Výsledky vyhľadávania

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)
inštrument lat.
organum gréc.-lat. hist.
bicie nástroje
membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.
drums /drams/ angl.
perkusie
percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.
tympan
tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.
triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.
vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.
tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.
činel (neladený kovový kotúč) tal.
flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.
xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.
cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.
celesta /če-/
čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.
kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.
maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.
claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.
tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.
tulumbas (starý n., bubon) tur.
nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.
kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?
marimba
marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.
menzan (africký n., Kongo) afr.
tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.
bongo (afrokubánsky bubienok) špan.
kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.
ču (čín. ľudový n.) čín.
tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.
dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.
čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.
vadaiko
vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.
todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.
taiko
šóko
kakko (jap. tradičný n.) jap.
cuzumi (jap. bubienok) jap.
gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.
gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.
gandang (malaj. a jávsky bubon) ?
kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.
huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.
dychové a vzduchové nástroje
aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.
flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.
pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.
flažolet (malá zobcová flauta)
klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.
hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.
fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.
saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.
altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.
tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.
bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.
heligón gréc.
suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.
pozauna franc.-nem.
trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.
bomhart lat.-franc.
pumort
pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.
barytón gréc.-tal.
eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.
serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.
rifovka (drevená píšťalka) nem.
kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.
piston (kornet s ventilmi) franc.
ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.
šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.
lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.
horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.
fistola (pastierska píšťala) tal.
okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.
olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.
tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.
clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.
trembita
trombita (dlhý pastiersky n.) rum.
fujara (drevený fúkací n.) rum.
bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.
tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.
svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.
cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.
syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.
aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.
svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.
pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.
košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.
surma
surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.
zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.
nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.
agada (egypt. flauta) egypt.
šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.
šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.
čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.
kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.
feng-šeng (čín. starý n.) čín.
šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.
hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.
fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.
šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.
rjúteki (jap. priečna flauta) jap.
manvavaka (indián. ľudový n.) indián.
organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.
hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.
portatív (malý prenosný vodný organ) lat.
magrefa (mystický semitský organ) hebr.
pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.
regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.
harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.
melódium (predchodca harmónia) gréc.
harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.
koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.
bandoneón
bandónium
bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.
akordeón lat.-franc.
chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.
heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.
garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.
mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.
idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.
sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.
gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.
musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.
gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.
anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.
buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)
strunové nástroje
chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.
klavír lat.-franc.
piano tal. hovor.
fortepiano
pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.
fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.
pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.
clavichord /kla-/
klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.
cembalo /čem-/
čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.
cembalo /čem-/
čembalo (predchodca klavíra) tal.
adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.
spinet tal.-nem.
virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.
gravicembalo lat. + tal.
clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.
pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.
cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.
violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.
kremonky
guarnerky
amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.
stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.
viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.
gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.
violončelo
čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.
kontrabas
basa tal.
barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.
gitara gréc.
španielka (brnkací n.) vl. m.
dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.
gibson
gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.
bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.
mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.
mandola (mandolína s nižším ladením) tal.
bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.
lutna arab.-nem.
teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.
angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.
lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.
dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.
barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.
varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.
forminga
forminx (starogréc. n.) gréc.
dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.
monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.
žaltár gréc.-nem.
psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.
harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.
trumšajt tal.-nem.
tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.
hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.
citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.
chrotta
rotta
rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.
cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.
fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.
giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.
tambura
tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.
gusle
guzla
guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.
bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.
brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.
kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.
organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.
trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.
bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.
gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.
gusli
gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.
balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.
domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.
tar (kaukazský ľudový n.) perz.
komuz (kirgiz. ľudový n.)
čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.
gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.
dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.
keman (tur. n. podobný husliam) tur.
pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.
santur
santir (egypt. n.) arab.
kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.
rebáb
rebec
rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.
rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.
tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.
santur
santir (arab. n.) arab.
sitár
sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.
ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit
vína (ind. lutna) sanskrit
kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.
hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.
pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.
šamisen
šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.
koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.
ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.
slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.
bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.
kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?
elektronické a iné nástroje
melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.
keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.
syntezátor
syntetizátor gréc.
synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.
automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.
verkeľ
verklík nem. hovor.
flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.
manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.
orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.
aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.
bas (n. s hlbokým tónom) tal.
pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.
ripieno /-pjé-/
tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.

kôň

kôň 1 (domáce zviera)
šimeľ nem. expr.
hipo- gréc. v zlož. sl.
gaštan (k. gaštanovej farby) lat.
izabela (k. so žltkastou srsťou) vl. m.
fukso (k. žltej, svetlohnedej, tehlovej farby) nem. hovor.
šimeľ (k. s bielou srsťou, belko) nem.
pepiniér (k. samčieho pohlavia, dospelý plemenný chovný žrebec, plemenník, plemenný samec koňa) franc.
valach (vykastrovaný žrebec, samec koňa) vl. m.
devla (starý, chudý k., mrcina, aj o kobyle) cig. pejor.
hucul (malý horský skromný k.) vl. m.
juker (rýchly k. pre ľahké kočiare, povozy) nem.
hunter (k. používaný pri honoch) angl. poľnohosp.
lipican (teplokrvný ľahší jazdecký k.) vl. m.
poník
pony (k. menší než 150 cm) angl.
shetlandský pony (najmenšie plemeno koňa) vl. m.
mustang (zdivený domáci k. v Sev. Amerike) špan.-amer.
arab (arab. kôň) vl. m. hovor.
hajtra (zlý k.) franc.-nem. hovor. pejor.
crack /krek/ (k. značne vynikajúci nad inými) angl.
remonta (mladý, ešte nevycvičený k.) franc. voj.
štajerák (ťažký ťažný k.) vl. m. hovor.
favorit (dostihový k., predpokladaný víťaz) tal. šport.
outsider /aucaj-, autsaj-/ (dostihový k. bez nádeje, vyhliadky na víťazstvo) angl. šport.
steepler /stí-/ (k. na prekážkových dostihoch na najmenej 3,2 km) angl. šport.
bronco /-ko/ (neskrotený k. snažiaci sa zhodiť jazdca pri rodeu) špan. šport.
Pegas (okrídlený k. v gréc. mytológii) vl. m. kniž.
centaurus
kentaurus (napoly človek, napoly k., v gréc. mytológii) gréc.
hipogrif (okrídlený k. s hlavou supa v gréc. mytológii) gréc.
trójsky k. (veľký drevený k., domnelý dar Grékov Trójanom, s ukrytými bojovníkmi, ktorí umožnili dobytie Tróje, v gréc. mytológii) vl. m.

