smer

smer 3 súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.
doktrína lat.
izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
línia prúd lat.-nem.
mainstream mejnstrím hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod. angl.
avantgarda s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci franc.
fundamentalizmus s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame lat.
náb. a cirk. smery:
montanizmus starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st. vl. m. cirk.
pelagianizmus kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st. vl. m. cirk.
nazaréni kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st. vl. m.
donatizmus kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st. vl. m.
adamiti pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti hebr.-gréc.
chiliazmus stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi gréc. náb.
paulikánstvo kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st. vl. m. hist. cirk.
ikonoklazmus náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo gréc. hist.
valdénstvo stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st. vl. m.
galikanizmus hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st. vl. m. hist.
husitizmus náb., národné a sociálne hnutie, Čechy, 1402 – 1485 vl. m.
utrakvizmus lat. hist.
kališníctvo kališnícka viera hlásajúca prijímanie pod obojakým spôsobom, kališníctvo lat.-nem.
triteizmus starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá gréc.-lat. cirk.
sociniáni kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st. vl. m. náb.
unitárstvo kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu lat. náb.
sabellianizmus kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st. vl. m. náb.
doketizmus kresťanský s. popierajúci, že Kristus mal ľudské telo gréc.-lat. cirk. hist.
monoteletizmus starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st. gréc.-lat. náb.
arianisti kresťanský s. popierajúci božstvo Kristovo vl. m. hist. náb.
albigénci kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st. vl. m.
antitrinitárstvo kresťanský s. odmietajúci učenie o božskej trojjedinosti gréc. + lat. náb.
monofyzitizmus kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st. gréc. cirk. hist.
katari kresťanský s. zdôrazňujúci odriekanie, Francúzsko a Taliansko, 11.-13.st. gréc.
anabaptizmus kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st. gréc. náb.
habáni pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky nem.
hutteriti pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky vl. m.
jansenizmus opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st. vl. m.
ekumenizmus hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských gréc. cirk.
episkopalizmus katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom gréc. hist.
papizmus s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi gréc.-lat. cirk.
jehovisti kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva vl. m. náb.
pentekostalizmus kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900 gréc. cirk.
mormóni severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st. vl. m. náb.
moonisti sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom vl. m.
katolicizmus základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi gréc.
ortodoxia učenie pravoslávnej cirkvi gréc. cirk.
raskoľnictvo hnutie odštiepené od pravoslávnej cirkvi v Rusku rus.
fedojesevci náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st. vl. m. hist.
kacírstvo gréc.-nem.
heréza s. odchylný od časti oficiálnej kresťanskej viery gréc.
bogomilstvo stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa vl. m.
reformácia hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st. lat. hist.
kalvínstvo vl. m.
helvetitizmus lat. vl. m.
anglikánstvo základný kresťanský reformačný s. vl. m. náb.
konformisti anglikánska cirkev lat.
puritánstvo angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť lat.-angl. náb.
kvakeri angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st. angl. cirk.
metodizmus s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov gréc. cirk.
pietizmus hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st. lat. náb.
baptisti protestantský kresťanský s. uznávajúci len krst v dospelosti gréc.-lat. náb.
viklefstvo reformačné učenie zavrhujúce pápežstvo a niektoré sviatosti vl. m. hist. náb.
independentizmus s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st. lat.-angl. cirk.
kongregacionalizmus s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí lat. cirk.
scientológia hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody lat. + gréc.
satanizmus hnutie uctievajúce protivníka Boha, vládcu pekla, diabla hebr.
chasidizmus východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st. hebr.
terapeuti asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st. gréc. hist.
farizeji stará žid. náb.-polit. skupina hebr. hist.
zelóta žid. radikálna sekta za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne gréc. hist. náb.
eséni žid. náb. spoločnosť organizovaná ako náb. rád lat. náb.
islamský s. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího arab. náb.
sunniti islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov arab. náb.
imámovci islamská sekta, odnož šíitskeho islámu arab. náb.
drúzovia arab. vl. m.
mustadžibún islamská šíitska sekta hlásajúca učenie o prevteľovaní, Sýria, Libanon, Palestína arab.
sanúsija islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu vl. m. náb.
sufizmus mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli arab. filoz.
sikhovia náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu sanskrit-hind.
manicheizmus s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st. vl. m. porovnaj náboženstvo vyznanie 2
teizmus s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta gréc. filoz. náb.
ateizmus myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha gréc.
idealizmus s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú gréc.-lat. filoz.
