Výsledky vyhľadávania

zloduch

zloduch 2 (zlý človek)
diabol gréc.-lat. expr.
satan
satanáš hebr. expr. pejor.
lucifer lat. pren. pejor.
antikrist
ancikrist gréc. + vl. m. zastar. expr. pejor.
bazilišok gréc.-lat. pren.
kreatúra (opovrhnutiahodný, zlý človek, netvor) lat. pejor.
existencia (pochybná, podozrivá osoba) lat. hovor. pejor.
ksicht (nepríjemný, nevítaný človek) nem. subšt. pren.
amoralista (nemravný, neslušný, hriešny človek) lat. kniž.
pirát (bezohľadný, násilnícky človek) gréc.-lat. pren. expr.
numero (človek so zlou povesťou, správaním) lat.-tal. hovor. expr.
ras (prísny až surový človek) nem. pren. slang.
firma tal. pejor.
obšitnik
obšitoš (človek s pochybnou povesťou) nem. zastar. voj. slang.
idivíduum (podozrivá, pochybná osoba) lat. pejor.

fľandra

fľandra nem. hrub.
prostitútka (predajná žena poskytujúca pohlavný styk za odmenu, za peniaze, neviestka) lat.
devla cig. pejor.
filcka nem. subšt.
firma tal. pejor.
perdita lat. kniž.
pľundra nem. hovor. expr.
randa maď. pejor.
škatuľa (ľahká žena, pobehlica, cundra) lat. pren. pejor.
hetéra (staroveká ľahká žena, neviestka) gréc.
kurtizána (ľahká žena z vyšších spoločenských vrstiev, neviestka) franc.
loreta
loretka (ľahká žena z parížskeho podsvetia) franc.
gejša (speváčka a spoločníčka mužov v jap. čajovniach a podnikoch) jap.
rachétľa
rakétľa (žena s pochybnou povesťou, najmä staršia) tal. pren. pejor.
putifárka (záletná, neverná žena, zvodkyňa, záletnica) vl. m. zastar. expr.
mesalína (záletná, roztopašná žena, záletnica) vl. m. expr.
call girl
callgirl /kólgrl/ (dievča, kt. poskytuje sexuálne služby na základe telefinického zavolania) angl.

neviestka

neviestka
prostitútka (predajná žena poskytujúca pohlavný styk za odmenu, za peniaze) lat.
hetéra (staroveká ľahká žena) gréc.
kurtizána (ľahká žena z vyšších spoločenských vrstiev) franc.
loreta
loretka (ľahká žena z parížskeho podsvetia) franc.
gejša (speváčka a spoločníčka mužov v jap. čajovniach a podnikoch) jap.
fľandra ? hrub.
škatuľa lat. pren. pejor.
filcka nem. subšt.
perdita lat. kniž.
pľundra nem. hovor. expr.
randa maď. pejor.
devla cig. pejor.
firma (ľahká žena, pobehlica, cundra) tal. pejor.
rachétľa
rakétľa (žena s pochybnou povesťou, najmä staršia) tal. pren. pejor.
putifárka (záletná, neverná žena, zvodkyňa, záletnica) vl. m. zastar. expr.
mesalína (záletná, roztopašná žena, záletnica) vl. m. expr.
call girl
callgirl /kólgrl/ (dievča, kt. poskytuje sexuálne služby na základe telefonického zavolania) angl.

štít

štít 2 (vývesná firemná tabuľa)
firma (vývesný štít s názvom podniku) tal. porovnaj tabuľa 2

názov

názov
titul
titulok (nadpis, záhlavie) lat.
patitul (n. knihy umiestnený na osobitnej nepárnej strane knihy pred titulným listom) lat. polygr.
termín lat.
terminus technicus /-kus/ (odborný n., označenie, pomenovanie pojmu v sústave pojmov určitého odboru) lat. odb.
denominácia (označenie, pomenovanie, nazvanie) lat. kniž.
firma (n. podniku, obchodné meno podniku) tal. porovnaj meno 1

tabuľa

tabuľa 2 (doska na oznamy, údaje) lat.
firma (vývesný štít s názvom podniku) tal.
panel (doska, stena na vystavovanie exponátov al. grafických materiálov) lat.-hol.
tablo
tableau /tabló/ (t. s fotografiami absolventov školy a pod.) franc.
štandarda germ.-franc.
transparent (t. s nápisom, heslom upevnená na tyči a nesená v sprievode) lat.
billboard /bilbórd/ (veľkoplošná reklamná t., reklama vo forme plagátu na veľkej ploche, pútač) angl.

