadze, mierne splstená) vl. m.
merino (t. z veľmi jemnej vlny oviec) špan.
kamelot (t. z vlny angorskej kozy) franc.
filc (netkaná lisovaná t. zo živočíšneho vlásia, plsť) nem. hovor.
síl (plstená závesová t.) angl. text.
mohér arab.-angl.
angora (t. zo srsti angorskej kozy al. králika) vl. m.
šamlot (t. z ťavej srsti al. jej napodobenina z vlny) rom.-nem.
tweed /tvíd/ (mäkká pevná t. z hrubej česanej al. mykanej priadze, s uzlíkmi, obyčajne dvojfarebná) vl. m.
otoman (priečne rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na dámske plášte) arab.
gabardén (obleková t. so šikmými vrúbikmi z česanej priadze) franc. vl. m.
trikotín (hladká jemná mäkká t.) franc.
epinglé /epen-/ (rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na poťahy, plášte a pod.) franc.
brynel (atlasová t. používaná na zvršky obuvi) franc. zried.
krúl (t. so slučkovým povrchom z ozdobných nití) nem.
tyl (drobno sieťovaná, riedko tkaná t. na záclony, závoje a pod.) vl. m.
šaržán (pestrá t. s meňavým povrchom) franc.
chintz (t. s hladkým povrchom a mimoriadnym leskom, na dámske plášte) sanskrit
twil (hladká jemná t. v keprovej väzbe) angl.
zamat franc.
aksamiet gréc. zastar.
baršún maď. zastar.
transparent (matná t. s nízkym jemným vlasom) lat.
silk (tenká jemná t.) angl. text.
flór (veľmi jemná ľahká tenká priesvitná riedka t. na závoje) hol. text.
gáza (jemná riedka t.) orient.-franc.
serž (t. vo väzbe vytvárajúcej riadky, na podšívky) lat.-franc. text.
puplín (hladká mäkká hustá t. na košele, blúzky, šaty) franc.
kloké (dvojitá, dutinová tkanina s plastickým dutým vzorom) franc.
natté (t. z hrubých a jemných priadzí tvoriacich pravidelný plastický vzor) franc.
lampas (bohato vzorkovaná t.) franc. tech.
luxor (jednofarebná hustá t. na dámske šaty) vl. m. text.
flamenga (jednofarebná t. s ľahko zvlneným ripsovým povrchom, na dámske letné šaty) port. text.
felba (jednofarebná t. s mäkkým priliehajúcim vlasom, na poťahovanie klobúkov) tal. text.
taft tal.-nem.
dykyta (jemná t.) perz. kniž.
levantín (hladká jemná t.) lat.-tal.
balón (hustá jemná t.) tal.-franc. text. hovor.
ponž (jemná hustá nepriehľadná jednofarebná t. na dámske odevy) franc. text.
fulár (jemná ľahká pestrá t. na dámske šaty, kravaty) franc.
japon (jemná t. v plátnovej väzbe) vl. m. text.
marokén (krepová t.) vl. m.
romén (ťažká krepová t.) franc.
fleuron (ľahká t.) franc.
marcelín (ľahká hladká t., najmä čierna) franc. text.
krepón (ľahká jemná zvrásnená t.) franc. text.
grenadín (ľahká mriežkovaná t.) vl. m. text.
imprimé (ľahká potlačená t.) franc.
tuzor (mäkká hustá t. v plátnovej väzbe, na dámske odevy) ind.
šarméz (mäkká jednofarebná t., najmä s drobným vzorom, na dámske odevy) franc.
brokát (t. pretkávaná zlatými al. striebornými niťami al. s bohatým tkaným vzorom) tal.
lamé (t. s kovovými vláknami) franc. text.
buret (jednofarebná t. s hrubým drsným povrchom bez lesku) franc. text.
krepdešín (jemná t. so zrnitým, zvlneným povrchom, na dámske šaty) franc.
dišes (pevná hustá t. v atlasovej väzbe) ? text.
surah (pevná mäkká t. v keprovej väzbe) vl. m. text.
ombré (t. s dúhovo farebným tieňovaním) franc. text.
maskot (t. s jemnou osnovou, na záclony a dámske šaty) franc.
armiér (t. s matným leskom, na dámske šaty, podšívky) lat.-franc. text.
dupión (t. s nepravidelným zrnitým povrchom, nerovnomernou priadzou) um.
piket (t. so štukovou väzbou s listovými al. žakárovými vzormi) franc.
grogrén (ťažká hustá t. v ripsovej väzbe) franc.
taft perz.-tal.
tafata (tuhá hustá lesklá t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty) perz.-tal. zastar.
fajé (tuhšia, mierne lesklá t. s priečnym ripsovým rebrovaním, na dámske šaty) franc. text.
nankin (t. v plátnovej väzbe) vl. m.