spiritualizmus idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha lat. filoz.
materializmus s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú lat. filoz.
dualizmus s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod. lat. filoz.
monizmus gréc. filoz.
singularizmus s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná lat. filoz. zried.
psychomonizmus s. vyhlasujúci, že duševno je základom skutočnosti, že všetko má dušu gréc.
kreacionizmus s. , podľa kt. organizmy boli stvorené vyššou silou, bohom lat. filoz.
scholastika stredoveké učenie o kresťanských dogmách a ich výklade gréc.-lat. filoz.
tomizmus základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú vl. m. filoz. náb.
fenomenalizmus s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je gréc. filoz.
fideizmus s. založený na názore, že viera stojí nad rozumovým poznaním lat. filoz.
deizmus s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet lat. filoz.
panteizmus s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, boh je vo svete gréc. filoz.
panenteizmus s. hlásajúci, že svet existuje v bohu gréc. filoz.
racionalizmus s. považujúci rozum za najvyšší al. jediný prostriedok poznania pravdy lat. filoz.
iracionalizmus s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný lat. filoz.
empirizmus s. považujúci skúsenosť za jediný zdroj poznania gréc. filoz.
finalita s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu lat. filoz.
hedonizmus s. považujúci slasť za najvyššie dobro, v antickej etike gréc.
utilitarizmus s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium mravnosti lat. filoz.
pragmatizmus s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium pravdy gréc. filoz.
voluntarizmus s. považujúci vôľu za základ bytia alebo poznania lat. filoz.
senzualizmus s. pokladajúci zmyslové poznanie za hlavnú al. jedinú formu poznania lat. filoz.
skepticizmus s. pochybujúci o možnosti pravdivého poznania gréc. filoz.
gnóza s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla gréc. filoz.
teozofia gnosticizmus založený na poznaní Boha, tajomstva al. poznania sveta gréc. filoz.
agnosticizmus s. popierajúci možnosť poznania sveta, podstaty vecí gréc. filoz.
iluzionizmus s. pokladajúci vonkajší svet len za predstavu, zdanie lat. filoz.
pozitivizmus s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním lat. filoz.
empiriokriticizmus s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu gréc. filoz.
reizmus s., podľa kt. existujú iba veci a samostatne neexistujú ich vlastnosti a vzťahy lat. log.
realizmus stredoveký s., podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami lat. filoz.
nominalizmus stredoveký s. pokladajúci pojmy len za mená vecí lat. filoz.
terminizmus s. pokladajúci všeobecné pojmy iba za značky a nie odrazy vecí lat. filoz.
dynamizmus s. pokladajúci za prvotnú podstatu sveta nemateriálnu silu gréc. filoz.
existencializmus s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu lat. filoz.
hylozoizmus s. považujúci hmotu za živú, oduševnelú, citlivú gréc. filoz.
finitizmus s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná lat. filoz.
eleati starogréc. s., učenie o jedinom nemennom bytí vl. m.
antropocentrizmus s., podľa kt. je človek centrom i cieľom sveta a vesmíru gréc. + lat. filoz. náb.
kvietizmus s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st. lat.
pyrrhonizmus s. hlásajúci krajnú nedôverčivosť, pochybovačnosť vl. m. filoz.
kynizmus starogréc. s. hlásajúci prirodzenosť človeka a odmietajúci civilizáciu gréc.
epikureizmus starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti vl. m. filoz.
stoicizmus staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov gréc. filoz.
pytagoreizmus učenie vyznávajúce tézu, že základom všetkého je číslo vl. m. filoz.
determinizmus učenie uznávajúce vzájomnú príčinnú podmienenosť javov a dejov lat. filoz.
teleologizmus s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ gréc. filoz.
kazualizmus učenie, podľa ktorého dianie je určené náhodami lat. filoz.
platonizmus s. založený na Platónovom učení o ideách ako pravzoroch vecí vl. m. filoz.
atomistika s. založený na predstave o pretržitej skladbe hmoty, látok gréc. filoz.
holizmus s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný gréc. filoz.
personalizmus s. zdôrazňujúci jedinečnosť ľudskej osoby a ľudských vzťahov lat. filoz.
kabala stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu hebr.
védanta staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam sanskrit filoz.
budhizmus staroind. učenie sanskrit
lamaizmus tibetská forma budhizmu tib. náb.
zen
zen-budhizmus jap. budhizmus jap. filoz. náb.
mahájána jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu sanskrit
njája ind. s. založený na poňatí atomizovanej pralátky a božskej príčiny ich pohybu sanskrit filoz.
mímánsa ind. ortodoxná škola presadzujúca ideál spravodlivého života ind. filoz.
hinduizmus spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom perz. náb.
sánkhja najstarší staroind. hinduistický s. deliaci súcno na prírodu a vedomie sanskrit filoz.
joga ind. s. poskytujúci súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy ind.
rádžajoga kráľovská joga ind.
hathajoga telesná joga ind.
taoizmus staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l. čín. filoz.
konfucianizmus filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti vl. m. filoz. náb.
hermetika tajné učenie o podstate a príčinách vecí určené výhradne zasväteným, rozšírené v neskorej antike a renesancii vl. m.
eklektizmus s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi gréc.
solidarizmus s. založený na princípe súdržnosti, vzájomnosti, spoluúčasti medzi jednotlivcom a spoločnosťou lat.
polit., ekon. a pod. smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
reformizmus hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy lat.
revizionizmus hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu lat. polit.
fundamentalizmus s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom lat.
