zbraň
sax
dýka s krátkou jednostrannou čepeľou a dlhou rukoväťou používaná Germánmi v čase sťahovania národov
germ.
hist.
franciska
ľahká, esovite prehnutá sekera s krátkym toporom, sečná a vrhacia z., 7. – 8. st. u Frankov
lat.-tal.
partizána
pechotná kopija s dlhým hrotom a dvoma krátkymi polmesiačikovitými hrotmi na stranách, 17. st.
franc.
strelná z.:
puška
gréc.-lat.-nem.
gyrojet
-džet
jednohlavňová poľovnícka strelná zbraň s hladkým vrtom na lov veľkej ťažkej zveri
gréc. + angl.
hamerleska
poľovnícka strelná zbraň so sklopnými hlavňami a s kohútikmi vnútri lôžka hlavne
angl.
poľov.
lefoška
poľovnícka puška so sklopnými hlavňami, postavená na náboje, roznecovaná kolíčkovou nákovkou
vl. m.
mauzerovka
opakovacia lovecká a voj. puška s drážkovým vývrtom hlavne a valcovým otáčavým záverom
vl. m.
voj.
revolver
angl.
palcát
krátka úderná stredoveká z. tvorená dreveným držadlom, rukoväťou, zakončenou kovovou hlavicou
maď.
hist.
militáriá
zbierka dokladov, predmetov k dejinám vojenstva, najmä zbrane, voj. technika, rovnošaty, vyznamenania a pod.
lat.
odb.
inter arma silent musae
múzé
za hluku zbraní, medzi zbraňami mlčia múzy, odpočíva umenie i veda, Cicerov výrok
lat.
obvod
obvod
2
vymedzený územný (správny) celok, oblasť, územie
región
lat.
rajón
lat.
teritórium
lat.
revír
uzavretá oblasť vymedzená na určitú činnosť, najmä lesná, uhoľná, policajná a pod.; oblasť na poľovačku, lov, polesie
franc.-nem.
kolatúra
lat.
fara
cirk. územný o. spravovaný farárom; najmenšia, najnižšia územná jednotka s kostolom
nem.
hovor.
biskupstvo
gréc.
provincia
cirk. územný o. niekoľkých biskupstiev spravovaný arcibiskupom cirk.; územný správny o.; pôvodne územný správny o. Rím. ríše hist.; územný správny o. v Španielsku, Čile a pod.
lat.
patriarchát
cirk. územný o. podliehajúci právomoci hlavy pravoslávnej a niektorých východných cirkví
gréc.
cirk.
vilayet
-jet
župa
lat.
banát
územný správny o. u niektorých južných Slovanov spravovaný kráľovským miestodržiteľom
vl. m.
hist.
opričnina
územie priamo spravované cárom na základe opatrení cára Ivana Hrozného proti bojarom, 16. st.
rus.
hist.
county
kau-
správny a súdny o. vo Veľkej Británii a USA; územie patriace grófovi, grófstvo v Anglicku a Škótsku
angl.
ulus
mongol.-rus.
znak
znak
3
predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu
symbol
gréc.
erb
nem.
címer
z. hodnosti, moci, práv osôb, rodov, miest a pod., v podobe stredovekého štítu
franc.-maď.?
hist.
palcát
znak richtárskej moci v podobe spletenca z kože, richtárske právo, žila hist.; z. veliteľa
lat.
hist.
berla
z. biskupskej hodnosti al. kráľovskej moci, hore ohnutá štylizovaná pastierska palica, žezlo
lat.
tyrsus
-zus
dlhšia drevená palica s viničom, brečtanom a píniovou šiškou ako symbol boha Dionýza
gréc.
totem
kmeňový z. primitívnych národov al. náboženstiev, symbol predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod., v podobe zvieraťa, rastliny a pod.
indián.-angl.
pálium
z. patriarchov a arcibiskupov, biely vlnený pruh so šiestimi čiernymi krížikmi nosený cez plecia a vybiehajúci vpredu i vzadu
lat.
cirk.
fénix
bájny staroegypt. vták, kt. sa po 500 rokoch sám spáli a vyletí z popola znova omladený, symbol znovuzrodenia, obrodenia, nesmrteľnosti
gréc.
amor
vl. m.
kupido
lat.
Hapi
z. plodnosti, posvätný čierny býk v starom Egypte
odznak
erb
nem.
címer
znak hodnosti, moci, práv osôb, rodov, miest a pod. v podobe stredovekého štítu
franc.-maď.?
hist.
kopija
partizána
pechotná k. s dlhým hrotom a dvoma krátkymi polmesiačikovitými hrotmi na stranách, 17. st.
franc.