znak 3 predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu

symbol gréc.

signum lať. kniž. zastar.

emblém z. príslušnosti k určitému celku, odznak gréc.

erb nem.

címer z. hodnosti, moci, práv osôb, rodov, miest a pod., v podobe stredovekého štítu franc.-maď.? hist.

arma z. zemana, erb priznaný kráľom lat. hist.

palcát znak richtárskej moci v podobe spletenca z kože, richtárske právo, žila hist.; z. veliteľa lat. hist.

bulava veliteľský palcát kozáckeho hajtmana turk.-rus.

tarč jazdecký erb, 14. – 15. st. arab. hist.

berla z. biskupskej hodnosti al. kráľovskej moci, hore ohnutá štylizovaná pastierska palica, žezlo lat.

sceptrum ske- veliteľská, panovnícka berla gréc.-lat.

dištinkcia z. hodnosti lat.

bunčuk voj. z. kozáckych atamanov tur.

kokarda odznak, ozdoba, čepiec, stužka, štítok v podobe zvinutej ružice v nár. farbách franc.

sandžak odznak tur. vojska v podobe kopije s konským chvostom tur. hist.

tug odznak veliteľskej hodnosti v tur. vojsku v podobe konského chvosta tur. hist.

tyrsus -zus dlhšia drevená palica s viničom, brečtanom a píniovou šiškou ako symbol boha Dionýza gréc.

totem kmeňový z. primitívnych národov al. náboženstiev, symbol predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod., v podobe zvieraťa, rastliny a pod. indián.-angl.

kalid osobný totem považovaný za pradedka, Mikronézia polynéz.

šerpa z. hodnosti v podobe širšieho pruhu tkaniny upevnenej šikmo cez prsia franc.-nem.

pálium z. patriarchov a arcibiskupov, biely vlnený pruh so šiestimi čiernymi krížikmi nosený cez plecia a vybiehajúci vpredu i vzadu lat. cirk.

acimaki biela stuha ako symbol jap. intelektuálov jap.

insígnie znaky moci al. hodnosti lat.

pontifikálie insígnie biskupa lat. cirk.

fénix bájny staroegypt. vták, kt. sa po 500 rokoch sám spáli a vyletí z popola znova omladený, symbol znovuzrodenia, obrodenia, nesmrteľnosti gréc.

Pegas z. básnického umenia vl. m. kniž.

amor vl. m.

kupido lat.

eros z. lásky gréc.

Ápis

Hapi z. plodnosti, posvätný čierny býk v starom Egypte

venuša praveká kultová socha ako symbol ženstva a plodnosti vl. m. archeol.

moloch z. krutosti, nenásytnosti, zbytočnosti, toho, čo ničí človeka vl. m. kniž.

hydra z. obludnosti gréc. pren.

atribút predmet určujúci zobrazenú osobu, napr. bájnu postavu al. svätca lat. výtv.

mandala magický kruh, budhistický symbol ind. náb.

zbraň

pugio dýka rím. legionárov pešiakov lat. hist.

sax dýka s krátkou jednostrannou čepeľou a dlhou rukoväťou používaná Germánmi v čase sťahovania národov germ. hist.

skramasax krátky franský nôž s jednostranným ostrím a dlhou rukoväťou germ. hist.

stilet dýka s tenkou čepeľou a niekoľkými ostriami tal. hist.

tulich dýka s krátkou rovnou čepeľou nem. hist.

kindžal orient. nôž so zakrivenou čepeľou perz.-tur.

kris malajská dýka so zvlnenou čepeľou malaj.

spata ťažký dlhý meč s bohato zdobenou rukoväťou a pošvou a obojstranným ostrím gréc. hist.

machaira jednosečný meč s rovnou al. zakrivenou čepeľou, 30 až 50 cm dlhý gréc. archeol.

gladius krátky dvojsečný meč rímskych legionárov pešiakov lat.

akinakes skýtsky krátky dvojsečný meč z bronzu al. železa perz.-gréc. archeol.

falcata iberský krátky meč s prehnutou čepeľou iberčina archeol.

korduláč široký ťažký dvojsečný meč, Čechy 15.-16.st. lat.-nem.

špadón dvojsečný obojručný meč, 16. st. gréc.-tal. hist.

šabľa sečná a bodná zbraň s jednostranným ostrím orient.

frangia druh šable ? hist.

paloš ťažká jazdecká šabľa tur.-maď.

karabela ťažšia šabľa so širokou čepeľou, 16. – 18. st. poľ.-tat.

