Výsledky vyhľadávania

krajina

džabal

džebel arab.

metropola (materská k. v pomere ku kolóniám) gréc. hist.

provincia (vidiecky kraj mimo hlavného mesta, vidiek) lat.

protektorát (k. podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.

interfluvium (k. medzi dvoma riekami, medziriečie) lat. geol.

tramtária

trantária (vzdialená, zapadnutá, stratená k.) vl. m. expr.

Atlantída (bájna k. ležiaca údajne v Atlantickom oceáne)

Ultima Thule /túlé/ (nedosiahnuteľná, veľmi ďaleko ležiaca k. na konci známeho sveta) lat.

Arkádia (idylická k. blaženosti a mieru, v poézii raj)

eldorádo (miesto blahobytu, bohatstva, radosti, hojnosti, zasľúbená k., raj) špan. pren. kniž. al. expr.

Eldorádo (rozprávková k. oplývajúca zlatom, niekde v Južnej Amerike, Venezuela) špan. kniž. al. expr.

eden (rajská záhrada, biblická krajina raja) hebr. kniž.

Kanaán (zasľúbená zem, biblické označenie územia vyvoleného na usídlenie izraelských kmeňov) hebr. bibl.

utópia (vysnívaná k. s dokonalým spoločenským zriadením) gréc.-angl.

terra incognita /-kog-/

terra ignota /-nó-/ (neznáma krajina) lat. kniž.

terra intacta /-tak-/ (neznáma, nedotknutá zem, kam ešte ľudská noha nevkročila) lat. kniž.

Orient (východné krajiny, východ) lat.

Okcident (západné krajiny, západ) zried. kniž.

Magrib

Magreb (západné krajiny arab. sveta) arab.

Sába (staroveká k. na juhu Arab. polostrova) hebr.

Etrúria (k. v starovekom Taliansku na území dnešného Toskánska) hist.

Ligúria (k. v severozápadnej časti starovekého Talianska) hist. porovnaj územieštát

raj

elýzium (sídlo blažených v podsvetí) gréc. mytol.

eden (rajská záhrada, biblická krajina raja) hebr. kniž.

džanna (r. v islame) arab.

Arkádia (idylická krajina blaženosti a mieru v poézii) vl. m. kniž.

eldorádo (miesto blahobytu, bohatstva, radosti, hojnosti, zasľúbená krajina) špan. pren. kniž. al. expr.

územie

región lat.

teritórium lat.

zóna gréc. kniž. a odb.

rajón (časť ú. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

terra (zem) lat. kniž.

terra incognita /-kog-/

terra ignota /-nó-/ (neznáma zem) lat. kniž.

terra intacta /-tak-/ (neznáma, nedotknutá zem, kam ešte ľudská noha nevkročila) lat. kniž.

interfluvium (krajina medzi dvoma riekami, medziriečie) lat. geol.

intravilán (zastavaná časť ú. obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.

extravilán (vonkajšie, okrajové ú. obce mimo zastavanej časti, za jej hranicami) lat. archit.

kataster (ú. patriace k jednej obci, súbor pozemkov, chotár) lat.

areál (vymedzená časť ú. so stavbami) lat. archit.

megalopolis

megalopola (rozsiahle ú. so súvislým mestským osídlením) gréc.

oikumena /oj-/ (súbor oblastí trvalo obývaných ľuďmi geogr.; známa časť sveta v starom Grécku) gréc.

ekuména

ekumena (trvalo obývané ú. pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.

subekumena (ú. človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.

anekumena (trvalo neobývané a nevyužívané ú.) gréc. ekol.

square /skvér/

skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo spravidla s malým parkom) angl. archit.

rezervácia (vymedzené chránené ú., prírodná al. pamiatková oblasť; ú. vyhradené pre domorodé obyvateľstvo) lat.

front (predné bojové pásmo obrátené smerom k nepriateľovi) lat. voj.

etapa (ú. medzi frontom a zázemím, slúžiace ako základňa pre zabezpečovanie potrieb armády) franc. voj. zastar.

doména (ovládané ú., veľké panstvo, statky, pozemkové vlastníctvo) franc. hist.

kolónia (nesamosprávne ú. závislé na inom štáte, od novoveku ovládané najmä európskymi mocnosťami, dŕžava) lat.

enkláva (ú. štátu úplne obklopené územím iného štátu práv.; ú. vnútri iného územia, v cudzom prostredí) franc.

exkláva (ú. obklopené územím iného štátu z hľadiska štátu, ktorého je súčasťou) lat. práv.

koridor (pás ú. vyčlenený na ú. cudzieho štátu) tal.

domínium (feudálne panstvo, statok, veľkostatok; brit. zámorské samosprávne ú., dŕžava) lat. hist.

kondomínium (ú. podliehajúce, najmä dočasne, moci dvoch al. viacerých štátov súčasne) lat. polit.

protektorát (krajina podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.

provincia (podrobené ú. v starom Ríme) lat.

pax Romana (krajiny podmanené rím. ríšou, rím. mier) lat. hist.

barbarikum (ú. ležiace na sever a východ od hraníc Rím. ríše) gréc. hist.

marka (pohraničné ú. franskej a neskôr nem. ríše) nem. hist.

trizónia (dočasné spojenie troch okupačných území, zón v Nemecku po 2. svetovej vojne) gréc. hist.

mághreb /-gre-/

mághrib /-gri-/ (západná časť arab. sveta, Maroko, Alžírsko, Tunisko) arab.

