jedlo

trofo- potrava gréc. v zlož. sl.
viktuálie potraviny lat. zastar. kniž.
futráž strava franc. slang.
kost potrava, strava nem. hovor. zastar.
makrobiotika zdravá strava, výživa na základe staročín. receptov zložená z obilnín a zo zeleniny gréc. biol.
ambrózia j. bohov v starogréc. mytológii spôsobujúce nesmrteľnosť; lahodné j. vôbec gréc.
manna j. padajúce z neba, kt. boh sýtil Izraelcov putujúcich cez púšť, podľa Starého zákona hebr.
lunch lanč druhé j. počas dňa podávané okolo poludnia v krajinách, kde sa hlavné j. dňa podáva až popoludní angl.
diner diné hlavné denné j. niekde podávané večer franc.
gáblik j. jedené medzi raňajkami a obedom, desiata nem. hovor. zastar.
olovrant j. medzi obedom a večerou lat.?
déjeuner dežené j. podávané medzi 12.-13. hodinou namiesto polievky franc.
entreé antré j. podávané pred hlavným jedlom, predjedlo franc. kuch. zastar.
prandium j. podávané medzi desiatou a obedom v starom Ríme lat. hist.
hors d’oeuvres ordövr studené al. teplé pikantné j. podávané ako prvý chod na povzbudenie chuti do jedla franc. kuch.
dezert j. zakončujúce stolovanie, najmä zákusok, ovocie, syr a pod. franc.
minútka rýchlo pripravené čerstvé j., najmä mäsité lat. kuch.
diéta liečebná výživa chorých, strava odporúčaná lekárom gréc. lek.
delikatesa franc.
fajnovosť nem. hovor.
pospas pochúťka, lahôdka, dobrota tal. zastar.
špécia vyberané, osobitné, mimoriadne j. lat. hovor.
manna veľmi lahodné, osviežujúce j. hebr. pren. expr.
kóšer j. pripravené na jedenie podľa žid. rituálnych predpisov hebr.
humus nechutné, odpudzujúce j. lat. slang.
šlichta nechutné, riedke, mazľavé j.; riedka potrava pre domáce zvieratá nem. hovor. pejor.
mišpulancie podradné, nechutné j. tal. pejor. zastar.
mináž spoločná voj. al. väzenská strava franc. zastar. hovor.
chýmus natrávená strava, potrava so žalúdkovými šťavami, trávenina gréc. fyziol.
refekcia občerstvenie, osvieženie lat.
proviant potraviny pre vojsko; potraviny na výlet, na cestu pren. hovor. lat.-tal.
merinda j. na cestu, občerstvenie, zásoba dobrého jedla franc.-nem. hovor. zastar.
aprovizácia potraviny ako predmet dopytu za vojny, zásobovanie najmä potravinami lat. zastar. kniž.
vegetabílie potraviny rastlinného pôvodu lat. kniž. a odb.
table d’hôte -bl dót jednotné j. v reštaurácii za rovnakú cenu franc. potrav.
šalát j. pripravené zmiešaním z rozličných druhov varených al. surových surovín, napr. zeleniny, ovocia, strukovín, zemiakov, mäsa, rýb, syra, najmä studené tal.
griláda j. pripravené na zariadení na pečenie bez tuku pôsobením ohňa al. tepla franc. kuch.
konzerva trvanlivé j. v plechovom, sklenom, plastovom obale franc.-nem.
roláda j. zo stočeného plátu pečeného cesta al. mäsa s plnkou franc.
jedlá s mäsom:
šašlík baranie al. bravčové mäso opečené na ražni rus.
peľmene varené taštičky z múčneho cesta plnené mletým mäsom a poliate maslom al. smotanou rus.
perkelt mäsové j. pripravené dusením na masti, cibuli a paprike dochutené smotanou maď.
musaka nadrobno nakrájané mäso so zeleninou s pikantnou príchuťou bulh.
bigos j. z mäsa a kvasenej kapusty poľ.
sarma varené závitky z mletého mäsa zabalené do listu kapusty al. viniča bulh.
stofato j. z mäsa, cesnaku, cibule, octu a oleja podávané s kyslým mliekom al. jogurtom bulh.
mici -či balkánske mäsové šúľky pečené na žeravom uhlí rum.
paprikáš mäsové, hydinové j. pripravené dusením, korenené paprikou a podliate smotanou srb.-maď. kuch.
ražniči malé kúsky mäsa prekladané slaninou, cibuľou a pod a opečené na ražni srb.
čufty j. z duseného mletého mäsa a ryže v paradajkovej omáčke srb.
gyros rôzne druhy mäsa napichnuté na zvislom ražni a po opečení zboku orezávané, pôvodne gréc. gréc. kuch.
