Výsledky vyhľadávania

obvod

obvod 2 (vymedzený územný (správny) celok, oblasť, územie)
región lat.
rajón lat.
régia lať. kniž. zastar.
-sféra gréc. v zlož. sl.
cirkumferencia (oblasť) lat. lek.
komúna (územný o. s určitou formou samosprávy, mestská samospráva) lat.
revír (uzavretá oblasť vymedzená na určitú činnosť, najmä lesná, uhoľná, policajná a pod.; oblasť na poľovačku, lov, polesie) franc.-nem.
kolatúra lat.
farnosť nem. cirk.
fara (cirk. územný o. spravovaný farárom; najmenšia, najnižšia územná jednotka s kostolom) nem. hovor.
parochia (farnosť v katolíckej a pravoslávnej cirkvi) gréc.-lat. cirk. zastar.
dekanát (cirk. územný o. podliehajúci právomoci dekana) lat.
biskupstvo gréc.
diecéza (cirk. územný o. podliehajúci právomoci biskupa) gréc.-lat. cirk.
vikariátstvo (jedna z častí biskupstva) lat. cirk.
eparchia (cirk. územný o. podliehajúci právomoci biskupa pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
metropolia (cirk. územný o. podliehajúci právomoci arcibiskupa) gréc. cirk.
provincia (cirk. územný o. niekoľkých biskupstiev spravovaný arcibiskupom cirk.; územný správny o.; pôvodne územný správny o. Rím. ríše hist.; územný správny o. v Španielsku, Čile a pod.) lat.
patriarchát (cirk. územný o. podliehajúci právomoci hlavy pravoslávnej a niektorých východných cirkví) gréc. cirk.
superintendencia lat. cirk.
seniorát (cirk. územný o. v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
nomos (územný správny o. v starovekom Egypte; územný správny o. v Grécku) gréc. hist.
peribolos gréc. archeol. archit.
trinkos (starogréc. posvätný o. s chrámami a verejnými budovami) gréc. archit.
démos (územná jednotka gréc. mestského štátu a jeho obyvateľov) gréc.
eparchia (územný správny o. v byzantskej, východorím. ríši) gréc. hist.
katepanát (územný správny o. v byzantskej, východorím. ríši od 11. st.) gréc.
satrapia (územný správny o. v Perz. ríši) perz.-gréc. hist.
exarchát (správny o. Byzantskej ríše na dobytom území spravovaný miestodržiteľom) gréc.
pašalík tur. hist.
vilayet /-jet/
vilajet (územný správny o. v Osmanskej ríši) arab.-tur. hist.
sandžak (správny o. v Osmanskej ríši, menší pašalík) tur. hist.
emirát (územný správny o. v arab. ríši, severná Afrika a Blízky východ, kniežatstvo) arab.
kalifát (územie spravované kalifom, arab. správna územná jednotka) arab.
sultanát (územie spravované sultánom v islamských krajinách, od 10. st.) arab.-tur.
šajchát (územie pod vládou arab. kmeňového náčelníka) arab.
chanát (územie pod vládou tur. al. mongol. vládcu) tur. hist.
aljú (územný správny o. v Mongolskej ríši) tat. hist.
kaganát (štátny a voj. útvar turk. národov, Avarov) orient. hist.
komenda (správny a hosp. o. cirk. rytierskych rádov) lat.
župa lat.
komitát (územný správny a súdny o. v Uhorsku, stolica, kraj) lat. hist.
hajtmanstvo (územný správny o. v čes. krajinách, okres, krajina, pôvodne za Rakúska) nem. hist.
cirkul (správny al. policajný o. v Poľsku, 18.a 19.st.) lat.
gmina (územný správny o. v Poľsku, obec, do 1954) nem.-poľ. hist.
bánovina tur.-srb. hist.
banát (územný správny o. u niektorých južných Slovanov spravovaný kráľovským miestodržiteľom) vl. m. hist.
judet /-dec/ (územný správny o. v Rumunsku) rum.
újazd (správny o. v cárskom Rusku) rus. hist.
opričnina (územie priamo spravované cárom na základe opatrení cára Ivana Hrozného proti bojarom, 16. st.) rus. hist.
gubernia (územný správny o. v Rusku, 1708 – 1929) lat. hist.
rajón (územný správny v bývalom ZSSR) lat.
kantón (územný správny o. najmä vo Švajčiarsku) franc.
departement /-tmán/ (územný správny o. vo Francúzsku, na Haiti, kraj) franc.
dištrikt (územný správny o. v Portugalsku a inde) lat.
guvernorát (územný správny o. v Egypte, Iraku, Tunisku) franc.
grófstvo (územný správny o. v Veľkej Británii a anglosaských krajinách) nem. hist.
shire /šajr/ (územie patriace grófovi, grófstvo v Anglicku a Škótsku) angl.
county /kau-/ (správny a súdny o. vo Veľkej Británii a USA; územie patriace grófovi, grófstvo v Anglicku a Škótsku) angl.
ken (územný správny o. v Japonsku) jap.
han (územie pod vládou jedného kniežaťa, daimjó, od 12.st. do 1871) jap. hist.
kapitánia (územný správny o. v špan. kolóniách v Lat. Amerike) lat.
ulus mongol.-rus.
ajmak (mongolskú územný správny o.) mongol.
bantustan (formálne samostatné územie v JAR s černošským osídlením; ú. vytvorené na národnostnom princípe) vl. m.+perz. porovnaj územieoblasť 1