Panónia (historické ú. pravého brehu stredného Dunaja, dnešné západné Maďarsko, severné Slovinsko a Chorvátsko, východné Rakúsko, časť juhozápadného Slovenska) hist.

Sudety (oblasť ú. Česka a Poľska zahrnujúca horský systém od Lužických hôr po Moravskú bránu; pohraničné čes. územie obývané do 1945 nem. menšinou)

Euroland (ú. krajín Európskej únie al. Európskej menovej únie ako celku) vl.m. + angl. hovor.

Kanaán (zasľúbená zem, biblické označenie ú. vyvoleného pre usídlenie izraelských kmeňov) hebr. bibl.

legácia (ú. cirk. štátu) lat. hist.

haram (oblasť okolo dvoch svätých miest islamu, Mekky a Mediny, kde majú neveriaci zakázaný prístup) arab. porovnaj obvod 2oblasť 1krajinaštátštvrť 2

štát

štát lat.

res publica /rés públika/ lat.

impérium (veľký š., veľká ríša, veľmoc) lat.

monarchia (š. na čele s panovníkom) gréc.

cisárstvo (š. na čele s neobmedzeným vládcom, cisárom) lat.

republika (š. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.

protektorát (krajina podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.

satelit (formálne samostatný š., ale polit. a hosp. podriadený inému štátu, závislý od veľmoci) lat. polit.

vazal (polit. al. hosp. závislý š.) kelt.-franc. pejor.

totalita

totalitarizmus

totalizmus lat. polit.

totáč (š. s násilím zavedenou a udržovanou jednotou) lat. slang.

Absurdistan

absurdistan (š., v kt. neplatia zákony, kde nič nie je normálne, nič nefunguje) um. expr.

erár (š. ako subjekt majetkových práv) lat.

offshore /ofšor/ (krajina, kt. poskytuje osobitné daňové úľavy a iné obchodné a pod. zvýhodnenia) angl. ekon.

état commerçant /éta komersan/ (š. vystupujúci v medzinárodných vzťahoch ako podnikateľ, obchodník) franc. obch. práv.

polis (mestský š. v starom Grécku) gréc.

politeiá (š. v starom Grécku) gréc. hist. práv.

civitas (mestský š. v Rím. ríši, štát) lat.

imperium Romanum (rímska ríša, jej územie) lat.

Senatus Populusque Romanus [S. P. Q. R.] /-ná- - kve- -má-/ (rím. štát, antický názov) lat. hist.

dominát (štátna forma Rím. ríše, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.

principát (štátna forma Rím. ríše, za raného cisárstva) lat. hist.

Porta

Vysoká porta (Osmanská ríša) lat.

Sacrum Romanum Imperium /sakrum/ (Svätá ríša rím., 962 – 1806) lat. hist.

džamahiríja (š. ľudových más založený na priamej demokracii, štátoprávne usporiadanie Lýbie) arab. polit.

Sojúz

Sajúz (bývalý ZSSR) rus. hovor.

Paneurópa (Spojené štáty európske podľa plánu z 1929) gréc.

uncle Sam /ankl/

strýčko Sam (Spojené š. amer.) vl. m. pren. expr.

Dixie /dixi/

Dixieland

dixieland /-xile-/ (štáty na juhu USA v 19. st.) vl. m.

reich /rajch/

rajch (nem. nacistická ríša, tzv. tretia ríša) nem. pejor.

frankofónny š. (š. pod vplyvom franc. kultúry a jazyka) vl. m. + gréc.

anglofónny š. (š. pod vplyvom angl. kultúry a jazyka) lat. + gréc.

domínium (š. patriaci do Brit. spoločenstva národov, Kanada, Austrália) lat.