čevapčiči j. z mletého bravčového al. baranieho mäsa, opekané šúľky tur. srb.
kjufleta j. z pečeného mletého baranieho mäsa v tvare párkov tur.-bulh.
pilaf dusené, silno korenené baranie mäso s varenou tvrdou pšenicou al. ryžou, cibuľou, mrkvou, cesnakom a rajčinami perz.-tur.
džuveč balkánske j. z baranieho al. bravčového mäsa so zeleninou a korením tur.
kebab j. z baranieho mäsa zabaleného v papieri a pečeného na ražni nad pahrebou z borovicových šušiek tur.
dolmas j. z baranieho sekaného mäsa s ryžou dusené v kapustných al. figových listoch tur. kuch.
taraba tur. j. zo sekaného koreneného baranieho mäsa duseného v listoch špenátu tur. kuch.
kus-kus arab. j. z baranieho mäsa, zo zeleniny a z krupice arab.
plov ryža s nadrobno posekanou baraninou, stredoázijské j. ?
laghmán uzb. j. z nasekaného mäsa a rezancov uzb. kuch.
rizoto dusená ryža s kúskami mäsa, prípadne zeleniny tal. kuch.
pizza -cca j. z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, s mäsom, so syrom a pod. tal. kuch.
antipasta potravinársky výrobok z drobných marinovaných rýb a zo zeleniny tal. potrav.
hotdog párok v rožku ako rýchle občerstvenie angl.
hamburger opečené mleté hovädzie al. kuracie mäso v prekrojenej žemli vl. m. kuch.
cheesburger číz- hamburger so syrom angl.
ham and eggs hemendex opečený plátok slaniny al. šunky s vajcom angl. kuch.
lunchmeat lančmít
luncheon meat lančmít mleté upravené korenené mäso v konzerve angl.
beefsteak prudko opečený rezeň z hovädzieho mäsa, sviečkovice angl. kuch.
tatarák biftek zo surového okoreneného hovädzieho mäsa vl. m. slang.
ramstek vyšší biftek angl. kuch.
barbecue bárbikjú mäso upečené na rošte al. ražni pri pikniku angl.
roastbeef rozbíf rýchlo upečené mäso z hovädzieho chrbta angl. kuch.
roštenka pečené al. dusené mäso z hovädzieho chrbta nem.
klopsy j. z mletého mäsa, vajec a pečiva, tvarované do guliek, opečené a podávané s omáčkou nem.
steak stejk hrubší, rýchlo opečený rezeň z teľacieho al. hovädzieho mäsa angl.
fašírka nem.
karbonátka j. z mletého, najmä vyprážaného mäsa tal.
šoudra j. z bravčového pliecka al. stehna, šunky nem. nár. kuch.
pajšle hovädzie, teľacie al. bravčové pľúca a srdce, pľúcka nem. hovor. zastar.
galantína vykostené hydinové mäso al. mäso zo zveriny plnené mäsovou plnkou, uvarené a podávané na studeno franc.
karé mäso z chrbtovej časti jatočných zvierat, brava franc. kuch.
paštéta tal.
paté j. z jemne mletej pečene, mäsa, korenia a pod. franc.
galantína studená jemná paštéta z mletého mäsa, vajec, vína, hľuzoviek a prísad franc.
filé očistené vykostené mäso, najmä hovädzie al. rybie, plátok, rezeň z neho franc.
(mäsové) fondue -dü nakrájané mäso, sviečkovica, opekané v rozpálenom oleji na panvici priamo na stole franc.
kroketa vyprážané kúsky cesta v tvare guľky, placky a pod., z cesta, mletého mäsa, zo zeleniny a pod. franc.
frikasé nakrájané biele teľacie, jahňacie, kuracie mäso dusené na cibuľke a zapečené v bielej smotanovej omáčke so zeleninou franc.
tournedos turnedo opečený rezeň z hovädzieho chrbta podávaný s bielym chlebom franc.
frikando pečené al. dusené mäso z kužeľovitého svalu teľacieho stehna franc. kuch.
hašé kašovité j. z mletého vareného mäsa franc. kuch.
kotleta rezeň z karé al. krkovičky, rebierko franc. kuch.
