Výsledky vyhľadávania

neistota

indeterminácia (neurčitosť, nejasnosť) lat.

vágnosť (neurčitosť, nejasnosť, nepresnosť) lat. v. pojmu

dubitácia (pochybovanie, nerozhodnosť, váhanie) lat. kniž.

tréma (napätie, strach, nervozita pred vystúpením na verejnosti, skúškou a pod.) lat.-tal.

bojazlivosť

timidita (nesmelosť, plachosť) lat. lek.

tréma (strach, napätie, neistota, nervozita pred vystúpením na verejnosti, skúškou a pod.) lat.-tal.

panfóbia

pantofóbia (chorobný strach zo všetkého, prestrašenosť) gréc. lek.

panika (strach, masové zdesenie pred skutočným al. zdanlivým nebezpečenstvom, vyvolávajúce zmätok) gréc.-franc.

defetizmus (nedostatok sebadôvery, strach z porážky, neúspechu, porazenectvo, malovernosť, malodušnosť, b.) franc.

strach

rešpekt lat.

horor (hrôza, zdesenie) angl. hovor.

tréma (napätie, neistota, nervozita pred vystúpením na verejnosti, skúškou a pod.) lat.-tal.

panika (zdesenie, najmä masové, pred skutočným al. zdanlivým nebezpečenstvom, vyvolávajúce zmätok) gréc.-franc.

defetizmus (s. z porážky, neúspechu, nedostatok sebadôvery, porazenectvo, malovernosť, malodušnosť, bojazlivosť) franc.

fóbia gréc. lek.

-phobia /fó-/

-fóbia (chorobný s. z predmetu, osoby, udalosti) gréc. v zlož. sl.

pavor nocturnus /nok-/ (nočný s., náhle, vyľakané prebudenie u detí) lat. lek. psych.

horror vacui /vákuí/ (s. z prázdnoty, názor, že príroda neznáša prázdny priestor) lat. kniž.

panfóbia

pantofóbia (s. zo všetkého, prestrašenosť) gréc. lek.

xenofóbia (s. zo všetkého cudzieho, neznámeho) gréc. kniž.

antropofóbia (s. z ľudí) gréc. lek.

skoptofóbia

autoostrakizmus (s. z ľudí, ťažké samotárstvo) gréc. lek.

monofóbia (s. z osamelosti) gréc. lek.

eremofóbia (s. zo samoty, osamotenia) gréc. lek.

kleptofóbia (s. pred krádežou, okradnutím) gréc.

tanatofóbia (neodvôvodnený neurotický s. zo smrti) gréc. lek.

nekrofóbia (s. z mŕtvol) gréc. lek.

tafefóbia (s. pred pochovaním zaživa) gréc. lek.

teofóbia (s. z božieho trestu, hnevu) gréc. lek. psych.

onomatománia (s. z vyslovenia určitého slova) gréc. lek.

akribofóbia (s. pisateľa, že niečo napísal nesprávne) gréc. lek.

logofóbia (neurotický s. pred vlastným jaz. prejavom) gréc. lek.

fonofóbia (s. z rozprávania, prejavom kt. je zajakavosť) gréc. lek.

lalofóbia (s. z hovorenia u ľudí s rečovou chybou) gréc. lek.

ergofóbia (s. z práce, konania, vystupovania) gréc. lek.

skoptofóbia (s. zo zosmiešnenia, hanby, spojený s pocitom menejcennosti) gréc. lek.

ereutofóbia (s. zo začervenania pred ľuďmi) gréc. lek.

pseudofóbia (s. zo lži al. pristihnutia pri lži) gréc. lek.

hamartofóbia (s. z omylov al. hriechov) gréc. lek.

androfóbia (s. z mužov) gréc. lek.

gynekofóbia (s. zo žien) gréc. lek.

kyezofóbia (s. z oťarchavenia, ťarchavosti) gréc. lek.

tokofóbia (s. ženy pred pôrodom) gréc. lek.

dromofóbia (s. z cestovania) gréc. lek.

