hlava

hlava 3 pomerne samostatná časť lit. diela
kapitola lat.
lekcia kapitola v učebnici lat.
súra kapitola koránu arab. náb.

oddiel

oddiel 2 časť celku
kapitola pomerne samostatná časť lit. diela, hlava lat.
lekcia úsek učebnej látky, kapitola v učebnici, úloha, cvičenie lat.
súra kapitola koránu arab. náb.
artikula odsek al. článok zákona, zmluvy a pod. lat. hist.
paragraf odsek v zákonoch, odborných spisoch, presne vymedzený číslom gréc.

nápoj

nektár lahodný n. gréc. pren.
malvázia dobrý n. gréc. pren.
špécia vyberaný, osobitný, mimoriadny n. lat. hovor.
nektár n. gréc. bohov gréc. mytol.
panč n. rozriedený a tým pokazený iným nápojom, tekutinou nem. hovor.
šláftrunk n., kt. sa pije pred spaním nem. hovor. zastar.
elixír zázračný n. s liečivým al. iným účinkom arab.
cordial ko- n. na posilnenie srdca lat.
liehový nemiešaný n.:
alkohol arab. chem.
destilát lat.
špiritus lat. hovor. a farm.
špirák lat. hovor.
trúnok nem. zastar. al. expr.
gajst nem. subšt. zastar.
gramatika gréc. žart.
šnaps nem. hovor.
kvit liehový n. získaný oddeľovaním zo zmesi kvapalných látok, liehovina, pálenka lat. zastar.
drink miešaný al. nemiešaný alkoholický al. nealkoholický n. angl.
aperitív n. podávaný pred jedlom na povzbudenie chuti franc.
amer picon horký n. používaný ako aperitív al. na prípravu koktailov
terkelica n. z hroznových výliskov maď.
barackovica n. z marhúľ, marhuľovica maď.
kontušovka poľ. ražný n. poľ.
rakija balkánsky n. z hroznových výliskov al. z kôstkovíc arab.-tur.
mastika bulh. aromatický n. bulh.
kirsch kirš n. z čerešní, čerešňovica nem.
malvázia sladký n. gréc. hovor.
maraskéno n. z višní, višňovica tal.
kampampuli korenistý liečivý n. tal.
calvados ka- franc. n. z jablkového muštu franc.
marc már n. z odumretých kvasiniek vo víne franc.
akvavit dán. n. s obsahom silíc lat.
rum vyrábaný destiláciou trstinovej melasy al. umelo pridaním esencie angl.
gin džin n. z obilia s príchuťou, najmä borievok angl.
sour kyslastý osviežujúci n. angl. potrav.
whiskey ui-
viska n. škótskeho pôvodu z obilných zápar, najmä jačmeňa, kukurice kelt.-angl.
vodka n. rus. pôvodu z vodou riedeného liehu rus.
kvas rus. osviežujúci, slabo alkoholický n. z ovocia, obilia rus.
žžonka n. pripravený pálením koňaku al. rumu s cukrom, korením, citrónom a pod. rus.
samohonka rus. n. vyrábaný po domácky rus.
kumys n. z kvaseného kobylieho mlieka, stredná Ázia rus. kirg.
archi mongol. vodka mongol.
mao-tchaj n. dozrievajúci niekoľko rokov pod zemou v kameninových nádobách čín.
saké čín. a jap. n. z kvasenej ryže jap.
sóma ind. opojný n používaný pri obetovaní sanskrit náb.
toddy n. z cukrovej miazgy kokosových paliem, palmové víno dráv. bot.
arak arab.
raki n. z palmových vín; n. z melasy, ryže a manioku arab.-tur.
súra n. z kokosového mlieka arab.
ayahuasca ajavaska juhoamer. domorodý omamný n. indián.
tequilla -kila mexický n. z agávy špan.
palque palke
pulque -kerk
pulke mexický n. vyrobený skvasovaním agávovej šťavy indián.-špan.
brandy brendy n. z vína, vínovica angl.
armagnac -maňak
koňak n. vyrobený destiláciou vína vl. m.
pliska bulh. koňak vl. m.
gruziňák gruz. koňak vl. m.
