Výsledky vyhľadávania

diamant

diamant pozri drahokam

drahokam

diamant (vzácny najtvrdší nerast používaný ako d.) franc. + gréc.

koh-i-noor /kóhe núr/ (slávny ind. diamant, súčasť brit. korunovačných klenotov) perz.

bort (diamant nevhodný pre klenotníctvo a používaný na tech. účely) angl. tech.

korund (nerast používaný ako d.) ind.

odrody korundu

rubín (ohnivočervený priehľadný d.) lat.

zafír (modrý d.) sanskrit-hebr.-lat.

leukozafír (bezfarebný d.) gréc. + sanskrit-hebr.-lat.

chryzoberyl (žltý až zelený nerast používaný ako diamant)

odrody chryzoberylu

alexandrit (d. s meňavou farbou) vl. m.

beryl (nerast používaný ako d.) gréc.

odrody berylu

smaragd (sýtozelený d.) gréc.-lat.

akvamarín (modrozelený až modrý d.) lat.

heliodór (žltozelený až žltý d.) gréc.

morganit (ružový d.) vl. m.

vorobievit (ružový d.) vl. m.

opál (rôzne sfarbený d.)

briliant (priehľadný d., druh výbrusu najmä diamantov) franc.

butón (briliantový gombík al. náušnica) franc. klenot.

brioleta (druh výbrusu do tvaru mandle, nosený ako prívesok) franc. klenot.

naveta (úzky a dlhý výbrus skla al. drahých kameňov) franc.

mugla (hladký, bezfazetový druh výbrusu najmä nepriehľadných drahokamov) nem.

kabošon (d. vybrúsený do guľata, vyduto) franc.

rozeta franc.

ruta (d. vybrúsený do tvaru nízkeho ihlanu) lat.

tabuľkovec (výbrus drahokamu s vrškom v podobe tabuľky) lat.

gema lat.

glyptika (d. al. polodrahokam, prípadne aj sklo, s vyrezaným al. vyrytým obrazom, ako prívesok al. prsteň) gréc. výtv.

intaglio

intaglia (gema so zahĺbeným reliéfom) tal.

kamea

kamej (gema s vypuklým reliéfom) orient.-franc.

dubleta (brúsený kameň zlepený z dvoch kusov) franc.

mixte franc.

mixle (polopravá dubleta, s vrchnou časťou z pravého kameňa a spodnou zo skla) angl.

solitér (jedinečný, samostatne vybrúsený a zasadený d.) franc. porovnaj polodrahokam

nerast

minerál lat.

orykto- gréc. v zlož. sl.

organolit (n. ústrojného pôvodu, napr. uhlie, živica) gréc. miner.

grafit (sivočierny mäkký šesťuholníkový n. kovového lesku, tuha) gréc. miner.

diamant (vzácny najtvrdší nerast používaný ako drahokam al. na technické účely) franc. + gréc.

briliant (brúsený diamant) franc.

bort (diamant nevhodný pre klenotníctvo a používaný na tech. účely) angl. tech. porovnaj drahokampolodrahokam a pod.

rozmer

rozmer 1 (hodnota udávajúca veľkosť, veľkosť)

dimenzia (miera, rozsah) lat.

volúmen (objem, rozsah, úhrn) lat. kniž.

formát (rozmery, veľkosť, tvar) lat.

area (plošná výmera pozemku) lat. stav.

magnitúda (hviezdna veľkosť astron.; veľkosť všeobecne odb.) lat.

proporcie (telesné rozmery, najmä veľké) lat. hovor. expr.

fólio (knižný polhárkový r. vznikajúci preložením hárka, r. knihy s výškou chrbáta do 45 cm) lat.

in folio (v rozmere celého hárka) lat. polygr.

kvart (knižný štvrťhárkový r. vznikajúci preložením hárka, formát knihy s výškou chrbta 25 – 35 cm) lat.

oktáv (knižný r. polovice kvartu vznikajúci zložením hárku na osem listov, osmorka) lat.

