Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
nápoj
nápoj
nektár
(lahodný n.)
gréc. pren.
almázia
malvázia
(dobrý n.)
gréc. pren.
špecialita
lat.
špécia
(vyberaný, osobitný, mimoriadny n.)
lat. hovor.
nektár
(n. gréc. bohov)
gréc. mytol.
panč
(n. rozriedený a tým pokazený iným nápojom, tekutinou)
nem. hovor.
šláftrunk
(n., kt. sa pije pred spaním)
nem.
hovor. zastar.
elixír
(zázračný n. s liečivým al. iným účinkom)
arab.
cordial
/ko-/
(n. na posilnenie srdca)
lat.
liehový nemiešaný n.
alkohol
arab. chem.
destilát
lat.
špiritus
lat.
hovor. a farm.
špirák
lat. hovor.
trúnok
nem.
zastar. al. expr.
gajst
nem.
subšt. zastar.
gramatika
gréc.
žart.
šnaps
nem. hovor.
kvit
(liehový n. získaný oddeľovaním zo zmesi kvapalných látok, liehovina, pálenka)
lat. zastar.
drink
(miešaný al. nemiešaný alkoholický al. nealkoholický n.)
angl.
aperitív
(n. podávaný pred jedlom na povzbudenie chuti)
franc.
amer picon
(horký n. používaný ako aperitív al. na prípravu koktailov)
terkelica
(n. z hroznových výliskov)
maď.
barackovica
(n. z marhúľ, marhuľovica)
maď.
kontušovka
(poľ. ražný n.)
poľ.
rakija
(balkánsky n. z hroznových výliskov al. z kôstkovíc)
arab.-tur.
mastika
(bulh. aromatický n.)
bulh.
kirsch
/kirš/
(n. z čerešní, čerešňovica)
nem.
almázia
malvázia
(sladký n.)
gréc. hovor.
maraskéno
(n. z višní, višňovica)
tal.
kampampuli
(korenistý liečivý n.)
tal.
calvados
/ka-/
(franc. n. z jablkového muštu)
franc.
marc
/már/
(n. z odumretých kvasiniek vo víne)
franc.
akvavit
(dán. n. s obsahom silíc)
lat.
rum
(vyrábaný destiláciou trstinovej melasy al. umelo pridaním esencie)
angl.
džin
gin
/džin/
(n. z obilia s príchuťou, najmä borievok)
angl.
sour
(kyslastý osviežujúci n.)
angl. potrav.
whiskey
/ui-/
whisky
viska
(n. škótskeho pôvodu z obilných zápar, najmä jačmeňa, kukurice)
kelt.-angl.
vodka
(n. rus. pôvodu z vodou riedeného liehu)
rus.
kvas
(rus. osviežujúci, slabo alkoholický n. z ovocia, obilia)
rus.
žžonka
(n. pripravený pálením koňaku al. rumu s cukrom, korením, citrónom a pod.)
rus.
samohonka
(rus. n. vyrábaný po domácky)
rus.
kumys
(n. z kvaseného kobylieho mlieka, stredná Ázia)
rus.
kirg.
archi
(mongol. vodka)
mongol.
mao-tchaj
(n. dozrievajúci niekoľko rokov pod zemou v kameninových nádobách)
čín.
saké
(čín. a jap. n. z kvasenej ryže)
jap.
sóma
(ind. opojný n používaný pri obetovaní)
sanskrit náb.
toddy
(n. z cukrovej miazgy kokosových paliem, palmové víno)
dráv. bot.
arak
arab.
raki
(n. z palmových vín; n. z melasy, ryže a manioku)
arab.-tur.
súra
(n. z kokosového mlieka)
arab.
ayahuasca
/ajavaska/
(juhoamer. domorodý omamný n.)
indián.
tequilla
/-kila/
(mexický n. z agávy)
špan.
palque
/palke/
pulque
/-kerk/
pulke
(mexický n. vyrobený skvasovaním agávovej šťavy)
indián.-špan.
brandy
/brendy/
(n. z vína, vínovica)
angl.
armaňak
armagnac
/-maňak/
koňak
(n. vyrobený destiláciou vína)
vl. m.
pliska
(bulh. koňak)
vl. m.
gruziňak
gruziňák
(gruz. koňak)
vl. m.