šantung (t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty) vl. m. text.
parizien (zlatom a striebrom jemne pretkávaná t.) vl. m. text.
tussah (t. z planého prírodného hodvábu s hrubším vláknom) ind.
žoržet (lesklá t. v plátnovej väzbe) franc.
valúr (t. s krátkym hustým vlasom) franc.
papilon (mäkká jemná t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty) franc.
frizé (t. s niťou s mierne špirálovitým zriaseným povrchom, na dámske oblečenie) franc. text.
atlas (t. s hladkým lesklým povrchom) text.
liberty (ľahký atlas na podšívky) angl. text.
otoman (priečne rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na dámske plášte) arab.
trikotín (hladká jemná mäkká t.) franc.
epinglé /epen-/ (rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na poťahy, plášte a pod.) franc.
organzín (jemná priesvitná t. z prírodného al. umelého hodvábu, v plátnovej väzbe, na dámske šaty) franc.
krimplen angl.
slotera (t. z polyesterového hodvábu) um. text.
kristalín (farebná t. z umelého hodvábu, na tan. šaty) um.
mongol (t. z umelého hodvábu) vl. m.
flamizol (t. z umelého hodvábu v plátnovej väzbe a s krepovým útkom) franc.
multifil lat.
polyfil (viacvláknový chem. hodváb) gréc. + lat. odb.
ľanová t.
véba (t. v plátnovej väzbe, na posteľnú bielizeň) nem.
grádel (t. s väzbou v pozdĺžnych prúžkoch) nem.
damask vl. m.
damašek (jednoosnovná jednofarebná t. v atlasovej väzbe, s vtkaným lesklým vzorom) vl. m. star. nespis. text.
elastik (t. so zatkanými kaučukovými niťami, na traky) gréc.
batist franc.
kment (veľmi jemná a mäkká t.) nem. poľ.
cvilink (t. vo väzbe štvorväzbového osnovného, obojlícneho kepra; hrubé ľanové plátno vo dvojniťovej rypsovej väzbe) nem.
krís (veľmi pevná t. na plachty a obrusy) angl.
linón (jemne bielené hladké a lesklé plátno, na bielizeň) franc. text.
crash /kreš/ (t. na ručníky, obrusy a pod.) angl.
elastik (riedka t. apretovaná želatínou, na vystuženie golierov) gréc.
jutová t.
bagging /beging/ (hrubé plátno, najmä na vrecia, vrecovina) angl.
hesián (t. v plátnovej väzbe, na vrecia) angl. text.
sacking /sak-/ (t. vo väzbe trojväzbového kepra) angl. text.
padding (t. na vložky do pánskych oblekov) angl.
konopná t.
krís (veľmi pevná t. na plachty a obrusy) angl.
cvilink (t. vo väzbe štvorväzbového osnovného, obojlícneho kepra) nem.
iná t.
satén (zmesová lesklá hladká t. v atlasovej väzbe, na posteľnú bielizeň, dámske šaty a pod.) arab.-franc.
organtín (zmesová riedka jemná t. v plátnovej väzbe, s tuhou úpravou, na zástery a div. kostýmy) franc.
kalmuk (zmesová dvojútková t. s hustým vlasom) vl. m.
krizet (zmesová t. na pánsku spodnú bielizeň) franc.
zefír (zmesová jemná pestrá t. v plátnovej väzbe, na košele, šaty a pod.) gréc.-franc.
kamgarn (t. z česanej priadze) nem. text.
jaspé /ža-/
žaspé (t. z priadzí spriadených z dvoch rôznofarebných predpriadzí) franc.
fulé (riedko tkaná t. vo väzbe trojväzbového kepru, na lícnej strane mierne česaná) franc.
plyš (t. s dlhším hrubším hustým a mäkkým vlásím) franc. text.
ondé (t. s jemným priečnym rebrovaním zo špirálovitej nite zloženej zo základnej a efektnej nite) franc. text.
