Výsledky vyhľadávania

loďstvo

loďstvo
marína (námorné l., námorníctvo) franc. zastar.
flota (l., najmä obchodné) nem.

obraz

obraz 1 (plošné výtvarné zobrazenie, znázornenie)
ikono- gréc. v zlož. sl.
piktúra lat. kniž.
sulieta (tieňový o., plošný jednofarebný obrys predmetu al. osoby) franc. vl. m.
mobiliár (prenosné zariadenie v hradoch, zámkoch, kostoloch a pod., najmä nábytok, koberce, obrazy a pod.) lat.
prospekt (plošný dekoračný o. ako pozadie uzatvárajúce javisko) lat. div.
diptych (dvojdielny, dvojkrídlový o.) gréc.
triptych (trojdielny, trojkrídlový o.) gréc.
polyptych (o. zložený z najmenej troch častí) gréc. výtv.
medailón (o. v kruhovom al. oválnom ráme) tal.-franc.
pastel (o. maľovaný farebnými kriedami na plátno al. papier) tal. výtv.
tempera (o. maľovaný rýchlo schnúcimi krycími farbami rozpustnými vo vode) tal. výtv.
akvarel (o. maľovaný vodovými farbami) tal. výtv.
kvaš
gvaš (o. maľovaný vodovými farbami zmiešanými s krycou belobou, 19. st.) franc.
grafika (výtvarné dielo vytvorené technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
monochróm (jednofarebný o.) gréc. odb.
mozaika (plošný o. z farebných kamienkov, skielok a pod.) tal. výtv.
koláž
papiers collés /papjé kolé/ (výtvarné dielo vytvorené lepením rôznych materiálov, najmä papiera, textilu, fotografií a pod.) franc. výtv.
fotokoláž
fotomontáž (o. zostavený z rôznych fotografií) gréc. + franc.
diagánia
litofánia (priesvitný o. z neglazovaného porcelánu) gréc. ker.
dioráma
panoráma (plastický, zdanlivo plastický al. maľovaný o. s plastickými doplnkami, najmä veľký, budiaci dojem skutočnosti) gréc.
kartón (kresba na tvrdom papieri ako príprava na výtvarné dielo) tal.-franc. výtv.
tuš (kresba nezmazateľnou farbou, najmä čiernou) franc.-nem.
skica tal.
škica (prípravná kresba, náčrt, náčrtok, črta, nákres) tal. hovor.
frontispice /-spis/ (obrázok al. kresba na strane oproti titulnému listu knihy) franc. typ.
ilustrácia (obrázok v texte doplňujúci text, súvisiaci s textom) lat.
miniatúra (kresba drobných rozmerov, drobnokresba) lat.-tal.
gravúra (rytina) franc.
xylografia (drevoryt, drevorytina) gréc. výtv.
chromoxylografia (farebný drevoryt al. drevorez) gréc. výtv.
ukijoe (jap. farebný drevorez) jap.
chalkografia (obraz ručne vyrytý do medenej tlačovej platne pre tlač z hĺbky, mediryt) gréc. výtv.
siderografia (obraz vyrytý do oceľových dosiek pre tlač z hĺbky) gréc. polygr.
litografia (o. vniknutý tlačou z plochy, z kameňa, na kt. je kresba mastnou kriedou) gréc. polygr.
tonfo (kruhový o. al. reliéf v tal. renesancii) tal. výtv.
grafit (obyčajne v plur. grafity)
grafiti
graffiti /-ty/ (o. vytvorený rozprašovačom na múroch a iných verejných plochách) tal.
makimono (jap. horizontálny zvitkový o. na hodvábe al. papieri) jap.
kakemono (jap. závesný zvinovací o. z papiera al. hodvábu) jap.
žáner (zobrazenie scén s námetom z bežného každodenného života) franc. výtv.
impresia (náladový obrázok) lat. výtv.
portrét (o. zobrazujúci niekoho podobu, podobizeň) franc.
autoportrét (vlastná podobizeň) gréc. + franc.
silueta /anfas/ (plošný jednofarebný portrét) lat. výtv. fot.
en face /anfas/ (portrét s pohľadom spredu) franc. kniž.
profil (portrét s pohľadom zboku, bočný pohľad) franc.
identikit (portrét hľadanej osoby na základe výpovedí svedkov) angl.
pin-up-girl /pinapgörl/
pin-up /pinap/ (obrázok al. fotografia ženy, najmä herečky, modelky, na upevňovanie na stenu, v aute a pod.) angl. hovor.
akt (o. nahého ľudského tela) lat. výtv. fot.
pejsáž /-zá-/ (maľba krajiny, krajinomaľba) franc. kniž.
plenér (maľba krajiny podľa skutočnosti priamo vo voľnej prírode) franc. výtv.
panoráma gréc.
scenéria (o. rozľahlej, šírej krajiny) gréc.-lat.
veduta (maľované al. grafické presné zobrazenie mesta al. krajiny, od 15. st.) tal. výtv.
mural
murallas (veľká nástenná maľba s historickými a revolučnými námetmi, v Mexiku) špan. výtv.
marína (zobrazenie mora al. morského pobrežia) franc.
ikona (zobrazenie Krista, Márie al. svätcov v pravoslávnej cirkvi, najmä na drevenej doske) gréc. cirk.
madona (zobrazenie Panny Márie) tal. výtv.
thangha (lamaistický nezarámovaný plátenný o. s výjavmi božstiev) tib. porovnaj zobrazenie

