Výsledky vyhľadávania

bezstarostný

sanssouci /-susi/

sans-souci /-susi/ franc. kniž.

fidélny (veselý, zábavný) tal. kniž.

priestor

-sféra gréc. v zlož. sl.

stereo- gréc. v zlož. sl.

exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.

interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.

komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.

batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.

mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.

kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.

camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.

terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.

serpentárium (terárium na chov hadov) lat.

vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.

areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.

square /skvér/

skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.

korzo tal.

promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.

kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.

hala franc.-nem.

vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.

habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.

kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.

box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.

separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.

lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.

ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.

štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.

pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.

pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.

šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.

íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.

exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.

azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.

oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.

post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.

rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.

parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.

parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.

kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.

planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.

fórum

aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.

bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.

estráda franc.

pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.

tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.

rostrum

rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.

ambo

ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.

tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.

tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.

golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.

pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.

ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1

pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.

sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora

strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.

pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.

mýto nem.

richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.

checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.

parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.

depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.

kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.

kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.

kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.

cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.

osárium

ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.

koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.

štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.

cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.

terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.

aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.

umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.

paddock /pedek/

paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.

prírodný, biologický p.

partia (miesto v prírode, na tele) lat.

gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.

glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.

gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.

efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.

madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.

interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.

intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.

lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.

proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.

lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.

pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.

epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.

sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.

gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.

magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.

fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.

batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.

biotop gréc.

habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.

ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.

hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.

ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.

refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.

osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.

alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)

oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.

éter (vesmírny p.) gréc.

vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.

chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.

vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1

dopravný p.:

kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.

paluba rus.

bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.

hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.

kajuta

kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.

gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.

tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.

bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.

koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.

trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.

alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.

lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.

štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.

akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.

kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.

gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.

kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.

garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.

depo

remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.

rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.

obytný p.

balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.

lodžia

loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.

terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón

ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie

sanssouci

sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.

átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.

alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.

patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.

protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť

divadelný, predvádzací p.

aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.

scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.

manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.

kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.

proscénium gréc.-lat.

rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.

forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.

chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.

skéna

skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.

orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.

tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.

amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.

parter franc.

parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.

balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.

galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.

lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.

bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.

teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.

náboženský, cirkevný, chrámový p.

naos gréc.

cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.

altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.

abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.

galgala

gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.

Armageddon

Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.

krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.

ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.

adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.

oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár

kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.

ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.

mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.

empora gréc.

galéria tal.

tribúna lat.

chór gréc. cirk. archit.

chórus gréc. hovor.

presbytérium

presbytár gréc.-lat. cirk. archit.

kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba

oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.

sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.

kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.

oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.

klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.

pastofórium gréc. archit.

sanktuárium lat. cirk.

tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.

diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.

prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.

apsida

exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.

apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.

sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.

armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.

mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.

bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.

kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.

kaaba

kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.

tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.

Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

jedlo

trofo- (potrava) gréc. v zlož. sl.

viktuálie (potraviny) lat. zastar. kniž.

futráž (strava) franc. slang.

kost (potrava, strava) nem. hovor. zastar.

makrobiotika (zdravá strava, výživa na základe staročín. receptov zložená z obilnín a zo zeleniny) gréc. biol.

ambrózia (j. bohov v starogréc. mytológii spôsobujúce nesmrteľnosť; lahodné j. vôbec) gréc.

manna (j. padajúce z neba, kt. boh sýtil Izraelcov putujúcich cez púšť, podľa Starého zákona) hebr.

lunch /lanč/ (druhé j. počas dňa podávané okolo poludnia v krajinách, kde sa hlavné j. dňa podáva až popoludní) angl.

diner /diné/ (hlavné denné j. niekde podávané večer) franc.

gáblik (j. jedené medzi raňajkami a obedom, desiata) nem. hovor. zastar.

olovrant (j. medzi obedom a večerou) lat.?

déjeuner /dežené/ (j. podávané medzi 12.-13. hodinou namiesto polievky) franc.