žena

žena
femina lat. lek.
femino- lat. v zlož. sl.
gynaeco- /-neko/
gyneko-
gyno- gréc. v zlož. sl.
memsahib ind.
bárišňa
báryšňa rus. iron.
piksľa
pixľa nem. pren. hrub.
blondýna
blondýnka (ž. al. dievča so svetlými vlasmi, plavovláska) franc.
bruneta
brunetka (ž. al. dievča s tmavými vlasmi) franc.
lady /lej-/ (ž., dáma, pani) angl. pren.
dáma (zdvorilé označenie ž.) franc.
dáma (ž. s vyberaným pôvodom al. správaním) franc.
squaw /skvó/ (indián. ž.; ž., manželka v amer. prostredí) indián.-angl.
matróna (dôstojná staršia ž.) lat.
matróna (ž. statnej postavy, najmä staršia) lat. expr. al. pejor.
cárica (vznešená, pyšná, obdivovaná ž.) rus. pren.
preciózka (neprirodzená, vyumelkovaná, výstredná, strojená ž. prehnane dokonalá v správaní, konaní) lat.-franc. kniž.
módedáma (ž. obliekajúca sa podľa najnovšieho vkusu) franc. hovor.
madam
madame /madam/ (zdvorilé oslovenie ž.) franc.
domina (oslovenie rím. ž., pani hist.; ž., kt. má prevahu v sexuálnych vzťahoch) lat.
hetéra (vzdelaná ž., kt. viedla slobodný spôsob života mimo rodinného spoločenstva, v starom Grécku) gréc. hist.
satí (verná ž., vdova, kt. sa dala dobrovoľne spáliť so svojím mŕtvym mužom) sanskrit hist.
nymph- /-fo/
nympho- /-fo/
nymf-
nymfo- (ž., najmä mladá) gréc. v zlož. sl.
nymfa (mladá krásna ž.) gréc. pren.
grácia (pôvabná mladá ž.) lat. vl. m. expr. často iron.
madona (krásna a cnostná ž.) tal. pren. expr.
venuša (krásna ž.) vl. m.
fryna (krásna, zvodná ž.) vl. m. zried. kniž.
fešanda angl.-nem. hovor. expr.
štramanda (pekná, vkusne oblečená ž., krásavica) nem., angl.-nem. hovor., hovor. expr.
manekýnka hol.-franc.
modelka (ž. predvádzajúca odevy na módnych prehliadkach; ž. stojaca ako predloha pre výtvarné spracovanie) tal.
topmodelka (špičková modelka) angl. + tal.
pin-up girl /pinap gerl/ (modelka pózujúca pre fotografie na plagáty a pod.) angl.
playmate /plejmejt/ (modelka pózujúca pre fotografie do časopisov a pod.) angl.
moletka (plnoštíhla ž. majúca zaokrúhlené tvary tela) franc. hovor.
basa (tučná ž.) franc. pejor.
grácia (škaredá, nepríjemná ž.) lat. vl. m. expr. iron. hovor.
pulcheria (škaredá ž., ohava, špata, škrata) lat.
rašpľa (škaredá stará ž.) nem. pejor.
randa (otrhaná ž.) maď. pejor.
škatuľa (nadávka ž.) lat. pren. pejor.
halapirka (hlúpa ž., hlupaňa) maď. hovor. pejor.
ťapa
ťapša (škaredá, nemotorná, hlúpa ž., nadávka ž.) maď. hovor. pejor.
sexbomba
sexica (pôvabná, vyzývavo prížažlivá ž.) lat. + tal. hovor. expr.
parádnica (ž, kt. sa rada nápadne pekne, ozdobne, výstredne, draho oblieka) špan. hovor.
fiflena (povrchná parádnica) tal. pejor.
koketa
koketka (ž. snažiaca sa nápadným správaním vzbudiť pozornosť al. obdiv) franc.
tigrica perz.-lat. pren. expr.
dračica (príťažlivá, zvodná al. zlá, krutá ž.) gréc.-lat. hovor. expr.
siréna (zvodná ž., zvodkyňa) gréc. vl. m. expr.
vamp (démonicky zvodná žena) srb.chorv.-angl.
putifárka (záletná, neverná ž., zvodkyňa, záletnica) vl. m. zastar. expr.
mesalína (záletná, roztopašná ž., záletnica) vl. m. expr.
prostitútka (predajná ž. poskytujúca pohlavný styk za odmenu, za peniaze, neviestka) lat.
devla cig. pejor.
filcka nem. subšt.
firma tal. pejor.
fľandra nem. hrub.
perdita lat. kniž.
pľundra nem. hovor. expr.
randa maď. pejor.
škatuľa (ľahká ž., pobehlica, cundra) lat. pren. pejor.
hetéra (staroveká ľahká ž., neviestka) gréc.
kurtizána (ľahká ž. z vyšších spoločenských vrstiev, neviestka) franc.
