slovo
slovo
1
základná jaz. jednotka
synonymum
s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.
gréc.
lingv.
antonymum
gréc.
palindróm
s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk
gréc.
odb.
heteronymum
s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza
gréc.
lingv.
autosémantické s.
z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka
gréc.
lingv.
synsémantické s.
z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca
gréc.
lingv.
argotizmus
výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný
franc.
lingv.
expletívum
výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj
lat.
lingv.
žurnalizmus
franc.
prozaizmus
s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo
lat.
lit.
idiomatizmus
výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný
gréc.
lingv.
kalk
pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka
franc.
lingv.
logatóm
s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti
gréc.
odb.
proklitika
neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka
gréc.
lingv.
reklamanta
prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán
lat.
knih.
mantra
staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie
sanskrit náb.
abraxas
zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman
lat. + gréc.
jazykový prvok v inom jazyku:
hungarizmus
lat.
smer
smer
3
súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.
doktrína
lat.
avantgarda
s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci
franc.
fundamentalizmus
s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame
lat.
náb. a cirk. smery:
montanizmus
starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st.
vl. m.
cirk.
pelagianizmus
kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st.
vl. m.
cirk.
donatizmus
kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st.
vl. m.
adamiti
pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti
hebr.-gréc.
chiliazmus
stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi
gréc.
náb.
paulikánstvo
kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st.
vl. m.
hist. cirk.
ikonoklazmus
náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo
gréc.
hist.
valdénstvo
stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st.
vl. m.
triteizmus
starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá
gréc.-lat.
cirk.
sociniáni
kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st.
vl. m.
náb.
unitárstvo
kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu
lat.
náb.
sabellianizmus
kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st.
vl. m.
náb.
monoteletizmus
starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st.
gréc.-lat.
náb.
albigénci
kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st.
vl. m.
monofyzitizmus
kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st.
gréc.
cirk. hist.
anabaptizmus
kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st.
gréc.
náb.
habáni
pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky
nem.
hutteriti
pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky
vl. m.
jansenizmus
opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st.
vl. m.
ekumenizmus
hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských
gréc.
cirk.
papizmus
s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi
gréc.-lat.
cirk.
jehovisti
kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva
vl. m.
náb.
pentekostalizmus
kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900
gréc.
cirk.
mormóni
severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st.
vl. m.
náb.
moonisti
sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom
vl. m.
fedojesevci
náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st.
vl. m.
hist.
kacírstvo
gréc.-nem.
bogomilstvo
stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa
vl. m.
reformácia
hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st.
lat.
hist.
protestantizmus
lat.
kalvínstvo
vl. m.
helvetitizmus
lat. vl. m.
zwingliánstvo
cvi-
puritánstvo
angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť
lat.-angl.
náb.
kvakeri
angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.
angl.
cirk.
metodizmus
s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov
gréc.
cirk.
pietizmus
hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st.
lat.
náb.
independentizmus
s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st.
lat.-angl.
cirk.
kongregacionalizmus
s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí
lat.
cirk.
scientizmus
lat.
scientológia
hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody
lat. + gréc.
chasidizmus
východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st.
hebr.
terapeuti
asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st.
gréc.
hist.
sunniti
islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov
arab.
náb.
drúzovia
arab. vl. m.
manicheizmus
s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.
vl. m.
porovnaj
náboženstvo
vyznanie 2
dualizmus
s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod.
lat.
filoz.
singularizmus
s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná
lat.
filoz. zried.
tomizmus
základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú
vl. m.
filoz. náb.
fenomenalizmus
s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je
gréc.
filoz.
deizmus
s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet
lat.
filoz.
panteizmus
s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, boh je vo svete
gréc.
filoz.
iracionalizmus
s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný
lat.
filoz.
finalita
s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu
lat.
filoz.
gnóza
s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla
gréc.
filoz.
pozitivizmus
s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním
lat.
filoz.
empiriokriticizmus
s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu
gréc.
filoz.
existencializmus
s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu
lat.
filoz.
finitizmus
s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná
lat.
filoz.
kvietizmus
s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st.
lat.
epikureizmus
starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti
vl. m.
filoz.
stoicizmus
staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov
gréc.
filoz.
teleologizmus
s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ
gréc.
filoz.
holizmus
s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný
gréc.
filoz.
kabala
stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu
hebr.
védanta
staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam
sanskrit filoz.
taoizmus
staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l.