V.O. koňak starý asi 20 rokov angl. skr.
V.S.O. koňak starý asi 20 až 25 rokov angl. skr.
V.S.O.P. koňak starý najmenej 30 rokov angl. skr.
X.O. koňak starý asi 40 až 50 rokov angl. skr.
likér sirupovitý sladený n. s vysokým obsahom cukru a aromatických látok franc.
becherovka karlovarský žalúdočný horkosladký bylinný likér vl. m.
chartreuska šartréz-
chartreuse šartréz jemný sladký bylinný likér franc. vl. m.
rozóliš hustý sladký likér tal. zastar.
krém likér s vysokým obsahom cukru s nižším obsahom alkoholu, najmä so žĺtkami, s mliekom a prísadami franc.
alaš sladký likér s rascovou príchuťou vl. m.
griotka višňový likér franc.
cherry brandy čeri brendi jemný likér z višňovej šťavy, čerešňovice, liehu, cukru angl.
curaçao küraso sladký hustý pomarančový likér vl. m.
pastis bezfarebný likér z anízu a zo sladkého drievka franc.
anízovka sladený likér z anízu, badianu, fenikla, škorice a prísad orient.-gréc.
fernet horký likér s nízkym obsahom cukru vl. m.
absint horký likér z paliny gréc.-franc.
dosage -záž
dozáž likér z vína, vínneho destilátu a cukru určený na úpravu šumivého vína franc.
porter ťažké čierne pivo angl.
omatajo -cho pivo zo scukornateného a skvaseného ciroku špan.
ale ejl angl. silno alkoholizované svetlé pivo angl. potrav.
špricer n. z vína a zo sódy, strek nem. slang.
kokteil n. z rôznych liehovín, cukru, citróna, korenia, ľadu a pod. angl.
longdrink alkohol zmiešaný so sódou, minerálkou al. ľadovou vodou angl.
punč n. pripravený z aromatickej alkoholickej tekutiny z vody, cukru, čaju, rumu a citróna pridanej do horúcej vody ind.-angl.
grog horúci n. z rumu, vody a cukru angl.
toddy n. z alkoholu, cukru a vody podobný grogu al. punču, najmä vo Veľkej Británii dráv.
šodó penový horúci n. z vína, zo žĺtkov a z cukru franc. kuch.
bowle bou- n. z vína, likéru, cukru, ovocia a ovocných štiav angl.
koblér chladený n. zo sirupu, muštu, alkoholu, konzervovaného ovocia, zdobený šľahačkou angl.
sling n. z alkoholu, citrónovej šťavy a zo studenej vody angl. potrav.
fiz
fizz chladený a spenený n. z vína, likéru, destilátov, citrónovej šťavy a vajec angl.
nealkoholický n.:
káva arab.
café ka- aromatický osviežujúci z rozomletých pražených semien kávovníka franc.
santos brazílska káva vl. m.
turek neprecedená káva vl. m. hovor.
presso káva pripravená v prístroji na rýchle prekvapkávanie pod tlakom, pretlakovou parou tal.
mokka silná čierna filtrovaná káva vl. m.
neska rozpustná zrnková káva v prášku um. hovor.
kapucíner lat.
kapucín lat. hovor.
capucino ka-čí- čierna káva s malým množstvom mlieka tal.
sifón gréc.-franc. hovor.
sódovka n. z vody nasýtenej oxidom uhličitým arab.-lat.
limonáda perz.-tal.-franc.
krachlík n. z ovocnej šťavy a vody um. zastar.
džús n. z ovocnej al. zeleninovej šťavy s rozdrvenou dužinou angl.
oranžáda n. z pomarančovej šťavy franc.
zaft n. z rastlinných plodov nem. hovor.
mušt šťava získaná z čerstvého ovocia lisovaním lat.-nem.
kokteil n. z ovocných štiav, ovocia, mlieka, zo smotany, z čokolády a pod. angl.
kofola um.
coca-cola koka-kola
kokakola indián. a afr.
pepsicola -ko-
pepsikola osviežujúci n.
tonik posilňujúci, povzbudzujúci n. s chinínom, kofeínom a pod. angl.
frappé chladený n., najmä so zmrzlinou franc. potrav.
džúlep letný n. s ľadom, mätou, ovocím a so šľahačkou angl. potrav.
flip miešaný n. z mlieka, cukru, zo sirupu, z muštu, zo žĺtka, z ľadu angl. potrav.
