slovo

slovo 1 základná jaz. jednotka
logos gréc. kniž. a filoz.
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma základná jednotka slovnej zásoby gréc. lingv.
synonymum s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s. gréc. lingv.
homonymum s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum s. opačného, protikladného významu, opak lat. lingv.
tautonymum s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach gréc. lingv.
homofónum rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané gréc. lingv.
homografum rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané gréc. lingv.
dubleta s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom franc. lingv.
paronymum formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné gréc. lingv.
palindróm s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk gréc. odb.
heteronymum s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza gréc. lingv.
ekvivokácia rovnaké slová s rôznym významom lat. lingv.
hyperonymum s. významovo nadradené inému, podradenému slovu gréc. lingv.
hyponymum s. významovo podradené inému, nadradenému slovu gréc. lingv.
autosémantické s. z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka gréc. lingv.
synsémantické s. z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca gréc. lingv.
definiendum výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje lat.
definiens výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje lat.
archaizmus zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat gréc. lingv.
neologizmus novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar gréc. lingv.
pejoratívum s. s hanlivým, zhoršujúcim významom lat. lingv.
eufemizmus zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie gréc. lingv.
melioratívum lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci lat. lingv.
augmentatívum s. so zveličeným významom, napr. domisko lat. lingv.
deminutívum s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina lat. lingv.
dialektizmus nárečové s. gréc.
regionalizmus výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti lat. lingv.
okazionalizmus s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne lat. lingv.
kolokvializmus hovorový výraz lat. lingv.
vulgarizmus hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s. lat.
trivializmus trochu hrubý výraz lat. kniž.
slangizmus -le- výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí angl.
argotizmus výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný franc. lingv.
expresívum citovo al. vôľovo zafarbené s. lat. lingv.
hypokoristikum citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s. gréc. lingv.
onomatopoja zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky gréc. lingv. lit.
expletívum výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj lat. lingv.
profesionalizmus odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie lat.
prozaizmus s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo lat. lit.
solecizmus s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy vl. m. lingv. lit.
fráza myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz gréc.
idiomatizmus výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný gréc. lingv.
klišé nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný lat. kniž. a pejor.
klišé ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz franc.
parentéza s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka gréc. lingv.
poetizmus básnické s. al. výraz, obrat gréc.-lat. lingv.
redif s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach arab.-tur. lit.
lema heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla gréc. lingv.
kalk pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka franc. lingv.
akronym skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen gréc. lingv.
logatóm s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti gréc. odb.
anagram nové s. vzniknuté premiestnením hlások gréc.
juxtapozitum s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova lat. lingv.
indeklinábile nesklonné s. lat. lingv.
indefinítum neurčité s. lat. lingv.
simplex jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony lat. lingv.
kompozitum zložené s., zloženina lat. lingv.
derivát odvodené s., odvodenina lat. lingv.
desubstantívum s. odvodené od podstatného mena lat. gram.
denominatívum s. odvodené od podstatného al. prídavného mena lat. lingv.
deverbatívum s. odvodené od slovesa, slovesného základu lat. lingv.
formant slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona lat. lingv.
proklitika neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka gréc. lingv.
enklitika neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka gréc. lingv.
oxytonon s. s prízvukom na poslednej slabike gréc. lingv.
parisylabum s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní lat. + gréc. lingv.
vokabul jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko lat. zastar.
reklamanta prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán lat. knih.
paráda pôsobivé, obratné s. špan. hovor.
mantra staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie sanskrit náb.
abraxas zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman lat. + gréc.
incipit začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul lat.
razúra vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami lat. odb.
hapax legomenon výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz gréc. lingv.
amen záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., staň sa hebr.
biblizmus výrok al. výraz z biblie gréc. lingv.
tabu výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov polynéz. lingv.
responzia výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz lat. lingv.
europeizmus výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku:
slavizmus slovan. lat.
slovakizmus slov. lat.
bohemikum čes. lat.
moravizmus moravský vl. m.
polonizmus poľ. lat.
ukrajinizmus ukraj. vl. m.
rusizmus rus. vl. m.
slovenizmus slovinský lat.
bulharizmus bulh. vl. m.
maďarizmus maď. vl. m.
rumunizmus rum. vl. m.
grécizmus gréc. vl. m.
latinizmus lat. vl. m.
hebraizmus hebr. vl. m.
germanikum nem. lat.
romanizmus románskych jazykov lat.
talianizmus tal. vl. m.
galicizmus franc. vl. m.
hispanizmus špan. lat.
lusitanizmus port. vl. m. lat.
anglicizmus angl. lat.
amerikanizmus amer. vl. m.
arabizmus arab. vl. m.
indianizmus indián. vl. m.
japonizmus jap. vl. m.
orientalizmus s. pochádzajúce z jazykov východných krajín lat.
de verbo ad verbum od s. do s. lat. porovnaj označenie 2 prostriedok 1

