Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
káva
káva
arab.
café
/ka-/
franc.
santos
(brazílska k.)
vl. m.
turek
(neprecedená k.)
vl. m.
hovor.
espreso
espresso
preso
presso
(k. pripravená v prístroji na rýchle prekvapkávanie pod tlakom, pretlakovou parou)
tal.
mokka
(silná čierna filtrovaná k.)
vl. m.
neskafé
neska
(rozpustná zrnková k. v prášku)
um. hovor.
kapucíner
lat.
kapucín
lat. hovor.
capucino
cappuccino
/ka-čí-/
kapučíno
(čierna k. s malým množstvom mlieka al. smotany)
tal.
cigória
cigorka
(náhrada k. z čakanky, kávová náhradka)
lat.-nem.
kaviareň
kaviareň
arab.
café
/ka-/
franc.
kafetéria
franc.
espreso
espresso
preso
presso
(malá k.)
tal.
libresso
(k. spojená s čitárňou, knižnicou)
tal.
bistro
(reštaurácia na rýchle občerstvenie)
rus.
snack-bar
snackbar
snack
/snek-/
(reštaurácia na rýchle občerstvenie pri pulte)
angl.
kafana
(balkánska k.)
?
nápoj
nápoj
nektár
(lahodný n.)
gréc. pren.
almázia
malvázia
(dobrý n.)
gréc. pren.
špecialita
lat.
špécia
(vyberaný, osobitný, mimoriadny n.)
lat. hovor.
nektár
(n. gréc. bohov)
gréc. mytol.
panč
(n. rozriedený a tým pokazený iným nápojom, tekutinou)
nem. hovor.
šláftrunk
(n., kt. sa pije pred spaním)
nem.
hovor. zastar.
elixír
(zázračný n. s liečivým al. iným účinkom)
arab.
cordial
/ko-/
(n. na posilnenie srdca)
lat.
liehový nemiešaný n.
alkohol
arab. chem.
destilát
lat.
špiritus
lat.
hovor. a farm.
špirák
lat. hovor.
trúnok
nem.
zastar. al. expr.
gajst
nem.
subšt. zastar.
gramatika
gréc.
žart.
šnaps
nem. hovor.
kvit
(liehový n. získaný oddeľovaním zo zmesi kvapalných látok, liehovina, pálenka)
lat. zastar.
drink
(miešaný al. nemiešaný alkoholický al. nealkoholický n.)
angl.
aperitív
(n. podávaný pred jedlom na povzbudenie chuti)
franc.
amer picon
(horký n. používaný ako aperitív al. na prípravu koktailov)
terkelica
(n. z hroznových výliskov)
maď.
barackovica
(n. z marhúľ, marhuľovica)
maď.
kontušovka
(poľ. ražný n.)
poľ.
rakija
(balkánsky n. z hroznových výliskov al. z kôstkovíc)
arab.-tur.
mastika
(bulh. aromatický n.)
bulh.
kirsch
/kirš/
(n. z čerešní, čerešňovica)
nem.
almázia
malvázia
(sladký n.)
gréc. hovor.
maraskéno
(n. z višní, višňovica)
tal.
kampampuli
(korenistý liečivý n.)
tal.
calvados
/ka-/
(franc. n. z jablkového muštu)
franc.
marc
/már/
(n. z odumretých kvasiniek vo víne)
franc.
akvavit
(dán. n. s obsahom silíc)
lat.
rum
(vyrábaný destiláciou trstinovej melasy al. umelo pridaním esencie)
angl.
džin
gin
/džin/
(n. z obilia s príchuťou, najmä borievok)
angl.
sour
(kyslastý osviežujúci n.)
angl. potrav.
whiskey
/ui-/
whisky
viska
(n. škótskeho pôvodu z obilných zápar, najmä jačmeňa, kukurice)
kelt.-angl.
vodka
(n. rus. pôvodu z vodou riedeného liehu)
rus.
kvas
(rus. osviežujúci, slabo alkoholický n. z ovocia, obilia)
rus.
žžonka
(n. pripravený pálením koňaku al. rumu s cukrom, korením, citrónom a pod.)
rus.
samohonka
(rus. n. vyrábaný po domácky)
rus.
kumys
(n. z kvaseného kobylieho mlieka, stredná Ázia)
rus.
kirg.
archi
(mongol. vodka)
mongol.
mao-tchaj
(n. dozrievajúci niekoľko rokov pod zemou v kameninových nádobách)
čín.
saké
(čín. a jap. n. z kvasenej ryže)
jap.
sóma
(ind. opojný n používaný pri obetovaní)
sanskrit náb.
toddy
(n. z cukrovej miazgy kokosových paliem, palmové víno)
dráv. bot.
arak
arab.
raki
(n. z palmových vín; n. z melasy, ryže a manioku)
arab.-tur.
súra
(n. z kokosového mlieka)
arab.
ayahuasca
/ajavaska/
(juhoamer. domorodý omamný n.)
indián.
tequilla
/-kila/
(mexický n. z agávy)
špan.
palque
/palke/
pulque
/-kerk/
pulke
(mexický n. vyrobený skvasovaním agávovej šťavy)
indián.-špan.
brandy
/brendy/
(n. z vína, vínovica)
angl.
armaňak
armagnac
/-maňak/
koňak
(n. vyrobený destiláciou vína)
vl. m.
pliska
(bulh. koňak)
vl. m.
gruziňak
gruziňák
(gruz. koňak)
vl. m.