šejk mliečny zmrzlinový ovocný n. arab. potrav.
grenadína ovocný n. franc. zried.
cidre sidr ovocný, málo alkoholický n. z jabĺk franc.
jogurt zakvasený a zahustený n. z pasterizovaného mlieka tur.-bulh.
kefír skvasené a skysnuté mlieko s obsahom alkoholu turk.-bulh.
boza bulh. n. z prosa, kukurice a pod. bulh.
sangarea sengeri osviežujúci n. v tropických oblastiach angl. potrav.
sorbet chladivý orient. n. arab.-tal.
šerbet chladený orient. n. z cukru a ovocia arab. potrav.
šubat kysnutý n. z ťavieho mlieka arab. porovnaj víno mlieko 1

časť

pars lat.
mero- súčasť, zložka, prvok, základný článok gréc. v zlož. sl.
element najjednoduchšia č. celku, zložka, prvok lat.
segment úsek, zložka, prvok lat. kniž.
sekcia zložka, súčasť lat.
gros gro
gro hlavná, podstatná č., jadro, väčšina franc. kniž.
leonina pars prevažná č., leví podiel lat. kniž.
ingrediencia prísada, súčasť, zložka lat. odb.
etapa č. cesty, dráhy, napr. v športe, štafete franc.
rajón č. územia ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho lat.
sektor úsek, zložka väčšieho celku, činnosti lat.
intravilán zastavaná č. územia obce al. určená na zástavbu lat. + tal.
exteriér vonkajšia č., vonkajší priestor, vonkajšok lat.
interiér vnútorná č., vnútorný priestor, vnútrajšok franc.
pasáž franc.
pasus č. umeleckého diela, najmä lit. al. hud., úryvok, výňatok, úsek lat. kniž.
partia lat.
pasáž č. umeleckého diela, najmä lit. al. vedeckého, úryvok, výňatok; malá, zlomkovitá č. celku všeobecne franc. lat.
epocha obsiahla ucelená č. umeleckého diela, napr. filmu gréc.
percento stá č. celku, stotina lat.
promile tisícina čísla považovaného za základ lat.
partikula nepatrná č., čiastočka lat. odb.
atóm najmenšia č. chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie fyz., chem.; nepatrná časť, čiastočka expr. gréc. porovnaj častica 1
kvóta pomerná č., pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, stanovený počet lat.-tal.
elita najlepšia, vyberaná č. určitého celku; vyberaná, najlepšia č. spoločnosti, skupiny, výkvet franc.
fakulta č. vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom lat.
komora č. zákonodarného, zastupiteľského orgánu gréc.-lat.
senát horná komora v niektorých štátoch lat. polit.
kolónka lat.-franc.
rubrika č. tlačiva na vyplnenie určitých údajov často vymedzená čiarami lat.
oikumena oj- známa č. sveta, v starom Grécku gréc.
set ucelená samostatná č. šport. zápasu, sada v tenise, volejbale a pod. angl. šport.
per partes po častiach, postupne lat. práv. mat.
totum pro parte celok za č. lat. lit.
pars pro toto tó- č. za celok, č. namiesto celku lat. lit.
tomus gréc.-lat. kniž.
volúmen diel knihy, lit. diela, zväzok lat. kniž.
maieutika č. rozhovoru, keď sú účastníci vyzvaní na tvorbu vlastných myšlienok, riešení, nájdenie pravdy gréc. filoz.