entreé /antré/ (j. podávané pred hlavným jedlom, predjedlo) franc. kuch. zastar.

prandium (j. podávané medzi desiatou a obedom v starom Ríme) lat. hist.

hors d’oeuvres /ordövr/ (studené al. teplé pikantné j. podávané ako prvý chod na povzbudenie chuti do jedla) franc. kuch.

dezert (j. zakončujúce stolovanie, najmä zákusok, ovocie, syr a pod.) franc.

minútka (rýchlo pripravené čerstvé j., najmä mäsité) lat. kuch.

diéta (liečebná výživa chorých, strava odporúčaná lekárom) gréc. lek.

delikatesa franc.

fajnota

fajnotka

fajnovosť nem. hovor.

pospas (pochúťka, lahôdka, dobrota) tal. zastar.

špecialita lat.

špécia (vyberané, osobitné, mimoriadne j.) lat. hovor.

manna (veľmi lahodné, osviežujúce j.) hebr. pren. expr.

kóšer (j. pripravené na jedenie podľa žid. rituálnych predpisov) hebr.

humus (nechutné, odpudzujúce j.) lat. slang.

šlichta (nechutné, riedke, mazľavé j.; riedka potrava pre domáce zvieratá) nem. hovor. pejor.

miškulancie

mišpulancie (podradné, nechutné j.) tal. pejor. zastar.

menáž

mináž (spoločná voj. al. väzenská strava) franc. zastar. hovor.

chýmus (natrávená strava, potrava so žalúdkovými šťavami, trávenina) gréc. fyziol.

refekcia (občerstvenie, osvieženie) lat.

proviant (potraviny pre vojsko; potraviny na výlet, na cestu pren. hovor.) lat.-tal.

merinda (j. na cestu, občerstvenie, zásoba dobrého jedla) franc.-nem. hovor. zastar.

aprovizácia (potraviny ako predmet dopytu za vojny, zásobovanie najmä potravinami) lat. zastar. kniž.

vegetabílie (potraviny rastlinného pôvodu) lat. kniž. a odb.

table d’hôte /-bl dót/ (jednotné j. v reštaurácii za rovnakú cenu) franc. potrav.

šalát (j. pripravené zmiešaním z rozličných druhov varených al. surových surovín, napr. zeleniny, ovocia, strukovín, zemiakov, mäsa, rýb, syra, najmä studené) tal.

griláda (j. pripravené na zariadení na pečenie bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc. kuch.

konzerva (trvanlivé j. v plechovom, sklenom, plastovom obale) franc.-nem.

roláda (j. zo stočeného plátu pečeného cesta al. mäsa s plnkou) franc.

jedlá s mäsom

šašlik

šašlík (baranie al. bravčové mäso opečené na ražni) rus.

peľmene (varené taštičky z múčneho cesta plnené mletým mäsom a poliate maslom al. smotanou) rus.

perkelt (mäsové j. pripravené dusením na masti, cibuli a paprike dochutené smotanou) maď.

musaka (nadrobno nakrájané mäso so zeleninou s pikantnou príchuťou) bulh.

bigos (j. z mäsa a kvasenej kapusty) poľ.

sarma (varené závitky z mletého mäsa zabalené do listu kapusty al. viniča) bulh.

stofato (j. z mäsa, cesnaku, cibule, octu a oleja podávané s kyslým mliekom al. jogurtom) bulh.

mici /-či/ (balkánske mäsové šúľky pečené na žeravom uhlí) rum.

paprikáš (mäsové, hydinové j. pripravené dusením, korenené paprikou a podliate smotanou) srb.-maď. kuch.

ražniči (malé kúsky mäsa prekladané slaninou, cibuľou a pod a opečené na ražni) srb.

čufty (j. z duseného mletého mäsa a ryže v paradajkovej omáčke) srb.

gyros (rôzne druhy mäsa napichnuté na zvislom ražni a po opečení zboku orezávané, pôvodne gréc.) gréc. kuch.