pán

pán 3 (označenie al. oslovenie muža)
džentlmen
gentleman /džentlmen/ angl. zried.
gospodin
gosudar
hosudar (oslovenie v rus. prostredí) rus.
bárin (urodzený p. v predrevolučnom Rusku, príslušník vyššej spoločenskej vrstvy) rus.
monsieur /mesjé, mesjö/ (oslovenie vo franc. prostredí) franc.
signor(e) /siňo-/ (oslovenie v tal. prostredí) tal.
seňor (oslovenie v špan. prostredí) špan.
don (oslovenie v špan. a tal. prostredí) špan. tal.
sir /sör, sér/ (oslovenie bez pripojenia mena v angl. prostredí) angl.
mister /mistr/ (oslovenie v angl. a amer. prostredí) angl.
lord (o. v angl. prostredí) angl.
mylord (o. v angl. vyššej spoločnosti) angl.
šor (oslovenie v dalmátskom prostredí) chorv.
efendi (oslovenie v tur. prostredí) tur.-gréc.
aga (oslovenie staršieho muža v Turecku, Iráne, Indii) tur.
sáhib (oslovenie v arab. prostredí; oslovenie Európana v Indii) arab.
sidi (oslovenie Európana v arab. krajinách) arab.
tuan (oslovenie v juhovýchodnej Ázii) indonéz.
bábu (oslovenie vzdelaného Bengálca) beng.
mirza (oslovenie u niektorých východných národov pred menom) irán.
beg
bej (oslovenie islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov, aj ako súčasť mena) tur.
bwana (oslovenie v arab. svete a Afrike) arab.-svahil. porovnaj muž

oslovenie

oslovenie 3 (pomenovanie vhodným menom, titulom a pod.)
titulovanie (o. hodnosťou al. jej vyjadrením) lat.
džentlmen
gentleman /džentlmen/ (o. muža) angl. zried.
domine praestantissime /prestant-/ (prevzácny pane, ako o.) lat. kniž.
domine spectabilis /spekt-/ (urodzený pane, ako o.) lat. kniž.
domine magnifice (veľkomožný, vznešený pane, ako o.) lat. kniž.
domine perillustris (vzácny pane, ako o.) lat. kniž.
gospodin
gosudar
hosudar (o. muža v rus. prostredí) rus.
monsieur /mesjé, mesjö/ (o. muža vo franc. prostredí) franc.
signor(e) /siňo-/ (o. muža v tal. prostredí) tal.
seňor (o. muža v špan. prostredí) špan.
don (o. muža v špan. a tal. prostredí) špan. tal.
sir /sör, sér/ (o. muža bez pripojenia mena v angl. prostredí) angl.
mister /mistr/ (o. muža v angl. a amer. prostredí) angl.
lord (o. muža v angl. prostredí) angl.
mylord (o. muža v angl. vyššej spoločnosti; o. sudcu v angl. prostredí) angl.
šor (o. muža v dalmátskom prostredí) chorv.
efendi (o. muža v tur. prostredí) tur.-gréc.
aga (o. staršieho muža v Turecku, Iráne, Indii) tur.
sáhib (o. muža v arab. prostredí; o. Európana v Indii) arab.
sidi (o. Európana v arab. krajinách) arab.
tuan (o. muža v juhovýchodnej Ázii) indonéz.
bábu (o. vzdelaného Bengálca) beng.
mirza (o. u niektorých východných národov pred menom) irán.
beg
bej (o., titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov, aj ako súčasť mena) tur.
bwana (o. muža v arab. svete a Afrike) arab.-svahil.
Sire /sír/ (o. panovníka, Veličenstvo) franc. angl.
báťuška (dôverné o. muža, otca, starca v rus. prostredí) rus.
padrone (o. hostinského, majstra, ochrancu al. zamestnávateľa v Taliansku) tal.
padre (o. katolíckeho rádového kňaza, otče, otec, v románskych krajinách) tal. port. špan. cirk. porovnaj kňaz
carissime /kar-/ (rehoľné o., drahý brat)
amice! (milý priateľ, ako o.) lat. zastar.
mi amice! (priateľ môj, ako o.) lat. zastar.
madam
madame /madam/ (zdvorilé o. ženy) franc.
šora (o. ženy v dalmátskom prostredí) chorv.
signora /siňo-/ (o. ženy v tal. prostredí) tal.
doňa (o. ženy v špan. prostredí) špan.
seňora (o. ženy pôvodne v špan. prostredí) špan.
mistress /misiz/ (o. ženy v angl. a amer. prostredí) angl.
mylady /majlej-/ (o. ženy v brit. vyššej spoločnosti) angl.
memsahib (o. ženy v Indii) ind.
domina (o. rím. ženy, pani) lat. hist.
mademoiselle /madm(u)azel/ (o. slečny vo franc. prostredí) franc.
signorina /siňo-/ (o. slečny v tal. prostredí) tal.
seňorita (o. slečny pôvodne v špan. prostredí) špan.
miss (o. slečny v angl. a amer. prostredí) angl.
dárling (zlato, drahý, miláčik, najmä ako o.) angl. subšt.
baby /bejby/
bejbi
bejby (milá, zlatko, miláčik, ako o. v amer. prostredí) angl. hovor.
illustrissimus (najjasnejší, vysokoosvietený, najosvietenejší, ako o.) lat.
honorabilis (úctyhodný, ctihodný, ako o.) lat.
spectabilis (úctyhodný, vážený, ako o., ceremoniálny titul dekana) lat.
venerabilis (vysoko ctený, ctihodný, ako o. pri promócii) lat. porovnaj titulšľachtic