smer

smer 3 súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.
doktrína lat.
izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
línia prúd lat.-nem.
mainstream mejnstrím hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod. angl.
avantgarda s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci franc.
fundamentalizmus s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame lat.
náb. a cirk. smery:
montanizmus starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st. vl. m. cirk.
pelagianizmus kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st. vl. m. cirk.
nazaréni kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st. vl. m.
donatizmus kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st. vl. m.
adamiti pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti hebr.-gréc.
chiliazmus stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi gréc. náb.
paulikánstvo kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st. vl. m. hist. cirk.
ikonoklazmus náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo gréc. hist.
valdénstvo stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st. vl. m.
galikanizmus hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st. vl. m. hist.
husitizmus náb., národné a sociálne hnutie, Čechy, 1402 – 1485 vl. m.
utrakvizmus lat. hist.
kališníctvo kališnícka viera hlásajúca prijímanie pod obojakým spôsobom, kališníctvo lat.-nem.
triteizmus starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá gréc.-lat. cirk.
sociniáni kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st. vl. m. náb.
unitárstvo kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu lat. náb.
sabellianizmus kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st. vl. m. náb.
doketizmus kresťanský s. popierajúci, že Kristus mal ľudské telo gréc.-lat. cirk. hist.
monoteletizmus starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st. gréc.-lat. náb.
arianisti kresťanský s. popierajúci božstvo Kristovo vl. m. hist. náb.
albigénci kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st. vl. m.
antitrinitárstvo kresťanský s. odmietajúci učenie o božskej trojjedinosti gréc. + lat. náb.
monofyzitizmus kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st. gréc. cirk. hist.
katari kresťanský s. zdôrazňujúci odriekanie, Francúzsko a Taliansko, 11.-13.st. gréc.
anabaptizmus kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st. gréc. náb.
habáni pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky nem.
hutteriti pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky vl. m.
jansenizmus opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st. vl. m.
ekumenizmus hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských gréc. cirk.
episkopalizmus katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom gréc. hist.
papizmus s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi gréc.-lat. cirk.
jehovisti kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva vl. m. náb.
pentekostalizmus kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900 gréc. cirk.
mormóni severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st. vl. m. náb.
moonisti sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom vl. m.
katolicizmus základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi gréc.
ortodoxia učenie pravoslávnej cirkvi gréc. cirk.
raskoľnictvo hnutie odštiepené od pravoslávnej cirkvi v Rusku rus.
fedojesevci náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st. vl. m. hist.
kacírstvo gréc.-nem.
heréza s. odchylný od časti oficiálnej kresťanskej viery gréc.
bogomilstvo stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa vl. m.
reformácia hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st. lat. hist.
kalvínstvo vl. m.
helvetitizmus lat. vl. m.
anglikánstvo základný kresťanský reformačný s. vl. m. náb.
konformisti anglikánska cirkev lat.
puritánstvo angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť lat.-angl. náb.
kvakeri angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st. angl. cirk.
metodizmus s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov gréc. cirk.
pietizmus hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st. lat. náb.
baptisti protestantský kresťanský s. uznávajúci len krst v dospelosti gréc.-lat. náb.
viklefstvo reformačné učenie zavrhujúce pápežstvo a niektoré sviatosti vl. m. hist. náb.
independentizmus s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st. lat.-angl. cirk.
kongregacionalizmus s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí lat. cirk.
scientológia hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody lat. + gréc.
satanizmus hnutie uctievajúce protivníka Boha, vládcu pekla, diabla hebr.
chasidizmus východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st. hebr.
terapeuti asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st. gréc. hist.
farizeji stará žid. náb.-polit. skupina hebr. hist.
zelóta žid. radikálna sekta za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne gréc. hist. náb.
eséni žid. náb. spoločnosť organizovaná ako náb. rád lat. náb.
islamský s. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího arab. náb.
sunniti islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov arab. náb.
imámovci islamská sekta, odnož šíitskeho islámu arab. náb.
drúzovia arab. vl. m.
mustadžibún islamská šíitska sekta hlásajúca učenie o prevteľovaní, Sýria, Libanon, Palestína arab.
sanúsija islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu vl. m. náb.
sufizmus mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli arab. filoz.
sikhovia náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu sanskrit-hind.
manicheizmus s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st. vl. m. porovnaj náboženstvo vyznanie 2
teizmus s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta gréc. filoz. náb.
ateizmus myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha gréc.
idealizmus s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú gréc.-lat. filoz.
spiritualizmus idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha lat. filoz.
materializmus s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú lat. filoz.
dualizmus s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod. lat. filoz.
monizmus gréc. filoz.
singularizmus s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná lat. filoz. zried.
psychomonizmus s. vyhlasujúci, že duševno je základom skutočnosti, že všetko má dušu gréc.
kreacionizmus s. , podľa kt. organizmy boli stvorené vyššou silou, bohom lat. filoz.
scholastika stredoveké učenie o kresťanských dogmách a ich výklade gréc.-lat. filoz.
tomizmus základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú vl. m. filoz. náb.
fenomenalizmus s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je gréc. filoz.
fideizmus s. založený na názore, že viera stojí nad rozumovým poznaním lat. filoz.
deizmus s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet lat. filoz.
panteizmus s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, boh je vo svete gréc. filoz.
panenteizmus s. hlásajúci, že svet existuje v bohu gréc. filoz.
racionalizmus s. považujúci rozum za najvyšší al. jediný prostriedok poznania pravdy lat. filoz.
iracionalizmus s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný lat. filoz.
empirizmus s. považujúci skúsenosť za jediný zdroj poznania gréc. filoz.
finalita s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu lat. filoz.
hedonizmus s. považujúci slasť za najvyššie dobro, v antickej etike gréc.
utilitarizmus s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium mravnosti lat. filoz.
pragmatizmus s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium pravdy gréc. filoz.
voluntarizmus s. považujúci vôľu za základ bytia alebo poznania lat. filoz.
senzualizmus s. pokladajúci zmyslové poznanie za hlavnú al. jedinú formu poznania lat. filoz.
skepticizmus s. pochybujúci o možnosti pravdivého poznania gréc. filoz.
gnóza s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla gréc. filoz.
teozofia gnosticizmus založený na poznaní Boha, tajomstva al. poznania sveta gréc. filoz.
agnosticizmus s. popierajúci možnosť poznania sveta, podstaty vecí gréc. filoz.
iluzionizmus s. pokladajúci vonkajší svet len za predstavu, zdanie lat. filoz.
pozitivizmus s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním lat. filoz.
empiriokriticizmus s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu gréc. filoz.
reizmus s., podľa kt. existujú iba veci a samostatne neexistujú ich vlastnosti a vzťahy lat. log.
realizmus stredoveký s., podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami lat. filoz.
nominalizmus stredoveký s. pokladajúci pojmy len za mená vecí lat. filoz.
terminizmus s. pokladajúci všeobecné pojmy iba za značky a nie odrazy vecí lat. filoz.
dynamizmus s. pokladajúci za prvotnú podstatu sveta nemateriálnu silu gréc. filoz.
existencializmus s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu lat. filoz.
hylozoizmus s. považujúci hmotu za živú, oduševnelú, citlivú gréc. filoz.
finitizmus s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná lat. filoz.
eleati starogréc. s., učenie o jedinom nemennom bytí vl. m.
antropocentrizmus s., podľa kt. je človek centrom i cieľom sveta a vesmíru gréc. + lat. filoz. náb.
kvietizmus s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st. lat.
pyrrhonizmus s. hlásajúci krajnú nedôverčivosť, pochybovačnosť vl. m. filoz.
kynizmus starogréc. s. hlásajúci prirodzenosť človeka a odmietajúci civilizáciu gréc.
epikureizmus starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti vl. m. filoz.
stoicizmus staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov gréc. filoz.
pytagoreizmus učenie vyznávajúce tézu, že základom všetkého je číslo vl. m. filoz.
determinizmus učenie uznávajúce vzájomnú príčinnú podmienenosť javov a dejov lat. filoz.
teleologizmus s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ gréc. filoz.
kazualizmus učenie, podľa ktorého dianie je určené náhodami lat. filoz.
platonizmus s. založený na Platónovom učení o ideách ako pravzoroch vecí vl. m. filoz.
atomistika s. založený na predstave o pretržitej skladbe hmoty, látok gréc. filoz.
holizmus s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný gréc. filoz.
personalizmus s. zdôrazňujúci jedinečnosť ľudskej osoby a ľudských vzťahov lat. filoz.
kabala stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu hebr.
védanta staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam sanskrit filoz.
budhizmus staroind. učenie sanskrit
lamaizmus tibetská forma budhizmu tib. náb.
zen
zen-budhizmus jap. budhizmus jap. filoz. náb.
mahájána jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu sanskrit
njája ind. s. založený na poňatí atomizovanej pralátky a božskej príčiny ich pohybu sanskrit filoz.
mímánsa ind. ortodoxná škola presadzujúca ideál spravodlivého života ind. filoz.
hinduizmus spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom perz. náb.
sánkhja najstarší staroind. hinduistický s. deliaci súcno na prírodu a vedomie sanskrit filoz.
joga ind. s. poskytujúci súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy ind.
rádžajoga kráľovská joga ind.
hathajoga telesná joga ind.
taoizmus staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l. čín. filoz.
konfucianizmus filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti vl. m. filoz. náb.
hermetika tajné učenie o podstate a príčinách vecí určené výhradne zasväteným, rozšírené v neskorej antike a renesancii vl. m.
eklektizmus s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi gréc.
solidarizmus s. založený na princípe súdržnosti, vzájomnosti, spoluúčasti medzi jednotlivcom a spoločnosťou lat.
polit., ekon. a pod. smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
reformizmus hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy lat.
revizionizmus hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu lat. polit.
fundamentalizmus s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom lat.