loreta
loretka (ľahká ž. z parížskeho podsvetia) franc.
call girl
callgirl /kólgrl/ (dievča, kt. poskytuje sexuálne služby na základe telefinického zavolania) angl.
gejša (speváčka a spoločníčka mužov v jap. čajovniach a podnikoch) jap.
menáda gréc.-lat.
bakchantka (ž., kt. sa zúčastnila slávnosti, obradu na počesť boha Bakcha al. Dionýza spojenej s hýrením) gréc. hist. náb.
odaliska (ž. v bývalom tur. háreme) tur.
rachétľa
rakétľa (ž. s pochybnou povesťou, najmä staršia) tal. pren. pejor.
erotomanka gréc. lek.
sexica
sexoška (ž. s nadmerne vystupňovanými pohlavnými záujmami a pudmi) lat. slang.
menáda (zmyselná, bujná, vášnivá ž.) gréc.-lat. pren.
nymfomanka (ž. postihnutá chorobnou pohlavnou dráždivosťou a žiadostivosťou, vystupňovaním pohlavných záujmov a pudov) gréc. lek.
lesbička (ž. oddávajúca sa pohlavnej láske s inou ženou) vl. m.
konkubína (ž. žijúca s mužom manželským spôsobom bez sobáša, najmä cirk., družka) lat.
hárem (moslimove ž. žijúce vo vyhradenej časti moslimského domu; viac ž. okolo jedného muža pren. expr.) arab.-tur.
striptérka (ž. predvádzajúca vyzliekanie v nočnom zábavnom podniku) angl.
bardáma (ž. platená za zabávanie hostí v nočnom zábavnom podniku) nem. slang.
virago (ž., kt. sa cíti ako muž, mužatka) lat. lek.
kolombína (ľstivá, úskočná, falošná ž.) tal.
rafika lat.-gréc. pejor.
rebeka (prefíkaná, výbojná, odporná, zlá ž.) vl. m. pejor.
erdegbaba (rázna, panovačná ž.) maď.? slang. nár.
kofa (ž. s hrubšími spôsobmi al. nižšími rozumovými schopnosťami) nem. hovor.
rebeka (zlá, nepríjemná, jazyčnatá ž.) vl. m. pejor.
megera (zlá, neznášanlivá, hašterivá, zúrivá, závistlivá ž.) vl. m. pejor.
harpya (zlomyseľná, hašterivá, zlostná, zlá ž., bosorka, ježibaba) gréc.
fúria (zúrivá, divá, zlostná, rozzúrená, zlá ž.) vl. m.
xantipa (neznášanlivá, hašterivá ž., jazyčnica) vl. m. pejor.
sotona
sotoňa hebr. pejor.
diablica (zlostná žena, čertica, diablica) gréc.-lat.
striga lat.-rum.
bosorka maď.
ježibaba (zlá, nepríjemné ž., čertica) rus.
amazonka (bojovná odvážna ž., mužatka) vl. m. gréc.
sufražetka (bojovná, energická ž.) angl. pren. expr.
nulipara (ž., kt. ešte nerodila) lat. lek.
unipara (ž., kt. porodila jedno dieťa) lat. lek.
primipara (ž., kt. rodí prvýkrát, prvorodička) lat. lek.
bipara (ž., kt. porodila druhé dieťa, druhorodička) lat. lek.
pluripara
multipara (ž., kt. rodila viackrát, viacrodička) lat. biol.
puerpera (ž. v šestonedelí, šestonedieľka, rodička) lat. lek.
gynandroid (ž. s druhotnými mužskými znakmi) gréc. lek.
Pandora (prvá ž.) gréc. mytol.
Amazonka (mýtická bojovná ž. na ostrove Lemnu)
sfinga
sfinx (obluda s telom napoly levím a ženským kladúca neriešiteľné otázky) gréc. mytol.
Gorgóna (bytosť s hadmi vo vlasoch, netvor ženského pohlavia, kto sa na ňu pozrie, skamenie) gréc. mytol.
Medúza (Gorgóna, kt. Perzeus odsekol hlavu) gréc. mytol.
Sthenó
Euryalé (ostatné dve Gorgóny) gréc. mytol.
Harpya (bytosť s vtáčím telom a ženskou hlavou odnášajúci duše mŕtvych do podsvetia) gréc. mytol.
valkýra (ženská démonická bytosť, kt. privádzala bojovníkov padlých v boji do sídla germ. bohov) škand. mytol.
kikimora (rozprávková mýtická ženská bytosť v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná mora) rus.
cherchez la femme /šeršé la fam/ (za všetkým je ž., príčinou všetkého je ž., za všetkým hľadaj ž.) franc. kniž. porovnaj dievčaslečnamilenkapani 1pani 2manželka