moderatizmus umiernený s. lat. kniž.
radikalizmus s. usilujúci sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov lat.
liberalizmus s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami lat. polit. ekon.
neoliberalizmus s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu gréc. + lat. polit. ekon.
konzervativizmus s. presadzujúci voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov lat. polit. ekon.
komunizmus ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb lat.
boľševizmus komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu rus.
socializmus ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí lat.-franc.
marxizmus sociálnoekonomická teória K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy vl. m.
leninizmus ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí vl. m. polit.
stalinizmus s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom vl. m.
maoizmus sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom vl. m. polit.
eurokomunizmus s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st. vl. m. + lat.
antikomunizmus hnutie proti komunizmu gréc. + lat.
mccarthizmus mekkar- s. v politike USA po 2. svetovej vojne namierený proti komunizmu vl. m. polit.
fašizmus ideológia a hnutie obhajujúce a hlásajúce útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd tal. polit.
nacizmus nem. forma fašizmu lat.-nem.
hitlerizmus fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom vl. m.
frankizmus fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom vl. m.
perónizmus fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom vl. m.
antifašizmus hnutie proti fašizmu gréc. + tal. polit.
nacionalizmus s. jednostranne zdôrazňujúci význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa lat.
ultranacionalizmus krajný nacionalizmus lat.
šovinizmus krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa vl. m.
kozmopolitizmus s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo gréc. filoz.
anarchizmus s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca gréc.
pacifizmus s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu lat. polit.
pacifizmus hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu lat. polit.
militarizmus politika zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu lat.
antimilitarizmus hnutie proti militarizmu gréc. + lat.
populizmus páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.
monarchizmus gréc.
rojalizmus hnutie prívržencov vlády, štátu na čele s panovníkom franc.
feminizmus hnutie za zrovnoprávnenie žien s mužmi lat.
machiavelizmus bezohľadná politika, bez ohľadu na morálne princípy vl. m. polit.
avanturizmus dobrodružná, nezodpovedná, bezohľadná politika franc.
revanšizmus hnutie hlásajúce odplatu, odvetu za porážku franc.-nem.
tolstojizmus s. hlásajúci zásadu neodporovať zlu násilím vl. m.
gándhizmus učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde vl. m. hist.
ultramontanizmus uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st. lat. cirk. polit.
antiklerikalizmus hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu gréc.
internacionalizmus s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov lat.
sionizmus žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne hebr. vl. m.
antisemitizmus hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti gréc. + vl. m.
panrusizmus gréc. + vl. m. polit.
panslavizmus hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie gréc. + vl. m. polit.
slavianofilstvo hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st. rus. + gréc.
narodnictvo s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko rus. hist.
menševizmus umiernený menšinový s. sociálno-demokrarického hnutia, Rusko rus. polit.
boľševizmus radikálny väčšinový smer sociálno-demokrarického hnutia, Rusko rus.
hungarizmus s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska lat. hist.
ilyrizmus hnutie za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st. vl. m. hist.
pangermanizmus hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu gréc. + vl. m.
paneuropeizmus hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami gréc. + vl. m.
panturkizmus hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st. gréc. + vl. m. polit.
panarabizmus hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín gréc. + vl. m.
panislamizmus hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st. gréc. + arab.-lat.
panafrikanizmus hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku gréc. + vl. m.
panamerikanizmus hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky gréc. + vl. m. polit.
risorgimento -dži- hnutie za slobodu a zjednotenie Talianska, 19. st. tal. hist.
enosis -zis hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte gréc.
fenianizmus tajné hnutie za slobodu Írska, 1858 – 1922 ír.
sinnfeinizmus protibrit. hnutie za ír. nezávislosť, zač. 20. st. ír. hist. polit.
iredentizmus hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist. tal.
svadéší hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905 sanskrit hist. polit.
taliban militatné islamské hnutie v Afganistane ?
reúnia franc. politika pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st. franc. hist.
fronda odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653
chartizmus prvé masové hnutie robotníkov, Veľká Británia, 30. – 50. roky 19. st. gréc.-angl. hist.
luddizmus hnutie robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st. vl. m. hist.
abolicionizmus hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st. lat.
beatnici bít-
beat generation bít dženerejšn sociálne a lit. hnutie časti amer. mládeže, 50. a 60. roky angl.
skinhead -hed
skinhed hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii angl.
punk pank hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov angl.
hippies -pis únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov angl.
maltuzianizmus s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom vl. m. polit. ekon.
neomaltuzianizmus s. usilujúci sa obmedzovať populačný rast gréc.-vl. m. polit. ekon.