čevapčiči (j. z mletého bravčového al. baranieho mäsa, opekané šúľky) tur. srb.

kjufleta (j. z pečeného mletého baranieho mäsa v tvare párkov) tur.-bulh.

pilav

pilaf (dusené, silno korenené baranie mäso s varenou tvrdou pšenicou al. ryžou, cibuľou, mrkvou, cesnakom a rajčinami) perz.-tur.

džuveč (balkánske j. z baranieho al. bravčového mäsa so zeleninou a korením) tur.

kebab (j. z baranieho mäsa zabaleného v papieri a pečeného na ražni nad pahrebou z borovicových šušiek) tur.

dolmas (j. z baranieho sekaného mäsa s ryžou dusené v kapustných al. figových listoch) tur. kuch.

taraba (tur. j. zo sekaného koreneného baranieho mäsa duseného v listoch špenátu) tur. kuch.

kuskus

kus-kus (arab. j. z baranieho mäsa, zo zeleniny a z krupice) arab.

plov (ryža s nadrobno posekanou baraninou, stredoázijské j.) ?

laghmán (uzb. j. z nasekaného mäsa a rezancov) uzb. kuch.

rizoto (dusená ryža s kúskami mäsa, prípadne zeleniny) tal. kuch.

pizza /-cca/ (j. z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, s mäsom, so syrom a pod.) tal. kuch.

antipasta (potravinársky výrobok z drobných marinovaných rýb a zo zeleniny) tal. potrav.

hot dog

hotdog (párok v rožku ako rýchle občerstvenie) angl.

hamburger (opečené mleté hovädzie al. kuracie mäso v prekrojenej žemli) vl. m. kuch.

cheesburger /číz-/ (hamburger so syrom) angl.

hemendex

ham and eggs /hemendex/ (opečený plátok slaniny al. šunky s vajcom) angl. kuch.

lančmít

lunchmeat /lančmít/

luncheon meat /lančmít/ (mleté upravené korenené mäso v konzerve) angl.

biftek

beefsteak (prudko opečený rezeň z hovädzieho mäsa, sviečkovice) angl. kuch.

tatársky biftek vl. m.

tatarák (biftek zo surového okoreneného hovädzieho mäsa) vl. m. slang.

rampstek

ramstek (vyšší biftek) angl. kuch.

barbecue /bárbikjú/ (mäso upečené na rošte al. ražni pri pikniku) angl.

rozbif

rozbíf

roastbeef /rozbíf/ (rýchlo upečené mäso z hovädzieho chrbta) angl. kuch.

roštenka (pečené al. dusené mäso z hovädzieho chrbta) nem.

klopsy (j. z mletého mäsa, vajec a pečiva, tvarované do guliek, opečené a podávané s omáčkou) nem.

steak /stejk/ (hrubší, rýchlo opečený rezeň z teľacieho al. hovädzieho mäsa) angl.

fašírka nem.

karbonátka (j. z mletého, najmä vyprážaného mäsa) tal.

šoldra

šoudra (j. z bravčového pliecka al. stehna, šunky) nem. nár. kuch.

pajšle (hovädzie, teľacie al. bravčové pľúca a srdce, pľúcka) nem. hovor. zastar.

galantína (vykostené hydinové mäso al. mäso zo zveriny plnené mäsovou plnkou, uvarené a podávané na studeno) franc.

karé (mäso z chrbtovej časti jatočných zvierat, brava) franc. kuch.

paštéta tal.

paté (j. z jemne mletej pečene, mäsa, korenia a pod.) franc.

galantína (studená jemná paštéta z mletého mäsa, vajec, vína, hľuzoviek a prísad) franc.

filé (očistené vykostené mäso, najmä hovädzie al. rybie, plátok, rezeň z neho) franc.

(mäsové) fondue /-dü/ (nakrájané mäso, sviečkovica, opekané v rozpálenom oleji na panvici priamo na stole) franc.

kroketa (vyprážané kúsky cesta v tvare guľky, placky a pod., z cesta, mletého mäsa, zo zeleniny a pod.) franc.

frikasé (nakrájané biele teľacie, jahňacie, kuracie mäso dusené na cibuľke a zapečené v bielej smotanovej omáčke so zeleninou) franc.

tournedos /turnedo/ (opečený rezeň z hovädzieho chrbta podávaný s bielym chlebom) franc.

frikando (pečené al. dusené mäso z kužeľovitého svalu teľacieho stehna) franc. kuch.

hašé (kašovité j. z mletého vareného mäsa) franc. kuch.

kotleta (rezeň z karé al. krkovičky, rebierko) franc. kuch.