obvod

obvod 2 (vymedzený územný (správny) celok, oblasť, územie)
región lat.
rajón lat.
teritórium lat.
régia lať. kniž. zastar.
-sféra gréc. v zlož. sl.
cirkumferencia (oblasť) lat. lek.
komúna (územný o. s určitou formou samosprávy, mestská samospráva) lat.
revír (uzavretá oblasť vymedzená na určitú činnosť, najmä lesná, uhoľná, policajná a pod.; oblasť na poľovačku, lov, polesie) franc.-nem.
kolatúra lat.
farnosť nem. cirk.
fara (cirk. územný o. spravovaný farárom; najmenšia, najnižšia územná jednotka s kostolom) nem. hovor.
parochia (farnosť v katolíckej a pravoslávnej cirkvi) gréc.-lat. cirk. zastar.
dekanát (cirk. územný o. podliehajúci právomoci dekana) lat.
biskupstvo gréc.
diecéza (cirk. územný o. podliehajúci právomoci biskupa) gréc.-lat. cirk.
vikariát
vikariátstvo (jedna z častí biskupstva) lat. cirk.
eparchia (cirk. územný o. podliehajúci právomoci biskupa pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
arcibiskupstvo
arcidiecéza
metropola
metropolia (cirk. územný o. podliehajúci právomoci arcibiskupa) gréc. cirk.
provincia (cirk. územný o. niekoľkých biskupstiev spravovaný arcibiskupom cirk.; územný správny o.; pôvodne územný správny o. Rím. ríše hist.; územný správny o. v Španielsku, Čile a pod.) lat.
patriarchát (cirk. územný o. podliehajúci právomoci hlavy pravoslávnej a niektorých východných cirkví) gréc. cirk.
dištrikt
superintendencia lat. cirk.
seniorát (cirk. územný o. v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
nom
nomos (územný správny o. v starovekom Egypte; územný správny o. v Grécku) gréc. hist.
peribolos gréc. archeol. archit.
temenos
trinkos (starogréc. posvätný o. s chrámami a verejnými budovami) gréc. archit.
démos (územná jednotka gréc. mestského štátu a jeho obyvateľov) gréc.
eparchia (územný správny o. v byzantskej, východorím. ríši) gréc. hist.
katepanát (územný správny o. v byzantskej, východorím. ríši od 11. st.) gréc.
satrapia (územný správny o. v Perz. ríši) perz.-gréc. hist.
exarchát (správny o. Byzantskej ríše na dobytom území spravovaný miestodržiteľom) gréc.
pašalík tur. hist.
vilayet /-jet/
vilajet (územný správny o. v Osmanskej ríši) arab.-tur. hist.
sandžak (správny o. v Osmanskej ríši, menší pašalík) tur. hist.
emirát (územný správny o. v arab. ríši, severná Afrika a Blízky východ, kniežatstvo) arab.
kalifát (územie spravované kalifom, arab. správna územná jednotka) arab.
sultanát (územie spravované sultánom v islamských krajinách, od 10. st.) arab.-tur.
šejkát
šejchát
šajchát (územie pod vládou arab. kmeňového náčelníka) arab.
chanát (územie pod vládou tur. al. mongol. vládcu) tur. hist.
aljú (územný správny o. v Mongolskej ríši) tat. hist.
kaganát (štátny a voj. útvar turk. národov, Avarov) orient. hist.
komenda (správny a hosp. o. cirk. rytierskych rádov) lat.
župa lat.
komitát (územný správny a súdny o. v Uhorsku, stolica, kraj) lat. hist.
hajtmanstvo (územný správny o. v čes. krajinách, okres, krajina, pôvodne za Rakúska) nem. hist.
cirkul (správny al. policajný o. v Poľsku, 18.a 19.st.) lat.
gmina (územný správny o. v Poľsku, obec, do 1954) nem.-poľ. hist.
bánovina tur.-srb. hist.
banát (územný správny o. u niektorých južných Slovanov spravovaný kráľovským miestodržiteľom) vl. m. hist.
judet /-dec/ (územný správny o. v Rumunsku) rum.
újazd (správny o. v cárskom Rusku) rus. hist.
opričnina (územie priamo spravované cárom na základe opatrení cára Ivana Hrozného proti bojarom, 16. st.) rus. hist.
gubernia (územný správny o. v Rusku, 1708 – 1929) lat. hist.
rajón (územný správny v bývalom ZSSR) lat.
kantón (územný správny o. najmä vo Švajčiarsku) franc.
departement /-tmán/ (územný správny o. vo Francúzsku, na Haiti, kraj) franc.
dištrikt (územný správny o. v Portugalsku a inde) lat.
guvernorát (územný správny o. v Egypte, Iraku, Tunisku) franc.
grófstvo (územný správny o. v Veľkej Británii a anglosaských krajinách) nem. hist.
shire /šajr/ (územie patriace grófovi, grófstvo v Anglicku a Škótsku) angl.
county /kau-/ (správny a súdny o. vo Veľkej Británii a USA; územie patriace grófovi, grófstvo v Anglicku a Škótsku) angl.
ken (územný správny o. v Japonsku) jap.
han (územie pod vládou jedného kniežaťa, daimjó, od 12.st. do 1871) jap. hist.
kapitánia (územný správny o. v špan. kolóniách v Lat. Amerike) lat.
ulus mongol.-rus.
aimag
ajmak (mongolskú územný správny o.) mongol.
bantustan (formálne samostatné územie v JAR s černošským osídlením; ú. vytvorené na národnostnom princípe) vl. m.+perz. porovnaj územieoblasť 1

obyvateľ

obyvateľ
rezident (miestny o.) lat.
kolonista (o. osady na pôvodne neobývanom mieste, osadník, osídlenec, prisťahovalec) lat.
pionier (prvý osadník v neobývanej krajine) franc.
alochtón (o. pôvodne pochádzajúci z inej oblasti, než je jeho súčasné miesto pobytu) gréc. odb.
autochtón (o. pochádzajúci z oblasti svojho terajšieho pobytu, praobyvateľ, domorodec) gréc. odb.
aborigén (pôvodný obyvateľ krajiny, praobyvateľ) lat. odb.
naváb (bohatý ind. domorodec) arab.
zulukafer (africký domorodec podľa prezývky) ? pejor.
ladino (domorodec v Latinskej Amerike hovoriaci po španielsky) špan.
antipód (o. žijúci na opačnej strane zemegule, protinožec) gréc. geogr.
škultét
šoltýs
šoltés (osadník, zakladateľ novej slobodnej obce) nem. hist.
goral (o. osady vo vrchoch pozdĺž poľských hraníc, horal, vrchár) poľ.
kozák (osadník, usídlenec južných oblastí Ruska chrániaci hranice) tur.-rus.
démos (všetci obyvatelia určitého územia v starom Grécku) gréc.
barbar (o. území ležiacich mimo území starých Grékov a Rimanov, cudzinec pre starých Grékov a Rimanov) gréc. hist.
perioik (o. okrajového územia v niektorých starovekých gréc. štátoch, bez občianskych práv) gréc. hist.
beduín (pôvodný kočovný o. Arab. poloostrova, kočovný Arab, kočovník, pastier, chovateľ tiav) arab.
orientálec (o. východných krajín) lat.
uitlander /ejt-/ (brit. prisťahovalec na území búrskych republík, koniec 19. st.) afr.
squatter /skvo-/ (osadník na voľnej al. neobrábanej pôde na severoamer. kontinente, 18. st. hist.; neoprávnený o. v opustenej budove určenej na zbúranie) angl.
mozarab (kresťanský o. v Španielsku pod arab. nadvládou) špan. hist.
Maur (moslimský o. Pyrenejského polostrova, označenie v Španielsku od 8.st.; o. severnej a severozápadnej Afriky, staroveké a stredoveké označenie) vl. m. hist.
bandeirant (kolonista v brazílskom vnútrozemí) port. hist. porovnaj občanČechNemecŽidArab a pod.