siderodromofóbia (s. zo železnice, z cestovania vlakom) gréc. lek.

dysmorfofóbia (s. z nápadnosti) gréc. lek.

neofóbia (s. z nových vecí, nových názorov) gréc. kniž.

topofóbia (s. z určitého miesta) gréc. lek.

agorafóbia (s. z veľkého priestranstva a z verejného vystúpenia, úzkosť) gréc. lek.

megalofóbia (s. z veľkých vecí, priestorov) gréc. lek.

nyktofóbia (s. z noci a tmy) gréc. lek.

skotofóbia (s. z tmy, hmly a pod.) gréc. lek.

fotofóbia (s. zo svetla) gréc.

heliofóbia (s. zo slnečného svetla) gréc.

termofóbia (s. z tepla) gréc. lek.

pyrofóbia (s. z ohňa) gréc. lek.

astrofóbia (s. z búrky) gréc. lek.

hydrofóbia (s. z vody) gréc. lek.

aerofóbia (s. z prúdiaceho vzduchu, prievanu) gréc. lek.

akrofóbia

batofóbia (s. z hĺbky) gréc. lek.

kremnofóbia (s. z pohľadu do hĺbky) gréc. lek.

hypsofóbia (s. z výšky) gréc. lek.

vertogofóbia (s. zo závratov) lat. + gréc. lek.

klaustrofóbia (s. z uzavretých tesných priestorov) gréc. lek.

akustofóbia (s. z hluku, pred hlukom)

aichmofóbia (s. z ostrých predmetov, hrotitých nástrojov) gréc. lek.

chromatofóbia (s. z určitej farby) gréc. lek.

trichofóbia (s. z vlasov v pokrmoch a pod.) gréc. lek.

cibofóbia

sitofóbia

sitiofóbia (s. z jedla) gréc. lek.

zoofóbia (s. zo zvierat) gréc. lek.

kynofóbia (s. pred psami) gréc. lek.

arachnofóbia (s. z pavúkov) gréc. lek.

vermifóbia (s. pred červami) lat. + gréc. lek.

pedikulofóbia (s. zo zavšivavenia) lat. + gréc. lek.

parazitofóbia (s. pred cudzopasnými organizmami, cudzopasníkmi) gréc. lek.

bacilofóbia lat. + gréc.

bakteriofóbia (s. z nákazy, mikróbov) gréc. lek.

nozofóbia

patofóbia (s. z choroby, ochorenia a jeho následkov) gréc. lek. psych.

myzofóbia (s. z nečistoty, špiny, nákazy) gréc. lek.

toxikofóbia (s. z otrávenia, pred otrávením) gréc. psych.

farmakofóbia (s. z liekov) gréc. lek.

hematofóbia (s. z krvi) gréc. lek.

koprofóbia (s. z vlastných výkalov) gréc. lek. porovnaj úzkosť

medzera

incizúra lat. lek.

lakúna lat. odb.

spacium /-pá-/ lat. kniž.

špácia lat. hovor.

fuga (škára, trhlina) nem. hovor.

interval (časový al. miestny úsek, prestávka, medziobdobie) lat.

skamila

scamilla /ska-/ (úzka škára pri styku kamenných kvádrov; otvorená škára vyrovnávajúca malé pohyby hmôt medzi podporou, stĺpom a trámovím) gréc.-lat. archit.

interkolumnium (m., vzdialenosť medzi stĺpmi) lat. archit.

gap /gep/ (prepad) angl. ekon.

hiát (otvor, m. kosti, svalu a pod.) lat. anat.

tréma (vrodená m. medzi hornými rezákmi) gréc. lek.

diastéma (m. medzi strednými hornými rezákmi človeka; m. v zubnom rade u niektorých cicavcov) gréc. lek. zool. antr.

interlinia (m. medzi riadkami notovej osnovy) lat. hud. porovnaj trhlina

napätie

napätie 1 (napätá pozornosť, očakávanie; duševná námaha)

nervozita (duševný nepokoj spojený s úzkosťou, podráždenosťou, zvýšená nervová dráždivosť) lat.