šanžán (t. s meniacim sa farebným leskom, na balónové plášte) franc.
kloké (dvojitá, dutinová t. s plastickým dutým vzorovaním) franc.
velvet (mäkká t. s krátkym hustým vlasom, na dámske šaty a plášte) tal.
lavábel (jemná t. z chem. vláken, na bielizeň) franc. text.
ševrón (t. z mäkkej česanej al. mykanej priadze, na obleky a plášte) franc.
treillis /treji/ (hrubá t. v trojväznej keprovej väzbe, na vrecia a pod.) franc.
trilich (pevná t. v štvorväznej osnovnej keprovej väzbe) nem.
šerž (podšívková t. v keprovej väzbe) franc.
tirtey /terti/ (polovlnená pánska obleková t.) angl.
madras (jemná prúžkovaná t. na záclony) vl. m. text.
moiré (lesklá t. so vzorom pripomínajúcim letokruhy na dreve, oblaky a pod., na podšívky) franc.
matlasé (mäkká dvojitá t. s hodvábnym lícom a bavlneným rubom) arab.-franc.
krep (pružná t. so zvlneným povrchom, z rôznych materiálov) franc.
montagnac /-taňak/ (mäkká t. so skučeraveným povrchom, na zimníky) franc. text.
leskimo (t. napodobujúca kožušinu dlhším vlasom na líci) um.
vikslajvant (voskované plátno) nem. zastar. hovor.
celtovina (nepremokavá stanová t.) nem.
ségel (pevná t. v plátnovej väzbe, plachtovina) nem. text.
waterproof /uóterprúf/ (nepremokavá t. na plášte do dažďa) angl.
crimp /krimp/ (veľmi pružná nylonová chĺpkovitá t.) angl.
cvilich (hrubšia zrebná al. pásikovaná t. na poťahy) nem.
jutovina (hrubá t. z lykových vlákien z tropického stromu) ind.-angl.
kovral (kobercová t. z umelých vláken) um.
rips (t. s pozdĺžnymi, priečnymi al. šikmými vrúbkami, z rôznych druhov priadze) nem.-angl. text.
rayé /rajé/ (t. s pozdĺžnymi pásikmi vytváranými tkaným vzorom) franc. text.
travér (t. s priečnymi pásikmi) franc. text.
keper hol.-nem.
serž (t. s väzbou vytvárajúcou šikmé riadky, najmä bavlnená) lat.-franc.
naté (t. z hrubých a jemných priadzí tvoriacich pravidelný plastický vzor) franc.
lurex (t. so zatkaným syntetickým kovovolesklým vláknom ako ozdobou) um. text.
purpur gréc.-lat.
šarlát (sýtočervená t. s nádychom do fialova, ako znak hodnosti, nach) lat.-nem.
buklé (šatová t. v plátnovej väzbe, z hrubých efektných priadzí) franc. text.
lastex (pružná t. vystužená gumovými niťami opradenými priadzou) angl.
imprimé (t. vzorovaná potlačením) franc. text.
lamé (vysoko lesklá, kovovlesklá t.) franc.
milanéz (hladká jemná dvojitá pletenina na rukavice) vl. m. text.
petinet (jednolícna pletenina s prelamovaným dierkovým vzorom) franc.
vatelín (riedka osnovná pletenina používaná ako tepelná vložka do kabátov) nem. text.
moket (vzorovaná nábytková t. s vlasom) franc. text.
nylón (t. zo syntetického polyamidového vlákna) angl.
dederón (t. zo syntetického polyamidového vlákna vyrábaného v NDR) nem. um. text.
tesil (t. zo syntetického polyesterového vlákna) um. text.
terylén (t. zo syntetického polyesterového vlákna brit. pôvodu) um. text.
diolén (t. z polyesterového vlákna, na jemnú bielizeň) lat.-gréc.
silón (t. z syntetického polyamidového vlákna) um.
krepsilón (silon s krepovým, zvlneným vzhľadom) franc. um.
trevira (t. z umelého polyesterového vlákna) um.
sidara (ľahká vzorovaná t. z umelých vláken, na ženské letné šaty) um.
fleece /flís/ (umelá t. podobná vlne) angl.
batika (t. zafarbená za studena pomocou vosku) malaj. text.
pepito (t. s drobnými štvorcami al. kosoštvorcami) špan. vl. m.
káro (t. so kockovaným vzorom) franc. text.
patchwork /pečverk/ (t. so vzorom pripomínajúcim zošité malé kúsky látok rôznych veľkostí, vzorov a farieb) angl.
metráž (t. predávaná na metre) franc. slang. hovor.