merkantilizmus s. považujúci za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15.-17.st. tal.-franc. hist. ekon.
proudhonizmus prudo- s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st. vl. m. filoz. polit.
monetarizmus s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky lat. ekon.
nominalizmus peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah lat. ekon.
metalizmus peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu gréc. ekon.
freetradizmus frítrej- hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu angl. + lat. polit. ekon.
separatizmus politika presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie lat.
izolacionizmus politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike tal.-franc.
autarkia politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine gréc. ekon.
splendid isolation ajsolejšn brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st. angl. hist. polit.
sakoku politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st. jap.
appeasement epíz- politika uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku angl. polit.
protekcionizmus politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod. lat.-franc. ekon.
imperializmus dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá politika štátu voči cudzím územiam lat.
NEP rus.
Nep tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24 rus. hovor. polit.
syndikalizmus s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov gréc.-lat. polit.
tradeunionizmus trejdjun- s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky angl. polit.
technologizmus sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva gréc.
biologizmus sociologický s. uplatňujúci biol. zákonitosti na spoločenské javy gréc.
human relations hjúmen rilejšnz sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy angl. odb.
behaviorizmus bihej- psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok angl. psych.
reflexológia psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st. lat.
freudizmus frojd- psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude vl. m. psych.
glosátori tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st. gréc.-lat. práv. hist.
logicizmus matem. s. chápajúci matematiku ako súčasť logiky gréc. mat.
umelecké smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
humanizmus európske kultúrne hnutie nadväzujúce na antickú vzdelanosť a obracajúce pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16. st. lat.
secesia s. konca 19. a začiatku 20. st. zdôrazňujúci ozdobnosť lat.
moderna s. konca 19. a začiatku 20. st.; novodobý, novoveký s. franc.
funkcionalizmus archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy lat. archit.
konštruktivizmus archit. a umelecké hnutie zdôrazňujúce dynamizmus, Rusko, po 1917
lartpourlartizmus lárpúrlár- estetický s. hlásajúci samoúčelnosť umenia, zdôrazňujúci formu franc.
sentimentalizmus európsky lit. s. vyznačujúci sa nadmernou citovosťou, 18. st. franc. lit.
romantizmus s. zdôrazňujúci osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st. franc.
nazarenizmus nem. romantický maliarsky s. zobrazujúci náb. námety, 1. polovica 19. st. vl. m. výtv.
parnasizmus lit. s. vo franc. poézii usilujúci sa o formálnu dokonalosť, 2. polovica 19.st. vl. m.-franc. lit.
naturalizmus s. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia, 2.polovica 19.st. lat.
fin de sićcle fen d sjekl lit. a umelecké smery konca 19.st. franc. kniž.
impresionizmus s. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st. lat.-franc.
neoimpresionizmus gréc. + lat.-franc.
pointilizmus poen- franc. výtv.
divizionizmus impresionizmus na konci 19. st. lat. výtv.
verizmus taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st. tal.
realizmus s. usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19.st. lat.
symbolizmus s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st. gréc. lit. výtv.
expresionizmus s. zdôrazňujúci subjektívnu výrazovú stránku formy i obsahu, začiatok 20. st. lat.
futurizmus s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st. lat.
kubizmus maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov
orfizmus maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st. vl. m.
unanimizmus estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st. lat. lit.
suprematizmus abstraktný výtvarný s. založený na geom. tvaroch, Rusko, začiatok 20. st. lat. výtv.
fauvizmus maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st. franc.
dadaizmus výtv. a lit. s. odmietajúci tradície a uznávané hodnoty a hlásajúci slobodu tvorby založenú na náhodnosti, 1916 – 1924 franc.
Bauhaus archit. a umeleckopriemyslová škola, Nemecko, 1919 – 1933 nem. archit.
surrealizmus süre-, sure- avantgardný s. snažiaci sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920 lat.-franc. lit. výtv. div.
poetizmus s. čes. veršovanej literatúry, poézie zdôrazňujúci fantáziu a hravosť, 20. roky gréc.-lat. lit.
lettrizmus lit. a výtv. s. vychádzajúci z tvaru písmen, založený v Paríži 1945 franc.
tachizmus -ši-
tašizmus maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky gréc. výtv.
signal-art výtv. s. využívajúci žiarivé farby na veľkých plochách, 60. roky angl.
muralizmus maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st. špan. výtv.
popart výtv. s. nachádzajúci zdroj v modernej mestskej civilizácii angl. výtv.
underground andergraund hnutie protestujúce proti prispôsobivosti v umení angl.
paganizmus s. hlásajúci návrat k pohanstvu lat. kniž.
primitivizmus s., najmä výtv., usilujúci sa o prostosť, jednoduchosť lat. odb.
regionalizmus hnutie usilujúce sa o poznanie a povznesenie určitého kraja, o zachovanie jeho osobitostí lat.
purizmus výtv. s. požadujúci jednoduchosť, štýlovú čistotu v architektúre lat. výtv. archit.
ruralizmus s. zaoberajúci sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou lat. lit.
eklektizmus s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi gréc.
hudobný s. pozri hudba porovnaj sloh 1

