Výsledky vyhľadávania

postavenie

postavenie 1 (rozmiestnenie, poloha)
štelung nem. voj. slang.
situácia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k času) lat.
pozícia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k okoliu) lat.
lokalizácia (umiestnenie, určenie miesta) lat.
lokácia (umiestnenie v priestore al. čase) lat. odb.
in situ (vo svojej polohe) lat. kniž.
orientácia (p. predmetu, najmä stavby, vzhľadom na svetové strany) lat.-franc.
kolokabilita (umiestnenie na tom istom mieste, v tom istom priestore) lat.
interpozícia (p. medzi dvoma časťami) lat. odb.
opozícia (protiľahlé al. protikladné p., umiestnenie, uloženie) lat. odb.
superpozícia (p., umiestnenie, uloženie nad niečím) lat. kniž. a odb.
antepozícia (p., umiestnenie, uloženie vpredu, pred niečím) lat. odb.
postpozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu, za niečím) lat. odb.
retropozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu) lat. lek.
dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.
heterotaxia (p. orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.
interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.
ektopia gréc. lek.
protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.
dextrokardia (p. srdca vpravo) lat. + gréc. lek.
sinistrokardia (p. srdca vľavo, normálna poloha) lat. + gréc. lek.
kontraktúra (trvalé, vynútené p. kĺbu s obmedzením pohyblivosti) lat. lek.
ortofória (správna poloha očí, pri kt. sú obe osi súbežné pri pohľade dopredu) gréc. lek.
exoftalmus (vysunutie oka z očnice) gréc. lek.
syntopia (p. tela voči okoliu) gréc. anat. lek.
juxtapozícia (položenie vedľa seba, o veciach, najmä porovnávaných textoch) lat. odb.
centralita (p. jednotlivca v komunikačnej štruktúre malej skupiny) lat.
konštelácia (p., zoskupenie nebeských telies) lat. astron.
aspekt (významné p. nebeského telesa na oblohe) lat. astron.
konjunkcia (stretnutie dvoch nebeských telies, zdanlivé priblíženie, aspekt s hodnotou 0º) lat. astron.
opozícia (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, keď sú v jednej priamke so Zemou uprostred) lat. astron.
kvadratúra (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, pri kt. uhol planéta-Zem-Slnko je 90 st.) lat. astron.
efemerida (vypočítané p. nebeského telesa, predpoveď jeho polohy) gréc. astron.
horoskop (p. planét a hviezd, z kt. sa predpovedá budúcnosť, osud) gréc.
fix (skutočná poloha lietadla vzhľadom na zem) lat. let.
ofsajd (p. hráča mimo hry v kolektívnych športoch) angl. šport.
palpost (palebné p.) rus. voj. slang.
príma (p. zbrane, vrchná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) lat. šport.
sekonda (p. zbrane, spodná sklopná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) franc. šport.
neutrál (pokojová poloha rýchlostnej páky motorového vozidla) lat. hovor.