V.O.
(koňak starý asi 20 rokov)
angl. skr.
V.S.O.
(koňak starý asi 20 až 25 rokov)
angl. skr.
V.S.O.P.
(koňak starý najmenej 30 rokov)
angl. skr.
X.O.
(koňak starý asi 40 až 50 rokov)
angl. skr.
likér
(sirupovitý sladený n. s vysokým obsahom cukru a aromatických látok)
franc.
becherovka
(karlovarský žalúdočný horkosladký bylinný likér)
vl. m.
chartreuska
/šartréz-/
chartreuse
/šartréz/
(jemný sladký bylinný likér)
franc. vl. m.
rozoliš
rozóliš
(hustý sladký likér)
tal. zastar.
krém
(likér s vysokým obsahom cukru s nižším obsahom alkoholu, najmä so žĺtkami, s mliekom a prísadami)
franc.
alaš
(sladký likér s rascovou príchuťou)
vl. m.
griotka
(višňový likér)
franc.
cherry brandy
/čeri brendi/
(jemný likér z višňovej šťavy, čerešňovice, liehu, cukru)
angl.
curaçao
/küraso/
(sladký hustý pomarančový likér)
vl. m.
pastis
(bezfarebný likér z anízu a zo sladkého drievka)
franc.
anízovka
(sladený likér z anízu, badianu, fenikla, škorice a prísad)
orient.-gréc.
fernet
(horký likér s nízkym obsahom cukru)
vl. m.
absint
(horký likér z paliny)
gréc.-franc.
dosage
/-záž/
dozáž
(likér z vína, vínneho destilátu a cukru určený na úpravu šumivého vína)
franc.
porter
(ťažké čierne pivo)
angl.
omatajo
/-cho/
(pivo zo scukornateného a skvaseného ciroku)
špan.
ale
/ejl/
(angl. silno alkoholizované svetlé pivo)
angl. potrav.
liehový miešaný n.:
špric
špricer
(n. z vína a zo sódy, strek)
nem. slang.
koktail
kokteil
(n. z rôznych liehovín, cukru, citróna, korenia, ľadu a pod.)
angl.
longdrink
(alkohol zmiešaný so sódou, minerálkou al. ľadovou vodou)
angl.
punč
(n. pripravený z aromatickej alkoholickej tekutiny z vody, cukru, čaju, rumu a citróna pridanej do horúcej vody)
ind.-angl.
grog
(horúci n. z rumu, vody a cukru)
angl.
toddy
(n. z alkoholu, cukru a vody podobný grogu al. punču, najmä vo Veľkej Británii)
dráv.
šodó
(penový horúci n. z vína, zo žĺtkov a z cukru)
franc. kuch.
bowle
/bou-/
(n. z vína, likéru, cukru, ovocia a ovocných štiav)
angl.
koblér
(chladený n. zo sirupu, muštu, alkoholu, konzervovaného ovocia, zdobený šľahačkou)
angl.
sling
(n. z alkoholu, citrónovej šťavy a zo studenej vody)
angl. potrav.
fiz
fizz
(chladený a spenený n. z vína, likéru, destilátov, citrónovej šťavy a vajec)
angl.
nealkoholický n.
káva
arab.
café
/ka-/
(aromatický osviežujúci z rozomletých pražených semien kávovníka)
franc.
santos
(brazílska káva)
vl. m.
turek
(neprecedená káva)
vl. m.
hovor.
espreso
espresso
preso
presso
(káva pripravená v prístroji na rýchle prekvapkávanie pod tlakom, pretlakovou parou)
tal.
mokka
(silná čierna filtrovaná káva)
vl. m.
neskafé
neska
(rozpustná zrnková káva v prášku)
um. hovor.
kapucíner
lat.
kapucín
lat. hovor.
capucino
/ka-čí-/
(čierna káva s malým množstvom mlieka)
tal.
sifón
gréc.-franc.
hovor.
sóda
sódovka
(n. z vody nasýtenej oxidom uhličitým)
arab.-lat.
limonáda
perz.-tal.-franc.
krachelka
krachlík
(n. z ovocnej šťavy a vody)
um. zastar.
džús
(n. z ovocnej al. zeleninovej šťavy s rozdrvenou dužinou)
angl.
oranžáda
(n. z pomarančovej šťavy)
franc.
zaft
(n. z rastlinných plodov)
nem. hovor.
mušt
(šťava získaná z čerstvého ovocia lisovaním)
lat.-nem.
koktail
kokteil
(n. z ovocných štiav, ovocia, mlieka, zo smotany, z čokolády a pod.)
angl.
kofola
um.
coca-cola
/koka-kola/
kokakola
indián. a afr.
pepsicola
/-ko-/
pepsikola
(osviežujúci n.)
tonik
(posilňujúci, povzbudzujúci n. s chinínom, kofeínom a pod.)
angl.
frapé
frappé
(chladený n., najmä so zmrzlinou)
franc. potrav.
džúlep
(letný n. s ľadom, mätou, ovocím a so šľahačkou)
angl. potrav.
flip
(miešaný n. z mlieka, cukru, zo sirupu, z muštu, zo žĺtka, z ľadu)
angl. potrav.