rajzefíber (nervozita pred ďalekou cestou, cestovná horúčka) nem. expr.

tréma (neistota, strach, nervozita pred vystúpením na verejnosti, skúškou a pod.) lat.-tal.

tenzia (citové napätie, úzkosť) lat. psych.

anxieta (neurčité tiesnivé n., úzkosť bez konkrétnej príčiny, podoby) lat. lek. psych.

dysfória (stav n., úzkosti, nepokoja, podráždenia, rozladenosti) gréc. psych.

psychóza (stav duševného n., nepokoja v skupine ľudí, hromadný duševný nepokoj) gréc.

stres (nadmerné n. organizmu, stav organizmu pri nadmernej záťaži, prijímaní podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus) angl. lek.

bodka

diakritika

diakritické znamienko (znamienko na rozlíšenie platnosti toho istého písmena, b., dĺžeň, mäkčeň a pod.) gréc.

punkt (bodka ako diakritické znamienko) lat.

tréma (dve b. nad písmenom označujúce vo francúzštine oddelenú výslovnosť a v ruštine zmenu výslovnosti) gréc. lingv.

interpunkcia

interpunkčné znamienko (rozdeľovacie znamienko, sústava rozdeľovacích znamienok) lat. lingv.

punkt (b. ako interpunkčné zamienko) lat.

punctum! (dohovoril som, dosť!) lat. kniž.

pocit

pocit 1 (zmyslový al. citový zážitok al. stav)

senzus lat.

psychroalgia (p. chladu a bolesti) gréc. lek.

fosfén (svetelmý vnem vyvolaný mechanickým al. elektrickým podnetom) gréc. lek.

déj¸ vu /deža vi/

déj¸ vécu /deža veki/ (p., že človek už niekedy predtým niečo videl al. prežil, klamný zmyslový dojem, vidina, mam, klam) franc. psych.

nauzea (p. nevoľnosti spravidla predchádzajúci vracanie, nutkanie k vracaniu) gréc.-lat. lek.

libido (príjemný p. sprevádzajúci pohlavné vzrušenie) lat. lek. biol.

inštinkt (mimovoľný p., predvídanie, vnuknutie, tušenie) lat.

emócia (prežívanie skutočnosti, vzťahu ako príjemného al. nepríjemného, silný cit, pohnutie mysle, vzrušenie) lat. psych.

eufória (p. uvoľnenia, radosti, zadosťučinenia, dobrej nálady, zdravia, pohody, spokojnosti, povznesenosti, sily, šťastia, príjemný stav telesnej a duševnej pohody) gréc. lek. psych.

hedónia (príjemný p. spokojnosti) gréc.

katarzia (povznášajúci, uvoľňujúci p. očisťujúci od nežiadúceho, zlého, vyvolaný umeleckým dielom) gréc. lit.

opresia (p. stiesnenosti, stiesnenosť) lat. lek. zried.

tenzia (citové napätie, úzkosť) lat. psych.

deprivácia (dlhodobý citový stav spojený s nemožnosťou uspokojovania základných telesných a duševných potrieb) lat. psych.

komplex lat. hovor.

mindrák (p. menejcennosti) nem. hovor. expr.

skoptofóbia (strach zo zosmiešnenia, hanby, spojený s p. menejcennosti) gréc. lek.

resentiment (p. krivdy s hnevom, nenávisťou, pomstychtivosťou, záporný citový postoj) lat. psych.

taedium vitae /té- víté/ (p. zhnusenosti, znechutenia zo života, nechuti do života) lat. lek. psych.

depresia lat. lek. psych.

depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, p. menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.

melanchólia gréc. lek.

melancholickosť (duševný stav prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou, smútkom, clivota, ťažkomyseľnosť, trudomyseľnosť) gréc.

nostalgia (nadmerná citlivosť, túžba po niečom známom a príjemnom, ale vzdialenom, napr. po prostredí, ľuďoch) gréc. kniž. a odb.

spleen /splín/

splín (skľúčenosť spojená s nudou, omrzenosťou, p. zunovania, clivota) gréc.-angl.

