Výsledky vyhľadávania

forma

forma 2 (nástroj al. vec, kt. dáva veci tvar) lat.
kokila (liatinová al. oceľová f. na odlievanie oceliarskych odliatkov) franc. tech.
matrica (f. na tvárnenie, lisovanie, odlievanie materiálu, rozmnožovanie a pod. s negatívnym tvarom výrobku) franc.-nem.

forma

smer

smer 3 (súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.)
doktrína lat.
izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
línia (prúd) lat.-nem.
mainstream /mejnstrím/ (hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod.) angl.
avantgarda (s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci) franc.
fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame) lat.
náb. a cirk. smery
montanizmus (starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.
pelagianizmus (kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st.) vl. m. cirk.
nazaréni (kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st.) vl. m.
donatizmus (kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st.) vl. m.
adamiti (pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.
chiliazmus (stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi) gréc. náb.
paulikánstvo (kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st.) vl. m. hist. cirk.
ikonoklazmus (náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo) gréc. hist.
valdénstvo (stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st.) vl. m.
galikanizmus (hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st.) vl. m. hist.
husitizmus (náb., národné a sociálne hnutie, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.
utrakvizmus lat. hist.
kališníctvo (kališnícka viera hlásajúca prijímanie pod obojakým spôsobom, kališníctvo) lat.-nem.
triteizmus (starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá) gréc.-lat. cirk.
sociniáni (kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st.) vl. m. náb.
unitárstvo (kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu) lat. náb.
sabellianizmus (kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st.) vl. m. náb.
doketizmus (kresťanský s. popierajúci, že Kristus mal ľudské telo) gréc.-lat. cirk. hist.
monoteletizmus (starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st.) gréc.-lat. náb.
arianisti (kresťanský s. popierajúci božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.
albigénci (kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st.) vl. m.
antitrinitárstvo (kresťanský s. odmietajúci učenie o božskej trojjedinosti) gréc. + lat. náb.
monofyzitizmus (kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st.) gréc. cirk. hist.
katari (kresťanský s. zdôrazňujúci odriekanie, Francúzsko a Taliansko, 11.-13.st.) gréc.
anabaptizmus (kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st.) gréc. náb.
habáni (pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.
hutteriti (pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.
jansenizmus (opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st.) vl. m.
ekumenizmus (hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských) gréc. cirk.
episkopalizmus (katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom) gréc. hist.
papizmus (s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi) gréc.-lat. cirk.
jehovisti (kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva) vl. m. náb.
pentekostalizmus (kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900) gréc. cirk.
mormóni (severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st.) vl. m. náb.
moonisti (sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom) vl. m.
katolicizmus (základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi) gréc.
ortodoxia (učenie pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
raskoľnictvo (hnutie odštiepené od pravoslávnej cirkvi v Rusku) rus.
fedojesevci (náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st.) vl. m. hist.
kacírstvo gréc.-nem.
heréza (s. odchylný od časti oficiálnej kresťanskej viery) gréc.
bogomilstvo (stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa) vl. m.
reformácia (hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st.) lat. hist.
kalvínstvo vl. m.
helvetitizmus lat. vl. m.
anglikánstvo (základný kresťanský reformačný s.) vl. m. náb.
konformisti (anglikánska cirkev) lat.
puritánstvo (angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.
kvakeri (angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.
metodizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov) gréc. cirk.
pietizmus (hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st.) lat. náb.
baptisti (protestantský kresťanský s. uznávajúci len krst v dospelosti) gréc.-lat. náb.
viklefstvo (reformačné učenie zavrhujúce pápežstvo a niektoré sviatosti) vl. m. hist. náb.
independentizmus (s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st.) lat.-angl. cirk.
kongregacionalizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí) lat. cirk.
scientológia (hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody) lat. + gréc.
satanizmus (hnutie uctievajúce protivníka Boha, vládcu pekla, diabla) hebr.
chasidizmus (východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st.) hebr.
terapeuti (asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st.) gréc. hist.
farizeji (stará žid. náb.-polit. skupina) hebr. hist.
zelóta (žid. radikálna sekta za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.
eséni (žid. náb. spoločnosť organizovaná ako náb. rád) lat. náb.
(islamský s. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího) arab. náb.
sunniti (islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov) arab. náb.
imámovci (islamská sekta, odnož šíitskeho islámu) arab. náb.
drúzovia arab. vl. m.
mustadžibún (islamská šíitska sekta hlásajúca učenie o prevteľovaní, Sýria, Libanon, Palestína) arab.
sanúsija (islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu) vl. m. náb.
sufizmus (mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli) arab. filoz.
sikhovia (náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.
manicheizmus (s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m. porovnaj náboženstvovyznanie 2
teizmus (s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta) gréc. filoz. náb.
ateizmus (myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha) gréc.
idealizmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.
spiritualizmus (idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha) lat. filoz.
materializmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.
dualizmus (s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod.) lat. filoz.
monizmus gréc. filoz.
singularizmus (s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná) lat. filoz. zried.
psychomonizmus (s. vyhlasujúci, že duševno je základom skutočnosti, že všetko má dušu) gréc.
kreacionizmus (s. , podľa kt. organizmy boli stvorené vyššou silou, bohom) lat. filoz.
scholastika (stredoveké učenie o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.
tomizmus (základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú) vl. m. filoz. náb.
fenomenalizmus (s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je) gréc. filoz.
fideizmus (s. založený na názore, že viera stojí nad rozumovým poznaním) lat. filoz.
deizmus (s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.
panteizmus (s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, <i>boh je vo svete</i>) gréc. filoz.
panenteizmus (s. hlásajúci, že svet existuje v bohu) gréc. filoz.
racionalizmus (s. považujúci rozum za najvyšší al. jediný prostriedok poznania pravdy) lat. filoz.
iracionalizmus (s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný) lat. filoz.
empirizmus (s. považujúci skúsenosť za jediný zdroj poznania) gréc. filoz.
finalita (s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu) lat. filoz.
hedonizmus (s. považujúci slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.
utilitarizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium mravnosti) lat. filoz.
pragmatizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium pravdy) gréc. filoz.