viera

viera 1 pevné presvedčenie o pravdivosti, správnosti niečoho
animizmus v. v existenciu zosobnených nadprirodzených bytostí a síl prejavujúcich sa vo všetkých predmetoch a javoch a pôsobiacich i na človeka lat.
dynamizmus v. v existenciu neosobnej nadprirodzenej, magicky ovládateľnej sily, kt. prestupuje celou prírodou a spoločnosťou gréc. teol.
animatizmus v. vo všeobecné oduševnenie prírody ako počiatok náb. predstáv človeka lat. etnogr.
okultizmus v. v možnosť nadprirodzeného spojenia s posmrtnými javmi, s dušami zomretých, v tajomné skryté sily, duchárstvo lat.
špiritizmus v. v možnosť spojenia s dušami, duchmi zomretých ľudí a pokusy o takéto spojenie, duchárstvo lat.
mesianizmus v. v osobitné poslanie osoby alebo národa hebr.-lat. kniž.
fatalizmus v. v neodvratný osud vylučujúca slobodnú vôľu a náhodu lat.
tychizmus v. v šťastnú náhodu v gréc. mytológii gréc.
mysticizmus v. v nadprirodzené sily, nadprirodzený svet gréc.
atanizmus v. v nesmrteľnosť gréc.
mesianizmus v. v príchod vykupiteľa, kt. zašle boh a kt. prinesie spásu hebr.-lat. náb.
providencializmus v. v prozreteľnosť, schopnosť najvyššej božskej bytosti, kt. všetko predvída a riadi lat. filoz. náb.
bona fide boná fidé v dobrej v., s dobrým úmyslom, dobromyseľne, úprimne lat.
optima fide v najlepšej v., s najlepším úmyslom lat. kniž.
mala fide v zlej v., so zlým úmyslom, zákerne lat. kniž. porovnaj dôvera

živosť

agilnosť horlivá činnosť, horlivosť, činorodosť, čulosť lat.
dynamickosť zmena, pohyb, vývin, vývoj, rušnosť, hybnosť, pohyblivosť, sila gréc.
temperament živá, prchká povaha lat.
brio ohnivosť, vášnivosť tal. kniž.

sila

sila 2 schopnosť k nejakej činnosti, výkonu
energia gréc.
potencia lat. kniž. a odb.
motor hybná, hnacia s., vzpruha lat. pren.
elán životný rozmach, životná energia franc.
drive drajv základná motivujúca s. organizmu, pud angl.
vitálnosť životná s., životaschopnosť, životnosť lat. kniž. a odb.
vehementnosť lat. kniž.
razantnosť franc. kniž.
rezolútnosť ráznosť, rozhodnosť, prudkosť, priebojnosť, zápal lat.
dynamickosť pohyb, vývin, vývoj, živosť, rušnosť, hybnosť, pohyblivosť gréc.
sténia telesná s., sviežosť, činorodosť gréc. kniž.
virilnosť mužská s., mužnosť, mužskosť, mužstvo lat. kniž.
element prírodná s., živel lat.
vigor lat. biol.
vis vitalis -tá- lat. kniž.
archeus životná s. gréc. filoz.
entelechia s. živej prírody, účelnosť, tvorivosť, vo vitalizme gréc. filoz.
ód zdanlivá s. niektorých osôb, vyžarovanie hebr. kniž.
manitou -tu zázračná tajomná s. u severeamer. Indiánov indián.
daimón s. al. bytosť, kt. ovláda človeka, dobrý al. zlý duch gréc.
reiki vesmírna energia, kt. zosúlaďuje človeka a prostredie ?
forza -ca dôraz tal. hud. porovnaj činorodosť moc 1

rušnosť

dynamickosť zmena, pohyb, vývin, vývoj, živosť, hybnosť, pohyblivosť, sila gréc.