Patrimonium sancti Petri (pápežský, cirk. š., dedičstvo svätého Petra) lat. hist.

l’état c’est moi /leta se moa/ (š. som ja, výrok Ľudovíta XIV.) franc.

imperium in imperio (š. v štáte) lat. porovnaj krajinaFrancúzskoAnglickoŠpanielsko atď.

rovina

rovina 1 (rovná krajina)

step (rovinatá oblasť Zeme porastená trávou a nízkymi rastlinami v miernom pásme) ukraj. geogr. bot.

pampa (juhoamer. plošina, najmä argentínska trávnatá rovinatá step) indián.-špan.

préria (trávnatá step v strednej a západnej časti Severnej Ameriky) franc.

pusta (trávnatá step v Maďarsku) maď.

brus (tropická r. porastená drobnými kríkmi) angl.

tundra (oblasť Zeme, rozsiahla r. s nízkou vegetáciou, s machmi, trávou, kermi, bez lesov, najmä v sev. Ázii) lap.-rus. geogr.

plató (planina, najmä náhorná) franc. geogr.

marše (občas zaplavované územie pri pobreží Severného a Baltského mora, ploché úrodné nížiny na morskom pobreží) nem. geogr. pomn.; porovnaj plošina 1

plošina

plošina 1 (plochá krajina)

step (rovinatá oblasť Zeme porastená trávou a nízkymi rastlinami v miernom pásme) ukraj. geogr. bot.

pampa (juhoamer., najmä argentínska trávnatá rovinatá step) indián.-špan.

préria (trávnatá step v strednej a západnej časti Severnej Ameriky) franc.

pusta (trávnatá step v Maďarsku) maď.

brus (tropická rovina porastená drobnými kríkmi) angl.

tundra (oblasť Zeme, rozsiahla rovina s nízkou vegetáciou, s machmi, trávou, kermi, bez lesov, najmä v sev. Ázii) lap.-rus. geogr.

savana (oblasť Zeme s vysokým trávnatým porastom a skupinami drevín v tropickom al. subtropickom pásme) indián.-špan. geogr.

terasa (stupňovitá p., umelý al. prírodný stupeň vo svahu al. pred stavbou) franc.

plató (rovina, planina, najmä náhorná) franc. geogr.

polonina (horská pastvina, lúka nad hranicou lesa, hoľa v Karpatoch) ukraj. geogr.

jajla

yayla (horská pastvina, hoľa v Turecku) tur.

alpa (vysokohorská pastvina) nem.

fjeld (náhorná p. v Škandinávii, horská nezalesnená pláň) nór.

paramos (polopúšťová náhorná p. v Andách) špan. geogr.

puna (veľhorská p. so zakrpatenými kríkmi a pod. v Andách nad 3500 m) indián. geogr.

patana

patanas (vysoko ležiaca p. so suchomilnými trávami a rozptýlenými stromami na Cejlóne) sinhal. geogr.

marše (občas zaplavované územie pri pobreží Severného a Baltského mora, ploché úrodné nížiny na morskom pobreží) nem. geogr. pomn.

panplane /panplejn/ (p. vzniknutá splynutím čiastkových náplavových plošín) angl. geogr.

Francúzsko

galský kohút

krajina galského kohúta vl. m. pren. publ.

medziriečie

interfluvium (krajina medzi dvoma riekami) lat. geol.

záhrada

arborétum (botanická z. s drevinami, zbierka živých drevín) lat.

hortus (okrasná botanická z. v staroveku) lat. hist.

xystos (z. v predsieni starorím. domu) gréc. archit.

giardinetto /džar-/ (renesančná z., najmä s fonátnou a altánkom) tal.

park (väčšia trávnatá plocha upravená na prechádzky a oddych, okrasný pozemok so zeleňou na oddych a zotavenie, pestovaná z., sad) angl.-franc.

rozárium (park vysadený ružami) lat. záhr.

Hyde Park /hajd park/ (park v Londýne, kde sa konajú rečnícke vystúpenia a verejné diskusie) angl.

zoologická z. gréc.

zoo gréc. hovor.

zoopark (z. s chovom zvierat na vedecké účely a na poučenie) gréc. + franc. zastar.

safari

safari-park (zoologická z. s veľkými výbehmi pre zvieratá) svahil.

menažéria (príležitostný zverinec) franc. zastar.

eden (rajská z., biblická krajina raja) hebr. kniž.

obvod

obvod 2 (vymedzený územný (správny) celok, oblasť, územie)

región lat.

rajón lat.

teritórium lat.

régia lať. kniž. zastar.