šejk
(mliečny zmrzlinový ovocný n.)
arab. potrav.
grenadína
(ovocný n.)
franc. zried.
cidre
/sidr/
(ovocný, málo alkoholický n. z jabĺk)
franc.
jogurt
(zakvasený a zahustený n. z pasterizovaného mlieka)
tur.-bulh.
kefír
(skvasené a skysnuté mlieko s obsahom alkoholu)
turk.-bulh.
boza
(bulh. n. z prosa, kukurice a pod.)
bulh.
sangarea
/sengeri/
(osviežujúci n. v tropických oblastiach)
angl. potrav.
sorbet
(chladivý orient. n.)
arab.-tal.
šerbet
(chladený orient. n. z cukru a ovocia)
arab. potrav.
šubat
(kysnutý n. z ťavieho mlieka)
arab.
porovnaj
víno
mlieko 1
podnik
podnik
2
(pohostinské zariadenie)
reštaurácia
lat.
reštaurant
franc. zastar.
dining-house
/dajning haus/
(p. verejného stravovania)
angl.
bufet
franc.
bar
(reštaurácia s rýchlym občerstvením, najmä ako samoobsluha)
angl.
kaviareň
arab.
café
/ka-/
(p., kde sa podáva najmä káva)
franc.
kafetéria
(kaviareň; závodná jedáleň so samoobsluhou vo Veľkej Británii a USA)
franc.
espreso
espresso
preso
presso
(malá kaviareň)
tal.
libresso
(kaviareň spojená s čitárňou, knižnicou)
tal.
bistro
(reštaurácia na rýchle občerstvenie, kaviareň)
rus.
snack-bar
snackbar
snack
/snek-/
(reštaurácia na rýchle občerstvenie pri pulte)
angl.
bagetéria
(p. s rýchlym občerstvením, najmä s bagetami)
franc.
potrav.
fastfood
fast food
/-fút/
(rýchle občerstvenie)
angl.
kafana
(balkánska kaviareň)
?
bodega
(obchod s jedlami a liehovinami, predajňa lahôdok)
špan. hovor.
kantína
(reštaurácia s rýchlym občerstvením na pracovisku al. v kasárňach)
tal.
motorest
(reštaurácia s parkoviskom a inými zariadeniami pre motorové vozidlá)
angl.
pizzeria
/-ccé-/
(reštaurácia, kde sa podáva jedlo z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, mäsom, syrom a pod.)
tal.
gril
(reštaurácia s prípravou jedál na zariadení na pečenie jedál, najmä mäsa, bez tuku pôsobením ohňa al. tepla)
franc.-angl.
vegetka
(jedálneň pre ľudí živiacich sa prevažne al. výlučne rastlinnou potravou)
lat.
penzión
(p. pre stálych hostí poskytujúci im byt a stravu za pevný poplatok)
franc.
lokál
(zábavný, pohostinský p.)
lat.
bar
(nočný zábavný p.)
angl.
night club
/najt klab/
(nočný p.)
angl.
tabarín
(nočný zábavný p.)
vl. m.
saloon
/-lún/
(lokál na divokom západe USA)
angl.
dancing
/-si-/
(nočný zábavný tan. p.)
angl.
kasíno
(p. pre zábavu v uzavretej spoločnosti, klub)
tal.-nem.
kabaret
(zábavný p. s tan., hud. al. artistickým programom)
franc.
šantán
(zábavný p., v kt. speváci spievali žartovné al. satirické piesne, kuplety)
franc.
kasíno
(p. na hranie hazardných hier, herňa)
tal.-nem.
tingel-tangel
tingeltangel
(podradný zábavný p.)
nem.
zastar. pejor.
šenk
(krčma, výčap, hostinec)
hovor.
putika
(podradný hostinec, krčma)
tal.-nem.
hovor. pejor.
pub
/pab/
(pôvodne ír., brit. hostinec)
angl.
čárda
(hostinec s maď. špecialitami, pôvodne v maď. puste)
maď.
pajzel
(hostinec veľmi nízkej úrovne, najhoršieho druhu)
žid. hrub.
tratória
(menší hostinec v južnej Európe)
tal.
knajpa
(prístavná krčma, pôvodne poľ.)
nem.
taverna
(krčma v južnej Európe, najmä v Taliansku)
lat.
šnapsputika
(krčma na liehoviny)
nem.
hovor.
ostéria
(malý tal. hostinec)
tal.
pančovňa
(hostinec so zlou obsluhou a tovarom, kde riedia nápoje vodou)
nem.
hovor.
karavanserail
/-raj/
han
(orient. hostinec)
perz.
herberg
(stredoveký cechový hostinec al. útulok, nocľaháreň pre tovarišov)
nem.
hist.