perorácia záverečná č. reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky lat. kniž.
perex širšie vysádzaná č. článku lat. žurn.
rubrika č. časopisu, novín, vyhradená pre články z určitého odboru lat. žurn.
paragraf č. práv. normy presne vymedzená číslom gréc.
dispozícia č. práv. normy, kt. určuje pravidlá správania účastníkov práv. vzťahov lat. práv.
petit č. žaloby s návrhom rozhodnutia súdu, žalobný nárok lat. práv.
enunciát rozhodujúca, základná č. súdneho rozhodnutia lat. práv.
morféma najmenšia č. slova, kt. má vecný al. gramatický význam, najmenšia významová jaz. jednotka gréc. lingv.
afix morféma stojaca pred koreňom slova, za ním al. v ňom lat. lingv.
preverbium morféma pred koreňom slova, predpona lat. lingv.
O’ ou prefix v ír. priezviskách vzniknutých z mena al. zo zamestnania otca ír.
infix morféma vložená do koreňa slova lat. lingv.
sufix morféma za koreňom slova, prípona lat. lingv.
postfix morféma pripojená k slovu, napr. -sia pri slovesách v ruštine lat. lingv.
formant slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona lat. lingv.
kapitola pomerne samostatná č. lit. diela, hlava lat.
lekcia kapitola v učebnici lat.
arza č. stopy, slabika bez metrickégo dôrazu, ľahká doba gréc. lit.
téza č. stopy, slabika s metrickým dôrazom, ťažká doba gréc. lit.
refrén franc.
tornáda č. básne al. piesne, kt. sa pravidelne opakuje špan. lit.
verš rytmicky organizovaná č. básne, sled slov usporiadaných rytmicky, jeden riadok básne lat.
kólon úsek verša al. vety spojený jedným hlavným prízvukom gréc.
invokácia úvodná č. eposu, v kt. básnik vzýva múzy lat. lit.
akt č. dram. diela, dejstvo lat.
časti klasickej divadelnej hry, drámy, tragédie:
expozícia lat.
prológ gréc. lit.
protáza úvodná č., zoznámenie s postavami a prostredím, úvod gréc. div.
konflikt zauzlenie deja lat.
kríza vyvrcholenie konfliktu gréc.
peripetia zvrat vo vývoji deja gréc.
katastrofa záverečná č., konečný obrat, tragické rozuzlenie gréc.
finále záverečná scéna div. hry; záverečná č. hud. skladby tal.
epilóg záver diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry al. zhrnutím obsahu diela, doslov al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov; samostatná č. hud. skladby, dohra gréc.
parabáza č. komédie, v kt. autor ústami zboru hovorí svoj názor gréc. lit.
exodus odchod zboru gréc.-lat.
stretta č. hud. sklady, koncertu, árie v živom tempe tal. hud.
postlúdium improvizovaná hra na organe po skončení omše, improvizované finále, dohra lat. hud.
promulgácia č. listiny, kde vydavateľ vyjadruje úmysel uviesť jej obsah do všeobecnej známosti lat.
preambula úvodná č. listiny, predhovor, úvod, napr. ústavy, stanov a pod. lat.
časti textu stredovekej listiny:
invokácia úvodná č. lat. hist.
proemium č. s uvedením dôvodu jej vzniku lat. hist.
diplomatika č. uvádzajúca dôvody jej vydania lat.
komináca väčšinou predposledná č., vyhrážka narušiteľovi práv. ustanovení trestami lat.
aprekácia č. v závere listiny, modlitba za jej platnosť, napr. ámen lat.
eschatokol záverečná č. s podpismi svedkov, kancelárskych úradníkov al. vydavateľa a údajmi o čase a mieste vzniku gréc.
koroborácia posledná č. s ohlásením spôsobu jej overenia, najmä pečaťou, utvrdenie lat.
kolofón záverečná č. textu rukopisných al. najstarších tlačených kníh, o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi gréc.
plika zosilnenie dolnej č. stredovekej listiny, prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie lat. odb.