kňaz

farár nem. hovor.
fráter lat. hanl.
pop gréc.-nem. pejor.
teurgus gréc.
farár nem.
parochus (duchovný správca najmenšej cirk. správnej jednotky, farnosti) gréc.-lat. cirk. zastar.
celebrant (farár slúžiaci omšu) lat. cirk.
primiciant (k. slúžiaci prvú omšu po vysvätení, novokňaz) lat. cirk.
manuduktor (starší k. sprevádzajúci novokňaza pri jeho prvej omši) lat. cirk.
presbyter (k. v rímskokatolíckej cirkvi; starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.
dekan (duchovný významného kostola, významnej farnosti; pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekokých farnostiach cirk. správneho územia; biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.
prepošt (k. historicky významného kostola) lat.-nem. cirk.
diakon gréc.-lat.
jáhen (duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný) gréc.-lat.
akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.
biskup gréc. cirk.
ordinár lat. cirk.
prelát (vysoký hodnostár stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva; predstavený v rímskokatolíckej cirkvi s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom) lat. cirk.
metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.
sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.
biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.
episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
arcibiskup (vysoký hodnostár stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.
prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.
exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.
kardinál (najvyšší hodnostár po pápežovi) lat.
kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
patriarcha (najvyšší hodnostár v pravoslávnej a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.
sakristián (k., kt. sa stará o vedľajšiu chrámovú miestnosť na uloženie bohoslužobných predmetov a úborov) lat. cirk.
abbé (katolícky k. bez kňazského úradu, skôr pôsobiaci ako vychovávateľ v šľachtických rodinách; katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc. cirk.
kaplán (pomocný k. na fare) lat.-nem.
koadjútor (výpomocný k.) lat. cirk.
kanonik (k. ustanovený biskupom na vykonávanie náb. obradov a pomáhanie biskupovi, člen zboru duchovných) lat.
scholastikus (kanonik poverený starostlivosťou o školu a školstvo v oblasti; cirk. školský dozorca v stredoveku) lat.-gréc. cirk. hist.
oficiál (k. poverený biskupom súdnymi právomocami) lat. cirk.
páter (rehoľný katolícky k.) lat. cirk.
špirituál (k., kt. má na starosti duchovné vedenie bohoslovcov a rehoľníčok v seminároch a ženských kláštoroch) lat. cirk.
neomysta (katolícky k. práve vysvätený, novokňaz) gréc. cirk.
pastor (protestantský, evanjelický k.) lat. cirk.
senior (evanjelický k. na čele evanjelického správneho obvodu) lat. cirk.
vikár (duchovný v evanjelickej cirkvi, kt. pomáha farárovi, pomocník farára) lat. cirk.
deficient (k. daný na odpočinok pre neschopnosť vykonávať úrad) lat. cirk.
glagolita (katolícky k. slúžiaci omšu staroslovan. jazykom, hlaholikou) slovan. hist.
reverend (duchovný v anglosaských krajinách, dôstojný pán, jeho titul) lat.-angl. cirk.
padre (oslovenie katolíckeho rádového k., otče, otec, v románskych krajinách) tal. port. špan. cirk.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník)
lat. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.
archijerej (vysoký hodnostár v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.
papa (titul všetkých vyšších k. vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
postulátor (k. sídliaci v Ríme a navrhujúci blahorečenie al. svätorečenie nejakej osoby v mene vzdialenej cirk. korporácie) lat. cirk.
prefekt (k. s právomocou biskupa v misijných oblastiach) lat. cirk.
misionár (duchovný hlásajúci kresťanstvo medzi inovercami, šíriaci kresťanstvo na nových územiach) lat.
plebán (k. ustanovený mimo biskupského sídla pre starostlivosť o ľud v rímskokatolíckej cirkvi; k. v stredoveku, vidiecky farár) lat. zastar.
votivista (chudobný k. žijúci iba z darov pri omši) lat. cirk.
kurát lat.-nem.
feldkurát (voj. k.) nem. + lat. zastar. voj. slang.
pop (pravoslávny k.) gréc.-rus.
protojerej (pop vyššej hodnosti) gréc. cirk.
rabín hebr. cirk.
rabi (učiteľ a kazateľ žid. náb. obce, žid. duchovný) hebr. zried.
saddik (chasidský rabín) hebr. náb.
hodža (moslimský k. al. učiteľ, vzdelanec všeobecne) tur.
mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
bonz (budhistický k.) jap.
brahman (hinduistický k. al. náb. učiteľ) sanskrit
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
mág (k. v starovekej Perzii) perz.
horoskop (staroegypt. k. sledujúci pohyby hviezd, merajúci čas a oznamujúci priaznivé a nepriaznivé hodiny) gréc. hist.
hierofant (najvyšší k.) gréc.
bazileus (veľkňaz a kráľ, vojvodca a sudca v starom, homérskom Grécku) gréc. hist.
pontifex maximus (najvyšší k. v starom Ríme, veľkňaz) lat.
augur (k. v starom Ríme veštiaci zo správania vtákov) lat. hist.
flaminus (člen zboru obetníkov v starom Ríme, kt. mal na starosti kult jedného božstva) lat. hist.
haruspex (etruský k. veštiaci podľa tvaru vnútorností, pečene obetovaných zvierat) lat. hist.
druid (kelt. k. na brit. ostrovoch a v Gálii) kelt. hist.
vajdelot (k. pohanských Prusov) nem. hist.
žrec (k. pohanských Slovanov, kt. prinášal obete bohom) rus. porovnaj hodnosť|cirk.