šolet j. z husacieho mäsa pečeného al. vareného s hrachom, krúpami al. ryžou hebr.
pemmikan zmes sušeného bizónieho mäsa, tuku a rozdrvených jedlých bobúľ, u severoamer. Indiánov indián.
suši jap. j. z ryže a rýb jap.
jedlá bez mäsa:
bliny lievance z pohánkovej múky upravené naslano rus.
blinčiky zapekané palacinky plnené tvarohom rus. kuch.
piroh múčne pečené, vyprážané al. varené j. s plnkou rus.
palacinka tenká placka z liateho cesta pripravená na panvici a podávaná najmä nasladko lat.-maď.
fánka j. z jemného kysnutého cesta pražené na masti, s plochým tvarom maď. kuch.
lečo j. z dusených paprík a paradajok maď.
langoš osúch, posúch, placka z kysnutého cesta pražená na oleji maď. potrav.
tarhoňa cestovina v tvare malých zŕn ako príloha a pod. maď.
mamaliga kukuričná kaša na rum. spôsob rum.
braja kaša nem. nár.
šiflík nem. hovor.
fliačik cesto pokrájané na malé štvorčeky nem.
štrúdľa múčnik s plnkou zavinutou do cesta, závin nem. hovor.
fám sladké múčne j. nem. kuch. zastar.
koch upečené ľahké, kypré j., nákyp nem. zastar.
fancl zapekané múčne j. s tvarohom, orechmi a pod. nem. hovor. zastar.
gríska krupicová kaša nem. zastar.
panádel žemľová kaša nem. kuch. hovor.
müsli mi- kaša z ovsených a iných vločiek s orechmi, so sušeným ovocím, s medom a pod. nem.
geršľa nadrobno pomleté zrná, krúpy nem. hovor.
tortilla -ľa mexické j. z kukuričného škrobu, múky, mlieka, vajec, masla, kukuričná placka špan.
makarón cestovina rúrkovitého tvaru tal. potrav.
špagety j. z tenkých guľatých dlhých cestovín tal.
lasane tenké štvoruholníkové cestoviny, široké rezance tal.
tortelini cestoviny v tvare okrúhlej kapsičky plnenej mäsom, syrom a pod. tal.
ravioli cestoviny v tvare kapsičky, pirohu plneného mletým mäsom, syrom, zeleninou a pod. tal.
kataif rum. pochúťka z rezancov s ovocím rum. kuch.
polenta kaša z kukuričnej krupice, juhoeurópske, tal. národné jedlo tal.
pagáč pečené múčne j. okrúhleho plochého tvaru, placka tal.-chorv.
puding j. zo škrobovej múčky, mlieka, cukru a prísad v podobe hustej kaše; ľahké j. varené vo forme vo vode al. na pare angl.
plumpuding plam- nákyp s hrozienkami, so sušeným ovocím, poliaty rumom a zapálený pred podávaním angl.
porridge -rič kaša z ovsených vločiek jedávaná na raňajky v Anglicku angl.
chipsy čip-
čipsy pražené zemiakové lupienky angl.
popcorn -ko biele rozpukané zrná upečenej kukurice, pukance angl.
kornflejksy obilné pražené zrná, kukuričné vločky angl. potrav.
fondue -dü roztopený nastrúhaný syr s bielym vínom, čerešňovicou a korením, pripravovaný priamo na stole, Švajčiarsko franc. kuch.
suflé jemný nákyp kyprený snehom franc.
omeleta j. z liateho cesta al. rozšľahaných vajec pripravené na panvici franc.
pyré jemná kaša franc. kuch.
tempe zakvasené varené sójové bôby pridávané do polievok al. pražené na masti, indonézske j. vl. m.
taco -ko j. s plnkou z bôbov, mäsa a pod. špan. kuch.
skyr zrnitá kaša z mlieka a syroviny, island. j. island.
narasuke jap. j. z pokrájaného melóna podávané ako posledný chod jap. porovnaj polievka pečivo koláč zákusok syr mäso

nástroj

nástroj 2 prostriedok na tvorenie tónov
organum gréc.-lat. hist.
bicie nástroje:
membránofón bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany lat. + gréc.
drums drams angl.
percussion -kašn sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri lat.-angl.
tympany ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou gréc.
triangel samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka lat.
vibrafón samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra lat. + gréc.
tubafón samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze gréc. + lat.
činel neladený kovový kotúč tal.
flexatón dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe lat. + gréc.
xylofón sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami gréc.
cymbalum starorím. n., zvonec a kovové pologule gréc.-lat.
celesta če-
čelesta klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami tal.
kastanety špan. neladený n., dve malé drevené misky špan.
maracas -kas dve duté drevené gule naplnené kamienkami špan.
claves kla- dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm špan.
tamburína špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi arab.-franc.
tulumbas starý n., bubon tur.
nakír perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami arab.
kabraro egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou ?
marimbafón xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu afr.-špan.
menzan africký n., Kongo afr.
tamtam bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou ind.
bongo afrokubánsky bubienok špan.
kajrak uzb. ľudový n. uzb.