juxta diel listiny, kt. zostane po odtrhnutí oddeliteľnej časti listiny, napr. č., kt. zostane v šekovej knižke po odtrhnutí šeku lat.
mišna prvá č. talmudu, písomne zachytená ústna tradícia hebr.
gemara druhá č. talmudu, zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej č. hebr.
haftara č. textu Starého zákona, Prorokov, kt. sa číta v synagóge po čítaní z tóry počas šabatu, veľkých sviatkov a posvätných dní
súra kapitola koránu arab. náb. porovnaj kniha 2
lóža oddelená č. hľadiska, napr. divadla franc.
galéria č. hľadiska, najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie tal.
proscénium gréc.-lat.
rampa predná č. antického divadla, javiska, pred oponou franc. div.
skéné č. antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium gréc. hist.
orchestra č. antického divadla, priestor pre zbor s oltárom gréc. hist. div.
chór č. antického divadla, priestor pre tanec gréc.
epóda záverečná č. antického chóru gréc.
suburbium pomerne samostatná štvrť veľkomesta s určitou doplnkovou funkciou lat. archit.
dormitórium časť mesta bez pracovných a kultúrnych príležitostí, slúžiaca len na obytné účely lat. archit.
periféria okrajová štvrť, okraj mesta, predmestie gréc. porovnaj predmestie
časti oltára:
menza oltárny stôl, kamenná doska na podstavci lat. cirk.
stipes podnožie
predela podstavec oltára na oltárnom stole tal. cirk.
frontale ozdobný kryt al. záves prednej časti oltára z látky, kovu, dreva a pod. lat. výtv. cirk.
cibórium lat.
tabernákulum nadstavba al. strieška nad oltárom na stĺpoch lat. archit.
baldachýn strieška al. ozdobný kryt zavesený nad oltárom vl. m. cirk.
umbela menší oválny baldachýn na prenášenie oltárnej sviatosti lat. cirk.
retabulum nadstavec oltára, zadná stena s maľbami a so sochami lat. cirk. výtv.
sepulcrum priestor na relikvie
tabernákulum schránka na oltárnej doske na uloženie hostie lat.
časti omše:
epiklézia zložka eucharistie v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, prosba kňaza o premenu chleba a vína gréc. cirk.
prefácia čítaná al. spievaná úvodná modlitba pred pozdvihovaním, predspev pred pozdvihovaním lat. cirk.
ofertórium obetovanie lat. cirk.
sekvencia č. omše, kt. vznikla osamostatnením chorálu aleluja, medzispev lat. cirk.
epištola č. omše, pri kt. sa číta výňatok z listu apoštola veriacim gréc. cirk.
evanjelium č. omše, pri kt. sa čítajú spisy apoštolov o živote Krista gréc. cirk.
pašie čítané al. zhudobnené evanjelium opisujúce poslednú večeru, zatknutie, súd, smrť a pohreb Krista lat. cirk.
graduále č. omše medzi epištolou a evanjeliom, medzispev lat. cirk.
Kyrie eleison úvod niektorých modlitieb, omše, Pane, zmiluj sa gréc.
homília č. omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň gréc. cirk.
exhorta napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe lat. cirk.
perikopa výňatok, úryvok z Biblie čítaný počas bohoslužby určité nedele a sviatky gréc. cirk.
matutínum prvá, ranná č. kňazských a rádových hodiniek, modlitieb konaných povinne v určitom čase lat. cirk.
karoséria vrchná č. automobilu tvoriaca priestor na dopravu osôb al. nákladu franc.
tudor uzavretá dvojdverová štvormiestna dvojradová karoséria s pevnou strechou angl. hovor.
hatchback hečbek šikmo sklonená zadná časť karosérie s dverami angl.
limuzína uzavretá (štvordverová) karoséria osobného auta franc. vl. m.
landaulet karoséria zatvoreného automobilu so sklopnou strechou vzadu franc.
roadster roudster dvojsedadlová karoséria športového auta s plátennou strechou angl.