-sféra gréc. v zlož. sl.

cirkumferencia (oblasť) lat. lek.

komúna (územný o. s určitou formou samosprávy, mestská samospráva) lat.

revír (uzavretá oblasť vymedzená na určitú činnosť, najmä lesná, uhoľná, policajná a pod.; oblasť na poľovačku, lov, polesie) franc.-nem.

kolatúra lat.

farnosť nem. cirk.

fara (cirk. územný o. spravovaný farárom; najmenšia, najnižšia územná jednotka s kostolom) nem. hovor.

parochia (farnosť v katolíckej a pravoslávnej cirkvi) gréc.-lat. cirk. zastar.

dekanát (cirk. územný o. podliehajúci právomoci dekana) lat.

biskupstvo gréc.

diecéza (cirk. územný o. podliehajúci právomoci biskupa) gréc.-lat. cirk.

vikariát

vikariátstvo (jedna z častí biskupstva) lat. cirk.

eparchia (cirk. územný o. podliehajúci právomoci biskupa pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

arcibiskupstvo

arcidiecéza

metropola

metropolia (cirk. územný o. podliehajúci právomoci arcibiskupa) gréc. cirk.

provincia (cirk. územný o. niekoľkých biskupstiev spravovaný arcibiskupom cirk.; územný správny o.; pôvodne územný správny o. Rím. ríše hist.; územný správny o. v Španielsku, Čile a pod.) lat.

patriarchát (cirk. územný o. podliehajúci právomoci hlavy pravoslávnej a niektorých východných cirkví) gréc. cirk.

dištrikt

superintendencia lat. cirk.

seniorát (cirk. územný o. v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.

nom

nomos (územný správny o. v starovekom Egypte; územný správny o. v Grécku) gréc. hist.

peribolos gréc. archeol. archit.

temenos

trinkos (starogréc. posvätný o. s chrámami a verejnými budovami) gréc. archit.

démos (územná jednotka gréc. mestského štátu a jeho obyvateľov) gréc.

eparchia (územný správny o. v byzantskej, východorím. ríši) gréc. hist.

katepanát (územný správny o. v byzantskej, východorím. ríši od 11. st.) gréc.

satrapia (územný správny o. v Perz. ríši) perz.-gréc. hist.

exarchát (správny o. Byzantskej ríše na dobytom území spravovaný miestodržiteľom) gréc.

pašalík tur. hist.

vilayet /-jet/

vilajet (územný správny o. v Osmanskej ríši) arab.-tur. hist.

sandžak (správny o. v Osmanskej ríši, menší pašalík) tur. hist.

emirát (územný správny o. v arab. ríši, severná Afrika a Blízky východ, kniežatstvo) arab.

kalifát (územie spravované kalifom, arab. správna územná jednotka) arab.

sultanát (územie spravované sultánom v islamských krajinách, od 10. st.) arab.-tur.

šejkát

šejchát

šajchát (územie pod vládou arab. kmeňového náčelníka) arab.

chanát (územie pod vládou tur. al. mongol. vládcu) tur. hist.

aljú (územný správny o. v Mongolskej ríši) tat. hist.

kaganát (štátny a voj. útvar turk. národov, Avarov) orient. hist.

komenda (správny a hosp. o. cirk. rytierskych rádov) lat.

župa lat.

komitát (územný správny a súdny o. v Uhorsku, stolica, kraj) lat. hist.

hajtmanstvo (územný správny o. v čes. krajinách, okres, krajina, pôvodne za Rakúska) nem. hist.

cirkul (správny al. policajný o. v Poľsku, 18.a 19.st.) lat.

gmina (územný správny o. v Poľsku, obec, do 1954) nem.-poľ. hist.

bánovina tur.-srb. hist.

banát (územný správny o. u niektorých južných Slovanov spravovaný kráľovským miestodržiteľom) vl. m. hist.

judet /-dec/ (územný správny o. v Rumunsku) rum.

újazd (správny o. v cárskom Rusku) rus. hist.

opričnina (územie priamo spravované cárom na základe opatrení cára Ivana Hrozného proti bojarom, 16. st.) rus. hist.

gubernia (územný správny o. v Rusku, 1708 – 1929) lat. hist.

rajón (územný správny v bývalom ZSSR) lat.

kantón (územný správny o. najmä vo Švajčiarsku) franc.

departement /-tmán/ (územný správny o. vo Francúzsku, na Haiti, kraj) franc.

dištrikt (územný správny o. v Portugalsku a inde) lat.

guvernorát (územný správny o. v Egypte, Iraku, Tunisku) franc.

grófstvo (územný správny o. v Veľkej Británii a anglosaských krajinách) nem. hist.

shire /šajr/ (územie patriace grófovi, grófstvo v Anglicku a Škótsku) angl.

county /kau-/ (správny a súdny o. vo Veľkej Británii a USA; územie patriace grófovi, grófstvo v Anglicku a Škótsku) angl.

ken (územný správny o. v Japonsku) jap.

han (územie pod vládou jedného kniežaťa, daimjó, od 12.st. do 1871) jap. hist.

kapitánia (územný správny o. v špan. kolóniách v Lat. Amerike) lat.

ulus mongol.-rus.

aimag

ajmak (mongolskú územný správny o.) mongol.

bantustan (formálne samostatné územie v JAR s černošským osídlením; ú. vytvorené na národnostnom princípe) vl. m.+perz. porovnaj územieoblasť 1