zmena

zmena 1 premena; vystriedanie
metamorfóza gréc. kniž. a odb.
mutácia náhla dedičná z. vlastnosti al. znaku podmienená zmenou v géne pod vplyvom prostredia genet.; z. všeobecne kniž. a odb. lat.
metanoia z. myslenia, obraz myslenia gréc.
transfer prechod, z. stavu lat.
transformácia premena, pretvorenie, prechod, z. stavu lat. kniž. a odb.
konverzia premena, obrat; prechod zbrojárskej výroby na iný druh výroby lat. ekon.
evolúcia postupná kvalitatívna z., spojitý, nepretržitý vývoj lat. odb.
revolúcia zásadná hlboká kvalitatívna z., prevrat lat.
šok prudká z. v určitej oblasti franc.-angl.
reforma úprava smerujúca k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu lat. franc.
raabizácia reforma Márie Terézie spočívajúca v rozdelení pôdy poddaným a platbách namiesto roboty, 1777 vl. m. hist.
tanzimát reforma v Osmanskej ríši odstraňujúca feudálne prežitky, 1839 – 1877 arab.-tur.
perestrojka prestavba hospodárstva a spoločnosti v bývalom ZSSR, 80. roky 20.s t. rus. publ.
revízia z. v dôsledku preverovania, zisťovania správnosti lat.
reštrukturalizácia z., premena štruktúry, najmä hosp., polit., pretvorenie lat.
reorganizácia z. usporiadania, nové usporiadanie lat.
rekvalifikácia z. vzdelania, vedomostí pod. potrebných na vykonávanie práce al. funkcie, preškolenie lat.
dynamickosť pohyb, vývin, vývoj, živosť, rušnosť, hybnosť, pohyblivosť, sila gréc.
degenerácia odchýlka od normálneho priebehu al. vývinu k horšiemu výkonu, zhoršenie, zmenšovanie, úbytok síl a schopností, úpadok lat. lek. aj pren.
drift pohyb, kolísanie angl. odb.
fluktuácia stála z., kolísanie, vlnenie, pohyb, nestálosť, výkyvy; častý a neodôvodnený prechod pracovníkov z jedného zamestnania do iného, striedanie, menenie zamestnania lat.
migrácia presídľovanie, sťahovanie, presun, pohyb obyvateľstva spojený so zmenou sídliska, miesta pobytu lat. odb. porovnaj premiestňovanie
novelizácia úprava zákona, z. al. doplnenie novým zákonom lat. práv.
rekodifikácia z. práv. úpravy, predpisu, zákona a pod., prijatie novej práv. normy lat. práv.
devolúcia prechod práva al. veci na iného lat. práv.
amendiement amandmán lat.-franc.
amendment eme- z., oprava zákona, zmluvy a pod. angl.
autoremedúra z. al. zrušenie vlastného rozhodnutia určitého orgánu gréc. + lat. práv.
konsolidácia z. krátkodobého štátneho al. verejného dlhu na dlhodobý lat.
reverzovanie z. zmyslu pohybu, napr. otáčania, na opačný, u strojov a zariadení lat. tech.
deformácia z. tvaru telesa pôsobením vonkajších síl, porušenie pôvodného tvaru al. zmyslu, pretvorenie lat. aj pren.
torzia deformácia krútiacim momentom na oboch koncoch, krútenie lat. tech.
sublimácia prechod z pevného skupenstva do plynného lat. fyz. chem.
kondenzácia prechod z plynného do kvapalného al. tuhého skupenstva, skvapalňovanie, zrážanie lat.
hysteron proteron z. prirodzeného poradia dvoch vecí, javov, dejov gréc. lit.
pulz veľmi krátka periodická z. fyz. veličiny lat. fyz.
komutácia z. smeru el. prúdu lat. eltech.
refrakcia z. smeru šírenia vlnenia, napr. elektromagnetického vlnenia, svetla, zvuku, po prechode rozhraním dvoch prostredí, lom vlnenia lat. fyz.
difrakcia z. smeru šírenia žiarenia, ohyb žiarenia lat. fyz.
pulzovanie opakujúce sa zmeny určitej hodnoty, veličiny lat. kniž. a odb.
impulz náhla krátka z. napätia, prúdu al. výkonu lat. fyz.
alterácia z. tkaniva a pod. chorobou al. prostredím, porucha, poškodenie lat. lek.
dyschrómia z. farby kože z nadbytku al. nedostatku kožného farbiva gréc. lek.
fototropia z. farby vplyvom svetla gréc. chem.
turbulencia zmeny výšky lietadla v dôsledku neusporiadaného prúdenia vzduchu kývanie, chvenie lat. odb. porovnaj chvenie
anagenéza z. vlastností vývojových vetiev počas kmeňového hist. vývoja organizmov od jednoduchších k zložitejším gréc. biol.
engram z. v organizme vyvolaná významným vonkajším podnetom a vyvolateľná pri obdobnom podnete, stopa, odtlačok gréc. psych.
librácia malá z. polohy Mesiaca, kývavý pohyb, výkyv Mesiaca lat. astron. porovnaj pohyb 1
mutovanie z. hlasu v čase dospievania lat. fyziol.
metonomázia z. vlastného mena prekladom do cudzieho jazyka gréc. lingv.
emendácia dokázateľná z. v spôsobe písania názvu rastliny al. živočícha v nomenklatúre lat. biol.
analógia z. slova al. jeho tvaru vplyvom tvaru iného slova gréc. lingv.
verbalizácia prechod slova al. tvaru iného slovného druhu k slovesu lat. lingv.
anakolút z. pôvodnej vetnej schémy, keď časť vety nenadväzuje na predchádzajúcu, vybočenie z pôvodnej vetnej stavby gréc. lingv.
metatónia premiestnenie prízvuku z jednej slabiky na druhú gréc. lingv.
vokalizácia z. hlásky na samohlásku lat. lingv.
diftongizácia z. dlhej samohlásky na dvojhlásku gréc. lingv.
palatalizácia z. zadopodnebných hlások na predopodnebné vo vývoji slovan. jazykov; z. hlásky pritisnutím chrbta jazyka na tvrdé podnebie, tvrdej spoluhlásky na mäkkú, mäkčenie lat. lingv. fon.
umlaut z. samohlásky zadnej na prednú, napr. o na ö, prehláska nem. lingv.
metabola z. rytmu v tej istej básni gréc. lit.
modulácia prechod z jednej tóniny do druhej lat. hud.
agogika z. tempa hud. sklady, rečového prejavu gréc. hud. lingv.
pentimenti zreteľné autorské zmeny na výtvarnom diele vzniknuté počas tvorby lat. výtv.
change čejndž z. v postavení hráčov, z. strán v tenise al. volejbale angl. šport.
falš z. dráhy lopty a pod. pôsobením rotácie získanej pri odraze lat.-nem. šport.
mutatis mutandis s príslušnými zmenami, po potrebných zmenách, úpravách lat. porovnaj premena