zobrazenie

zobrazenie
vizualizácia (dodanie al. nadobudnutie zrakom vnímateľnej povahy niečoho; tvorba trojrozmerného modelu niečoho pomocou počítača) lat. kniž. a odb.
konkretizácia (uskutočnenie, zvecnenie, zhmotnenie, znázornenie) lat.
schéma (zjednodušujúce grafické znázornenie, nárys, náčrt, nákres) gréc.
model (zmenšené znázornenie predmetu slúžiace ako návrh, vzor, predloha, plán al. napodobnenina) tal.
maketa (zmenšený model archit., výtv. diela al. iného predmetu) tal.-franc.
diagram gréc.
graf (znázornenie, zachytenie údajov, ich závislosti, priebehu javu, najmä v rovine, schematický nákres) gréc. mat.
histogram (stĺpcový diagram z obdĺžnikov so základňami na číselnej osi a obsah znázorňuje rozloženie početnosti) gréc.
grafikon (graf nadväzujúcich postupov, úloh a pod. používaný najmä v doprave a riadení výroby) gréc.
harmonogram (graf vzájomného časového zladenia, postupnosti rôznych činností, pracovného programu) gréc.
chronogram (harmonogram zobrazujúci trvanie javov v čase) gréc.
bijekcia (jednojednoznačné z.) lat. mat.
izometria (zhodné z., zhodnosť) gréc. mat.
integrál (z., kt. priraďuje funkciám a množinám funkciu al. číslo) lat. mat.
perspektíva (z. zdanlivého zbiehania rovnobežiek a zmenšovania sa predmetov v diaľke, trojrozmerného priestoru na dvojrozmernej ploche) lat.
mapa (zmenšené, najmä plošné znázornenie zemského al. iného povrchu) lat.
špeciálna mapa lat.
špeciálka (podrobná mapa) lat. hovor.
generálna mapa lat.
generálka (prehľadná mapa) lat. hovor.
centrogram (štatistická mapa s priestorovým centrom opisujúcim rozloženie určitého javu) lat. + gréc. kart.
kartogram (tematická mapa znázorňujúca javy, údaje a vzťahy značkami, farbami a pod.) gréc.
portolán
portulán (stredoveká mapa pre pobrežnú plavbu v Stredozemnom mori a okolo západnej Európy) tal. hist.
kataster (technické z., znázornenie, podrobný nákres, plán pozemkov podľa obcí) lat.
projekcia (z. priestorových útvarov premietaním na rovinu al. inú plochu) lat. mat.
ichnografia (z. stav. návrhu v pôdoryse v starom Grécku) gréc. stav.
ortoskopia (optické z. bez skreslenia) gréc. fyz.
holografia (spôsob zobrazovania založený na interferencii zväzkov lúčov so zachovaním trojrozmernosti predmetov) gréc. fyz.
histografia (metóda zobrazovania výsledkov merania al. vyšetrenia) gréc. lek.
uranografia (z. hviezdnej oblohy) gréc. odb.
horoskop (z. postavenia planét a hviezd, z kt. sa predpovedá budúcnosť, osud) gréc.
kinematografia (z. pohybu obrazmi nasledujúcimi rýchle za sebou) gréc.
analógové z. (z. informácie nepretržitým sledom hodnôt, napr. hodinové ručičky) gréc.
digitálne z. (z. informácie číselným údajom, číslicové z.) lat.-angl.
fantóm (z. hľadanej osoby podľa opisu svedkov) gréc.-franc.
mimézis (umelecké z. skutočnosti) gréc. filoz.
alegória (obrazné, prenesené z. myšlienky, predstavy, vlastností a pod., inotaj) gréc. lit. výtv.
karikatúra (výtv. al. lit. z. osoby al. javu so zámerným zveličením, nadsadením určitej stránky na vyvolanie komického dojmu) tal.-franc.