šaška kozácka al. kaukazská šabľa bez koša rus.

saracénka zakrivená moslimská šabľa vl. m. hist.

jatagan tur. bodná a sečná z. so zahnutou čepeľou tur.

handžár balkánsky názov jataganu perz. hist.

kord bodná z. s dlhou úzkou čepeľou perz.-tur.

fleuret ľahká ohybná šermiarska bodná z. franc. šport.

rapír

rapier dlhá a úzka bodná a sečná súbojová z., 16. a 17. st. franc.-nem.

halapartňa bodná a sečná z. so sekerou, hrotom a hákom na dlhej rúčke nem. hist. voj.

sponton ozdobná halapartňa tal. hist.

tomahavk indián. bojová sekera indián.-angl.

franciska ľahká, esovite prehnutá sekera s krátkym toporom, sečná a vrhacia z., 7. – 8. st. u Frankov lat.-tal.

banderila

banderilla -iľa krátka kopija so stuhami používaná pri býčích zápasoch špan.

pika kopija s 3 až 6 m dlhou rukoväťou, 15. – 17.st. franc. hist.

partizána pechotná kopija s dlhým hrotom a dvoma krátkymi polmesiačikovitými hrotmi na stranách, 17. st. franc.

sandžak kopija s konským chvostom ako odznak tur. vojska tur. hist.

asagaj ľahký drevený černošský oštep s oceľovým hrotom berber.-port.

harpúna železný oštep pripojený k lanu, používaný na lov veľkých rýb franc.

pilum starorím. vrhacia z. lat. hist.

bumerang drevená vrhacia lovecká z. austrál. domorodcov austrál.

makana dlhá drevená z. juhoamer. Indiánov indián. hist.

katapult staroveká a stredoveká vrhacia z. gréc. hist.

totach ťažký stredoveký stroj na vrhanie veľkých kameňov ? hist.

balista antická z. na vrhanie kameňov, vrhač kameňov, kameňomet lat. + gréc. hist. voj.

palintonon starogréc. vojnový stroj vrhajúci kamenné gule gréc. hist.

torment starorím. obliehací prak lat. porovnaj nôž sekera

bola

bolas gule spojené lasom, povrazom, z. juhoamer. Indiánov špan.

puška gréc.-lat.-nem.

flinta nem. hovor.

gver

kver

kvér nem. hovor. zastar.

štuc ručná strelná z., ručnica nem. hovor. zastar.

brokovnica poľovnícka p. na brokové náboje nem.

lankasterka lovecká puška s kohútikmi na bokoch vl. m.

gyrojet -džet jednohlavňová poľovnícka strelná zbraň s hladkým vrtom na lov veľkej ťažkej zveri gréc. + angl.

hamerleska poľovnícka strelná zbraň so sklopnými hlavňami a s kohútikmi vnútri lôžka hlavne angl. poľov.

lefoška poľovnícka puška so sklopnými hlavňami, postavená na náboje, roznecovaná kolíčkovou nákovkou vl. m.

banditka lupičská, zbojnícka puška tal. zastar.

terčovnica puška na streľbu do cieľa román.-nem.

repetírka staršia voj. opakovacia puška, opakovačka lat. hovor.

dupľovka dvojhlavňová puška lat. hovor.

karabína ľahká puška so skrátenou hlavňou, od 18. st. franc. zastar.

vintovka staršia voj. opakovacia puška nem.-rus. hist. voj.

arkebúza hákovnica, stredoveká strelná zbraň, 15. – 17. st. franc. hist.

mušketa puška nabíjaná spredu, 16. – 17. st. franc. hist. voj.

trombón mušketa s kresadlovou zámkou tal. hist.

šaspotka franc. ihlovka so zdokonaleným záverom, 19. st. vl. m. hist.

vendlovka

verndlovka rak. voj. puška, zadovka vl. m. hist.

venclovka rak. voj. puška upravená z predovky na zadovku vl. m. hist.

berdanka

berdanovka rus. voj. jednorazová zadovka, 1868 – 1890 vl. m. hist. voj.

flobertka strelná zbraň s dlhou hlavňou a hladkým vývrtom na náboje s okrajovým zápalom vl. m.

remingtonka puška nabíjaná zozadu vl. m.

mauzerovka opakovacia lovecká a voj. puška s drážkovým vývrtom hlavne a valcovým otáčavým záverom vl. m. voj.

mitrailleusa -trajéza opakovacia puška, predchodkyňa guľometu franc. zastar.

winchestrovka vinče- voj. opakovacia puška vl. m. voj. hist.

henryovka ručná jednohlavňová voj. opakovačka vl. m. hist. voj.

manlicherovka staršia voj. opakovacia puška vl. m. voj.

tarasnica puška s priebojnými nábojmi na ničenie tankov a pod. lat.-nem.