hybnosť

dynamickosť pohyb, vývin, vývoj, zmena, živosť, rušnosť, pohyblivosť gréc.
motorika súbor pohybových činností živého organizmu lat. lek.
motilita schopnosť pohybu, spôsobilosť pohybu, pohyblivosť lat. lek. fyziol. porovnaj pohyblivosť 1

pohyb

pohyb 1 zmena polohy v priestore
-kinesis gréc. v zlož. sl.
moto- lat. v zlož. sl.
dynamickosť pohyblivosť, hybnosť, zmena, vývin, vývoj, živosť, rušnosť, sila gréc.
fluktuácia stála zmena, neustále zmeny, kolísanie, vlnenie, nestálosť, výkyvy lat.
drift zmena, kolísanie angl. odb.
grif p. rukou, hmat nem. hovor. expr.
finta p. na oklamanie súpera v športe tal.-nem. šport.
paráda pôsobivý obratný p. špan. hovor.
manéver premyslený, účelný p. al. postup franc.
blafák účelný zavádzajúci manéver na oklamanie brankára v hokeji angl. slang. šport.
švenk prudký p. kamery nem. film. slang.
štart p. lietadla od rozjazdu cez odpútanie sa po dosiahnutie letovej výšky angl.
rolovanie p. lietadla po zemi na letisku franc.-nem. let.
manéver organizovaný p. voj. síl a prostriedkov, postup, presun, premiestnenie v priebehu boja franc. voj.
mimika premenlivé pohyby tváre al. výraz tváre odrážajúce citový stav gréc.
gesto p. časti tela, najmä ruky, kt. niečo vyjadruje, posunok lat.
gestikulácia pohyby, posunky, gestá ako neverbálny komunikačný prostriedok lat.
pantomimika pohyby vyjadrujúci vnútorné pohnútky a stavy človeka gréc. odb.
mudra gestá rukou al. rukami vyjadrujúce nálady, predstavy, predmety, v ind. umení sanskrit
lokomócia p. z miesta na miesto, v priestore, najmä pomocou svalovej činnosti lat. biol.
bipedia p. po zadných končatinách typický pre človeka lat. + gréc.
brachiácia p. pomocou horných al. predných končatín typický pre opice, rúčkovanie lat.
brachybázia chôdza s častými zastaveniami gréc. lek.
dukcia p. vo vodorovnej rovine lat. lek.
addukcia pritiahnutie končatiny k strednej osi tela lat. lek.
abdukcia odtiahnutie končatiny od strednej osi tela lat. lek.
laterodukcia p. orgánov do boku lat. lek.
tanec opakované rytmické pohyby podľa hudby a ustálených pravidiel franc.-nem. porovnaj tanec
turizmus p. so športovým, poznávacím a rekreačným cieľom, cestovanie, chôdza v prírode franc.
hiking haj- pešia turistika angl.
trekking vysokohorská turistika angl.
fleš rýchly útočný p. v šerme angl. šport.
traverza úhybný p. pri šerme franc. šport.
tempo rytmický p., najmä pri plávaní tal.
epeiroforéza horizontálny p. pevnín, svetadielov gréc. geol.
epirogenéza dlhodobý rozsiahly p. zemskej kôry gréc. geol.
lavína rýchly p. hmôt po príkrom svahu nadol, zosuv, napr. snehu, ľadu, kamenia lat.-tal.
soliflukcia p. pôdy po svahu pod vplyvom príťažlivosti Zeme po zamrznutom podloží, pôdotok lat. geol.
difúzia samovoľný p. častíc vyvolaný spádom, napr. koncentrácie al. teploty lat. fyz. chem.
elevácia p. nahor, dvíhanie, zdvíhanie lat. odb.
rotácia otáčavý p., otáčanie, krúženie, obiehanie lat. odb.
tumbling otáčavý samovoľný p. tela okolo ťažiska pri voľnom páde angl. let.
cirkulácia obeh, obiehanie, kolobeh, kolovanie lat.
rotácia obeh nebeských telies okolo vlastnej osi lat. astron.
pendulácia kolísavý obeh zemskej osi lat. geogr.
librácia kývavý p., výkyv Mesiaca, malá zmena polohy Mesiaca lat. astron.
tik mimovoľný neúčelný opakujúci sa p., najmä na tvári, žmurkanie a pod. ako nervová porucha franc. lek.
iterácia rytmicky opakované mimovoľné p. v rovnakom slede lat. lek.
synkinéza mimovoľný p., často spojený s vôľovým pohybom, súhybnosť orgánov gréc. lek.
sakáda rýchly mimovoľný p. oka neriadený vôľou, nepodliehajúci vôli lat. fyziol.
nystagmus mimovoľný p. očí, mimovoľné rytmické zášklby očí, žmurkanie gréc. lek.
flokcilégium p. prstami pripomínajúci zbieranie chumáčikov bavlny lat. lek.
peristaltika rytmické zmršťovanie svalstva tráviacej trubice slúžiace na posúvanie a premiešanie potravy gréc.
kinéza neriadený p. organizmu vyvolaný určitými podnetmi, napr. svetlom gréc. biol.
tropizmus gréc. biol.
-tropizmus zmena polohy tela al. časti tela rastlín al. prichytených živočíchov v smere al. od smeru podnetu, napr. svetla, slnka, príťažlivosti, chem. látok gréc. v zlož. sl.
taxia gréc. biol.
-taxia smerovo orientovaný p. organizmu, najmä rastliny, vyvolaný a usmernený určitým podnetom gréc. biol. v zlož. sl.
nastia gréc. bot.
-nastia p. organizmu, najmä rastliny, neorientovaný v smere podnetu gréc. bot. v zlož. sl.
termonastia p. vyvolaný zmenou al. rozdielmi teploty gréc. biol.
fotonastia p. ovplyvnený intenzitou svetla al. striedaním svetla a tmy gréc. biol.
heliotaxia p. ovplyvnený svetlom, ak je zdrojom svetla slnko gréc. bot.
hydronastia p. vyvolaný vlhkosťou prostredia gréc. bot.
geotaxia p. pôsobením príťažlivosti, v smere al. proti smeru zemskej príťažlivosti gréc. biol.
ortotropizmus p. pôsobením príťažlivosti smerom nahor al. nadol gréc. bot.
aerotropizmus p. smerom k prístupu k vzduchu, kyslíku gréc. bot.
trofotaxia p. smerom k zdroju potravy gréc. biol.
haptotropizmus p. rastlín v smere al. proti smeru podráždenia pevným predmetom gréc. bot.
tigmonastia p. vyvolaný dotykom gréc. biol.
seizmonastia p. vyvolaný otrasmi al. dotykom gréc. bot.
mechanotaxia p. v dôsledku jednosmerného mechanického podnetu gréc. bot.
chemotropia p. v smere al. proti smeru výskytu chem. látok gréc. bot.
niktinastia spánkový p. rastlín v noci gréc. bot.
traumatropizmus p. rastlín v dôsledku poranenia gréc. bot.
anemotaxia p. živočíchov vetrom gréc. ekol. porovnaj premiestňovanie rýchlosť 1 cvik kmitanie