V.O.
(koňak starý asi 20 rokov)
angl. skr.
V.S.O.
(koňak starý asi 20 až 25 rokov)
angl. skr.
V.S.O.P.
(koňak starý najmenej 30 rokov)
angl. skr.
X.O.
(koňak starý asi 40 až 50 rokov)
angl. skr.
likér
(sirupovitý sladený n. s vysokým obsahom cukru a aromatických látok)
franc.
becherovka
(karlovarský žalúdočný horkosladký bylinný likér)
vl. m.
chartreuska
/šartréz-/
chartreuse
/šartréz/
(jemný sladký bylinný likér)
franc. vl. m.
rozoliš
rozóliš
(hustý sladký likér)
tal. zastar.
krém
(likér s vysokým obsahom cukru s nižším obsahom alkoholu, najmä so žĺtkami, s mliekom a prísadami)
franc.
alaš
(sladký likér s rascovou príchuťou)
vl. m.
griotka
(višňový likér)
franc.
cherry brandy
/čeri brendi/
(jemný likér z višňovej šťavy, čerešňovice, liehu, cukru)
angl.
curaçao
/küraso/
(sladký hustý pomarančový likér)
vl. m.
pastis
(bezfarebný likér z anízu a zo sladkého drievka)
franc.
anízovka
(sladený likér z anízu, badianu, fenikla, škorice a prísad)
orient.-gréc.
fernet
(horký likér s nízkym obsahom cukru)
vl. m.
absint
(horký likér z paliny)
gréc.-franc.
dosage
/-záž/
dozáž
(likér z vína, vínneho destilátu a cukru určený na úpravu šumivého vína)
franc.
porter
(ťažké čierne pivo)
angl.
omatajo
/-cho/
(pivo zo scukornateného a skvaseného ciroku)
špan.
ale
/ejl/
(angl. silno alkoholizované svetlé pivo)
angl. potrav.
liehový miešaný n.:
špric
špricer
(n. z vína a zo sódy, strek)
nem. slang.
koktail
kokteil
(n. z rôznych liehovín, cukru, citróna, korenia, ľadu a pod.)
angl.
longdrink
(alkohol zmiešaný so sódou, minerálkou al. ľadovou vodou)
angl.
punč
(n. pripravený z aromatickej alkoholickej tekutiny z vody, cukru, čaju, rumu a citróna pridanej do horúcej vody)
ind.-angl.
grog
(horúci n. z rumu, vody a cukru)
angl.
toddy
(n. z alkoholu, cukru a vody podobný grogu al. punču, najmä vo Veľkej Británii)
dráv.
šodó
(penový horúci n. z vína, zo žĺtkov a z cukru)
franc. kuch.
bowle
/bou-/
(n. z vína, likéru, cukru, ovocia a ovocných štiav)
angl.
koblér
(chladený n. zo sirupu, muštu, alkoholu, konzervovaného ovocia, zdobený šľahačkou)
angl.
sling
(n. z alkoholu, citrónovej šťavy a zo studenej vody)
angl. potrav.
fiz
fizz
(chladený a spenený n. z vína, likéru, destilátov, citrónovej šťavy a vajec)
angl.
nealkoholický n.
káva
arab.
café
/ka-/
(aromatický osviežujúci z rozomletých pražených semien kávovníka)
franc.
santos
(brazílska káva)
vl. m.
turek
(neprecedená káva)
vl. m.
hovor.