ču čín. ľudový n. čín.
tom-tom čín. neladený drevený n. čín.
dabu čín. n. s malými kovovými tanierikmi čín.
čango kór. ľudový n., dvojitý bubon kór.
vadajko jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon jap.
todaiko jap. n., obrovský tradičný bubon jap.
kakko jap. tradičný n. jap.
cuzumi jap. bubienok jap.
gender indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní indonéz.
gong ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou malaj.
gandang malaj. a jávsky bubon ?
kendang jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou indonéz.
huehuetl aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov indián.
dychové a vzduchové nástroje:
aerofón dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca gréc.
flauta drevený al. kovový n. s vysokým tónom nem.
pikola malá flauta, o oktávu vyššia tal.
flažolet malá zobcová flauta
klarinet drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou tal.
hoboj drevený n. s dvojitým plátkom franc.
fagot drevený n. s hlbokým tónom tal.
saxofón plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze vl. m. + gréc.
altsaxofón altový saxofón lat. + vl. m. + gréc.
tuba plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom lat.-franc.
bombardón plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba franc.
heligón gréc.
suzafón plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu vl. m.
pozauna franc.-nem.
trombón plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk tal.
bomhart lat.-franc.
pommer starý drevený n. s dvojitým plátkom tal.-nem.
barytón gréc.-tal.
eufónium náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke gréc.
serpent starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru lat.
rifovka drevená píšťalka nem.
kornet kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st. franc.
piston kornet s ventilmi franc.
ofiklejda nátrubkový n. s klapkami, 19. st. franc.
šalmaj starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala franc.-nem.
lura bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová nem.
horna plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh nem. slang.
fistola pastierska píšťala tal.
okarína n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny tal.
olifant stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny franc. + gréc.
tíbia starorím. n. s dvojitým plátkom lat.
clarino kla- renesančný n., trúbka s jasným zvukom špan.
trombita dlhý pastiersky n. rum.
fujara drevený fúkací n. rum.
bucium rum. n., dlhá drevená pastierska trúba rum.
tárogató balkánsky rómsky ľudový drevený n. maď.
svirba srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci srb.
cyrla alb. n., drevená píšťalka alb.
syrinx starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala gréc.
aulos starogréc. n. s dvojitým plátkom gréc.
svireľ rus. a ukraj. ľudová flauta rus.
pikula pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina ukraj.
košnaj uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala uzb.
surmita starý n., poľnica tur.-perz. hist.
zurna stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom perz.
nafír perz.-arab. n., druh trúbky arab.
agada egypt. flauta egypt.
šofar žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách hebr.
šeng čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom čín.
čeng čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti čín.
kuan čín. fúkací n., hoboj čín.
feng-šeng čín. starý n. čín.
šó jap. tradičné ústne varhany jap.
hičiriki jap. tradičný hoboj jap.
fue jap. starý n., krátka flauta jap.
šakuhači jap. pozdĺžna bambusová flauta jap.
rjúteki jap. priečna flauta jap.
manvavaka indián. ľudový n. indián.
organ n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov gréc.
hydraulis klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l. gréc.
portatív malý prenosný vodný organ lat.
magrefa mystický semitský organ hebr.
pozitív pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov lat.
regál malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st. tal.-nem.
harmónium skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky gréc.
melódium predchodca harmónia gréc.
harmonika n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky gréc.-nem.
koncertína druh fúkacej harmoniky tal.
bandonika ťahacia harmonika vl. m. zastar.
akordeón lat.-franc.
chromatika chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou gréc. hovor.
heligónka diatonická ťahacia harmonika gréc. hovor.
garmoška ťahacia harmonika v rus. prostredí rus. expr.
mirlitón blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva franc.
idiofón samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom gréc.
sistrum staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami gréc.-lat.
gajdy ľudový n., kožený mech s piskorom tur.
musette mizet franc. ľudový n. podobný gajdám franc.
gora krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera afr.
anklung starý organ z bambusových píšťal, Jáva indonéz.
buccina bukcí- starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.
strunové nástroje:
chordofón strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún gréc.
klavír lat.-franc.
piano tal. hovor.
pianoforte klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou tal. zastar.
fonola mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse gréc.
pianíno menší klavír so zvislo vedenými strunami tal.
clavichord kla-
klavichord predchodca klavíra, 14. st. lat. + gréc.
cembalo čem-
čembalo klavír s trsacou mechanikou tal.
cembalo čem-
čembalo predchodca klavíra tal.
adiafón klavír, začiatok 19. st. gréc.
spinet tal.-nem.
virginal verdžinel menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou angl.
gravicembalo lat. + tal.
clavecin klafsen väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru franc.
pianola mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu tal.-angl.
cimbal ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek gréc.-lat.
violína sláčikový n., husle tal. zastar. kniž.
amatovky husle z tal. mesta Cremony vl. m.
stradivárky husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st. vl. m.
viola sláčikový n. väčší ako husle tal.
gamba stará viola pridržiavaná kolenami tal.