pohyblivosť

pohyblivosť 2 obratnosť, vrtkosť
dynamickosť pohyb, zmena, vývin, vývoj, živosť, rušnosť, hybnosť, sila gréc.

vývoj

genéza gréc.
-genéza vznik, pôvod, zrod, stvorenie gréc. v zlož. sl.
-genesis vývin, vznik gréc. v zlož. sl.
-trofia rast gréc. v zlož. sl.
evolúcia spojitý, nepretržitý v. postupná kvalitatívna zmena lat. odb.
progresia lat. kniž. al. odb.
progresívnosť rast, postup, vzostup, pokrok, vzrast, zväčšenie, šírenie lat. kniž.
dynamickosť zmena, pohyb, vývin, živosť, rušnosť, hybnosť, pohyblivosť, sila gréc.
konjunktúra priaznivý v., stav, podmienky, priaznivá zhoda okolností lat.
dialektika vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení gréc.
kryštalizácia vyjasnenie, vyhranenie, vývin názorov, osobnosti gréc.
ontogenéza individuálny v. organizmu od zárodku po smrť gréc. biol.
zoogenéza v. živočíšstva gréc. zool.
fytogenéza v. rastlín gréc. bot.
fylogenéza kmeňový hist. v. organizmov od jednoduchších k zložitejším gréc. biol.
kladogenéza vznik, štiepenie a vymieranie vývojových vetiev gréc. biol.
biogenéza tvorba organických látok živými organizmami, vznik a vývin organizmov z iných organizmov gréc. biol.
partenogenéza v. vajíčka bez oplodnenia spermiou, pohlavné rozmnožovanie, pri kt. sa nový organizmus vyvíja z neoplodneného vajíčka gréc. biol.
gametogenéza tvorba a dozrievanie pohlavných buniek gréc. biol.
oogenéza gréc.
ovogenéza v. vajíčka, samičích pohlavných buniek, vo vaječníku živočíchov lat. + gréc. biol.
osteogenéza v. kostí gréc. biol.
histogenéza v. tkaniva organizmu gréc. biol.
psychogenéza v. duševna, duševného života gréc.
degresia zostupný vývoj, pokles, klesanie, zostup lat. porovnaj pokles 2
regresia ústup, návrat do predchádzajúceho stavu, na prekonaný stupeň vývoja, spätný v., pochod, postup lat. kniž. a odb.
hypotrofia nedostatočný, obmedzený v. orgánov gréc. lek.
devolúcia v. od zložitejších foriem k jednoduchším lat. biol.
katagenéza zostupný, spiatočný v. gréc.
degenerácia odchýlka od normálneho priebehu al. vývinu k horšiemu výkonu, zhoršenie, zmenšovanie, úbytok síl a schopností, úpadok lat. lek. aj pren.
dysgenéza porušený, chorobný v. gréc. lek.
dyzontogenéza porušený, nenormálny v. jedinca gréc. lek.
kakomorfia chybný vývin organizmu gréc. lek.
patogenéza vznik a v. chorobných zmien v tele gréc. lek.
hypogenitalizmus nedostatočný v. vonkajších pohlavných orgánov gréc. + lat. lek.