kopija

banderilla /-iľa/ (krátka k. so stuhami používaná pri býčích zápasoch) špan.
pika (k. s 3 – 6 m dlhou rukoväťou, 15. – 17. st.) franc. hist.
partizána (pechotná k. s dlhým hrotom a dvoma krátkymi polmesiačikovitými hrotmi na stranách, 17. st.) franc.
sandžak (k. s konským chvostom ako odznak tur. vojska) tur. hist.

odznak

symbol (predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu) gréc.
signum (o. rím. légie hist.; predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu kniž. zastar.) lat.
erb nem.
címer (znak hodnosti, moci, práv osôb, rodov, miest a pod. v podobe stredovekého štítu) franc.-maď.? hist.
emblém (znak príslušnosti k určitému celku) gréc.
dištinkcia (znak hodnosti) lat.
sandžak (o. tur. vojska v podobe kopije s konským chvostom) tur. hist.
tug (o. veliteľskej hodnosti v tur. vojsku v podobe konského chvosta) tur. hist.
kokarda (ozdoba, čepiec, stužka, štítok v podobe zvinutej ružice v nár. farbách) franc. porovnaj znak 3

znak

znak 3 (predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu)
symbol gréc.
signum lať. kniž. zastar.
emblém (z. príslušnosti k určitému celku, odznak) gréc.
erb nem.
címer (z. hodnosti, moci, práv osôb, rodov, miest a pod., v podobe stredovekého štítu) franc.-maď.? hist.
arma (z. zemana, erb priznaný kráľom) lat. hist.
palcát (znak richtárskej moci v podobe spletenca z kože, richtárske právo, žila hist.; z. veliteľa) lat. hist.
bulava (veliteľský palcát kozáckeho hajtmana) turk.-rus.
tarč (jazdecký erb, 14. – 15. st.) arab. hist.
berla (z. biskupskej hodnosti al. kráľovskej moci, hore ohnutá štylizovaná pastierska palica, žezlo) lat.
sceptrum /ske-/ (veliteľská, panovnícka berla) gréc.-lat.
dištinkcia (z. hodnosti) lat.
bunčuk (voj. z. kozáckych atamanov) tur.
kokarda (odznak, ozdoba, čepiec, stužka, štítok v podobe zvinutej ružice v nár. farbách) franc.
sandžak (odznak tur. vojska v podobe kopije s konským chvostom) tur. hist.
tug (odznak veliteľskej hodnosti v tur. vojsku v podobe konského chvosta) tur. hist.
tyrsus /-zus/ (dlhšia drevená palica s viničom, brečtanom a píniovou šiškou ako symbol boha Dionýza) gréc.
totem (kmeňový z. primitívnych národov al. náboženstiev, symbol predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod., v podobe zvieraťa, rastliny a pod.) indián.-angl.
kalid (osobný totem považovaný za pradedka, Mikronézia) polynéz.
šerpa (z. hodnosti v podobe širšieho pruhu tkaniny upevnenej šikmo cez prsia) franc.-nem.
pálium (z. patriarchov a arcibiskupov, biely vlnený pruh so šiestimi čiernymi krížikmi nosený cez plecia a vybiehajúci vpredu i vzadu) lat. cirk.
acimaki (biela stuha ako symbol jap. intelektuálov) jap.
insígnie (znaky moci al. hodnosti) lat.
pontifikálie (insígnie biskupa) lat. cirk.
fénix (bájny staroegypt. vták, kt. sa po 500 rokoch sám spáli a vyletí z popola znova omladený, symbol znovuzrodenia, obrodenia, nesmrteľnosti) gréc.
Pegas (z. básnického umenia) vl. m. kniž.
amor vl. m.
kupido lat.
eros (z. lásky) gréc.
Hapi (z. plodnosti, posvätný čierny býk v starom Egypte)
venuša (praveká kultová socha ako symbol ženstva a plodnosti) vl. m. archeol.
moloch (z. krutosti, nenásytnosti, zbytočnosti, toho, čo ničí človeka) vl. m. kniž.
hydra (z. obludnosti) gréc. pren.
atribút (predmet určujúci zobrazenú osobu, napr. bájnu postavu al. svätca) lat. výtv.
mandala (magický kruh, budhistický symbol) ind. náb.