voluntarizmus (s. považujúci vôľu za základ bytia alebo poznania) lat. filoz.
senzualizmus (s. pokladajúci zmyslové poznanie za hlavnú al. jedinú formu poznania) lat. filoz.
skepticizmus (s. pochybujúci o možnosti pravdivého poznania) gréc. filoz.
gnóza (s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla) gréc. filoz.
teozofia (gnosticizmus založený na poznaní Boha, tajomstva al. poznania sveta) gréc. filoz.
agnosticizmus (s. popierajúci možnosť poznania sveta, podstaty vecí) gréc. filoz.
iluzionizmus (s. pokladajúci vonkajší svet len za predstavu, zdanie) lat. filoz.
pozitivizmus (s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním) lat. filoz.
empiriokriticizmus (s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu) gréc. filoz.
reizmus (s., podľa kt. existujú iba veci a samostatne neexistujú ich vlastnosti a vzťahy) lat. log.
realizmus (stredoveký s., podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.
nominalizmus (stredoveký s. pokladajúci pojmy len za mená vecí) lat. filoz.
terminizmus (s. pokladajúci všeobecné pojmy iba za značky a nie odrazy vecí) lat. filoz.
dynamizmus (s. pokladajúci za prvotnú podstatu sveta nemateriálnu silu) gréc. filoz.
existencializmus (s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu) lat. filoz.
hylozoizmus (s. považujúci hmotu za živú, oduševnelú, citlivú) gréc. filoz.
finitizmus (s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná) lat. filoz.
eleati (starogréc. s., učenie o jedinom nemennom bytí) vl. m.
antropocentrizmus (s., podľa kt. je človek centrom i cieľom sveta a vesmíru) gréc. + lat. filoz. náb.
kvietizmus (s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st.) lat.
pyrrhonizmus (s. hlásajúci krajnú nedôverčivosť, pochybovačnosť) vl. m. filoz.
kynizmus (starogréc. s. hlásajúci prirodzenosť človeka a odmietajúci civilizáciu) gréc.
epikureizmus (starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti) vl. m. filoz.
stoicizmus (staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.
pytagoreizmus (učenie vyznávajúce tézu, že základom všetkého je číslo) vl. m. filoz.
determinizmus (učenie uznávajúce vzájomnú príčinnú podmienenosť javov a dejov) lat. filoz.
teleologizmus (s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
kazualizmus (učenie, podľa ktorého dianie je určené náhodami) lat. filoz.
platonizmus (s. založený na Platónovom učení o ideách ako pravzoroch vecí) vl. m. filoz.
atomistika (s. založený na predstave o pretržitej skladbe hmoty, látok) gréc. filoz.
holizmus (s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný) gréc. filoz.
personalizmus (s. zdôrazňujúci jedinečnosť ľudskej osoby a ľudských vzťahov) lat. filoz.
kabala (stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu) hebr.
védanta (staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit filoz.
budhizmus (staroind. učenie) sanskrit
lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.
zen-budhizmus (jap. budhizmus) jap. filoz. náb.
mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit
njája (ind. s. založený na poňatí atomizovanej pralátky a božskej príčiny ich pohybu) sanskrit filoz.
mímánsa (ind. ortodoxná škola presadzujúca ideál spravodlivého života) ind. filoz.
hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.
sánkhja (najstarší staroind. hinduistický s. deliaci súcno na prírodu a vedomie) sanskrit filoz.
joga (ind. s. poskytujúci súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.
rádžajoga (kráľovská joga) ind.
hathajoga (telesná joga) ind.
taoizmus (staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l.) čín. filoz.
konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.
hermetika (tajné učenie o podstate a príčinách vecí určené výhradne zasväteným, rozšírené v neskorej antike a renesancii) vl. m.
eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
solidarizmus (s. založený na princípe súdržnosti, vzájomnosti, spoluúčasti medzi jednotlivcom a spoločnosťou) lat.
polit., ekon. a pod. smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
reformizmus (hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy) lat.
revizionizmus (hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.
fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom) lat.
moderatizmus (umiernený s.) lat. kniž.
radikalizmus (s. usilujúci sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.
liberalizmus (s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami) lat. polit. ekon.
neoliberalizmus (s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu) gréc. + lat. polit. ekon.
konzervativizmus (s. presadzujúci voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov) lat. polit. ekon.
komunizmus (ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb) lat.
boľševizmus (komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu) rus.
socializmus (ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí) lat.-franc.
marxizmus (sociálnoekonomická teória K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.
leninizmus (ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí) vl. m. polit.
stalinizmus (s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom) vl. m.
maoizmus (sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.
eurokomunizmus (s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st.) vl. m. + lat.
antikomunizmus (hnutie proti komunizmu) gréc. + lat.
mccarthizmus /mekkar-/ (s. v politike USA po 2. svetovej vojne namierený proti komunizmu) vl. m. polit.
fašizmus (ideológia a hnutie obhajujúce a hlásajúce útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.
nacizmus (nem. forma fašizmu) lat.-nem.
hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.
perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.
antifašizmus (hnutie proti fašizmu) gréc. + tal. polit.
nacionalizmus (s. jednostranne zdôrazňujúci význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.
ultranacionalizmus (krajný nacionalizmus) lat.
šovinizmus (krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.
kozmopolitizmus (s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo) gréc. filoz.
anarchizmus (s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.
pacifizmus (s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
pacifizmus (hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
militarizmus (politika zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu) lat.
antimilitarizmus (hnutie proti militarizmu) gréc. + lat.
populizmus (páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.)
monarchizmus gréc.
rojalizmus (hnutie prívržencov vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.
feminizmus (hnutie za zrovnoprávnenie žien s mužmi) lat.
machiavelizmus (bezohľadná politika, bez ohľadu na morálne princípy) vl. m. polit.
avanturizmus (dobrodružná, nezodpovedná, bezohľadná politika) franc.
revanšizmus (hnutie hlásajúce odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.
tolstojizmus (s. hlásajúci zásadu neodporovať zlu násilím) vl. m.
gándhizmus (učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde) vl. m. hist.
ultramontanizmus (uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st.) lat. cirk. polit.
antiklerikalizmus (hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu) gréc.
internacionalizmus (s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.
sionizmus (žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.
antisemitizmus (hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti) gréc. + vl. m.
panrusizmus gréc. + vl. m. polit.
panslavizmus (hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie) gréc. + vl. m. polit.
slavianofilstvo (hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.
narodnictvo (s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko) rus. hist.
menševizmus (umiernený menšinový s. sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus. polit.
boľševizmus (radikálny väčšinový smer sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus.
hungarizmus (s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska) lat. hist.
ilyrizmus (hnutie za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st.) vl. m. hist.
pangermanizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu) gréc. + vl. m.
paneuropeizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami) gréc. + vl. m.
panturkizmus (hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st.) gréc. + vl. m. polit.
panarabizmus (hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín) gréc. + vl. m.
panislamizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st.) gréc. + arab.-lat.
panafrikanizmus (hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku) gréc. + vl. m.
panamerikanizmus (hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit.
risorgimento /-dži-/ (hnutie za slobodu a zjednotenie Talianska, 19. st.) tal. hist.
enosis /-zis/ (hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte) gréc.
fenianizmus (tajné hnutie za slobodu Írska, 1858 – 1922) ír.
sinnfeinizmus (protibrit. hnutie za ír. nezávislosť, zač. 20. st.) ír. hist. polit.
iredentizmus (hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist.) tal.
svadéší (hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905) sanskrit hist. polit.
taliban (militatné islamské hnutie v Afganistane) ?
reúnia (franc. politika pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st.) franc. hist.
fronda (odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653)
chartizmus (prvé masové hnutie robotníkov, Veľká Británia, 30. – 50. roky 19. st.) gréc.-angl. hist.
luddizmus (hnutie robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st.) vl. m. hist.
abolicionizmus (hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st.) lat.
beatnici /bít-/
beat generation /bít dženerejšn/ (sociálne a lit. hnutie časti amer. mládeže, 50. a 60. roky) angl.
skinhead /-hed/
skinhed (hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.
punk /pank/ (hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov) angl.
hippies /-pis/ (únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl.
maltuzianizmus (s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom) vl. m. polit. ekon.
neomaltuzianizmus (s. usilujúci sa obmedzovať populačný rast) gréc.-vl. m. polit. ekon.
merkantilizmus (s. považujúci za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15.-17.st.) tal.-franc. hist. ekon.
proudhonizmus /prudo-/ (s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st.) vl. m. filoz. polit.
monetarizmus (s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky) lat. ekon.
nominalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah) lat. ekon.
metalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu) gréc. ekon.
freetradizmus /frítrej-/ (hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu) angl. + lat. polit. ekon.
separatizmus (politika presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.
izolacionizmus (politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.
autarkia (politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine) gréc. ekon.
splendid isolation /ajsolejšn/ (brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st.) angl. hist. polit.
sakoku (politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st.) jap.
appeasement /epíz-/ (politika uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku) angl. polit.
protekcionizmus (politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.
imperializmus (dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá politika štátu voči cudzím územiam) lat.
NEP rus.
Nep (tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24) rus. hovor. polit.
syndikalizmus (s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov) gréc.-lat. polit.
tradeunionizmus /trejdjun-/ (s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky) angl. polit.
technologizmus (sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
biologizmus (sociologický s. uplatňujúci biol. zákonitosti na spoločenské javy) gréc.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy) angl. odb.
behaviorizmus /bihej-/ (psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok) angl. psych.
reflexológia (psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st.) lat.
freudizmus /frojd-/ (psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude) vl. m. psych.
glosátori (tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st.) gréc.-lat. práv. hist.
logicizmus (matem. s. chápajúci matematiku ako súčasť logiky) gréc. mat.
umelecké smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
humanizmus (európske kultúrne hnutie nadväzujúce na antickú vzdelanosť a obracajúce pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16. st.) lat.
secesia (s. konca 19. a začiatku 20. st. zdôrazňujúci ozdobnosť) lat.
moderna (s. konca 19. a začiatku 20. st.; novodobý, novoveký s.) franc.
funkcionalizmus (archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy) lat. archit.
konštruktivizmus (archit. a umelecké hnutie zdôrazňujúce dynamizmus, Rusko, po 1917)
lartpourlartizmus /lárpúrlár-/ (estetický s. hlásajúci samoúčelnosť umenia, zdôrazňujúci formu) franc.
sentimentalizmus (európsky lit. s. vyznačujúci sa nadmernou citovosťou, 18. st.) franc. lit.
romantizmus (s. zdôrazňujúci osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.
nazarenizmus (nem. romantický maliarsky s. zobrazujúci náb. námety, 1. polovica 19. st.) vl. m. výtv.
parnasizmus (lit. s. vo franc. poézii usilujúci sa o formálnu dokonalosť, 2. polovica 19.st.) vl. m.-franc. lit.
naturalizmus (s. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia, 2.polovica 19.st.) lat.
fin de sićcle /fen d sjekl/ (lit. a umelecké smery konca 19.st.) franc. kniž.
impresionizmus (s. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st.) lat.-franc.
neoimpresionizmus gréc. + lat.-franc.
pointilizmus /poen-/ franc. výtv.
divizionizmus (impresionizmus na konci 19. st.) lat. výtv.
verizmus (taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st.) tal.
realizmus (s. usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19.st.) lat.
symbolizmus (s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st.) gréc. lit. výtv.
expresionizmus (s. zdôrazňujúci subjektívnu výrazovú stránku formy i obsahu, začiatok 20. st.) lat.
futurizmus (s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st.) lat.
kubizmus (maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov)
orfizmus (maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st.) vl. m.
unanimizmus (estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st.) lat. lit.
suprematizmus (abstraktný výtvarný s. založený na geom. tvaroch, Rusko, začiatok 20. st.) lat. výtv.
fauvizmus (maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st.) franc.
dadaizmus (výtv. a lit. s. odmietajúci tradície a uznávané hodnoty a hlásajúci slobodu tvorby založenú na náhodnosti, 1916 – 1924) franc.
Bauhaus (archit. a umeleckopriemyslová škola, Nemecko, 1919 – 1933) nem. archit.
surrealizmus /süre-, sure-/ (avantgardný s. snažiaci sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.
poetizmus (s. čes. veršovanej literatúry, poézie zdôrazňujúci fantáziu a hravosť, 20. roky) gréc.-lat. lit.
lettrizmus (lit. a výtv. s. vychádzajúci z tvaru písmen, založený v Paríži 1945) franc.
tachizmus /-ši-/
tašizmus (maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky) gréc. výtv.
signal-art (výtv. s. využívajúci žiarivé farby na veľkých plochách, 60. roky) angl.
muralizmus (maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st.) špan. výtv.
popart (výtv. s. nachádzajúci zdroj v modernej mestskej civilizácii) angl. výtv.
underground /andergraund/ (hnutie protestujúce proti prispôsobivosti v umení) angl.
paganizmus (s. hlásajúci návrat k pohanstvu) lat. kniž.
primitivizmus (s., najmä výtv., usilujúci sa o prostosť, jednoduchosť) lat. odb.
regionalizmus (hnutie usilujúce sa o poznanie a povznesenie určitého kraja, o zachovanie jeho osobitostí) lat.
purizmus (výtv. s. požadujúci jednoduchosť, štýlovú čistotu v architektúre) lat. výtv. archit.
ruralizmus (s. zaoberajúci sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.
eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
hudobný s. pozri hudba porovnaj sloh 1