čelo väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami tal.
basa tal.
barbora najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom vl. m.
gitara gréc.
španielka brnkací n. vl. m.
dobro rezofonická gitara, USA vl. m.
gibsonka väčšia gitara s kovovými strunami vl. m.
bendžo brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou špan.-angl.
mandolína menší brnkací n. hruškovitého tvaru tal.
mandola mandolína s nižším ladením tal.
bisernica južnoslovan. ľudový brnkací n. srb. chorv.
lutna arab.-nem.
teorba starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred tal.-franc.
angelika lutna, Francúzsko a Anglicko lat. hist.
lýra starogréc. brnkací rámový n. gréc.
dekachordón starogréc. desaťstrunový n., lýra gréc.
barbitón starogréc. brnkací n. gréc.
varyto domnelý n. na spôsob harfy gréc.
forminx starogréc. n. gréc.
dodekachordón n. s dvanástimi strunami gréc.
monochord n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou gréc.
žaltár gréc.-nem.
psaltérium stredoveký brnkací n. gréc.
harfa veľký rámový brnkací n. bez hmatníka nem.
trumšajt tal.-nem.
tromba marina stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom tal.
hackbrett hak- n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko nem.
citara alpský doskový n. gréc.-nem.
rota ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n. kelt.
cruth kchrjút sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st. kelt.
fidula predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st. lat.
giga stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru franc.
tamburica balkánsky brnkací n. arab.-srb.
guzlica južnoslovan. ľudový jednostrunový n. srb.
bugaria chorv. brnkací n. chorv.
brač južnoslovan. ľudový brnkací n. tal.-srb.
kobza slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n. turk.-ukraj.
organistrum trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou gréc.-lat.
trautónium elektrický strunový n. vl. m.
bandura ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom gréc.-ukraj.
gudok rus. ľudový sláčikový n. rus.
gusle rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou rus.
balalajka rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom tat.-rus.
domra rus. n. podobný balalajke tur.-rus.
tar kaukazský ľudový n. perz.
komuz kirgiz. ľudový n.
čonguri gruz. ľudový n. gruz.
gusan armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi armén.
dutar stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom uzb.
keman tur. n. podobný husliam tur.
pandora egypt. a arab. starý brnkací n. vl. m.
santir egypt. n. arab.
kemandže sláčikový n. z polovice kokosového orecha perz. hist.
rubeba perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami arab.
rehab sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou arab. hist.
tanbur arab. brnkací n. dlhým krkom arab.
santir arab. n. arab.
sitar ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom ind.
ravanastron ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu sanskrit
vína ind. lutna sanskrit
kunhou čín. brnkací n., druh harfy čín.
hunbuši čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami čín.
pechi-pa čín. lutnový n. čín.
šamizen jap. brnkací trojstrunový n. jap.
biwa jap. ľudový trojstrunový n. jap.
biwa jap. hruškovitá štvorstrunová lutna jap.
koto jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami jap.
ukulele havajský ľudový brnkací štvorstrunový n. polynéz.
slendag jávsky n. z trstinovej rúrky indonéz.
bandola severoamer. n. s desiatimi strunami tal.
kora afr. ľudový n. s 21 strunami ?
elektronické a iné nástroje:
melódium elektrofonický klávesový n. gréc.
keybord kejbord elektronický klávesový n. angl.
syntetizátor gréc.
synťák n. s elektronickým tvorením tónov gréc. slang.
automatofón hrací mechanický stroj gréc.
verklík nem. hovor.
flašinet prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou franc.-nem. hovor.
manopan mechanický hrací stroj, koniec 19. st. gréc.
orchestrión mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st. gréc.
aristón mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom gréc.
bas n. s hlbokým tónom tal.
pleno plé- všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi tal.
ripieno -pjé-
tutti všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení tal.

nápoj

nektár lahodný n. gréc. pren.
malvázia dobrý n. gréc. pren.
špécia vyberaný, osobitný, mimoriadny n. lat. hovor.
nektár n. gréc. bohov gréc. mytol.
panč n. rozriedený a tým pokazený iným nápojom, tekutinou nem. hovor.
šláftrunk n., kt. sa pije pred spaním nem. hovor. zastar.
elixír zázračný n. s liečivým al. iným účinkom arab.
cordial ko- n. na posilnenie srdca lat.
liehový nemiešaný n.:
alkohol arab. chem.
destilát lat.