šolet (j. z husacieho mäsa pečeného al. vareného s hrachom, krúpami al. ryžou) hebr.

pemikan

pemmikan (zmes sušeného bizónieho mäsa, tuku a rozdrvených jedlých bobúľ, u severoamer. Indiánov) indián.

suši (jap. j. z ryže a rýb) jap.

jedlá bez mäsa

bliny (lievance z pohánkovej múky upravené naslano) rus.

blinčiky (zapekané palacinky plnené tvarohom) rus. kuch.

piroh (múčne pečené, vyprážané al. varené j. s plnkou) rus.

palacinka (tenká placka z liateho cesta pripravená na panvici a podávaná najmä nasladko) lat.-maď.

fánka (j. z jemného kysnutého cesta pražené na masti, s plochým tvarom) maď. kuch.

lečo (j. z dusených paprík a paradajok) maď.

langoš (osúch, posúch, placka z kysnutého cesta pražená na oleji) maď. potrav.

tarhoňa (cestovina v tvare malých zŕn ako príloha a pod.) maď.

mamaliga (kukuričná kaša na rum. spôsob) rum.

braja (kaša) nem. nár.

šiflík nem. hovor.

fliačik (cesto pokrájané na malé štvorčeky) nem.

štrúdľa (múčnik s plnkou zavinutou do cesta, závin) nem. hovor.

fám (sladké múčne j.) nem. kuch. zastar.

koch (upečené ľahké, kypré j., nákyp) nem. zastar.

fancel

fancl (zapekané múčne j. s tvarohom, orechmi a pod.) nem. hovor. zastar.

gríska (krupicová kaša) nem. zastar.

panádel (žemľová kaša) nem. kuch. hovor.

müsli /mi-/ (kaša z ovsených a iných vločiek s orechmi, so sušeným ovocím, s medom a pod.) nem.

geršľa (nadrobno pomleté zrná, krúpy) nem. hovor.

tortilla /-ľa/ (mexické j. z kukuričného škrobu, múky, mlieka, vajec, masla, kukuričná placka) špan.

makarón (cestovina rúrkovitého tvaru) tal. potrav.

špagety (j. z tenkých guľatých dlhých cestovín) tal.

lasane (tenké štvoruholníkové cestoviny, široké rezance) tal.

tortelini (cestoviny v tvare okrúhlej kapsičky plnenej mäsom, syrom a pod.) tal.

ravioli (cestoviny v tvare kapsičky, pirohu plneného mletým mäsom, syrom, zeleninou a pod.) tal.

kataif (rum. pochúťka z rezancov s ovocím) rum. kuch.

polenta (kaša z kukuričnej krupice, juhoeurópske, tal. národné jedlo) tal.

pagáč (pečené múčne j. okrúhleho plochého tvaru, placka) tal.-chorv.

puding (j. zo škrobovej múčky, mlieka, cukru a prísad v podobe hustej kaše; ľahké j. varené vo forme vo vode al. na pare) angl.

plumpuding /plam-/ (nákyp s hrozienkami, so sušeným ovocím, poliaty rumom a zapálený pred podávaním) angl.

porridge /-rič/ (kaša z ovsených vločiek jedávaná na raňajky v Anglicku) angl.

chipsy /čip-/

čipsy (pražené zemiakové lupienky) angl.

popcorn /-ko/ (biele rozpukané zrná upečenej kukurice, pukance) angl.

kornfleksy

kornflejksy (obilné pražené zrná, kukuričné vločky) angl. potrav.

fondue /-dü/ (roztopený nastrúhaný syr s bielym vínom, čerešňovicou a korením, pripravovaný priamo na stole, Švajčiarsko) franc. kuch.

suflé (jemný nákyp kyprený snehom) franc.