báseň

báseň
verše lat.
poézia (veršovaná, básnická slovesnosť, básnictvo) gréc.-franc.
poéma (rozsiahla epická al. lyricko-epická b., najmä v rus.; b. všeobecne) gréc.-rus.
poém (rozsiahla epická al. lyricko-epická b., najmä v rus.) gréc.-franc. zried. lit.
epos
epopeja (rozsiahla výpravná epická veršovaná skladba, najmä hist.) gréc. lit.
rýmovačka (veršovaný útvar s malou umeleckou hodnotou, riekanka) gréc.
balada (lyricko-epická b. s ponurým dejom a so smutným koncom) franc. lit.
monostich (b., kt. má iba jeden verš) gréc. lit.
sonet (lyrická b. s dvoma štvorveršiami a dvoma trojveršiami, znelka) tal. lit.
rondó
rondeau /-dó/ (lyrická b. zložená z osem až pätnásť veršov vo dvoch al. troch slohách, úvodný verš sa opakuje na koncoch slôh) franc. lit.
rondel (lyrická b. zložená z dvanásť až šestnásť veršov v troch slohách s dvoma rýmami, prvé dva verše sa opakujú na konci druhej a tretej slohy) franc. lit.
epóda (b. zložená z pravidelne sa striedajúcich veršov, z kt. druhý je spravidla kratší) gréc. lit.
romanca (krátka lyricko-epická b. s rôznym obsahom a radostným, šťastným koncom; krátka lyricko-epická špan. ľudová b.) špan.-franc. lit.
madrigal (krátka lyrická žartovná b., neskôr milostná, od päť do dvanásť veršov, od 14. st.) tal. lit.
ritornel (krátka trojveršová b. vyslovujúca jednoduchú myšlienku, drobný postreh) tal.
rispet (lyrická štvorveršová b. so striedavým rýmom, neskôr osemveršová) tal. lit.
triolet (lyrická b. s duchaplným obsahom s ôsmimi až dvanástimi veršami a dvoma rýmami) gréc.-franc. lit.
melodráma (b. určená na prednes v sprievode hudby) gréc.
epigram (krátka, stručná b. vyjadrujúca vtipne vážnu al. satirickú myšlienku) gréc.
epitaf (b. na oslavu zomretého, básnický závet) gréc. lit.
genetliakum (b. na narodeniny) lat. lit.
expromptum (krátka b. napísaná bez prípravy, z náhleho popudu) lat. lit.
palinódia (b. popierajúca obsah inej básne toho istého autora) gréc.-lat. lit.
paramýtia (didaktická b. s námetom zo starých bájí) gréc. lit.
limeick /-ik/ (žartovná detská básnička, riekanka začínajúca: „Bol raz jeden (jedna)... menom ...“) angl. lit.
hymna (oslavná b., chválospev) gréc. lit.
óda (lyrická hymna) gréc. lit.
hymnus (b. al. skladba vznešeného, oslavného rázu) gréc.
dityramb (oslavná, nadšená b. al. pieseň) gréc. bás.
pajan (oslavná prosebná al. ďakovná b. gréc. bohom, pôvodne Apolónovi, s hudbou a tancom; oslavná b.) gréc. všeobecne kniž. zried.
žalm (náb. b. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.
elégia (b. so smutným, clivým, trúchlivým obsahom, rázom, žalospev) gréc.
nénia (b. vyjadrujúca bolesť, žiaľ nad smrťou) lat. lit.
epicédium (b. pri príležitosti úmrtia) gréc. bás.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná pieseň, spev, modlitba, „z hlbín /duše/“) lat.
plankt (stredoveká b. s obsahom plaču Panny Márie a apoštola Jána nad mŕtvym Kristom) lat. lit.
silva (antická príležitostná b., desaťslabičné verše so striedavým rýmom; jedenásť a sedemslabičné verše so striedavým rýmom) špan. lat. lit.
sillos (gréc. b. zosmiešňujúca básnikov, filozofov a ich názory, v hexametroch) gréc. lit.
epyllion (krátka antická epická, výpravná b. v hexametroch) gréc. lit.
anakreontika (poézia s témou lásky, priateľstva, lásky, vína) vl. m. lit.
georgika (antické výchovné básne z dedinského, roľníckeho života) gréc. lit.
thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný spev nad mŕtvym) gréc. lit.
Ilias
Iliada (starogréc. Homérov epos o trójskej vojne)
rapsódia (starogréc. hrdinská epická b. s úryvkami z homérskych eposov) gréc. lit.
idyla gréc.-franc.
selanka poľ. lit.
pastorála tal.
bukolika gréc.
ekloga gréc.
pastorela (b. ospevujúca prostý pokojný vidiecky život, život pastierov) tal. lit.
duma
dumka (ukraj. hist. al. hrdinská b.) ukraj.
siciliána (osemveršová b. so striedavým rýmom, pôvodne na Sicílii) vl. m. lit.
gesta (stredoveké franc. cykly epických básní o hrdinských činoch) lat. lit.
sestína (lyrická b. so šiestimi šesťveršovými strofami a záverečným trojverším, provensalského pôvodu, pestovaná trubadúrmi) lat. lit.
sirvent (príležitostná b. provensalského pôvodu) provens. lit.
minnesang (nem. stredoveká rytierska ľúbostná poézia) nem. lit. hud.
sága (starý severský hrdinský epos v próze o kráľoch, legendárnych postavách a rodoch) germ. lit.
rima (island. stredoveká epická b. zložená zo štvorveršových slôh s hist. a mýtickým námetmi) island. lit.
makáma (dielo arab. poézie) arab. lit.
rubáí (perz. štvorveršová b.) arab. lit.
gazel
ghazal (orient. krátka lyrická b., najmä ľúbostná, päť až pätnásť dvojverší) arab.
kasída
kasyda (arab., perz. al. tur. dlhšia príležitostná oslavná al. hanlivá b.) arab.
kávja (ind. umelá poézia so zdĺhavým opisom, prirovnaniami, básnickými ozdobami a pod.) sanskrit
jukara (epos Ainuov, najstarších obyvateľov Japonska, kt. recitovali al. spievali ľudoví rozprávači) jap. hist. lit.
tanka (základná forma jap. poézie s tridsaťjeden slabikami v piatich veršoch) jap. lit.
haiku (jap. trojveršová b. so záväzným počtom slabík, päť-sedem-päť) jap. lit.
pantum
pantun (malaj. ľudová b. so štvorveršovými strofami a striedavým rýmom) malaj. lit.
akrostich
parastich (b., v kt. prvé al. posledné písmená veršov tvoria slovo al. vetu poskytujúcu informáciu) gréc. lit.
telestich
telestichon (b., v kt. posledné písmená každého verša zhora nadol tvoria slovo a pod.) gréc. lit.
mezostich (b., v kt. prostredné písmená veršov tvoria slovo a pod.) gréc. lit.
tautogram
tautacizmus (veršovaný útvar, v kt. sa všetky verše al. slová začínajú rovnakým písmenom) gréc. lit.
kaligram
ideogram (b. napísaná al. vytlačená do určitého obrazca) gréc. lit.
typogram (antická b. grafickou formou napodobňujúca predmet, kt. sa týka) gréc. lit. porovnaj veršsloha