špiritus lat. hovor. a farm.
špirák lat. hovor.
trúnok nem. zastar. al. expr.
gajst nem. subšt. zastar.
gramatika gréc. žart.
šnaps nem. hovor.
kvit liehový n. získaný oddeľovaním zo zmesi kvapalných látok, liehovina, pálenka lat. zastar.
drink miešaný al. nemiešaný alkoholický al. nealkoholický n. angl.
aperitív n. podávaný pred jedlom na povzbudenie chuti franc.
amer picon horký n. používaný ako aperitív al. na prípravu koktailov
terkelica n. z hroznových výliskov maď.
barackovica n. z marhúľ, marhuľovica maď.
kontušovka poľ. ražný n. poľ.
rakija balkánsky n. z hroznových výliskov al. z kôstkovíc arab.-tur.
mastika bulh. aromatický n. bulh.
kirsch kirš n. z čerešní, čerešňovica nem.
malvázia sladký n. gréc. hovor.
maraskéno n. z višní, višňovica tal.
kampampuli korenistý liečivý n. tal.
calvados ka- franc. n. z jablkového muštu franc.
marc már n. z odumretých kvasiniek vo víne franc.
akvavit dán. n. s obsahom silíc lat.
rum vyrábaný destiláciou trstinovej melasy al. umelo pridaním esencie angl.
gin džin n. z obilia s príchuťou, najmä borievok angl.
sour kyslastý osviežujúci n. angl. potrav.
whiskey ui-
viska n. škótskeho pôvodu z obilných zápar, najmä jačmeňa, kukurice kelt.-angl.
vodka n. rus. pôvodu z vodou riedeného liehu rus.
kvas rus. osviežujúci, slabo alkoholický n. z ovocia, obilia rus.
žžonka n. pripravený pálením koňaku al. rumu s cukrom, korením, citrónom a pod. rus.
samohonka rus. n. vyrábaný po domácky rus.
kumys n. z kvaseného kobylieho mlieka, stredná Ázia rus. kirg.
archi mongol. vodka mongol.
mao-tchaj n. dozrievajúci niekoľko rokov pod zemou v kameninových nádobách čín.
saké čín. a jap. n. z kvasenej ryže jap.
sóma ind. opojný n používaný pri obetovaní sanskrit náb.
toddy n. z cukrovej miazgy kokosových paliem, palmové víno dráv. bot.
arak arab.
raki n. z palmových vín; n. z melasy, ryže a manioku arab.-tur.
súra n. z kokosového mlieka arab.
ayahuasca ajavaska juhoamer. domorodý omamný n. indián.
tequilla -kila mexický n. z agávy špan.
palque palke
pulque -kerk
pulke mexický n. vyrobený skvasovaním agávovej šťavy indián.-špan.
brandy brendy n. z vína, vínovica angl.
armagnac -maňak
koňak n. vyrobený destiláciou vína vl. m.
pliska bulh. koňak vl. m.
gruziňák gruz. koňak vl. m.
V.O. koňak starý asi 20 rokov angl. skr.
V.S.O. koňak starý asi 20 až 25 rokov angl. skr.
V.S.O.P. koňak starý najmenej 30 rokov angl. skr.
X.O. koňak starý asi 40 až 50 rokov angl. skr.
likér sirupovitý sladený n. s vysokým obsahom cukru a aromatických látok franc.
becherovka karlovarský žalúdočný horkosladký bylinný likér vl. m.
chartreuska šartréz-
chartreuse šartréz jemný sladký bylinný likér franc. vl. m.
rozóliš hustý sladký likér tal. zastar.
krém likér s vysokým obsahom cukru s nižším obsahom alkoholu, najmä so žĺtkami, s mliekom a prísadami franc.
alaš sladký likér s rascovou príchuťou vl. m.
griotka višňový likér franc.
cherry brandy čeri brendi jemný likér z višňovej šťavy, čerešňovice, liehu, cukru angl.
curaçao küraso sladký hustý pomarančový likér vl. m.
pastis bezfarebný likér z anízu a zo sladkého drievka franc.
anízovka sladený likér z anízu, badianu, fenikla, škorice a prísad orient.-gréc.
fernet horký likér s nízkym obsahom cukru vl. m.
absint horký likér z paliny gréc.-franc.
dosage -záž
dozáž likér z vína, vínneho destilátu a cukru určený na úpravu šumivého vína franc.
porter ťažké čierne pivo angl.
omatajo -cho pivo zo scukornateného a skvaseného ciroku špan.
ale ejl angl. silno alkoholizované svetlé pivo angl. potrav.