moderatizmus umiernený s. lat. kniž.
radikalizmus s. usilujúci sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov lat.
liberalizmus s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami lat. polit. ekon.
neoliberalizmus s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu gréc. + lat. polit. ekon.
konzervativizmus s. presadzujúci voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov lat. polit. ekon.
komunizmus ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb lat.
boľševizmus komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu rus.
socializmus ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí lat.-franc.
marxizmus sociálnoekonomická teória K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy vl. m.
leninizmus ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí vl. m. polit.
stalinizmus s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom vl. m.
maoizmus sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom vl. m. polit.
eurokomunizmus s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st. vl. m. + lat.
antikomunizmus hnutie proti komunizmu gréc. + lat.
mccarthizmus mekkar- s. v politike USA po 2. svetovej vojne namierený proti komunizmu vl. m. polit.
fašizmus ideológia a hnutie obhajujúce a hlásajúce útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd tal. polit.
nacizmus nem. forma fašizmu lat.-nem.
hitlerizmus fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom vl. m.
frankizmus fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom vl. m.
perónizmus fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom vl. m.
antifašizmus hnutie proti fašizmu gréc. + tal. polit.
nacionalizmus s. jednostranne zdôrazňujúci význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa lat.
ultranacionalizmus krajný nacionalizmus lat.
šovinizmus krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa vl. m.
kozmopolitizmus s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo gréc. filoz.
anarchizmus s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca gréc.
pacifizmus s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu lat. polit.
pacifizmus hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu lat. polit.
militarizmus politika zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu lat.
antimilitarizmus hnutie proti militarizmu gréc. + lat.
populizmus páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.
monarchizmus gréc.
rojalizmus hnutie prívržencov vlády, štátu na čele s panovníkom franc.
feminizmus hnutie za zrovnoprávnenie žien s mužmi lat.
machiavelizmus bezohľadná politika, bez ohľadu na morálne princípy vl. m. polit.
avanturizmus dobrodružná, nezodpovedná, bezohľadná politika franc.
revanšizmus hnutie hlásajúce odplatu, odvetu za porážku franc.-nem.
tolstojizmus s. hlásajúci zásadu neodporovať zlu násilím vl. m.
gándhizmus učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde vl. m. hist.
ultramontanizmus uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st. lat. cirk. polit.
antiklerikalizmus hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu gréc.
internacionalizmus s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov lat.
sionizmus žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne hebr. vl. m.
antisemitizmus hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti gréc. + vl. m.
panrusizmus gréc. + vl. m. polit.
panslavizmus hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie gréc. + vl. m. polit.
slavianofilstvo hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st. rus. + gréc.
narodnictvo s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko rus. hist.
menševizmus umiernený menšinový s. sociálno-demokrarického hnutia, Rusko rus. polit.
boľševizmus radikálny väčšinový smer sociálno-demokrarického hnutia, Rusko rus.
hungarizmus s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska lat. hist.
ilyrizmus hnutie za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st. vl. m. hist.
pangermanizmus hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu gréc. + vl. m.
paneuropeizmus hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami gréc. + vl. m.
panturkizmus hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st. gréc. + vl. m. polit.
panarabizmus hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín gréc. + vl. m.
panislamizmus hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st. gréc. + arab.-lat.
panafrikanizmus hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku gréc. + vl. m.
panamerikanizmus hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky gréc. + vl. m. polit.
risorgimento -dži- hnutie za slobodu a zjednotenie Talianska, 19. st. tal. hist.
enosis -zis hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte gréc.
fenianizmus tajné hnutie za slobodu Írska, 1858 – 1922 ír.
sinnfeinizmus protibrit. hnutie za ír. nezávislosť, zač. 20. st. ír. hist. polit.
iredentizmus hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist. tal.
svadéší hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905 sanskrit hist. polit.
taliban militatné islamské hnutie v Afganistane ?
reúnia franc. politika pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st. franc. hist.
fronda odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653
chartizmus prvé masové hnutie robotníkov, Veľká Británia, 30. – 50. roky 19. st. gréc.-angl. hist.
luddizmus hnutie robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st. vl. m. hist.
abolicionizmus hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st. lat.
beatnici bít-
beat generation bít dženerejšn sociálne a lit. hnutie časti amer. mládeže, 50. a 60. roky angl.
skinhead -hed
skinhed hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii angl.
punk pank hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov angl.
hippies -pis únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov angl.
maltuzianizmus s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom vl. m. polit. ekon.
neomaltuzianizmus s. usilujúci sa obmedzovať populačný rast gréc.-vl. m. polit. ekon.
merkantilizmus s. považujúci za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15.-17.st. tal.-franc. hist. ekon.
proudhonizmus prudo- s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st. vl. m. filoz. polit.
monetarizmus s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky lat. ekon.
nominalizmus peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah lat. ekon.
metalizmus peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu gréc. ekon.
freetradizmus frítrej- hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu angl. + lat. polit. ekon.
separatizmus politika presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie lat.
izolacionizmus politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike tal.-franc.
autarkia politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine gréc. ekon.
splendid isolation ajsolejšn brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st. angl. hist. polit.
sakoku politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st. jap.
appeasement epíz- politika uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku angl. polit.
protekcionizmus politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod. lat.-franc. ekon.
imperializmus dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá politika štátu voči cudzím územiam lat.
NEP rus.
Nep tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24 rus. hovor. polit.
syndikalizmus s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov gréc.-lat. polit.
tradeunionizmus trejdjun- s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky angl. polit.
technologizmus sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva gréc.
biologizmus sociologický s. uplatňujúci biol. zákonitosti na spoločenské javy gréc.
human relations hjúmen rilejšnz sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy angl. odb.
behaviorizmus bihej- psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok angl. psych.
reflexológia psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st. lat.
freudizmus frojd- psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude vl. m. psych.
glosátori tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st. gréc.-lat. práv. hist.
logicizmus matem. s. chápajúci matematiku ako súčasť logiky gréc. mat.
umelecké smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
humanizmus európske kultúrne hnutie nadväzujúce na antickú vzdelanosť a obracajúce pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16. st. lat.
secesia s. konca 19. a začiatku 20. st. zdôrazňujúci ozdobnosť lat.
moderna s. konca 19. a začiatku 20. st.; novodobý, novoveký s. franc.
funkcionalizmus archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy lat. archit.
konštruktivizmus archit. a umelecké hnutie zdôrazňujúce dynamizmus, Rusko, po 1917
lartpourlartizmus lárpúrlár- estetický s. hlásajúci samoúčelnosť umenia, zdôrazňujúci formu franc.
sentimentalizmus európsky lit. s. vyznačujúci sa nadmernou citovosťou, 18. st. franc. lit.
romantizmus s. zdôrazňujúci osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st. franc.
nazarenizmus nem. romantický maliarsky s. zobrazujúci náb. námety, 1. polovica 19. st. vl. m. výtv.
parnasizmus lit. s. vo franc. poézii usilujúci sa o formálnu dokonalosť, 2. polovica 19.st. vl. m.-franc. lit.
naturalizmus s. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia, 2.polovica 19.st. lat.
fin de sićcle fen d sjekl lit. a umelecké smery konca 19.st. franc. kniž.
impresionizmus s. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st. lat.-franc.
neoimpresionizmus gréc. + lat.-franc.
pointilizmus poen- franc. výtv.
divizionizmus impresionizmus na konci 19. st. lat. výtv.
verizmus taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st. tal.
realizmus s. usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19.st. lat.
symbolizmus s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st. gréc. lit. výtv.
expresionizmus s. zdôrazňujúci subjektívnu výrazovú stránku formy i obsahu, začiatok 20. st. lat.
futurizmus s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st. lat.
kubizmus maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov
orfizmus maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st. vl. m.
unanimizmus estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st. lat. lit.
suprematizmus abstraktný výtvarný s. založený na geom. tvaroch, Rusko, začiatok 20. st. lat. výtv.
fauvizmus maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st. franc.
dadaizmus výtv. a lit. s. odmietajúci tradície a uznávané hodnoty a hlásajúci slobodu tvorby založenú na náhodnosti, 1916 – 1924 franc.
Bauhaus archit. a umeleckopriemyslová škola, Nemecko, 1919 – 1933 nem. archit.
surrealizmus süre-, sure- avantgardný s. snažiaci sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920 lat.-franc. lit. výtv. div.
poetizmus s. čes. veršovanej literatúry, poézie zdôrazňujúci fantáziu a hravosť, 20. roky gréc.-lat. lit.
lettrizmus lit. a výtv. s. vychádzajúci z tvaru písmen, založený v Paríži 1945 franc.
tachizmus -ši-
tašizmus maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky gréc. výtv.
signal-art výtv. s. využívajúci žiarivé farby na veľkých plochách, 60. roky angl.
muralizmus maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st. špan. výtv.
popart výtv. s. nachádzajúci zdroj v modernej mestskej civilizácii angl. výtv.
underground andergraund hnutie protestujúce proti prispôsobivosti v umení angl.
paganizmus s. hlásajúci návrat k pohanstvu lat. kniž.
primitivizmus s., najmä výtv., usilujúci sa o prostosť, jednoduchosť lat. odb.
regionalizmus hnutie usilujúce sa o poznanie a povznesenie určitého kraja, o zachovanie jeho osobitostí lat.
purizmus výtv. s. požadujúci jednoduchosť, štýlovú čistotu v architektúre lat. výtv. archit.
ruralizmus s. zaoberajúci sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou lat. lit.
eklektizmus s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi gréc.
hudobný s. pozri hudba porovnaj sloh 1