krajina

krajina
džabal
džebel arab.
metropola (materská k. v pomere ku kolóniám) gréc. hist.
provincia (vidiecky kraj mimo hlavného mesta, vidiek) lat.
protektorát (k. podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.
interfluvium (k. medzi dvoma riekami, medziriečie) lat. geol.
tramtária
trantária (vzdialená, zapadnutá, stratená k.) vl. m. expr.
Atlantída (bájna k. ležiaca údajne v Atlantickom oceáne)
Ultima Thule /túlé/ (nedosiahnuteľná, veľmi ďaleko ležiaca k. na konci známeho sveta) lat.
Arkádia (idylická k. blaženosti a mieru, v poézii raj)
eldorádo (miesto blahobytu, bohatstva, radosti, hojnosti, zasľúbená k., raj) špan. pren. kniž. al. expr.
Eldorádo (rozprávková k. oplývajúca zlatom, niekde v Južnej Amerike, Venezuela) špan. kniž. al. expr.
eden (rajská záhrada, biblická krajina raja) hebr. kniž.
Kanaán (zasľúbená zem, biblické označenie územia vyvoleného na usídlenie izraelských kmeňov) hebr. bibl.
utópia (vysnívaná k. s dokonalým spoločenským zriadením) gréc.-angl.
terra incognita /-kog-/
terra ignota /-nó-/ (neznáma krajina) lat. kniž.
terra intacta /-tak-/ (neznáma, nedotknutá zem, kam ešte ľudská noha nevkročila) lat. kniž.
Orient (východné krajiny, východ) lat.
Okcident (západné krajiny, západ) zried. kniž.
Magrib
Magreb (západné krajiny arab. sveta) arab.
Sába (staroveká k. na juhu Arab. polostrova) hebr.
Etrúria (k. v starovekom Taliansku na území dnešného Toskánska) hist.
Ligúria (k. v severozápadnej časti starovekého Talianska) hist. porovnaj územieštát