pastorále (idylické z. pastierskeho života) tal. výtv.
žáner (z. scén s námetom z bežného každodenného života) franc. výtv.
busta (plastické z. hlavy a hrude ľudskej postavy, poprsie) franc.
portrét (obraz zobrazujúci niekoho podobu, podobizeň) franc.
autoportrét (vlastná podobizeň) gréc. + franc.
silueta (plošný jednofarebný portrét) franc. vl. m.
en face /anfas/ (portrét s pohľadom, tvárou spredu, dopredu) franc. kniž.
profil (portrét s pohľadom zboku, bočný pohľad) franc.
identikit (portrét hľadanej osoby na základe výpovedí svedkov) angl.
akt (umelecké dielo zobrazujúce nahé ľudské telo) lat. výtv. fot.
pornografia gréc.
porno (nemravné z. pohlavného života, pohlavného styku, vybočujúce z noriem bežnej mravnosti, v literatúre, výtv. umení, filme a pod.) gréc. hovor.
softporno
soft-porno (ľahké, mierne, jemné porno) angl. + gréc.
izokefália (z. postáv v rovnakej výške, s hlavami v rovnakej výške bez ohľadu na vzťahy medzi nimi) gréc. výtv.
antropomorfia (zjednodušené z. ľudskej podoby na rôznych predmetoch) gréc.
veduta (presné maľované al. grafické z. mesta al. krajiny, od 15.st.) tal. výtv.
marína (z. mora al. morského pobrežia) franc.
kanéfora (z. dievčaťa nesúceho na hlave kôš s obetným náčiním) gréc. ant. hist.
androcefália
androkefália (z. zvieracieho tela s ľudskou hlavou) gréc. výtv.
teriomorfizmus
zoomorfizmus (z. božstva vo zvieracej podobe) gréc. náb.
totem (z. symbolu predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod., v podobe zvieraťa, rastliny a pod.) indián.-angl.
synagoga (socha ženskej postavy znázorňujúcej Starý zákon, židovstvo) gréc.
ecclesia /eklézia/ (socha ženskej postavy znázorňujúcej Nový zákon, kresťanstvo) lat.
ikona (z. Krista, Márie al. svätcov v pravoslávnej cirkvi, najmä na drevenej doske) gréc. cirk.
acheiropoietos (záväzné z. Krista al. Márie, kt. je možné len opakovať, lebo jeho vznik je pripisovaný zázraku) gréc. výtv.
deésis /-zis/ (z. Krista ako sudcu posledného súdu) gréc. cirk.
pantokrator (z. Krista ako vládcu sveta držiaceho v ľavej ruke knihu a s pravou rukou zodvihnutou, v byzantskom umení) gréc. výtv.
betlehem (z. narodenia Ježiša, najmä plastické, jasle) vl. m.
ecce homo /ekce/ (z. Krista trpiaceho, zbičovaného s tŕňovou korunou) lat. výtv.
kalvária (maľované al. plastické z. ukrižovania Krista) lat.
krucifix (z. ukrižovaného Krista) lat. náb.
veraikon (z. Kristovej tváre podľa odtlačku na rúšku) lat. + gréc. výtv.
anastáza (z. vzkriesenia, zmŕtvychvstania Krista) lat. + gréc. výtv.
madona (z. Panny Márie) tal. výtv.
Annunziata /-cia-/ (z. Panny Márie, kt. anjel zvestuje narodenie Ježiša) tal.
maesta (z. Panny Márie s dieťaťom, anjelmi a svätcami) tal. výtv.
pieta
Pieta (z. Panny Márie s mŕtvym Kristom v náručí, po zložení z kríža) lat. výtv.
assuta (z. nanebovzatia Panny Márie) lat.-tal. výtv. porovnaj dieloobraz 1sochakresba 1

námorníctvo

námorníctvo
marína franc. zastar.