človek

homo lat.
homo- lat. v zlož. sl.
andro- gréc. v zlož. sl.
persóna lat. zastar.
personalita lat. kniž.
existencia lat. hovor. pejor.
kreatúra osoba lat. pejor.
individualita vyhranená, výrazná, svojrázna osoba lat.
subjekt jedinec, jednotlivec, osoba lat. kniž.
unus multorum ú- -tó- obyčajný človek, jeden z mnohých lat. kniž.
árijec č. indoeurópskeho, nežid. pôvodu, Nežid, podľa nacistickej teórie vl. m.
gadžo č. nerómskeho pôvodu, bielej pleti, Neróm, z hľadiska Rómov róm.
talent nadaný č., schopný na určitú činnosť gréc.-lat.
lúmen nadaný, bystrý, vedomosťami vynikajúci č. lat. hovor. expr. aj iron.
charizmatik nadaný č., schopný blahodarne pôsobiť na ľudí gréc.
optimista č. so sklonom nazerať na život, ľudí z lepšej stránky, nádejne, priaznivo, radostne lat.
pesimista č. so sklonom nazerať na život, ľudí z horšej stránky, beznádejne, nepriaznivo, smutne lat.
extrovert spoločenský, prispôsobivý, otvorený č., zameraný na vonkajší svet a prostredie lat. psych.
introvert č. zameraný na vlastný vnútorný duševný svet, uzatvorený do seba, ťažšie prispôsobivý lat. psych.
insider insaj- zasvätený, informovaný č. angl.
outsider aucaj-, autsaj- č. stojaci bokom, s kt. sa nepočíta, kt. nemá nádej na úspech angl.
maximalista náročný č. snažiaci sa o presadenie krajných, najväčších požiadaviek lat.
minimalista nenáročný č. s malými požiadavkami lat.
realista triezvo, vecne uvažujúci a konajúci č. lat.
pragmatik vecný, triezvy, rozvážny, rozumný č. gréc.
prozaik všedný, triezvy, prostý č., suchár gréc. kniž.
stoik pokojný, vyrovnaný č. gréc. pren. kniž.
negativista č. sústavne prejavujúci záporný postoj lat.
radikalista rázny, rozhodný, dôsledný č. lat.
nervák nepokojný, výbušný, napätý, rozrušený č. lat. hovor. expr.
maniak vášnivý až chorobne, náruživý č. gréc.
hysterik č. správajúci sa nepríčetne, popudlivo, podráždene gréc.
drak prudký, výkonný č. rýchly v práci, správaní a pod. gréc.-lat. hovor. expr.
excentrik lat. kniž.
extrémista výstredný, prepiaty, nápadný č. lat.
voluntarista svojvoľne konajúci al. rozhodujúci č. lat. kniž.
enfant terrible anfan teribl výstredne sa správajúci č., kt. svojou bezohľadnou priamosťou uvádza okolie do rozpakov, hrozné dieťa franc.
herostrat č., kt. sa chce stať slávnym za každú cenu, i za cenu zločinu vl. m.
cyklotymik náladový č. ľahko prechádzajúci od veselosti k smútku gréc.
impotent neschopný, nemohúci č., napr. umelecky lat. pren. kniž.
monoglot č. používajúci jediný, materinský jazyk gréc.
polyglot č. ovládajúci mnoho jazykov gréc.
bilingvista č. ovládajúci aktívne dva jazyky lat.
trapista mlčanlivý č. vl. m. pren. expr.
asketik gréc.
derviš č., kt. sa odrieka životného pohodlia a radostí perz.-tur.
abstinent striedmy č. zdržiavajúci sa pôžitkov, najmä pitia alkoholických nápojov lat.
sparťan š. žijúci jednoducho, striedmo, prísne, tvrdo vl. m.
puritán č. s prísnymi mravnými zásadami, kt. niekedy dodržuje len navonok lat.-angl.
gavalier tal.-franc.
grand štedrý č. platiaci najmä pri pohostení okato za iných špan.
alter ego duševne al. charakterovo spriaznený č., zástupca, dôverník, druhé ja lat. kniž. a odb.
singel č. žijúci sám, osamotene angl. hovor.
alochtón č. pochádzajúci odinakiaľ, ako sa vyskytuje gréc. odb.
autochtón č. pochádzajúci z oblasti svojho terajšieho pobytu, praobyvateľ, domorodec gréc. odb.
antipód č. žijúci na opačnej strane zemegule, protinožec gréc. geogr.
mikrokozmos č. ako svet v malom, oproti svetu ako celku gréc.
zoon politikon č. ako tvor spoločenský gréc.
politik č. zaoberajúci sa riadením štátu a vzťahov medzi štátmi, správou verejných vecí gréc.
demagóg politik zneužívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie a zavádzanie ľudí, pôsobiaci na city a pudy ľudí prázdnymi sľubmi, zvodca ľudu, klamár skresľujúci skutočnosť gréc.
populista politik robiaci páčivú, bezzásadovú politiku zameranú na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, prázdne heslá a sľuby lat.
psychológ č., kt. dokáže odhaliť myslenie a povahu ľudí gréc.
reformátor č. usilujúci sa o zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu lat. franc.
pacifikátor č., kt. obnovuje mier a poriadok, najmä násilím, urovnáva nepokoje, potlačuje vzburu lat.
vazal polit. al. hosp. závislý č. kelt.-franc. pejor.
deus ex machina -chíná č., kt. náhle, nečakane vyrieši zložitú situáciu, spor lat. pren. kniž.
selfmademan -mejdmen č., kt. sám, vlastným úsilím dosiahol významné postavenie angl.
aférista č. spôsobujúci vzrušujúce, pohoršujúce udalosti al. zapletený do nich franc. hovor.
synkretista č. spájajúci, zlučujúci rôznorodé, najmä myšlienkové prvky, názory, smery gréc. kniž.
eklektik č. preberajúci a spájajúci cudzorodé prvky rôznych štýlov, čerpajúci z cudzích zdrojov gréc.
maska č. preoblečený, prestrojený za niekoho iného arab.-franc.
model č. ako predloha na výtvarné spracovanie tal.
štafáž drobné osoby vypĺňajúce a dotvárajúce div. scénu al. obraz, pozadie scény al. obrazu div. a výtv.; bezvýznamné osoby okolo významnej osoby, pozadie expr. franc.-nem.
antitalent č. bez schopností, nadania na určitú činnosť gréc. + lat.
hypnotizér gréc.
magnetizér č. schopný privádzať do zmeneného stavu vedomia podobného spánku gréc.-franc. zried. zastar.
telegnostik č. schopný rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov gréc. psych.
vegoš č., kt. sa živí prevažne al. výlučne rastlinnou potravou lat. hovor.
vegán vegetarián, kt. sa živí výlučne rastlinnou potravou lat.
vitarián vegetarián, kt. sa živí výlučne surovou rastlinnou potravou lat.
laktovegetarián vegetarián, kt. nepožíva mäso, ale požíva živočíšne produkty, mlieko, maslo, syr lat.
laktoovovegetarián vegetarián, kt. nepožíva mäso, ale požíva živočíšne produkty, mlieko, maslo, syr, vajcia lat.
proband č., na kt. sa overujú účinky niečoho, pokusná osoba lat.
gratulant lat.
vinšovník č., kt. blahoželá nem. hovor.
adresát č., kt. je určený prejav, správa, oznam lat.
hominid č. ako príslušník čeľade primátov lat.
homo č. ako rod z čeľade ľudí lat.
homo erectus -ktus lat.
pitekantrop gréc.
pithekanthropus erectus -tekantro- -ktus vzpriamený č., opočlovek, zberač a lovec gréc. + lat.
homo habilis zručný č. schopný vyrábať nástroje lat.
homo sapiens č. rozumný, nadaný rozumom lat.
homo sapiens sapiens vyspelá forma č. lat.
homo faber č. tvoriaci, tvorivý, pôsobiaci na prostredie lat.
troglodyt jaskynný č. gréc.
neandertálec praveký č., pračlovek vl. m.
kromaňonec predveký č. vl. m. franc.
robot umelý č., automat podobajúci sa č. a vykonávajúci ľudskú prácu um.
replikant robot s ľudskou podobou a inteligenciou lat.-angl.
android mechanická napodobenina č. gréc.
homunkulus umelý č. vyrobený chem. cestou podľa receptu alchymistov, podľa stredovekej predstavy lat.
golem umelý č. z hliny oživovaný magicky, v stredovekej žid. povesti čes.-hebr.