omeleta (j. z liateho cesta al. rozšľahaných vajec pripravené na panvici) franc.

pyré (jemná kaša) franc. kuch.

tempe (zakvasené varené sójové bôby pridávané do polievok al. pražené na masti, indonézske j.) vl. m.

taco /-ko/ (j. s plnkou z bôbov, mäsa a pod.) špan. kuch.

skyr (zrnitá kaša z mlieka a syroviny, island. j.) island.

narasuke (jap. j. z pokrájaného melóna podávané ako posledný chod) jap. porovnaj polievkapečivokoláčzákusoksyrmäso

lietadlo

aero gréc.

aerodyn (l. ťažšie ako vzduch) gréc.

aeroplán gréc. + lat.

eroplán (l. s pevnými krídlami; lietadlo všeobecne) gréc. + lat. hovor.

avión (l. s pevnými nosnými plochami a motorovým pohonom, letún) franc. kniž.

monoplán (l. s jednou nosnou plochou) gréc. + lat.

biplán (l. s dvoma nosnými plochami, dvojplošník) lat.

triplán (l. s troma nosnými plochami, trojplošník) gréc. + lat.-franc. let.

diskoplán (l. s kruhovou nosnou plochou) gréc. + lat.

koleoptéra (l. s prstencovou nosnou plochou, krídlom okolo trupu, s možnosťou kolmého štartu a pristátia) gréc.

monobiplán (l. s meniteľnou geometriou krídla v zmysle zmeny plochy) gréc. + lat.

ornitoptéra (motorové l. s kývavými krídlami, krídelník) gréc.

glizér (jednoduché ľahké bezmotorové l. na výcvik al. vlečenie nákladu, klzák) franc. let.

hydroplán gréc. + lat.

hydroavión (vodné l. s plavákmi, štartujúce a pristávajúce len na vode) gréc. + franc.

amfíbia (obojživelné l. schopné vzlietať a pristávať na súši i vode) gréc.

autogíra

gyroplán (rotorové l. s nosnými plochami z veľkej otáčavej vrtule, vírnik) gréc. let.

hypersonik (l. schopné letieť nadzvukovou rýchlosťou) gréc. + lat. let.

vertiplán (l. schopné štartovať aj pristávať kolmo) lat. let.

konvertiplán

konvertoplán (l. s pevnými krídlami a pohyblivými nosnými plochami al. pohonnými jednotkami, schopné štartovať a pristávať zvisle) lat. let.

helikoptéra (rotorové l. poháňané motorom, s vodorovnými vrtuľami, kolmým štartom a pristávaním, vrtuľník) gréc. let.

gyrodyn (vrtuľník s čelnou vrtuľou na boku trupu na vyrovnávanie) gréc. lek.

helikoplán (spojenie vrtuľníka a letúňa s pevnou nosnou plochou a kolmým štartom) gréc. + lat. let.

bombardér (veľké voj. l. na dopravu a zhadzovanie bômb) franc. voj.

aerobus

airbus /érbas/ (veľkokapacitné dopravné l.) gréc.-angl. + lat. dopr.

jet /džet/ (l. s prúdovým pohonom) angl. odbor. hovor.

fokker (stredné l., najmä voj. stíhacie) vl. m. let.

spitfire /-fajer/ (jednomiestna brit. stíhačka z 2. svetovej vojny) angl.

šturmovik (sov. bojové l. v 2. svetovej vojne) nem.-rus. voj.

mig (sov. voj. l.) vl. m.

messerschmidt /meseršmit/ (nem. l., najmä prúdové, v 2. svetovej vojne) vl. m.

štuka (nem. voj. bombardovacie, útočiace strmhlav, v 2. svetovej vojne) nem. skr.