cundra

cundra
prostitútka (predajná žena poskytujúca pohlavný styk za odmenu, za peniaze, neviestka) lat.
devla cig. pejor.
filcka nem. subšt.
firma tal. pejor.
fľandra ? hrub.
perdita lat. kniž.
pľundra nem. hovor. expr.
randa maď. pejor.
škatuľa (ľahká žena, pobehlica) lat. pren. pejor.
hetéra (staroveká ľahká žena, neviestka) gréc.
kurtizána (ľahká žena z vyšších spoločenských vrstiev, neviestka) franc.
loreta
loretka (ľahká žena z parížskeho podsvetia) franc.
gejša (speváčka a spoločníčka mužov v jap. čajovniach a podnikoch) jap.
rachétľa
rakétľa (žena s pochybnou povesťou, najmä staršia) tal. pren. pejor.
putifárka (záletná, neverná žena, zvodkyňa, záletnica) vl. m. zastar. expr.
mesalína (záletná, roztopašná žena, záletnica) vl. m. expr.
call girl
callgirl /kólgrl/ (dievča, kt. poskytuje sexuálne služby na základe telefonického zavolania) angl.

meno

meno 1 (slovné označenie, pomenovanie)
nomen lat. kniž. a odb.
onomato- gréc. v zlož. sl.
alétonym (občianske m. autora) gréc.
autonym (pravé, pôvodné m. autora) gréc.
pseudonym (krycie m. autora) gréc.
nomen omen
nomen est omen (m. je znamením, vystihujúcim, príznačným pre nositeľa, priliehavé m. vystihujúce svojho nositeľa, napr. kováč Kováč) lat. kniž.
andronym (ženské m. odvodené od mužského) gréc. lingv.
in nomine Domini /nó-/ (v m. Pána) lat. kniž. a náb.
otčestvo (krstné, rodné m. po otcovi, prechádzajúce do mena detí, v Rusku a Bulharsku) rus.
firma (názov podniku, obchodné m. podniku) tal.
topikum (miestne m.) gréc.
eponym (m. osoby použité na pomenovanie krajiny, miesta, národa a pod.) gréc. lingv.
matronymikum
matronymikon (osobné m. odvodené z mena, zamestnania matky, ženy) lat. + gréc. lingv.
patronymikum
patronymum
patronymikon (osobné m. odvodené z mena, zo zamestnania otca, muža) gréc. lingv.
singulatívum (m. označujúce jednotlivinu a odvodené od látkového al. hromadného mena) lat. lingv.
onymum (vlastné m.) gréc. lingv.
proprium (vlastné podstatné m.) lat. lingv.
toponymum (vlastné zemepisné m.) gréc. lingv.
geonymum
geotoponymum (vlastné m. zemepisného útvaru, objektu, najmä rieky, mesta a pod., jeho názov) gréc. lingv.
endonym (vlastné m. zemepisného útvaru v jazyku krajiny, kde sa nachádza) gréc. lingv.
exonymum (vlastné m. zemepisného útvaru v inom jazyku) gréc. lingv.