špricer n. z vína a zo sódy, strek nem. slang.
kokteil n. z rôznych liehovín, cukru, citróna, korenia, ľadu a pod. angl.
longdrink alkohol zmiešaný so sódou, minerálkou al. ľadovou vodou angl.
punč n. pripravený z aromatickej alkoholickej tekutiny z vody, cukru, čaju, rumu a citróna pridanej do horúcej vody ind.-angl.
grog horúci n. z rumu, vody a cukru angl.
toddy n. z alkoholu, cukru a vody podobný grogu al. punču, najmä vo Veľkej Británii dráv.
šodó penový horúci n. z vína, zo žĺtkov a z cukru franc. kuch.
bowle bou- n. z vína, likéru, cukru, ovocia a ovocných štiav angl.
koblér chladený n. zo sirupu, muštu, alkoholu, konzervovaného ovocia, zdobený šľahačkou angl.
sling n. z alkoholu, citrónovej šťavy a zo studenej vody angl. potrav.
fiz
fizz chladený a spenený n. z vína, likéru, destilátov, citrónovej šťavy a vajec angl.
nealkoholický n.:
káva arab.
café ka- aromatický osviežujúci z rozomletých pražených semien kávovníka franc.
santos brazílska káva vl. m.
turek neprecedená káva vl. m. hovor.
presso káva pripravená v prístroji na rýchle prekvapkávanie pod tlakom, pretlakovou parou tal.
mokka silná čierna filtrovaná káva vl. m.
neska rozpustná zrnková káva v prášku um. hovor.
kapucíner lat.
kapucín lat. hovor.
capucino ka-čí- čierna káva s malým množstvom mlieka tal.
sifón gréc.-franc. hovor.
sódovka n. z vody nasýtenej oxidom uhličitým arab.-lat.
limonáda perz.-tal.-franc.
krachlík n. z ovocnej šťavy a vody um. zastar.
džús n. z ovocnej al. zeleninovej šťavy s rozdrvenou dužinou angl.
oranžáda n. z pomarančovej šťavy franc.
zaft n. z rastlinných plodov nem. hovor.
mušt šťava získaná z čerstvého ovocia lisovaním lat.-nem.
kokteil n. z ovocných štiav, ovocia, mlieka, zo smotany, z čokolády a pod. angl.
kofola um.
coca-cola koka-kola
kokakola indián. a afr.
pepsicola -ko-
pepsikola osviežujúci n.
tonik posilňujúci, povzbudzujúci n. s chinínom, kofeínom a pod. angl.
frappé chladený n., najmä so zmrzlinou franc. potrav.
džúlep letný n. s ľadom, mätou, ovocím a so šľahačkou angl. potrav.
flip miešaný n. z mlieka, cukru, zo sirupu, z muštu, zo žĺtka, z ľadu angl. potrav.
šejk mliečny zmrzlinový ovocný n. arab. potrav.
grenadína ovocný n. franc. zried.
cidre sidr ovocný, málo alkoholický n. z jabĺk franc.
jogurt zakvasený a zahustený n. z pasterizovaného mlieka tur.-bulh.
kefír skvasené a skysnuté mlieko s obsahom alkoholu turk.-bulh.
boza bulh. n. z prosa, kukurice a pod. bulh.
sangarea sengeri osviežujúci n. v tropických oblastiach angl. potrav.
sorbet chladivý orient. n. arab.-tal.
šerbet chladený orient. n. z cukru a ovocia arab. potrav.
šubat kysnutý n. z ťavieho mlieka arab. porovnaj víno mlieko 1

slovo

slovo 1 základná jaz. jednotka
logos gréc. kniž. a filoz.
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma základná jednotka slovnej zásoby gréc. lingv.
synonymum s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s. gréc. lingv.
homonymum s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum s. opačného, protikladného významu, opak lat. lingv.
tautonymum s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach gréc. lingv.
homofónum rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané gréc. lingv.
homografum rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané gréc. lingv.
dubleta s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom franc. lingv.
paronymum formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné gréc. lingv.
palindróm s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk gréc. odb.
heteronymum s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza gréc. lingv.
ekvivokácia rovnaké slová s rôznym významom lat. lingv.
hyperonymum s. významovo nadradené inému, podradenému slovu gréc. lingv.
hyponymum s. významovo podradené inému, nadradenému slovu gréc. lingv.
autosémantické s. z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka gréc. lingv.
synsémantické s. z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca gréc. lingv.
definiendum výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje lat.
definiens výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje lat.
archaizmus zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat gréc. lingv.
neologizmus novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar gréc. lingv.
pejoratívum s. s hanlivým, zhoršujúcim významom lat. lingv.
eufemizmus zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie gréc. lingv.
