právo
právo
1
nárok, oprávnenie
majorát
dedičské p., dedičský poriadok, kt. ustanovuje za dediča najstaršieho mužského potomka
lat.
hist. práv.
minorát
dedičské p., dedičský poriadok, kt. ustanovuje za dediča najmladšieho potomka
lat.
hist. práv.
primogenitúra
dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci prednostné právo prvorodeného pri dedičskej postupnosti, prvorodenstvo
lat.
hist. práv.
sekundogenitúra
dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci práva druhorodeným potomkom, druhorodenstvo
lat.
hist. práv.
tertiogenitúra
-ci-
dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci práva treťorodeným potomkom
lat.
hist. práv.
seniorát
dedičské a nástupnícke p. na panovnícky trón najstaršieho, najmä mužského člena rodu, nástupnícky poriadok
lat.
hist. práv.
majorát
nástupnícke p. vychádzajúce zo zásady prvorodenectva najstaršieho syna v rámci rodu, rodiny
lat.
hist.
ius sanguinis
p. krvi, zásada, podľa kt. osoba narodením nadobúda štátne občianstvo rodičov
lat.
práv.
ius primae noctis
jús prímé nok-
p. feudála stráviť po svadbe svojho poddaného svadobnú noc s novomanželkou, p. prvej noci
lat.
opcia
p. jednej strany kúpiť alebo predať cenné papiere, cudziu menu a pod. k určitému dňu alebo počas určitej doby v budúcnosti za stanovenú cenu a záväzok druhej strany predať alebo kúpiť predmet zmluvy za rovnakých podmienok ekon.; p. vybrať si jednu z daných možností práv.
lat.
regres
p. toho, kto splnil fin. záväzok požadovať od dlžníka náhradu, úhradu zaplatenej sumy, postih
lat.
práv.
privilégium
lat.
servitút
p. používať cudziu nehnuteľnosť, napr. prechádzať cez cudzí pozemok, služobnosť
lat.
zastar.
ius soli
p. pôdy, zásada, podľa kt. osoba narodením nadobúda narodením na území štátu jeho štátne občianstvo
lat.
práv.
inkolát
šľachtické obyvateľské p. nadobúdať panstvá, zúčastňovať sa krajinského snemu a zastávať krajinské úrady
lat.
hist. práv.
preferencia
franc. franc.
precedencia
prednostné p. osoby vystupovať pred inými pre vyššie postavenie, hodnosť, úrad, spoločenská prednosť
lat.
kniž.
regál
vyhradené, výsostné p. panovníka a neskôr štátu na majetok a činnosti prinášajúce príjmy, prospech
lat.
hist. práv.
intercesia
p. vyšších úradníkov zrušiť al. zamedziť výkon výroku nižšieho orgánu, v starom Ríme
lat.
hist.
obvod
obvod
2
vymedzený územný (správny) celok, oblasť, územie
región
lat.
rajón
lat.
teritórium
lat.
revír
uzavretá oblasť vymedzená na určitú činnosť, najmä lesná, uhoľná, policajná a pod.; oblasť na poľovačku, lov, polesie
franc.-nem.
kolatúra
lat.
fara
cirk. územný o. spravovaný farárom; najmenšia, najnižšia územná jednotka s kostolom
nem.
hovor.
biskupstvo
gréc.
provincia
cirk. územný o. niekoľkých biskupstiev spravovaný arcibiskupom cirk.; územný správny o.; pôvodne územný správny o. Rím. ríše hist.; územný správny o. v Španielsku, Čile a pod.
lat.
patriarchát
cirk. územný o. podliehajúci právomoci hlavy pravoslávnej a niektorých východných cirkví
gréc.
cirk.
vilayet
-jet
župa
lat.
banát
územný správny o. u niektorých južných Slovanov spravovaný kráľovským miestodržiteľom
vl. m.
hist.
opričnina
územie priamo spravované cárom na základe opatrení cára Ivana Hrozného proti bojarom, 16. st.
rus.
hist.
county
kau-
správny a súdny o. vo Veľkej Británii a USA; územie patriace grófovi, grófstvo v Anglicku a Škótsku
angl.
ulus
mongol.-rus.