zobrazenie

vizualizácia (dodanie al. nadobudnutie zrakom vnímateľnej povahy niečoho; tvorba trojrozmerného modelu niečoho pomocou počítača) lat. kniž. a odb.
konkretizácia (uskutočnenie, zvecnenie, zhmotnenie, znázornenie) lat.
schéma (zjednodušujúce grafické znázornenie, nárys, náčrt, nákres) gréc.
model (zmenšené znázornenie predmetu slúžiace ako návrh, vzor, predloha, plán al. napodobnenina) tal.
maketa (zmenšený model archit., výtv. diela al. iného predmetu) tal.-franc.
diagram gréc.
graf (znázornenie, zachytenie údajov, ich závislosti, priebehu javu, najmä v rovine, schematický nákres) gréc. mat.
histogram (stĺpcový diagram z obdĺžnikov so základňami na číselnej osi a obsah znázorňuje rozloženie početnosti) gréc.
grafikon (graf nadväzujúcich postupov, úloh a pod. používaný najmä v doprave a riadení výroby) gréc.
harmonogram (graf vzájomného časového zladenia, postupnosti rôznych činností, pracovného programu) gréc.
chronogram (harmonogram zobrazujúci trvanie javov v čase) gréc.
bijekcia (jednojednoznačné z.) lat. mat.
izometria (zhodné z., zhodnosť) gréc. mat.
integrál (z., kt. priraďuje funkciám a množinám funkciu al. číslo) lat. mat.
perspektíva (z. zdanlivého zbiehania rovnobežiek a zmenšovania sa predmetov v diaľke, trojrozmerného priestoru na dvojrozmernej ploche) lat.
mapa (zmenšené, najmä plošné znázornenie zemského al. iného povrchu) lat.
špeciálka (podrobná mapa) lat. hovor.
generálka (prehľadná mapa) lat. hovor.
centrogram (štatistická mapa s priestorovým centrom opisujúcim rozloženie určitého javu) lat. + gréc. kart.
kartogram (tematická mapa znázorňujúca javy, údaje a vzťahy značkami, farbami a pod.) gréc.
portulán (stredoveká mapa pre pobrežnú plavbu v Stredozemnom mori a okolo západnej Európy) tal. hist.
kataster (technické z., znázornenie, podrobný nákres, plán pozemkov podľa obcí) lat.
projekcia (z. priestorových útvarov premietaním na rovinu al. inú plochu) lat. mat.
ichnografia (z. stav. návrhu v pôdoryse v starom Grécku) gréc. stav.
ortoskopia (optické z. bez skreslenia) gréc. fyz.
holografia (spôsob zobrazovania založený na interferencii zväzkov lúčov so zachovaním trojrozmernosti predmetov) gréc. fyz.
histografia (metóda zobrazovania výsledkov merania al. vyšetrenia) gréc. lek.
uranografia (z. hviezdnej oblohy) gréc. odb.
horoskop (z. postavenia planét a hviezd, z kt. sa predpovedá budúcnosť, osud) gréc.
kinematografia (z. pohybu obrazmi nasledujúcimi rýchle za sebou) gréc.
analógové z. (z. informácie nepretržitým sledom hodnôt, napr. hodinové ručičky) gréc.
digitálne z. (z. informácie číselným údajom, číslicové z.) lat.-angl.
fantóm (z. hľadanej osoby podľa opisu svedkov) gréc.-franc.
mimézis (umelecké z. skutočnosti) gréc. filoz.
alegória (obrazné, prenesené z. myšlienky, predstavy, vlastností a pod., inotaj) gréc. lit. výtv.
karikatúra (výtv. al. lit. z. osoby al. javu so zámerným zveličením, nadsadením určitej stránky na vyvolanie komického dojmu) tal.-franc.
pastorále (idylické z. pastierskeho života) tal. výtv.
žáner (z. scén s námetom z bežného každodenného života) franc. výtv.
busta (plastické z. hlavy a hrude ľudskej postavy, poprsie) franc.