espreso
espresso
preso
presso
(káva pripravená v prístroji na rýchle prekvapkávanie pod tlakom, pretlakovou parou)
tal.
mokka
(silná čierna filtrovaná káva)
vl. m.
neskafé
neska
(rozpustná zrnková káva v prášku)
um. hovor.
kapucíner
lat.
kapucín
lat. hovor.
capucino
/ka-čí-/
(čierna káva s malým množstvom mlieka)
tal.
sifón
gréc.-franc.
hovor.
sóda
sódovka
(n. z vody nasýtenej oxidom uhličitým)
arab.-lat.
limonáda
perz.-tal.-franc.
krachelka
krachlík
(n. z ovocnej šťavy a vody)
um. zastar.
džús
(n. z ovocnej al. zeleninovej šťavy s rozdrvenou dužinou)
angl.
oranžáda
(n. z pomarančovej šťavy)
franc.
zaft
(n. z rastlinných plodov)
nem. hovor.
mušt
(šťava získaná z čerstvého ovocia lisovaním)
lat.-nem.
koktail
kokteil
(n. z ovocných štiav, ovocia, mlieka, zo smotany, z čokolády a pod.)
angl.
kofola
um.
coca-cola
/koka-kola/
kokakola
indián. a afr.
pepsicola
/-ko-/
pepsikola
(osviežujúci n.)
tonik
(posilňujúci, povzbudzujúci n. s chinínom, kofeínom a pod.)
angl.
frapé
frappé
(chladený n., najmä so zmrzlinou)
franc. potrav.
džúlep
(letný n. s ľadom, mätou, ovocím a so šľahačkou)
angl. potrav.
flip
(miešaný n. z mlieka, cukru, zo sirupu, z muštu, zo žĺtka, z ľadu)
angl. potrav.
šejk
(mliečny zmrzlinový ovocný n.)
arab. potrav.
grenadína
(ovocný n.)
franc. zried.
cidre
/sidr/
(ovocný, málo alkoholický n. z jabĺk)
franc.
jogurt
(zakvasený a zahustený n. z pasterizovaného mlieka)
tur.-bulh.
kefír
(skvasené a skysnuté mlieko s obsahom alkoholu)
turk.-bulh.
boza
(bulh. n. z prosa, kukurice a pod.)
bulh.
sangarea
/sengeri/
(osviežujúci n. v tropických oblastiach)
angl. potrav.
sorbet
(chladivý orient. n.)
arab.-tal.
šerbet
(chladený orient. n. z cukru a ovocia)
arab. potrav.
šubat
(kysnutý n. z ťavieho mlieka)
arab.
porovnaj
víno
mlieko 1
tanec
tanec
franc.-nem.
dancing
/-si-/
angl.
sólo
(t. určený jednému páru alebo viacerým párom pri tan. zábave; t. ako pocta; t. jednotlivca alebo jednej dvojice)
tal.
orchéma
(sólový t.)
gréc.
tan.
balet
(umelecký výrazový t.)
tal.
pas
(baletný t. jednej al. viacerých osôb)
franc.
pas de deux
/pa d dö/
(baletný t. vo dvojici)
franc.
furiant
(čes. ľudový párový t. s rýchlym tempom)
lat.-čes.
mazúrka
(poľ. národný t. v trojštvrťovom takte)
vl. m.
kujaviak
(poľ. ľudový t. podobný mazúrke)
poľ.
polonéza
(poľ. národný t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom a slávnostným rázom)
franc.
varšavianka
(poľ. národný t.)
poľ.
oberek
(poľ. ľudový t. v trojdobom takte)
poľ.
krakoviak
(poľ. ľudový veselý rýchly t.)
poľ.
hajduch
hajduk
(hajdúsky t., odzemok)
maď.