dobrý, príjemný, milý č. pozri dobrák rojko
dobročinný, nezištný č. pozri ľudomil
človek z hľadisla lekárstva:
maród franc.-nem. hovor.
-man chorý č. gréc. v zlož. sl.
pacient chorý č., kt. sa lieči lat.
špitálnik pacient v nemocnici lat.-nem. hovor.
rekonvalescent č. po prekonanej chorobe, v stave zotavovania lat.
chronik č. postihnutý zdĺhavou, vleklou chorobou gréc. lek.
marodér chorý č. al. č. predstierajúci chorobu franc.-nem. pejor.
simulant č. vedome predstierajúci neexistujúce chorobné príznaky lat. lek.
hypochonder č. postihnutý duševnou poruchou prejavujúcou sa prehnaným zameraním na vlastný zdravotný stav, presvedčením o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe gréc. lek.
albín č. s vrodeným nedostakom farbiva kože, dúhovky a vlasov lat.-port.
makrocefalus č. s nadmerne veľkou hlavou gréc. antrop.
dolichocefalus č. s dlhou lebkou gréc. antrop.
ambidexter č. s približne rovnako obratnými oboma rukami lat. lek.
neurotik č. postihnutý chorobou spôsobenou poruchou vyššej nervovej činnosti, nervovo chorý gréc. lek. psych.
neuropat č. postihnutý bližšie neurčenou nervovou chorobou gréc. lek.
neurastenik č. postihnutý nervovou slabosťou, vyčerpanosťou gréc. lek.
pantofób prestrašený č., kt. má zo všetkého chorobný strach gréc. lek.
schizofrenik gréc. lek. psych.
schizoš č. postihnutý duševnou chorobou spojenou s narušením al. rozpadom osobnosti gréc. lek. psych. slang.
meteororát č., na kt. vplývajú zmeny počasia gréc. psych.
paranoik č. postihnutý duševnou chronickou poruchou prejavujúcou sa bludom neodôvodnenej podozrievavosti, vzťahovačnosti a pocitu prenasledovania gréc. lek. psych.
psychotik č. postihnutý poruchami vnímania, myslenia a konania a následne aj osobnosti gréc. lek.
psychopat č. postihnutý duševnou poruchou, úchylkou gréc.
hysterik č. postihnutý duševnou chorobou prejavujúcou sa nestálymi náladami, neprimeranými reakciami gréc. lek.
maniak č. postihnutý duševnou chorobou prejavujúcou sa vzrušenou náladou, nadmernou činnosťou gréc. lek.
pyromaniak č. postihnutý duševnou poruchou prejavujúcou sa túžbou zakladať požiare, podpaľačstvom, podpaľač gréc. psych. lek.
sociopat č. s chorobným, nenormálnym vzťahom k spoločenskému prostrediu lat. + gréc. lek. psych.
myop č. postihnutý krátkozrakosťou gréc. lek.
diabetik č. chorý na cukrovku, cukrovkár gréc. lek.
sklerotik č. postihnutý chorobným tvrdnutím tkaniva, kôrnatením gréc. lek.
kardiak č. so srdcovou chorobou, srdciar gréc. lek.
hemofilik č. postihnutý dedičnou krvácavosťou prenášanou ženami gréc. lek.
reumatik č. postihnutý chorobou kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámkou gréc.
rachitik č. postihnutý chorobou prejavujúcou sa krivením kostí, krivicou gréc. lek.
paraplegik č. postihnutý ochrnutím oboch dolných končatín, vozičkár gréc. lek.
paralytik č. postihnutý ťažkým stupňom ochrnutia, obrny gréc. lek.
stomik č. s vývodom orgánu von z tela gréc. lek.
malarik č. postihnutý nákazlivou horúčkovitou chorobou prenášanou komárom rodu Anopheles tal. lek.
alergik č. postihnutý zvýšenou citlivosťou, precitlivenosťou organizmu gréc. lek.
astmatik č. trpiaci na záduch, dýchavičnosť gréc. lek.
retard zaostávajúci č., najmä v duševnom vývoji lat. slang.
oligofrenik slabomyseľný č. gréc. lek.
debil č. postihnutý najľahším stupňom slabomyseľnosti lat. lek. psych.
imbecil č. postihnutý stredným stupňom slabomyseľnosti lat. lek.
idiot č. postihnutý najťažším stupňom slabomyseľnosti lat. lek. psych.
kretén slabomyseľný, zaostalý č. postihnutý útlmom telesného a duševného vývoja v dôsledku zníženej činnosti štítnej žľazy franc. lek.
mongol č. postihnutý vrodenou mentálnou poruchou na podklade chromozómovej odchýlky vl.m. slang.
afatik č. postihnutý poruchou al stratou reči vzniknutou narušením rečových oblastí mozgu gréc. lek.
dislektik č. postihnutý poruchou čítania gréc. lek.
logopat č. postihnutý poruchou reči gréc. lek.
grafoman č. postihnutý poruchou konania prejavujúcou sa chorobnou nutkavou potrebou písať gréc.
lunatik lat. lek.
hypnobat č. postihnutý námesačníctvom gréc. odb.
človek postihnutý pohlavnou úchylkou:
deviant úchylný č., najmä sexuálne, úchylák
narcista č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa v erotickom záujme o vlastné telo, sebaláskou vl. m. psych. lek.
fetišista č. postihnutý úchylkou, pri kt. predmetom jeho vzrušenia sú predmety, napr. časti odevu port.-franc. lek.
frotér č. ukájajúci pohlavný pud otieraním, tlačením na cudziu osobu franc. psych.
exhibicionista č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa obnažovaním pohlavných orgánov na verejných miestach, pred osobami iného pohlavia lat. psych.
voyer vuajör č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa snahou pozorovať pohlavné ústroje iných osôb a ich pohlavný styk franc. lek.
pedofil č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa pohlavným zameraním na deti gréc. lek. psych.
pederast č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa pohlavným zameraním na osoby rovnakého pohlavia, najmä chlapcov gréc. lek. psych.
masochista č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa potrebou vlastnej fyzickej bolesti al. poníženia vl. m. lek.
sadista č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa násilím, krutosťou, trýznením iného č. vl. m. lek.
sodomita č. postihnutý úchylkou spočívajúcou v pohlavnom styku so zvieratami vl. m. lek.
transvestita č. túžiaci žiť spôsobom života druhého pohlavia lat. lek. psych.
homosexuál gréc. + lat. lek.
homoš gréc.+lat. slang.
buzerant tal.-nem. slang. vulg.
gay gej angl.
pederast č. s pohlavným zameraním na osoby rovnakého pohlavia, teploš gréc. lek. psych.
lesbička homosexuál, o žene vl. m.
heterosexuál č. s pohlavnou náklonnosťou k druhému pohlaviu gréc. + lat. lek.
onanista vl. m.
masturbant č. oddávajúci sa ukájaniu pohlavného pudu na sebe samom lat. lek.
erotoman gréc. lek.
sexoš č. s nadmerne vystupňovanými pohlavnými záujmami a pudmi, chlipník lat. slang.
venerik č. chorý na pohlavnú chorobu lat.
gonoreik č. chorý na kvapavku gréc. lek.
syfilitik vl. m.
luetik č. postihnutý nákazlivou chronickou pohlavnou chorobou lat. lek.
fetovač lat. hovor.
feťák lat. slang.
narkotik gréc. lek.
toxikoman č. závislý od omamných látok, požívajúci omamné látky gréc. lek.
morfinista narkoman požívajúci výťažok z nedozretých makovíc gréc. vl. m.
alkoholik č. závislý od liehovín ako návykovej drogy, opilec, pijan arab.
gambler č. závislý od hracích automatov, chorobný hráč angl.
workholik uórk- č. závislý od práce, posadnutý prácou angl. + arab.-angl.
homo homini lupus č. človeku vlkom lat.
lupus est homo homini č. je človeku vlkom lat.
ecce homo ekce ajhľa, č., Pilátov výrok o zbičovanom Ježišovi s tŕňovou korunou lat. bibl.