čín.
filoz.
konfucianizmus
filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti
vl. m.
filoz. náb.
hermetika
tajné učenie o podstate a príčinách vecí určené výhradne zasväteným, rozšírené v neskorej antike a renesancii
vl. m.
eklektizmus
s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi
gréc.
solidarizmus
s. založený na princípe súdržnosti, vzájomnosti, spoluúčasti medzi jednotlivcom a spoločnosťou
lat.
reformizmus
hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy
lat.
revizionizmus
hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu
lat.
polit.
fundamentalizmus
s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom
lat.
liberalizmus
s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami
lat.
polit. ekon.
neoliberalizmus
s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu
gréc. + lat.
polit. ekon.
komunizmus
ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb
lat.
boľševizmus
komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu
rus.
socializmus
ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí
lat.-franc.
leninizmus
ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí
vl. m.
polit.
stalinizmus
s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom
vl. m.
maoizmus
sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom
vl. m.
polit.
eurokomunizmus
s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st.
vl. m. + lat.
fašizmus
ideológia a hnutie obhajujúce a hlásajúce útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd
tal.
polit.
nacionalizmus
s. jednostranne zdôrazňujúci význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa
lat.
šovinizmus
krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa
vl. m.
kozmopolitizmus
s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo
gréc.
filoz.
anarchizmus
s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca
gréc.
pacifizmus
s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu
lat.
polit.
pacifizmus
hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu
lat.
polit.
populizmus
páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.
monarchizmus
gréc.
gándhizmus
učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde
vl. m.
hist.
ultramontanizmus
uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st.
lat.
cirk. polit.
antiklerikalizmus
hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu
gréc.
internacionalizmus
s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov
lat.
sionizmus
žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne
hebr. vl. m.
antisemitizmus
hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti
gréc. + vl. m.
panslavizmus
hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie
gréc. + vl. m.
polit.
slavianofilstvo
hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.
rus. + gréc.
narodnictvo
s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko
rus.
hist.
hungarizmus
s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska
lat.
hist.
pangermanizmus
hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu
gréc. + vl. m.
paneuropeizmus
hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami
gréc. + vl. m.
panturkizmus
hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st.
gréc. + vl. m.
polit.
panarabizmus
hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín
gréc. + vl. m.
panislamizmus
hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st.
gréc. + arab.-lat.
panafrikanizmus
hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku
gréc. + vl. m.
panamerikanizmus
hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky
gréc. + vl. m.
polit.
iredentizmus
hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist.
tal.
svadéší
hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905
sanskrit
hist. polit.
fronda
odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653
abolicionizmus
hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st.
lat.
beatnici
bít-
skinhead
-hed
skinhed
hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii
angl.
punk
pank
hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov
angl.
hippies
-pis
únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov
angl.
maltuzianizmus
s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom
vl. m.
polit. ekon.
proudhonizmus
prudo-
s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st.
vl. m.
filoz. polit.
monetarizmus
s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky
lat.
ekon.
nominalizmus
peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah
lat.
ekon.
metalizmus
peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu
gréc.
ekon.
freetradizmus
frítrej-
hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu
angl. + lat.
polit. ekon.
izolacionizmus
politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike
tal.-franc.
autarkia
politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine
gréc.
ekon.
splendid isolation
ajsolejšn
brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st.
angl.
hist. polit.
sakoku
politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st.
jap.
protekcionizmus
politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.
lat.-franc.
ekon.