drapéria (okrasne zriasená t., záves, pokrývka) franc.
tapiséria (ozdobná závesná t., tkaný nástenný koberec) gréc.-franc.
pareo (t. prehodená cez postavu a upravená ako odev pomocou uzla) franc. krajč.
koltra (prenosná závesná okrasná t. používaná ako opona, záves, prikrývka) tal.
gáza orient.-franc. lek.
mul (jemný riedky obväzový materiál) ind.-angl.
chrismale (plátno kladené pri omši pod kalich) gréc. cirk. porovnaj vlákno

zmes

melanž franc. odb.
konglomerát (nesúrodá z., spojenie rôznorodých častí, zmiešanina, zlepenina, zhluk) lat.
magľajz (z. rôznych látok al. vecí; lepkavá z.) vl. m. hovor. expr.
mišmaš nem. hovor. expr.
mišung nem. subšt.
pêle-mêle /pel mel/ franc. kniž.
mix (miešanina, zmiešanina) angl.
kokteil (rôznorodá, najmä zámerne vytvorené z.) angl.
varia (z. rôznych vecí) lat. kniž.
kvodlibet (z. všetkého možného, kadečo, zo všetkého trochu; z. niekoľkých obľúbených piesní) lat.
potpourri /-puri/ (zo všetkého trochu, miešanina; z. melódií z rôznych skladieb; vonná z. sušených kvetov, listov, kôry a pod.) franc. kniž.
pasticcio /-čo/ (z. známych nápevov, melódií) tal. hud.
tutti-frutti (pestrá z. ovocia; pestrá z. všeobecne pren.) tal. hovor.
kupáž (z. vín pre výrobu šumivého vína) franc. vin.
čalamáda (nakladaná miešaná zelenina) ?
fondán (z. z cukru al. sacharózy a škrobového sirupu) franc. potrav.
karí (z. viac druhov jemne mletého korenia, najmä ind.) ind.-angl. kuch.
worcester /vorče-/ (tekutá z. korení ako prísada do omáčok) vl. m.
elektuárium (kašovitá z. z prachov, najmä rastlinných, zmiešaných s medom al. sirupom) lat. farm.
silica (z. prchavých voňavých látok obsiahnutých v rastlinách, používaná v potravinárstve, kozmetike, medicíne a pod.) lat. chem.
species (liečivá z. rastlinných látok, napr. čajov) lat. farm.
krizma (z. olivového oleja a balzamu, obradný posvätný olej) gréc. cirk.
mixtúra (z. liekov, liečiv) lat. farm.
free baza /frí/ (z. kokaínu a heroínu, kt. sa fajčí zmiešaná s olejom vo vodných fajkách) angl. + gréc.
emulzia (sústava dvoch al. viac nemiešateľných, jemne rozptýlených kvapalín) lat. chem.
ropa (z. uhľovodíkov rôzneho zloženia, zemný olej) poľ.
nafta (spracovaná ropa) orient.-gréc. chem.
benzín (z. kvapalných uhľovodíkov, horľavá tekutina používaná ako pohonná látka, rozpúšťadlo a pod.) arab. tech.
parafín (z. tuhých nasýtených uhľovodíkov z nafty al. uhlia, na výrobu sviečok, kozmetiky a pod.) franc. chem.
pufer (z. kyslých a zásaditých látok na udržovanie stálej kyslosti prostredia, tlmivý roztok) nem. chem.
šuter (z. štrku) nem. hovor.
šotolina (drobná zmes štrku) tal. stav. slang.
makadam (hrubšia kamenná drvina na podklad vozovky) vl. m.
betón (stavebná hmota zo z. štrku al. piesku, cementu a vody, po vytuhnutí tvrdá a stála) franc. stav. porovnaj betón
malta (stavebná hmota zo z. piesku, vápna, vody, prípadne cementu používaná na spájanie muriva a omietanie) tal. porovnaj malta
pačok (z. vápna s vodou na prvé bielenie omietky, vápenné mlieko) nem. stav.
štuka (z. jemného piesku a sadry al. vápna na vrchné jemné omietky) tal.-nem. stav.
smog (z. hmly a dymových splodín v ovzduší veľkých miest a priemyselných oblastí) angl. skr.
bitúmen (z. pevných a kvapalných uhľovodíkov, živica) lat. geol.
asfalt gréc.
tér (čierny bitúmen na stavbu ciest a pod.) nem. zastar. porovnaj roztok
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 1670. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.