tvar

tvar 1 (vonkajšia podoba)
-morphia /-fia/
morpho- /-fo/
morfo- gréc. v zlož. sl.
forma (vonkajší t., podoba, vzhľad) lat.
formát (veľkosť, rozmery) lat.
fazónka (strih, vzor, forma, najmä o oblečení) franc.
formálnosť (ustálená vonkajšia podoba práv., úradného al. spoločenského úkonu, zvyklosť, obradnosť) lat.
eidos (forma al. účel v protiklade k látke, u Aristotela) gréc. filoz.
terén (prirodzený al. upravený t. zemského povrchu) lat.-franc.
geoid (ideálny t. Zeme) gréc. porovnaj podoba 1

predmet

predmet 1 (neživý hmotný jav, vec)
objekt lat.
reália lat.
depozit (hnuteľná vec, napr. peniaze, cenné papiere, drahé kovy a pod., daná do úschovy, uschovaný p.) lat.
corpus delicti /korpus deliktí/ (usvedčujúci p. súvisiaci s trestným činom) lat. práv.
res nullius (vec bez vlastníka) lat. práv.
derelikt (opustená vec, ku kt. sa nik nehlási, napr. tovar pri colnej kontrole) lat. práv.
desideratum /-ziderá-/
deziderátum (žiadaná, želaná vec) lat.
exemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov, jednotlivý kus) lat.
originál (pôvodná vec, prvé vyhotovenie) lat.
unikát lat. odb.
unikum (jedinečný originál, jediný svojho druhu v zbierke a pod.) lat. kniž.
multiplikát (jeden z niekoľkých rovnakých originálov v zbierke a pod.) lat. odb.
duplikát (náhradný originál, druhé vyhotovenie, kus, s rovnakou platnosťou ako prvé vyhotovenie) lat.
ekvivalent (vec s rovnakou platnosťou, významom, hodnotou) lat.
analogón (obdobný, podobný p.) gréc. kniž.
solitér (vec vyskytujúca sa jednotlivo) franc. kniž.
exotikum (nezvyčajná, nápadná, zaujímavá, zvláštna vec) gréc.
kuriózum (neobvyklosť, nevšednosť, neobyčajnosť, nezvyčajnosť, zvláštnosť, zriedkavosť) lat. kniž.
rarita (neobvyklosť, vzácnosť, nezvyčajnosť, zvláštnosť, zriedkavosť) lat.
nóvum (nová vec, novinka) lat. kniž.
inovácia lat.
funglovka (nový p., nová vec) ? subšt.
referent (p. označený menom, znakom) lat. log.
kolos (p. obrovských rozmerov, napr. hutnícky závod) gréc.
falat (kus, veľký kus, kusisko) maď. nár. hovor.
bagateľ (bezvýznamná vec, maličkosť, veľmi malá suma, cena) tal.-franc. hovor.
šuviks (podradná, bezcenná, malicherná vec, nič) nem. pren. hovor. zastar.
balast nem.
pakšamenta (plur. pakšaméty)
pakšametle (nepotrebná, zbytočná, bezcenná, zaťažujúca vec, príťaž) nem. hovor. expr.
krám (stará, opotrebovaná vec, zbytočnosť, haraburda) nem. hovor. pejor.
perla (vzácna, vynikajúca vec) román. kniž. expr.
špás (vec, najmä drahá) nem. hovor. expr.
paseizmus (zastaraná vec, prežitok) franc. kniž.
idol gréc.-lat.
baal /bál/ (zbožňovaný, uctievaný, kultový p., modla) vl. m. pren.
fetiš (p. zbožňovaný al. uctievaný pre predpokladanú, zdanlivú zázračnú moc) port.-franc.
symbol (konkrétny p. slúžiaci ako znak pre niečo abstraktné) gréc.
totem (symbol predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod., v podobe zvieraťa, rastliny a pod.) indián.-angl.
apotropajon (kultový p., prostriedok na odvrátenie zla magickou mocou) gréc.
gorgoneión (apotroparion s uťatou hlavou Medúzy) gréc.
palladium (posvätný p. chrániaci mesto al. krajinu, posvätná ochrana, záštita) gréc.-lat. kniž.
tabu (posvätný, nedotknuteľný, zakázaný p. vyhradený iba na náboženské účely) polynéz. náb.
figúrka (p. z dreva, kovu, plastu, hliny a pod., zobrazujúci postavu človeka, zvieraťa a pod.) lat.
wešebt (staroegypt. magická figúrka ukladaná do hrobu, z keramiky a pod.) egypt.
kokko (figúrka stvárňujúca nadprirodzenú bytosť so zvieracou al. ľudskou podobou) indián.
devocionálie (p. slúžiaci na povznesenie zbožnosti veriacich, napr. ruženec, krížik) lat. cirk. plur.
medaila tal.-franc.
metál (razený al. liaty kovový kruhový p. podobný minci používaný ako vyznamenanie al. pamiatka) franc. hovor. expr.
plaketa (medaila razená na jednej strane) franc. výtv.
repusoár (p. umiestnený na obraze v popredí na zlepšenie priestorového dojmu) franc. výtv.
bibelot (malý ozdobný bytový p., najmä zlatnícke dielo) franc.
nipa (drobný umelecký p.) franc. zastar.
japonéria (umelecký al. ozdobný p. jap. pôvodu) vl. m.
antikvita (starožitný p.,starožitnosť) lat. kniž.
štafeta (p. odovzdávaný pri pretekoch družstiev, pri kt. členovia postupne absolvujú určitý úsek dráhy) tal. šport.
cieľ (p., kt. sa má zasiahnuť) nem.
terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.
trap /trep/ (terč naplnený výbušninou, kt. vybuchne po jeho vyhodení zo zákopu a zasiahnutí najviac dvoma výstrelmi) angl. šport.
rekvizita (pomocný p. potrebný na činnosť v divadle, športe a pod.) lat.
artefakt (umelo vyrobený p., výrobok) lat. kniž. a odb.
eolit (kamenný artefakt z konca treťohôr, kt. ľudské opracovanie je sporné, pracovný nástroj) gréc. archeol.
spatula (plochý kostený p. v tvare lyžice) gréc.-lat. archeol.
toreutika (p. vyrobený spracovaním, tepaním kovov za studena s figurálnou al. ornamentálnou výzdobou, napr. nádoba, prilba a pod.) gréc.
exponát (p. vystavený v múzeu, na výstave a pod.) lat.
muzeálie (exponáty v múzeu; zastarané, prežité predmety) gréc.-lat. plur.
model (vec ako predloha pre výtv. spracovanie) tal.
forma (p., kt. dáva veci, výrobku, požadovaný tvar) lat.
kokila (liatinová al. oceľová forma na odlievanie oceliarskych odliatkov) franc. tech.
matrica (forma na tvárnenie materiálu, napr. lisovanie, odlievanie, al. rozmnožovanie materiálu a pod. s negatívnym tvarom výrobku) franc.-nem.
preparát (p. upravený, konzervovaný na vedecké účely, prírodnina, orgán a pod.) lat.
spodogram (preparát vzniknutý spálením pletív, tkanív) gréc. biol.
žetón (okrúhly p. používaný do hracích automatov, telefónov a pod.) franc.
lunula (p. mesiačikovitého, kosákovitého tvaru) lat. odb.