NEP
rus.
Nep
tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24
rus.
hovor. polit.
syndikalizmus
s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov
gréc.-lat.
polit.
tradeunionizmus
trejdjun-
s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky
angl.
polit.
technologizmus
sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva
gréc.
human relations
hjúmen rilejšnz
sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy
angl.
odb.
behaviorizmus
bihej-
psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok
angl.
psych.
reflexológia
psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st.
lat.
freudizmus
frojd-
psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude
vl. m.
psych.
glosátori
tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st.
gréc.-lat.
práv. hist.
humanizmus
európske kultúrne hnutie nadväzujúce na antickú vzdelanosť a obracajúce pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16. st.
lat.
konštruktivizmus
archit. a umelecké hnutie zdôrazňujúce dynamizmus, Rusko, po 1917
romantizmus
s. zdôrazňujúci osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.
franc.
parnasizmus
lit. s. vo franc. poézii usilujúci sa o formálnu dokonalosť, 2. polovica 19.st.
vl. m.-franc.
lit.
naturalizmus
s. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia, 2.polovica 19.st.
lat.
impresionizmus
s. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st.
lat.-franc.
neoimpresionizmus
gréc. + lat.-franc.
verizmus
taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st.
tal.
symbolizmus
s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st.
gréc.
lit. výtv.
futurizmus
s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st.
lat.
kubizmus
maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov
orfizmus
maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st.
vl. m.
unanimizmus
estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st.
lat.
lit.
fauvizmus
maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st.
franc.
dadaizmus
výtv. a lit. s. odmietajúci tradície a uznávané hodnoty a hlásajúci slobodu tvorby založenú na náhodnosti, 1916 – 1924
franc.
surrealizmus
süre-, sure-
avantgardný s. snažiaci sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920
lat.-franc.
lit. výtv. div.
poetizmus
s. čes. veršovanej literatúry, poézie zdôrazňujúci fantáziu a hravosť, 20. roky
gréc.-lat.
lit.
tachizmus
-ši-
tašizmus
maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky
gréc.
výtv.
muralizmus
maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st.
špan. výtv.
regionalizmus
hnutie usilujúce sa o poznanie a povznesenie určitého kraja, o zachovanie jeho osobitostí
lat.
eklektizmus
s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi
gréc.
človek
homo
lat.
homo-
lat. v zlož. sl.
andro-
gréc. v zlož. sl.
persóna
lat. zastar.
personalita
lat. kniž.
indivíduum
lat.
pesimista
č. so sklonom nazerať na život, ľudí z horšej stránky, beznádejne, nepriaznivo, smutne
lat.
extrovert
spoločenský, prispôsobivý, otvorený č., zameraný na vonkajší svet a prostredie
lat. psych.
introvert
č. zameraný na vlastný vnútorný duševný svet, uzatvorený do seba, ťažšie prispôsobivý
lat. psych.
excentrik
lat. kniž.
enfant terrible
anfan teribl
výstredne sa správajúci č., kt. svojou bezohľadnou priamosťou uvádza okolie do rozpakov, hrozné dieťa
franc.
asketik
gréc.
gavalier
tal.-franc.
demagóg
politik zneužívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie a zavádzanie ľudí, pôsobiaci na city a pudy ľudí prázdnymi sľubmi, zvodca ľudu, klamár skresľujúci skutočnosť
gréc.
populista
politik robiaci páčivú, bezzásadovú politiku zameranú na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, prázdne heslá a sľuby
lat.
reformátor
č. usilujúci sa o zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu
lat. franc.
pacifikátor
č., kt. obnovuje mier a poriadok, najmä násilím, urovnáva nepokoje, potlačuje vzburu
lat.
eklektik
č. preberajúci a spájajúci cudzorodé prvky rôznych štýlov, čerpajúci z cudzích zdrojov
gréc.