hodnosť

hodnosť
dištinkcia lat.
grádus lat. zastar.
ordo lat. kniž. a odb.
rang franc.-nem. hovor.
titul lat.
predikát (h. al. jej vyjadrenie) lat. kniž.
funkcia (h. spojená s povinnosťou, činnosťou, postavenie) lat.
prebenda (výnosná, výhodná funkcia) lat. expr.
post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.
mandát (funkcia volených zástupcov, členov zastupiteľských zborov) lat. polit.
dignita (významné, čestné postavenie) lat.
pleno titulo [p. t., P. T.] (plným titulom, namiesto hodnosti, titulu al. oslovenia v adrese listu) lat.
akademické, vedecké a pedagogické hodnosti
profesor lat.
profák (najvyšší titul vysokoškolského učiteľa; titul stredoškolského učiteľa) lat. slang.
bakalár (nižšia akadmická h. absolventa špeciálne zameranej časti vysokoškolského štúdia) lat.
bachelor /beče-/ (bakalár v angloamer. prostredí) angl.
inžinier (h. absolventa vysokej školy tech., poľnohosp., ekon. a pod. smeru) franc.
doktor
doktorát (h. absolventa vysokej školy, najmä univerzity, <em>Dr.</em> pred menom; najvyššia vedecká h., <em>DrSc.</em> za menom) lat.
JUDr. (h. absolventa právnickej fakulty s rigoróznou skúškou, doktor oboch práv)
magister (akademická h. na univerzitách, bohosloveckých a umeleckých vysokých školách; akademická h. lekárnikov) lat.
master (akademická h. na brit. vysokých školách) angl.
bakalár (nižšia, prvá akademická h. v stredoveku) lat. hist.
licenciát (stredná, druhá akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat.
magister lat.
majster (vyššia, tretia akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat. hist.
docent lat.
docentúra (nižšia vedecko-pedagogická h.) lat.
profesor (najvyššia vysokoškolská vedecko-pedagogická h.) lat.
ordinár
ordinarius (riadny profesor v niektorých krajinách) lat.
honorabilis (obradný titul vysokoškolského profesora, nie dekana a rektora) lat.
magnificencia (titul rektora vysokej školy, v oslovení Magnificencia) lat.
svetské, panovnícke hodnosti
majster (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka; čestný titul vynikajúceho športovca) lat.-nem.
maestro (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka) tal. kniž.
prezident (titul volenej hlavy republiky) lat.
excelencia (čestný titul, najmä v diplomatickom styku) lat.
komandér
komandír (titul nositeľa vyznamenania vyššieho stupňa v niektorých krajinách) franc.
bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.
serenissimus (titul kniežaťa v niektorých krajinách) lat. hist.
archón
archont (titul jedného z deviatich najvyšších úradníkov v antických Aténach) gréc. hist.
kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.
cézar (titul neobmedzeného vládcu) vl. m.
cisár (najvyšší titul neobmedzeného vládcu) lat.
princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.
augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.
autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.
bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.
cár (titul neobmedzeného vládcu v Bulharsku a Rusku) rus.
dauphin /dofen/ (titul následníka franc. trónu, korunného princa) franc.
infant (titul špan. al. port. korunného princa) špan.
lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.
esquire /eskvajr/ (titul vyšších úradníkov, starostov miest, sudcov a pod. vo Veľkej Británii) angl.
ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.
dóža (titul voleného vládcu v benátskej a janovskej republike) tal. hist.
duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.
caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.
efendi (titul tur. úradníkov, kňazov a učencov) tur.-gréc.
aga (titul nižšieho úradníka al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.
dej (titul tur. miestodržiteľov, vládcov v Alžírsku) arab. hist.
said
šerif
šeríf (titul vládcu v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.
kalif
chalífa (titul arab. vládcu a hlavy veriacich) arab.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
beg
bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.
šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
ensi (titul miestnych vládcov v starom Sumeri) sumer.
mirza (titul princa, syna kniežaťa u niektorých východných národov, za menom) irán.
padišah
padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.
baša
paša (titul vysokého hodnostára v Osmanskej ríši) tur. hist.
chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.
kagan (titul hlavy štátov turk. národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.
singh (titul príslušníkov sikhov, <i>lev</i>, za menom) sanskrit-hind.
lulla
molla
mullah (čestný titul moslimských učencov) afg.
mogul (moslimský titul panovníka mongolského pôvodu v Indii, 16. – 19.st.) perz. hist.
chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín. hist.
wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.
kabaka (titul feudálneho vládcu kráľovstva Bugandy) ?
tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár, vládca) jap.
mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.
daimjó
daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.
kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov; titul náčelníka, starostu občiny v Peru) kečuánčina.
cirkevné hodnosti
dignita (katolícka kňazská h.) lat. cirk.
papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
protonár (čestný titul duchovného, najmä pápeža) gréc. + lat. cirk.
pápež gréc.-lat.-nem. cirk.
papa gréc.-lat. cirk.
pontifex
pontifex maximus (titul hlavy rímskokatolíckej cirkvi, rímsky biskup, Svätý otec) lat.
servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, sluha sluhov božích) lat. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
episkopát (biskupská h.) gréc.-lat.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Francúzsku) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
katolikos (titul hlavy armén. cirkvi) gréc. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
diakonát gréc.-lat.
jáhenstvo (h. katolíckeho a pravoslávneho duchovného oprávneného vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
illustrissimus lat. hist.
revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.
monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.
hadždž arab.
hadži (titul moslima, kt. vykonal púť do Mekky k posvätnej Kaabe) tur. náb.
háfiz (titul moslima, kt. vie korán naspamäť) arab.
mulla
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa, u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
imám (titul hlavy šiitov) arab.
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
dalajláma
pančenláma (t. hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.
bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol.
mahátma (čestný titul udeľovaný v Indii významným duchovným osobnostiam) sanskrit
pandit (čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii) sanskrit porovnaj kňazhodnostár|cirk.
diplomatické hodnosti
atašé (najnižšia diplomatická h., pridelenec zastupiteľského úradu) franc.
ambasádor (najvyššia diplomatická h., mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec) franc. porovnaj vyslanec
vojenské hodnosti
šarža franc. hovor.
dôstojnícke hodnosti
lajtnant (poručík, pôvodne rak.-uhor. armády) nem. zastar. voj.
komandér
komandír (h. v jap. armáde, poručík) franc.
kapitán (najvyššia h. nižších dôstojníkov) lat.-nem.
ritmajster (kapitán v jazdeckom vojsku v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. + lat. hist.
asaul
esaul
jesaul (h. v cárskom kozáckom vojsku, stotník, kapitán) tur.-rus.
major (najnižšia h. vyšších dôstojníkov) lat.-špan.
oberst nem. zastar. voj. slang.
oberšt (plukovník v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. hovor. zastar.
kolonel (vyššia dôstojnícka h., plukovník vo franc. a brit. armáde) franc.
generál (jedna z najvyšších h.) lat.
divizník (najvyššia h., generál v Hlinkovej garde) lat. hist.
gruppenführer /-pnfírer/ (h. v SA a SS na úrovni generálmajora) nem. hist.
obergruppenführer /-pnfírer/ (h. v SS na úrovni generálplukovníka) nem. hist.
maršal (najvyššia h. v niektorých armádach) germ.
feldmaršal (poľný maršal) nem. hist. voj.
generalissimus (najvyššia h. hlavného veliteľa ozbrojených síl, napr. Stalin, Franco) lat. voj.
kadet (dôstojnícky čakateľ v rak.-uhor. armáde) franc.
kadet (najnižšia h. námorného dôstojníka) franc.
midshipman /midšipmen/ (najnižšia námorná h. v angl. námorníctve) angl.
mičman (najnižšia námorná h. v cárskej armáde) rus. hist.
komodor (h. námorného al. leteckého dôstojníka vo Veľkej Británii) angl.
fregatný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni podplukovníka) tal. + lat.-nem.
korvetný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni majora) franc. + lat.-nem.
kontradmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálmajora) lat. + arab.
viceadmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálporučíka) lat. + arab.
admirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálplukovníka) arab.
kornet (nižšia dôstojnícka jazdecká vo franc. a rus. armáde, 18. a 19.st.) franc.
bimbaša (vyššia dôstojnícka h. v Osmanskej ríši) tur.
hajtman (h. na úrovni veliteľa roty al. batérie) nem.
obrist (hist. h., veliteľ práporu, neskôr pluku) voj. hist.
gonfalonier(e) (h. v stredovekom tal. vojsku, zástavník) tal.
práporčícke hodnosti
rotný (nižšia prvá práporčícka h.) nem. voj.
rotmajster (nižšia druhá práporčícka h.) nem. voj.
čauš (rotmajster, tur. h.) tur.
poddôstojnícke hodnosti
frajter (prvá poddôstojnícka h., slobodník) nem. zastar. voj. slang.
kaprál (druhá poddôstojnícka h., desiatnik) tal.-nem.
seržant (h. v niektorých armádach na úrovni čatára) franc.
šikovateľ
feldvébel (najvyššia poddôstojnícka h. v rak.-uhor. armáde a v niektorých iných armádach) nem. hist. voj.
mičman (poddôstojnícka h. voj. loďstva) rus. voj. porovnaj vojakveliteľ
úradnícke hodnosti
revident (h. najmä v štátnej správe) lat. zastar.
asesor lat. práv. hist.
jurát
jurátus (úradníkv súdnej službe,prísediaci na súde) lat. práv. zastar.
bailli /baji/ (vyššia feudálna úradnícka h. v západnej Európe) lat.-franc. hist. porovnaj pisár 1
iné hodnosti
inšpektor (policajná h.) lat.
superintendent (inšpektor vo Veľkej Británii) lat.
seržant (h. v bezpečnostných zboroch, polícii, niektorých štátov) franc.
majestát (h. panovníka, veličenstvo) lat. hist. porovnaj hodnostáršľachticšľachtičnástarostavládcavodcaveliteľ 1úradník