limnonymum (vlastné m. vodnej nádrže, jazera, rybníka) gréc. lingv.
ojkonymum (vlastné m. sídla, obývaného miesta, aj zaniknutého) gréc. lingv.
choronymum (vlastné m. väčších prírodných al. správnych celkov) gréc. lingv.
hydronymum (vlastné m. vodného objektu, mora, toku, jazera a pod.) gréc. lingv.
dromonymum (vlastné m. cesty al. inej komunikácie) gréc. lingv.
hodonymum (vlastné m. dopravnej cesty, ulice, námestia, mosta a pod.) gréc. lingv.
drimonymum (vlastné m. lesa al. jeho časti) gréc. lingv.
oronymum (vlastné m. zvislého útvaru, hory, vrchu, pohoria, priesmyku, údolia a pod.) gréc. lingv.
eklézionymum (vlastné m. náb. miesta, oltára, kríža a pod.) gréc. lingv.
anoikonymum (vlastné m. neživého objektu na mape, kt. nie je určený na obývanie) gréc. lingv.
selenonymum (vlastné m. objektu na Mesiaci) gréc. lingv.
chrononymum (vlastné m. časového úseku, napr. Veľká noc) gréc. lingv.
antroponymum (vlastné m. človeka al. skupiny ľudí) gréc. lingv.
hypokoristikon
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé rodné al. príbuzenské vlastné m.) gréc. lingv.
etnonymum (vlastné m. národa, národnosti, kmeňa) gréc. lingv.
ergonymum (vlastné m. organizácie, ústavu, spolku) gréc. lingv.
ideonymum (vlastné m. prejavu duchovnej kultúry, napr. obrazu, lit. diela) gréc. lingv.
zoonymum (vlastné m. zvieraťa) gréc. lingv.
substantívum (podstatné m.) lat. lingv.
maskulínum (podstatné m. mužského rodu) lat. gram.
feminínum (podstatné m. ženského rodu) lat. lingv.
feminatívum (podstatné m. ženského rodu, najmä odvodené z mužského rodu) lat. lingv.
neutrum (podstatné m. stredného rodu) lat. lingv.
epikoinon (podstatné m. nevyjadrujúce prirodzený rod, napr. nájdenec, sirota a pod.) gréc. lingv.
singulare tantum /-lá-/ (podstatné m., kt. má iba jednotné číslo) lat. lingv.
kolektívum (hromadné podstatné m.) lat. lingv.
konkrétum (predmetné podstatné m.) lat. gram.
gerundium (slovesné podstatné m. utvorené zo slovesa) lat. lingv.
apelatívum (všeobecné podstatné m.) gram.
proprium (vlastné podstatné m.) lat. lingv.
adjektívum (prídavné m.) lat. lingv.
gerundívum (slovesné prídavné m. s významom nutnosti) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné m.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité m., napr. zámeno) lat. lingv.