štafáž
drobné osoby vypĺňajúce a dotvárajúce div. scénu al. obraz, pozadie scény al. obrazu div. a výtv.; bezvýznamné osoby okolo významnej osoby, pozadie expr.
franc.-nem.
hypnotizér
gréc.
magnetizér
č. schopný privádzať do zmeneného stavu vedomia podobného spánku
gréc.-franc.
zried. zastar.
telegnostik
č. schopný rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov
gréc. psych.
vegetarián
lat.
laktovegetarián
vegetarián, kt. nepožíva mäso, ale požíva živočíšne produkty, mlieko, maslo, syr
lat.
laktoovovegetarián
vegetarián, kt. nepožíva mäso, ale požíva živočíšne produkty, mlieko, maslo, syr, vajcia
lat.
gratulant
lat.
pitekantrop
gréc.
homunkulus
umelý č. vyrobený chem. cestou podľa receptu alchymistov, podľa stredovekej predstavy
lat.
malý č.
pozri
krpec 2
trpaslík 2
silný, mohutný č.
pozri
obor
silák
starý, upadnutý č.
pozri
starec
staršina
č. s telesnou chybou
pozri
mrzák
odvážny č.
pozri
hrdina 1
čudný, zvláštny č.
pozri
čudák
nedôverčivý č.
pozri
nedôverčivec
porazenecký č.
pozri
porazenec
pochabý, pojašený č.
pozri
pochábeľ
vtipný, prefíkaný č.
pozri
vtipkár
nedôstojný, nevážny č.
pozri
šašo 2
zlý, podozrivý č.
pozri
zloduch 2
šplhúnsky č.
pozri
šplhúň
nečestný č.
pozri
podovodník
samotársky č.
pozri
samotár
skúpy, lakomý č.
pozri
lakomec
vystatovačný č.
pozri
chvastúň
podlízavý č.
pozri
lichotník
zúfalý, beznádejný č.
pozri
zúfalec
príživnícky č.
pozri
príživník 1
začínajúci č.
pozri
začiatočník
uchádzajúci sa č.
pozri
uchádzač 1
neuniformovaný č.
pozri
nevojak
neveriaci č.
pozri
neverec
smoliarsky č.
pozri
smoliar
človek z hľadisla lekárstva:
hypochonder
č. postihnutý duševnou poruchou prejavujúcou sa prehnaným zameraním na vlastný zdravotný stav, presvedčením o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe
gréc. lek.
neurotik
č. postihnutý chorobou spôsobenou poruchou vyššej nervovej činnosti, nervovo chorý
gréc.
lek. psych.
schizoš
č. postihnutý duševnou chorobou spojenou s narušením al. rozpadom osobnosti
gréc.
lek. psych. slang.
paranoik
č. postihnutý duševnou chronickou poruchou prejavujúcou sa bludom neodôvodnenej podozrievavosti, vzťahovačnosti a pocitu prenasledovania
gréc.
lek. psych.
hysterik
č. postihnutý duševnou chorobou prejavujúcou sa nestálymi náladami, neprimeranými reakciami
gréc. lek.
maniak
č. postihnutý duševnou chorobou prejavujúcou sa vzrušenou náladou, nadmernou činnosťou
gréc. lek.
pyromaniak
č. postihnutý duševnou poruchou prejavujúcou sa túžbou zakladať požiare, podpaľačstvom, podpaľač
gréc.
psych. lek.
kretén
slabomyseľný, zaostalý č. postihnutý útlmom telesného a duševného vývoja v dôsledku zníženej činnosti štítnej žľazy
franc. lek.
afatik
č. postihnutý poruchou al stratou reči vzniknutou narušením rečových oblastí mozgu
gréc.
lek.