zbraň

bodná, sečná, vrhacia z.
pugio (dýka rím. legionárov pešiakov) lat. hist.
sax (dýka s krátkou jednostrannou čepeľou a dlhou rukoväťou používaná Germánmi v čase sťahovania národov) germ. hist.
skramasax (krátky franský nôž s jednostranným ostrím a dlhou rukoväťou) germ. hist.
stilet (dýka s tenkou čepeľou a niekoľkými ostriami) tal. hist.
tulich (dýka s krátkou rovnou čepeľou) nem. hist.
kindžal (orient. nôž so zakrivenou čepeľou) perz.-tur.
kris (malajská dýka so zvlnenou čepeľou) malaj.
spata (ťažký dlhý meč s bohato zdobenou rukoväťou a pošvou a obojstranným ostrím) gréc. hist.
machaira (jednosečný meč s rovnou al. zakrivenou čepeľou, 30 až 50 cm dlhý) gréc. archeol.
gladius (krátky dvojsečný meč rímskych legionárov pešiakov) lat.
akinakes (skýtsky krátky dvojsečný meč z bronzu al. železa) perz.-gréc. archeol.
falcata (iberský krátky meč s prehnutou čepeľou) iberčina archeol.
korduláč (široký ťažký dvojsečný meč, Čechy 15.-16.st.) lat.-nem.
špadón (dvojsečný obojručný meč, 16. st.) gréc.-tal. hist.
šabľa (sečná a bodná zbraň s jednostranným ostrím) orient.
frangia (druh šable) ? hist.
paloš (ťažká jazdecká šabľa) tur.-maď.
karabela (ťažšia šabľa so širokou čepeľou, 16. – 18. st.) poľ.-tat.
šaška (kozácka al. kaukazská šabľa bez koša) rus.
saracénka (zakrivená moslimská šabľa) vl. m. hist.
jatagan (tur. bodná a sečná z. so zahnutou čepeľou) tur.
handžár (balkánsky názov jataganu) perz. hist.
kord (bodná z. s dlhou úzkou čepeľou) perz.-tur.
fleuret (ľahká ohybná šermiarska bodná z.) franc. šport.
rapier (dlhá a úzka bodná a sečná súbojová z., 16. a 17. st.) franc.-nem.
halapartňa (bodná a sečná z. so sekerou, hrotom a hákom na dlhej rúčke) nem. hist. voj.
sponton (ozdobná halapartňa) tal. hist.
tomahavk (indián. bojová sekera) indián.-angl.
franciska (ľahká, esovite prehnutá sekera s krátkym toporom, sečná a vrhacia z., 7. – 8. st. u Frankov) lat.-tal.
banderilla /-iľa/ (krátka kopija so stuhami používaná pri býčích zápasoch) špan.
pika (kopija s 3 až 6 m dlhou rukoväťou, 15. – 17.st.) franc. hist.
partizána (pechotná kopija s dlhým hrotom a dvoma krátkymi polmesiačikovitými hrotmi na stranách, 17. st.) franc.
sandžak (kopija s konským chvostom ako odznak tur. vojska) tur. hist.
asagaj (ľahký drevený černošský oštep s oceľovým hrotom) berber.-port.
harpúna (železný oštep pripojený k lanu, používaný na lov veľkých rýb) franc.