podnik

podnik 1 (organizácia vykonávajúca hosp. činnosť)
firma tal.
business /biznis/
biznis (podnikanie vo väčšom rozsahu) angl.
organizácia (združenie osôb al. inštitúcií so spoločným programom, cieľom, záujmami) gréc.-lat.
kompánia (obchodná spoločnosť) franc. hovor. expr.
akciová spoločnosť lat.
akciovka (účastinná spoločnosť) lat. hovor.
corporation /korporejšn/ angl.
korporácia (obchodná spoločnosť v USA, najmä akciová spoločnosť) lat.
incorporated company [Inc.] /korporej- kompe-/ (akciová spoločnosť v USA) angl.
compagnie /kompaňi/ (obchodná spoločnosť vo Francúzsku) franc.
company /kompany/ (obchodná spoločnosť vo Veľkej Británii) angl.
limited /-tid/ (spoločnosť s ručením obmedzeným, uvádza sa pri mene firmy) angl. obch.
société /-sieté/ (akciová spoločnosť, najmä banková al. poisťovacia) franc. kniž.
koncern (spojenie, zoskupenie, združenie práv. samostatných podnikov do ekon. a fin. celku) lat.-angl. ekon.
holding (obchodná spoločnosť, kt. svojím kapitálom ovláda a kontroluje iné spoločnosti) angl. fin.
kombinát (spojenie závodov a prevádzok rôznych výrobných odvetví) lat.
konglomerát (spojenie firiem zaoberajúcich sa nesúvisiacou činnosťou) lat. ekon.
afilácia (obchodná spoločnosť zriadená materským podnikom v zahraničí, s vlastnou práv. subjektivitou) lat. ekon.
joint venture /džoint venčr/ (spoločnosť založená na kapitálovej a technologickej spoluúčasti samostatných subjektov, najmä z rôznych krajín) angl. ekon.
a metà (príležitostné spojenie dvoch firiem s rovnakým dielom na zisku, na spoločný účet) tal. obch.
asociácia (združenie, spojenie organizácií rovnakého druhu) lat. ekon.
konfederácia (spojenie organizácií, združenie, zväz, zväzok, spolok) lat.
konzorcium (príležitostné združenie podnikateľov, najmä bánk, na vykonanie určitého obchodu na spoločný účet) lat. ekon.
kartel (združenie práv. samostatných podnikov na obmedzenie al. vylúčenie konkurencie vo vzájomných vzťahoch) tal.-franc.-angl. ekon.
monopol (združenie podnikov ovládajúce výrobu al. odbyt určitého odvetvia) gréc.-franc. ekon.
trust /trast/
trast (združenie podnikov toho istého odboru; monopol, v kt. podniky strácajú výrobnú, obchodnú a práv. samostatnosť) angl. ekon.
syndikát (monopol so spoločným odbytovým a nákupným orgánom) gréc.-lat. ekon.
pool /púl/ (združenie podnikateľov, bánk, poisťovní a pod. v angloamer. práve na vykonávanie určitých obchodov) angl. ekon.
etablissement /etablismá/ (priemyselný, obchodný a pod. p., závod) franc. kniž.
komunál (p. v právomoci obce al. mesta) lat. hovor. hist.
sponzor (p., kt. fin. a pod. podporuje určitú činnosť na základe dohody) lat.
komúna (združenie ľudí so spoločným, najmä kolektívnym vlastníctvom majetku) lat.
gigant
kolos (p. obrovských rozmerov, napr. hutnícky závod) gréc.
arzenál (p. na výrobu zbraní a munície, aj so skladmi) arab.-tal.
rafinéria (p. vykonávajúci čistenie s odstraňovaním nežiaducich, cudzích prímesí) franc. odb.
mincovňa (p. na razenie kovových peniazov) lat.-nem.
gáter (p. na rezanie dreva, píla) nem. tech. slang.
paneláreň (p. na výrobu veľkých plošných dielcov z betónu pre montované stavby) lat.-hol. stav.
planografia (p. na fotochem. rozmnožovanie plánov, výkresov na priesvitných podkladoch) lat. + gréc. polygr.
hotel (p. na prechodné ubytovanie a stravovanie) franc.
hospic (hotel skromnejšieho typu) lat. porovnaj hotel
špedícia
špeditérstvo (p. zaoberajúci sa prepravou tovaru, zasielateľstvo) tal.-nem.
aerolínia
aerolinka (letecký p., p. pravidelnej leteckej dopravy) gréc. + lat.-nem.