liliput (knižný, zvlášť malý formát) vl. m. polygr.

gabarit (najväčšie prípustné rozmery nákladu na otvorenom železničnom vozni v obryse prejazdného profilu) franc. žel.

panamax (formát lode schopnej preplávať cez Panamský prieliv) um. lod.

arkus (veľkosť uhla vyjadrená v oblúkovej miere) lat. mat.

pica /pajk/ (bežná veľkosť písma písacieho stroja) angl.

stupeň veľkosti tlačového písma

diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.

perl (5 bodov) lat. polygr.

nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.

kolonel (7 bodov) nem. polygr.

petit (8 bodov) franc.

borgis (9 bodov) román. polygr.

garamond (10 bodov) vl. m. polygr.

cicero (12 bodov) lat. polygr.

tercia (16 bodov) lat. polygr.

parangón (18 bodov) gréc. polygr.

text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj rozsahmiera 1tvar 1

písmo

písmo 1 (sústava grafických znakov na zachytenie reči)

šrift nem. zastar.

kurzíva lat.

italika (tlačové ležaté vyznačovacie p., šikmé doprava) vl. m. polygr. zried.

latinka (moderná kurzíva bežne používaná v oblasti latinského písma) vl. m.

egyptienka (latinkové p. bez výrazného tieňovania a s pätkami) franc. polygr.

medieval (latinkové p. s naklonenou osou, zosilnenými oblými tvarmi) lat. polygr.

antikva lat. polygr.

romana (tlačové stojaté p.) angl. polygr. zried.

garamond (pätkové p.) vl. m. polygr.

rotunda (lomené zaoblené p.) lat. polygr.

skript (tlačové p. napodobňujúce ručné písanie al. kreslenie) lat. polygr.

font (sada písmen, grafických znakov zodpovedajúcich určitému typu p.) angl. výp. tech.

estrangelo (starobylé sýrske p.) semit.-gréc.

hieratické p. (staroegyptské kňažské p. vniknuté z hieroglyfov písané na papyrus) gréc.

démotické p. (staroegyptské ľudové p. vniknuté z hieroglyfov, 7. st. pr. n. l) gréc.

kapitála (starorím. p. tesané do kameňa, základ písmen latinky, veľkej abecedy) lat.

rustika (veľké, monumentálne starorím. a rané stredoveké p.) lat.-nem. hist.

tirónske noty (lat. starorím. skratkové p.) vl. m. hist.

švabach (lomené gotické p.) nem. vl. m. hist.

textúra (rukopisné lomené gotické p.) lat.

tabulatúra (stredoveké uzlové p.) lat. hist.

notula (stredoveké, málo dôkladné, povrchné p. používané v administratívnych písomnostiach, 13. – 15. st.) lat. hist.

bastarda (gotické p., najprv rukopisné, 14. – 18. st.) germ.-franc. polygr.

fraktúra (nem. renesačné p. vzniknuté z gotického p., s ostrými lomenými aj oblými ťahmi) lat. typ.

oblongáta (predĺžené p., 13. – 14. st.) lat.

ogam (kelt. p. v Írsku, Škótsku a Walese, od 4. st.) ír.

runy (starogerm. P. ryté do dreva al. kameňa) germ.

hlaholika

glagolica (najstaršie slovan. p. zostavené Konštantínom) slovan. hist.

cyrilika (slovan. p. vytvorené z gréc. veľkých písmen a hlaholiky, 9. st.) vl. m.

azbuka (slovan. p. používané najmä v Rusku) rus.

skoropis (rus. p. písané jednoduchšie, 15. st.) rus. lingv.

graždanka

gráždanka (rus. p. vzniknuté z cirk. cyriliky, 1798) rus.

kharóšthí (slabičné ind. p. do 4. st.) sanskrit

gurumukhí (slabičné ind. p. vytvorené v 16.st. pre pandžábčinu) sanskrit

dévanágarí (severoind. p. používané pre sanskrit a niektoré novodobé ind. jazyky, 8. st.) ind. lingv.