čardáš
(maď. ľudový párový t. s pomalou a rýchlou časťou)
maď.
frišká
(druhá rýchla časť čardáša)
nem.
kör
/ker/
(maď. t. umelo zostavený okolo 1840)
maď.
zingaresca
/-ka/
(cigánsky t.)
tal.
hud.
hóra
(rumun. ľudový t.)
rum.
arkán
(huculský, rumunský mužský t.)
lat.
choro
(bulh. ľudový zborový t.)
bulh.
kalamajka
(slovan. ľudový t. do kola)
ukraj.
kolomyjka
(ukraj. ľudový t.)
ukraj.
gopak
hopák
(ukraj. ľudový dvojdobý rýchly t. tancovaný prevažne mužmi)
ukraj.
kozáčik
(ukraj. a rus. ľudový rýchly mužský t.)
tur.-rus.
trepak
(ukraj. a rus. ľudový t. v dvojštvrťovom takte a s rýchlym tempom)
ukraj.
chorovod
(rus. ľudový zborový dievčenský obradný t.)
rus.
tan.
lezginka
(ľudový rýchly t. kaukazských národov tančený na špičkách prstov nôh)
vl. m.
islamej
(kabardínsky a gruz. ľudový t. s prudkým tempom)
arab.
chorea
(starogréc. t. na počesť boha Apolóna)
gréc.
hist.
sirtaki
(moderný t. podľa beatovej hudby s gréc. prvkami)
gréc.
valčík
nem.-poľ.
valcer
(spoločenský párový t. v trojštvrťovom takte)
nem.
zastar.
lendler
ländler
(hornorak. ľudový t. v trojdobom takte a s pomalým tempom)
nem.
tan.
verbunk
(ľudový mužský t., pôvodne stredoveký voj.)
nem.
allemande
/almánd/
allemanda
(nem. pomalý radový t. v párnom takte, 16. st.; nem. rýchly t. v trojštvrťovom takte, 18. st.)
franc.
hud.
bourrée
/buré/
(živý starofranc. tanec v párnom takte)
franc.
danse macabre
/dans makabr/
(t. kostlivcov, súčasť stredovekých mystérií, 13. st.)
franc.
kniž.
haute-danse
/ótdans/
(stredoveké spoločenské tance)
franc.
menuet
(t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom)
franc.
hud.
kankán
(franc. rýchly výstredný kabaretný t.)
franc.
gavota
(franc. ľudový t. s miernym tempom, 16. st.)
franc.
basse-danse
/bazdáns/
(dvorný slávnostný radový t., 16. st.)
franc.
tan.
courante
/kuránt/
(franc. rýchly t., 16. st.)
franc.
musette
/mizet/
(franc. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom)
franc.
passapied
/paspje/
(franc. rýchly t. v nepárnom takte, koniec 16.st.)
franc.
kotilión
(franc. spoločenský t. na záver plesu, 18. st.)
franc.
tordion
tourdion
/tur-/
(franc. spoločenský rýchly trojdobový kráčavý t., 16. st.)
franc.
galop
(spoločenský kruhový rýchly t. franc. pôvodu, od zač. 19. st.)
franc.
anglaise
/angléz/
(rýchly dvojdobý t. v Európe, 17. – 19. st.)
franc.
farandola
(provensalský ľudový kruhový t. s rýchlym tempom)
franc.
rigaudon
/-god/
(provensalský starý ľudový t.)
franc.
estampia
(provensalský starý t.)
franc.
jáva
(spoločenský t. franc. pôvodu v trojštvrťovom takte)
vl. m.
kadrila
franc.
kvadrila
(spoločenský t. pre štyri páry, štvorylka)
lat.
zastar.
canarie
/ka-/
(franc. a tal. spoločenský rýchly t., 16. st.)
franc.
tedesca
/-ka/
(neskorogotický a renesančný kráčavý t.)
tal.
pavana
padovana
paduana
(tal. dvojdobý al. štvordobý pomalý t., 16. st)
tal.
tarantella
(tal. ľudový t. s rýchlym tempom)
vl. m.
