Výsledky vyhľadávania

tvar

tvar 2 (podoba ohybného slova)
etymón (východiskový al. základný t., základ, koreň slova) gréc. lingv.
sémantéma (základ slova ako nositeľ jeho vecného významu) gréc. lingv.
solecizmus (nesprávne slovo al. t. podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
neologizmus (novoutvorené slovo, jaz. prostriedok, väzba, t., novotvar) gréc. lingv.
hapax legomenon (slovo, výraz, t. vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
pozitív (prvý stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
komparatív (druhý stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
superlatív (tretí stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
elatív (stupeň prídavných mien a prísloviek vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.
infinitív (neurčitý t. slovesa, neurčitok) lat. lingv.
particípium (neurčitý t. slovesa s podobou prídavného mena, príčastie) lat. lingv.
supínum (neurčitý t. slovesa vyjadrujúci aj smer al. účel) lat. lingv.
transgresív /tranz-/ (t. slovesa, prechodník) lat. lingv.
gerundium (slovesné podstatné meno utvorené zo slovesa) lat. lingv.
modus (slovesný spôsob) lat. lingv.
indikatív (oznamovací slovesný spôsob) lat. lingv.
interogatív (opytovací slovesný spôsob) lat. lingv.
imperatív (rozkazovací slovesný spôsob) lat. lingv.
adhortatív (slovesný spôsob vyjadrujúci nabádanie, povzbudenie) lat. lingv.
irrealis (slovesný spôsob vyjadrujúci nesplniteľnú podmienku) lat. lingv.
dubitatív (slovesný spôsob vyjadrujúci pochybnosť o deji) lat. lingv.
expektatív (slovesný spôsob vyjadrujúci očakávaný dej) lat. lingv.
subjunktív (slovesný spôsob vyjadrujúci splniteľné želanie) lat. lingv.
konjunktív (slovesný spôsob vyjadrujúci vzťah závislosti al. subjektívnosti deja) lat. lingv.
optatív (slovesný spôsob vyjadrujúci želanie al. podmienený dej) lat. lingv. porovnaj čas 3slovo 1

meno

meno 1 (slovné označenie, pomenovanie)
nomen lat. kniž. a odb.
onomato- gréc. v zlož. sl.
alétonym (občianske m. autora) gréc.
autonym (pravé, pôvodné m. autora) gréc.
pseudonym (krycie m. autora) gréc.
nomen est omen (m. je znamením, vystihujúcim, príznačným pre nositeľa, priliehavé m. vystihujúce svojho nositeľa, napr. kováč Kováč) lat. kniž.
andronym (ženské m. odvodené od mužského) gréc. lingv.
in nomine Domini /nó-/ (v m. Pána) lat. kniž. a náb.
otčestvo (krstné, rodné m. po otcovi, prechádzajúce do mena detí, v Rusku a Bulharsku) rus.
firma (názov podniku, obchodné m. podniku) tal.
topikum (miestne m.) gréc.
eponym (m. osoby použité na pomenovanie krajiny, miesta, národa a pod.) gréc. lingv.
matronymikon (osobné m. odvodené z mena, zamestnania matky, ženy) lat. + gréc. lingv.
patronymikon (osobné m. odvodené z mena, zo zamestnania otca, muža) gréc. lingv.
singulatívum (m. označujúce jednotlivinu a odvodené od látkového al. hromadného mena) lat. lingv.
onymum (vlastné m.) gréc. lingv.
proprium (vlastné podstatné m.) lat. lingv.
toponymum (vlastné zemepisné m.) gréc. lingv.
geotoponymum (vlastné m. zemepisného útvaru, objektu, najmä rieky, mesta a pod., jeho názov) gréc. lingv.
endonym (vlastné m. zemepisného útvaru v jazyku krajiny, kde sa nachádza) gréc. lingv.
exonymum (vlastné m. zemepisného útvaru v inom jazyku) gréc. lingv.
limnonymum (vlastné m. vodnej nádrže, jazera, rybníka) gréc. lingv.
ojkonymum (vlastné m. sídla, obývaného miesta, aj zaniknutého) gréc. lingv.
choronymum (vlastné m. väčších prírodných al. správnych celkov) gréc. lingv.
hydronymum (vlastné m. vodného objektu, mora, toku, jazera a pod.) gréc. lingv.
dromonymum (vlastné m. cesty al. inej komunikácie) gréc. lingv.
hodonymum (vlastné m. dopravnej cesty, ulice, námestia, mosta a pod.) gréc. lingv.
drimonymum (vlastné m. lesa al. jeho časti) gréc. lingv.
oronymum (vlastné m. zvislého útvaru, hory, vrchu, pohoria, priesmyku, údolia a pod.) gréc. lingv.
eklézionymum (vlastné m. náb. miesta, oltára, kríža a pod.) gréc. lingv.
anoikonymum (vlastné m. neživého objektu na mape, kt. nie je určený na obývanie) gréc. lingv.
selenonymum (vlastné m. objektu na Mesiaci) gréc. lingv.
chrononymum (vlastné m. časového úseku, napr. Veľká noc) gréc. lingv.
antroponymum (vlastné m. človeka al. skupiny ľudí) gréc. lingv.
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé rodné al. príbuzenské vlastné m.) gréc. lingv.
etnonymum (vlastné m. národa, národnosti, kmeňa) gréc. lingv.
ergonymum (vlastné m. organizácie, ústavu, spolku) gréc. lingv.
ideonymum (vlastné m. prejavu duchovnej kultúry, napr. obrazu, lit. diela) gréc. lingv.
zoonymum (vlastné m. zvieraťa) gréc. lingv.
substantívum (podstatné m.) lat. lingv.
maskulínum (podstatné m. mužského rodu) lat. gram.
feminínum (podstatné m. ženského rodu) lat. lingv.
feminatívum (podstatné m. ženského rodu, najmä odvodené z mužského rodu) lat. lingv.
neutrum (podstatné m. stredného rodu) lat. lingv.
epikoinon (podstatné m. nevyjadrujúce prirodzený rod, napr. nájdenec, sirota a pod.) gréc. lingv.
singulare tantum /-lá-/ (podstatné m., kt. má iba jednotné číslo) lat. lingv.
kolektívum (hromadné podstatné m.) lat. lingv.
konkrétum (predmetné podstatné m.) lat. gram.
gerundium (slovesné podstatné m. utvorené zo slovesa) lat. lingv.
apelatívum (všeobecné podstatné m.) gram.
proprium (vlastné podstatné m.) lat. lingv.
adjektívum (prídavné m.) lat. lingv.
gerundívum (slovesné prídavné m. s významom nutnosti) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné m.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité m., napr. zámeno) lat. lingv.