človek postihnutý pohlavnou úchylkou:
deviant
úchylný č., najmä sexuálne, úchylák
narcista
č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa v erotickom záujme o vlastné telo, sebaláskou
vl. m.
psych. lek.
fetišista
č. postihnutý úchylkou, pri kt. predmetom jeho vzrušenia sú predmety, napr. časti odevu
port.-franc.
lek.
exhibicionista
č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa obnažovaním pohlavných orgánov na verejných miestach, pred osobami iného pohlavia
lat. psych.
voyer
vuajör
č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa snahou pozorovať pohlavné ústroje iných osôb a ich pohlavný styk
franc. lek.
pederast
č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa pohlavným zameraním na osoby rovnakého pohlavia, najmä chlapcov
gréc.
lek. psych.
masochista
č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa potrebou vlastnej fyzickej bolesti al. poníženia
vl. m.
lek.
onanista
vl. m.
erotoman
gréc. lek.
syfilitik
vl. m.
fetovač
lat. hovor.
feťák
lat. slang.
narkotik
gréc. lek.
vzťah
relatívnosť
v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť
lat.
kniž. a odb.
nihilizmus
záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.
lat.
protektorát
v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu
lat.
práv.
suzerenita
protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu
franc.
hist.
ekonomika
súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo
gréc.
faktoring
v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou
lat.-angl.
fin. obch.
parekia
vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu
gréc.
biol.
komenzualizmus
vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa
lat.
biol.
dyáda
v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách
gréc.
psych. sociol.
expresívnosť
vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť
lat.
hostilita
citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo
lat.
psych.
inštitúcia
lat.
pí ár
odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii
angl.
hovor.
paronymia
v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti
gréc.
lingv.
heteronymia
významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap
gréc.
lingv.
homonymita
v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť
gréc.
lingv.
adjunkcia
vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie
lat.
lingv.
parataxa
v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť
gréc.
lingv.
hypotaxa
v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť
gréc.
lingv.
hyponymia
v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku
gréc.
lingv.
priamy
priamy
3
otvorený, úprimný
extravertný
otvorený, zameraný na vonkajší svet a prostredie, spoločenský, ľahšie prispôsobivý
lat.
psych.
e. typ človeka
prázdny
prázdny
2
bez vnútornej hodnoty a obsahu
balastný
prídavný, nepotrebný, zbytočný, bezcenný, zaťažujúci, nezužitkovateľný, neužitočný
nem.
b. látky, reči
akademický
gréc.
abstraktný
lat.
limonádovitý
nevkusne dojemný, dojímavý, sladký, lacný, plytký, o umeleckom výtvore
perz.-tal.-franc.
pren. pejor.
nadnesený
povrchný
paušalizujúci
celkový, všeobecný, povrchne zovšeobecňujúci, zjednodušujúci, zjednodušený, zbežný
nem.
floskulový
kvetnatý, nadnesený, ale pritom bezobsažný, prázdny, ošúchaný
lat.
kniž. a pejor.
f. slovo
stereotypný
gréc.
sangvinický
výbušný, prchký, bezprostredný, spoločenský, prispôsobivý, ale aj p.
lat.
psych.
s. typ človeka
liek
medicína
lat. hovor.
medikament
lat. kniž.
farmakum
gréc.
homeopatikum
l. na liečenie metódou spočívajúcou v podávaní nepatrných dávok lieku podľa zásady, že podobné sa lieči podobným
gréc.
halucinogén
lat. + gréc.
droga
franc.
narkotikum
omamný návykový prostriedok; utišujúci, uspávací prostriedok, látka vyvolávajúca celkové znecitlivenie a stratu vnímania bolesti
gréc.
ópium
gréc.
acylpyrín
lat. + gréc.
antifebrín
gréc. + lat.
febrifugá
lat. plur.
antikonvulzívum
gréc. + lat.
expentorancium
lat.
digestívum
lat.
antiemitikum
gréc.
emetikum
gréc.
sialogogum
gréc.
hypotenzívum
gréc. + lat.
anafrodiziakum
gréc. + vl. m.
antierotikum
l. na zníženie pohlavnej aktivity