pilum (starorím. vrhacia z.) lat. hist.
bumerang (drevená vrhacia lovecká z. austrál. domorodcov) austrál.
makana (dlhá drevená z. juhoamer. Indiánov) indián. hist.
katapult (staroveká a stredoveká vrhacia z.) gréc. hist.
totach (ťažký stredoveký stroj na vrhanie veľkých kameňov) ? hist.
balista (antická z. na vrhanie kameňov, vrhač kameňov, kameňomet) lat. + gréc. hist. voj.
palintonon (starogréc. vojnový stroj vrhajúci kamenné gule) gréc. hist.
torment (starorím. obliehací prak) lat. porovnaj nôžsekera
bolas (gule spojené lasom, povrazom, z. juhoamer. Indiánov) špan.
strelná z.
puška gréc.-lat.-nem.
flinta nem. hovor.
kvér nem. hovor. zastar.
štuc (ručná strelná z., ručnica) nem. hovor. zastar.
brokovnica (poľovnícka p. na brokové náboje) nem.
lankasterka (lovecká puška s kohútikmi na bokoch) vl. m.
gyrojet /-džet/ (jednohlavňová poľovnícka strelná zbraň s hladkým vrtom na lov veľkej ťažkej zveri) gréc. + angl.
hamerleska (poľovnícka strelná zbraň so sklopnými hlavňami a s kohútikmi vnútri lôžka hlavne) angl. poľov.
lefoška (poľovnícka puška so sklopnými hlavňami, postavená na náboje, roznecovaná kolíčkovou nákovkou) vl. m.
banditka (lupičská, zbojnícka puška) tal. zastar.
terčovnica (puška na streľbu do cieľa) román.-nem.
repetírka (staršia voj. opakovacia puška, opakovačka) lat. hovor.
dupľovka (dvojhlavňová puška) lat. hovor.
karabína (ľahká puška so skrátenou hlavňou, od 18. st.) franc. zastar.
vintovka (staršia voj. opakovacia puška) nem.-rus. hist. voj.
arkebúza (hákovnica, stredoveká strelná zbraň, 15. – 17. st.) franc. hist.
mušketa (puška nabíjaná spredu, 16. – 17. st.) franc. hist. voj.
trombón (mušketa s kresadlovou zámkou) tal. hist.
šaspotka (franc. ihlovka so zdokonaleným záverom, 19. st.) vl. m. hist.
verndlovka (rak. voj. puška, zadovka) vl. m. hist.
venclovka (rak. voj. puška upravená z predovky na zadovku) vl. m. hist.
berdanovka (rus. voj. jednorazová zadovka, 1868 – 1890) vl. m. hist. voj.
flobertka (strelná zbraň s dlhou hlavňou a hladkým vývrtom na náboje s okrajovým zápalom) vl. m.
remingtonka (puška nabíjaná zozadu) vl. m.
mauzerovka (opakovacia lovecká a voj. puška s drážkovým vývrtom hlavne a valcovým otáčavým záverom) vl. m. voj.
mitrailleusa /-trajéza/ (opakovacia puška, predchodkyňa guľometu) franc. zastar.
winchestrovka /vinče-/ (voj. opakovacia puška) vl. m. voj. hist.