targa karoséria s odnímateľnou tuhou strechou tal. porovnaj auto
korba č. nákladného cestného vozidla, kde sa ukladá materiál nem.
modul oddeliteľná č. kozmickej lode určená na pristátie lat. kozm.
prova predná č. lode, čelo, predok port. lod.
korma zadná č. lode nad kormidlom ind.-rus.
outor č. lodného trupu v mieste, kde prechádza lodné dno do bokov ?
rostrum zobák na čele starorím. lode na prerážanie nepriateľských lodí lat. hist.
rejda vonkajšia č. prístavu hraničiaca s morom al. riekou, kotvisko hol. lod.
centroplán stredná č. krídla spojená s trupom, ku kt. sú pripevnené vonkajšie nosné plochy lat. let.
trakt č., krídlo väčšej budovy lat. archit.
antikum predná č. rím. obytného domu lat. archit.
taberna hosp. č. rím. domu lat. archit.
rizalit predsunutá č. priečelia stavby v celej výške tal. stav.
sokel spodná č. stavby franc.-nem. stav.
tambur č. stavby medzi sférickými trojuholníkmi a kupolou, niekedy s oknami, bubon arab.-franc. archit.
parter rovinná č. záhrady rozdelená na pravidelné záhony pred zámkom franc. záhr.
hárem č. moslimského domu vyhradená ženám arab.-tur.
zenana hárem v Iráne a Indii perz.
časti antického stĺpa:
abakus č. hlavice, štvorcová krycia doska, platňa, na kt. spočíva vodorovný článok gréc.-lat. archit.
echinos č. hlavice dórskeho stĺpu medzi driekom stĺpa a krycou doskou, v tvare taniera gréc. archit.
epitrachélium krčok stĺpovej hlavice tvoriaci prechod medzi hlavicou a driekom dórskeho stĺpu gréc. archit.
ankóna nosný článok podopierajúci rímsu nadpražia, iónsky štýl lat. archit.
spira pätka stĺpa gréc. archit.
torus vypuklý polkruhový prstencový podporný článok pätky stĺpa lat. archit.
trochilos ustupujúci spojovací článok al. vzpera pätky stĺpa, vodorovný žliabok gréc. archit.
plinta najnižšia č. päty stĺpa, podnožná doska pod stĺpom gréc. archit.
časti antickej gréckej rímsy:
gejzon hlavná č., doska gréc. archit.
kyma podporujúci článok gréc. archit.
sima ukončujúci vodorovný článok, žliabkovnica lat. archit.
entablatúra č. stĺporadia s vlysom a rímsou, kladie lat. archit.
vlys franc.-nem.
fryz stredná č. kladia medzi architrávom a rímsou franc.-nem. archit. zastar.
architráv lat.
epistylión spodná č. trámovia vodorovne ležiaca na hlaviciach antických stĺpov, hlavný vodorovný trám, podrímsie gréc. archit.
volúta špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit ako ozdoba, závitnica lat. archit.
frakcia č. produktu oddelená zo zmesi látok destiláciou, zrážaním a pod. lat. chem. tech.
kvadrant jedna zo štyroch častí roviny vzniknutá rozdelením roviny pravouhlými súradnicovými osami, štvrtina kruhu lat.
segment úsek kruhu, kruhový výsek lat. odb.
anergia č. energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu gréc. fyz. tech.
exergia č. energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu gréc. fyz. tech.
ekotón hraničná č., prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, napr. okraj lesa, pobrežie gréc. biol.
terén č. zemského povrchu, jeho prirodzený al. upravený tvar lat.-franc.
ekumena č. Zeme trvalo obývaná a pozmenená činnosťou človeka gréc. ekol.
anekumena č. Zeme trvalo neobývaná a nevyužívaná gréc. ekol.
subekumena č. Zeme človekom obývaná a využívaná iba občasne, prechodne lat. + gréc. geogr.
litosféra vrchná č. Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa gréc. geol.
astenosféra vrstva Zeme pod litosférou gréc. geol. geogr.