vzťah

relácia lat. kniž. a odb.
filiácia súvislosť, závislosť, postupnosť lat. kniž.
korelácia vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť lat.
kontakt spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí lat.
nexus súvislosť, spojitosť lat. kniž. a odb.
atitúda postoj, názor franc. sociol.
referencia v. poukazujúci na určitý pomer javov lat. kniž. a odb.
korešpondencia súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda lat.
relatívnosť v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť lat. kniž. a odb.
dialektika vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení gréc.
indiferencia v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú lat. fyz.
inklúzia v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod. lat.
nihilizmus záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod. lat.
izomorfizmus v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry gréc. odb.
protektorát v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu lat. práv.
suzerenita protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu franc. hist.
identita v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu lat. sociol.
ekonomika súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo gréc.
kompetícia súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje lat.
trading obchodný v., najmä výmenný obchod angl. ekon.
obligácia v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok lat. práv.
faktoring v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou lat.-angl. fin. obch.
synergizmus kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov gréc. biol.
probióza vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti lat. + gréc. biol.
parekia vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu gréc. biol.
komenzualizmus vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa lat. biol.
forézia gréc. ekol.
symfória komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie gréc. zool.
amenzualizmus v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý lat. biol.
implikácia v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého lat. mat. log.
ekvivalencia v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých lat. mat. log.
funkcia závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín lat. mat.
kosekans goniometrická funkcia lat. mat.
inklúzia v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou lat. mat.
stechiometria v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom gréc. chem.
dyáda v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách gréc. psych. sociol.
sympatia kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň gréc.
partnerstvo priateľský v., spolupráca franc.-angl.
sociabilita družnosť, spoločenskosť, priateľskosť lat. kniž. a odb.
kolegiálnosť družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť lat.
familiárnosť dôvernosť, nenútenosť, domáckosť lat.
intimita dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť lat.
human relations hjúmen rilejšnz ľudské vzťahy angl. sociol.
expresívnosť vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť lat.
platonizmus nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality vl. m. zried.
sex pohlavný v. lat.-angl.
konkubinát spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo lat.
heterizmus v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov gréc. hist.
techtle-mechtle ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný tal. hovor.
maternita materstvo lat. odb.
paternita v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo lat. práv.
paternalizmus ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti lat.
hostilita citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo lat. psych.
sociopatia chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu lat. + gréc. lek. psych.
inštitút súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami lat. kniž. al. odb.
public relations pablik rilejšnz angl.
PR angl. skr.
pí ár odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii angl. hovor.
antonymia v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku gréc. lingv.
paronymia v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti gréc. lingv.
heteronymia významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap gréc. lingv.
homonymita v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť gréc. lingv.
homofónia v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu gréc. lingv.
homografia v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu gréc. lingv.
synonymita v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom gréc. lingv.
predikácia prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom lat. lingv.
subordinácia podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie lat. lingv.
koordinácia priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie lat. lingv.
adjunkcia vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie lat. lingv.
rekcia v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba lat. lingv.
parentéza vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka gréc. lingv.
parataxa v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť gréc. lingv.
hypotaxa v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť gréc. lingv.
hyperonymia v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami gréc. lingv.
hyponymia v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku gréc. lingv.
denotácia v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje lat. lingv.
modálnosť v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede lat. lingv. porovnaj pomer 1 pomer 2 láska 1 láska 2 spolužitie