spôsob

spôsob 1 (postup, ktorým sa niečo deje, povaha, ráz deja)
modus (s. prevádzky prístroja; slovesný s. lingv.; s. všeobecne kniž.) lat. tech.
režim (s. fungovania, usporiadania niečoho) franc.
systém (s. usporiadania určitého celku) gréc. porovnaj sústava
metóda (s. uplatnený na dosiahnutie cieľa) gréc.
technika (s. vykonávania určitej činnosti) gréc.
forma (s. spracovania, podania, prejavu) lat.
stratégia (premyslený s. plánovania a riadenia činností vedúcich k dosiahnutiu určeného cieľa; s. vedenia vojny, vojnových operácií voj.) gréc.
taktika (s. vedenia a riadenia boja) gréc.
šablóna (ustálený, otrepaný, bezduchý s. práce) hol.-nem. pejor.
štýl (s. činnosti, vyjadrovania, myslenia, správania, ráz činnosti, veci al. javu; s. výberu a používania umeleckých prostriedkov charakteristický pre určitú dobu alebo človeka, umelecký smer, sloh; s. výberu a využitia jaz. prostriedkov, sloh) lat. porovnaj rázsloh 1sloh 2
typ (ráz, sloh, charakter) gréc. porovnaj ráz
koncepcia (s. chápania, poňatia, nazerania na niečo, súbor názorov na niečo) lat.
maniera (ustálený, vyhranený, opakujúci sa s. práce, tvorby) franc.
modalita (možný s.) lat. kniž.
realizmus (s. myslenia a konania založený na triezvom, vecnom poznávaní skutočnosti, zmysel pre skutočnosť, vecnosť) lat.
poetika (s. umeleckej lit. tvorby autora, súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl) gréc.-lat.
mnemotechnika gréc. psych. ped.
mnemonika (súbor metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.
modus vivendi (s. života; s. spolužitia, spolunažívania) lat. kniž.
modus operandi (s. činnosti) lat. kniž.
modus procedendi (s. postupu) lat. kniž.
omni modo (každým s., všetkými spôsobmi) lat. kniž.
optima forma (najlepším s.) lat. kniž.
à la /ala/ (na s., podľa) franc.
katexochén (vynikajúcim s.) gréc. kniž.
stesso (tým istým s.) tal. hud.
s. skoku pozri skok
slovesné spôsoby
indikatív (oznamovací s.) lat. lingv.
imperatív (rozkazovací s.) lat. lingv.
konjunktív (s. vyjadrujúci vzťah závislosti al. subjektívnosti deja) lat. lingv.
expektatív (s. vyjadrujúci očakávaný dej) lat. lingv.
optatív (s. vyjadrujúci želanie al. podmienený dej) lat. lingv.
subjunktív (s. vyjadrujúci splniteľné želanie) lat. lingv.
irrealis (s. vyjadrujúci nesplniteľnú podmienku) lat. lingv.
dubitatív (s. vyjadrujúci pochybnosť o deji) lat. lingv.
adhortatív (s. vyjadrujúci nabádanie, povzbudenie) lat. lingv. porovnaj postup 1

podoba

podoba 1 (súhrn vonkajších znakov, tvar)
forma (vonkajší tvar, vzhľad) lat.
formálnosť (ustálená vonkajšia p. práv., úradného al. spoločenského úkonu, zvyklosť, obradnosť) lat.
fazónka (tvar, strih, vzor, forma, najmä o oblečení) franc.
formát (tvar, veľkosť, rozmery) lat.
ideál (dokonalá p., vzor) gréc.-lat.
archetyp (pôvodný, ideálny jedninec al. vec, pôvodná p., pravzor, pôvodina) gréc. odb.