vládca

vládca
potentát (panovník, mocnár, vladár) lat. expr.
monarcha gréc.
dynasta (panovník) gréc. kniž.
cézar (neobmedzený v.) vl. m.
cisár (najvyšší, neobmedzený v.) lat.
imperátor (zvrchovaný cisár) lat.
suverén (zvrchovaný, nezávislý v.) franc. kniž.
diktátor
absolutista lat.
autokrat
despota (neobmedzený v., samovládca, krutovládca) gréc.
tyran (neobmedzený v. v starom Grécku a stredovekých tal. mestských štátoch hist.; krutý diktátor, utláčateľ) gréc.
suzerén (v. ovládajúceho štátu vo vzťahu k ovládanému, závislému štátu, najvyšší lénny pán) franc. hist.
rezident (faktický v. v protektoráte, predstaviteľ koloniálneho štátu) lat.
džingischán (krutý v., krutovládca) vl. m. expr. pren.
faraón (v. v Novej ríši starého Egypta) egypt.-lat.
nomarch (správca územnej správnej jednotky v starovekom Egypte) gréc. hist.
ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.
satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perz. ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.
bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.
diadoch (v. v macedónskej ríši po smrti Alexandra Veľkého) gréc. hist.
princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.
augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.
dux (náčelník, veliteľ vojsk v provinncii starého Ríma; malý nezávislý vládca v Taliansku hist.) lat.
tetrarcha (jeden zo štyroch vládcov v starom Ríme) gréc. hist.
rex (v. s nedeliteľnou a doživotnou mocou, kráľ, pôvodne v starom Ríme) lat. hist.
autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.
kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.
jarl (kráľ kraja, náčelník skupiny Vikingov) škand. hist.
bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.
cár (titul neobmedzeného v. v Bulharsku a Rusku) rus.
báťuška (ľudové označenie cára) rus.
gosudar
hosudar (neobmedzený v. v predrevolučnom Rusku) rus.
hajtman (v. Ukrajiny, 17. – 18. st.) nem. hist.
lord (v. v angl. prostredí) angl.
ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.
dóža (titul voleného v. v benátskej a janovskej republike) tal. hist.
duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.
caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.
dej (titul tur. miestodržiteľa, v. v Alžírsku) arab. hist.
said
šerif
šeríf (titul v. v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.
kalif
chalífa (titul arab. v. a hlavy veriacich) arab.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
beg
bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.
sultán (v. v islamských krajinách od 10. st., najmä v Turecku) arab.-tur.
šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
širvánšach
širvánšáh (v. stredovekého štátu v dnešnom Azerbajdžane) perz. hist.
ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.
satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perzskej ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.
padišah
padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.
chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.
chán (tur. al. mongol. v.) tur. hist.
kagan (titul hlavy štátov turkických národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.
mogul (moslimský titul panovníka mongol. pôvodu v Indii, 16. – 19. st.) perz. hist.
radža
maharadža (ind. v., kráľ, knieža) sanskrit
chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín.? hist.
wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.
dalajláma (duchovná hlava tibetskej budhistickej cirkvi, do 1951 polit. v. Tibetu) tib.
kabaka (titul feudálneho v. kráľovstva Bugandy) ?
neguš (etióp. cisár, nepresne) etióp.
tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár) jap.
mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.
šógun (neobmedzený voj. v., Japonsko, 12. – 19. st.) jap.
daimjó
daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.
inka (v. v ríši Inkov) vl. m. hist.
rex regum (kráľ kráľov, aj označenie Ježiša Krista) lat.
Lucifer lat.
Mefisto (v. pekla, diabol) vl. m.
satan
satanáš (vládca pekla, zosobnenie zla, protivník Boha, čert) hebr. porovnaj miestodržiteľvodca