falkoneta ľahká strelná stredoveká z. s malým kalibrom vl. m.

magnum lovecká strelná z. s väčším výkonom strely než zodpovedá ráži zbrane lat.

pištoľ

pištoľa ručná strelná z. s krátkou hlavňou, s nábojovou komorou v zadnej časti hlavne franc.-čes.

parabelum automatická pištoľ nem. výroby lat.-nem.

tercerol

tercerola

trombón malá vrecková pištoľ, najmä s dýkou tal. hist.

bambitka stará pištoľ, od 14. st. tal.

brovning

browning samočinná pištoľ so zásobníkom v rukoväti vl. m.

signálka pištoľ na podávanie znamení, najmä svetelných lat.-franc. voj. slang.

revolver angl.

kolt viacranová ručná strelná zbraň s krátkou hlavňou a otáčavým bubiebkom vl. m.

automat samopal gréc.

mašingver guľomet nem. zastar. voj. slang.

maxim ťažký starší guľomet vl. m. voj.

pancierovka ručná reaktívna strelná z. na ničenie obrnených vozidiel, tankov a pod. tal.-nem. voj.

bazuka prenosná protipancierová strelná z. amer. voj.

kanón delo tal.-nem. voj.

húfnica delo s krátkou hlavňou; ťažké obliehacie delo hist. nem. voj.

tarasnica ľahké husitské delo s dlhou hlavňou, na búranie opevnení lat.-nem. hist.

harcovnica ľahké delo ťahané jedným koňom nem.-maď. hist.

falkón delo s plochou dráhou strely, 16. a 17. st. vl. m.

bombarda stredoveké ťažké delo na kamenné gule franc. hist.

tučná berta ďalekonosné delo, 1. svetová vojna voj. slang. publ.

kaťuša strelná zbraň na odpaľovanie rakiet, sov. raketomet, 2. svetová vojna rus. voj. slang.

raketa reaktívna strela, najmä ako z. tal.-nem. voj. porovnaj strela 1

palcát krátka úderná stredoveká z. tvorená dreveným držadlom, rukoväťou, zakončenou kovovou hlavicou maď. hist.

budzogáň

buzogáň tur. veliteľská palica podobná palcátu tur. hist.

nunčak šport. z., bojové náčinie, reťaz azij. hovor.

boxer z. na zosilnenie úderu päsťou, spojené kovové prstene angl.

taran staroveká z. na búranie pevností gréc.-rus. hist.

spólium ukoristená z. v starom Ríme lat. hist.

militáriá zbierka dokladov, predmetov k dejinám vojenstva, najmä zbrane, voj. technika, rovnošaty, vyznamenania a pod. lat. odb.

inter arma silent musae múzé za hluku zbraní, medzi zbraňami mlčia múzy, odpočíva umenie i veda, Cicerov výrok lat.

ad arma! do zbrane! lat.

obvod 2 vymedzený územný (správny) celok, oblasť, územie

región lat.

rajón lat.

teritórium lat.

régia lať. kniž. zastar.

-sféra gréc. v zlož. sl.

cirkumferencia oblasť lat. lek.

komúna územný o. s určitou formou samosprávy, mestská samospráva lat.

revír uzavretá oblasť vymedzená na určitú činnosť, najmä lesná, uhoľná, policajná a pod.; oblasť na poľovačku, lov, polesie franc.-nem.

kolatúra lat.

farnosť nem. cirk.

fara cirk. územný o. spravovaný farárom; najmenšia, najnižšia územná jednotka s kostolom nem. hovor.

parochia farnosť v katolíckej a pravoslávnej cirkvi gréc.-lat. cirk. zastar.

dekanát cirk. územný o. podliehajúci právomoci dekana lat.

biskupstvo gréc.

diecéza cirk. územný o. podliehajúci právomoci biskupa gréc.-lat. cirk.

vikariát

vikariátstvo jedna z častí biskupstva lat. cirk.

eparchia cirk. územný o. podliehajúci právomoci biskupa pravoslávnej cirkvi gréc. cirk.

arcibiskupstvo

arcidiecéza

metropola

metropolia cirk. územný o. podliehajúci právomoci arcibiskupa gréc. cirk.

provincia cirk. územný o. niekoľkých biskupstiev spravovaný arcibiskupom cirk.; územný správny o.; pôvodne územný správny o. Rím. ríše hist.; územný správny o. v Španielsku, Čile a pod. lat.

patriarchát cirk. územný o. podliehajúci právomoci hlavy pravoslávnej a niektorých východných cirkví gréc. cirk.

dištrikt

superintendencia lat. cirk.

seniorát cirk. územný o. v evanjelickej cirkvi lat. cirk.