tektonosféra vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry gréc. geol.
sial vonkajšia č. zemskej kôry, zemská kôra lat. skr. geol.
sima vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom lat. skr. geol.
umbra tmavšia vnútorná č. slnečnej škvrny
penumbra svetlejšia vonkajšia č. slnečnej škvrny, polotieň okolo jadra slnečnej škvrny lat. astron.
lagúna č. mora oddelená piesočným valom od voľného mora tal.
eulitorál príbrežná č. vodnej nádrže medzi vysokým stavom hladiny na jar a nízkym stavom v lete a na jeseň gréc. + lat. vod.
hypotalamus spodná č. medzimozgu tvoriaca dno tretej mozgovej komory, podlôžko gréc. anat.
epifýza č. medzimozgu stavovcov, stopkatá výdutina medzimozgu gréc. anat.
epifýza koncová kĺbová č. dlhej kosti, koniec dlhej kosti gréc. anat.
diafýza stredná č. dlhej kosti, stred dlhej kosti gréc. anat.
prominencia vyčnievajúca č. kosti a pod., výčnelok lat. anat.
hypogastrium č. brucha pod pupkom, podbrušie gréc. anat.
abdómen č. tela stavovcov obsahujúca tráviace orgány, brucho lat. biol.
ileum dolná č. tenkého čreva, bedrovník gréc.-lat. anat.
jejunum stredná č. tenkého čreva, lačník lat. anat.
phalanx fa-
falanx gréc. anat.
falango- článok prsta na končatine gréc. v zlož. sl.
lunula belavá č. nechta pri koreni lat. anat.
sekvester odumretá č. tkaniva lat. lek.
explantát oddelená č. rastliny al. živočícha pestovaná pri stabilných podmienkach na živnej pôde lat. odb.
akrón najprednejšia č. tela hmyzu gréc. zool.
mezotorax druhá, stredná č. hrude hmyzu, stredohruď gréc. zool.
metatorax tretia č. hrude hmyzu, zadohruď gréc. zool.
abdómen posledná č. tela článkonožcov, zadoček lat. biol.
opistoma posledná, zadná č. tela niektorých bezstavovcov, pavúkov gréc. zool.
metaméra pravidelne sa opakujúci článok tela živočíchov, článkonožcov gréc. zool.
pedicellus druhý článok tykadla hmyzu so zmyslovým orgánom na vnímanie vlnenia lat.
torus č. kvetnej stopky s kvetnými časťami, kvetné lôžko lat. bot.
internódium č. stonky rastlín medzi dvoma uzlinami, článok lat. bot.
radikula č. zárodku rastliny, kt. vyrastá pri klíčení do hlavného koreňa, korienok lat. bot.
lot č. pôdy vzniknutá rozdelením pozemkov v amer. prostredí angl.
šál č. hovädzieho stehna nem. potrav.
sára horná č. čižiem maď.
lafeta č. dela, kt. slúži na nastavenie hlavne dela a zaistenie stability dela, podstavec dela franc. voj.
konštrukcia lat. stav.
skelet nosná č., sústava, napr. stavby, kostra gréc. stav.
rám kostra, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo nesie, upevňuje nem.
fréma základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan, kostra angl. tech.
suport č. obrábacieho stroja nesúca nástroj, podstavec lat.-angl. tech.
šachta horná č. vysokej pece nem. hut.
matrica spodná č. lisovacieho stroja, lisovnica franc.-nem. tech.
patrica vrchná pohyblivá č. lisovacieho stroja, lisovník lat. tech.
fréma základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan angl. tech.
rotor otáčavá č. stroja, strojného zariadenia lat. tech.
stator pevná, nepohyblivá č. stroja, strojného zariadenia lat. eltech.
izolátor nevodivá, oddeľujúca č. elektrického zariadenia tal.-franc.
franšíza č. škody, kt. znáša poistený zo svojho, na vlastné náklady angl. obch. práv.
epeda ?
tapecírung čalúnená č. nábytku, najmä snímateľná nem. hovor.