rejdárstvo (p. prevádzkujúci dopravu nákladov, vykonávajúci námornú dopravu, na vlastných al. prenajatých lodiach lodiach) hol. lod.
pošta (p. zaobstarávajúci dopravu správ, doručovanie písomností, peňazí, balíkov, v minulosti aj osôb) tal.
cursus publicus /kurzus publikus/ (štátna pošta zabezpečovaná poslami v starom Ríme) lat.
agentúra lat.
agencia (spoločnosť vykonávajúca určité služby, napr. zbierajúca informácie pre oznamovacie prostriedky) franc. zastar.
agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.
agrokombinát (veľký poľnohosp. p. s pridruženými odvetviami) gréc. + lat.
farma (väčší súkromný poľnohosp. p. zaoberajúci sa živočíšnou výrobou, chovom jedného druhu zvierat; pôvodne väčšie hospodárstvo v anglosaských krajinách) angl. hosp.
ranč (amer. dobytkárska farma) špan.-angl.
rancho /-čo/ (latinskoamer. dobytkárska farma) špan.
latifundium (veľké pozemky v súkromnom vlastníctve, statok, veľkostatok) lat.
plantáž (poľnohosp. p. na pestovanie úžitkových rastlín na veľkých plochách, najmä v trópoch) franc.
hacienda (poľnohosp. p. v Južnej a Strednej Amerike a Španielsku) špan.
estancia (poľnohosp. p. v Latinskej Amerike) lat.-špan.
fazenda (poľnohosp. p. v Brazílii, usadlosť) port.
sovchoz (štátny poľnohosp. p. v bývalom ZSSR, štátny majetok) rus. skr.
kooperatív (družstvo, najmä svojpomocné) lat.
kolchoz (poľnohosp. výrobné družstvo v bývalom ZSSR) rus.
artel (jedna z foriem družstva v bývalom ZSSR) tal.-rus.
konzum (nákupné a spotrebné družstvo) lat. hovor. zastar.
kibuc (družstvo v Izraeli, poľnohosp. veľkopodnik) hebr.
realitka (p. zaoberajúci sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností) lat. hovor.
lotéria (p. organizujúci verejné stávkové hry, pri kt. vyhrávajú vlastníci vytiahnutých žrebov) tal.
cirkus (zábavný p. s vystúpeniami zvierat a artistov, najmä v stane) lat.
servis
service /-vis/ (p. na poskytovanie opravárskych služieb) angl.
multiservis (p. poskytujúci mnohoraké služby, najmä prenájom prístrojov vrátane vykonávania opráv) lat. + franc.
franchisor /frenčajzor/ (p. poskytujúci práv. samostatným príjemcom skúsnosti, značku, reklamu, technológiu a pod. za poplatok) angl. obch.
franchisista /frenčajzista/
franchisant /frenčizant/ (práv. samostatný p. prijímajúci od poskytovateľa skúsnosti, značku, reklamu, technológiu a pod. za poplatok) angl. obch.
faktor (obchodná spoločnosť, kt. odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.
forfaitér (p. kupujúci dlhodobú pohľadávku voči zahraničnému dovozcovi od tuzemského vývozcu, najmä banka) angl. obch.
VEB /fauébé/ (štát., národný p. v bývalej NDR) nem. skr.
bonanza špan.
klondike /-dajk/
klondajk (výnosný, vysoko ziskový p., ako objavenie zlatej žily) vl. m. hovor.

trh

trh 1 (hosp. činnosť, kúpa a predaj; verejné predávanie a kupovanie v určenom mieste a čase)
market angl.
jarmok (výročný t.) nem.
fiera (jarmok v Chorvátsku) tal.
burza (t. s cennými papiermi al. tovarom) lat.
stock exchange /stok ixčejndž/ (londýnska burza s cennými papiermi) angl.
foreign exchange market /forin exčejndž markit/ (t. s bezhotovostnými platobnými prostriedkami v cudzej mene používaný v medzinárodnom zúčtovaní, devízový t.) angl. fin.
monopol (t., v kt. jediná firma ponúka homogénny produkt, kt. nemá žiadne blízke náhrady) gréc.-franc. ekon.
oligopol (t. s malým počtom predávajúcich a veľkým množstvom kupujúcich) gréc.-angl. ekon.
oligopson (t. s malým počtom kupujúcich a veľkým množstvom predávajúcich) gréc. ekon.
polypolia (voľný t.) gréc. ekon.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 12. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.