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)
inštrument lat.
organum gréc.-lat. hist.
bicie nástroje
membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.
drums /drams/ angl.
perkusie
percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.
tympan
tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.
triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.
vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.
tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.
činel (neladený kovový kotúč) tal.
flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.
xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.
cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.
celesta /če-/
čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.
kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.
maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.
claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.
tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.
tulumbas (starý n., bubon) tur.
nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.
kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?
marimba
marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.
menzan (africký n., Kongo) afr.
tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.
bongo (afrokubánsky bubienok) špan.
kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.
ču (čín. ľudový n.) čín.
tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.
dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.
čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.
vadaiko
vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.
todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.
taiko
šóko
kakko (jap. tradičný n.) jap.
cuzumi (jap. bubienok) jap.
gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.
gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.
gandang (malaj. a jávsky bubon) ?
kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.
huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.
dychové a vzduchové nástroje
aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.
flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.
pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.
flažolet (malá zobcová flauta)
klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.
hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.
fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.
saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.
altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.
tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.
bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.
heligón gréc.
suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.
pozauna franc.-nem.
trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.
bomhart lat.-franc.
pumort
pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.
barytón gréc.-tal.
eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.
serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.
rifovka (drevená píšťalka) nem.
kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.
piston (kornet s ventilmi) franc.
ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.
šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.
lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.
horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.
fistola (pastierska píšťala) tal.
okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.
olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.
tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.
clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.
trembita
trombita (dlhý pastiersky n.) rum.
fujara (drevený fúkací n.) rum.
bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.
tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.
svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.
cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.
syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.
aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.
svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.
pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.
košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.
surma
surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.
zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.
nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.
agada (egypt. flauta) egypt.
šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.
šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.
čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.
kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.
feng-šeng (čín. starý n.) čín.
šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.
hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.
fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.
šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.
rjúteki (jap. priečna flauta) jap.
manvavaka (indián. ľudový n.) indián.
organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.
hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.
portatív (malý prenosný vodný organ) lat.
magrefa (mystický semitský organ) hebr.
pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.
regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.
harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.
melódium (predchodca harmónia) gréc.
harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.
koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.
bandoneón
bandónium
bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.
akordeón lat.-franc.
chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.
heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.
garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.
mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.
idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.
sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.
gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.
musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.
gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.
anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.
buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)
strunové nástroje
chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.
klavír lat.-franc.
piano tal. hovor.
fortepiano
pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.
fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.
pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.
clavichord /kla-/
klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.
cembalo /čem-/
čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.
cembalo /čem-/
čembalo (predchodca klavíra) tal.
adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.
spinet tal.-nem.
virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.
gravicembalo lat. + tal.
clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.
pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.
cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.
violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.
kremonky
guarnerky
amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.
stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.
viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.
gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.
violončelo
čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.
kontrabas
basa tal.
barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.
gitara gréc.
španielka (brnkací n.) vl. m.
dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.
gibson
gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.
bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.
mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.
mandola (mandolína s nižším ladením) tal.
bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.
lutna arab.-nem.
teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.
angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.
lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.
dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.
barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.
varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.
forminga
forminx (starogréc. n.) gréc.
dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.
monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.
žaltár gréc.-nem.
psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.
harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.
trumšajt tal.-nem.
tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.
hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.
citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.
chrotta
rotta
rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.
cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.
fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.
giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.
tambura
tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.
gusle
guzla
guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.
bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.
brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.
kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.
organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.
trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.
bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.
gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.
gusli
gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.
balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.
domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.
tar (kaukazský ľudový n.) perz.
komuz (kirgiz. ľudový n.)
čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.
gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.
dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.
keman (tur. n. podobný husliam) tur.
pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.
santur
santir (egypt. n.) arab.
kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.
rebáb
rebec
rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.
rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.
tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.
santur
santir (arab. n.) arab.
sitár
sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.
ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit
vína (ind. lutna) sanskrit
kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.
hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.
pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.
šamisen
šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.
koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.
ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.
slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.
bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.
kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?
elektronické a iné nástroje
melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.
keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.
syntezátor
syntetizátor gréc.
synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.
automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.
verkeľ
verklík nem. hovor.
flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.
manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.
orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.
aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.
bas (n. s hlbokým tónom) tal.
pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.
ripieno /-pjé-/
tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.