priamy

priamy 3 otvorený, úprimný
komunikatívny družný, spoločenský, zhovorčivý lat.
sangvinický bezprostredný, spoločenský, prispôsobivý, ale aj povrchný lat. psych.
extravertný otvorený, zameraný na vonkajší svet a prostredie, spoločenský, ľahšie prispôsobivý lat. psych. e. typ človeka
asertívny pevný a otvorený, ale nenásilný a mierny lat. psych. a. správanie
charakterný poctivý, spoľahlivý, čestný, statočný gréc.

prázdny

prázdny 2 bez vnútornej hodnoty a obsahu
klišéovitý všedný, ošúchaný, často používaný, o slovných zvratoch franc.
banálny všedný, otrepaný, ošúchaný, bežný, obyčajný, jednoduchý, bezvýznamný franc.
balastný prídavný, nepotrebný, zbytočný, bezcenný, zaťažujúci, nezužitkovateľný, neužitočný nem. b. látky, reči
frázovitý bezobsažný, ošúchaný, obsahovo chudobný, povrchný gréc.
floskulový kvetnatý, nadnesený, ale pritom p., ošúchaný lat. kniž. a pejor. f. výraz
akademický gréc.
salónny odtrhnutý od života, jalový, bezobsažný, učený, samoúčelný franc.
deklaratívny lat. pejor.
deklaratórny vonkajškom veľkolepý, honosný, ale vnútri p. lat. kniž. pejor.
sterilný jalový, neplodný lat. pren. pejor. s. myšlienky
papierový neživý, neživotný, bezcenný, márny, planý, neskutočný, knižný gréc.-lat.-nem. pejor.
melodramatický plytký, dojemný, dojímavý gréc. pren.
limonádovitý nevkusne dojemný, dojímavý, sladký, lacný, plytký, o umeleckom výtvore perz.-tal.-franc. pren. pejor.
špekulatívny mudrlantský, vzdialený, odtrhnutý od praktického života lat. porovnaj bezobsažný

nadnesený

patetický vzrušený, nadšený, vzletný, vášnivý gréc.
hyperbolický zveličený, premrštený gréc. lit.
bombastický prepiaty, zveličený, ohurujúci, nafúknutý, mnohovravný, veľavravný angl.
frázistický prepiaty, zveličený, nafúknutý, ale obsahovo prázdny, povrchný, o slovách gréc.
floskulový kvetnatý, ale pritom prázdny, ošúchaný lat. kniž. a pejor. f. výraz
barnumský premrštený, hlučný, krikľavý, zveličený vl. m. pejor. b. reklama
afektovaný strojený, neprirodzený, prepiaty lat.
pózistický strojený, neprirodzený, predstierajúci iné, vyššie záujmy a pod. franc.
teatrálny strojený, vypočítaný na efekt, neprirodzený, nápadný, výstredný, div. gréc.-lat. kniž.
emfatický vzrušený, rozrušený, citovo pohnutý, dôrazný, vzletný gréc. odb. e. prejav, vyjadrovanie porovnaj prázdny 2

povrchný

diletantský neodborný lat. aj pejor.
amatérsky neodborný, neprofesionálny, babrácky franc. aj iron.
fušerský neodborný, nešikovný, babrácky, zlý; nekvalitný nem. hovor. pejor. f. pracovník,práca
šlendriánsky neporiadny, lajdácky, nedbanlivý, flákačský nem. hovor. pejor.
paušalizujúci celkový, všeobecný, povrchne zovšeobecňujúci, zjednodušujúci, zjednodušený, zbežný nem.
kurzorický rýchly, zbežný lat. k. čítanie
frázovitý prázdny, bezobsažný, ošúchaný, obsahovo chudobný gréc.
klišéovitý všedný, ošúchaný, bezobsažný, často používaný franc. k. slovný zvrat
floskulový kvetnatý, nadnesený, ale pritom bezobsažný, prázdny, ošúchaný lat. kniž. a pejor. f. slovo
balastný bezobsažný, bezcenný, zbytočný, neužitočný, prázdny nem. b. látky, reči
gýčový umelecky bezcenný, páčivý, najmä o umeleckom výtvore angl.-nem.
stereotypný gréc.
schematický gréc. kniž.
šablónový zjednodušený, zjednodušujúci hol.-nem. pejor.
sangvinický výbušný, prchký, bezprostredný, spoločenský, prispôsobivý, ale aj p. lat. psych. s. typ človeka