chandra (p. omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti v rus. prostredí) gréc.-rus.

dystýmia

tymopatia (duševné rozladenie, trudomyseľnosť, úzkosť) gréc. lek.

anxieta (úzkosť bez konkrétnej príčiny, podoby, neurčité tiesnivé napätie) lat. lek. psych.

dysfória (citový stav úzkosti, nepokoja, podráždenia, napätia, rozladenosti) gréc. psych.

frustrácia (citový stav vyvolaný neuspokojením telesnej al. duševnej potreby al. znemožnením činnosti na dosiahnutie cieľa) lat.

tréma (napätie, neistota, strach, nervozita pred vystúpením na verejnosti, skúškou a pod.) lat.-tal.

extáza (citový stav spojený s nevnímaním okolia a útlmom poznávacích funkcií) gréc. psych.

démonománia (p. posadnutosti zlým duchom) gréc. lek. porovnaj priazeňodpor 1napätie 1vnem

znamienko

interpunkcia

interpunkčné z. (rozdeľovacie z., sústava rozdeľovacích znamienok) lat. lingv.

diakritika

diakritické z. (z. na rozlíšenie platnosti toho istého písmena, bodka, dĺžeň, mäkčeň a pod.) gréc.

punkt (bodka) lat.

semikolón (bodkočiarka) lat. + gréc.

koma (čiarka) gréc.-lat.

akcent (znamienko na rozlíšenie prízvuku, dôrazu apod.) lat.

tréma (dve bodky nad písmenom označujúce vo francúzštine oddelenú výslovnosť, v ruštine zmenu výslovnosti) gréc. lingv.

tilda (vlnovka nad písmenom, napr. nad n v španielčine; znak v tvare vlnovky nahradzujúci opakovanie hesla v slovníkoch polygr.) špan.

gravis (z. označujúce rôznu funkciu, napr. ć vo francúzštine) lat. lingv.

cédille /sédij/ (háčik pod písmenom ç vo francúzštine na označenie výslovnosti s) franc.

apostrof (z. označujúce vypustenie hlásky) gréc. lingv.

parentéza (znak vo vete oddeľujúci slovo al. vetu vloženú do inej vety, vsuvku, pomlčka, zátvorka) gréc. lingv.

divis lat. typ.

tiré

tiret (z. na delenie al. spájanie slov, rozdeľovník, spojovník) franc.

paragraf (z. pre odsek v zákonoch, odb. spisoch) gréc.

sigel

sigla (ustálená značka al. skratka pre určité slovo, napr. §, %, D) lat.-nem. zastar.

ampersand (značka pre zavináč, @, al.) angl. výp. tech.

titla (grafické označenie skratky, napr. nad písmenami, v gréc. a staroslovan. rukopisoch) špan.

asterisk (znak v podobe hviezdičky) gréc. knih.

virguľa (z. v podobe háčika pri skontrolovanom údaji) lat. účt. zastar.

fajka

fajfka (z. označujúce hotovú, vybavenú položku, kvačka) nem. admin. slang.

plus (z. sčítania; z. kladnej veličiny) lat. mat. fyz.

mínus (z. odčítania; z. zápornej veličiny) lat. mat. fyz.

pasignatúra (hárková značka v tvare hviezdičky a čísla v ľavom dolnom rohu na tretej strane každej knižnej zložky) lat. polygr.

deleatur (korektúrne z. označujúce vypustenie písmena al. časti textu pri oprave, korektúre) lat. typ.

vertatur /-tá-/ (korektúrne z. označujúce obrátene al. naprieč ležiace písmeno al. slovo) lat.

fermáta (z. notového písma označujúce predĺženie tónu al. pomlčky, koruna, korunka) tal. hud.

akcidentála (z. pre zvýšenie al. zníženie tónu) lat. hud.

névus lat. lek.

spilóm

spilus (materské z., škvrna, vrodená vývojová porucha kože prejavujúca sa ložiskami inej farby) gréc. lek. porovnaj znak 4