melioratívum lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci lat. lingv.
augmentatívum s. so zveličeným významom, napr. domisko lat. lingv.
deminutívum s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina lat. lingv.
dialektizmus nárečové s. gréc.
regionalizmus výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti lat. lingv.
okazionalizmus s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne lat. lingv.
kolokvializmus hovorový výraz lat. lingv.
vulgarizmus hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s. lat.
trivializmus trochu hrubý výraz lat. kniž.
slangizmus -le- výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí angl.
argotizmus výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný franc. lingv.
expresívum citovo al. vôľovo zafarbené s. lat. lingv.
hypokoristikum citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s. gréc. lingv.
onomatopoja zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky gréc. lingv. lit.
expletívum výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj lat. lingv.
profesionalizmus odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie lat.
prozaizmus s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo lat. lit.
solecizmus s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy vl. m. lingv. lit.
fráza myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz gréc.
idiomatizmus výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný gréc. lingv.
klišé nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný lat. kniž. a pejor.
klišé ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz franc.
parentéza s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka gréc. lingv.
poetizmus básnické s. al. výraz, obrat gréc.-lat. lingv.
redif s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach arab.-tur. lit.
lema heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla gréc. lingv.
kalk pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka franc. lingv.
akronym skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen gréc. lingv.
logatóm s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti gréc. odb.
anagram nové s. vzniknuté premiestnením hlások gréc.
juxtapozitum s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova lat. lingv.
indeklinábile nesklonné s. lat. lingv.
indefinítum neurčité s. lat. lingv.
simplex jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony lat. lingv.
kompozitum zložené s., zloženina lat. lingv.
derivát odvodené s., odvodenina lat. lingv.
desubstantívum s. odvodené od podstatného mena lat. gram.
denominatívum s. odvodené od podstatného al. prídavného mena lat. lingv.
deverbatívum s. odvodené od slovesa, slovesného základu lat. lingv.
formant slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona lat. lingv.
proklitika neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka gréc. lingv.
enklitika neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka gréc. lingv.
oxytonon s. s prízvukom na poslednej slabike gréc. lingv.
parisylabum s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní lat. + gréc. lingv.
vokabul jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko lat. zastar.
reklamanta prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán lat. knih.
paráda pôsobivé, obratné s. špan. hovor.
mantra staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie sanskrit náb.
abraxas zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman lat. + gréc.
incipit začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul lat.
razúra vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami lat. odb.
hapax legomenon výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz gréc. lingv.
amen záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., staň sa hebr.
biblizmus výrok al. výraz z biblie gréc. lingv.
tabu výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov polynéz. lingv.
responzia výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz lat. lingv.
europeizmus výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku:
slavizmus slovan. lat.
slovakizmus slov. lat.
bohemikum čes. lat.
moravizmus moravský vl. m.
polonizmus poľ. lat.
ukrajinizmus ukraj. vl. m.
rusizmus rus. vl. m.
slovenizmus slovinský lat.
bulharizmus bulh. vl. m.
maďarizmus maď. vl. m.
rumunizmus rum. vl. m.
grécizmus gréc. vl. m.
latinizmus lat. vl. m.
hebraizmus hebr. vl. m.
germanikum nem. lat.
romanizmus románskych jazykov lat.
talianizmus tal. vl. m.
galicizmus franc. vl. m.
hispanizmus špan. lat.
lusitanizmus port. vl. m. lat.
anglicizmus angl. lat.
amerikanizmus amer. vl. m.
arabizmus arab. vl. m.
indianizmus indián. vl. m.
japonizmus jap. vl. m.
orientalizmus s. pochádzajúce z jazykov východných krajín lat.
de verbo ad verbum od s. do s. lat. porovnaj označenie 2 prostriedok 1

kaša

braja nem. nár.
pyré jemná k. franc. kuch.
gríska krupicová k. nem. zastar.
panádel žemľová k. nem. kuch. hovor.
mamaliga kukuričná k. na rum. spôsob rum. kuch.
polenta k. z kukuričnej krupice, juhoeurópske národné jedlo tal. kuch.
porridge -rič k. z ovsených vločiek jedávaná na raňajky v Anglicku angl. kuch.
müsli mi- k. z ovsených a iných vločiek s orechmi, so sušeným ovocím, s medom a pod. nem. kuch.
skyr zrnitá k. z mlieka a zo syroviny, island. jedlo island.

pochúťka

delikatesa franc.
fajnovosť nem. hovor.
pospas lahôdka, dobrota tal. zastar.
kataif rum. p. z rezancov s ovocím rum. kuch.