napoletana
(ľudový t. z okolia Neapola)
vl. m.
bergamasca
/-ska/
(tal. ľudový t., 16. až 18. st.)
tal.
passamezzo
/-sa-co/
(tal. t. v párnom takte, 16. a 17. st.)
tal.
piva
(tal. rýchly t.)
tal.
gagliarda
/galja-/
tal.
hist.
gaillarde
/gajárd/
(tal., románsky spoločenský trojdobý t. s rýchlym tempom, 15. a 16. st.)
franc.
hist.
brando
(spoločenský t. na zakončenie maškarády, 16. st.)
tal.
volta
(spoločenský párový t. v trojdobovom takte, 16. a 17. st.)
tal.
siciliána
(sicílsky pastorálny t.)
vl. m.
hud.
saltarello
(tal. a špan. rýchly trojdobový t.)
tal.
hud.
forlana
furlana
(špan. a severotal. ľudový t. veselého rázu a s rýchlym tempom, 17. st.)
tal.
seguidilla
/segidiľa/
(špan. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom)
špan.
sarabanda
(špan. starý trojdobový t. s voľným tempom)
perz.-špan.
sardana
(špan. katalánsky ľudový t. v dvojštvrťovom al. šesťosminovom takte, s figúrami)
špan.
zapateado
(špan. ľudový trojdobový t. s vydupávaním rytmu)
špan.
bolero
(špan. ľudový t., od 18. st.)
špan.
madrileňa
(druh bolera)
špan.
malagueňa
malagenia
(špan. t. so stálym harmonickým základom)
špan.
japona
(špan. stredoveký t. so spevom)
špan. hud.
magualeňa
/maga-/
(špan. ľudový t.)
špan.
fandango
(špan. ľudový párový t. s miernym tempom)
špan.
jarabe
/charave/
(špan. ľudový t. sprevádzaný hudbou a neskôr spevom)
špan.
jota
/cho-/
(špan. ľudový t. z Aragónie v trojštvrťovom takte)
špan.
cachucha
/kačuča/
(špan. ľudový t. s miernym tempom)
špan.
folia
(špan a port. t. v trojštvrťovom takte a s voľným tempom, 15. st.)
port.
flamenco
/-ko/
(špan., andalúzske a kastilské, cigánske ozdobné rytmické živé farbisté tance a piesne s podupávaním a tlieskaním)
špan.
gitana
(t. špan. Rómov)
špan.
moreska
(sólový al. zborový t. maurského pôvodu, 14. st.)
špan.
guaracha
/-ča/
(špan. a latinskoamer. t. v striedavom takte, pri kt. tanečník hrá aj na gitare)
špan. hud.
letkis
(spoločenský kolektívny t., kt. tempo sa zrýchľuje aj spomaľuje)
fín.
halling
(nór. ľudový rýchly mužský t.)
germ. vl. m.
foxtrot
fox
(angl. moderný t. v dvojštvrťovom takte)
angl.
shimmy
/šimi/
šimy
(obmena foxtrotu)
angl.
slowfox
slow-fox
/slou-/
(pomalý foxtrot)
angl.
quickstep
/kvik-/
(rýchly foxtrot)
angl.
contredanse
/kontrdáns/
(angl. radový t., predchodca štvorylky, 16. st.)
franc.
giga
(škót. starý rýchly t., 17. st.)
angl.