pieseň

melódia gréc.
air /ér/ franc. hud.
hitovka angl.
šláger (obľúbená, úspešná, módna p.) nem.
šansón /-s- al. -z-/
chanson /šansón/ (jednoduchá kabaretná p. s humorných al. ironickým obsahom; závažná náročná p. s hodnotným textom) franc. hud.
evergreen /evrgrín/ (zábavná, stále, dlhodobo obľúbená p.) angl.
song (náladová p.) angl. hud.
popsong (p. stredného prúdu hudby) angl. hovor.
oldies /oldís/ (staršie piesne, hity) angl.
kuplet (žartovná al. satirická p. vo fraške al. kabarete) franc.
folk song (umelá p. vychádzajúca z ľudových piesní) angl. hud.
protestsong (populárna p. namierená proti nespravodlivosti, nerovnoprávnosti) lat. + angl. hud.
vaudeville /vódvil/ (satirická populárna p. franc. pôvodu s jednoduchou melódiou) franc. lit. div.
hymna (slávnostná p. ako symbol národa, hnutia, spoločenstva a pod.) gréc.
Internacionála (medzinárodná hymna robotníckeho hnutia) lat.
Gaudeamus igitur, iuvenes dum sumus (stará študentská hymna, Veseľme sa teda, pokým sme mladí) lat.
serenáda (večerná ľúbostná p.) tal.-franc. hud.
chorál (oslavná zborová p.) gréc.
žalm (náb. p. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná p., spev, modlitba, žalm, t. j. z hlbín <i>duše</i>) lat.
dityramb (oslavná, nadšená p., chválospev) gréc. bás.
plankt (ľudová obradná pohrebná al. smútočná p., nárek, oplakávanie, plač) lat.
thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný spev nad mŕtvym) gréc. lit.
epitalamium (svadobná p. spievaná detským zborom pred manželovým domom po príchode manželského páru) gréc. lit.
introitus (vstupná p. pri omši) lat. cirk.
kantiléna (melodická, spevná p., najmä pre viac hlasov) lat.
kavatina (kratšia jednoduchšia lyrická sólová p. v opere) tal.
pastorela (ľúbostná p. truvérov a trubadúrov) tal. hud.
pastorela (vianočná kostolná p., 18. a 19. st.) tal. hud.
koleda (vianočná ľudová p.) lat.
shanty /šen-/ (p. námorníkov na plachetniciach; populárna p. s námornickou témou) angl. hud.
lampons /lanpon/ (pijanské piesne) franc.
stasimón (p. v antickej dráme, kt. spieva chór cez prestávku medzi scénami) gréc. div.
parodos (vstupná p. v gréc. tragédii) gréc. lit.
monódia (sólová p. v starom Grécku) gréc. hud.
epinikion (oslavná p. na víťaza v gymnastických hrách v starom Grécku) gréc. hist.
embatérion (starogréc. bojová p. v dórskom dialekte) gréc.
hymnus (starogréc. p. na oslavu bohov) gréc.
skolión (starogréc. krátka p. ľudového pôvodu spievaná pri hostine) gréc.
enkómion (starogréc. slávnostná, oslavná umelá p. spievaná pri hostine so sprievodom lýry) gréc. bás.
zingaresca /-ka/ (cigánska p.) tal. hud.
doina (rumun. ľudová p.) rum.
bylina (starorus. epická p. o hist. udalostiach, 10. – 16. st.) rus. lit.
častuška (rus. príležitostná ľudová veselá krátka p.) rus.
dumka (ukraj. ľudová hrdinská p.) ukraj.
kolomyjka (ukraj. ľudová tan. veselá p.) ukraj.
daina (litov. al. lotyš. národná p.) litov.
alba (franc. provensálska p. o smutnom lúčení milencov na svitaní, pestovaná trubadúrmi) lat. lit.
marseillaisa /-sejéza/ (franc. revolučná p.) franc.
karmaňola (revolučná p. za Veľkej franc. revolúcie) vl. m.
villanella (tal. neapolská svetská viachlasá p., 15. – 16. st.) tal. hud.
canzona /kancó-/
kancóna (tal. lyrická p. pestovaná trubadúrmi, 13. – 17. st.) tal.
kanconeta (tal. ľudová p. s refrénom) tal. hud.
brindisi /-dizi/ (tal. prípitková p.) tal. hud.
gondoliera (p. benátskych veslárov na gondolách) tal.
saineta (špan. p.) špan.
tonáda (špan. ľudová p.) špan.
seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudová v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.
flamenco /-ko/ (špan. andalúzske a kastilské piesne a tance) špan.
alborada (p. špan. pastierov pri východe slnka) špan. hud.
cantiga /kanty-/ (špan. jednohlasná p., 13. st.) špan.
tirana (andalúzska ľudová p.) špan. hud.
folk song (anglosaská ľudová p. al. jej napodobenie) angl. hud.
jubilee /džubilí/ (černošská duchovná p., kt. základom je duchovný spev) angl. hud.
spirituál (duchovná p. amer. černochov) lat.-angl. hud.
gospel song (moderná náb., duchovná p. amer. černochov) angl.
blues /blúz/ (severoamer. černošská dvanásťtaktová p., forma džezu) angl.
rhytm and blues /rizm end blúz/ (mestská forma blues, základ rocku) angl. hud.
triste (juhoamer., argent. ľúbostná clivá p.) špan. hud. porovnaj skladba 1spev 1

hudba

muzika gréc.-lat. hovor.
melo- gréc. v zlož. sl.
monódia (jednohlasná h.) gréc. hud.
entrée /antré/ franc. kniž.
intráda (slávnostná h. pri vstupe významných osôb) tal.-nem.
background /beggraund/ (h. v pozadí, sprievod nástrojového al. hlasového sólového prejavu, pozadie) angl. hud.
musica da camera /muzika da ka-/ (komorná h.) tal. hud.
musica sacra /muzika sakra/ (chrámová h.) lat. hud.
moteto (polyfónna h., 13. – 18. st.) tal. hud.
punktualizmus (hud. štýl používajúci samostatné tóny bez vzťahu k okoliu, bez súvislej melódie) lat. hud.
skiffle /skifl/ (pôvodná amer., černošská aj belošská h. hraná na jednoduchých nástrojoch) angl. hud.
dixieland /-xile-/ (severoamer. ľudová nástrojová h. černošského pôvodu) vl. m.
jazz /džez/ (severoamer. h. vzniknutá spájaním afroamer. folklóru a európskej hudby) angl.
blues /blúz/ (základná forma džezu vzniknutá zo severoamer. černošskej dvanásťtaktovej piesne) angl.
rhytm and blues /rizm end blúz/ (mestská forma blues, základ rocku) angl. hud.
swing (džezový štýl, 30. roky) angl. hud.
cool /kúl/ (džezový štýl, koniec 40. rokov) angl.
bebop /bí-/
rehop (džezový štýl, 40. roky 20. st., so zložitejšou štruktúrou, kt. sa začína moderný džez) angl. hud.
revivalizmus /rivajve-/ (džezový štýl vracajúci sa k starším vývojovým obdobia, od 30. rokov) angl. hud.
soul (severoamer. černošská h., od 60. rokov, používa zvolanie a odpoveď) angl. hud.
ragtime /regtajm/ (inštrumentálny štýl h., najmä na klavíri, so synkopami) angl. hud.
beat /bít/
big beat /-bít/
bigbít (smer modernej populárnej h., pojem používaný v 60. rokoch) angl.
rock /rok/
rok (štýl populárnej h. s koreňmi v amer. h., prevažujúci od 50. rokov) angl. hud.
soft rock /rok/ (ľahký, mierny, jemný rock) angl. hud.
hard rock /rok/ (tvrdý rock, s výrazným rytmom) angl. hud.
rock and roll /rokenrol/
rokenrol angl. hud.
rokáč (amer. hud. štýl s koreňmi v džeze, s výrazným rytmom, od 50. rokov) angl. slang.
džez rock /rok/ (hudba usilujúca sa o spojenie džezu a rocku, od 60. rokov 20. st.) angl.
blue beat /blú bít/ angl.
reggae /rege/ (štýl využívajúci h. karibskej oblasti, černošská populárna h.) angl. hud.
bluegrass /blúgrás/ (živá h. s gitarou, husľami, bendžom a pod., pôvodne severoamer.) angl. hud.
disko (moderná populárna tan. h., 70. roky) angl. hud.
pop angl. hovor.
pop-music /pobmuzik/ (všeobecne obľúbená, známa, zruzumiteľná, ľudová h., stredný prúd h.) angl. publ.
technopop gréc. + angl. hud.
techno (moderná populárna monotónna h. s prevahou basových tónov v 4/4 takte využívajúca elektronické nástroje a prístroje) gréc. hud.
technorock /-rok/ (moderná populárna h. využívajúca ostré elektronické zvuky) gréc. + angl.
trance /trans/ (elektronická h. naväzujúca na techno) angl.
jungle /džangl/
drumm and bass /dram end/ (rýchla elektronická h. s nepravidelným prerušovaným rytmom) angl.
heavy metal /hevi/ (štýl tvrdej rockovej h.) angl. hud.
thrash /treš/ (moderná rocková h. zložená z hlasných, rýchlych a jednoduchých gitarových akordov) angl. hud.
punk /pank/ (moderná rocková h. s jednoduchou kompozíciou, minimálnym používaním nástrojov, vzniknutá v 70. rokoch 20. st., hud. štýl hnutia mládeže) angl.
house /haus/
house music /haus mjuzik(/ (moderná h. v 4/4 takte vzniknutá v 80. rokoch 20. st. v Chicagu) angl. hud.
rap /rep/
rep (ostro sekaná rocková h. používajúca prednes namiesto spevu) angl. hud.
country /kantri/
hip-hop (moderná tanečná hudba s rytmizovaným spevom) angl.
country music /kantri mjúzik/
country and western music /kantri end vestern mjúzik/ (populárna hudba; pôvodne ľudová hudba amer. vidieka, od 40. rokov 20. st.) angl. hud.
folk music /mjuzik/ (moderná populárna h. s aktuálnym kritickým obsahom; pôvodne ľudová, najmä anglosaská, al. umelá h. vychádzajúca z ľudových piesní) angl. hud.
world music /verld mjúzik/ (h. založená na národných a pod. tradíciách v spojení s populárnymi hud. štýlmi) angl.
oldies /oldís/ (obľúbené staršie piesne) angl.
ambient /embijent/ (h., najmä syntetizátorová, s využitím prírodných al. technických zvukov) angl. hud.
retro (hud. štýl vracajúci sa témou, spracovaním do minulosti) lat. hovor.
revival /rivaivl/ (hudba, kt. sa vracia k zaniknutému alebo nepoužívanému hud. štýlu) angl.
spirituál (duchovná h. amer. černochov) lat.-angl. hud.
gospel (náb., duchovná moderná h. amer. černochov) angl.
pašije (veľkonočná hudba na text evanjelia o umučení Krista) ? hud. cirk. porovnaj pieseňskladba 1tanec