portrét (obraz zobrazujúci niekoho podobu, podobizeň) franc.
autoportrét (vlastná podobizeň) gréc. + franc.
silueta (plošný jednofarebný portrét) franc. vl. m.
en face /anfas/ (portrét s pohľadom, tvárou spredu, dopredu) franc. kniž.
profil (portrét s pohľadom zboku, bočný pohľad) franc.
identikit (portrét hľadanej osoby na základe výpovedí svedkov) angl.
akt (umelecké dielo zobrazujúce nahé ľudské telo) lat. výtv. fot.
pornografia gréc.
porno (nemravné z. pohlavného života, pohlavného styku, vybočujúce z noriem bežnej mravnosti, v literatúre, výtv. umení, filme a pod.) gréc. hovor.
soft-porno (ľahké, mierne, jemné porno) angl. + gréc.
izokefália (z. postáv v rovnakej výške, s hlavami v rovnakej výške bez ohľadu na vzťahy medzi nimi) gréc. výtv.
antropomorfia (zjednodušené z. ľudskej podoby na rôznych predmetoch) gréc.
veduta (presné maľované al. grafické z. mesta al. krajiny, od 15.st.) tal. výtv.
marína (z. mora al. morského pobrežia) franc.
kanéfora (z. dievčaťa nesúceho na hlave kôš s obetným náčiním) gréc. ant. hist.
androkefália (z. zvieracieho tela s ľudskou hlavou) gréc. výtv.
zoomorfizmus (z. božstva vo zvieracej podobe) gréc. náb.
totem (z. symbolu predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod., v podobe zvieraťa, rastliny a pod.) indián.-angl.
synagoga (socha ženskej postavy znázorňujúcej Starý zákon, židovstvo) gréc.
ecclesia /eklézia/ (socha ženskej postavy znázorňujúcej Nový zákon, kresťanstvo) lat.
ikona (z. Krista, Márie al. svätcov v pravoslávnej cirkvi, najmä na drevenej doske) gréc. cirk.
acheiropoietos (záväzné z. Krista al. Márie, kt. je možné len opakovať, lebo jeho vznik je pripisovaný zázraku) gréc. výtv.
deésis /-zis/ (z. Krista ako sudcu posledného súdu) gréc. cirk.
pantokrator (z. Krista ako vládcu sveta držiaceho v ľavej ruke knihu a s pravou rukou zodvihnutou, v byzantskom umení) gréc. výtv.
betlehem (z. narodenia Ježiša, najmä plastické, jasle) vl. m.
ecce homo /ekce/ (z. Krista trpiaceho, zbičovaného s tŕňovou korunou) lat. výtv.
kalvária (maľované al. plastické z. ukrižovania Krista) lat.
krucifix (z. ukrižovaného Krista) lat. náb.
veraikon (z. Kristovej tváre podľa odtlačku na rúšku) lat. + gréc. výtv.
anastáza (z. vzkriesenia, zmŕtvychvstania Krista) lat. + gréc. výtv.
madona (z. Panny Márie) tal. výtv.
Annunziata /-cia-/ (z. Panny Márie, kt. anjel zvestuje narodenie Ježiša) tal.
maesta (z. Panny Márie s dieťaťom, anjelmi a svätcami) tal. výtv.
Pieta (z. Panny Márie s mŕtvym Kristom v náručí, po zložení z kríža) lat. výtv.
assuta (z. nanebovzatia Panny Márie) lat.-tal. výtv. porovnaj dieloobraz 1sochakresba 1

predpoveď

prognóza (predpovedanie pravdepodobného vývoja nejakého javu, odhad vývoja, vedecká výpoveď o možnej budúcnosti) gréc.
predikcia (predpovedanie, predpoklad, odhad budúcich hodnôt) lat. odb.
pranostika (p. budúcnosti, najmä počasia) gréc.
kozmogram (p. budúcnosti, osudu podľa postavenia planét a hviezd) gréc.
astrolatria (predpovedanie udalostí z postavenia kozmických telies) gréc.
efemerida (vypočítaná p. polohy nebeského telesa) gréc. astron.
tip (predpoklad výsledku, odhad) angl. porovnaj veštenie