liek

medicína lat. hovor.
medikament lat. kniž.
remedium liečivý prostriedok lat. zastar.
farmakum gréc.
farmako- liečivo gréc. v zlož. sl.
terapeutikum liečebný prostriedok gréc.
elixír zázračný liečivý prostriedok, nápoj; blahodarne pôsobiaci prostriedok, životobudič arab.
panacea l. alchymistov údajne liečiaci všetky choroby, všeliek gréc.
arkánum tajomný prostriedok lat. zastar. kniž.
teriak liečivo z rozličných prípravkov používané v stredoveku ako protijed gréc. hist.
preparát prípravok, najmä liečivý lat. odb.
tabletka preparát lisovaný najmä do plochého tvaru franc.
pilulka guľatá taletka lat.
pastilka okrúhla tabletka franc.
dražé okrúhly al. ploský l. s hladkým povrchom franc.
oribleta tabletka s liečivými účinkami pôsobiacimi v ústnej dutine lat.
lungueta tvrdá tabletka, kt. sa necháva rozpúšťať pod jazykom lat.
xenobiotikum látka telu cudzia, napr. l., jed gréc.
generikum l. s rovnakým zložením, ale od iného výrobcu lat.
antidotum látka s opačným účinkom, protijed gréc. + lat.
homeopatikum l. na liečenie metódou spočívajúcou v podávaní nepatrných dávok lieku podľa zásady, že podobné sa lieči podobným gréc.
placebo zdanlivý l. obsahujúci farmakologicky neúčinné látky lat.
drastikum silne a rýchlo účinný l. gréc.
separandum vysokoúčinný l., preto uchovávaný oddelene lat.
profylaktikum ochranný l. zamedzujúci vznik choroby, chrániaci pred chorobou gréc.
substancia liečivo v tuhom stave lat.
adjuvancium látka zosilňujúca účinok hlavného liečiva lat.
vehikulum látka uľahčujúca vnikanie hlavnej účinnej látky do organizmu lat.
injekcia liečebná látka určená na vstreknutie do tela lat.
vakcína očkovacia látka podporujúca tvorbu protilátok lat.
autovakcína vakcína vypestovaná z chorobného ložiska chorého lat.
sérum l. na základe protilátkami obohatenej zložky krvi bez súčastí spôsobujúcich jej zrážanie lat.
droga rastlinná al. živočíšna liečivá látka, surovina na výrobu liečiv franc.
galenikum preparát rastlinného al. živočíšneho pôvodu vl. m.
organoterapeutikum l. pripravený zo živočíšnych ústrojov gréc.
elektuárium kašovitá látka z prachov, najmä rastlinných, zmiešaných s medom al. so sirupom lat.
sirup l. so sladkou chuťou, liečivý roztok arab.-lat.
antibiotikum látka vytváraná mikroorganizmami, zabraňujúca rastu al. hubiaca iné mikróby gréc.
virostatikum látka schopná potláčať rast a množenie vírusov lat.
iritancium dráždivá látka lat.
tonikum posilňujúci, povzbudzujúci l. gréc.-lat.
nutriencium výživný prípravok posilňujúci organizmus lat.
analeptikum látka povzbudzujúca základné životne dôležité funkcie gréc.
stimulancium prostriedok na povzbudenie, posilnenie, dráždidlo lat.
antihypnotikum látka na potláčanie únavy, spánku i hladu gréc.
halucinogén lat. + gréc.
psychodysleptikum látka spôsobujúca poruchy vnímania a vedomia gréc.
ataraktikum liečivo ovplyvňujúce duševnú činnosť, pôsobiace upokojujúco gréc.
derivancium l. vyvolávajúci silné dráždenie pokožky a tým znižujúci vnímanie bolesti lat.
trankvilizér liečivo vyvolávajúce uvoľnenie, odstraňujúce úzkosť a napätie lat.-franc.
ataraktikum l. na utíšenie, upokojenie gréc.
leniencium utišujúci l. lat.
sedatívum prostriedok na upokojenie al. zmiernenie bolesti lat.
relaxans prostriedok na uvoľnenie svalového, duševného napätia lat.
barbiturát utišujúci a uspávací prostriedok lat.
somnolencium l. na uspávanie lat.
hypnotikum uspávací prostriedok gréc.
anodynum látka na zmiernenie bolesti gréc.
analgetikum látka zmierňujúca vnímanie bolesti gréc.
paliatívum prostriedok zmierňujúci bolesť, ale neodstraňujúci jej príčinu lat.
antineuralgikum l. proti nervovým bolestiam gréc.
droga franc.
narkotikum omamný návykový prostriedok; utišujúci, uspávací prostriedok, látka vyvolávajúca celkové znecitlivenie a stratu vnímania bolesti gréc.
ópium gréc.
laudanum droga zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho lat. zastar.
morfium hlavný alkaloid ópia gréc. vl. m.
heroín droga odvodená z morfínu gréc.
acylpyrín lat. + gréc.
aspirín l. na zníženie teploty a utíšenie bolesti gréc. + lat.
antifebrín gréc. + lat.
febrifugá lat. plur.
antipyretikum l. proti horúčke, na zníženie horúčky gréc.
antihistaminikum l. proti precitlivenosti gréc.
pyretikum látka vyvolávajúca horúčku gréc.
resolvencium l. na podporu rýchlejšieho rozpúšťania a vstrebávania látok lat.
antispastikum l. na uvoľnenie kŕča, kŕčov gréc.
antikonvulzívum gréc. + lat.
antiepileptikum látka proti kŕčom centrálneho pôvodu gréc.
antitusikum látka na zmiernenie, tlmenie kašľa gréc. + lat.
mykolytikum látka uľahčujúca vykašliavanie hlienu z dýchacích ciest gréc.
solvencium látka rozpúšťajúca hlieny a umožňujúca odkašliavanie lat.
gargarizmus preparát na dezinfekciu ústnej dutiny a hltana, vyplachovadlo gréc.
stomachikum l. na podporu chuti do jedla a trávenia gréc.
amarum horký l. na povzbudenie chuti do jedla lat.
roborancium látka na posilnenie, povzbudenie chuti do jedla lat.
anoretikum látka na zníženie chuti do jedla gréc.
aperitívum látka na povzbudenie chuti a trávenia lat.
eupeptikum l. na podporu trávenia gréc.
abluencium l. na prečistenie čriev, prehnatie, preháňadlo lat.
abstergencium mierne preháňajúci l., preháňadlo lat.
antidiar(h)oikum h gréc.
obstruencium l. proti hnačke lat.
antiemitikum gréc.
antivomitikum l. proti vracaniu gréc. + lat.
emetikum gréc.
vomitikum látka vyvolávajúca dávenie, vracanie, dávidlo lat.
antabus prostriedok na liečbu alkoholikov vyvolávajúci dávenie gréc. + lat.
sialogogum gréc.
salivancium prostriedok na zvýšenie, podporu vylučovania slín lat.
hepatikum l. na podporu činnosti pečene gréc.
antidiabetikum látka používaná pri liečení cukrovky gréc.
uretikum močopudný l. gréc.
diuretikum prostriedok na zvýšené vylučovanie moču gréc.
antidiuretikum látka proti nadmernému močeniu gréc.
resorbencium látka podporujúca vstrebávanie, najmä výpotkov lat.
hidrotikum l. vyvolávajúci potenie gréc.
diaforetikum prostriedok na potenie gréc.-lat.
sudatórium prostriedok na vyvolanie potenia lat.
antihidrotikum prostriedok na zmiernenie nadmerného potenia gréc.
dermatologikum látka na liečenie kožných chorôb gréc.
antiseptikum látka na ničenie choroboplodných mikroorganizmov na povrchu tela a pod. gréc.
topikum l. na miestne použitie na koži al. sliznici gréc.
hypotenzívum gréc. + lat.
hypotonikum l. na zníženie krvného tlaku gréc.
hypertenzívum l. na zvýšenie krvného tlaku, zúženie ciev gréc. + lat.
kardiakum prostriedok na povzbudenie činnosti srdca gréc.
kardiotonikum látka rastlinného pôvodu zvyšujúca sťahy srdca gréc.
vazotonikum l. na zvýšenie, úpravu napätia ciev lat. + gréc.
styptikum l. na zastavenie krvácania gréc.
hemostyptikum látka na zastavenie krvácania, urýchlenie zrážania krvi gréc.
antihemoragikum látka proti krvácaniu gréc.
antikoagulancium látka znižujúca al. zabraňujúca zrážaniu krvi gréc. + lat.
oftalmologikum látka používaná pri očných chorobách, v očnom lekárstve gréc.
miotikum l. zužujúci zrenicu gréc.
antigalaktikum látka zmierňujúca vylučovanie mlieka gréc.
gynekológikum l. proti chorobám ženských pohlavných orgánov gréc.
emenagogá látka na úpravu nepravidelnej menštruácie gréc. plur.
afrodiziakum l. na zvýšenie pohlavnej aktivity vl. m.
anafrodiziakum gréc. + vl. m.
antierotikum l. na zníženie pohlavnej aktivity