dielo

produkt lat.
verk (výtvor) nem. hovor. zastar.
opus (výtvor, najmä hud.) lat. kniž. a odb.
kreácia (výtvor, výsledok umeleckej činnosti) lat.
ars (umelecké d.) lat.
artefakt (umelý predmet, výtvor) lat. kniž. a odb.
monument (veľké, veľkolepé d.) lat. kniž.
klasika (d. vynikajúceho, vzorného umelca) lat.
moderna (novodobý, novoveký výtvor) franc.
opere citato /-tá/ (v citovanom, uvedenom d.) lat. kniž.
titul (lit., hud., film. a pod. d.) angl.
skriptúra (písomné d.) lat. kniž. a odb.
manuscriptum /-skrip-/ (písané r., rukopisné dielo) lat.
kompozícia (hud. al. výtv. d.) lat.
fragment (neúplne zachované al. nedokončené d., najmä lit., zlomok) lat.
torzo (nedokončené, neúplné al. neúplne zachované umelecké d., zlomok) gréc.-tal.
hexameron (d. šiestich dní) gréc.
diptych (dvojdielne d., d. skladajúce sa z dvoch diel) gréc.
triptych (trojdielne d., d. skladajúce sa z troch diel) gréc.
dilógia (lit. d. skladajúce sa z dvoch obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.
trilógia (lit. d. skladajúce sa z troch obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.
tetralógia (lit. d. skladajúce sa zo štyroch niekoľkých obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.
pentalógia (lit. d. skladajúce sa z piatich obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.
donum auctoris /auktó-/ (d. venované niekomu autorom) lat.
originál (d. v pôvodnej autorskej podobe, výsledok tvorivej práce autora, pôvodina) lat.
alonym (d. vydané pod menom inej ako autorovej osoby)
pendant /pandán/ (d. vytvárané ako náprotivok iného diela) franc. kniž.
apokryf (nepravý, podvrhnutý spis) gréc.
gýč (páčivý, povrchný, umelecky bezcenný výtvor) nem. pejor.
limonáda (plytké, dojímavé, sentimentálne d.) perz.-tal.-franc. pren. pejor.
pueriliá (diela z autorových chlapčenských rokov) lat. lit.
juvenílie (diela z autorových mladých rokov, prvotiny) lat. kniž.
debut (prvé uverejnené al. predstavené d.) franc.
chef d’oeuvre /šedévr/ (vrcholné majstrovské d.) franc.
parergón (vedľajšie, dodatkové, drobné umelecké al. vedecké d.) gréc. kniž.
senílie (diela z autorových stareckých rokov) lat.
posthumum (d. vydané, zverejnené, nájdené po smrti autora) lat.
opera omnia (úplné d. vedca al. umelca, zobrané spisy, súborné vydanie) lat. kniž.
prodromus (predbežné, skrátené vydanie zobraných spisov) gréc.
utópia (d. opisujúce niečo vysnívané, neuskutočniteľné, dokonalé, najmä takú krajinu) gréc.-angl.
horor (d. vyvolávajúce pocity strachu, hrôzy) angl.
science-fiction /sajens fikšn/ angl. lit.
sci-fi (d. s vedecko-fantastickým námetom) angl. skr.
fantasy (d. založené na opise neskutočných, vymyslených, vybájených svetov, bytostí, schopností a príbehov) angl.
thriller /tril-/
triler (d. s napínavým a vzrušujúcim dejom) angl.
groteska (d. s prvkami komiky, tragiky, karikatúry a so situačnými zvratmi) tal.
kovbojka (dobrodružné d. zo života a z prostredia pastierov dobytka v USA) angl. hovor.
mayovka (dobrodružné d. zo života, z prostredia Indiánov) vl. m.
robinzonáda (dobrodružné d. o stroskotancovi na pustom ostrove, o osamelo a sebestačne žijúcom človeku) vl. m. lit.
detektívka (d. s dejom o odhaľovaní trestnej činnosti a pátraní v kriminálnych prípadoch) lat.-angl.
kriminálka (d. s dejom o zločine, trestnej činnosti a pod.) lat. hovor.
kliftonka (staršia podradná detektívna literatúra) vl. m.
pornografia gréc.
porno (d. nemravne zobrazujúce pohlavný život, pohlavný styk, vybočujúce z noriem bežnej mravnosti) gréc. hovor.
soft-porno (ľahké, mierne, jemné porno) angl. + gréc.
seriál (d. s niekoľkými časťami zverejňované na pokračovanie) lat.
apoftegma (stručný a vtipný výrok, krátka lit. forma) gréc.
gnóma (výrok so všeobecne platným obsahom, stručná a hutne vyjadrená myšlienka s poučením) gréc. kniž.
sentencia (stručný výrok obsahujúci životnú skúsenosť, pravdu) lat. kniž.
maxima (krátka lit. forma vyjadrujúca trpkú skúsenosť al. mravnú zásadu) lat. kniž.
adespoton (drobné d. od neznámeho autora) gréc. lit.
parabola (kratší epický útvar podávajúci poučenie prostredníctvom príbehu z inej oblasti, široko rozvinuté prirovnanie v príbehu, podobenstvo) gréc. lit.
satira (d. ostro kritizujúce al. zosmiešňujúce spoločenské pomery, nedostatky al. ľudské vlastnosti) lat. lit.
pamflet (ostré, útočné, hanlivé literárno-publicistické d., najmä aktuálne, namierené proti osobe, skupine al. javu, hanopis) vl. m.-angl.
autograf (d. napísané vlastnou rukou, vlastný rukopis) gréc.
écriture /ekritür/ (d. ako proces hľadania a nachádzania nových významov, rukopis) franc. lit.
kompilát (nepôvodné odb. al. umelecké d., t. j. zostavené z cudzích poznatkov bez vlastného prínosu) lat.
etuda (drobný lit., div., film. a pod. útvar) franc.
personálie (d. obsahujúce údaje o živote a činnosti určitej osoby) lat.
apologetika (d. obhajujúce myšlienky, učenie, často zaujatým spôsobom) gréc.
theatrum mundi /teá- -dí/ (rozsiahle hist. d., 16. – 18. st.) lat.
elégia (lit. al. hud. d. smutného, trúchlivého rázu) gréc.
epištola (d. adresované určitému okruhu čitateľov, básnický, umelecký list) gréc. lit.
slavikum (d. napísané slovan. jazykom al. týkajúce sa slovan. krajín a národov) lat.
slovacikum (d. napísané po slovensky al. slov. autorom, al. vydané na území Slovenska, al. týkajúce sa Slovenska, al. Slovákov) lat.
bohemikum (d. napísané po česky al. čes. autorom, al. vydané na území Česka, al. týkajúce sa čes. krajín, al. Čechov) lat.
moravikum (d. vydané na území Moravy, týkajúce sa Moravy al. Moravanov) vl. m.
polonikum (d. napísané po poľ. al. poľ. autorom, al. vydané na území Poľska, al. týkajúce sa Poľska, al. Poliakov) lat.
hungarikum (d. napísané po maď. al. maď. autorom, al. vydané na území Maďarska, al. týkajúce sa Maďarska, al. Maďarov) lat.
slovenikum (d. napísané po slovinsky al. slovinským autorom, al. vydané na území Slovinska, al. týkajúce sa Slovinska, al. Slovincov) lat.
germanikum (d. napísané po nem. al. nem. autorom, al. vydané na území Nemecka, al. týkajúce sa Nemecka, al. Nemcov) lat.
rusikum (d. napísané po rus. al. rus. autorom, al. vydané na území Ruska, al. týkajúce sa Ruska, al. Rusov) vl. m.
judaikum (d. týkajúce sa Židov) vl. m.-lat.
polyglotum (d. napísané v niekoľkých jazykoch) gréc.
antilegomenon (d. antického spisovateľa, kt. pravosť je sporná) gréc.
doxografia (antická filoz. literatúra obsahujúca názory filozofov) gréc. odb.
grafika (výtv. d. vytvorené technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
koláž franc. výtv.
papiers collés /papjé kolé/ (výtv. d. vytvorené lepením rôznych materiálov) franc. výtv.
asambláž (trojrozmerné výtv. d. vytvorené spojením rôznych materiálov a predmetov) franc. výtv.
film (zvukové a obrazové d. určené na premietanie v kinách a pod.) angl.