écossaise
/ekoséz/
(škót. ľudový t. v kolese, neskôr rýchly radový t.)
franc.
go-go
gogo
(t. jednej al. viacerých tanečníc na uvoľnenie zábavy v podniku, USA)
angl.
boston
(amer. t., kt. vznikol z valčíka)
angl.
cake-walk
cakewalk
/khejkuók/
(rytmický divoký t. amer. Černochov)
angl.
stomp
(černošský rýchly t.)
angl.
waltz
wals
(spoločenský pomalý t. v trojštvrťovom takte, angl. valčík)
angl.
swing
(moderný t. amer. pôvodu s pohojdávaním)
angl.
tan.
jitterburg
/džiterbag/
(amer. spoločenský t, kt. vznikol zo swingu, obľúbený vojakmi v 2. svetovej vojne)
angl.
tan.
kick
shake
/šejk/
(moderný t. podľa beatovej hudby)
angl.
twist
(moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte, bez držania, po 1960)
angl.
charleston
/čárlston/
(moderný spoločenský t. severoamer. pôvodu)
vl. m.
jive
/džajv/
džajv
(moderný spoločenský t. angloamer. pôvodu)
angl.
squeeze
/skvíz/
(spoločenský t. s dotýkajúcimi sa tvárami, ale čo najviac vzdialenými telami)
angl.
rock and roll
/rokenrol/
rokenrol
(moderný spoločenský t. s rýchlym tempom a akrobatickými prvkami, pôvodne amer.)
angl.
step
(t., pri kt. sa rytmus vyklepáva podrážkami topánok)
angl.
onestep
/vans-/
(spoločenský t. amer. pôvodu v dvojštvrťovom takte)
angl.
flash-dance
/flešdans/
(moderný t. s trhavými pohybmi)
angl.
break dance
/brejk dens/
(t. černošskej a portorikánskej amer. mládeže s akrobatickými prvkami, od 70. rokov 20. st.)
angl.
madison
/medizon/
vl. m.
slop
(moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte)
angl.
hud.
monkiss
surf
(spoločenský t. podľa beatovej hudby)
angl.
hali-gali
hully-gully
/haligali/
(spoločenský t.)
angl.
tango
(pomalý spoločenský t. argentínskeho pôvodu)
špan.
habanera
(špan.-amer., kubánsky t. v dvojštvrťovom takte a s miernym tempom, podobný tangu)
vl. m.
čača
(latinskoamer. rytmický párový t.)
špan.
samba
(spoločenský t. brazíl. pôvodu vo štvorštvrťovom takte s rýchlym tempom)
port.
karioka
(juhoamer. spoločenský t., variant samby)
indián.-port.
mambo
(latinskoamer., kubánsky spoločenský t.)
špan.
bamba
(latinskoamer. spoločenský t.)
špan.
rumba
(moderný spoločenský t. kubánskeho pôvodu)
špan.
kukarača
(latinskoamer. dynamický t., druh rumby)
indián.-špan.
conga
/kon-/
(špan.-amer. spoločenský t., kombinácia foxu a rumby)
tal.
bossa-nova
(spoločenský t. juhoamer. pôvodu)
port.
paso doble
pasodoble
passo doble
(juhoamer. rýchly spoločenský t.)
špan.
beguine
/-gin/
(juhoamer. ľudový t. rozšírený do Európy v 30. rokoch)
franc.
twostep
/tús-/
(spoločenský t. juhoamer. pôvodu v dvojštvrťovom takte, podobný polke)
angl.
boogie-woogie
/bugu vugi/
(spoločenský t. v trojštvrťovom takte, pôvodne amer.)
angl.
lambada
(juhoamer. rýchly párový t., koniec 80.rokov)
port.
salsa
(juhoamer. t.)
špan.
finolka
(spoločenský párový t.)
?
kalypso
(moderný spoločenský t., pôvodne z Trinidadu)
gréc.-angl.
hula
(havajský tradičný t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov)
polynéz.
hula-hup
hula-hop
(exotický t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov, prípadne aj s rozkmitanou obručou)
polynéz.-angl. polynéz.
hula-hula
(havajský ľudový t. za sprievodu havajských gitár)
polynéz.
bojong
(indonézsky svadobnný t.)
indonéz.
tandak
(jávsky ľudový spoločenský t.)
jáv.
kagura
(jap. tradičný obradný t.)
jap.