nom

nomos územný správny o. v starovekom Egypte; územný správny o. v Grécku gréc. hist.

peribolos gréc. archeol. archit.

temenos

trinkos starogréc. posvätný o. s chrámami a verejnými budovami gréc. archit.

démos územná jednotka gréc. mestského štátu a jeho obyvateľov gréc.

eparchia územný správny o. v byzantskej, východorím. ríši gréc. hist.

katepanát územný správny o. v byzantskej, východorím. ríši od 11. st. gréc.

satrapia územný správny o. v Perz. ríši perz.-gréc. hist.

exarchát správny o. Byzantskej ríše na dobytom území spravovaný miestodržiteľom gréc.

pašalík tur. hist.

vilayet -jet

vilajet územný správny o. v Osmanskej ríši arab.-tur. hist.

sandžak správny o. v Osmanskej ríši, menší pašalík tur. hist.

emirát územný správny o. v arab. ríši, severná Afrika a Blízky východ, kniežatstvo arab.

kalifát územie spravované kalifom, arab. správna územná jednotka arab.

sultanát územie spravované sultánom v islamských krajinách, od 10. st. arab.-tur.

šejkát

šejchát

šajchát územie pod vládou arab. kmeňového náčelníka arab.

chanát územie pod vládou tur. al. mongol. vládcu tur. hist.

aljú územný správny o. v Mongolskej ríši tat. hist.

kaganát štátny a voj. útvar turk. národov, Avarov orient. hist.

komenda správny a hosp. o. cirk. rytierskych rádov lat.

župa lat.

komitát územný správny a súdny o. v Uhorsku, stolica, kraj lat. hist.

hajtmanstvo územný správny o. v čes. krajinách, okres, krajina, pôvodne za Rakúska nem. hist.

cirkul správny al. policajný o. v Poľsku, 18.a 19.st. lat.

gmina územný správny o. v Poľsku, obec, do 1954 nem.-poľ. hist.

bánovina tur.-srb. hist.

banát územný správny o. u niektorých južných Slovanov spravovaný kráľovským miestodržiteľom vl. m. hist.

judet -dec územný správny o. v Rumunsku rum.

újazd správny o. v cárskom Rusku rus. hist.

opričnina územie priamo spravované cárom na základe opatrení cára Ivana Hrozného proti bojarom, 16. st. rus. hist.

gubernia územný správny o. v Rusku, 1708 – 1929 lat. hist.

rajón územný správny v bývalom ZSSR lat.

kantón územný správny o. najmä vo Švajčiarsku franc.

departement -tmán územný správny o. vo Francúzsku, na Haiti, kraj franc.

dištrikt územný správny o. v Portugalsku a inde lat.

guvernorát územný správny o. v Egypte, Iraku, Tunisku franc.

grófstvo územný správny o. v Veľkej Británii a anglosaských krajinách nem. hist.

shire šajr územie patriace grófovi, grófstvo v Anglicku a Škótsku angl.

county kau- správny a súdny o. vo Veľkej Británii a USA; územie patriace grófovi, grófstvo v Anglicku a Škótsku angl.

ken územný správny o. v Japonsku jap.

han územie pod vládou jedného kniežaťa, daimjó, od 12.st. do 1871 jap. hist.

kapitánia územný správny o. v špan. kolóniách v Lat. Amerike lat.

ulus mongol.-rus.

aimag

ajmak mongolskú územný správny o. mongol.

bantustan formálne samostatné územie v JAR s černošským osídlením; ú. vytvorené na národnostnom princípe vl. m.+perz. porovnaj územie oblasť 1

kopija

banderila

banderilla -iľa krátka k. so stuhami používaná pri býčích zápasoch špan.

pika k. s 3 – 6 m dlhou rukoväťou, 15. – 17. st. franc. hist.

partizána pechotná k. s dlhým hrotom a dvoma krátkymi polmesiačikovitými hrotmi na stranách, 17. st. franc.

sandžak k. s konským chvostom ako odznak tur. vojska tur. hist.

odznak

symbol predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu gréc.

signum o. rím. légie hist.; predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu kniž. zastar. lat.

erb nem.

címer znak hodnosti, moci, práv osôb, rodov, miest a pod. v podobe stredovekého štítu franc.-maď.? hist.

emblém znak príslušnosti k určitému celku gréc.

dištinkcia znak hodnosti lat.

sandžak o. tur. vojska v podobe kopije s konským chvostom tur. hist.

tug o. veliteľskej hodnosti v tur. vojsku v podobe konského chvosta tur. hist.

kokarda ozdoba, čepiec, stužka, štítok v podobe zvinutej ružice v nár. farbách franc. porovnaj znak 3