TU vl. m.

tučko (sov. nadzvukové dopravné l.) vl. m. hovor.

boeing /boui-/ (l. amer. výroby) vl. m.

jumbo jet /džambou džet/ (veľké l. s prúdovým pohonom amer. výroby) angl.

aerostat (l. ľahšie ako vzduch) gréc.

balón (neriaditeľné l. ľahšie ako vzduch, naplnené plynom) tal.-franc.

montgolfiéra (balón naplnený teplým vzduchom) vl. m. hist. let.

charliéra /šar-/ (balón naplnený vodíkom, 1783) vl. m.

stratostat (balón so vzduchotesnou kabínou určený na výstup nad 10 km) lat. + gréc. let.

zepelín (riaditeľné l. ľahšie ako vzduch, naplnené plynom, riaditeľná vzducholoď cigarového tvaru) vl. m.

aerotaxi

aerotaxík (malé nájomné l., najmä na kratšie vzdialenosti) gréc. + lat.

charter /čar-/ (l. zmluvne najaté súkromnou spoločnosťou na vykonanie dopredu určenej cesty al. ciest) angl.

scout /skaut/ (l. vyslané získať informácie o postavení a pohyboch nepriateľa) angl.

raketoplán tal. + lat. kozm.

shuttle /šatl/

space shuttle /spejs šatl/ (opakovane použiteľné l. s reaktívnym motorom na prekonávanie príťažlivosti Zeme) angl. kozm.

vozidlo

vehikel (v., najmä staré, zlé) lat. aj pejor.

tragač (staré, ošúchané, rozhegané v.) nem. pren. pejor.

kára (v., najmä zlé) lat.-nem. pejor.

vrak (zničený, nepojazdný dopravný prostriedok) hol.-nem.

motor (v. poháňané strojom meniacim energiu na mechanickú prácu) lat. hovor.

lokomotíva lat.

mašina (koľajové v. na ťahanie vlaku, rušeň) franc.-nem. hovor. zastar. al. expr.

vagón (železničný v., koľajové vozidlo bez vlastného pohonu) angl.

drezina vl. m.

diplora (ľahké v. na štvorkolesovom podvozku pohybujúce sa na koľajniciach) ? dopr.

autobus (cestné motorové v. na hromadnú dopravu osôb) gréc.-lat.

mikrobus (motorové v. na dopravu 6 – 9 ľudí) gréc. + lat.

električka gréc.

elina gréc. slang.

brička (koľajové v. mestskej hromadnej dopravy) franc. slang.

trolejbus angl.

troflák (cestné v. na hromadnú dopravu osôb poháňané elektromotorom, kt. odoberá prúd z vodiča zaveseného nad cestou) angl. slang.

auto gréc.

automobil (dvojstopové cestné motorové v. na prepravu osôb al. nákladu) gréc. + lat.

motocykel lat. + gréc.

motorka (jednostopové dvojkolesové v.) lat. hovor.

motokára (pretekárske motorové štvorkolesové v. bez karosérie) lat. + nem. šport.

bicykel lat. + gréc.

velocipéd (jednostopové dvojkolesové v. poháňané ľudskou silou) lat.-franc. zastar.

traktor (ťažné motorové v.) lat.

trajler (vlečné v. s viacerými osami na prevážanie ťažkých nákladov, príves) angl.

tank angl.

pancier (pásové terénne bojové v. s hrubým ochranným oceľovým krytom) tal.-nem. voj. slang.

panter (nem. tank v. 2.svetovej vojne) gréc.

trasportér (bojové v. pechoty, najmä obrnené) lat.-franc. voj.

elektromobil (cestné viacstopové v. poháňané elektromotorom, kt. odoberá prúd privádzaný zo siete) angl. + lat.

trolejtrak (elektromobil na prepravu nákladov) angl. motor.

semitrajler (cestné vlečné v. bez prednej nápravy) lat. + angl. motor.

lunochod (sov. diaľkovo riadené v. používané na výskum Mesiaca) rus.

amfíbia (obojživelné v. schopné jazdy po súši i cez vodné prekážky) gréc.

rolba (pásové horské motorové v. na dopravu po snehu) um.

ratrak (pásové motorové v. s valcovými prívesmi na úpravu lyžiarskeho terénu) angl.

skibob (v. na lyžiach s kormidlom, s miestami na sedenie) nór. + angl. šport.

charaban /šaraban/ (otvorené v. so sedadlami a lavicami) franc. porovnaj autoautobusrušeňvozeňbicykelvoz