loď

loď 1 (dopravný prostriedok vo vode, duté plavidlo)
šíf nem. hovor. zastar.
šinágeľ nem. zastar.
nau- gréc. v zlož. sl.
archa (Noemov koráb postavený pred potopou sveta) lat. bibl.
boat /bout/ (menšie plavidlo) angl. lod.
jachta (plachtová al. motorová l. na šport al. rekreáciu so zakrytou palubou a s kajutami) hol.
keč (malá dvojsťažňová plachtová jachta) angl. lod.
bojer (plachetnica s oblým trupom, so zvislou provou, s guľatou kormou, na prevoz tovaru v prístave) hol. lod.
singel (šport. l. pre jednu osobu, napr. kanoe, kajak) angl. šport.
gondola (úzka benátska l. so zobákovito pretiahnutou prednou a zadnou časťou poháňaná jedným dlhým pádlom) tal.
skul (cvičná športová veslárska l.) angl. šport.
hydrofil (l. s krídlami pod trupom, na kt. sa kĺže pri vyššej rýchlosti) gréc. odb.
glizér gréc.
hydroglizér (l. s vlastným pohonom poháňaná leteckou vrtuľou, ktorá pri vyšších rýchlostiach kĺže po hladine, klzák) gréc.-franc. lod.
remorkér (l. s vlastným pohonom používaná na ťahanie al. tlačenie nákladných lodí bez vlastného pohonu) lat. franc.
buksér (malý remorkér na premiestňovanie a zostavovanie plavidiel) hol. lod.
foršpán (spojenie dvoch lodí pri plavbe cez zložitý úsek) nem. lod. slang.
tramp (nákladná námorná l. používaná na nepravidelné obchodné plavby) angl.
barža (veľká nákladná l. v rus. prostredí) franc.-rus.
propeler (nákladná l. s lodnou skrutkou) angl.-lat. zastar.
trambus (l. premávajúca podľa potreby) angl. lod.
trajekt lat.
ferry-boat /bout/
ferry
fery
féra (prievozná l. na prepravu osôb, cestných a koľajových vozidiel) angl. lod.
collier /kolié/ (l. na dopravu uhlia) angl.
tanker (l. prepravujúca plyny al. tekutý náklad, najmä ropu) angl. lod.
supertanker (tanker s veľkou kapacitou) lat. + angl. lod.
transbordér /tranz-/ (l. na prevážanie vlakov al. vozidiel cez morské úžiny a pod.) lat. + franc. dopr.
ro-ro (l. s horizontálnym nakladaním nákladu) angl. obch. lod.
lo-lo (l. s vertikálnym nakladaním nákladu) angl. obch. lod.
šalupa (dlhá rýchla l. na spojenie s kotviacou loďou) hol.-franc.
šalanda (malá vlečná l. s plytkým ponorom) arab.-nem.
hydrobus (motorová osobná rekreačná l. na vyhliadky al. rýchlu miestnu prepravu) gréc. + angl.
transatlantik /tranz-/ (zámorská, zaoceánska l.) lat. + vl. m. hovor.
charter /čar-/ (l. zmluvne najatá súkromnou spoločnosťou na vykonanie dopredu určenej cesty al. ciest) angl.
kasko (dopravný prostriedok na prepravu tovaru, ale bez strojnej časti, t. j. len trup l., lietadla a pod.) špan.
sampan (široká plochá l. poháňaná veslami al. plachtami na dopravu nákladu al. bývanie, juhovýchodná Ázia) čín.
vedeta (malá hliadková voj. l.) tal. lod.
korveta (menšia voj. sprievodná l., pôvodne plachtová trojsťažňová) franc.
kobukson (pancierová, korytnačia l.) jap.
sukung (javanská rybárska l. s vahadlom a trojuholníkovou plachtou) indonéz.
seiner (malá námorná rybárska l.) angl.
pareja (malá motorová rybárska l. s vysokým voľným okrajom a rahnami na sušenie sietí) špan. lod.
kuter (najmenšia rybárska l. na ťahanie sietí používaná pri pobreží) angl. lod.
trauler
trawler /tró-/ (l. na lov rýb vlečnými sieťami) angl. lod.
loger (stredná rybárska l. s väčšou posádkou a chladiacimi zariadeniami) angl. lod.
beluga (plachetnica s kajutou pre trojčlennú posadáku) rus. lod.
tartana (jednosťažňová rybárska plachetnica v Stredomorí) tal.
slup (jednosťažňová plachetnica s jednou trojuholníkovou plachtou medzi provou a sťažňom a jednou hlavnou plachtou na sťažni) angl. lod.
kuter (voj. jednosťažňová plachetnica s piatimi plachtami) angl. lod.
jachta (stíhacia jednosťažňová plachetnica na prenasledovanie pašerákov) hol. hist.
pink (rybárska jednosťažňová plachetnica s vratiplachtou a kosatkou a s bočnými lopaticami) hol.
galeota (menšia vojnová veslová jednosťažňová plachetnica, 16. – 17. st.) špan.
briga (dvojsťažňová plachetnica) tal. lod.
brigantína (rýchla obchodná dvojsťažňová plachetnica) tal.
trabakul (malá dvojsťažňová pobrežná plachetnica na Jadranskom mori) tal.
dhau
dau (široká arab. obchodná dvojsťažňová plachetnica s lichobežníkovými plachtami) arab.
karak
karaka (vojnová a obchodná dvoj- až štvorsťažňová plachetnica, 15. – 16. st.) arab.-tal.
karavela (dvoj- al. trojsťažňová plachetnica, 15. – 16. st.) špan.
šarpia (malá plachetnica s hranatým trupom a lomenými rebrami) angl. lod.
pinas (hol. plachetnica, 18. st.) hol.
fluita (hol. rýchla ťažká tučná obchodná plachetnica, 17. st.) hol. lod.
perama (obchodná plachetnica v Egejskom mori) gréc.
gauli (fénická obchodná plachetnica, prvá plachtová loď) ? lod. hist.
trigantína (starogréc. plachetnica s jednou plachtou) gréc. lod.
nefa
nef (franc. plachetnica, 11. – 14. st.) lat.-franc.
nao
nava
nave (plachetnica používaná od 12. st. v Španielsku a Portugalsku) špan.
dhan (arab. obchodná plachetnica s plachtami v tvare lichobežníka) ?
patamar (ind. štíhla plachetnica až s troma plachtami v tvare trojuholníka) ?
džunka (čínska al. jap. pobrežná plachetnica s jednou štvorhrannou plachou) malaj.
jachta (športová pretekárska plachetnica so záťažou) hol. šport.
katamarán (plachetnica s dvoma trupmi, juhovýchodná Ázia) tamil.
trimarán (plachetnica s troma trupmi) indonéz. šport.
šalupa (prieskumná hliadková trojsťažňová plachetnica, 18. a 19. st.) hol.-franc. hist.
barkentína (trojsťažňová plachetnica s rahnovými plachtami na prednom sťažni a vratiplachtou na ostatných sťažňoch) angl. lod.
pinka (trojsťažňová plachetnica s latinskými plachtami a oblou kormou) hol.
bark hol.
barkantina (trojsťažňová al. viacsťažňová plachetnica) gréc.-angl.
flauta (hol. obchodná trojsťažňová plachetnica, 17. st.) lat.-tal.
fregata (najrýchlejšia vojnová trojsťažňová plachetnica s plnými plachtami, 17. st.) tal. lod. hist.
galeóna (vojnová ťažká veľká stredoveká troj- až štvorsťažňová plachetnica, od 16. st.) hol. špan. hist.
clipper /kli-/ angl.
goeleta franc.
škuner (rýchla viacsťažňová plachetnica) angl.
triakontoros (starogréc. bojová l. s 30 veslármi) gréc. hist.
pentekontoros (vojnová starogréc l. s 50 veslármi v jednej al. dvoch rovinách, päťdesiatveslica) gréc. hist.
galéra (starogréc. a starorím. vojnová veslová l.)
monéra (starogréc. a starorím. vojnová l. s jedným radom vesiel) gréc. hist.
biréma (starogréc. a starorím. vojnová l. s dvoma radmi vesiel) gréc. hist.
triéra
triréma (starogréc. a starorím. vojnová l. s tromi radmi vesiel) gréc. hist.
tetrera (starorím. vojnová l. so štyrmi radmi viesiel) gréc.-lat. hist.
pentera (staroveká vojnová s piatimi radmi vesiel) gréc. hist.
liburna (vojnová staroveká štíhla l. s jedným al. dvoma radmi vesiel, so sťažňom a plachtou) vl. m. hist.
drakar (vikinská a normanská veľká vojnová l.) škand.
geléa (byzantská ranostredoveká menšia vojnová prieskumná l.) gréc.-lat.
galéra
galeja (dlhá štíhla vojnová veslová l. s jedným al. dvoma sťažňami, kde veslármi boli otroci al. trestanci, 9. – 16. st. v Stredozemí) tal.
dromon (stredoveká byzanská galéra s jednou palubou, jedným al. dvoma radmi vesiel a dvoma plachtami na sklápacích sťažňoch) ?
geleassa
galeáza (veľká vojnová l., 16. – 17. st., v Stredozemí) tal. hist.
fregata (veľká sprievodná vojnová l.) tal. lod.
dreadnought /drednót/ (ťažká pancierová vojnová l. s delami, zač. 20. st.) angl.
scout /skaut/ (l. vyslaná získať informácie o postavení a pohyboch nepriateľa) angl.
vrak (zničená, stroskotaná l.) hol.-nem. porovnaj čln
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 44. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.