štát

štát lat.
res publica /rés públika/ lat.
impérium (veľký š., veľká ríša, veľmoc) lat.
monarchia (š. na čele s panovníkom) gréc.
cisárstvo (š. na čele s neobmedzeným vládcom, cisárom) lat.
republika (š. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
protektorát (krajina podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.
satelit (formálne samostatný š., ale polit. a hosp. podriadený inému štátu, závislý od veľmoci) lat. polit.
vazal (polit. al. hosp. závislý š.) kelt.-franc. pejor.
totalizmus lat. polit.
totáč (š. s násilím zavedenou a udržovanou jednotou) lat. slang.
absurdistan (š., v kt. neplatia zákony, kde nič nie je normálne, nič nefunguje) um. expr.
erár (š. ako subjekt majetkových práv) lat.
offshore /ofšor/ (krajina, kt. poskytuje osobitné daňové úľavy a iné obchodné a pod. zvýhodnenia) angl. ekon.
état commerçant /éta komersan/ (š. vystupujúci v medzinárodných vzťahoch ako podnikateľ, obchodník) franc. obch. práv.
polis (mestský š. v starom Grécku) gréc.
politeiá (š. v starom Grécku) gréc. hist. práv.
civitas (mestský š. v Rím. ríši, štát) lat.
imperium Romanum (rímska ríša, jej územie) lat.
Senatus Populusque Romanus [S. P. Q. R.] /-ná- - kve- -má-/ (rím. štát, antický názov) lat. hist.
dominát (štátna forma Rím. ríše, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.
principát (štátna forma Rím. ríše, za raného cisárstva) lat. hist.
Vysoká porta (Osmanská ríša) lat.
Sacrum Romanum Imperium /sakrum/ (Svätá ríša rím., 962 – 1806) lat. hist.
džamahiríja (š. ľudových más založený na priamej demokracii, štátoprávne usporiadanie Lýbie) arab. polit.
Sajúz (bývalý ZSSR) rus. hovor.
Paneurópa (Spojené štáty európske podľa plánu z 1929) gréc.
uncle Sam /ankl/
strýčko Sam (Spojené š. amer.) vl. m. pren. expr.
Dixie /dixi/
dixieland /-xile-/ (štáty na juhu USA v 19. st.) vl. m.
reich /rajch/
rajch (nem. nacistická ríša, tzv. tretia ríša) nem. pejor.
frankofónny š. (š. pod vplyvom franc. kultúry a jazyka) vl. m. + gréc.
anglofónny š. (š. pod vplyvom angl. kultúry a jazyka) lat. + gréc.
domínium (š. patriaci do Brit. spoločenstva národov, Kanada, Austrália) lat.
Patrimonium sancti Petri (pápežský, cirk. š., <i>dedičstvo svätého Petra</i>) lat. hist.
l’état c’est moi /leta se moa/ (<i>š. som ja</i>, výrok Ľudovíta XIV.) franc.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 35. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.