henryovka (ručná jednohlavňová voj. opakovačka) vl. m. hist. voj.
manlicherovka (staršia voj. opakovacia puška) vl. m. voj.
tarasnica (puška s priebojnými nábojmi na ničenie tankov a pod.) lat.-nem.
falkoneta (ľahká strelná stredoveká z. s malým kalibrom) vl. m.
magnum (lovecká strelná z. s väčším výkonom strely než zodpovedá ráži zbrane) lat.
pištoľa (ručná strelná z. s krátkou hlavňou, s nábojovou komorou v zadnej časti hlavne) franc.-čes.
parabelum (automatická pištoľ nem. výroby) lat.-nem.
trombón (malá vrecková pištoľ, najmä s dýkou) tal. hist.
bambitka (stará pištoľ, od 14. st.) tal.
browning (samočinná pištoľ so zásobníkom v rukoväti) vl. m.
signálka (pištoľ na podávanie znamení, najmä svetelných) lat.-franc. voj. slang.
revolver angl.
kolt (viacranová ručná strelná zbraň s krátkou hlavňou a otáčavým bubiebkom) vl. m.
automat (samopal) gréc.
mašingver (guľomet) nem. zastar. voj. slang.
maxim (ťažký starší guľomet) vl. m. voj.
pancierovka (ručná reaktívna strelná z. na ničenie obrnených vozidiel, tankov a pod.) tal.-nem. voj.
bazuka (prenosná protipancierová strelná z.) amer. voj.
kanón (delo) tal.-nem. voj.
húfnica (delo s krátkou hlavňou; ťažké obliehacie delo hist.) nem. voj.
tarasnica (ľahké husitské delo s dlhou hlavňou, na búranie opevnení) lat.-nem. hist.
harcovnica (ľahké delo ťahané jedným koňom) nem.-maď. hist.
falkón (delo s plochou dráhou strely, 16. a 17. st.) vl. m.
bombarda (stredoveké ťažké delo na kamenné gule) franc. hist.
tučná berta (ďalekonosné delo, 1. svetová vojna) voj. slang. publ.
kaťuša (strelná zbraň na odpaľovanie rakiet, sov. raketomet, 2. svetová vojna) rus. voj. slang.
raketa (reaktívna strela, najmä ako z.) tal.-nem. voj. porovnaj strela 1
palcát (krátka úderná stredoveká z. tvorená dreveným držadlom, rukoväťou, zakončenou kovovou hlavicou) maď. hist.
buzogáň (tur. veliteľská palica podobná palcátu) tur. hist.
nunčak (šport. z., bojové náčinie, reťaz) azij. hovor.
boxer (z. na zosilnenie úderu päsťou, spojené kovové prstene) angl.
taran (staroveká z. na búranie pevností) gréc.-rus. hist.
spólium (ukoristená z. v starom Ríme) lat. hist.
militáriá (zbierka dokladov, predmetov k dejinám vojenstva, najmä zbrane, voj. technika, rovnošaty, vyznamenania a pod.) lat. odb.
inter arma silent musae /múzé/ (za hluku zbraní, medzi zbraňami mlčia múzy, odpočíva umenie i veda, Cicerov výrok) lat.
ad arma! (do zbrane!) lat.