katakana (slabičné jap. p., 8. – 9. st.) jap.

hiragana (slabičné jap., 11. st.) jap.

kipu (uzlové indián., Južná Amerika do 16.st.) kečuánčina

hieroglyfy (nečitateľné, nerozlúštiteľné, nejasné p.) gréc. pren. expr.

perlička (menšie p. na písacom stroji) román. admin.

pazigrafia (medzinárodné znakové p. nevyžadujúce znalosť iného jazyka, napr. noty, arab. číslice) gréc. odb.

piktografia (obrázkové p. pomocou obrázkových, medzinárodne zrozumiteľných znakov znázorňujúcich informáciu) lat. + gréc. lingv.

stenografia (sústava p. na rýchle zapisovanie hovorenej reči, rýchlopis) gréc.

kaligrafia (ozdobné, úhľadné pravidelné p. vyžadujúce odborné znalosti a zručnosť, krasopis) gréc. typ.

steganografia (tajné p. vzniknuté pokrytím napísaného textu vrstvou vosku) gréc. dipl.

semeiografia (znakové p.) gréc.

Braillovo p. /brajovo/ (slepecké p., hmatom čitateľné body) vl. m.

stupeň veľkosti tlačového p.

diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.

perl (5 bodov) lat. polygr.

nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.

kolonel (7 bodov) nem. polygr.

petit (8 bodov) franc.

borgis (9 bodov) román. polygr.

garamond (10 bodov) vl. m. polygr.

cicero (12 bodov) lat. polygr.

tercia (16 bodov) lat. polygr.

parangón (18 bodov) gréc. polygr.

text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj abeceda

stupeň

stupeň 2 (miera, úroveň)

rang angl. odb.

niveau /nivó/ (úroveň) franc. odb. a kniž.

dimenzia (rozmer, miera, rozsah) lat.

grád (s. alkoholu v nápoji) lat. hovor.

pari passu (v rovnakom stupni, v rovnakej miere) lat. kniž.

tempo (s. rýchlosti) tal.

intenzita (s. sily, mohutnosti, účinnosti, výdatnosti) lat.

swing (rytmická intenzita džezu) angl. hud.

príma (s. v stupnici, pomer dvoch tónov rovnakej výšky) lat. hud.

tonika (prvý, základný s. v stupnici) gréc.-tal.

tonus (trvalý s. napätia živého tkaniva) gréc.-lat. biol.

formácia (s. vývoja ľudskej spoločnosti určený spôsobom výroby a výrobnými vzťahmi) lat. marx.

kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.

civilizácia (s. al. úroveň spoločenského vývoja, materiálna kultúra, prejavy ľudskej spoločnosti) lat.

primitivizmus

primitívnosť lat.

primitivita (nízky s. vývoja, kultúry, zaostalosť, obmedzenosť) lat. zried.

debilita

debilnosť (najľahší s. slabomyseľnosti) lat.

imbecilita

imbecilnosť (stredný s. slabomyseľnosti) lat. lek.

idiotia /-cia/

idiocia

idiotizmus (najťažší s. slabomyseľnosti) lat. lek. psych.

kiu

kjú (žiacky s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.

dan (majstrovský s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.

s. prídavných mien a prísloviek

pozitív (prvý s.) lat. lingv.

komparatív (druhý s.) lat. lingv.

superlatív (tretí s.) lat. lingv.

elatív (s. vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.

s. veľkosti tlačového písma

briliant (3 body) franc.

diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.

perl (5 bodov) lat. polygr.

nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.

kolonel (7 bodov) nem. polygr.

petit (8 bodov) franc.

borgis (9 bodov) román. polygr.

garmond (10 bodov) vl. m. polygr.

breviár (11 bodov) lat. polygr.

cicero (12 bodov) lat. polygr.

tercia (16 bodov) lat. polygr.

parangón (18 bodov) gréc. polygr.

text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj úroveňmiera 1hodnosť